{"guid": "97a24615-2e4f-49cf-9f7c-af57be474434:4480f903-480c-411c-8331-2cad8c44976e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8014200633.1", "spisova_znacka": "2Sžk/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/6/2017 z 25. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júla 2018, sp. zn. 2Sžk/6/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8014200633.1", "identifikacne_cislo": "8014200633", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2018-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-1", "nazov": "§ 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/532/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 532/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/532/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/532-2002/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88a", "/SK/ZZ/2002/532#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4480f903-480c-411c-8331-2cad8c44976e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200633.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200633.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200633.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžk/6/2017\n8014200633\n25. 07. 2018\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2018:8014200633.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu D., bytom P., B.,\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o. so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad\nproti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Námestie\nmieru 3, Prešov, za účasti: 1./ U. bytom P., B., 2./ D., bytom O., Q., 3./ JANJU spol. s.r.o., so sídlom\nHviezdoslavova 33, Svit, 4./ Q. bytom V., B., 5/ D. bytom P., B., 6./ F. bytom V., B., 7./ dedičov po\nneb. P., naposledy bytom K., X., zomrelom dňa XX.X.XXXX: 7.1./ F., bytom K., X., 7.2./ P. bytom J.,\nX., 7.3./ T., naposledy bytom E., X., zastúpenej opatrovníčkou T., Okresný súd Prešov, Grešova 3, 8./\nJ. bytom P., B., 9./ T. bytom V., B., 10./ P., bytom V., B., 11./ L. bytom X., E., 12./ I. bytom J., X., 13./\nK., bytom J., X., 14./ F. bytom R., X. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. OUPO-OVBP2-2014/633/2600/ŠSS-Ka zo dňa 3. marca 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 6S/42/2014-95 zo dňa 21. júna 2016 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/42/2014-95 zo dňa 21.\njúna 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho\nodvolanie a potvrdené rozhodnutie Obce Batizovce (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný\núrad“) zo dňa 11.11.2013, č. j. R/419/2011/Kf, ktorým podľa § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o\núzemnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) stavebný úrad dodatočne\npovolil stavbu: „Novostavba rodinného domu“ - prístavba suterénu a terasy, na pozemkoch parc. č. KN\nC 258/2 a 257/2 v k. ú. Batizovce, stavebníčke U..\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného\nv časti týkajúcej sa zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, podľa ktorých stavebný úrad na\nzáklade žiadosti U., v zastúpení spoločnosti JANJU spol. s.r.o., o dodatočné povolenie zmeny stavby\n- „Novostavba rodinného domu Batizovce“ na pozemkoch parc. č. 257/2 a 258/2 k. ú. Batizovce,\nvydal rozhodnutie č. R/419/2011-Kf zo dňa 19.09.2011, ktorým dodatočne povolil zmenu stavby pred\ndokončením - bytovú stavbu: „Novostavba rodinného domu“ na pozemkoch parc. č. 257/2 a 258/2 k.\nú. Batizovce stavebníčke U.. Bývalý Krajský stavebný úrad v Prešove na základe odvolania žalobcu\na jeho manželky D. rozhodnutie č. R/419/2011-Kf zo dňa 19.09.2011 vydané Obcou Batizovce zrušil\nrozhodnutím č. 2012-3/504-4/SP-Ka zo dňa 08.02.2012 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie\n\nz dôvodu zlej aplikácie ustanovenia Stavebného zákona. Obec Batizovce, ako príslušný stavebný úrad,\nvydala dňa 28.08.2012 rozhodnutie č. R/419/2011-Kf, ktorým podľa § 88 ods. 1, písm. b) a podľa § 88a\nStavebného zákona dodatočne povolila zmenu stavby pred dokončením - bytovú stavbu: „Novostavba\nrodinného domu“ na pozemku par. č. 257/2 k. ú. Batizovce stavebníčke U.. Bývalý Krajský stavebný\núrad v Prešove na základe odvolania žalobcu a jeho manželky D. rozhodnutie č. R/419/2011-Kf zo dňa\n28.08.2012 vydané Obcou Batizovce zrušil rozhodnutím č. 2012-835/3623-5/SP-Ka zo dňa 19.11.2012\na vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že stavebný úrad nerešpektoval právny\nnázor Krajského stavebného úradu v Prešove z rozhodnutia č. 2012-3/504-4/SP-Ka zo dňa 08.02.2012.