{"guid": "6b8285a8-7268-40bf-bdeb-c011eec9ba88:b46dfdd2-4b0b-4bab-ab6a-fee487568d2c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8013200661.3", "spisova_znacka": "3Sžfk/44/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/44/2017 z 31. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 3Sžfk/44/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8013200661.3", "identifikacne_cislo": "8013200661", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-45", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b46dfdd2-4b0b-4bab-ab6a-fee487568d2c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8013200661.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8013200661.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8013200661.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/44/2017\n8013200661\n31. 07. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:8013200661.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek\nsenátu JUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej PhD. právnej veci sťažovateľa (predtým\nžalobcu): MAGURA, s.r.o., Vyšné Ružbachy, so sídlom Vyšné Ružbachy č. 307, právne zastúpeného\nDaliborom Tverďákom, advokátom, so sídlom Krmanova č. 1, Košice, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1100305/1/161573/2013 a č. 1100305/1/161595/2013, obe zo dňa 5. apríla 2013, v konaní\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/61/2013-156 zo dňa 16.\nnovembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove č. k. 3S/61/2013-156 zo dňa 16. novembra 2016 z a m i e t a.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len SSP) zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal preskúmania\nrozhodnutí žalovaného č. 1100305/1/161573/2013 a č. 1100305/1/161595/2013, obe zo dňa 5.\napríla 2013, ktorými boli potvrdené dodatočné platobné výmery vydané Daňovým úradom Prešov\nč. 9712401/5/1190468/2012 a č. 9712401/5/1190748/2012, vydané dňa 22. 06. 2012. Dodatočné\nplatobné výmery boli vydané na základe výsledkov daňovej kontroly, o ktorej bol vyhotovený protokol\nč. 9712401/5/488539/2012 zo dňa 21. 05. 2012, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 315 822,76 € a za mesiac október 2010 v sume\n756 356,87 €.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Sžf/5/2015, ktorým rozhodol o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n3S/61/2013-100 v danej veci tak, že toto rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie s konštatovaním, že v skutkovo totožných veciach prebehli už odvolacie konania na najvyššom\nsúde, v ktorých spornou zostala len otázka, či žalovaný mal v rámci odvolacieho konania prihliadať i na\ntie procesné vady, ktoré žalobca nenamietal v odvolaní.\n3. Správny súd uviedol, že žalobca žaloba namietal predovšetkým nesprávny postup pri doručovaní\npísomností, keď tieto doručoval priamo žalobcovi a nie jeho splnomocnenému zástupcovi ako i\nnedodržanie zákonnej, pätnásťdňovej lehoty na vydanie rozhodnutia.\n\n4. K predmetným námietkam uviedol, že žalobca bol zastúpený zástupcom Ing. F. Z., ktorému neboli\npísomnosti správcu dane doručované podľa § 17 ods. 5 zákona o správe daní. Žalobca spôsob\ndoručovania v rozsahu uvedenom v žalobách nenamietal a súd prihliadal aj na vyslovený právny názor\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č. k. 3Sžf/5/2015, podľa ktorého je podstatným vecne\nsprávny výklad § 74 ods. 2 daňového poriadku, že tieto vady nie sú odstrániteľné, pričom však zároveň\nuvedeným postupom neboli žalobcovi odňaté žiadne práva, resp. procesné možnosti riadne konať pred\ndaňovým orgánom a námietky žalobcu v tomto smere vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Rovnako\nvyhodnotil aj námietku týkajúcu sa nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia.\n5. Vo vzťahu k ďalším procesným námietkam uvedeným žalobách žalobca neuviedol, ako zasiahli do\njeho subjektívnych práv z pohľadu obmedzenia jeho možnosti riadne konať pred daňovými orgánmi,\nnejedná sa o opodstatnené námietky a také, na ktoré by musel súd prihliadať z úradnej povinnosti, a\npreto ich súd vyhodnotil ako nedôvodné.\n6. K námietke ohľadom okolnosti, že daňová kontrola bola vykonávaná rozdielnymi daňovými úradmi,\na to Daňovým úradom Stará Ľubovňa, pričom platobný výmer bol vydaný Daňovým úradom Prešov, v\ndôsledku čoho bolo konanie vykonané nepríslušným správcom dane, krajský súd uviedol, že daňová\nkontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 bola začatá\nDaňovým úradom Stará Ľubovňa, ktorý bol miestne príslušným správcom dane žalobcu v čase začatia\nkontroly, pričom v priebehu konania došlo podľa zákona č. 479/2009 Z.z. s účinnosťou od 01. 01. 2012\nk zmene v organizačnej štruktúre, v dôsledku ktorej za miestne príslušným správcom dane žalobcu\nstal Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, a preto nemožno konštatovať, že vo veci konali nepríslušné\norgány štátnej správy v oblasti daní a poplatkov.\n7. Žalobca v žalobe namietal aj nezákonnosť dodatočného platobného výmeru správcu dane, ktorý\nobsahuje nesprávne ustanovenie § 165 ods. 2 daňového poriadku, ktorý nemohol byť v danom prípade\naplikovaný. Túto námietku krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože z odôvodnenia dodatočného\nplatobného výmeru je nesporné, že daňový úrad aplikoval v konaní ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb.,\na že v danom prípade sa jedná o chybu v písaní, ktorá nemá za následok nezákonnosť dodatočného\nplatobného výmeru.\n8. Krajský súd sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu ohľadom procesného postupu správcu dane,\nktorý pred prerokovaním protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly dňa 18. 06. 2012 akceptoval\nvyjadrenie žalobcu predložené v ten istý deň, a ktoré bolo správcovi dane predložené po uplynutí\nzákonom stanovenej lehoty. Súd k danej námietke zaujal záver, podľa ktorého takýto postup správcu\ndane nemožno považovať za nezákonný, pretože bolo na prospech žalobcu.