{"guid": "10ca9ab1-4611-4e75-b0e4-a718a97f8dce:d78d6905-02d9-4e5c-b4bc-1e3be709a339", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8014200813.3", "spisova_znacka": "5Sžfk/10/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/10/2017 z 22. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/10/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8014200813.3", "identifikacne_cislo": "8014200813", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2018-11-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d78d6905-02d9-4e5c-b4bc-1e3be709a339", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200813.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200813.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200813.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/10/2017\n8014200813\n22. 11. 2018\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2018:8014200813.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu , v právnej veci sťažovateľa\n(pôvodne žalobcu): P. A., nar. XX. P. XXXX, bytom A., právne zastúpený JUDr. Jozefom Onďákom,\nadvokátom, Advokátska kancelária, Slovenská č. 69, Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu\nSlovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného z 19. novembra 2013, č.k.: 332214/2013, konajúc o kasačnej\nsťažnosti proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/51/2014-56 z 25. októbra\n2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.\n1S/51/2014-56 z 25. októbra 2016 z a m i e t a .\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č.k. 1S/51/2014-56 z 25. októbra 2016\nžalobu po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného podľa § 190 Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168\nSSP. Žalobca v konaní úspech nemal, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovaný\nnepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané a\nnepovažuje súd ani za spravodlivé žiadať od žalobcu, aby žalovanému nahradil trovy konania.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 332214/2013 z 19. novembra 2013 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní napadnuté rozhodnutie Colného úradu Prešov potvrdil a odvolanie žalobu zamietol.\nColný úrad Prešov rozhodnutím z 20. mája 2013 pod č. 9006231/1/248762/2013 o uvedenej žiadosti\no vrátenie colného dlhu v sume 4 386,83 €, ktorý bol vymeraný rozhodnutím Colného úradu Prešov\nč. 60927/2007-6263 z 03.10.2007, a ktorý bol uhradený na základe colného exekučného príkazu č.\n9006231/1/1189860/2012 z 01.10.2012 podľa § 237 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z.z. Colného zákona\nv znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti, pretože uvedená fyzická osoba nespĺňa podmienku,\nže zaplatenie sumy cla by bolo spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka a osôb,\ns ktorými žije v spoločnej domácnosti. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného poukázal na to, že k\nvzniku colného dlhu u žalobcu došlo na základe nezákonného dovozu zahraničného tovaru osobného\nmotorového vozidla DODGE NEON 2.0, rok výroby 1995, ktoré bolo imatrikulované v Českej republike\na už citovaným rozhodnutím bol žalobcovi určený colný dlh v celkovej výške 4 386,83 €, ktorý sa skladá\n\nz cla vo výške 1 424,98 € (42 929,- Sk), DPH v sume 2 378,54 € (71 656,- Sk) a DPR vo výške 583,31\n€ (17 573,- Sk).\n3. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že jedinou žalobnou námietkou žalobcu je, že\nsprávne orgány sociálnu a finančnú situáciu žalobcu posudzovali izolovane, bez zohľadnenia ostatných\npre rozhodnutia relevantných skutočností, pričom v žalobe žalobca neuviedol, o aké relevantné\nskutočnosti ide.\n4. Správny súd konštatoval, že z predloženého administratívneho spisu tak, ako uvádzajú správne\norgány, je nepochybné, že žalobca je vlastníkom rodinného domu ako bezpodielové spoluvlastníctvo\nspolu s manželkou O. A., rod. I., v kat. území A., zapísané na LV č. XXX a na ďalších listoch vlastníctva v\ntomto katastrálnom území, s uvedením dátumu narodenia 11.01.1945, a teda tvrdenie, že nejde o osobu\nidentickú so žalobcom, nie je dôvodné, aj keď je pravdou, že ide o podielové spoluvlastníctvo. Rovnako\nje nesporné, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla a rovnako žalobca nepoprel, že\nmá finančné prostriedky na účte v banke.\n5. Zákon č. 180/1996 Z.z. (Colný zákon) upravoval v § 1 rozsah pôsobnosti tak, že tento zákon upravuje\npôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti colníctva, organizáciu colnej správy, postavenie, povinnosti\na oprávnenia colných orgánov, postavenie, práva a povinnosti deklaranta a iných osôb pri colnom\ndohľade, podmienky vymeriavania cla, obmedzenia pri zaobchádzaní s tovarom pri jeho obehu v styku so\nzahraničím, zásady a podmienky určovania colného dlhu, colné priestupky, colné delikty, colné záložné\nprávo a vymáhanie nedoplatkov.\n6. Podľa § 270 uvedeného právneho predpisu - ak tento zákon neustanovuje inak, platia o colných\npriestupkoch a o konaní pred colnými orgánmi osobitné predpisy o priestupkoch a o správnom konaní\n(zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov).\n7. Správny súd ďalej uviedol, že zákon č. 199/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia\nplatnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k EÚ, teda 01.05.2004, v § 91 ods. 1 upravuje, že\nna konanie začaté pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej\núnii sa použijú doterajšie predpisy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - lehoty, ktoré začali plynúť pred\nnadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, ako aj lehoty na\nuplatnenie práv podľa doterajších predpisov, aj keď začnú plynúť po nadobudnutí platnosti zmluvy o\npristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.\n8. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nadobudla platnosť 1. mája 2004 a zákon\nč. 199/2004 zrušil zákon č. 238/2001 Z.z. Colný zákon, ktorý v ustanovení § 458 ods. 1 upravoval, že\nna konanie začaté pred 01.júlom 2001 sa použijú doterajšie predpisy.\n9. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že správne konanie v predmetnej veci bolo začaté\nešte v roku 2000, a teda v konaní je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 180/1996 Z.z., teda\nColného zákona. Zákon č. 180/1996 Z.z. v ustanovení § 237 ods. 1 upravoval, že colný orgán môže\nvrátiť sumu cla s výnimkou daní alebo odpustiť sumu cla, ktorá nebola zaplatená, aj z iných dôvodov\na to najmä vtedy, ak by zaplatenie sumy cla bolo spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami\ndlžníka a osôb, s ktorými žije v domácnosti a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť\nustanovených osobitným predpisom. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - colný orgán na žiadosť dlžníka\nmôže vrátiť alebo odpustiť sumu cla s výnimkou dane vtedy, ak o to dlžník požiada najneskôr do 12\nmesiacov odo dňa zaplatenia sumy cla. Citované ustanovenie odkazovalo na § 3 zákona č. 463/1991\nZb., teda na Zákon o životnom minime, ktorý bol zrušený zákonom č. 125/1998 Zb., ktorý bol zrušený\nzákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a tento v znení účinnom k dňu vydania prvostupňového\nrozhodnutia v ustanovení § 2 sumy životného minima definoval tak, že za životné minimum fyzickej\nosoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne sa posudzuje suma alebo\núhrn súm a/ 194,58 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b/ 135,74 € mesačne, ak ide o\nďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu.\n10. Správny súd mal za to, že žalobca v rámci odvolacieho konania ani v žalobe nepreukázal, žeby výška\ndôchodkov jeho a manželky nedosahovala spoločne ani sumu 330,32 €, teda sumu životného minima, je\n\nvlastníkom rodinného domu a podielovým spoluvlastníkom ďalších nehnuteľností a má uložené finančné\nprostriedky na účtoch.\n11. Aj platný Colný zákon, teda zákon č. 199/2004 Z.z. v ustanovení § 85 ods. 1 upravuje, že na\nkonanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov sa vzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Je teda zrejmé, že správne\norgány v predmetnej veci boli povinné aplikovať zákon č. 71/1967 Zb., teda Správny poriadok, ktorého\nustanovenia súd cituje v odôvodnení rozsudku vyššie.\n12. Z obsahu predloženého administratívneho spisu aj podľa názoru súdu je zrejmé, že správne orgány\nvykonali v predmetnej veci dokazovanie a navrhovateľ v správnom konaní nepredložil také dôkazy,\nktorými preukázal, že sú splnené podmienky nepriaznivej sociálnej a ekonomickej situácie tak, ako súd\nv tomto rozsudku citoval v ustanovení § 237 ods. 3 Colného zákona.\n13. Podľa § 46 Zákona o správnom konaní - rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými\nprávnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného\nstavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\n14. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku - v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n15. Podľa názoru súdu správne orgány postupovali v predmetnej veci v súlade s citovanými\nustanoveniami Zákona o správnom konaní a rozhodnutie Colného úradu Prešov a následne žalovaného\nzodpovedá kritériám upraveným v citovaných ustanoveniach, rozhodnutia sú dostatočne a presvedčivo\nodôvodnené.\nII.\n16. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu, že rozsudok\nsprávneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby kasačný súd zmenil\nprvostupňový rozsudok a zrušil rozhodnutia žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nZároveň aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.\n17. Žalovaný a rovnako ani správny súd nezohľadnili, že sťažovateľ je starobných dôchodcom,\nnezohľadnili jeho zdravotný stav, náklady na liečbu, vysoký vek, vysoké životné náklady, sporenie na\ndôstojný pohreb, ani skutočnosť, že má sťažovateľ 10 vnúčat.\n18. Colné orgány podľa sťažovateľa nepostupovali v celom konaní v súlade s právom, nezistili správne\na úplne skutočný stav veci a mal za to, že colný dlh bol určený v rozpore s predpismi.\nIII.\n19. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol žalovaný, že námietky sťažovateľa sú v zásade rovnaké,\nako námietky, ktoré uviedol už vo svojej žalobe, resp. v predchádzajúcom súdnom i správnom konaní a\nžalovaný sa s nimi v správnom konaní i vo vyjadrení k žalobe podrobne vysporiadal.