{"guid": "751bc199-bc2e-427d-a8bd-c7fcc3d0ca30:b7e98db9-0387-41c1-9841-bae89f1d9686", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8013200808.3", "spisova_znacka": "3Sžfk/5/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/5/2016 z 21. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2018, sp. zn. 3Sžfk/5/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:8013200808.3", "identifikacne_cislo": "8013200808", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7e98db9-0387-41c1-9841-bae89f1d9686", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8013200808.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8013200808.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8013200808.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/5/2016\n8013200808\n21. 03. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:8013200808.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumana a\nzo sudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):\nMAGURA, s.r.o., Vyšné Ružbachy, IČO: 36 445 037, Vyšné Ružbachy č. 307, zastúpený: Mgr.\nDalibor Tverďák, advokát, Krmanova 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100305/1/307040/2013 zo dňa 27. júna 2013, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 1S/38/2013-120 zo dňa 25. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 1S/38/2013-120 zo dňa 25. mája 2016 z a m i e t a.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. 1100305/1/307040/2013 zo dňa 27.06.2013, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný\nvýmer Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad č. 9712401/5/1136959/2012 zo dňa 21.06.2012, ktorým\npodľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v\nnadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“) vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 287,22 € za zdaňovacie obdobie február 2011.\n2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe výsledkov daňovej kontroly bolo\nzistené, že žalobca nespĺňa podmienku upravenú ustanoveniami § 49, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.\no dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“)\nuplatnenia odpočítania dane a z uvedeného dôvodu nebol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“) nárok na odpočítanie dane v ním uplatnenej výške uznaný. Nárok na odpočet\ndane si daňovník uplatňuje za podmienok upravených zákonom č. 222/2004 Z.z. Po preskúmaní\nrozhodnutí správcu dane a žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe rešpektujúc právny\nnázor Najvyššieho súdu SR krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného je v súlade\nso zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nII.\n\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej\nnamietal namietal nesprávne právne posúdenie a že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže nie je pravdou, že by žalobca v odvolaní nenamietal\npotrebu zákonného doručovania písomností. Základnou podmienkou vzniku daňovej povinnosti alebo\npriznania práva v daňovom konaní je dodržanie riadneho spôsobu doručovania. Celé daňové konanie\nje postihnuté vadou nesprávneho doručovania písomností, všetkých rozhodných dokumentov, ktoré boli\ndoručované nesprávnemu subjektu. Vada nesprávneho doručovania bola odvolaciemu orgánu v čase\nrozhodovania o odvolaní známa. Nezákonnosť postupu správcu dane pri vykonaní daňovej kontroly má\npodstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Sťažovateľ má za to, že tieto vady nesprávneho doručovania\npísomností sú odstrániteľné v ďalšom konaní. Prípadná neodstrániteľnosť chýb konania správcu dane\nnemôže ísť na vrub daňového subjektu. Sťažovateľ nebol povinný uvedený postup správcu dane\nnamietať a žalovaný bol povinný napraviť protizákonnosť tohto postupu z úradnej povinnosti, dôkazom\nčoho je aj skutočnosť, že dodatočný platobný výmer, ktorý sa prvotne doručoval priamo žalobcovi, vrátil\nžalovaný pre jeho neplatnosť správcovi dane s pokynom, aby uvedený dodatočný platobný výmer doručil\nv zmysle zákona. Nesprávne doručovanie písomností má za následok ich nulitnosť a nemôžu vyvolávať\nžiadne právne účinky. Nesprávne doručenie oznámenia o vykonaní daňovej kontroly a upovedomenia o\npredĺžení lehoty na jej výkon zakladá jej nezákonnosť, teda aj nezákonnosť Protokolu o výsledku zistenia\ndaňovej kontroly.