\nNásledne stavebný úrad výzvou zo dňa 02.01.2013 vyzval stavebníka, aby v lehote do 30 dní odo\ndňa doručenia výzvy doplnil žiadosť o projektovú dokumentáciu so zakreslením všetkých zmien, ktoré\nboli zrealizované oproti stavebnému povoleniu vydanému Obcou Batizovce pod č. 450/2008/HL zo dňa\n24.10.2008, aby v pôdorysoch boli zosúladené vnútorné rozmery s celkovými rozmermi stavby a zároveň\nkonanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil. Po doplnení žiadosti stavebný úrad oznámením\nzo dňa 26.02.2013 oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 61 ods. 1 a § 88a\nStavebného zákona účastníkom konania a dotknutým orgánom. Súčasne na prejednanie predloženej\nžiadosti nariadil ústne pojednávanie na deň 27.03.2013. Účastníci konania a dotknuté orgány svoje\nnámietky a pripomienky mali možnosť uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní a boli upozornení,\nže na neskôr podané námietky nebude prihliadnuté. Z ústneho pojednávania a miestneho zisťovania\nkonaného dňa 27.03.2013 bol spísaný záznam, v ktorom stavebný úrad popísal rozostavanosť stavby,\nzmenu stavby a jej umiestnenie a účastníkov konania oboznámil o podaných námietkach žalobcu.\nStavebný úrad výzvou zo dňa 03.04.2013 vyzval stavebníčku, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia\nvýzvy doplnila podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o\nvšeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na\nstavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č.\n532/2002 Z. z.“) výpočty, merania a stanoviská preukazujúce splnenie požiadaviek uvedených v § 6\nods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. s ohľadom na využitie pozemku par. č. 250/1 a 250/2 na účel daný v\núzemnom pláne s ohľadom na § 4 citovanej vyhlášky a žalobcu vyzval na predloženie dôkazu o tom, že\njeho tvrdenia o nesprávnosti výpočtu odstupových vzdialeností z hľadiska požiarnej ochrany sú pravdivé.\nStavebný úrad zároveň konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil. Dňa 16.05.2013\nbolo doručené na stavebný úrad vyjadrenie stavebníčky, v ktorom uviedla, že k umiestneniu čističky\nodpadových vôd (ďalej len „ČOV“) v novovytvorenej miestnosti pod terasou sa rozhodla z dôvodu, že\nplánovaná obecná kanalizácia nie je zrealizovaná. K posunu terasy k susednému pozemku došlo preto,\nže jej pozemok je úzky a dlhý. Úprava terasy a zhotovenie prístupového chodníka pozdĺž západnej strany\ndomu neobmedzuje užívanie susedných pozemkov. Dňa 04.07.2013 bolo na stavebný úrad doručené\nvyjadrenie spracovateľa ÚPN Obce Batizovce L., ktorý okrem iného uviedol, že navrhuje parcely č.\n250/1, 250/2, 251/5 a 251/9 naďalej využívať ako záhrady. Dňa 08.08.2013 bol stavebnému úradu\ndoložený Projekt požiarnej ochrany. Stavebný úrad oznámením zo dňa 08.08.2013 oznámil účastníkom\nkonania pokračovanie konania o dodatočnom povolení stavby. Dňa 13.09.2013 bolo na stavebný úrad\ndoručené vyjadrenie žalobcu, ktorý žiadal stavebný úrad o vysvetlenie, ako súvisí projekt požiarnej\nochrany a vyjadrenie Átrium s meritom veci - čierna stavba. Žiadal, aby sa stavebný úrad venoval meritu\nproblému - stavbe postavenej na hranici pozemku, dodržaniu odstupovej vzdialenosti podľa zákona a\nžiadal stavbu odstrániť. Stavebný úrad oznámením zo dňa 17.10.2013 oznámil pokračovanie konania\no dodatočnom povolení stavby Monike Kačicovej, ktorá sa stala novou spoluvlastníčkou pozemkov\nparc. č. 250/1, 250/2 a 251/9 v k. . Batizovce, a že je účastníčkou konania o dodatočnom povolení\nstavby. Následne Obec Batizovce, ako príslušný stavebný úrad, vydala dňa 11.11.2013 rozhodnutie č.\nR/419/2011-Kf, ktorým podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona dodatočne povolila stavbu: „Novostavba\nrodinného domu“ - prístavba suterénu a terasy, na pozemkoch parc. č. 258/2 a 257/2 v k. ú. Batizovce\nstavebníčke U. s odôvodnením, že z predložených meraní, z vyjadrení dotknutých orgánov a z vyjadrenia\nspracovateľa územného plánu bolo preukázané, že stavba je na pozemku stavebníčky a je v súlade\ns územnoplánovacou dokumentáciou a s jej záväznými časťami. Podľa posúdenia stavebného úradu\nnebude trvalo obmedzené užívanie susedných pozemkov predmetnou zmenou stavby na účel určený\núzemným plánom Obce Batizovce. Oznámením č. Ozn/419/2011-Kf zo dňa 11.11.2013 stavebný úrad\noznámil účastníkom konania opravu chyby v písaní, ktorá nastala v oznámení č. ZK/419/2011-Kf zo dňa\n26.02.2013. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa námietky žalobcu o\nnesúlade umiestnenia prístavby s § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. uviedol, že v danom prípade\nmedzi pozemkom stavebníčky a pozemkom žalobcu, na ktorom má postavený rodinný dom, je preluka v\nšírke 11,05 m - 11,36 m. Preluku tvoria v smere od cesty pozemky parc. č. 250/1, 250/2, 251/5 a pozemky\nparc. č. 251/11, 251/12 a 251/6, v k. ú. Batizovce. Pozemky parc. č. 251/11 a 251/12 slúžia podľa\n\nspracovateľa ÚPN-O Batizovce pre vnútornú dopravnú obsluhu nehnuteľností, doporučuje ich širšie\nvyužitie pre peší a cyklistický pohyb občanov. Parcely č. 250/1, 250/2, 251/5 a 250/9 (pozn.: správne má\nbyť 251/9) navrhuje spracovateľ ÚPN-O Batizovce využívať ako záhradku priradenú k domu južne, alebo\npriradenú k domu 257/2 v k. ú. Batizovce. Intenzifikácia tejto obytnej plochy ďalším domom by bola podľa\nspracovateľa ÚPN-O Batizovce náročná až nereálna, a to len za cenu zrušenia uvedenej komunikácie\na vnesenia napätia do obytného prostredia. Preluka medzi rodinným domom žalobcu a stavebníčky\nnevytvára primeraný priestor pre umiestnenie ďalšieho rodinného domu v danom území, a to jednak z\nhľadiska šírkových parametrov pozemkov, ani z hľadiska hustoty zástavby a následnej neprístupnosti\npozemkov, ku ktorým doterajší prístup je cez pozemky parc. č. 251/11 a 251/12. Nie každý pozemok,\nktorý podľa územného plánu tvorí plochu rodinných domov, musí byť využitý na zastavanie rodinným\ndomom. O umiestňovaní stavieb pojednáva § 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Splnenie týchto požiadaviek\nsa preskúmava v samostatnom konaní. V prípade, ak žalobca podá návrh na umiestnenie stavby\nrodinného domu na pozemok tvoriaci už spomínanú preluku, bude sa stavebný úrad jeho návrhom\nzaoberať a možné umiestnenie rodinného domu posúdi z hľadísk sa na to vzťahujúcich. Žalovaný nezistil\nv napadnutom rozhodí ani v konaní, ktorému predchádzalo také nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutie\nstavebného úradu muselo považovať za nesprávne a muselo sa preto zmeniť alebo zrušiť. Dospel\nk záveru, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Stavebného\nzákona.\nKrajský súd ďalej uviedol, že predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu - stavebného\núradu Obce Batizovce, ktorým podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88a Stavebného zákona, dodatočne povolil\nstavbu: „Novostavba rodinného domu“ - prístavba suterénu a terasy na pozemku parc. č. KN C 258/2,\n257/2 v k. ú. Batizovce.\n„Popis realizovanej stavby (prístavby suterénu a terasy):\nv 1. PP (suterén) bola na západnej strane zrealizovaná prístavba m. č. 0.05 (sklad) v tvare lomeného\n„L“. Primurovaním skladu v suteréne sa zmenil tvar a veľkosť terasy na 1. NT, ale nezmenila sa\nminimálna vzdialenosť novovytvorenej terasy oproti pôvodne povolenej odstupovej vzdialenosti od\nspoločnej hranice s pozemkom par. č. KN C 251/5 v k. ú. Batizovce. Projektovú dokumentáciu stavby\nvypracovala D., bytom O. Q., kvalifikovaná osoba. Pre dokončenie stavby sa primerane podľa § 66\nStavebného zákona určujú tieto podmienky:\n1. Stavba bude dokončená podľa overenej projektovej dokumentácie schválenej stavebným úradom\nv konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia. Iné zmeny možno\nzrealizovať len na základe povolenia stavebného úradu.\n2. Okno zrealizované na východnej fasáde v suteréne v m. č. 0.05 - sklad zrealizovať ako pevné\n(neotváravé).\n3. Pri uskutočňovaní stavby je potrebné dodržiavať predpisy týkajúce sa bezpečnosti práce a technických\nzariadení a dbať o ochranu zdravia a na stavenisku.\n4. Pri realizácií musia byť dodržané príslušné ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa\nustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.\n5. Termín na dokončenie sa určuje do 10/2015.\n6. Po dokončení stavby stavebníčka požiada o kolaudáciu stavby.