\n20. Pokiaľ sa týka sťažovateľom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol,\nže Colný úrad Prešov pred vydaním rozhodnutia vykonal rozsiahle dokazovanie dožiadaním viacerých\ninštitúcií (banky, kataster nehnuteľností, evidencia motorových vozidiel), pričom zistil, že žalobca už po\nvykonanej exekúcii má na účtoch v bankách dostatočnú finančnú hotovosť, je vlastníkom osobného\nmotorového vozidla a spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností špecifikovaných na listoch vlastníctva,\nktoré sú súčasťou spisového materiálu. Colný úrad zvážil predloženú lekársku správu, z ktorej vyplýva,\nže účastník konania má síce zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, avšak vzhľadom na zistené\npriaznivé majetkové pomery účastníka konania colný úrad usúdil, že úhrada colného dlhu nie je\nspojená so sociálnymi a ekonomickými problémami účastníka konania a osôb, s ktorými žije v spoločnej\ndomácnosti. Colné orgány tak na základe objektívne zisteného skutkového stavu veci i odvolania, ktoré\n\nsa neopiera o žiadne dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na pozitívne rozhodnutie vo veci, dospeli k\nnázoru, že žalobca sa aj napriek nepriaznivým sociálnym okolnostiam nenachádza v tak nepriaznivej\nekonomickej situácii, pre ktorú by colný orgán mal žalobcovi vymeraný a zaplatený colný dlh vrátiť.\n21. Úvahy sťažovateľa, že ho colné orgány mohli informovať už na hranici, čím by sa predišlo\nvymeraniu colného dlhu sú podľa žalovaného bez opodstatnenia. Vzhľadom na všeobecne uznanú\nzásadu ignorantia iuris non excusat, mal byť sťažovateľ uzrozumený s platbami vzťahujúcimi sa na\ndovoz tohto tovaru. V predmetnom prípade sú právne predpisy jasne formulované, takže nie je prípustný\nžiadny extenzívny výklad ich ustanovení v prospech žalobcu.\n22. Ak poukazoval sťažovateľ na to, že colné orgány nezistili skutočný stav veci, colný dlh bol učený v\nrozpore s predpismi, mal žalovaný za to, že rozhodnutia boli vydané s prihliadnutím na všetky žalobcom\nuvedené okolnosti a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Sťažovateľ na dovoz\nzahraničného motorového vozidla nepodal colné vyhlásenie a tovar tak nebol prepustený do žiadneho\ncolného režimu. Skutočnosť, že žalobca mal od vlastníka tovaru (syna) oprávnenie na jeho použitie bez\nprihlásenia tovaru colným orgánom a jeho následného prepustenia do colného režimu colným orgánom,\nnie je v zmysle colných predpisov postačujúca na to, aby nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty vzniku\ncolného dlho iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.\nIV.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 SSP preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n24. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n25. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n28. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n29. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.\n30. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n31. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.\n1S/51/2014-56 z 25. októbra 2016, ktorým správny súd žalobu o preskúmanie postupu a rozhodnutia\nžalovaného podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. Preto\n\nprimárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n32. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľom namietané skutočnosti boli predmetom správnej žaloby a\nmá za to, že sa s nimi správny súd dostatočne presvedčivo vysporiadal a odôvodnil svoje rozhodnutie,\nrovnako sa aj žalovaný s nimi vysporiadal, ako v predchádzajúcom súdnom tak i správnom konaní.\n33. Kasačný súd má z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že správne orgány vykonali\nv predmetnej veci rozsiahle dokazovanie a navrhovateľ v správnom konaní nepredložil také dôkazy,\nktorými by bol preukázal, že sú splnené podmienky nepriaznivej sociálnej a ekonomickej situácie tak,\nako je to upravené v ustanovení § 237 ods. 3 zákona č. 180/1996 Z.z. Colného zákona.\n34. Pokiaľ sa týka sťažovateľom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru\nkasačného súdu, postupovali správne orgány v predmetnej veci v súlade s ustanoveniami Správneho\nporiadku a samotné rozhodnutie Colného úradu Prešov, ako aj žalovaného sú dostatočne presvedčivo\nodôvodnené. Správne orgány dospeli k záverom na základe objektívne zisteného skutkového stavu, na\nzáklade obsiahleho dokazovania a vyhodnotenia odvolacích námietok.\n35. Záverom kasačný súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené, je toho názoru, že aj napriek\nnepriaznivým sociálnym okolnostiam sa sťažovateľ nenachádzal v tak nepriaznivej ekonomickej situácii,\npre ktorú by mu mal colný orgán vymeraný a zaplatený colný dlh vrátiť. Zároveň v tomto smere nie\nje možný taký výklad predmetných ustanovení zákona, ktorý by bol za daných okolností v prospech\nsťažovateľa.\n36. Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že rozhodnutie správneho súdu, žalovaného a správcu\ndane obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v\nmedziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy zhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal\nna všetko, čo v správnom konaní vyšlo najavo. Z týchto dôvodov kasačnú sťažnosť zamietol podľa §\n461 SSP, keďže po jej preskúmaní zistil, že nie je dôvodná.\n37. O náhrade trov kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP v spojení s\n§ 467 ods. 1 SSP. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného\nkonania zo zákona neprislúcha, preto žalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/51/2014", "guid": "15263e1a-2aed-42cd-ad21-b2084335a5b4:2f6e44c3-221d-4c2a-9e06-fc9410fe88ae", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}