\n4. Krajský súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil, či vady konania sú tak závažnej povahy, aby\nspôsobili nezákonnosť daňovej kontroly i celého daňového konania. V tejto súvislosti poukázal na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010, ohľadom priebehu nezákonne získaného\ndôkazu na zákonnosť rozhodnutia.\n5. Sťažovateľ aj v podanej žalobe namietal nedostatočné poučenie daňového subjektu počas daňovej\nkontroly, neodôvodnenie spôsobu výpočtu neuznaného nároku na odpočet dane, nepríslušnosť správcu\ndane na vykonanie daňovej kontroly a nesplnenie podmienok pre prerokovanie protokolu z daňovej\nkontroly. Daňová kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom, čím má protokol z nej povahu\nnezákonne získaného dôkazu, teda nie je možné ho v takomto konaní použiť.\n6. Sťažovateľ ďalej namietal, že v rozhodnutí žalovaného nedošlo k ozrejmeniu spôsobu výpočtu dane,\nkeďže v ňom nie je vymedzený základ dane a ani spôsob ako sa správca dane k základu dane\ndopracoval a dokonca ani len sadzba dane, na základe ktorej mala byť určená daňová povinnosť.\nAbsencia vymedzenia základu dane, spôsob jeho výpočtu a sadzby dane spôsobuje nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť.\n7. Nedostatočné odôvodnenie dodatočného platobného výmeru je v rozpore s § 30 zákona č. 511/1992\nZb., pričom v odôvodnení dodatočného platobného výmeru mal byť uvedený presný spôsob výpočtu\nvýšky rozdielu dane z pridanej hodnoty.\n8. Sťažovateľ namietal aj nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa sťažovateľa\nsprávca dane vydal dodatočný platobný výmer v rozpore s § 44 ods. 6 písm. b/ v spojení s § 15 ods.\n13 a § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011, keď nedodržal zákonom\nstanovenú lehotu pre jeho vydanie (15 dní od skončenia daňovej kontroly) a dodatočné platobné výmery\nvydal viac ako 4 mesiace po skončení daňovej kontroly.\n9. Sťažovateľ namietal, že správca dane mal vo výroku rozhodnutia odkázať na ustanovenie § 165 ods. 5\nzákona č. 563/2009 Z.z. namiesto § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., pričom na vyrubovacie konanie,\nna rozdiel od daňového konania nebolo prípustné aplikovať novú právnu úpravu, a to ani v prípade, ak\nby to bolo pre daňový subjekt výhodnejšie.\n10. Sťažovateľ zotrval aj na námietke konania nepríslušným správcom dane, postupom ktorého došlo k\nporušeniu práva na zákonného daňového kontrolóra. Ak došlo k zániku Daňového úradu Stará Ľubovňa,\nzaniklo tým aj poverenie na výkon daňovej kontroly vydané týmto úradom dňa 12.08.2011 a kontrolóri\nvykonávali daňovú kontrolu bez poverenia. Uvedená skutočnosť má za následok nezákonnosť zloženia\nkontrolnej skupiny a samotnej kontroly.\n\n11. Sťažovateľ namietal správnosť procesného postupu správcu dane, ktorý v rozpore s ustanovením\n§ 15 ods. 10 zákona číslo 511/1992 Zb. prihliadal na vyjadrenie žalobcu predložené 18.06.2012, po\nuplynutí lehoty na jej predloženie. Správca dane teda prerokoval protokol o výsledku zistenia daňovej\nkontroly bez toho, aby mal k dispozícii vyjadrenie žalobcu. Sťažovateľ túto skutočnosť nenamietal v\nzápisnici o prerokovaní protokolu, pretože konal vo viere v zákonnosť postupu správcu dane. Správca\ndane zavádzal, keď konštatoval, že daňový subjekt predložil svoje vyjadrenie dňa 15.06.2012. Zo spisu\nvyplýva, že predmetné vyjadrenie bolo správcovi dane doručené dňa 19.06.2012, teda po prerokovaní\nprotokolu.\n12. Sťažovateľ uviedol, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď\npri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. To znamená, že ak daňový úrad prijatú službu\ndodatočne zdanil, zákonite vznikla daňová povinnosť a tým aj nárok na odpočítanie dane. Ak vzniká\ndaňová povinnosť, potom daň vyplývajúce z tejto povinnosti sa automaticky prejaví aj v záznamoch\nplatiteľa, vedenie ktorých upravuje § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. V prípade, že správca dane túto\nslužbu dodatočne zdaňuje, táto skutočnosť sa automaticky prejaví v záznamoch spoločnosti vedených\nv súlade s § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane ani žalovaný už ďalej neskúmali, či ku dňu, ku\nktorému službu správca dane dodatočne zdanil, resp. vydal o tom rozhodnutie, bola táto daň uvedená\nv záznamoch sťažovateľa. S ohľadom na uvedené tak nedošlo k úplnému zisteniu skutkového stavu\nsprávcom dane, ktoré by odôvodňovalo nepriznanie uplatnenia práva na odpočet dane z prijatých služieb\na žalovaný tento stav v rámci odvolacieho konania žiadnym spôsobom nenapravil. Týmto postupom\ndaňové orgány odnímajú právo sťažovateľovi uplatniť si odpočet tejto dane, keďže v zmysle § 16 ods.