\nZ rozhodnutí správnych orgánov, ako aj z obsahu administratívneho spisu, podľa krajského súdu\nvyplynulo, že v novom konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad porovnal pôvodnú\nprojektovú dokumentáciu, ktorá bola overená v stavebnom konaní vedenom pod č. j.: 450/2008 a\nprojektovú dokumentáciu posudzovanú v konaní o dodatočnom povolení stavby. Stavebný úrad dospel k\nzáveru, že skutočné vyhotovenie stavby bolo zrealizované s týmito odchýlkami: stavba rodinného domu\nbola povolená ako murovaná stavba, čiastočne podpivničená s dvomi nadzemnými podlažiami (prízemie\na obytné podkrovie). Suterén bol navrhnutý pod zadnou časťou rodinného domu o rozmeroch 10,50\nx 6,44 m. Obvodové steny lícovali na východnej a južnej strane s obvodovými stenami prízemia. Po\nbočných stranách bola navrhnutá terasa nepravidelného tvaru s vonkajším schodiskom s plochou 27\nm2 (západná a južná strana rodinného domu). Umiestnenie stavby podľa situácie overenej v stavebnom\nkonaní bolo 2,0 m od spoločnej hranice s pozemkom parc. č. 251/5 - vzdialenosť obvodových stien\n1. NP od spoločnej hranice. Terasa nebola v situácií zakreslená a nebola okótovaná jej vzdialenosť\nod spoločnej hranice - vystupujúci roh terasy. Stavba sa zrealizovala s týmito odchýlkami od pôvodnej\nprojektovej dokumentácie a vyžadujú dodatočné povolenie: v 1. PP (suterén) bola na západnej strane\nzrealizovaná prístavba m. č. 0.05 (sklad) v tvare zalomeného „L“. Primurovaním skladu v suteréne sa\n\nzmenil tvar a veľkosť terasy na 1. NP, ale nezmenila sa minimálna vzdialenosť terasy od spoločnej\nhranice s pozemkom par. č. KN C 251/5. Keďže skutočné vyhotovenie stavby na prízemí a podkroví\nbolo zrealizované len s drobnými odchýlkami, ktoré nevyžadujú samostatné konanie a táto časť\nstavby je ako celok samostatne užívania schopná, stavebný úrad na základe návrhu stavebníčky v\nsamostatnom konaní na túto časť stavby podľa § 76 ods.1 Stavebného zákona vydal kolaudačné\nrozhodnutie. Na základe predložených dokladov a ohliadkou stavby bolo konštatované, že časť stavby\n(bez pristavenej časti suterénu a terasy) je užívania schopná, a to aj v prípade, ak by došlo k nariadeniu\no odstránení nepovolenej časti stavby, v ktorej je umiestnená domová ČOV, ktorú by bolo možné užívať\naj ako neobostavanú. Stavebný úrad v konaní primerane podmienkam v predmetnom území zohľadnil\nustanovenie § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. pri umiestňovaní stavby. Bral do úvahy parceláciu pozemkov,\numiestnenie existujúcich stavieb, šírky pozemkov a dispozičné možnosti pozemkov.\nKrajský súd ďalej dôvodil, že v stavebnom povolení bola stavba povolená minimálne 2 m od spoločnej\nhranice s pozemkom parc. č. 251/5, čo stavebníčka na úrovni 1. NP dodržala, vychádzajúc z pôvodnej\nsituácie v. č. A-01 a pôdorysu prízemia v. č. A-04, kde je okótovaná šírka stavby 12 m, čo je vonkajšia\nšírka stavby - obvodových stien 1.NP, a v situácii je vo vzdialenosti 2 m od spoločnej hranice.\nStavebníčka zrealizovala úpravu terasy podľa zväčšeného pôdorysu suterénu, ale aj napriek tomu terasa\nso suterénom nie je bližšie ako bola povolená v pôvodnom stavebnom povolení. Stavebný úrad zakreslil\npôvodnú terasu do zamerania skutkového stavu prístavby a zistil, že vyčnievajúci roh pôvodnej terasy\nje na hrane terajšej prístavby. Z tohto možno konštatovať, že pôvodná terasa bola povolená cca 0,20\nm od spoločnej hranice a zmenil sa len jej tvar a veľkosť. Vychádzajúc zo zistených skutočností krajský\nsúd konštatoval, že zrealizovanou zmenou nie sú dotknuté práva a právom chránené záujmy účastníkov\nkonania, nad rámec pôvodne povolenej stavby.\nKrajský súd poukázal aj na to, že stavebný úrad sa v konaní oprel o záväzné stanoviská dotknutých\norgánov a o stanovisko spracovateľa územného plánu. Stanoviská sú kladné a nie sú navzájom v\nrozpore. Územie je platným územným plánom určené na zastavanie. Podľa územného plánu vzhľadom\nna šírkové pomery pozemkov bol rodinný dom stavebníčky v územnom pláne navrhnutý na pozemkoch\npar. č. 257/2, 258/2 (vlastníkom je stavebníčka) a na pozemkoch par. č. 251/5, 250/2 (vlastníkmi sú\nviacerí spoluvlastníci). Nakoľko nedošlo k odpredajom pozemkov, stavebníčka zrealizovala stavbu na\npozemkoch par. č. 257/2, 258/2, tak ako bola zakreslená v situácií overenej stavebným úradom v\nstavebnom konaní (bod č. 2 stavebného povolenia - stavba bude umiestnená min. 2 m od spoločnej\nhranice s pozemkami par. č. 250/1, 250/2, 251/5). Z doloženého skutkového zamerania prístavby k\nrodinnému domu vypracovaného D., autorizovaným geodetom a kartografom, vyplýva, že obvodové\nsteny prízemia