\n9. Zo spisu vyplynulo, že žalobca nakupoval tovar od poľských dodávateľov s identifikačným číslom\npre daň, ktoré mu bolo pridelené Slovenskou republikou. Tento tovar bol prepravený z Poľska do\nČeskej republiky, kde ho žalobca prevzal, uskladnil a následne predal ďalším poľským odberateľom. Pre\nurčenie DPH pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu je najdôležitejšie určiť miesto zdaniteľného\nobchodu. Platí pritom pravidlo, že miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto\nv tom členskom štáte, kde sa končí preprava. Bolo nesporné, že miestom nadobudnutia tovaru je\nČeská republika a pri tomto nadobudnutí žalobcovi vznikla daňová povinnosť. Súčasne však platí, že\nzdanenie nadobudnutia tovaru je v tuzemsku, lebo objednávateľ si objednal tovar pod identifikačným\nčíslom DPH, ktoré mu bolo pridelené v tuzemsku a v tom prípade, ak objednávateľ nepreukáže, že k\nzdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila prepravu tovaru, je povinný platiť\nDPH. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak sa rozhodol predávať tovar v inom členskom štáte sa v\ntomto členskom štáte registrovať pre daň z pridanej hodnoty, pretože v tomto členskom štáte nadobudol\ntovar z iného členského štátu. Ak teda žalobca nepožiadal v Českej republike o pridelenie českého\nidentifikačného čísla pre DPH, potom platí, že k nadobudnutiu tovaru došlo v tuzemsku tak, ako to\nupravuje zákon.\n10. Žalobca ako platiteľ DPH nepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v Českej\nrepublike, a že môže postupovať podľa § 17 ods. 3 zákona o DPH, a to vykonať opravu základu\ndane v daňovom priznaní podanom v Slovenskej republike. Z ustanovení, ktoré krajský súd citoval\nvyplýva, že v danom prípade mal žalobca povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru v Českej republike\n\na súčasne za splnenia podmienok ustanovených zákonom platným v tomto členskom štáte uplatniť z\nnadobudnutia tovaru odpočítanie dane a ako platiteľ dane bol povinný zdaniť nadobudnutie tovaru aj\nv Slovenskej republike, bez nároku na odpočítanie dane. Priznanú daň si však mohol nárokovať na\nvrátenie, respektíve opraviť základ dane po preukázaní, že nadobudnutie tovaru bolo zdanené v Českej\nrepublike.\n11. Krajský súd v Prešove ďalej uviedol, že žalobca nedôvodne namietal vznik práva na odpočet DPH\npodľa § 49 ods. 6 zákona o DPH a zároveň právo uplatniť si odpočet tejto dane podľa § 51 ods. 1 písm.\nc) zákona o DPH, lebo ustanovenie § 49 ods. 6 tohto zákona sa na daný prípad nevzťahuje. Predmetné\nustanovenie sa vzťahuje na prípady, ak platiteľ, ktorý podniká v zahraničí v súvislosti s týmto podnikaním\nnakúpil tovar a služby v tuzemsku. V konkrétnom prípade však žalobca nadobudol predmetný tovar v\nČeskej republike. Na účely odstránenia možného dvojitého zdanenia zákon o DPH umožňuje platiteľovi\nopraviť základ dane na nulu, ale nie odpočítať daň tak, ako to urobil žalobca. Poukázal na súvisiace\nsmernice, nariadenie Rady ES a zaujal stanovisko, že žalovaný nepochybil, ak poukázal vo svojich\nrozhodnutiach na európsku judikatúru, lebo tým podporil svoju argumentáciu v súvislosti s danou\nproblematikou a vysporiadal sa aj so stanoviskom Ing. Mariána Drozda prezentovanom v posudku\npredloženom žalobcom.\n12. Voči rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť\nz dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. zároveň konštatoval, že krajský súd\nnerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky.\n13. Uviedol, že základnou podmienkou vzniku daňovej povinnosti alebo priznania práva v daňovom\nkonaní je dodržanie riadneho spôsobu doručovania. Celé daňové konanie je postihnuté vadou\nnesprávneho doručovania písomností, všetkých rozhodných dokumentov, ktoré boli doručované\nnesprávnemu subjektu. Krajský súd v Prešove sa vo svojom predchádzajúcom rozsudku zo dňa 16. 10.\n2014 stotožnil s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho doručovania písomností, pričom došlo\nk zmene jeho právneho názoru bez toho, aby takáto zmena bola daná záväzným právnym názorom\nodvolacieho súdu, ktorý k otázke nesprávneho doručovania písomností nezaujal žiadne stanovisko.\nPodľa jeho názoru, nesprávne doručovanie jednotlivých písomností má za následok nulitnosť správnych\naktov, ktoré nemôžu vo vzťahu k žalobcovi vyvolávať žiadne právne účinky.\n14. Vada nesprávneho doručovania bola odvolaciemu orgánu v čase rozhodovania o odvolaní známa a\nbolo jeho povinnosťou na túto okolnosť prihliadnuť, chybu odstrániť alebo uložiť odstránenie nedostatkov\nsprávcovi dane. Nezákonnosť postupu správcu dane pri vykonaní daňovej kontroly má podstatný vplyv\nna výrok rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva, ako dospel k záveru, že tieto vady\nsú neodstrániteľné v ďalšom konaní. Neodstrániteľnosť chýb konania správcu dane nemôže ísť na\nvrub daňového subjektu. Žalobca nebol povinný uvedený postup správcu dane namietať a žalovaný bol\npovinný napraviť protizákonnosť tohto postupu z úradnej povinnosti, dôkazom čoho je aj skutočnosť,\nže dodatočný platobný výmer, ktorý sa prvotne doručoval priamo žalobcovi vrátil žalovaný pre jeho\nneplatnosť správcovi dane s pokynom, aby uvedený dodatočný platobný výmer doručil v zmysle zákona.\nNesprávne doručovanie písomností má za následok ich nulitnosť a nemôžu vyvolávať žiadne právne\núčinky. Nesprávne doručenie oznámenia o vykonaní daňovej kontroly a upovedomenia o predĺžení\nlehoty na jej výkon zakladá jej nezákonnosť, teda aj nezákonnosť Protokolu o výsledku zistenia daňovej\nkontroly. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010\nohľadom priebehu nezákonne získaného dôkazu na zákonnosť rozhodnutia.\n15. Žalobca ďalej namietal, že v rozhodnutí žalovaného nedošlo k ozrejmeniu spôsobu výpočtu dane,\nkeďže v ňom nie je vymedzený základ dane a ani spôsob ako sa správca dane k základu dane\ndopracoval a dokonca ani len sadzba dane, na základe ktorej mala byť určená daňová povinnosť.