\n8 zákona č. 563/2009 Z.z. dodatočné daňové priznanie na uplatnenie nároku na odpočet dane nie je\nmožné z dôvodu skutočností, ktoré boli zistené daňovou kontrolou.\n13. Sťažovateľ krajskému súdu vyčítal, že vzhľadom na obsah a rozsah žalobných námietok a\nodôvodnenie rozsudku krajského súdu, bolo porušené jeho právo na spravodlivú súdnu ochranu.\nOpätovne namietal neúplnosť administratívneho spisu (najmä absenciu (i) medzinárodného dožiadania,\nako aj výsledku tohto dožiadania, existencia ktorého je zrejmá zo Žiadosti o predĺženie lehoty na výkon\ndaňovej kontroly zo dňa 07.02.2012, (ii) poverenia na výkon daňovej kontroly po jej rozšírení, (iii)\nfotokópie účtovných dokladov žalobcu). Tým, že žalovaný nepredložil doklady, na základe ktorých bolo\nvydané napádané administratívne rozhodnutie postavil správny súd do pozície štatistu, ktorý de facto\nnemôže riadne preskúmať všetky vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na\nzákonnosť rozhodnutia. Samotná neúplnosť spisov správneho orgánu spôsobuje nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia a je dôvodom jeho zrušenia (§ 250j ods. 3 O.s.p.).\n14. Na základe uvedených dôvodov žiadal kasačný súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil\ntak, že rozhodnutie žalovaného, prípadne aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zruší a vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie. Žiadal kasačný súd aby mu priznal náhradu trov konania, alternatívne\nžiadal, aby odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nIII.\n15. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 22.07.2016 poukázal na svoje vyjadrenie\nk žalobe, ako aj na napadnutom administratívnom rozhodnutí, na ktorých zotrval.\nIV.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok, ďalej len „SSP“ v spojení s § 438 ods. 2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie\npredchádzajúce jeho vydaniu postupom podľa § 452 SSP, v rozsahu dôvodov kasačnej sťažnosti (§ 453\nSSP) a dospel k záveru, že sťažnostný návrh nie je dôvodný. Rozhodol bez nariadenia pojednávania\npodľa ustanovenia § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený päť dní vopred na\núradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <..\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „kasačný súd“) vychádzal zo skutkového\nstavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe\nfakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:\n\n18. Podľa ust. § 165 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto\nzákona, zostávajú zachované.\n19. Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej aj zákon o správe daní\nalebo zákon č. 511/1992 Zb.) v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre\nuloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.\n20. V danom prípade bol predmetom súdneho prieskumu postup a rozhodnutia správcu dane a\nžalovaného, týkajúce sa zdaňovacieho obdobia február 2011, vydaný na základe daňovej kontroly\nzačatej na základe oznámenia zo dňa 12.8.2011, doručeného žalobcovi dňa 17.8.2011, a preto bolo\npotrebné na postup daňových orgánov a vydané rozhodnutia aplikovať právny predpis účinný do 31. 12.\n2011, a to zákon číslo 511/1992 Zb.\n21. Podľa § 9 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, k 1. januáru 2012 minister financií Slovenskej republiky určí vnútornú\norganizačnú štruktúru daňových úradov a zriadi pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových\núradov.\n22. Zákonom je zriadených 8 daňových úradov v sídlach VÚC. Na zabezpečenie výkonu činností\nDaňového úradu sa môžu na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky a kontaktné miesta\ndaňového úradu ako jeho organizačné zložky. Pobočka daňového úradu je len organizačnou zložkou\ndaňového úradu.