v prednej časti stavby (kde sú umiestnené okná z obytných miestností) sú vo vzdialenosti\n2,03 m (1,60 + 0,43), a tým aj obvodové steny podkrovia. Stavebný úrad pri posudzovaní nepovolenej\nstavby prihliadol podľa krajského súdu aj na skutočnosť, že žalobca (účastník konania) na susednom\npozemku parc. č. 251/5 postavil stavbu skladu a spôsobil tak zahustenie zástavby. Okolité pozemky\nparc. č. 250/1, 250/2 sú v súčasnosti vo vlastníctve viacerých fyzických osôb. V prípade, že by došlo k ich\nodpredaju a kúpe jediným vlastníkom, v súlade s vyjadrením spracovateľa územného plánu, pozemok\nsvojou šírkou cca 8 m a okolitou zástavbou nie je vhodný na výstavbu ďalšieho rodinného domu.\nKrajský súd mal za to, že v konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad posúdil súlad s\nverejnými záujmami na základe záväzného stanoviska obce a na základe vyjadrenia dotknutých orgánov\nv zmysle § 88a Stavebného zákona. Z predložených meraní (skutočné zameranie stavby), z vyjadrení\ndotknutých orgánov a z vyjadrenia spracovateľa územného plánu bolo preukázané, že stavba je na\npozemku stavebníčky, že stavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a s jej záväznými\nčasťami. Podľa posúdenia stavebného úradu nebude trvalo obmedzené užívanie susedných pozemkov\npredmetnou zmenou stavby na účel určený územným plánom Obce Batizovce. Obec Batizovce má\núzemný plán obce, záväzná časť bola vyhlásená VZN a schválená uznesením OZ č. 4/2010 dňa\n11.11.2010. V záväznej časti ÚPN-Obce Batizovce sú v bode 2. určené prípustné, obmedzujúce a\nvylučujúce podmienky využitia plôch. Pre plochu rodinných domov v lokalite 8., v ktorej sa nachádza aj\npozemok stavebníčky, je určený koeficient zastavanosti 0,25 (veľkosť pozemku stavebníčky je 1.062 m2,\ncelkom zastavaná plocha môže byť 265,5 m2, zastavaná plocha rodinného domu je 238 m2 a garáže\n25 m2, spolu 263 m2), čo je v súlade s regulatívmi územného plánu obce.\nKrajský súd sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že dôkazné bremeno preukázať, že\nďalšia existencia stavby uskutočnenej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými\n\nzáujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Verejnými záujmami\nsú záujmy chránené stavebným zákonom, t. j. také, ktoré sú v súlade s cieľmi a zámermi územného\nplánovania a osobitnými predpismi. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový správny\norgán. Určenie podmienok rozhodnutia je podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona v pôsobnosti\nstavebného úradu. Stavebný úrad má voči neoprávnenému stavebníkovi nielen právo, ale aj povinnosť\nchrániť oprávnené záujmy účastníkov konania vo vzťahu k stavbám, čo vykonáva uložením takých\nopatrení, ktoré znížia riziko poškodzovania stavieb na minimum. Môže nariadiť aj také opatrenia, s\nktorými vlastníci stavieb nesúhlasia.\nK námietke žalobcu, že stavebný úrad nepostupoval v súlade so zákonom, ak rozdelil stavbu, o ktorej\nnebolo právoplatne rozhodnuté v konaní o dodatočnom povolení, na dve časti, krajský súd poukázal\nna to, že na stavbu rodinného domu bolo dňa 24.10.2008 vydané stavebné povolenie č. 450/2008/HL,\navšak prístavba terasy a suterénu bola uskutočnená nad rámec tohto stavebného povolenia, čím vznikol\nnelegálny stav. Stavebný úrad postupom podľa § 88a v spojení s § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného\nzákona túto stavbu dodatočne povolil a nelegálny stav tým odstránil. Preto krajský súd túto námietku\npovažoval za nedôvodnú.\nNeakceptoval ani žalobcov názor, že umiestnením stavby bol porušený všeobecne záväzný právny\npredpis - vyhláška č. 532/2002 Z. z. len preto, že stavebný úrad neposudzoval umiestnenie stavby z\npoukazom na § 6 ods. 3 tejto vyhlášky. Umiestnením stavby na hranici pozemku s poukazom na § 6\nods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. nebude podľa krajského súdu trvalo obmedzené užívanie susedných\npozemkov na určený účel. Podľa listov vlastníctva č. 402 k. ú. Batizovce a č. 788 k. ú. Batizovce\nsa v súčasnosti pozemky par. č. KN C 250/1 - zastavané plochy a nádvoria, par. č. KN C č. 250/2\nzastavané plochy a nádvoria a par. č. KN C č. 251/5 - zastavané plochy a nádvoria (tvoriace preluku\nmedzi stavbami rodinných domov žalobcu a stavebníčky) využívajú ako zastavaná plocha, záhrada\na dvor. V predmetnej veci bola vylúčená aplikácia ustanovení vyhlášky týkajúcich sa odstupov medzi\nrodinnými domami, ktoré medzi sebou vytvárajú voľný priestor z dôvodu nezastavanej preluky medzi\npozemkami, ako aj rodinnými domami stavebníčky a žalobcu v šírke presahujúcej 11 m. Krajský súd v\ntejto súvislosti zdôraznil, že posúdenie odstupov a následné merania je možné vykonať len medzi dvoma\nstavebnými objektmi navzájom. Argumentáciu žalobcu považoval za nesprávnu, keďže skutkový stav\nvylučuje aplikáciu ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z. z. o odstupoch medzi domami, na ktorú žalobca\nv žalobe poukázal. Vyhláška uvádza aké odstupové vzdialenosti majú byť medzi rodinnými domami.