\nAbsencia vymedzenia základu dane, spôsob jeho výpočtu a sadzby dane spôsobuje nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť. Napriek tomu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil\nprvotné rozhodnutie, nezaujal k nepreskúmateľnosti rozhodnutia žiadne stanovisko a na základe\nnezmeneného skutkového stavu došlo k zmene právneho názoru prvostupňového súdu. Nedostatočné\nodôvodnenie dodatočného platobného výmeru je v rozpore s ustanovením § 30 zákona č. 511/1992 Zb.\na absencia vymedzenia základu dane, spôsobu výpočtu základu dane spôsobuje nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť.\n\n16. Podľa žalobcu, správca dane vydal dodatočný platobný výmer v rozpore s § 44 ods. 6 písm. b), v\nspojení s § 15 ods. 13 a § 30 a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31. 12. 2011, keď\nnedodržal zákonom stanovenú lehotu pre jeho vydanie. Podľa názoru žalobcu, nedodržanie lehoty pre\nvydanie rozhodnutia má za následok jeho nezákonnosť.\n17. Žalobca zaujal stanovisko a namietal právny názor súdu 1. stupňa ohľadom dátumu začatia daňovej\nkontroly, keď zo strany správcu dane nebolo aplikované ustanovenie § 9 ods. 5 zákona o správe daní.\nI keď krajský súd zotrval na svojom predchádzajúcom názore, túto vadu považoval za neodstrániteľnú,\nnie však za tak závažnú, aby spôsobila nezákonnosť daňovej kontroly. K zmene právneho názoru\nprvostupňového súdu došlo bez toho, aby došlo k zmene skutkových okolností a záväzného právneho\nnázoru druhostupňového súdu. Podľa jeho názoru, nezačatie daňovej kontroly v zákonom stanovenom\ntermíne je okolnosťou majúcou zásadný vplyv na výrok napádaného rozhodnutia, pričom táto vada bola\nžalobcom v žalobe namietaná.\n18. V ďalšej časti žalobca poukázal na svoj výklad ohľadom aplikácie § 74 ods. 2 daňového poriadku\na uviedol, že procesné vady namietané žalobcom v žalobe, majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia\na žalovaný bol povinný sa nimi zaoberať.\n19. V danom prípade prvostupňové rozhodnutie správcu dane obsahuje vo svojom výroku nesprávne\noznačenie zákonného ustanovenia, na základe ktorého bolo vydané. Citoval ustanovenie § 165 ods.\n2 daňového poriadku, § 30 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v účinnom znení a uviedol, že uvedenie\nnesprávneho ustanovenia vo výroku rozhodnutia má za následok jeho nezákonnosť. Uvedenú vadu nie\nje možné napraviť v rámci odôvodnenia rozhodnutia. Bez právneho významu zostáva skutočnosť, či\nvyrubovacie konanie bolo vykonané v súlade s ustanovením § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.\n20. Žalobca zotrval aj na námietke konania nepríslušným správcom dane, postupom ktorého došlo k\nporušeniu práva na zákonného daňového kontrolóra. Ak došlo k zániku Daňového úradu Stará Ľubovňa,\nzaniklo tým aj poverenie na výkon daňovej kontroly vydané týmto úradom dňa 12. 08. 2011 a kontrolóri\nvykonávali daňovú kontrolu bez poverenia. Uvedená skutočnosť má za následok nezákonnosť zloženia\nkontrolnej skupiny a samotnej kontroly. Zmena príslušnosti daňového úradu nebola žalobcovi oznámená\na táto nevyplývala ani z dodatočného platobného výmeru ani z rozhodnutia žalovaného.\n21. Žalobca namietal správnosť procesného postupu správcu dane, ktorý v rozpore s ustanovením § 15\nods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. prihliadal na vyjadrenie žalobcu predložené 18. 06. 2012, po uplynutí\nlehoty na jej predloženie. Správca dane teda prerokoval protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly\nbez toho, aby mal k dispozícii vyjadrenie žalobcu. Žalobca túto skutočnosť nenamietal v zápisnici\no prerokovaní protokolu, pretože konal vo viere v zákonnosť postupu správcu dane. Správca dane\nzavádzal, keď konštatoval, že daňový subjekt predložil svoje vyjadrenie dňa 15. 06. 2012. Zo spisu\nvyplýva, že predmetné vyjadrenie bolo správcovi dane doručené dňa 19. 06. 2012, teda po prerokovaní\nprotokolu.\n22. Žalobca vyjadril nesúhlas s názorom krajského súdu, týkajúcim sa nedôvodnosti hmotnoprávnych\nnámietok žalobcu. Z dokladov predložených správcovi dane vyplýva, že preprava tovaru z Českej\nrepubliky pokračovala do Poľskej republiky a miestom nadobudnutia tovaru nie je Česká republika.\nZ obsahu spisu nevyplýva, že by správca dane vykonal dokazovanie smerom k objasneniu okolností\nohľadom zahraničných subjektov. Správca dane mohol v rámci medzinárodnej výmeny informácií\nzisťovať, či nadobudnutie dotknutého tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom skončila\npreprava tovaru. Výsledok medzinárodného dožiadania nie je obsahom spisu, pričom krajský súd sa s\nneúplnosťou administratívneho spisu žiadnym spôsobom nevysporiadal.\n23. Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že žalobca nadobudol tovar v\nPoľskej republike pod slovenským identifikačným číslom pre daň a preprava tovaru skončila v Českej\nrepublike, avšak nestotožnil sa s názorom žalobcu, že správne sa malo aplikovať ustanovenie § 17 ods. 2\nzákona o DPH a miestom nadobudnutia tovaru mala byť Slovenská republika. Postup súdu je v zjavnom\nlogickom rozpore, pretože nie je možné postupovať dvoma odlišnými postupmi pri argumentácii týkajúcej\nsa miesta nadobudnutia tovaru z iného členského štátu a aplikácie ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o\nDPH. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak nadobúdateľ tovaru nepreukáže, že toto\n\nnadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odosielanie alebo preprava\ntovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa bude považovať členský štát, ktorým\nnadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, teda v tomto prípade Slovenská republika. Takúto\nskutočnosť žalobca v konaní pred správcom dane a žalovaným nepreukázal, napriek tomu krajský súd\nneuznal ako miesto dodania tovaru Slovenskú republiku. Ak by nebola Slovenská republika miestom\ndodania tovaru, tak by žalobcovi nevznikla daňová povinnosť na úhradu DPH a slovenský správca dane\nby nebol oprávnený vyrubiť dodatočným platobným výmerom rozdiel DPH. Žalobca uviedol, že ak sa určí\nako miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu Slovenská republika, platiteľ je registrovaný pre\ndaň v Slovenskej republike a podniká v zahraničí, sú splnené všetky podmienky pre aplikáciu § 49 ods. 6\nzákona o DPH. Podľa jeho názoru boli splnené všetky zákonné podmienky pre vykonanie odpočtu DPH\na nebol dôvod aby mu tento nárok nevznikol. Tovar bol použitý na podnikanie v zahraničí a možnosť\nodpočtu DPH je v takomto prípade postavená na roveň tomu, ako by táto činnosť bola vykonávaná v\ntuzemsku. Miestom nadobudnutia tovaru bola s odkazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH\nSlovenská republika, a preto mohol žalobca realizovať svoje právo na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1,\n2 a 6 zákona o DPH a zároveň právo uplatniť si odpočet tejto dane podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona\no DPH.\n24. Žalobca v odvolaní namietal aj nesprávnosť postupu žalovaného, ktorý namiesto citácie príslušných\nzákonných ustanovení zákona o DPH alebo zákona o správe daní, citoval ustanovenia smernice ES\nnapriek tomu, že jej obsah mal byť v celom rozsahu implementovaný do vnútroštátneho právneho\nporiadku, čím je daná zmätočnosť, nejasnosť a nepreskúmateľnosť postupu daňovej kontroly a jej\nzáverov.\n25. Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktoré poukazoval súd v odôvodnení napádaného je\nrozhodnutia riešil iný prípad a nemožno ho aplikovať na danú vec.\n26. Žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, keďže z\npredloženého administratívneho spisu nevyplýva, či správca dane alebo žalovaný vykonali dokazovanie\no okolnostiach nadobudnutia dotknutého tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru a\nči v tomto štáte bolo dotknuté nadobudnutie predmetom dane. V tomto smere mal v rámci medzinárodnej\nvýmeny informácií zisťovať, či nadobudnutie dotknutého tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte.\nV prípade zdanenia dotknutého tovaru v tuzemsku, ako aj v inom členskom štáte by došlo k dvojitému\nzdaneniu. Žalobca namietal nezákonnosť protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly, majúcom za\nnásledok nemožnosť jeho využitia v konaní. K týmto námietkam nezaujal krajský súd žiadne stanovisko.\n27. Žalobca poukázal aj na neúplnosť spisov správneho orgánu, a to chýbajúce účtovné doklady,\ninformácie poskytnuté v rámci medzinárodnej výmeny informácií, pričom uvedený nedostatok spôsobuje\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, k čomu krajský súd nezaujal žiadne stanovisko.\n28. Na základe uvedeného žiadal kasačný súd, aby zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove tak, že\nzruší rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane, vráti vec žalovanému na\nďalšie konanie a žalobcovi prizná náhradu trov konania, prípadne rozsudok Krajského súdu v Prešove\nzruší a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n29. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 16.03.2017 uviedol, že žalovaný sa\ndostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu v odvolacích konaniach a zotrval na svojom stanovisku\nobsiahnutom vo vyjadreniach k žalobe.\n30. Rozsudok Krajského súdu v Prešove považuje za správny, vychádzajúci zo správneho právneho\nposúdenia veci.\n31. Nie je v kompetencii žalovaného vyjadrovať sa k námietkam o nedostatočnosti odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia.\n32. Podľa ust. § 491 ods. 1 a 2 SSP, účinného od 01.07.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento\nzákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia\njeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia\n\núčinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu,\nak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj kasačný súd) ako súd príslušný podľa ust. § 11 písm.\ng) SSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 452\nods. 1 SSP.\n34. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP].\n35. Predmetom skúmania kasačného súdu bolo rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z hľadiska\nposúdenia, či vec bola správne právne posúdená z dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti.\n36. Kasačný súd po preskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného\nspisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku krajského súdu. Závery krajského súdu spolu so\nsprávnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku.\n37. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nprávoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva.\nKasačný súd v tejto súvislosti zároveň dáva sťažovateľovi do pozornosti, že správny súd nie je\nsúdom skutkovým, nie je jeho úlohou nahradiť činnosť správnych orgánov, nie je povinný vykonávať\ndokazovanie a pri svojom rozhodnutí môže vychádzať zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej\nsprávy (§ 197 SSP).\nÚlohou súdu v správnom súdnictve je teda preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy\nv rozsahu, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou, rešpektovali\npríslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu\ntýchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich\nprávoplatnosti.\n38. Kasačný súd v rozsahu sťažnostných bodov preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia\nžalovaného orgánu verejnej správy a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa správny\nsúd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného.\n39. Podľa ust. § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už\nboli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd\npoukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.