{"guid": "45b7b2fe-2fe2-4774-bbd7-d410e4acbb9a:da14c227-0ba8-4709-9003-1ede3cb186c9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8014200392.1", "spisova_znacka": "9Sžso/17/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/17/2016 z 25. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2018, sp. zn. 9Sžso/17/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:8014200392.1", "identifikacne_cislo": "8014200392", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "datum_vydania": "2018-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-120.odsek-4", "nazov": "§ 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-120.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-120.odsek-1", "nazov": "§ 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-120", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da14c227-0ba8-4709-9003-1ede3cb186c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200392.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200392.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200392.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/17/2016\n8014200392\n25. 04. 2018\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2018:8014200392.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: I. L. X.,\nbytom J. zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova 2, proti\nžalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, za účasti\nďalšieho účastníka konania X. Y. X., bytom Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa\n27. januára 2014, číslo: 7814-3/2014-BA, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč.k. 16Scud/14/2014-32 z 5. augusta 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 16Scud/14/2014-32 z 5.\naugusta 2015 v zrušujúcej časti vo veci samej p o t v r d z u j e .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky m e n í rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 16Scud/14/2014-32\nz 5. augusta 2015 v časti trov tak, že žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového\nkonania vo výške 127,25 € v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám JUDr. Dušana\nRemetu, advokáta,so sídlom v Prešove, Masarykova 2.\nŽalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z náhrady trov\nprávneho zastúpenia vo výške 43,63 €, ktoré je povinná zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku k rukám JUDr. Dušana Remetu, advokáta, so sídlom v Prešove, Masarykova 2.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 16Scud/14/2014-32 z 5. augusta 2015 zrušil rozhodnutie\nžalovanej zo dňa 27. januára 2014, číslo: 7814-3/2014-BA, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne,\npobočky Košice zo dňa 17. augusta 2011 číslo: 705-3440188511-GC09/11-367 (57647-1/2011-KEM)\npodľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal\nžalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 432,30 € v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nRozhodnutím z 27. januára 2014 rozhodla žalovaná ako odvolací orgán o odvolaní žalobcu a jeho\nzamestnávateľa proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo 17. augusta 2011, číslo:\n705-3440188511-GC09/11-367 (57647-1/2011-KEM) tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení zmenila vo výrokovej časti rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v tom,\nže vypustila text: „Zamestnancovi: I. L. X. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 1.apríla 2011 do 31.júla 2010 podľa slovenskej\nlegislatívy.“ a nahradila ho textom: „Zamestnancovi: I. L. X. nevzniklo povinné nemocenské poistenie,\npovinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 1.apríla 2010 do 31.júla 2010\npodľa slovenskej legislatívy.“ V ostatnom rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná\n\npoukázala na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a jeho oprávnenie rozhodovať o vzniku,\nresp. zániku sociálneho poistenia (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. Rozhodnutie\nprvostupňového orgánu zmenila len z dôvodu obsahovo formálneho nedostatku vo výrokovej časti\nrozhodnutia. Vzhľadom na to, že na základe inšpekcie práce sa nepodarilo preukázať reálny výkon\nčinnosti zamestnancov účastníka konania, Sociálna poisťovňa rozhodla, že pánovi I. L. X. nevzniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nod 01.04.2010 do 31.07.2010 podľa slovenskej legislatívy.\nV odôvodnení rozsudku č.k. 16Scud/14/2014-32 z 5. augusta 2015 krajský súd uviedol, že záver\no nevzniknutí povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného\npoistenia v nezamestnanosti (ďalej aj len „poistenie“) podľa slovenskej legislatívy správne orgány vyvodili\nz toho, že kontrolou Inšpekcie práce sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov\nzamestnávateľa žalobcu. Takýto záver správneho orgánu však vychádza z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu, pretože z obsahu spisu ani z odôvodnení rozhodnutí nevyplýva, akým spôsobom bolo\nnevykonávanie činnosti preukázané. Skutočnosť, že Inšpektorátu práce sa nepodarilo skontaktovať so\nzamestnávateľom žalobcu nemôže byť dôvodom na ustálenie záveru, že žalobca na území