\nRodinný dom žalobcu na pozemku par. č. 249/4 je takmer na hranici pozemku. Zo zamerania skutkového\nstavu je zrejmé, že novostavba stavebníčky je 0,21 m od hranice pozemku. Vzdialenosť medzi domami\nje 11,30 m (od hrany terasy a obvodovej steny suterénu, nie od obvodovej steny 1. NP). V predmetnej\nveci bolo podľa krajského súdu dôvodné posudzovať odstupy stavby v zmysle tejto vyhlášky iba vo\nvzťahu k hranici pozemku podľa § 6 ods. 2 vyhlášky 532/2002 Z. z. Krajský súd mal za to, že žalovaný\nsa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s touto námietkou žalobcu dostatočným spôsobom.\nNámietku žalobcu, že dodatočným povolením stavby dochádza k porušeniu § 6 ods. 1 vyhlášky č.\n532/2002 Z. z. a následne aj k nesplneniu všeobecných technických požiadaviek stanovených v § 47\npísm. a) Stavebného zákona, pretože stavba nebola do územia začlenená v súlade so všeobecne\nzáväzným právnym predpisom, považoval krajský súd taktiež za nedôvodnú. V tejto súvislosti uviedol,\nže dodatočne povolená stavba stavebníčky spĺňa aj predpoklady, ktoré vyžaduje ustanovenie § 47\npísm. a) Stavebného zákona, podľa ktorého stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas\nživotnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami, aby boli\nzhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom, aby stavba bola začlenená do územia v súlade\ns urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a\nkrajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska\nochrany zdravia a životného prostredia prípadne, aby sa obmedzili na prípustnú mieru. Uvedené\nvyplýva zo záväzného stanoviska Obce Batizovce, ktorým vyjadrila súhlas s dodatočným povolením\npredmetnej stavby, ďalej zo stanoviska obvodného úradu životného prostredia zo dňa 11.05.2012 č.\n2012/00939/02-VE, z ktorého vyplýva, že vyjadrenie k povoleniu na zmenu stavby podľa § 9 ods. 1 písm.\nc) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa nevyžaduje, nakoľko predmetná stavba sa\nnachádza v zastavanom území Obce Batizovce, kde zo zákona platí I. stupeň územnej ochrany a tiež z\nprojektu požiarnej ochrany vypracovaného D. - špecialistom požiarnej ochrany, podľa, ktorého odstupy\nz požiarneho úseku rodinného domu posudzované v zmysle STN9201201-4 vyhovujú.\n\nKrajský súd na základe uvedeného uzavrel, že stavebný úrad v konaní nezistil rozpor stavby s verejnými\nzáujmami, stavba je v súlade s platným územným plánom obce a stavebníčka predložila stavebným\núradom požadované doklady.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu\ntrov konania nepriznal, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný ani ďalší účastníci konania\nnemajú zo zákona právo na náhradu trov konania.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší\nsúd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPodľa názoru žalobcu odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, v ktorej krajský súd poukázal na\nto, že stavebný úrad sa vysporiadal s tým, že novostavba stavebníčky je 0,21 m od hranice pozemku\n(napriek tomu, že vyhláška č. 532/2002 Z. z. uvádza minimálny odstup od spoločnej hranice pozemkov\n2 m) a odstránil nelegálny stav, neobstojí, a to hlavne z dôvodu, že nie je splnená zákonná podmienka\ntýkajúca sa obmedzenia užívania susedných pozemkov na určený účel a dodatočne povolená stavba\nzásadným spôsobom zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Zásah do práv žalobcu\nmá spočívať v tom, že stavebníčka má okrem zväčšenej terasy umiestnenú ČOV v rámci prístavby terasy\nrealizovanej vo vzdialenosti, ktorú nepripúšťa príslušný právny predpis a ktorá svojím umiestnením a\npovahou malej vodnej stavby výrazne zasahuje do práv žalobcu.