\n40. Kasačný súd v rámci skúmania veci zistil, že o totožných žalobných dôvodoch bolo už vo vzťahu k\nžalobcovi rozhodnuté v iných prípadoch (napr. č. k.: 3Sžfk/6/2016, 3Sžfk/1/2016), na základe totožných\nskutkových zistení vyplývajúcich z tej istej daňovej kontroly, ktoré sa týkali len iného zdaňovacieho\nobdobia.\n41. V súlade s ust. § 140 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP kasačný súd poukazuje na nasledujúce\ndôvody obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/6/2016: „Podľa\nust. § 165 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona,\nzostávajú zachované.\nDaňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej aj zákon o správe daní\n\nalebo zákon č. 511/1992 Zb.) v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre\nuloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.\nPodľa ust. § 165b ods. 1 daňového poriadku, s účinnosťou od 30. decembra 2012, daňové konanie\nzačaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v\nsústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nV danom prípade bol predmetom súdneho prieskumu postup a rozhodnutia správcu dane a žalovaného,\ntýkajúce sa zdaňovacieho obdobia máj 2010, vydané na základe daňovej kontroly začatej na základe\noznámenia zo dňa 14.07.2011, doručeného žalobcovi dňa 19. 07. 2011, a preto bolo potrebné na postup\ndaňových orgánov a vydané rozhodnutia aplikovať právny predpis účinný do 31. 12. 2011, a to zákon\nč. 511/1992 Zb. Konanie daňových orgánov po 30.12.2012 bolo podriadené ustanoveniam zákona č.\n563/2009 Z.z.\nPodľa § 9 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, k 1. januáru 2012 Minister financií Slovenskej republiky určí vnútornú\norganizačnú štruktúru daňových úradov a zriadi pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových\núradov.\nZákonom je zriadených 8 daňových úradov v sídlach VÚC. Na zabezpečenie výkonu činností Daňového\núradu sa môžu na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky a kontaktné miesta daňového úradu\nako jeho organizačné zložky. Pobočka daňového úradu je len organizačnou zložkou daňového úradu.\nV danom prípade po vytvorení pobočky Daňového úradu Prešov v Poprade došlo len k zmene pobočky\nvykonávajúcej daňovú kontrolu, nedošlo k zmene daňového úradu vykonávajúceho kontrolu, a preto\nnámietka žalobcu smerujúca k nepríslušnosti pobočky Poprad Daňového úradu Prešov nie je dôvodná.\nDodatočný platobný výmer je podpísaný oprávneným subjektom, riaditeľom odboru kontroly Daňového\núradu Prešov a opatrený pečiatkou tohto daňového úradu.\nPodľa § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové\nkonanie doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní\nniečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.\nKrajský súd v Prešove vychádzal vo svojom rozhodnutí zo skutkových zistení, ktoré neboli medzi\núčastníkmi konania sporné. Sporný bol len výklad jednotlivých ustanovení právnych predpisov,\npodľa ktorých správca dane postupoval. Žalobca vo svojich podaniach taktiež namietal nedodržanie\nprocesných ustanovení správcom dane, čo má podľa neho vplyv na zákonnosť dodatočného platobného\nvýmeru a rozhodnutia žalovaného. V priebehu samotného výkonu kontroly správcom dane žalobca\nnenamietal nesprávne doručovanie písomností daňových orgánov, naopak všetkých úkonov pred\nsprávcom dane sa zúčastňoval splnomocnený zástupca daňového subjektu, Ing. F. Z., ako to vyplýva\nso spisového materiálu, s ktorým sa najvyšší súd oboznámil pri preskúmavaní rozhodnutí žalovaného\nv iných konaniach týkajúcich sa nárokov žalobcu na odpočet DPH za jednotlivé kontrolované obdobia.\nNa základe uvedených dôvodov, v zhode s názorom prvostupňového súdu, dospel aj odvolací súd\nk názoru, že procesné pochybenie správcu dane spočívajúce v nesprávnom doručovaní písomností\npriamo daňovému subjektu a nie jeho splnomocnenému zástupcovi, nespôsobilo porušenie práv žalobcu\nna zastúpenie. Daňové orgány komunikovali so splnomocneným zástupcom žalobcu, vykonávali\ndokazovanie s jeho súčinnosťou, jemu bol doručený protokol o zisteniach vyplývajúcich z kontroly a\nsním bol aj reálne prerokovaný. Dodatočný platobný výmer, z ktorého vyplývali pre žalobcu povinnosti,\nbol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 09. 11. 2012 a nie je ho možné považovať za\nnulitný ako sa domnieva žalobca.\nSplnomocnený zástupca žalobcu prevzal osobne dňa 05. 06. 2012 výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a\njeho prerokovanie, ktoré bolo určené na deň 18. 06. 2012. V danom prípade daňová kontrola začala dňa\n08.08.2011 a skončila dňom prerokovania protokolu v lehote určenej v ustanovení § 15 ods. 17 zákona\nčíslo 511/1992 Zb., a preto zistenia uvedené v protokole nie je možné považovať za nezákonne získaný\ndôkaz, tak ako sa domáhal žalobca v odvolaní s poukazom na právny názor Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vyjadrený v jeho rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 24/2010, týkajúci sa dodržania lehoty na výkon\nkontroly preto nie je aplikovateľný na daný prípad. V danom prípade začala daňová kontrola 08.08.2011\na ukončená bola dňom prerokovania protokolu, dňa 18.06.2012, t. j. pred uplynutím maximálnej lehoty\npodľa § 15 ods. 17 zákona.\nČo sa týka námietky žalobcu smerujúcej voči nezákonnosti dodatočného platobného výmeru zo dňa 22.\n06. 