{"guid": "3765c574-961b-471f-b606-44df045cdab4:bad366d5-1e60-430d-9db0-34dcf7d0cbd3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8014200634.2", "spisova_znacka": "7Sžrk/9/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžrk/9/2017 z 24. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2018, sp. zn. 7Sžrk/9/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8014200634.2", "identifikacne_cislo": "8014200634", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bad366d5-1e60-430d-9db0-34dcf7d0cbd3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200634.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200634.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200634.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžrk/9/2017\n8014200634\n24. 10. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:8014200634.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nžalobcu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO: 36\n038 351, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom Revúca, Námestie slobody\n2, proti žalovanému: Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor, so sídlom Prešov, Konštantínova\n6, za účasti: Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov, zast. Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov,\nso sídlom Prešov, Hlavná 1, IČO:00 179 205, právne zastúpené Advokátskou kanceláriou SLAMKA &\nPartners s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 27. februára 2014, číslo vkladu: V7779/13, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 4Sp 12/2014-94 zo dňa 1. júna 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč.k. 4Sp 12/2014-94 zo dňa 1. júna 2017 z a m i e t a .\nŽalobcovi a žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nÚčastníkovi konania Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov, zast. Gréckokatolíckym arcibiskupstvom\nPrešov, so sídlom Prešov, Hlavná 1, IČO:00 179 205 p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného\nkonania.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 4Sp 12/2014-94 zo dňa 1. júna 2017 zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 7779/13 zo dňa 27.02.2014\na postup mu predchádzajúci, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Náhradu trov\nkonania účastníkom nepriznal.\n2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zistil, že žalovaný správny orgán\npreskúmavaným rozhodnutím V7779/13 zo dňa 27.02.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995\nZ.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len\n„katastrálny zákon“) na návrh navrhovateľa Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Prešov, Hlavná 8, povolil\nvklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. J., pozemok registra E\nKN parc. č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 565 968 m2, pozemok registra E KN parc. č. XXXX/\nXXX - lesné pozemky o výmere 2 120 m2 v prospech Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov, IČO:\n31951848, Hlavná 8, 080 01 Prešov, SR, v podiele 24/200 na základe dohody o vydaní veci uzavretej\n\nmedzi účastníkmi: - Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36038351, Nám. SNP 8, 975 66\nBanská Bystrica ako povinný, - Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Prešov, IČO: 31951848, Hlavná 8, 080\n01 Prešov, SR, ako oprávnený. Vklad bol povolený dňa 27.02.2014 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie\nprávoplatnosť. Právne účinky vkladu nastávajú dňa 27.02.2014.\n3. Krajský súd zákonnosť rozhodnutia žalovaného, žalobou napadnutého, preskúmal v intenciách\nprávnej úpravy ustanovenej v § 1 zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam,\ncirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len\n„reštitučný zákon“), v spojení s § 4, s § 5 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona, a súčasne v intenciách právnej\núpravy ustanovenej v § 4, v spojení s § 5, s § 28 ods. 1, 2, s § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona, ktorú\nprávnu úpravu citoval, postupom v zmysle ustanovení tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho\nsúdneho poriadku (S.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n4. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného krajský súd mal preukázané, že Gréckokatolícka\ncirkev, Farnosť Prešov, zastúpená Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov, ako oprávnená osoba dňa\n21.06.2013 uzavrela podľa Reštitučného zákona s povinnou osobou - žalobcom dohodu o navrátení\nvlastníctva uzavretú v zmysle Reštitučného zákona, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.zn.\n20C/91/2007 zo dňa 09.02.2010 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 16Co/52/2010 zo\ndňa 20.05.2010, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 23.06.2010 a vykonateľnosť dňa 27.06.2010, súd\nzaviazal povinnú osobu k vydaniu nehnuteľnosti špecifikovaných v čl. 2 ods. 1 Dohody oprávnenej osobe\na tieto rozsudky nahrádzajú vôľu povinnej osoby a sú prílohou tejto dohody.\n5. Krajský súd konštatoval, že zo zistených skutočností vyplýva, že ďalší účastník konania si uplatnil\nreštitučný nárok na navrátenie nehnuteľností v zmysle citovaných ustanovení reštitučného zákona,\nnakoľko žalobca s ním odmietol uzavrieť dohodu o vydaní veci, ďalší účastník konania sa obrátil na\nsúd, ktorý uložil žalobcovi povinnosť vydať ďalšiemu účastníkovi konania tam uvedené nehnuteľnosti\na navrátiť mu vlastníctvo. Žalobca ako povinná osoba právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov v\nspojení s odvolacím rozsudkom Krajského súdu v Prešove nerešpektoval. Dohodu s ďalším účastníkom\nneuzavrel, ani iným spôsobom nesplnil právoplatne uloženú povinnosť. Nastala ex lege zákonná fikcia,\nv zmysle ktorej právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov ukladajúci žalobcovi povinnosť prejaviť\nsvoju vôľu, teda vydať nehnuteľnosti, nahradil vôľu povinnej osoby, teda žalobcu. Následne žalovaný\npostupoval správne, keď na základe návrhu ďalšieho účastníka konania, z ktorého bolo jednoznačne\nzrejmé, čoho sa domáhal, a síce povolenia vkladu k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam z titulu dohody\no vydaní veci podľa reštitučného zákona v spojení s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov a\nrozsudkom Krajského súdu Prešov, návrh a jeho prílohy v zmysle § 31 katastrálneho zákona preskúmal\na dospel k záveru, že dohoda o vydaní veci obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, pričom\nabsentujúci prejav vôle a podpis žalobcu bol s poukazom na § 161 ods. 3 O.s.p. nahradený výrokom\nprávoplatného rozsudku Okresného súdu v Prešove, ktorý bol k návrhu pripojený. Správny súd v tejto\nsúvislosti poukázal na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, rozsudok sp.zn. 3SžoKS/16/2006.