{"guid": "e89e6cb6-a764-4074-9083-91141a76318d:86701264-52fa-4dcb-b99b-584d6db29496", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8013200664.3", "spisova_znacka": "3Sžfk/6/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/6/2016 z 24. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. 3Sžfk/6/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:8013200664.3", "identifikacne_cislo": "8013200664", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-45", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/86701264-52fa-4dcb-b99b-584d6db29496", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8013200664.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8013200664.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8013200664.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/6/2016\n8013200664\n24. 01. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:8013200664.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej PhD. v právnej veci žalobcu: MAGURA, s.r.o., Vyšné\nRužbachy, so sídlom Vyšné Ružbachy č. 307, právne zastúpeného Daliborom Tverďákom, advokátom,\nso sídlom Krmanova č. 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná\n63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/161550/2013\nzo dňa 5. apríla 2013, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n5S/30/2013-131 zo dňa 25.05.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/30/2013-131 zo dňa\n25.05.2016 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.\n1100305/1/161550/2013 zo dňa 5. apríla 2013, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer vydaný\nDaňovým úradom Prešov č. 9712401/5/1189750/2012 zo dňa 22.06.2012, ktorým správca dane vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) v sume 530 834,29 €, za zdaňovacie obdobie\nmáj 2010.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca v žalobe namietal nezákonnosť dodatočného\nplatobného výmeru správcu dane, ktorý obsahuje nesprávne ustanovenie § 165 ods. 2 daňového\nporiadku, ktorý nemohol byť v danom prípade aplikovaný. Túto námietku krajský súd vyhodnotil ako\nnedôvodnú, pretože z odôvodnenia dodatočného platobného výmeru je nesporné, že daňový úrad\naplikoval v konaní ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb., a že v danom prípade sa jedná o chybu v písaní,\nktorá nemá za následok nezákonnosť dodatočného platobného výmeru.\nK námietke ohľadom okolnosti, že daňová kontrola bola vykonávaná rozdielnymi daňovými úradmi, a\nto Daňovým úradom Stará Ľubovňa, pričom platobný výmer bol vydaný Daňovým úradom Prešov, v\ndôsledku čoho bolo konanie vykonané nepríslušným správcom dane, krajský súd uviedol, že daňová\nkontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 bola začatá\nDaňovým úradom Stará Ľubovňa, ktorý bol miestne príslušným správcom dane žalobcu v čase začatia\nkontroly, pričom v priebehu konania došlo podľa zákona č. 479/2009 Z.z. s účinnosťou od 01. 01. 2012\nk zmene v organizačnej štruktúre, v dôsledku ktorej za miestne príslušným správcom dane žalobcu\n\nstal Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, a preto nemožno konštatovať, že vo veci konali nepríslušné\norgány štátnej správy v oblasti daní a poplatkov.\nSprávca dane v odôvodnení dodatočného platobného výmeru jednoznačne popísal zistené rozdiely\ndane oproti dani uvedenej v daňovom priznaní žalobcom. Zistil, že za zdaňovacie obdobie máj 2010\nžalobca vykázal nadobudnutie tovaru v tuzemsku v sume 2.850.195, 82 €, pričom podľa predložených\ndokladov bolo preukázané nadobudnutie tovaru v hodnote 2.793.864,73 €, čo činí rozdiel 56.331,09\n€. Správca dane jednoznačne konštatoval, že žalobca v kontrolovanom období prijal službu, prepravu\ntovaru od zahraničnej osoby z iného členského štátu v celkovej sume 15.404,35 €, pretože miesto\ndodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je tuzemsko, žalobca bol povinný podľa § 69 ods. 3\nzákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH) povinný zaplatiť daň pri službe\ndodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu v sume 2.926, 83 €. Splnenie tejto povinnosti v\ndaňovom priznaní vykázal na riadkoch 07 a 08 a nie na riadkoch 11 a 12. Skonštatoval preto rozdiel\ndane v riadku 12 daňového priznania vo výške 2.926, 83 €. Vo vzťahu k odpočítaniu dane podľa § 51\nods. 1, § 52 až 54 zákona, v riadkoch 20 a 21 daňového priznania podrobne popísal zistený skutkový\nstav, ako aj faktúry predložené žalobcom, kde konštatoval rozdiel dane v riadku 21 daňového priznania\n538.610, 38 €. Je preto zrejmé, akú daň správca dane zistil po daňovej kontrole a aké sú rozdiely dane\nuvedenej žalobcom v daňovom priznaní. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva,\nže žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane vo výške 538.610, 38 € pri nadobudnutí tovaru\nv tuzemsku z iného členského štátu, že výšku neoprávnene odpočítanej dane správca dane zistil z\nvýšky ceny nadobudnutého tovaru a k nej prislúchajúcej dane upravenej podľa údajov uvedených v\njednotlivých riadkoch daňového priznania (v daňovom priznaní žalobca uviedol nesprávnu výšku základu\ndane pri nadobudnutí tovaru v riadku 07 a 08, mal nesprávne zahrnutú aj prepravu tovaru) a jej výpočet\nv odôvodnení rozhodnutia uviedol. Súd sa z uvedených dôvodov nestotožnil s námietkou žalobcu, že\nsprávca dane a žalovaný neodôvodnili spôsob výpočtu dane zistenej daňovým úradom.\nV danom konaní bola spornou otázka, či žalobca mal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty,\nktorú si uplatnil za zdaňovacie obdobie máj 2010 v daňovom priznaní ako dane pri nadobudnutí tovaru\nv tuzemsku, ak nadobudol tovar od dodávateľa v Poľskej republike, ktorý bol prepravený do Českej\nrepubliky a následne predaný žalobcom odberateľom v Poľskej republike. Bolo nesporné, že žalobca\nnadobudol tovar z Poľskej republiky pod slovenským identifikačným číslom pre daň, pričom preprava\ntohto tovaru skončila v Českej republike. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, a to aplikáciu\n§ 17 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu, že miestom nadobudnutia tovaru nie je Česká republika, keďže\npreprava tovaru pokračovala ďalej do Poľskej republiky, teda do členského štátu konečnej spotreby.