2012 z dôvodov, že nebol vydaný v zákonom určenej lehote, zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky\nstanovisko v rozhodnutiach týkajúcich sa tých istých účastníkov konania avšak iných zdaňovacích\nobdobí, ktorými zrušil rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a vrátil mu ich na ďalšie konanie, podľa\nktorého: „ z ustanovenia § 74 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že odvolací orgán preskúma\n\nnapadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Žalobca v odvolaní zo dňa 16.11.2012 z\nprocesných vád namietal iba, že dodatočný platobný výmer nebol vydaný v zákonnej lehote 15 dní od\nskončenia daňovej kontroly a z tohto dôvodu ide o nezákonné rozhodnutie. Dôvody odvolania smeroval\naj k meritu veci a v doplnení odvolania predložil odborné stanovisko 4/2012 vypracované znalcom\nIng. F. L., A., vo veci uplatnenia nároku na odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z\niného členského štátu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa vyrovnal\nso všetkými skutočnosťami, ktoré urobil daňový subjekt spornými v rámci odvolacieho konania. Pokiaľ\nide o nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia, táto skutočnosť nemá za dôsledok nezákonnosť\nrozhodnutia. V týchto prípadoch je ochrana zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánov\nverejnej správy podľa § 250t OSP. Právny význam uvedeného ustanovenia je daný iba v súvislosti s\nlehotami ovplyvňujúcimi samotnú daňovú povinnosť, a to zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane podľa\n§ 69 Daňového poriadku.\nNedodržanie v zákonom určenej procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia preto ani v danom prípade\nnie je takou vadou, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH predmetom dane je dodanie tovaru v tuzemsku,\nposkytnutie služby v tuzemsku, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, a to vždy za\nprotihodnotu, ako aj dovoz tovaru z tretích štátov.\nPodľa ust. § 17 ods. 1 až 4 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je\nmiesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.\nAk nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát\niný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia\ntovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo\npre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v\nktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.\nAk nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo\npredmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ\ndane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25. Miestom nadobudnutia tovaru z\niného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak\na) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v\nktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň\nv členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň,\nb) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80,\nc) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo\npreprava tovaru, a\nd) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a).\nPodľa ust. § 45 ods. 1 až 4 zákona o DPH, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak\na) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je\nodoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského\nštátu do iného členského štátu,\nb) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,\nc) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému\ndodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,\nd) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet,\ne) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie\nalebo preprava tovaru skončí, a\nf) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.\nAk sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť\ndaň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje\nza zdanené.\nPri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude\nobsahovať sumu dane a v ktorej uvedie, že ide o trojstranný obchod. Zo záznamov vedených na určenie\ndane musí byť zrejmé\na) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v\ntuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa\ndruhého odberateľa,\nb) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v\ntuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.\n\nDo ustanovenia § 17 zákona o DPH, boli transponované čl. 40 až 42 (čl. 28b bod A ods. 2 tretí\npododsek šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS) Smernice Rady 2006/112/ES, podľa ktorých, za miesto\nnadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje miesto, kde sa končí odoslanie alebo preprava\ntovaru nadobúdateľovi. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 40, sa za miesto nadobudnutia\ntovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bodu (i) považuje miesto na území\nčlenského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ uskutočnil toto\nnadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie sa zdanilo v súlade s článkom 40. Ak podľa\nčlánku 40 nadobudnutie podlieha DPH v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru\nkončí, po tom, ako bolo zdanené v súlade s prvým odsekom, základ dane sa primerane zníži v členskom\nštáte, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ toto nadobudnutie uskutočnil.\nPrvý odsek článku 41 sa neuplatňuje a nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje za\nzdanené podľa článku 40, ak sú splnené tieto podmienky:\na) nadobúdateľ preukáže, že toto nadobudnutie uskutočnil na území členského štátu určeného v súlade\ns článkom 40 na účely následného dodania, v súvislosti s ktorým bol príjemca tovaru označený za osobu\npovinnú platiť daň v súlade s článkom 197;\nb) nadobúdateľ splnil povinnosti súvisiace s podaním súhrnného výkazu stanovené v článku 265.\nPodľa článku 167 uvedenej smernice (čl. 17 ods. 1 šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS), právo\nodpočítať daň vzniká vtedy, keď vznikla daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná.\n...V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalobca si objednal u poľských spoločností, VIMEX\nS.A:, KUPSIK Sp., FABRYKA OKIEN MAJEWSKI Sp., MARITEX Sp., F:H: BAUSTAL Sp., ART-STAL\nSp., BEKARA Sp., PROGRES tovar, pri ktorom použil slovenské IČ DPH. Bolo zistené, že preprava\ntovaru začala Poľskej republike a skončila v Českej republike, kde bol tovar následne predaný...\nDodávatelia na faktúrach nezaúčtovali DPH, pričom žalobca vo svojom daňovom priznaní uviedol daň,\nktorú je povinný zaplatiť z nadobudnutia tovaru a zároveň si uplatnil právo na odpočítanie tejto dane...