\n6. Ďalej krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 161 ods. 2, 3 O.s.p., ktorú citoval a\nna právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach pod sp.zn. 1Sžr/147/2013 a sp.zn.\n1Sžr/175/2013 a novšie Stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, na ktoré sa odvolal aj\nžalovaný, obsiahnuté v Katastrálnom bulletine č. 1/2011 zo dňa 21.06.2011 (ďalej len „Stanovisko“),\nuviedol, že Najvyšší súd SR svojím rozsudkom sp.zn.1Sžr/147/2013 odobril zákonnosť tohto Stanoviska\nÚradu geodézie, katastra a kartografie k postupu správnych orgánov na úseku katastra a zároveň vyplnil\nmedzeru v katastrálnom zákone, ktorý vo svojich ustanoveniach explicitne neupravuje procesný postup\nsprávneho orgánu rozhodujúceho v katastrálnom konaní v prípadoch, ktoré sú z hľadiska skutkových\nokolností a právneho stavu veci obdobné prejednávanému prípadu. Správnosť právnych záverov\nvyslovených Najvyšším súdom SR v rozsudku 1Sžr/147/2013 súčasne potvrdzuje aj judikatúra súdov\nČeskej republiky. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 1Sžr/147/2013 potvrdil správne pochopenie § 1\nO.s.p., podľa ktorého súd musí zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov;\nformalistický výklad § 161 ods. 3 O.s.p., ktorý by zostal len na úrovni jeho výkladu pred prijatím\nreštitučných zákonov, by viedol k čiastočnému negovaniu ich účelu. Krajský súd upriamil pozornosť na\nto, že takýto rozširujúci výklad citovaného ustanovenia ešte stále zostáva v prípustných limitoch výkladu\nprávnych noriem. Taktiež upriamil pozornosť na proces rekodifikácie občianskeho práva procesného,\na to na novú právnu úpravu v zákone č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n\nPodľa § 229 CSP, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav. Z\nterminologického hľadiska ide o precíznejšiu formuláciu znenia ustanovenia § 161 ods. 3 O.s.p..\n7. Krajský súd konštatoval, že ústavná akceptovateľnosť tohto postupu bola potvrdená aj uznesením\nÚstavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 377/2015-16 zo dňa 18. augusta 2015, ktorým bola ako zjavne\nneopodstatnená odmietnutá sťažnosť žalobcu namietajúceho porušenie základného práva vlastniť\nmajetok, základného práva na súdnu ochranu, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní a\npráva na spravodlivé súdne konanie rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr/147/2013 zo dňa\n23.09.2014.\n8. S poukazom na právny názor vyššej súdnej autority, ktorý je vzhľadom na obdobnosť procesnej\nsituácie plne aplikovateľný na predmet konania, správny súd v preskúmavanom rozhodnutí správneho\norgánu a v jeho postupe nezistil žalobcom tvrdené porušené práva alebo jeho právom chránených\nzáujmov, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Námietku žalobcu, že rozsudok\nsúdu prvej inštancie, ako aj rozsudok druhej inštancie nebol doručený právnemu zástupcovi žalobcu,\na preto nemohli tieto rozsudky nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, krajský súd považoval za\nnedôvodnú, keď z kópie doručeniek získaných od príslušných súdov vyplýva, že rozsudok Okresného\nsúdu Prešov sp.zn. 20C/91/07-89 si právny zástupca žalobcu prevzal dňa 09.02.2010 a rozsudok\nKrajského súdu v Prešove si právny zástupca žalobcu prevzal dňa 23.06.2010.\n9. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Krajský súd\nuviedol, že žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP. Poukazom\nna právnu úpravu ustanovenú v § 169 SSP, ktorú citoval, ďalej uviedol, že doterajšia právna úprava\nv Občianskom súdnom poriadku neupravovala jednoznačne otázku priznania náhrady trov konania\núspešnému ďalšiemu účastníkovi konania (sp.zn. 2Sžp/25/2011 zo dňa 30. mája 2012). Podľa názoru\nsprávneho súdu neboli naplnené dôvody pre priznanie náhrady trov konania pre ďalšieho účastníka,\nktoré sú uvedené v § 169 SSP a z toho dôvodu ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania\nnepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n10. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Navrhoval, aby najvyšší\nsúd napadnutý rozsudok správneho súdu v súlade s § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok správneho\nsúdu podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.\n11. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom\nv zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.. Nesúhlasil s názorom krajského súdu v zmysle, ktorého uznal za\nvkladu schopnú listinu k zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.\n12. Poukazom na skutkové okolnosti danej veci žalobca dôvodil, že trvá na tom, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva bolo vydané v rozpore\nso zákonom, nakoľko návrh na vklad nepodal na to oprávnený subjekt; prílohou návrhu na vklad nebola\nDohoda o vydaní nehnuteľnej veci uzavretá podľa § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z., ktorá by bola\npodpísaná štatutárnymi orgánmi účastníkov dohody a ktorá by bola z hľadiska formálnych i obsahových\nnáležitosti vkladu schopnou listinou v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona; rozsudok Okresného\nsúdu Prešov sp. zn. 20C 91/2007, ktorý bol k návrhu na vklad pripojený, nie je rozsudkom ukladajúcim\npovinnosť prejavu vôle uzavrieť takúto Dohodu, ktorý by nahrádzal absentujúci podpis štatutárneho\norgánu povinnej osoby na návrhu Dohody.