\nPodľa jeho názoru sa malo aplikovať ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH a ako miesto nadobudnutia\ntovaru mala byť považovaná Slovenská republika.\nS uvedeným názorom žalobcu sa súd nestotožnil a túto námietku považoval za nedôvodnú. Krajský súd\nuviedol, že pri uplatňovaní DPH je rozhodujúce určenie miesta zdaniteľného obchodu. Uvedené pravidlo\nupravuje ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého je miestom určenia nadobudnutia tovaru\nz iného členského štátu miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy\nk nadobúdateľovi. Miestom nadobudnutia tovaru v danom prípade bola Česká republika, pretože tam\nskončilo odosielanie, preprava tovaru k nadobúdateľovi. Súd sa z uvedeného dôvodu stotožnil s názorom\nžalovaného, ktorý aplikoval ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH, pretože žalobca objednával tovar\npod slovenskými identifikačným číslom, ktoré mu bolo pridelené v tuzemsku. Žalobca v danom prípade\nnepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo\nodoslanie alebo preprava tovaru. Súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C - 536/08\na C - 539/08, ktorými bolo riešené uplatňovanie článku 17 ods. 2 a 3 a článku 28b A ods. 2 šiestej\nsmernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov,\ntýkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty, v ktorom sa riešila rovnako\nsporná otázka, či právo na okamžitý odpočet musí byť priznané zdaniteľnej osobe v prípade uvedenom\nv článku 28b bod A ods. 2 v prvom pododseku šiestej smernice alebo či v prípade, že zdaniteľná osoba\nnepreukázala, že dotknuté nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva bolo predmetom DPH v členskom\nštáte ukončenia odoslania alebo prepravy, podlieha uvedená osoba tejto dani v členskom štáte, ktorý\nvydalo identifikačné číslo. Poukázal na článok 40, 41, 42 smernice Rady č. 2006/112/ES. Vychádzajúc z\nprincípov určených predmetnou smernicou, žalobca mal pri takomto spôsobe obchodovania povinnosť\nzdaniť nadobudnutie tovaru v Českej republike a zároveň pri splnení podmienok ustanovených zákonom\nplatným v Českej republike, uplatniť si z tohto nadobudnutia tovaru odpočítanie dane. Zároveň však musí\n\nzdaniť nadobudnutie tovaru v Slovenskej republike, avšak bez nároku na jej odpočítanie. Priznanú daň\nsi však môže nárokovať na vrátenie, opraviť základ dane po preukázaní, že nadobudnutie tovaru bolo\nzdanené v Českej republike. Je však zrejmé, že žalobca takto nepostupoval a nepreukázal zdanenie\nnadobudnutého tovaru v Českej republike.\nKrajský súd sa stotožnil aj s aplikáciou a odôvodnením ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca\nako platiteľ dane nadobudol tovar, ktorý je predmetom dane v Českej republike a v Českej republike ho\npoužil aj na ďalší predaj, teda tento tovar nepoužil na svoje zdaniteľné obchody v Slovenskej republike\nako platiteľ a nevzniká mu nárok na odpočítanie dane z takto nadobudnutého tovaru z iného členského\nštátu.\nKrajský súd sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu ohľadom procesného postupu správcu dane,\nktorý pred prerokovaním protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly dňa 18. 06. 2012, akceptoval\nvyjadrenie žalobcu predložené v ten istý deň, a ktoré bolo správcovi dane predložené po uplynutí\nzákonom stanovenej lehoty. Súd k danej námietke zaujal záver, podľa ktorého, takýto postup správcu\ndane nemožno považovať za nezákonný, pretože bolo na prospech žalobcu.\nAko opodstatnenú vyhodnotil námietku žalobcu, že dodatočné platobné výmery neboli vydané v\nzákonom stanovenej lehote, v dôsledku nesprávneho doručovania platobných výmerov nie zástupcovi\nžalobcu, ale priamo žalobcovi. V danom prípade správca dane dodatočný platobný výmer nedoručoval\nzákonným spôsobom splnomocnenému zástupcovi žalobcu Ing. O. D., ale priamo žalobcovi, pričom\nsplnomocnený zástupca dodatočný platobný výmer prevzal až dňa 09. 11. 2012. V danom prípade sa\njedná o procesné pochybenie správcu dane, ktoré však nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia.\nSprávca dane pochybil aj v tom, že oznámenie o začatí daňovej kontroly nedoručoval ustanovenému\nzástupcovi žalobcu, ale priamo žalobcovi. Krajský súd v Prešove uviedol, že dňa 26. 07. 2011 bola\nsprávcovi dane doručená žiadosť, ktorou konateľka žalobcu žiadala z dôvodu nekompletnosti faktúr o\nposun začatia daňovej kontroly na deň 18. 08. 2011. V spise sa nachádza aj úradný záznam zo dňa\n01. 08. 2011, z ktorého vyplýva, že dňa 26. 07. 2011 požiadal zástupca žalobcu o preloženie daňovej\nkontroly zo dňa 01. 08. 2011 na 08. 08. 2011. Správca dane akceptoval uvedenú žiadosť a daňová\nkontrola sa začala 08. 08. 2011. Správca dane mal v danom prípade aplikovať ustanovenie § 9 ods. 5\nzákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého, ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a\nich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu. V danom prípade správca\ndane uvedeným spôsobom nepostupoval, avšak táto neodstrániteľná vada nemá takú závažnú povahu,\naby spôsobila nezákonnosť daňovej kontroly, ako aj celého konania. Žalobca v žalobe nenamietal, že\nby týmto postupom správcu dane mu bolo zabránené uplatňovať svoje práva v daňovom konaní.\nNa základe uvedených dôvodov krajský sú žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 250k\nods. 1 O.s.p.\nII.\nVoči rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca v zákonom určenej lehote odvolanie, v ktorom\nuviedol, že okrem nesprávneho právneho posúdenia veci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, keďže nie je pravdou, že by žalobca v odvolaní nenamietal potrebu\nzákonného doručovania písomností. Základnou podmienkou vzniku daňovej povinnosti alebo priznania\npráva v daňovom konaní je dodržanie riadneho spôsobu doručovania. Celé daňové konanie je postihnuté\nvadou nesprávneho doručovania písomností, všetkých rozhodných dokumentov, ktoré boli doručované\nnesprávnemu subjektu.