\nŽalobca namietal, že povolenie stavby vo vzdialenosti 2 m od spoločnej hranice pozemkov by bolo v\nsúlade so zákonom, ak by bola dodržaná projektová dokumentácia, ale zmena tvaru a najmä veľkosti\nterasy stavebníčkou nemôže byť zákonným dôvodom na to, aby stavebný úrad akceptoval nezákonný\nstav. Taktiež podľa žalobcu nemôže byť dôvodom na to, aby žalovaný tento nezákonný stav potvrdil a v\nkonečnom dôsledku nemôže byť dôvodom na to, aby aj súd potvrdil nezákonný stav, porušenie zákona\na oprávnenosť vážneho zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Prešove\na s vysloveným právnym záverom sa stotožnil.\nPribratá účastníčka F. s podaným odvolaním žalobcu súhlasila v jeho všetkých bodoch.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov. V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci\npostupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 25. júla 2018 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a\npo oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods.\n2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského\nsúdu je vecne správny.\nPodľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez\nstavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka\nstavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými\nzáujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými\npredpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,\nstavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b\na podkladov predložených v stavebnom konaní.\nPodľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej\nlehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi\nodstránenie stavby.\nPodľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad\ndodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi\núpravy už realizovanej stavby.\nPodľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky\nurbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a\npodzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné\nosvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a\nužívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia\ns funkčným využívaním územia.\nPodľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej\numiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.\nPodľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor,\nvzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť od spoločných hraníc pozemkov nesmie\nbyť menšia ako 2 m.\nÚlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či\ntento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu (Obce Batizovce), ktorým bola dodatočne povolená stavba: „Novostavba rodinného\ndomu“ - prístavba suterénu a terasy, na pozemkoch parc. č. KN C 258/2 a 257/2 v k. ú. Batizovce,\nstavebníčky Gabriely Klukanovej.\nNajvyšší súd súhlasí so žalobcom, že prístavba suterénu a terasy na rodinnom dome stavebníčky U.,\npostavenom na pozemkoch parc. č. KN C 258/2 a 257/2 v k. ú. Batizovce, bola postavená v rozpore\ns projektovou dokumentáciou, a teda aj v rozpore s vydaným stavebným povolením vydaným Obcou\nBatizovce pod č. 450/2008/HL zo dňa 24.10.2008. Podobne ako to konštatoval krajský súd, takýmto\npostupom stavebníčky vznikol nelegálny stav, ktorý sa stavebníčka snažila odstrániť návrhom na vydanie\ndodatočného stavebného povolenia. V tejto súvislosti najvyšší súd považuje za potrebné poukázať na\núčel konania o dodatočnom povolení stavby. Týmto účelom je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou\nje prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti,\n\nže ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno\nje na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. (viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n8 Sžo 125/2010 zo dňa 28.04.2011).\nBerúc do úvahy rozsah odvolania žalobcu odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\na dospel k záveru, že krajský súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo, logicky a v dostatočnom rozsahu\nvysvetlil, čo ho viedlo k prijatému záveru, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadil. Krajský súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, prečo je výklad § 6 vyhlášky č.\n532/2002 Z. z. zo strany žalobcu vo vzťahu k prejednávanému prípadu nesprávny.