\n13. Žalobca tvrdil, že rozsudok ukladajúci povinnosť prejavu vôle uzavrieť Dohodu o vydaní nehnuteľnej\nveci podľa § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. je formou meritórneho rozhodnutia v reštitučných sporoch,\nv ktorých sa oprávnená osoba, t. j. spravidla pôvodný pozemkovoknižný vlastník nehnuteľnosti, ktorá\nbola v dobe neslobody zoštátnená, domáha, aby súd nahradil prejav vôle povinnej osoby uzavrieť so\nžalujúcou oprávnenou osobou dvojstranný právny úkon - Dohodu o vydaní nehnuteľnej veci podľa §\n5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z., ktorá bude následne podkladom pre zápis vlastníckeho práva k\nnehnuteľnosti v prospech oprávnenej osoby vkladom do katastra nehnuteľností. Ďalej žalobca namietal,\n\nže k podaniu takejto žaloby musí predchádzať výzva povinnej osoby na dobrovoľné uzavretie takejto\nDohody. Samotný text Dohody musí byť pojatý buď do výroku rozsudku alebo môže tvoriť jeho prílohu,\nna ktorú však musí rozsudok odkazovať, a ktorá musí tvoriť jeho neoddeliteľnú súčasť, majúc za to, že\nlen takýto rozsudok nahrádza absentujúci podpis štatutárneho orgánu povinného na Dohode, a preto je\ntakáto Dohoda platná aj bez jej podpísania povinnou osobou.\n14. Žalobca tiež poukázal na to, že ani existencia právoplatného rozsudku ukladajúceho povinnosť\nvyhlásenia vôle povinnej osoby uzavrieť s oprávnenou osobou Dohodu o vydaní nehnuteľnej veci podľa\n§ 5 v ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. nezbavuje správny orgán na úseku katastra nehnuteľností skúmať v\nrámci konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, či predložená dohoda je vkladu\nschopnou listinou, nakoľko predložením takéhoto rozsudku je zhojená len jedna vada Dohody, a to\nabsentujúci prejav vôle povinnej osoby takúto Dohodu uzavrieť. V danej súvislosti dal do pozornosti\nrozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2010, sp. zn. 2Sžo 36/2010.\n15. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, žalobca uviedol, že už z\nuvedeného výpočtu náležitosti, ktoré skúma okresný úrad pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam, je nepochybné, že pokiaľ má súd svojím rozsudkom nahradiť prejav vôle jedného\nz účastníkov uzavrieť Dohodu, musí byť tomuto účastníkovi a súdu už zo žaloby zrejmé, čo presne má\nnavrhovaná Dohoda po stránke formálnej i obsahovej spĺňať - a na tomto obsahu predloženom žalobcom\nnemôže súd ani žalovaný nič meniť. V danej súvislosti dal do pozornosti odôvodnenie uznesenia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS S 445/2016-10 zo dňa 28. júna 2016.\n16. Žalobca ďalej dôvodil, že v posudzovanom prípade Dohoda nebola pojatá do výroku rozsudku a\nnetvorila ani jeho prílohu, na ktorú by rozsudok odkazoval. Uviedol, že až po právoplatnosti rozsudku\nOkresného súdu Prešov sp. zn. 20C/91/2007 bol vyhotovený návrh Dohody, pričom z hľadiska právnej\nistoty a rovnosti strán sporu je absolútne neprípustné, aby text Dohody bol sformulovaný až potom, ako\nnadobudne právoplatnosť rozsudok nahradzujúci prejav vôle jedného účastníka Dohody takúto Dohodu\nuzatvoriť.\n17. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 2 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ) žalobca tvrdil, že\nprejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3\nO.s.p. len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (§ 715 OZ), resp. kde povinnosť k právnemu\nkonaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením alebo ako záväzková povinnosť je založená\niným právnym úkonom (§ 50a OZ).\n18. Vo vzťahu k argumentácii krajského súdu uvedenej v bode 43 odôvodnenia napadnutého rozsudku\nžalobca uviedol, že ani jednému zo žalobcov nebol doručený rozsudok, ktorým by došlo k nahradeniu\nprejavu vôle uzavrieť Dohodu po vydaní nehnuteľnej veci tvoriacej predmet vkladu žalovaného a\nrozsudok Okresného súdu Prešov 20C/91/2007 neobsahuje nahradenie prejavu vôle povinnej osoby\nuzavrieť takúto dohodu. Trval na pravdivosti svojho tvrdenia uvedeného v žalobe. Vo vzťahu k poukazu\nna obsah Katastrálneho bulletinu č. 1/2001 žalobca dal do pozornosti právny názor, ktorý citoval,\nuvedený v novšom Katastrálnom bulletine č. 1/2015.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažností žalobcu vyjadril tak, že navrhoval kasačnú sťažnosť zamietnuť.\nNesúhlasil s argumentáciou žalobcu uvedenou v kasačnej sťažnosti.\n20. Žalovaný považoval za nedôvodnú a ničím nepodloženú námietku žalobcu, ktorou sa v kasačnej\nsťažnosti nestotožnil s rozhodnutím správneho súdu z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie správneho\norgánu č. V 7779/2013 bolo vydané v rozpore so zákonom, a to konkrétne z dôvodu, že návrh na\nvklad nepodal oprávnený subjekt. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v §§ 28 a nasl. a citujúc\nprávnu úpravu ustanovenú v § 30 ods. 2 katastrálneho zákona žalovaný uviedol, že katastrálny zákon\nneurčuje, ktorý z účastníkov vkladového konania má podať návrh na vklad, t. j. či je podanie návrhu\nna vklad povinný urobiť len jeden zo zmluvných strán alebo obaja. Zákonná podmienka splnenia si\npodania návrhu na vklad je splnená preukázaním, že návrh podal účastník konania. Ako vyplýva z\n\nnávrhu na vklad č. V 7779/2013 doručeného dňa 29.11.2013, predmetný návrh na vklad bol podaný\nGréckokatolíckou cirkvou Farnosť Prešov so sídlom v Prešove právne zastúpeným JUDr. Róbertom\nSlamkom, advokátom.\n21. Žalovaný nesúhlasil ani s ďalšou námietkou žalobcu, že prílohou návrhu na vklad nebola Dohoda\no vydaní vlastníckeho práva uzavretá podľa zákona č. 161/2005 Z.z. ako vkladu schopná listina a\nrozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 91/2007 - 89 zo dňa 09.02.2017 (v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co 52/2010 zo dňa 20.05.2010) nie je tým rozsudkom, ktorým\nsa ukladá povinnosť prejavu vôle uzatvoriť takúto Dohodu, t. j. nie je to rozsudok, ktorý by nahrádzal\nabsentujúci podpis štatutárneho orgánu povinnej osoby. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 30\nods. 5 katastrálneho zákona, žalovaný uviedol, že Dohoda o navrátení vlastníctva uzavretá medzi\noprávnenou osobou Gréckokatolíckou cirkvou, Farnosť Prešov a povinnou osobou Lesy Slovenskej\nrepubliky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorá tvorí prílohu k návrhu na vklad pod č. V\n7779/2013, nie je označená slovným spojením Dohoda o vydaní nehnuteľností ako uvádza žalobca v\nkasačnej sťažnosti, ale je dostatočné zrejmé a jasné, že ide o Dohodu, predmetom ktorej je vydanie\nnehnuteľností podľa zákona č. 161/2005 Z.z., čo zodpovedá predmetu Dohody presne uvedenom z\nčlánku III. a IV. Tvrdil, že odvodzovať rozpor so zákonom pri vydaní rozhodnutia o povolení vkladu č.