\nPoukázal aj na odvolanie v daňovom konaní, v ktorom namietal porušenie procesných práv, pretože\nnebol riadne poučený a kontrola teda nebola vykonávaná v súlade s príslušnými predpismi. Je zrejmé,\nže žalobca v podanom odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru poukázal na vadu v konaní\nsprávcu dane, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia a namietal zákonnosť vykonania daňovej\nkontroly. Uviedol, že v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/30/2013 zo dňa 19. 03. 2014\nsa prvostupňový súd stotožnil s námietkou žalobcu o nesprávnosti doručovania písomností, čo malo za\nnásledok zrušenie rozhodnutia žalovaného, pričom došlo k zmene právneho názoru súdu 1. stupňa bez\nzáväzného právneho názoru odvolacieho súdu. Na základe nezmeneného skutkového stavu nemôže,\n\npodľa jeho názoru, dôjsť k zmene stanoviska prvostupňového súdu, pretože takýto postup je v rozpore\ns princípom právnej istoty.\nVada nesprávneho doručovania bola odvolaciemu orgánu v čase rozhodovania o odvolaní známa a bolo\njeho povinnosťou na túto okolnosť prihliadnuť, chybu odstrániť alebo uložiť odstránenie nedostatkov\nsprávcovi dane. Nezákonnosť postupu správcu dane pri vykonaní daňovej kontroly má podstatný vplyv\nna výrok rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva, ako dospel k záveru, že tieto vady\nsú neodstrániteľné v ďalšom konaní. Neodstrániteľnosť chýb konania správcu dane nemôže ísť na\nvrub daňového subjektu. Žalobca nebol povinný uvedený postup správcu dane namietať a žalovaný bol\npovinný napraviť protizákonnosť tohto postupu z úradnej povinnosti, dôkazom čoho je aj skutočnosť,\nže dodatočný platobný výmer, ktorý sa prvotne doručoval priamo žalobcovi, vrátil žalovaný pre jeho\nneplatnosť správcovi dane s pokynom, aby uvedený dodatočný platobný výmer doručil v zmysle zákona.\nNesprávne doručovanie písomností má za následok ich nulitnosť a nemôžu vyvolávať žiadne právne\núčinky. Nesprávne doručenie oznámenia o vykonaní daňovej kontroly a upovedomenia o predĺžení\nlehoty na jej výkon zakladá jej nezákonnosť, teda aj nezákonnosť Protokolu o výsledku zistenia daňovej\nkontroly. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS\n24/2010, ohľadom priebehu nezákonne získaného dôkazu na zákonnosť rozhodnutia.\nŽalobca ďalej namietal, že v rozhodnutí žalovaného nedošlo k ozrejmeniu spôsobu výpočtu dane,\nkeďže v ňom nie je vymedzený základ dane a ani spôsob ako sa správca dane k základu dane\ndopracoval a dokonca ani len sadzba dane, na základe ktorej mala byť určená daňová povinnosť.\nAbsencia vymedzenia základu dane, spôsob jeho výpočtu a sadzby dane spôsobuje nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť. Napriek tomu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil\nprvotné rozhodnutie, nezaujal k nepreskúmateľnosti rozhodnutia žiadne stanovisko a na základe\nnezmeneného skutkového stavu došlo k zmene právneho názoru prvostupňového súdu. Nedostatočné\nodôvodnenie dodatočného platobného výmeru je v rozpore s ustanovením § 30 zákona č. 511/1992 Zb.\na absencia vymedzenia základu dane, spôsobu výpočtu základu dane spôsobuje nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť.\nPodľa žalobcu, správca dane vydal dodatočný platobný výmer v rozpore s § 44 ods. 6 písm. b), v spojení\ns § 15 ods. 13 a § 30 a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31. 12. 2011, keď nedodržal\nzákonom stanovenú lehotu pre jeho vydanie. Podľa názoru žalobcu, nedodržanie lehoty pre vydanie\nrozhodnutia má za následok jeho nezákonnosť.\nŽalobca zaujal stanovisko a namietal právny názor súdu 1. stupňa ohľadom dátumu začatia daňovej\nkontroly, keď zo strany správcu dane nebolo aplikované ustanovenie § 9 ods. 5 zákona o správe daní.\nI keď krajský súd zotrval na svojom predchádzajúcom názore, túto vadu považoval za neodstrániteľnú,\nnie však za tak závažnú, aby spôsobila nezákonnosť daňovej kontroly. K zmene právneho názoru\nprvostupňového súdu došlo bez toho, aby došlo k zmene skutkových okolností a záväzného právneho\nnázoru druhostupňového súdu. Podľa jeho názoru, nezačatie daňovej kontroly v zákonom stanovenom\ntermíne je okolnosťou majúcou zásadný vplyv na výrok napádaného rozhodnutia, pričom táto vada bola\nžalobcom v žalobe namietaná.\nV ďalšej časti žalobca poukázal na svoj výklad ohľadom aplikácie § 74 ods. 2 daňového poriadku a\nuviedol, že procesné vady namietané žalobcom v žalobe, majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a\nžalovaný bol povinný sa nimi zaoberať.\nV danom prípade prvostupňové rozhodnutie správcu dane obsahuje vo svojom výroku nesprávne\noznačenie zákonného ustanovenia, na základe ktorého bolo vydané. Citoval ustanovenie § 165 ods.\n2 daňového poriadku, § 30 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v účinnom znení a uviedol, že uvedenie\nnesprávneho ustanovenia vo výroku rozhodnutia má za následok jeho nezákonnosť. Uvedenú vadu nie\nje možné napraviť v rámci odôvodnenia rozhodnutia. Bez právneho významu zostáva skutočnosť, či\nvyrubovacie konanie bolo vykonané v súlade s ustanovením § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.\nŽalobca zotrval aj na námietke konania nepríslušným správcom dane, postupom ktorého došlo k\nporušeniu práva na zákonného daňového kontrolóra. Ak došlo k zániku Daňového úradu Stará Ľubovňa,\nzaniklo tým aj poverenie na výkon daňovej kontroly vydané týmto úradom dňa 12. 08. 2011 a kontrolóri\nvykonávali daňovú kontrolu bez poverenia. Uvedená skutočnosť má za následok nezákonnosť zloženia\n\nkontrolnej skupiny a samotnej kontroly. Zmena príslušnosti daňového úradu nebola žalobcovi oznámená\na táto nevyplývala ani z dodatočného platobného výmeru ani z rozhodnutia žalovaného.\nŽalobca namietal správnosť procesného postupu správcu dane, ktorý v rozpore s ustanovením § 15\nods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. prihliadal na vyjadrenie žalobcu predložené 18. 06. 2012, po uplynutí\nlehoty na jej predloženie. Správca dane teda prerokoval protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly\nbez toho, aby mal k dispozícii vyjadrenie žalobcu. Žalobca túto skutočnosť nenamietal v zápisnici\no prerokovaní protokolu, pretože konal vo viere v zákonnosť postupu správcu dane. Správca dane\nzavádzal, keď konštatoval, že daňový subjekt predložil svoje vyjadrenie dňa 15. 