\nKeďže miestom dodania tovaru v oboch prípadoch je Česká republika, dodávky tovaru neboli predmetom\ndane podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH. Keďže tovar bol predávaný mimo územia Slovenskej republiky,\nžalobca uskutočnil transakciu, ktorá nie je predmetom DPH v Slovenskej republike, a teda správca dane\nmu neuznal právo na odpočítanie DPH z predmetných faktúr.\nProblematikou odpočtu DPH v skutkovo totožnom prípade sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal\nv rozsudku č. k. 3Sžf/1/2016 zo dňa 24.05.2017 v ktorom uviedol: „V danom prípade bolo miestom\nnadobudnutia tovaru územie Českej republiky, kde pri nadobudnutí tovaru vznikla daňová povinnosť.\nOkrem toho je však potrebné vychádzať aj zo zásady, že zdanenie nadobudnutia tovaru bude v\ntuzemsku, pretože objednávateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH, ktoré mu bolo\npridelené v tuzemsku, a to z dôvodu, že objednávateľ nepreukázal, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru\ndošlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky súhlasí s názorom žalovaného, vychádzajúcim z pravidiel zákona o\nDPH, že v prípade, ak sa slovenský platiteľ dane rozhodne predávať tovar v inom členskom štáte a tento\ntovar bude do tohto štátu prepravený z iného členského štátu, je slovenský platiteľ dane povinný sa v\ntomto členskom štáte - mieste dodania registrovať pre DPH, pretože v tomto členskom štáte nadobudol\ntovar z iného členského štátu, teda uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorý je v tomto štáte predmetom\ndane. Bolo potrebné, aby žalobca požiadal v Českej republike o pridelenie českého identifikačného čísla\npre DPH, pod týmto číslom si objednal tovar od poľského dodávateľa a ako platiteľ priznal v Českej\nrepublike nadobudnutie tovaru a v daňovom priznaní mal nadobudnutie tovaru zdaňovať príslušnou\nsadzbou dane v Českej republike a zároveň si môže z tohto nadobudnutia tovaru v Českej republike\nuplatniť odpočítanie dane. V tomto prípade si slovenský platiteľ dane objednal tovar pod identifikačným\nčíslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný ako je členský štát, v ktorom sa skončila preprava\ntovaru a zároveň nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom\nsa skončila preprava tovaru. Žalobca mal možnosť vykonať v súlade s § 17 ods. 3 zákona o DPH\nopravu základu dane v daňovom priznaní podanom v Slovenskej republike, čiže opraviť základ dane z\nnadobudnutia tovaru na nulu za predpokladu, že preukáže zaplatenie DPH z nadobudnutia tohto tovaru\nv Českej republike.\nAk teda nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský\nštát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia\ntovaru z iného členského štátu sa v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH považuje členský štát, ktorý\nnadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie\nbolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru.\nNadobúdateľ je teda povinný zdaniť nadobudnutie tovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil\nidentifikačné číslo pre daň bez nároku na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru, pretože tovar\n\nnepoužil na svoje dodávky v tomto členskom štáte. Rovnako zdaní aj nadobudnutie tovaru v inom\nčlenskom štáte, kde skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Zákaz odpočítania dane z nadobudnutia\ntovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, vyriekol Súdny dvor v\nrozsudku v spojených prípadoch C - 536/08 a C- 539/08.\nPodľa rozsudku ESD C-536, 539/08: „... je nesporné, že tovar zdanený z titulu nadobudnutia v rámci\nSpoločenstva, ktoré je podľa čl. 28b A ods. 2 prvého odseku šiestej smernice považované za\nuskutočnené v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, nebol do tohto členského štátu skutočne\ndovezený.\nZa týchto podmienok nemožno uvedené plnenia považovať za plnenia, ktoré zakladajú \"právo na\nodpočet\" v zmysle článku 17 šiestej smernice. V dôsledku toho sa na také nadobudnutie v rámci\nSpoločenstva nemôže vzťahovať všeobecná úprava odpočtu upravený v uvedenom článku.\nJe potrebné zdôrazniť, že takýto všeobecný režim odpočtu dane, upravený v článku 17 šiestej smernice,\nnemôže v situácii, aká je vo veci samej, nahradiť osobitný režim upravený v článku. 28b A ods. 2 druhom\nodseku tejto smernice, ktorý vychádza z mechanizmu zníženia základu dane umožňujúceho korigovať\ndvojité zdanenie.\nOkrem toho, keby bol v takom prípade priznaný nárok na odpočet, hrozilo by, že bude narušený potrebný\núčinok článku 28b A ods. 2 druhého a tretieho odseku šiestej smernice vzhľadom na to, že zdaniteľná\nosoba, ktorej bol priznaný nárok na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, by už nebola\nmotivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v členskom\nštáte, v ktorom došlo k ukončeniu odoslania alebo prepravy. Takéto riešenie by mohlo nakoniec ohroziť\npoužitie základného pravidla, ktoré stanovuje, že sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva\npovažuje miesto, kde sa tovar nachádza pri ukončení odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte,\nkde dochádza ku konečnej spotrebe, čo je cieľom prechodnej úpravy .\nVzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok 17 ods. 2 a 3,\nako aj článok 28b A ods. 2 šiestej smernice sa musia vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba, ktorá\nsa nachádza v situácii opísanej v prvom odseku tohto posledného uvedeného ustanovenia, nemá právo\nna okamžitý odpočet DPH, ktorou je na vstupe zaťažené nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva.“\nV konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané zdanenie nadobudnutia tovaru v členskom štáte\nskončenia odoslania alebo prepravy tovaru, t. j. dvojité zdanenie a správca dane postupoval v súlade\nso zákonom, ak na daný prípad aplikoval výklad príslušného článku šiestej smernice v spojitosti so\nSmernicou č. 2006/112/ES Európskym súdnym dvorom, týkajúci sa úpravy odpočtu DPH v obdobnom\nprípade.