\nV 7779/2014 zo dňa 27.02.2014 z dôvodu, že Dohoda o navrátení vlastníctva nie je označená ako\nDohoda o vydaní nehnuteľnosti nezakladá nesplnenie si zákonných podmienok na predloženie zmluvy,\nna základe ktorej má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, keď v danom prípade je dostatočne\nzrejmé, že ide o Dohodu o vydanie nehnuteľností uzavretá podľa zákona č. 161/2005 Z.z., keďže vo\nsvojich ustanoveniach jasne vyjadruje a definuje, čo je predmetom Dohody, teda že ide o vydanie\nkonkrétne určených nehnuteľností zo strany povinnej osoby v prospech oprávnenej osoby, na uzavretie\nktorej sa vyžaduje dodržať literu zákona č. 161/2005 Z.z..\n22. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 91/2007 89 zo dňa 09.02.2010 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co 52/2010 zo dňa\n20.05.2010) v danom prípade spĺňa predmetný rozsudok súdu charakter verejnej listiny, ktorú je správny\norgán povinný skúmať a prihliadať na ňu v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Citujúc právnu\núpravu ustanovenú v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 40 a s § 46 ods. 1, 2 Občianskeho\nzákonníka, žalovaný uviedol, že podpis konajúceho je súčasne dôležitý aspekt deklarujúci súhlasný\nprejav vôle vedúci k uzavretiu príslušného zmluvného typu (dohody). Ak podpis chýba, právny poriadok\numožňuje nahradiť prejav vôle druhého účastníka príslušného právneho úkonu práve aj rozhodnutím\nsúdu - rozsudkom, ktorý je vydaný vo veci. Ďalej citujúc právnu úpravu § 34 v spojení s § 36 ods. 1\na s § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, žalovaný uviedol, že tento právny režim platí pre zápis napr.\naj rozsudkov súdov, ktorých spôsobilosť zápisu do katastra nehnuteľností treba posudzovať v rozsahu\npráv a povinností určených vo výroku, t. j. či je právo, resp. povinnosť určená súdom záväzná aj pre\ntretie osoby, prípadne štátne orgány.\n23. Žalovaný mal za to, že v danom prípade rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 91/200789 z 09.02.2010 potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co 52/2010 z 20.05.2010\nbola určená povinnosť pre Lesy Slovenská republika, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici,\nvydať konkrétne určené nehnuteľnosti Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov, so sídlom v Prešove,\nkeď z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd k tejto povinnosti zaviazal Lesy SR, š.p.,\nBanská Bystrica, z dôvodu uplatnenia si žalobného nároku Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov, na\nnavrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 161/2005 Z.z., vzhľadom k tomu, že Lesy, s.p.\nSR, nepristúpili k uzavretiu Dohody o vydanie nehnuteľností, ktorú neakceptovali, ale ani nenamietali,\nže ak to podľa adresovanej výzvy na uzavretie dohôd takejto dohody, ktorú neakceptovali ale ani\nnenamietali, že im takáto výzva bola doručená. Žalovaný poukázal na to, že z vykonaného dokazovania\nsúdov vyplýva, že súdy mali preukázané, že Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Prešov, dodržala všetky\nzákonné podmienky a predložená písomná výzva na uzavretie dohody o vydanie nehnuteľnosti zo dňa\n24.04.2006 spĺňala náležitosti určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Uviedol, že v zmysle rozsudku\nKrajského súdu Prešov sp. zn. 16Co 52/2010 zo dňa 20.05.2010 sa krajský súd stotožnil s vykonaným\ndokazovaním súdu prvého stupňa, keď v odôvodnení rozsudku konštatoval, že súdom jasne označená\nvýzva žalobcu doručená podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. je dostatočná a zákonná, t. j., že bola\npodaná v zákonne stanovenej lehote v súlade so zákonom č. 161/2005 Z. z..\n\n24. Žalovaný mal tiež za to, že zo záverov okresného a krajského súdu je dostatočne zrejme, že výrok\nrozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.20C 91/2007 o povinnosti vydať nehnuteľnosti je v skutočnosti\nprejavom vôle (teda nahrádza v plnom rozsahu prejav vôle) Lesov SR, š.p., potrebný k uzavretiu\ndohody na vydanie nehnuteľností. Konštatoval, že pre naplnenie hmotnoprávnych účinkov rozsudku\nsúdu, ktorým bola určená povinnosť vydať nehnuteľnosti, je potrebné na zápis do katastra nehnuteľností\npredložiť Dohodu o vydaní nehnuteľností uzavretú medzi povinnou a oprávnenou osobou, kde v časti\nprejavu vôle povinnej osoby, ktorý je daný aj podpisom, bude táto deklarovaná práve právoplatným a\nvykonateľným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 91/2007 - 89, ktorý záver je súladný s\n§ 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z..\n25. Žalovaný konštatoval, že samotný rozsudok Okresného súdu Prešov 20C 91/2007 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove 16Co 52/2010, ak sa predkladá samostatne, nie je tou listinou, na\nzáklade ktorej sa vykoná zápis do katastra nehnuteľností, ale ak je pevne spojený s Dohodou o navrátení\nnehnuteľností, nahrádza prejav vôle povinnej osoby potrebný k uzavretiu takejto dohody podľa zákona č.\n161/2005 Z.z., a preto správny orgán správne posúdil skutkové a právne okolnosti, ktoré môžu mať vplyv\nna povolenie vkladu a správne postupoval, keď vydal rozhodnutie o povolení vkladu č. V 7779/2013\nzo dňa 27.02.2014. Uviedol, že ak žalobca odvodzuje rozpor so zákonom, resp. podmieňuje dodržanie\nzákona č. 161/2005 Z.z. tvrdením v kasačnej sťažnosti, že podaniu takejto žaloby musí predchádzať\nvýzva povinnej osoby na dobrovoľné uzavretie takejto dohody, jeho tvrdenie je zavádzajúce, zmätočné\na protirečivé so zistenými závermi súdov, pretože ak je raz preukázané nielen súdom, ale aj samotným\ntvrdením Lesov SR, št. p. so sídlom Banskej Bystrici, že im bola doručená výzva podľa zákona č.\n161/2005 Z.z., je súčasne preukázané, že na takúto doručenú výzvu povinná osoba nereflektovala a\nneakceptovala, teda neudelila súhlas k uzavretiu dohody.\n26. Žalovaný ďalej uviedol, že povinnosť vykonať zápis rozsudku, ktorým je povinná osoba zaviazaná\nvydať nehnuteľnosti oprávnenej osobe, ktorý je pevne spojený s doručenou Dohodou o vydaní\nnehnuteľností, ak táto dohoda nie je podpísaná povinnou osobou, a kde sa nevyžaduje predložiť\nvýslovne rozsudok súdu nahrádzajúci prejav vôle, ale postačí práve rozsudok o vydaní nehnuteľnosti vyplynula zo súdnej praxe, ako aj použitím komentára k § 161 ods. 3 O.s.p., čo potvrdil aj nadriadený\nsprávny orgán Úrad geodézie, kartografie a katastra v Katastrálnom bulletine č. 1/2011, ktorého\nzákonnosť postupu v takýchto prípadoch potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku 1Sžr 147/2013 v\nkontexte záverov Ústavného súdu SR vyjadrených v uznesení sp. zn. III. ÚS 377/2015-16 zo dňa\n18.08.2015, čo zhodnotil aj samotný Krajský súd v Prešove v napadnutom rozsudku.