Slovenskej\nrepubliky reálne činnosť zamestnanca nevykonával. Záver o tom, že vo vzťahu k zamestnávateľovi\nžalobcu nebolo preukázané registrované sídlo alebo miesto podnikania, lebo nebol zastihnutý na\nadrese uvedenej v živnostenskom liste pre zahraničnú osobu je predčasný. Rovnako nebolo v\npotrebnom rozsahu vykonané dokazovanie na účely preukázania reálneho výkonu činnosti žalobcu\nako zamestnanca. Ak následne na základe takto neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu\ndospeli správne orgány k rozhodnutiam prezentovaným vyššie, sú rozhodnutia pre nedostatok dôvodov\nnepreskúmateľné, keďže s poukazom na § 209 ods. 4 zákona bolo ich povinnosťou uviesť, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola organizačná zložka vedená pri\nhodnotení dôkazov a pri hodnotení právnych predpisov na základe ktorých rozhodovala. Z uvedených\ndôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.\nProti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolala žalovaná, ktorá zdôraznila, že na preukázanie\nreálneho výkonu činnosti zamestnancov nepostačuje len formálnym spôsobom deklarovať podnikanie,\nale je potrebné vychádzať tiež z dohodnutých mzdových podmienok. V žalobcovom prípade počet hodín,\nktoré má odpracovať a k tomu prislúchajúca mesačná mzda za vykonanú prácu vzbudzujú oprávnené\npochybnosti o rentabilnosti, keďže zamestnanci vrátane žalobcu by mali dochádzať z Poľskej republiky\nna územie Slovenskej republiky individuálne. Národný inšpektorát práce v rámci kontroly navštívil sídlo\nzamestnávateľa uvedené vo výpise zo živnostenského registra, pričom v sídle nebol nikto zastihnutý,\nzamestnávateľovi bola následne zaslaná výzva na predloženie dokladov, ktorá sa vrátila ako nedoručená\nv odbernej lehote. Na adrese uvedenej vo výpise zo živnostenského registra má fyzická osoba X. Y. X.\nprenajatý byt, v ktorom sa nachádza len výnimočne, čo potvrdili nájomníci susedných bytov. Žalovaná\nzdôrazňuje, že dôkazné bremeno neleží len na nej, ale aj na žalobcovi, ktorý si svoju povinnosť riadne\nnesplnil. Vzhľadom na uvedené považuje svoje napadnuté rozhodnutie za dostatočne preukázané a\nurčité. Žalovaná ďalej poukazuje na list Sociálnej poisťovne, ústredie z 10. decembra 2013, ktorým\nSociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS z 10. októbra\n2013 na uzavretie spoločnej dohody podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia v zmysle ktorej bolo\naj žalobcovi určené poľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť. Žalovaná zároveň zdôraznila,\nže dohoda medzi poľskou inštitúciou ZUS a Sociálnou poisťovňou nemusí mať podľa čl. 16 ods. 4\nvykonávacieho nariadenia písomnú formu. Žalovaná tiež namieta výšku trov konania, ktorú považuje za\nneadekvátnu k danej veci.\nK odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý považuje rozsudok Krajského súdu v Prešove z 5.\naugusta 2015, sp.zn. 16Scud/14/2014, po skutkovej aj právnej stránke za správny a má za to, že\nodvolanie žalovanej neobsahuje žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa Krajský súd v Prešove\nuž nevysporiadal v odôvodnení prvostupňového rozsudku. Zdôrazňuje, že domnienky o obchádzaní\nprávnych predpisov Poľskej republiky sú bezpredmetné a nepreukázané, naviac ich zisťovanie by\nbolo predmetom kontroly orgánov Poľskej republiky, nie žalovanej. Z rovnakého dôvodu neobstojí\nodvolávanie sa žalovanej na list poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS. Naviac, ak ZUS\nreagovala práve na oznámenie žalovanej, že zamestnanci poľských zamestnávateľov nepodliehajú\nlegislatíve SR, v dôsledku čoho je argumentácia žalovanej podľa názoru žalobcu v tomto konaní\n\nbezpredmetná. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok\nkrajského súdu v Prešove z 5. augusta 2015 a aby súd zaviazal žalovanú k náhrade trov odvolacieho\nkonania vo výške 148,22 €..\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších\npredpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja\nods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej bolo podané nedôvodne.\nPodľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.\nPodľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nodsekom 1.\nPodľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.\nPodľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých\nčlenských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu\nbydliska.\nPodľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne\nurčí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13\nzákladného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné.\nInštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého\nčlenského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\nPodľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,\nako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie\nurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak\nuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna\ndotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca\ntejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné\nstanovisko.\nPodľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych\npredpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských\nštátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských\nštátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na\ndotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné\nustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú\nvo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní\nsa článok 6 vykonávacieho nariadenia.\nPodľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne\npredpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej\nosobe.\nPodľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku\n1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského\nštátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej\ninštitúcie.\n\nPodľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov\nsociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti\ndokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1) toto rozhodnutie\nstanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v\ntýchto prípadoch:\na) prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov,\nktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES)\nč. 987/2009, alebo\nb) prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov.\nPodľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti dokumentu,\nktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí s (dočasným) určením\nuplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou. Inštitúcia druhého členského\nštátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.\nPodľa bodu 6 rozhodnutia č. A1 ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia\nsa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade\npotreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje\nrozhodnutie.\nPodľa bodu 7 rozhodnutia A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa uplatňuje\ntoto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie, kto bude\njej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.\nPodľa bodu 9 rozhodnutia A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku\nsvojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.\nPodľa bodu 10 rozhodnutia A1 ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument zruší\nalebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí\ninformuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu\ntoto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.\nPodľa § 120 ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o\nsociálnom poistení“) sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.\nPodľa § 2 zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je\na) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti\na na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,\nb) dôchodkové poistenie, a to\n1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,\n2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v\ndôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,\nc) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného\núrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania,\nd) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na\nuspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa\nosobitného predpisu2a) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len\n„príspevky na starobné dôchodkové sporenie“) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu\npríspevkov na starobné dôchodkové sporenie,\ne) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku\nnezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.\nPodľa § 120 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia\nplní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu,\nstyčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami\n\ndávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou\nstranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,\ndospel odvolací súd k záveru, že tento je vo výroku vecne správny, preto je potrebné potvrdiť ho.\nOdvolací súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, pokiaľ tento uvádza, že základné nariadenie v\nčlánku 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo\nviacerých členských štátoch. Ak nastanú pochybnosti ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy, možno\nich riešiť len spôsobom určeným vo vykonávacom nariadení.\nĎalšie právne úvahy, týkajúce sa úplnosti zistenia skutočného stavu veci čo do preukázania, či žalobca\nreálne činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky vykonával a tiež čo do miesta podnikania\nzamestnávateľa, považuje odvolací súd pre rozhodnutie veci za nadbytočné.\nOtázka, či žalobca spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl.13 ods. 3 základného nariadenia, a teda či je\nosobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo\nčinná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na vykonanie\nktorého je však príslušná inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná na vykonávanie\nsociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje nariadenie na takéto posúdenie príslušná nie\nje. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je o.i. aby osoby, ktoré sa\npohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského\nštátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a\nkomplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia). Pokiaľ by\no skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3 základného nariadenia\nrozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých štátov samostatne, mohlo by tak\ndôjsť k situácii, že rozhodnú rôzne, následkom čoho táto osoba by podliehala systému sociálneho\nzabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo\nštátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácii európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie\nnariadene, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje\npostup určovania uplatniteľnej legislatívy.\nZ ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí\ninštitúcia členského štátu bydliska osoby (pri porovnaní jazykových znení nariadenia: institution of the\nplace of residence, instituce místa bydliště, der Träger des Wohnorts) , ktorá má podliehať čl. 13\nzákladného nariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca má bydlisko v Poľskej republike,\na teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná poľská inštitúcia ZUS.\nŽalovaná teda bola povinná vyčkať na určenie uplatniteľnej legislatívy poľskou inštitúciou ZUS.\nSprávne orgány Slovenskej republiky v oboch stupňoch neboli oprávnené pred právoplatným a\nvykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve akokoľvek rozhodnúť, keďže nebolo zrejmé, či na\nprejednanie danej veci je príslušná slovenská alebo poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia.\nZ administratívneho spisu žalovanej nevyplýva existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia\nZUS o legislatíve uplatniteľnej pre žalobcu. Napriek tejto skutočnosti však Sociálna poisťovňa, pobočka\nKošice rozhodla v prejednávanej veci 17. augusta 2011 a toto rozhodnutie bolo žalovanou potvrdené\n27. januára 2014.\nPokiaľ žalovaná poukazuje na čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia a na skutočnosť, že dohoda medzi\nZUS a Sociálnou poisťovňou nemusí mať podľa vykonávacieho nariadenia písomnú formu, odvolací\nsúd považuje za potrebné zdôrazniť, že v každom prípade musí byť existencia takejto dohody (aj\nkeď nariadenie explicitne nevyžaduje písomnú formu) žalovanou preukázaná a určenie uplatniteľnej\nlegislatívy nesmie byť arbitrárne a prispôsobenie faktov alebo udalostí, ku ktorým dochádza v jednom\n\nčlenskom štáte, nemôže v žiadnom prípade viesť k tomu, aby sa iný členský štát stal príslušným alebo\njeho právne predpisy uplatniteľnými (bod č. 11 preambuly vykonávacieho nariadenia).\nŽalovaná považuje za dohodu podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia list ZUS z 10. októbra\n2013 a následnú odpoveď žalovanej z 10. decembra 2013. Z listu ZUS vyplýva, že spoločne\nbolo dohodnuté, že Sociálna poisťovňa zašle ZUS list, v ktorom bude informovať, že podnikatelia,\nvrátane zamestnávateľa žalobcu, sú „poštovými schránkami“ a v nich zamestnané osoby v skutočnosti\nnevykonávajú zamestnanie na území SR. ZUS mal na základe zaslaných informácií rozhodnúť o\npoľskom zákonodarstve. ZUS ďalej uviedla, že má za to, že v prípade „týchto 1236 osôb možno potvrdiť,\nže poľské zákonodarstvo bolo určené na základe spoločnej dohody Sociálnej poisťovne a ZUS“. Z\nlistu žalovanej z 10. decembra 2013 vyplýva, že rozhodnutia boli potvrdené len v prípade prvých 210\nosôb, u ktorých bola zaslaná informácia z poľskej strany, v prípade ďalších 1000 osôb sú konania\nnaďalej prerušené, pretože neboli potvrdené statusy týchto osôb. Žalovaná ďalej uvádza, že akceptuje\nnávrh na uzavretie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS, v zmysle ktorej je v prípade\n„týchto 1236 osôb určené poľské zákonodarstvo“. Takto vymedzená „dohoda“ nespĺňa ani kritérium\nexistencie, keď z nej nie je zrejmé ani vymedzenie osôb, na ktoré sa má vzťahovať. V oboch listoch sa\nuvádza len počet osôb, ktoré majú podliehať poľskému zákonodarstvu, nie aj ich vymedzenie menom,\npriezviskom, dátumom narodenia a bydliskom. Pokiaľ by žalovaná argumentovala, že išlo o osoby,\nktoré boli zamestnancami zamestnávateľov, uvedených v listoch, keďže poľská legislatíva bola určená\npráve na základe zistenia fiktívnej činnosti uvedených zamestnávateľov, k tomuto argumentu je potrebné\nuviesť, že z perdmetných listov nie je ani zrejmé časové vymedzenie, počas ktorého bolo preukázané,\nže činnosť zamestnávateľov bola fiktívna. Nemožno teda tvrdiť, že na žalobcu sa vzťahuje poľské\nzákonodarstvo na základe dohody podľa § 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Nad rámec uvedeného\nnemôže odvolací súd opomenúť skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka\nKošice, bolo vydané 17. augusta 2011, zatiaľ čo uvedené listy ZUS, resp. žalovanej sú z 10. októbra,\nresp. 10. decembra 2013, nemohli teda byť podkladom rozhodnutia v prvostupňovom správnom konaní.