06. 2012. Zo spisu\nvyplýva, že predmetné vyjadrenie bolo správcovi dane doručené dňa 19. 06. 2012, teda po prerokovaní\nprotokolu.\nŽalobca vyjadril nesúhlas s názorom krajského súdu, týkajúcim sa nedôvodnosti hmotnoprávnych\nnámietok žalobcu. Z dokladov predložených správcovi dane vyplýva, že preprava tovaru z Českej\nrepubliky pokračovala do Poľskej republiky a miestom nadobudnutia tovaru nie je Česká republika.\nZ obsahu spisu nevyplýva, že by správca dane vykonal dokazovanie smerom k objasneniu okolností\nohľadom zahraničných subjektov. Správca dane mohol v rámci medzinárodnej výmeny informácií\nzisťovať, či nadobudnutie dotknutého tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom skončila\npreprava tovaru. Výsledok medzinárodného dožiadania nie je obsahom spisu, pričom krajský súd sa s\nneúplnosťou administratívneho spisu žiadnym spôsobom nevysporiadal.\nKrajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že žalobca nadobudol tovar v Poľskej\nrepublike pod slovenským identifikačným číslom pre daň a preprava tovaru skončila v Českej republike,\navšak nestotožnil sa s názorom žalobcu, že správne sa malo aplikovať ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o\nDPH a miestom nadobudnutia tovaru mala byť Slovenská republika. Postup súdu je v zjavnom logickom\nrozpore, pretože nie je možné postupovať dvoma odlišnými postupmi pri argumentácii týkajúcej sa\nmiesta nadobudnutia tovaru z iného členského štátu a aplikácie ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o\nDPH. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak nadobúdateľ tovaru nepreukáže, že toto\nnadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odosielanie alebo preprava\ntovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa bude považovať členský štát, ktorým\nnadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, teda v tomto prípade Slovenská republika. Takúto\nskutočnosť žalobca v konaní pred správcom dane a žalovaným nepreukázal, napriek tomu krajský súd\nneuznal ako miesto dodania tovaru Slovenskú republiku. Ak by nebola Slovenská republika miestom\ndodania tovaru, tak by žalobcovi nevznikla daňová povinnosť na úhradu DPH a slovenský správca dane\nby nebol oprávnený vyrubiť dodatočným platobným výmerom rozdiel DPH. Žalobca uviedol, že ak sa určí\nako miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu Slovenská republika, platiteľ je registrovaný pre\ndaň v Slovenskej republike a podniká v zahraničí, sú splnené všetky podmienky pre aplikáciu § 49 ods. 6\nzákona o DPH. Podľa jeho názoru, boli splnené všetky zákonné podmienky pre vykonanie odpočtu DPH\na nebol dôvod, aby mu tento nárok nevznikol. Tovar bol použitý na podnikanie v zahraničí a možnosť\nodpočtu DPH je v takomto prípade postavená na roveň tomu, ako by táto činnosť bola vykonávaná v\ntuzemsku. Miestom nadobudnutia tovaru bola s odkazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH\nSlovenská republika, a preto mohol žalobca realizovať svoje právo na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1,\n2 a 6 zákona o DPH a zároveň právo uplatniť si odpočet tejto dane podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona\no DPH.\nŽalobca v odvolaní namietal aj nesprávnosť postupu žalovaného, ktorý namiesto citácie príslušných\nzákonných ustanovení zákona o DPH alebo zákona o správe daní, citoval ustanovenia smernice ES\nnapriek tomu, že jej obsah mal byť v celom rozsahu implementovaný do vnútroštátneho právneho\nporiadku, čím je daná zmätočnosť, nejasnosť a nepreskúmateľnosť postupu daňovej kontroly a jej\nzáverov.\nRozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktoré poukazoval súd v odôvodnení napádaného je\nrozhodnutia riešil iný prípad a nemožno ho aplikovať na danú vec.\nŽalobca namietal, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, keďže z\npredloženého administratívneho spisu nevyplýva, či správca dane alebo žalovaný vykonali dokazovanie\no okolnostiach nadobudnutia dotknutého tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru a\nči v tomto štáte bolo dotknuté nadobudnutie predmetom dane. V tomto smere mal v rámci medzinárodnej\n\nvýmeny informácií zisťovať, či nadobudnutie dotknutého tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte.\nV prípade zdanenia dotknutého tovaru v tuzemsku, ako aj v inom členskom štáte by došlo k dvojitému\nzdaneniu. Žalobca namietal nezákonnosť protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly, majúcom za\nnásledok nemožnosť jeho využitia v konaní. K týmto námietkam nezaujal krajský súd žiadne stanovisko.\nŽalobca poukázal aj na neúplnosť spisov správneho orgánu, a to chýbajúce účtovné doklady,\ninformácie poskytnuté v rámci medzinárodnej výmeny informácií, pričom uvedený nedostatok spôsobuje\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, k čomu krajský súd nezaujal žiadne stanovisko.\nNa základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove tak, že\nzruší rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, vráti vec žalovanému na\nďalšie konanie a žalobcovi prizná náhradu trov konania, prípadne rozsudok Krajského súdu v Prešove\nzruší a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19. 08. 2016 uviedol, že žalovaný sa dostatočne\nvysporiadal s námietkami žalobcu v odvolacom konaní a zotrval na svojom stanovisku zo dňa 27. 09.\n2013.\nRozsudok Krajského súdu v Prešove považuje za správny, vychádzajúci zo správneho právneho\nposúdenia veci.\nNie je v kompetencii žalovaného vyjadrovať sa k námietkam o nedostatočnosti odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 246c\nods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré\nmu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s.\np., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\n\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nNie je preto úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe\nnesúhlasu odvolateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej\nochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím.\nAk také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou\nspôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné\nustanovenia náležite odôvodní, niet dôvodu, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového\nsúdu zrušil.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,\nsa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2\nO.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom\nrozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku\na po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci\nkrajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej\nveci, spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k\nnámietkam žalobcu uvedeným v odvolaní, uvádza nasledovné:\nPodľa ust. § 165 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto\nzákona, zostávajú zachované.\nDaňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej aj zákon o správe daní\nalebo zákon č. 511/1992 Zb.) v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre\nuloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.\nPodľa ust. § 165b ods. 1 daňového poriadku, s účinnosťou od 30. decembra 2012, daňové konanie\nzačaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v\nsústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nV danom prípade bol predmetom súdneho prieskumu postup a rozhodnutia správcu dane a žalovaného,\ntýkajúce sa zdaňovacieho obdobia máj 2010, vydané na základe daňovej kontroly začatej na základe\noznámenia zo dňa 14.07.2011, doručeného žalobcovi dňa 19. 07. 2011, a preto bolo potrebné na postup\ndaňových orgánov a vydané rozhodnutia aplikovať právny predpis účinný do 31. 12. 2011, a to zákon\n\nč. 511/1992 Zb. Konanie daňových orgánov po 30.12.2012 bolo podriadené ustanoveniam zákona č.\n563/2009 Z.z.\nPodľa § 9 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, k 1. januáru 2012 Minister financií Slovenskej republiky určí vnútornú\norganizačnú štruktúru daňových úradov a zriadi pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových\núradov.\nZákonom je zriadených 8 daňových úradov v sídlach VÚC. Na zabezpečenie výkonu činností Daňového\núradu sa môžu na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky a kontaktné miesta daňového úradu\nako jeho organizačné zložky. Pobočka daňového úradu je len organizačnou zložkou daňového úradu.\nV danom prípade po vytvorení pobočky Daňového úradu Prešov v Poprade došlo len k zmene pobočky\nvykonávajúcej daňovú kontrolu, nedošlo k zmene daňového úradu vykonávajúceho kontrolu, a preto\nnámietka žalobcu smerujúca k nepríslušnosti pobočky Poprad Daňového úradu Prešov nie je dôvodná.\nDodatočný platobný výmer je podpísaný oprávneným subjektom, riaditeľom odboru kontroly Daňového\núradu Prešov a opatrený pečiatkou tohto daňového úradu.\nPodľa § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové\nkonanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní\nniečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.\nKrajský súd v Prešove vychádzal vo svojom rozhodnutí zo skutkových zistení, ktoré neboli medzi\núčastníkmi konania sporné. Sporný bol len výklad jednotlivých ustanovení právnych predpisov,\npodľa ktorých správca dane postupoval. Žalobca vo svojich podaniach taktiež namietal nedodržanie\nprocesných ustanovení správcom dane, čo má podľa neho vplyv na zákonnosť dodatočného platobného\nvýmeru a rozhodnutia žalovaného. V priebehu samotného výkonu kontroly správcom dane, žalobca\nnenamietal nesprávne doručovanie písomností daňových orgánov, naopak, všetkých úkonov pred\nsprávcom dane sa zúčastňoval splnomocnený zástupca daňového subjektu Ing. O. D., ako to vyplýva\nso spisového materiálu, s ktorým sa najvyšší súd oboznámil pri preskúmavaní rozhodnutí žalovaného\nv iných konaniach týkajúcich sa nárokov žalobcu na odpočet DPH za jednotlivé kontrolované obdobia.\nNa základe uvedených dôvodov, v zhode s názorom prvostupňového súdu dospel aj odvolací súd\nk názoru, že procesné pochybenie správcu dane spočívajúce v nesprávnom doručovaní písomností\npriamo daňovému subjektu a nie jeho splnomocnenému zástupcovi, nespôsobilo porušenie práv žalobcu\nna zastúpenie. Daňové orgány komunikovali so splnomocneným zástupcom žalobcu, vykonávali\ndokazovanie s jeho súčinnosťou, jemu bol doručený protokol o zisteniach vyplývajúcich z kontroly a\nsním bol aj reálne prerokovaný. Dodatočný platobný výmer, z ktorého vyplývali pre žalobcu povinnosti,\nbol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 09. 11. 2012 a nie je ho možné považovať za\nnulitný ako sa domnieva žalobca.\nSplnomocnený zástupca žalobcu prevzal osobne dňa 05. 06. 2012 výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a\njeho prerokovanie, ktoré bolo určené na deň 18. 06. 2012. V danom prípade daňová kontrola začala dňa\n08.08.2011 a skončila dňom prerokovania protokolu v lehote určenej v ustanovení § 15 ods. 17 zákona\nčíslo 511/1992 Zb., a preto zistenia uvedené v protokole nie je možné považovať za nezákonne získaný\ndôkaz, tak ako sa domáhal žalobca v odvolaní s poukazom na právny názor Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vyjadrený v jeho rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 24/2010, týkajúci sa dodržania lehoty na výkon\nkontroly preto nie je aplikovateľný na daný prípad. V danom prípade začala daňová kontrola 08.08.2011\na ukončená bola dňom prerokovania protokolu, dňa 18.06.2012, t. j. pred uplynutím maximálnej lehoty\npodľa § 15 ods. 17 zákona.\nČo sa týka námietky žalobcu smerujúcej voči nezákonnosti dodatočného platobného výmeru zo dňa 22.\n06. 