“\nS uvedeným právnym názorom, ktorý sa vzťahuje aj na prejednávanú vec, sa senát Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky stotožňuje.\nZ obsahu dodatočného platobného výmeru ako i žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd\nzistil, že rozhodnutia daňových orgánov obsahovali náležitosti vyžadované ust. § 30 zákona č. 511/1992\nZb. (dodatočný platobný výmer zo dňa 22.06.2012), resp. § 63 zákona č. 563/2009 Z.z. (žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, vydané po 30.12.2012). K odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa\nuvedenia nesprávneho ustanovenia vo výroku dodatočného platobného výmeru, odvolací súd uvádza,\nže nesprávne uvedenie § 165 ods. 2 namiesto ustanovenia § 165 ods. 5 zákona číslo 563/2009 Z.z., ktoré\nje len doplňujúcou, prechodnou, procesnou, právnou úpravou, týkajúcou sa aplikácie právnej normy v\ndôsledku zmeny právneho predpisu, nie je vadou, ktorá by spôsobila nezákonnosť rozhodnutia, keďže\ntoto bolo vydané v súlade s účinným hmotnoprávnym predpisom, podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona č.\n511/1992 Zb., ktorý je vo výroku uvedený.\nZ dodatočného platobného výmeru najvyšší súd zistil, že správca dane na strane 6 až 9 špecifikoval\nfakturované položky, z dokladov predložených daňovým subjektom, celkom vo výške 2.793.864,73 €.\nVýška DPH platná v danom účtovnom období pre územie Slovenskej republiky, a to 19% je všeobecne\nznáma, daná zákonom, túto nie je potrebné dokazovať, a preto neuvedenie danej informácie o sadzbe\nDPH v dodatočnom platobnom výmere, nepovažuje súd za vadu, ktorá by spôsobila nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia. Žalobca ako podnikateľ, ktorý je povinný podávať daňové priznania, viesť riadne\núčtovníctvo, domáhajúci sa odpočtu DPH (v tomto prípade nemal pochybnosti o výške DPH), sa nemôže\ndovolávať neznalosti výšky DPH a v dôsledku toho aj nepreskúmateľnosti jej výpočtu z daňového\nzákladu, ktorý sám uviedol.\nNepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane nevidí odvolací súd\nani v okolnosti, že okrem citácie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré na daný prípad aplikoval,\nuviedol na podporu svojho právneho názoru aj príslušné články Smernice Rady 2006/112/ES, ktorými\nje každý členský štát viazaný, z ktorých vnútroštátna právna úprava v oblasti DPH vychádza, ako aj\nvýklad príslušných noriem judikatúrou ESD, ktorá sa týka totožnej problematiky. Žalovaný sa vo svojom\n\nrozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami, logicky a právne správne svoje\nrozhodnutie odôvodnil.\nV konaní pred daňovými orgánmi ani počas súdneho prieskumu žalobca nerozporoval skutkové zistenia\nsprávcu dane, týkajúce sa uplatneného nároku žalobcu na odpočet DPH z predložených faktúr, súd preto\nv konaní nepostupoval v rozpore so zákonom, ak vychádzal zo skutkového stavu zisteného správnym\norgánom (§ 250i ods. 1 O.s.p.) a nevykonával vlastné zisťovanie z faktúr predložených ku kontrole\nsprávcovi dane. Zároveň bolo povinnosť žalobcu pri uplatnení nároku na počet DPH preukázať, či\npredmet dodávky bol zdanený iným členským štátom (za účelom predchádzania dvojitému zdaneniu),\nnebolo preto povinnosťou správcu dane takýto dôkaz vykonať, ako to vo svojej námietke uviedol žalobca.\nOhľadom námietky žalobcu, že nepodal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole č.\n9712401/5/488539/2012 zo dňa 21.05.2012 v určenej lehote, čo je v rozpore s konštatovaním správcu\ndane uvedenom v jeho dodatku zo dňa 18.06.2012, odvolací súd uvádza, že napriek nedodržaniu lehoty\nžalobcom na podanie vyjadrenia, správca dane reflektoval na jeho oneskorené podanie, čo však v\nžiadnom prípade nie je na ujmu práv žalobcu a nespôsobuje vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť\npostupu správcu dane alebo rozhodnutia.\nOkolnosť, že Krajský súd v Prešove po tom, ako jeho predchádzajúce rozhodnutie vo veci zo dňa\n19. 03. 2014 bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sžf/60/2014\ndospel k iným právnym názorom, nemožno považovať za porušenie princípu právnej istoty. Dôsledkom\nzrušenia rozhodnutia, je strata jeho právnej záväznosti a nemožno sa dovolávať jeho účinkov či už\nvoči účastníkom konania alebo konajúceho súdu. Krajský súd v Prešove rešpektoval právny názor\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, riadne vyhodnotil skutkový stav tak ako bol zistený daňovými\norgánmi, vysporiadal sa s relevantnými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.\nPokiaľ žalobca namietal nedostatočné vysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobcu, odvolací súd\npoukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález IV. ÚS 236/06)\nv zmysle ktorej, všeobecný súd (prvostupňový, ale aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“\n42. Kasačný súd na základe uvedených dôvodov, dospel k záveru, že Krajský súd v Prešove vec správne\nprávne posúdil, preto kasačnú sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju podľa § 461 SSP.\n43. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 167 ods.\n1 v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania,\npretože vo veci nemal úspech.\n44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPodľa rozsudku ESD C-536, 539/08: „...je nesporné, že tovar zdanený z titulu nadobudnutia v rámci\nSpoločenstva, ktoré je podľa čl. 28b A ods. 2 prvého odseku šiestej smernice považované za\nuskutočnené v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, nebol do tohto členského štátu skutočne\ndovezený. Za týchto podmienok nemožno uvedené plnenia považovať za plnenia, ktoré zakladajú „právo\nna odpočet“ v zmysle článku 17 šiestej smernice. V dôsledku tohto sa na také nadobudnutie v rámci\nSpoločenstva nemôže vzťahovať všeobecná úprava odpočtu upravený v uvedenom článku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/61/2013", "guid": "918bd75e-5d15-4013-8d3b-781b019c322b:b15a5ad7-4f11-40bf-98c7-3cdbe4b0b98f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}