\n27. Záverom žalovaný uviedol, že preskúmavacia právomoc správneho orgánu pri zápise zmlúv,\nverejných listín a iných listín je presne stanovená v § 42 katastrálneho zákona, čo príslušný rozsudok\nokresného súdu predložený na zápis ako neoddeliteľná príloha Dohody splnil, t.j. zo žiadneho zo\nzákonných ustanovení katastrálneho zákona nevyplýva povinnosť určiť pre zápis rozsudku súdu tvoriaci\nprílohu k dohode, aby dohoda bola pojatá do výroku tak, ako to tvrdí žalobca v kasačnej sťažnosti,\na preto tvrdenie žalobcu v kasačnej sťažnosti týkajúce sa tohto nedostatku neobstojí a nie je právne\nzdôvodnené príslušným právnym predpisom.\nIV.\nVyjadrenie účastníka konania Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Prešov, ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n28. Účastník konania Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Prešov, sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril\ntak, že navrhoval, aby Najvyšší súd SR v prípade, ak kasačnú sťažnosť neodmietne, potvrdil rozsudok\nKrajského súdu v Prešove č.k. 4Sp 12/2014 - 94 zo dňa 01.06.2017.\n29. V dôvodoch vyjadrenia účastník konania uviedol, že z predloženej kasačnej sťažnosti právneho\nzástupcu žalobcu je zrejmé, že ako prílohy boli podané súbory vo formáte pdf. A doc. A nie ZEP, čo\nznamená, že právny zástupca žalobcu neautorizoval podanie svojim elektronickým podpisom, a tým by\nNajvyšší súd SR mal predmetné odvolanie odmietnuť ako podané oneskorene.\n30. Tvrdil, že ak nedôjde k odmietnutiu podania, dáva do pozornosti súdnu prax v obdobných sporoch\n- judikáty vydané Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 1Sžr 147/2013 a 1Sžr 175/2013, kde je jasné\nstanovené a súdom argumentačne podložené, že postup zvolený tak cirkvami pri uplatňovaní nárokov\npodľa zákona č. 161/2005 Z.z., ako aj rozhodnutia okresných úradov (pôvodne Správa katastra) o\npovolení vkladu Dohôd o vydaní bez podpisov povinnej osoby bolo v súlade so zákonom, a že samotné\n\nrozsudky o povinnosti vydať nehnuteľnosti v občiansko súdnom konaní podľa zákona č. 161/2005 Z.z.\nnahrádzajú prejav vôle povinnej osoby vo vzťahu k povinnosti podpísania takejto Dohody.\nV.\nKonanie pred kasačným súdom\n31. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci\nv zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom\nsúdnictve.\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodanej kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 1 S.s.p. ), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred\nna úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452\nods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n33. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.\n4Sp 12/2014-94 zo dňa 1. júna 2017, ktorým správny súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. V 7779/13 zo dňa 27.02.2014, žiadajúc\njeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.\n34. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu\nOkresného úradu Prešov, odbor katastrálny, č. V 7779/13 zo dňa 27.02.2014, ktorým žalovaný podľa §\n31 ods. 3 katastrálneho zákona na návrh navrhovateľa - Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Prešov, povolil\nvklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. J., pozemok registra E KN\nparc. č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 565 968m2, pozemok registra E KN parc. č. XXXX/XXX lesné pozemky o výmere 2 120m2 v podiele 24/200 v prospech Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov.\n35. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu najvyšší súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už krajský súd v\nodôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n36. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. (§ 2 ods. 1 S.s.p.)\n37. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (§ 177 ods. 1 S.s.p.)\n38. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n39. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. (§ 119 S.s.p.).\n40. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 S.s.p.) .\n41. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\n\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide\no fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n42. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z\nktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú,\nalebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané\ndôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri\npreskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval\nna predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe\nrovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí.\n43. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom\nnastolenými v tretej časti Správneho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou vykonal v súlade s platnou právnou\núpravou katastrálneho zákona. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia\nžalovaného pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného zákona v spojení s právnou úpravou Správneho\nsúdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, a to že námietky žalobcu uvedené\nv jeho žalobe neboli spôsobilé zvrátiť správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu.\n44. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod\nna to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci\nsamej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci\nkrajským súdom za správne a súladné so zákonom. Aby neopakoval skutočnosti účastníkom známe,\nna zdôraznenie skutkových a právnych záverov k veci uvádza nasledovné.\nVI.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n45. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n46. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n47. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,\ns. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu\ntiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte\n\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).\n48. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n49. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n50. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím\nna to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie.\n51. Predpokladom povolenia vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe\nzmluvného právneho úkonu alebo iného právneho úkonu zákonom predpokladaného je splnenie\nzákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Pri rozhodovaní o povolení\nvkladu príslušný správny orgán prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv\nna povolenie vkladu, a v rámci tohto prieskumu posudzuje súlad zmluvného dojednania účastníkmi\nzmluvného záväzku so zákonom.\n52. Zákonodarca právnou úpravou ustanovenou v katastrálnom zákone zveril do právomoci okresnému\núradu katastrálny odbor ako orgánu štátnej správy na úseku katastra v konaní o povolení vkladu\npráva viažucého sa k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe zmluvného právneho úkonu\nalebo iného právneho úkonu zákonom predpokladaného okrem splnenia ďalších zákonných podmienok\nskúmať aj jej súlad so zákonom. Povinnosťou správy katastra v konaní o povolení vkladu je v zmysle\nustanovenia § 3 správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 katastrálneho zákona postupovať v\nsúlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj ďalšími právnymi predpismi, v danom prípade s\nustanoveniami zákona č. 161/2005 Z. z., ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho\nvznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov konania.\n53. Okresný úrad, katastrálny odbor, je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v\njeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam\ndo katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania.\nV priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného\ntypu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona\na predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovení právneho predpisu viažucého sa k\nposudzovaniu splnenia zákonných podmienok pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra. To\nznamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správny orgán\nna základe predložených písomných podkladov podľa § 31 katastrálneho zákona posudzuje všetky\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného\npostupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad, pokiaľ správny\norgán zistí, že nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu. Inštitút vkladu je založený na\nzáklade konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa\na zanikajú vkladom do katastra.\n54. Náležitosti rozhodnutia, ktorým sa vklad povoľuje, zákonodarca stanoví v právnej úprave § 31 ods.\n4 katastrálneho zákona, ktorá právna úprava kogentným spôsobom ustanovuje náležitosti rozhodnutia,\nktorým správny orgán rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra. Pokiaľ správny orgán\n\npovolil vklad rozhodnutím spĺňajúcim náležitosti v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 31 ods.\n4 katastrálneho zákona, postupoval v súlade so zákonom. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy\nkasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu pri aplikácii zákonnej úpravy katastrálneho zákona v spojení s právnou úpravou zákona č.\n161/2005 Z. z. dospel k zhodnému záveru ako správny súd, a to že žalobné námietky žalobcu neboli\nspôsobilé zvrátiť správnosť a zákonnosť preskúmavaného správneho rozhodnutia.\n55. Kasačný súd posudzujúc predmetnú dohodu o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám\na náboženským spoločnostiam z 21.06.2013, predloženú účastníkom konania Gréckokatolíckou cirkvou,\nFarnosť Prešov, zast. Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov, spolu s návrhom na vklad vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam do katastra s predloženými prílohami - rozsudok Okresného súdu Prešov sp.\nzn. 20C 91/2007- 89 z 09.02.2010 a potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co\n52/2010 z 20.05.2010 v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 3 ods.1 správneho\nporiadku a v spojení s ustanoveniami zákona č. 161/2005 Z. z., dospel k zhodnému záveru, ako\nsprávny súd, že v danom prípade žalovaný správny orgán na základe skutkových zistení vyplývajúcich\nz administratívneho spisu ustálil správny právny záver, že predmetná dohoda o navrátení vlastníctva\nk nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam z 21.06.2013 je vkladu schopná listina,\npretože uloženie povinnosti povinnej osobe - Lesy Slovenskej republiky, š.p., súdnym rozhodnutím v\nzmysle zákonnej úpravy ustanovenej v zákone č. 161/2005 Z.z. vydať žiadané nehnuteľnosti oprávnenej\nosobe - Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov, implicitne nahradzuje súhlas povinnej osoby s vydaním\nžiadaných nehnuteľností a náhradným spôsobom osvedčuje jej vôľu. Skutkové okolnosti v danej veci\npotvrdzujú, že právoplatným rozsudkom Okresný súd Prešov uložil žalobcovi (v reštitučnom konaní\nako povinnej osobe v zmysle § 4 zákona č. 161/2005 Z.z.) povinnosť vydať nehnuteľnosti a navrátiť\nvlastníctvo k nim Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov, ako osobe oprávnenej, teda uložil žalobcovi\npovinnosť vyhlásiť vôľu určitým spôsobom. Vzhľadom k tomu, že žalobca povinnosť uloženú mu súdnym\nrozhodnutím nerešpektoval a dohodu s cirkvou neuzavrel, nastáva zákonná fikcia, v zmysle ktorej\nprávoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov ukladajúci povinnej osobe (žalobcovi) povinnosť vydať\nnehnuteľnosti, nahradil vôľu povinnej osoby (žalobcu).