2012 z dôvodov, že nebol vydaný v zákonom určenej lehote, zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky\nstanovisko v rozhodnutiach týkajúcich sa tých istých účastníkov konania avšak iných zdaňovacích\nobdobí, ktorými zrušil rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a vrátil mu ich na ďalšie konanie, podľa\nktorého: „ z ustanovenia § 74 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že odvolací orgán preskúma\nnapadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Žalobca v odvolaní zo dňa 16.11.2012 z\nprocesných vád namietal iba, že dodatočný platobný výmer nebol vydaný v zákonnej lehote 15 dní od\nskončenia daňovej kontroly a z tohto dôvodu ide o nezákonné rozhodnutie. Dôvody odvolania smeroval\naj k meritu veci a v doplnení odvolania predložil odborné stanovisko 4/2012 vypracované znalcom\nIng. O. W., G., vo veci uplatnenia nároku na odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z\niného členského štátu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa vyrovnal\nso všetkými skutočnosťami, ktoré urobil daňový subjekt spornými v rámci odvolacieho konania. Pokiaľ\n\nide o nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia, táto skutočnosť nemá za dôsledok nezákonnosť\nrozhodnutia. V týchto prípadoch je ochrana zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánov\nverejnej správy podľa § 250t OSP. Právny význam uvedeného ustanovenia je daný iba v súvislosti s\nlehotami ovplyvňujúcimi samotnú daňovú povinnosť, a to zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane podľa\n§ 69 Daňového poriadku.\nNedodržanie v zákonom určenej procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia preto ani v danom prípade\nnie je takou vadou, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru v tuzemsku,\nposkytnutie služby v tuzemsku, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, a to vždy za\nprotihodnotu, ako aj dovoz tovaru z tretích štátov.\nPodľa ust. § 17 ods. 1 až 4 zákona o DPH, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je\nmiesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.\nAk nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát\niný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia\ntovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo\npre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v\nktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.\nAk nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo\npredmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ\ndane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.\nMiestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto\npodľa odseku 1, ak\na) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v\nktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň\nv členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň,\nb) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80,\nc) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo\npreprava tovaru, a\nd) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a).\nPodľa ust. § 45 ods. 1 až 4 zákona o DPH, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak\na) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je\nodoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského\nštátu do iného členského štátu,\nb) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,\nc) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému\ndodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,\nd) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet,\ne) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie\nalebo preprava tovaru skončí, a\nf) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.\nAk sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť\ndaň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje\nza zdanené.\nPri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude\nobsahovať sumu dane a v ktorej uvedie, že ide o trojstranný obchod.\nZo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé\na) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v\ntuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa\ndruhého odberateľa,\nb) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v\ntuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.\nDo ustanovenia § 17 zákona o DPH, boli transponované čl. 40 až 42 (čl. 28b bod A ods. 2 tretí\npododsek šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS) Smernice Rady 2006/112/ES, podľa ktorých, za miesto\nnadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje miesto, kde sa končí odoslanie alebo preprava\ntovaru nadobúdateľovi. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 40, sa za miesto nadobudnutia\ntovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bodu (i) považuje miesto na území\nčlenského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ uskutočnil toto\n\nnadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie sa zdanilo v súlade s článkom 40. Ak podľa\nčlánku 40 nadobudnutie podlieha DPH v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru\nkončí, po tom, ako bolo zdanené v súlade s prvým odsekom, základ dane sa primerane zníži v členskom\nštáte, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ toto nadobudnutie uskutočnil.\nPrvý odsek článku 41 sa neuplatňuje a nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje za\nzdanené podľa článku 40, ak sú splnené tieto podmienky:\na) nadobúdateľ preukáže, že toto nadobudnutie uskutočnil na území členského štátu určeného v súlade\ns článkom 40 na účely následného dodania, v súvislosti s ktorým bol príjemca tovaru označený za osobu\npovinnú platiť daň v súlade s článkom 197;\nb) nadobúdateľ splnil povinnosti súvisiace s podaním súhrnného výkazu stanovené v článku 265.\nPodľa článku 167 uvedenej smernice (čl. 17 ods. 1 šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS), právo\nodpočítať daň vzniká vtedy, keď vznikla daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná.\nV posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalobca si objednal u poľských spoločností, VIMEX\nS.A:, KUPSIK Sp., FABRYKA OKIEN MAJEWSKI Sp., MARITEX Sp., F:H: BAUSTAL Sp., ART-STAL\nSp., BEKARA Sp., PROGRES tovar, pri ktorom použil slovenské IČ DPH. Bolo zistené, že preprava\ntovaru začala Poľskej republike a skončila v Českej republike, kde bol tovar následne predaný. Žalobca\nv podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2010, deklaroval nadobudnutie\ntovaru v tuzemsku od uvedených dodávateľov, v sume 2.850.195,82 €. Podľa predložených dokladov\nbolo správcom dane zistené, že žalobca nadobudol tovar v hodnote 2.793.864,73 €, čo činí rozdiel\n56.331,09 €. Do hodnoty nadobudnutého tovaru uvedenej v riadku 07 daňového priznania, žalobca\nzahrnul aj dopravu v celkovej sume 15.404,35 €. Správca dane z celkovej deklarovanej výšky DPH\nz nadobudnutého tovaru 541.537, 21 €, túto znížil o odpočítateľnú položku DPH, prislúchajúcu\nuskutočnenej preprave vo výške 2.926, 83 € (541.537, 21 - 2.926, 83 = 538.610,38). Dodávatelia na\nfaktúrach nezaúčtovali DPH, pričom žalobca vo svojom daňovom priznaní uviedol daň, ktorú je povinný\nzaplatiť z nadobudnutia tovaru a zároveň si uplatnil právo na odpočítanie tejto dane.