\n23. V danom prípade po vytvorení pobočky Daňového úradu Prešov v Poprade došlo len k zmene\npobočky vykonávajúcej daňovú kontrolu, nedošlo k zmene daňového úradu vykonávajúceho kontrolu, a\npreto námietka sťažovateľa smerujúca k nepríslušnosti pobočky Poprad Daňového úradu Prešov nie je\ndôvodná. Dodatočný platobný výmer je podpísaný oprávneným subjektom, riaditeľom odboru kontroly\nDaňového úradu Prešov a opatrený pečiatkou tohto daňového úradu. Osobami zúčastnenými na výkone\ndaňovej kontroly, ktorí boli poverení výkonom kontroly, boli Ing. M. N. a Ing. O. A., a to pred i následne\npo zmene pobočky DÚ Prešov.\n24. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé\ndaňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom\nkonaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.\n25. Z obsahu spisu súd zistil, že oznámenie o výkone daňovej kontroly DPH za obdobie január\naž jún 2011 zo dňa 12. 8. 2011, bolo doručené priamo žalobcovi, hoci mal na zastupovanie v\ndaňovom konaní splnomocneného zástupcu. V priebehu daňového konania sťažovateľ nenamietal\nnesprávne doručovanie písomností daňových orgánov, naopak, všetkých úkonov pred správcom dane\nsa zúčastňoval splnomocnený zástupca daňového subjektu, Ing. O. D., ako to vyplýva z jednotlivých\nzápisníc o ústnych pojednávaniach, úradných záznamov o odovzdaní a prevzatí kontrolovaných\ndokladov a pod. Na základe uvedených dôvodov, v zhode s názorom krajského súdu, dospel aj\nkasačný súd k názoru, že procesné pochybenie správcu dane spočívajúce v nesprávnom doručovaní\npísomností priamo daňovému subjektu a nie jeho splnomocnenému zástupcovi, nespôsobilo porušenie\npráv žalobcu na zastúpenie. Daňové orgány komunikovali so splnomocneným zástupcom žalobcu,\nvykonávali dokazovanie s jeho súčinnosťou, jemu bol doručený protokol o zisteniach vyplývajúcich z\nkontroly a s ním bol aj reálne prerokovaný. Dodatočný platobný výmer, z ktorého vyplývali pre žalobcu\npovinnosti, tak nie je možné považovať za nulitný ako sa domnieva sťažovateľ.\n26. Sťažovateľ prevzal osobne dňa 05.06.2012 výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a jeho prerokovanie,\nktoré bolo určené na deň 18.06.2012. V danom prípade daňová kontrola začala dňa 12.09.2011 a\nskončila dňom prerokovania protokolu v lehote určenej v ustanovení § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992\nZb., a preto zistenia uvedené v protokole nie je možné považovať za nezákonne získaný dôkaz tak,\nako sa domáhal žalobca v odvolaní s poukazom na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\nvyjadrený v jeho rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 24/2010, ktorý preto nie je aplikovateľný na daný prípad. V\ndanom prípade začala daňová kontrola 12.09.2011 a ukončená bola dňom prerokovania kontroly, dňa\n18.06.2012, t.j. pred uplynutím maximálnej lehoty podľa § 15 ods. 17 zákona.\n27. Čo sa týka námietky žalobcu smerujúcej voči nezákonnosti dodatočného platobného výmeru\nzo dňa 21.06.2012 z dôvodov, že nebol vydaný v zákonom určenej lehote, zaujal Najvyšší súd\nSlovenskej republiky stanovisko v rozhodnutiach týkajúcich sa tých istých účastníkov konania, avšak\niných zdaňovacích období, ktorými zrušil rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a vrátil mu ich na\nďalšie konanie, podľa ktorého: „z ustanovenia § 74 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že odvolací\norgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Žalobca v odvolaní zo dňa\n16.11.2012 z procesných vád namietal iba, že dodatočný platobný výmer nebol vydaný v zákonnej lehote\n15 dní od skončenia daňovej kontroly a z tohto dôvodu ide o nezákonné rozhodnutie. Dôvody odvolania\nsmeroval aj k meritu veci a v doplnení odvolania predložil odborné stanovisko 4/2012 vypracované\nznalcom Ing. O. W., G. vo veci uplatnenia nároku na odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku\nz iného členského štátu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa vyrovnal\nso všetkými skutočnosťami, ktoré urobil daňový subjekt spornými v rámci odvolacieho konania. Pokiaľ\nide o nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia, táto skutočnosť nemá za dôsledok nezákonnosť\nrozhodnutia. V týchto prípadoch je ochrana zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánov\nverejnej správy podľa § 250t OSP. Právny význam uvedeného ustanovenia je daný iba v súvislosti s\nlehotami ovplyvňujúcimi samotnú daňovú povinnosť, a to zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane podľa\n§ 69 Daňového poriadku.