\n56. Najvyšší súd ako súd kasačný v preskúmavanej veci zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv obdobnej veci (v právnej veci žalobcu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8,\nBanská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Komárno, za účasti: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská\narcidiecéza, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 1945/11 zo dňa 07.07.2011, o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/142/2011-155 zo dňa 02.07.2013),\nrozhodol rozsudkom sp. zn. 1Sžr/147/2013 z 23.09.2014 tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu\npodľa § 220 O.s.p. v spojení § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. zmenil tak, že žalobu žalobcu ako\nnedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky v inej obdobnej veci (v\nprávnej veci žalobcu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP č. 8, Banská\nBystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Sabinov, katastrálny odbor, za účasti Gréckokatolícka cirkev,\nFarnosť Lipany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo vkladu V 93/13 zo dňa 6. marca\n2013, o odvolaní účastníka konania Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Lipany, proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č.k.1S/22/2013-183 zo dňa 26. apríla 2016), rozhodol rozsudkom sp. zn. 7Sžr/152/2016\nz 28.02.2018 tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá a s § 220 O.s.p. a v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p. zmenil tak, že žalobu žalobcu\nako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd v uvedených veciach dospel k záveru, že\nneboli dané dôvody pre zrušenie správneho rozhodnutia, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom.\n57. Najvyšší súd v uvedených rozhodnutiach dal dostatočnú odpoveď na zásadnú námietku žalobcu\n(Lesy Slovenskej republiky, št. p.), ktorou v žalobe namietal, že „Dohoda“ predložená cirkvou v prílohe\nnávrhu na vklad vlastníckeho práva k žiadaným nehnuteľnostiam, nie je vkladu schopnou listinou. Túto\nnámietku žalobca vzniesol aj v žalobe v preskúmavanej veci a taktiež aj v tejto veci ju kasačný súd\nzhodne so správnym súdom považoval za zásadnú námietku. Kasačný súd v predmetnej preskúmavanej\nveci sa v celom rozsahu stotožnil s názorom najvyššieho súdu vysloveným v uvedených rozhodnutiach\nsp. zn. 1Sžr 147/2013 z 23.09.2014 a 7Sžr 152/2016 z 28.02.2018, a preto v súlade s § 464 ods. 1 S.s.p.\nna ne poukazuje a ich prevzatú časť v odôvodnení uvádza nasledovne:\n„Najvyšší súd v odôvodnení uvedených rozhodnutí citujúc právnu úpravu ustanovenú v katastrálnom\nzákone a v zákone č. 161/2005 Z.z. okrem iného konštatuje:\n\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplynulo,\nže správa katastra rozhodnutím č. V 1945/11 zo dňa 07.07.2011 vyhovela návrhu cirkvi a povolila\nvklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam v k.ú. P.\nv prospech cirkvi na základe dohody o vydaní veci zo dňa 18.05.2011.\nZ vyjadrenia správy katastra vyplynulo, že vzhľadom k úspechu cirkvi v občianskoprávnom konaní\nvedenom na Okresnom súde v Komárne a Krajskom súde v Nitre, v ktorom bola žalobcovi uložená\npovinnosť vydať a navrátiť oprávnenej osobe (teda cirkvi) vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam,\npovolil vklad vlastníckeho práva z titulu dohody o vydaní veci s tým, že v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. prejav\nvôle žalobcu považoval za nahradený práve výrokom právoplatného občianskoprávneho rozsudku.\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného v tom, že pre povolenie vkladu boli\nsplnené podmienky v zmysle katastrálneho zákona.\nCirkev si uplatnila reštitučný nárok na navrátenie nehnuteľností v zmysle ustanovení reštitučného\nzákona. Nakoľko žalobca s ňou odmietol uzavrieť dohodu o vydaní vecí, obrátila sa cirkev na súd, ktorý\nuložil žalobcovi povinnosť vydať cirkvi tam uvedené nehnuteľnosti a navrátiť jej vlastníctvo. Žalobca\nako povinná osoba právoplatný rozsudok Okresného súdu Komárno v spojení s odvolacím rozsudkom\nKrajského súdu v Nitre nerešpektovala.\nOdvolací súd dal za pravdu žalovanému ako aj cirkvi v tom, že právoplatným rozsudkom Okresný\nsúd Komárno uložil žalobcovi (v reštitučnom konaní povinnej osobe v zmysle § 4 reštitučného\nzákona) povinnosť vydať nehnuteľnosti a navrátiť vlastníctvo k nim cirkvi ako osobe oprávnenej,\nteda uložil žalobcovi povinnosť vyhlásiť vôľu určitým spôsobom. Nakoľko žalobca uvedenú povinnosť\nnerešpektoval, dohodu s cirkvou neuzavrel, ani iným spôsobom nesplnil právoplatne mu uloženú\npovinnosť, nastala ex lege zákonná fikcia, v zmysle ktorej právoplatný rozsudok Okresného súdu\nKomárno ukladajúci žalobcovi povinnosť prejaviť svoju vôľu (teda vydať nehnuteľnosti), nahradil vôľu\npovinnej osoby (žalobcu) a súčasne aj druhej zmluvnej strany v dohode o vydaní veci.\nNásledne správa katastra postupovala správne, keď na základe návrhu cirkvi, z ktorého bolo\njednoznačne zrejmé, čoho sa cirkev domáhala - a síce povolenia vkladu k tam špecifikovaným\nnehnuteľnostiam z titulu dohody o vydaní veci zo dňa 18.05.2011 podľa reštitučného zákona v spojení s\nprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 8C 159/06-552 - návrh a jeho prílohy v zmysle\n§ 31 katastrálneho zákona preskúmala a dospela k záveru, že dohoda o vydaní veci obsahovala všetky\nzákonom požadované náležitosti, pričom absentujúci prejav vôle a podpis žalobcu bol s poukazom na\n§ 161 ods. 3 O.s.p. nahradený výrokom právoplatného rozsudku Okresného súdu Komárno, ktorý bol\nk návrhu pripojený.\nK vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje aj na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok\nsp. zn. 3SžoKS/16/2006), v zmysle ktorej rozsudok súdu vydaný v občianskoprávnom konaní ukladajúci\nodporcovi povinnosť vyhlásiť vôľu spôsobom uvedeným vo výroku (t.j. povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu\nidentifikovanú vo výroku), je rozsudkom ukladajúcim vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p. Najvyšší\nsúd v odôvodnení tohto rozsudku konštatoval, že „...podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie\nústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s\ntouto ústavou. Požiadavka na ústavne konformný výklad zákonov priamo ovplyvňuje zisťovanie obsahu\njednotlivých zákonných ustanovení z dikcie a ich aplikáciu na daný skutkový stav a zabezpečuje, že\nvýklad normatívnych ustanovení zákona nevedie k absurdným záverom, alebo záverom v rozpore s\nústavnými princípmi.\nPodľa § 161 ods. 2 O.s.p. ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,\nlen čo nadobudol právoplatnosť.