\nKeďže miestom dodania tovaru v oboch prípadoch je Česká republika, dodávky tovaru neboli predmetom\ndane podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH. Keďže tovar bol predávaný mimo územia Slovenskej republiky,\nžalobca uskutočnil transakciu, ktorá nie je predmetom DPH v Slovenskej republike, a teda správca dane\nmu neuznal právo na odpočítanie DPH z predmetných faktúr.\nProblematikou odpočtu DPH v skutkovo totožnom prípade sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal\nv rozsudku č. k. 3Sžf/1/2016 zo dňa 24.05.2017, v ktorom uviedol: „V danom prípade bolo miestom\nnadobudnutia tovaru územie Českej republiky, kde pri nadobudnutí tovaru vznikla daňová povinnosť.\nOkrem toho je však potrebné vychádzať aj zo zásady, že zdanenie nadobudnutia tovaru bude v\ntuzemsku, pretože objednávateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH, ktoré mu bolo\npridelené v tuzemsku, a to z dôvodu, že objednávateľ nepreukázal, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru\ndošlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky súhlasí s názorom žalovaného, vychádzajúcim z pravidiel zákona o\nDPH, že v prípade, ak sa slovenský platiteľ dane rozhodne predávať tovar v inom členskom štáte a tento\ntovar bude do tohto štátu prepravený z iného členského štátu, je slovenský platiteľ dane povinný sa v\ntomto členskom štáte - mieste dodania registrovať pre DPH, pretože v tomto členskom štáte nadobudol\ntovar z iného členského štátu, teda uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorý je v tomto štáte predmetom\ndane. Bolo potrebné, aby žalobca požiadal v Českej republike o pridelenie českého identifikačného čísla\npre DPH, pod týmto číslom si objednal tovar od poľského dodávateľa a ako platiteľ priznal v Českej\nrepublike nadobudnutie tovaru a v daňovom priznaní mal nadobudnutie tovaru zdaňovať príslušnou\nsadzbou dane v Českej republike a zároveň si môže z tohto nadobudnutia tovaru v Českej republike\nuplatniť odpočítanie dane. V tomto prípade si slovenský platiteľ dane objednal tovar pod identifikačným\nčíslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný ako je členský štát, v ktorom sa skončila preprava\ntovaru a zároveň nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom\nsa skončila preprava tovaru. Žalobca mal možnosť vykonať v súlade s § 17 ods. 3 zákona o DPH\nopravu základu dane v daňovom priznaní podanom v Slovenskej republike, čiže opraviť základ dane z\nnadobudnutia tovaru na nulu za predpokladu, že preukáže zaplatenie DPH z nadobudnutia tohto tovaru\nv Českej republike.\n\nAk teda nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský\nštát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia\ntovaru z iného členského štátu sa v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH považuje členský štát, ktorý\nnadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie\nbolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru.\nNadobúdateľ je teda povinný zdaniť nadobudnutie tovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil\nidentifikačné číslo pre daň bez nároku na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru, pretože tovar\nnepoužil na svoje dodávky v tomto členskom štáte. Rovnako zdaní aj nadobudnutie tovaru v inom\nčlenskom štáte, kde skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Zákaz odpočítania dane z nadobudnutia\ntovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, vyriekol Súdny dvor v\nrozsudku v spojených prípadoch C - 536/08 a C-539/08.\nPodľa rozsudku ESD C-536, 539/08: „... je nesporné, že tovar zdanený z titulu nadobudnutia v rámci\nSpoločenstva, ktoré je podľa čl. 28b A ods. 2 prvého odseku šiestej smernice považované za\nuskutočnené v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, nebol do tohto členského štátu skutočne\ndovezený.\nZa týchto podmienok nemožno uvedené plnenia považovať za plnenia, ktoré zakladajú \"právo na\nodpočet\" v zmysle článku 17 šiestej smernice. V dôsledku toho sa na také nadobudnutie v rámci\nSpoločenstva nemôže vzťahovať všeobecná úprava odpočtu upravený v uvedenom článku.\nJe potrebné zdôrazniť, že takýto všeobecný režim odpočtu dane, upravený v článku 17 šiestej smernice,\nnemôže v situácii, aká je vo veci samej, nahradiť osobitný režim upravený v článku. 28b A ods. 2 druhom\nodseku tejto smernice, ktorý vychádza z mechanizmu zníženia základu dane umožňujúceho korigovať\ndvojité zdanenie.\nOkrem toho, keby bol v takom prípade priznaný nárok na odpočet, hrozilo by, že bude narušený potrebný\núčinok článku 28b A ods. 2 druhého a tretieho odseku šiestej smernice vzhľadom na to, že zdaniteľná\nosoba, ktorej bol priznaný nárok na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, by už nebola\nmotivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v členskom\nštáte, v ktorom došlo k ukončeniu odoslania alebo prepravy. Takéto riešenie by mohlo nakoniec ohroziť\npoužitie základného pravidla, ktoré stanovuje, že sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva\npovažuje miesto, kde sa tovar nachádza pri ukončení odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte,\nkde dochádza ku konečnej spotrebe, čo je cieľom prechodnej úpravy .\nVzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok. 17 ods. 2 a 3,\nako aj článok. 28b A ods. 2 šiestej smernice sa musia vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba, ktorá\nsa nachádza v situácii opísanej v prvom odseku tohto posledného uvedeného ustanovenia, nemá právo\nna okamžitý odpočet DPH, ktorou je na vstupe zaťažené nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva.“\nV konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané zdanenie nadobudnutia tovaru v členskom štáte\nskončenia odoslania alebo prepravy tovaru, t. j. dvojité zdanenie a správca dane postupoval v súlade\nso zákonom, ak na daný prípad aplikoval výklad príslušného článku šiestej smernice v spojitosti so\nSmernicou č. 2006/112/ES Európskym súdnym dvorom, týkajúci sa úpravy odpočtu DPH v obdobnom\nprípade.