\n28. Nedodržanie v zákonom určenej procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia preto ani v danom prípade\nnie je takou vadou, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť.\n29. K námietke sťažovateľa, týkajúcej sa ozrejmeniu spôsobu výpočtu dane, senát kasačného súdu\nuvádza, že v napadnutom rozhodnutí je uvedený základ dane, ako aj samotná vypočítaná daň. Nie je\npotrebné, aby bol v odôvodnení administratívneho rozhodnutia uvedený samotný algoritmus výpočtu,\nalebo sadzba dane, keďže to nie sú podstatné náležitosti rozhodnutia. Výška DPH platná pre územie\nSlovenskej republiky, a to 20%, je všeobecne známa, daná zákonom, túto nie je potrebné dokazovať,\na preto neuvedenie danej informácie o sadzbe DPH nepovažuje súd za vadu, ktorá by spôsobila\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca ako podnikateľ, ktorý je povinný podávať daňové priznania,\nviesť riadne účtovníctvo, domáhajúci sa odpočtu DPH, sa nemôže dovolávať neznalosti výšky DPH a v\ndôsledku toho aj nepreskúmateľnosti jej výpočtu z daňového základu, ktorý sám uviedol.\n30. Ku kasačnej námietke sťažovateľa, týkajúcej sa uvedenia nesprávneho ustanovenia vo výroku\ndodatočného platobného výmeru, kasačný súd uvádza, že nesprávne uvedenie § 165 ods. 2 namiesto\nustanovenia § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré je len doplňujúcou prechodnou právnou\núpravou, týkajúcou sa aplikácie právnej normy v dôsledku zmeny právneho predpisu, nie je vadou, ktorá\nby spôsobila nezákonnosť rozhodnutia, keďže toto bolo vydané v súlade s účinným hmotnoprávnym\npredpisom, podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb., ktorý je vo výroku uvedený.\n31. Sťažovateľ tiež namietal, že k prerokovaniu protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly došlo\ndňa 18.06.2012 bez toho, aby správcovi dane bolo riadne doručené písomné vyjadrenie žalobcu\nzo dňa 15.06.2012. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z vyjadrenia sťažovateľa vyplýva,\nže splnomocnenec sťažovateľa predložil správcovi dane predmetné vyjadrenie zo dňa 15.06.2012.\nPrerokovanie protokolu bolo zrealizované až po vyhodnotení vyjadrenia sa daňového subjektu, vrátane\nprerokovania jeho dodatku zo dňa 18.06.2012, pričom zo zápisnice zo dňa 18.06.2012 jednoznačne\nvyplýva, že sťažovateľ ako kontrolovaný daňový subjekt s takýmto postupom súhlasil a protokol podpísal.\nSťažovateľ nemusel s týmto postupom súhlasiť a predkladať predmetné vyjadrenie zo dňa 15.06.2012\nna ústnom pojednávaní dňa 18.06.2012.\n32. K otázkam nesprávneho právneho posúdenia hmotnoprávnych námietok sa senát kasačného súdu\nstotožňuje so záverom krajského súdu, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že žalobca si uplatnil\nnárok na odpočítanie dane z prepravných služieb v sume 283,53 €, pričom z ustanovenia § 51 ods. 1\npísm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. vyplýva, že platiteľ môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49\nuvedeného zákona, ak pri odpočítaní podľa § 49 ods. 2 písm. b/ tohto právneho predpisu je daň uvedená\nv záznamoch podľa § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. Námietka žalobcu v súvislosti s akýmsi automatickým\n\npriznaním nároku na odpočet DPH postupom uvedeným žalobcom v žalobe je iba konštrukciou, ktorá\nnezodpovedá ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z.\n33. Na základe výsledkov daňovej kontroly prvostupňovým správnym orgánom bolo zistené, že\nžalobca podmienku upravenú vyššie uvedeným ustanovením uplatnenia odpočítania dane nespĺňa a z\nuvedeného dôvodu žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nárok na odpočítanie dane v ním\nuplatnenej výške neuznal.\n34. Z obsahu dodatočného platobného výmeru ako i žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd\nzistil, že rozhodnutia daňových orgánov obsahovali náležitosti určené zákonom č. 511/1992 Zb.\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nžalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa\n§ 461 SSP zamietol.\n36. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania\nz dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona\nnevyplýva.\n37. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/38/2013", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}