\nPodľa § 161 ods. 3 O.s.p. právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svetle vyššie uvedeného nemohol stotožniť s názorom súdu\nprvého stupňa v tom, že správa katastra nepostupovala správne a v súlade so zákonom, keď povolila\nvklad vlastníckeho práva titulom dohody, v ktorej absentoval podpis žalobcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na záver poukazuje na účel okruhu reštitučných predpisov a tým je vo\nvšeobecnosti odstránenie alebo aspoň zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým\ndošlo voči postihnutým osobám v období neslobody zo strany štátu. Poškodenou bola v predmetnej\nprávnej veci cirkev, ktorá postupovala v súlade s ustanoveniami reštitučného zákona a vyzvala žalobcu\nako povinnú osobu (§ 4 a § 5 ods. 1 a 2 reštitučného zákona) k vydaniu odňatých nehnuteľností, ktorý\njej výzvu ignoroval, následne sa obrátila na Okresný súd Komárno i Krajský súd v Nitre (§ 5 ods. 3\nreštitučného zákona), ktorý jej právoplatným rozsudkom dali za pravdu a uložili žalobcovi povinnosť,\nktorú tento opätovne nerešpektoval. Nakoľko vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností titulom\nuvedených civilných rozsudkov bolo na základe protestu prokurátora zrušené ako nezákonné s tým, že\ntieto rozsudky uložili povinnosť vydať nehnuteľnosti, no neurčovali vlastnícke právo k nim, neostávalo\n\ncirkvi žiadne iné riešenie, ako sa domáhať svojich práv, len to, ktoré zvolila, ktoré následne aplikovala\nspráva katastra a ktoré je aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené súladné so\nzákonom aj s judikatúrou.„\n58. Vo svetle uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil za nedôvodné námietky žalobcu uvedené\nv kasačnej sťažnosti, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v zmysle §\n440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.. Kasačný súd taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, uvedeným v žalobe, že\nzistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov,\nako aj, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Napriek tomu, že žalobca v žalobe neuviedol konkrétne dôvody, správny\nsúd v procese súdneho prieskumu v rozsahu právnej úpravy § 250j ods. 2 písm. b/, e/ O.s.p. podrobil\nsúdnemu preskúmaniu rozhodnutie žalovaného napadnuté žalobou a z tohto pohľadu posudzoval jeho\nzákonnosť. Správny súd svoje skutkové zistenia a právne závery uviedol a súčasne náležite odôvodnil\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa kasačný súd stotožnil, a preto na ne poukazuje.\n59. Kasačný súd sa nemohol zaoberať námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti, ktorými\nnamietal, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu č. V 7779/2013 bolo vydané v rozpore so\nzákonom, a to z dôvodu, že návrh na vklad nepodal oprávnený subjekt, že prílohou návrhu na vklad\nnebola Dohoda o vydaní vlastníctva uzavretá podľa zákona č. 161/2005 Z.z. ako vkladu schopná listina\na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 91/2007 - 89 zo dňa 09.02.2017, v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co 52/2010 zo dňa 20.05.2010, nie je tým rozsudkom, ktorým\nsa ukladá povinnosť prejavu vôle uzatvoriť takúto Dohodu, t. j. nie je to rozsudok, ktorý by nahrádzal\nabsentujúci podpis štatutárneho orgánu povinnej osoby, a že konaniu súdu na základe žaloby podanej\nv reštitučnom konaní v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z., (k podaniu takejto žaloby) musí\npredchádzať výzva povinnej osoby na dobrovoľné uzavretie takejto Dohody.\n60. Žalobca uvedené námietky v žalobe nevzniesol, keďže z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca\nnamietal, nesprávne právne posúdenie žalovaným, keď predmetnú dohodu o vydaní nehnuteľností\npovažoval za vkladu schopnú listinu, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza rozhodnutie je v\nrozpore s obsahom spisu a v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá spôsobuje nezákonnosť\nrozhodnutia bez ďalšieho odôvodnenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca tieto námietky uvedené v\nkasačnej sťažnosti, neuplatnil na správnom súde v zákonnom stanovenej lehote v zmysle § 250b ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), účinného v čase podania žaloby, a v zmysle § 250h ods. 1\nO.s.p. ich rozsah bolo možné rozšíriť len v lehote podľa § 250b O.s.p., správny súd viazaný rozsahom\ndôvodov žaloby nemôže zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmať v rozsahu\nnámietok podaných po uplynutí zákonnej lehoty. Kasačný súd na tieto námietky žalobcom uvedené v\nkasačnej sťažnosti nemohol prihliadať v zmysle § 454 S.s.p., pretože pre rozhodnutie kasačného súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n\n61. V neposlednom rade kasačný súd dáva do pozornosti žalobcu, že pokiaľ poukazuje na iné súdne\nrozhodnutia, judikatúra v slovenskom právnom poriadku nie je záväzná absolútne. Povinnosťou\nnajvyššieho súdu ako súdu kasačného /odvolacieho/ tak, ako aj krajského súdu, je zaoberať sa každou\nvecou samostatne a i keď vychádzajúc zo skutkových zistení známych z inej rozhodovacej činnosti,\nposudzovať zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu individuálne a\nnezávisle od iných rozhodnutí správneho orgánu ako individuálnych správnych aktov a pokiaľ sú\npredmetom súdneho prieskumu, nezávisle od iných rozhodnutí súdu v daných veciach.\n62. Kasačný súd záverom upriamuje pozornosť žalobcu na rozhodnutie najvyššieho súdu publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v\nzmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre\núčastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v\njeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok\nporušenie práv účastníka konania.\n63. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\n\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n64. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\núspech nemal, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).\nŽalovanému nepriznal nárok na náhradu trov tohto konania, pretože to nemožno spravodlivo požadovať\n(§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). Účastníkovi priznal nárok na náhradu trov kasačného\nkonania z dôvodu jeho úspechu v tomto konaní v zmysle § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 169 S.s.p..\n65. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sp/12/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}