\nNad rámec uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že ak sa určenie poľskej legislatívy stalo či stane\nkonečným, nemá Sociálna poisťovňa právomoc vôbec konať a rozhodovať, čo je skutočnosť vyplývajúca\njednak z účelu nariadení ako aj zo slovenského právneho poriadku. Ako už súd vyššie uviedol, práve\npredchádzanie mnohosti uplatniteľných systémov sociálneho zabezpečenia a príslušných orgánov bolo\ndôvodom prijatia nariadení. Osoby, na ktoré sa základné a vykonávacie nariadenie vzťahuje, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu, a z tohto dôvodu je tiež účelné, aby aj právomoc na\nvykonávanie sociálneho poistenia a akýchkoľvek konaní a rozhodovaní s ním spojených mala inštitúcia\nsociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu. K rovnakým záverom súd dospel aplikáciou\nslovenského právneho poriadku. Sociálna poisťovňa ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a\nspôsobom určeným zákonom, v tomto prípade zákonom o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom\npoistení vymedzuje právomoc žalovanej vykonávať sociálne poistenie ako aj jeho rozsah, pričom tiež\nurčuje jej špeciálne oprávnenia vo vzťahu k inštitúciám členských štátov Európskej únie, avšak aplikáciu\nlegislatívy iného členského štátu v prípade jej určenia zákon medzi právomoci Sociálnej poisťovne\nnezaradil. Ak teda bola či bude právoplatne určená legislatíva Poľskej republiky, iba inštitúcia ZUS\nmá právomoc konať vo veci žalobcovho sociálneho poistenia a povinnosťou Sociálnej poisťovne bolo\npodanie - prihlášku, ktorým sa začalo konanie, zaslať poľskej inštitúcií.\nVzhľadom na uvedené argumenty odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Prešove\nč .k. 16Scud/14/2014-63 z 5. augusta 2015 je vo výroku vecne správny, preto ho potvrdil podľa § 219\nods. 1 O. s. p., aj keď čiastočne z iných dôvodov.\nV ďalšom konaní žalovaná bude postupovať v naznačenom smere tak, aby odstránila vyššie uvedené\npochybenia, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu. Žalovaná vyčká na určenie\nuplatniteľnej legislatívy, prípadne riadnym a preskúmateľným spôsobom využije postup podľa čl. 16\nods. 3 a 4 vykonávacieho nariadenia v spojení s rozhodnutím A1. Žalovaná bude viesť spis riadnym\nspôsobom.\nO náhrade trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c\nods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov\nkonania za úkony, ktoré považoval za účelne vynaložené na uplatnenie práva.\n\nPodľa § 250k ods. 1 veta prvá a tretia O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti\nžalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania a môže tiež rozhodnúť, že sa\nnáhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\nOdvolací súd považoval za vhodné využitie možnosti, ktorú mu poskytla tretia veta § 250k ods. 1 O.s.p.,\npričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval najmä skutočnosť, že v prejednávanej veci\nide o jedno z opakujúcich sa konaní (ďalšie napr. 9Sžso/32/2016, 9Sžso/224/2015, 9Sžso/18/2016,\n9Sžso/186/2015, 9Sžso/77/2015), ktoré sú skutkovo obdobné s totožnou právnou otázkou, týkajúcou sa\nuplatnenia práv žalobcov v predchádzajúcom správnom konaní. Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania\núspešných žalobcov, čo do rozsahu aj ich obsahu vrátane ich vyjadrení. Na druhej strane pri svojom\nrozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho konania prihliadol aj na povinnosť právneho zástupcu\nriadne plniť procesné povinnosti žalobcu, a to najmä pri dodržiavaní lehôt a pokynov konajúcich súdov.\nPo zvážení oboch uvedených hľadísk znížil Najvyšší súd Slovenskej republiky požadovanú náhradu\ntrov konania a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1/5 za úkony právnej služby.\nVzhľadom na uvedené súd potom priznal žalobkyni náhradu trov v prvostupňovom konaní a to:\n- prevzatie a príprava zastúpenia (r. 2014) ............... 26,80 € (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm.\na/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)\n- režijný paušál .......................................................... 8,04 €\n- podanie žaloby 13.03.2014 ................................... 26,8 € (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm. c/\nvyhlášky)\n- režijný paušál .......................................................... 8,04 €\n- účasť na pojednávaní 05.08.2015 .......................... 27,97 € (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm. c/\nvyhlášky)\n- režijný paušál .......................................................... 8,39 €\n- DPH 20% .............................................................. 20,92 €\n- spolu .................................................................... 127,25 €\na náhradu trov konania v odvolacom konaní:\n- vyjadrenie k odvolaniu ......................................... 27,97 € (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm. c/\nvyhlášky)\n- režijný paušál ......................................................... 8,39 €\n- DPH 20% ............................................................... 7,27 €\n- spolu ..................................................................... 43,63 €\nSúd teda úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov prvostupňového konania v celkovej sume 127,25\n€ a trov odvolacieho konania v celkovej sume 43,63 €.\nToto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}