“\nS uvedeným právnym názorom, ktorý sa vzťahuje aj na prejednávanú vec, sa senát Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky stotožňuje.\nZ obsahu dodatočného platobného výmeru ako i žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd\nzistil, že rozhodnutia daňových orgánov obsahovali náležitosti vyžadované ust. § 30 zákona č. 511/1992\nZb. (dodatočný platobný výmer zo dňa 22.06.2012), resp. § 63 zákona č. 563/2009 Z.z. (žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, vydané po 30.12.2012)\nK odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa uvedenia nesprávneho ustanovenia vo výroku dodatočného\nplatobného výmeru odvolací súd uvádza, že nesprávne uvedenie § 165 ods. 2 namiesto ustanovenia\n§ 165 ods. 5 zákona číslo 563/2009 Z.z., ktoré je len doplňujúcou, prechodnou, procesnou, právnou\núpravou, týkajúcou sa aplikácie právnej normy v dôsledku zmeny právneho predpisu, nie je vadou, ktorá\nby spôsobila nezákonnosť rozhodnutia, keďže toto bolo vydané v súlade s účinným hmotnoprávnym\npredpisom, podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb., ktorý je vo výroku uvedený.\nZ dodatočného platobného výmeru najvyšší súd zistil, že správca dane na strane 6 až 9 špecifikoval\nfaktúrované položky, z dokladov predložených daňovým subjektom, celkom vo výške 2.793.864,73 €.\nVýška DPH platná v danom účtovnom období pre územie Slovenskej republiky, a to 19%, je\nvšeobecne známa, daná zákonom, túto nie je potrebné dokazovať, a preto neuvedenie danej informácie\no sadzbe DPH v dodatočnom platobnom výmere, nepovažuje súd za vadu, ktorá by spôsobila\n\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca ako podnikateľ, ktorý je povinný podávať daňové priznania,\nviesť riadne účtovníctvo, domáhajúci sa odpočtu DPH (v tomto prípade nemal pochybnosti o výške\nDPH), sa nemôže dovolávať neznalosti výšky DPH a v dôsledku toho aj nepreskúmateľnosti jej výpočtu\nz daňového základu, ktorý sám uviedol.\nNepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane nevidí odvolací súd ani v okolnosti, že okrem citácie\nvnútroštátnych právnych predpisov, ktoré na daný prípad aplikoval, uviedol na podporu svojho právneho\nnázoru aj príslušné články Smernice Rady 2006/112/ES, ktorými je každý členský štát viazaný, z ktorých\nvnútroštátna právna úprava v oblasti DPH vychádza ako aj výklad príslušných noriem judikatúrou ESD,\nktorá sa týka totožnej problematiky. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými\nrelevantnými námietkami, logicky a právne správne svoje rozhodnutie odôvodnil.\nV konaní pred daňovými orgánmi ani počas súdneho prieskumu žalobca nerozporoval skutkové zistenia\nsprávcu dane, týkajúce sa uplatneného nároku žalobcu na odpočet DPH z predložených faktúr, súd preto\nv konaní nepostupoval v rozpore so zákonom, ak vychádzal zo skutkového stavu zisteného správnym\norgánom (§ 250i ods. 1 O.s.p.) a nevykonával vlastné zisťovanie z faktúr predložených ku kontrole\nsprávcovi dane. Zároveň bolo povinnosť žalobcu pri uplatnení nároku na počet DPH preukázať, či\npredmet dodávky bol zdanený iným členským štátom (za účelom predchádzania dvojitému zdaneniu),\nnebolo preto povinnosťou správcu dane takýto dôkaz vykonať, ako to vo svojej námietke uviedol žalobca.\nOhľadom námietky žalobcu, že nepodal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole č.\n9712401/5/488539/2012 zo dňa 21.05.2012 v určenej lehote, čo je v rozpore s konštatovaním správcu\ndane uvedenom v jeho dodatku zo dňa 18.06.2012, odvolací súd uvádza, že napriek nedodržaniu lehoty\nžalobcom na podanie vyjadrenia, správca dane reflektoval na jeho oneskorené podanie, čo však v\nžiadnom prípade nie je na ujmu práv žalobcu a nespôsobuje vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť\npostupu správcu dane alebo rozhodnutia.\nOkolnosť, že Krajský súd v Prešove po tom, ako jeho predchádzajúce rozhodnutie vo veci zo dňa\n19. 03. 2014 bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sžf/60/2014\ndospel k iným právnym názorom, nemožno považovať za porušenie princípu právnej istoty. Dôsledkom\nzrušenia rozhodnutia, je strata jeho právnej záväznosti a nemožno sa dovolávať jeho účinkov či už\nvoči účastníkom konania alebo konajúceho súdu. Krajský súd v Prešove rešpektoval právny názor\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, riadne vyhodnotil skutkový stav tak ako bol zistený daňovými\norgánmi, vysporiadal sa s relevantnými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.\nPokiaľ žalobca namietal nedostatočné vysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobcu, odvolací súd\npoukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález IV. ÚS 236/06)\nv zmysle ktorej, všeobecný súd (prvostupňový, ale aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov potvrdil rozsudok Krajského súdu v\nPrešove č. k. 5S/30/2013-173 zo dňa 25.05.2016 podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c\nods. 1 O.s.p., pretože je vecne správny a v jeho konaní ani v postupe daňových orgánov nezistil vadu,\nktorá by mala vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí.\nO trovách konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 2 v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s p. s prihliadnutím\nna ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní\na žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPodľa rozsudku ESD C-536, 539/08: „... je nesporné, že tovar zdanený z titulu nadobudnutia v\nrámci Spoločenstva, ktoré je podľa čl. 28b A ods. 2 prvého odseku šiestej smernice považované za\nuskutočnené v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, nebol do toho členského štátu skutočne\ndovezený.\nZa týchto podmienok nemožno uvedené plnenia považovať za plnenia, ktoré zakladajú “právo na\nodpočet“ v zmysle článku 17 šiestej smernice. V dôsledku toho sa na také nadobudnutie v rámci\nSpoločenstva nemôže vzťahovať všeobecná úprava odpočtu upravená v uvedenom článku.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}