\nNajvyšší súd podobne ako krajský súd nemohol akceptovať názor žalobcu, že umiestnením predmetnej\nstavby bola porušená vyhláška č. 532/2002 Z. z., keďže stavebný úrad neposudzoval umiestnenie stavby\ns ohľadom na vzdialenosti uvedené v § 6 ods. 3 tejto vyhlášky (predovšetkým vo vzťahu k vzdialenosti\nrodinných domov od spoločných hraníc pozemkov, ktorá nesmie byť menšia ako 2 m). Žalobca totiž pri\naplikácii tohto ustanovenia vyhlášky na daný skutkový stav opomenul skutočnosť, že medzi pozemkom,\nna ktorom stojí jeho rodinný dom, a pozemkom, na ktorom stojí rodinný dom stavebníčky (ktorého\nprístavba je predmetom sporu), je preluka zahŕňajúca viaceré pozemky. Ustanovenie § 6 ods. 3\nvyhlášky č. 532/2002 Z. z. je možné aplikovať jedine v prípade, ak sú rodinné domy postavené na\nsusediacich pozemkoch, čo však nie je prípad žalobcu. V súvislosti s prístavbou stavebníčky z pohľadu\njej „zlegalizovania“ prostredníctvom dodatočného povolenia je preto nutné skúmať len podmienky, resp.\nobmedzenia upravené v § 6 ods. 2 uvedenej vyhlášky, t. j. posudzovať možnosť umiestnenia stavby\nna hranici pozemku (umiestnenie stavby vo vzdialenosti 0,21 m od hranice susedného pozemku sa\nnepochybne považuje za umiestnenie na hranici pozemku) s ohľadom na prípadné obmedzenie užívania\nsusedného pozemku na určený účel.\nUmiestnením predmetnej stavby na hranici pozemku s poukazom na § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.\nz. nebude aj podľa názoru najvyššieho súdu trvalo obmedzené užívanie susedných pozemkov na určený\núčel. V tejto súvislosti je nutné predovšetkým poukázať na to, že pozemky v k. ú. obce Batizovce (par.\nč. 250/1, par. č 250/2 a par. č. 251/5), ktoré sa v súčasnosti využívajú ako zastavaná plocha, záhrada\na dvor a ktoré tvoria preluku medzi pozemkami, na ktorých stoja rodinné domy stavebníčky a žalobcu,\nnie sú podľa vyjadrenia spracovateľa ÚPN-O Batizovce spôsobilé na ďalšiu zástavbu rodinným domom.\nNajvyšší súd sa preto stotožnil so žalovaným, že preluka medzi rodinným domom žalobcu a stavebníčky\nnevytvára primeraný priestor pre umiestnenie ďalšieho rodinného domu v danom území, a to jednak z\nhľadiska šírkových parametrov pozemkov, ani z hľadiska hustoty zástavby a následnej neprístupnosti\npozemkov, ku ktorým doterajší prístup je cez pozemky parc. č. 251/11 a 251/12. Z dôvodu nezastavanej\npreluky medzi pozemkami, ako aj rodinnými domami stavebníčky a žalobcu v šírke presahujúcej 11 m\npreto v prejednávanom prípade aj podľa názoru najvyššieho súdu nebolo možné aplikovať ustanovenie\n§ 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., týkajúce sa odstupov medzi rodinnými domami, ktoré medzi sebou\nvytvárajú voľný priestor.\nPodľa názoru najvyššieho súdu žalobca relevantným spôsobom neuviedol, prečo daný skutkový\nstav spôsobuje ujmu na jeho právach a ani tieto prípadne dotknuté práva nekonkretizoval. Strohé\nkonštatovanie porušenia zákona, ktoré navyše vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,\nautomaticky neznamená, že k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu aj skutočne došlo.\nNajvyšší súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú\nsprávnosť výroku rozsudku krajského súdu, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa krajský\nsúd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. Najvyšší súd tiež nezistil procesné\nvady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Rozsudok\nkrajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými zisteniami správneho orgánu a námietkami\nžalobcu. Najvyšší súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktoré\nzodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si najvyšší súd osvojil ako svoje vlastné.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom podaného odvolania,\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP tak, že\nneúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, žalovanému a ďalším účastníkom\nnáhrada trov konania neprináleží zo zákona.\nZáverom najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že odvolanie žalobcu proti\nrozsudku krajského súdu bolo podané dňa 08.08.2016, t. j. odvolacie konanie bolo začaté už po účinnosti\nzák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, postupoval odvolací súd podľa ust. § 492 ods. 2 SSP\nz dôvodu, že rozsudok krajského súdu ešte nenadobudol právoplatnosť, preto nemohol súd posudzovať\nodvolanie žalobcu ako kasačnú sťažnosť a v konaní postupovať podľa Správneho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/42/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}