{"guid": "4a75a1fb-9048-481a-b1cf-e3f7cc57b770:6758e74c-502f-4430-9932-b7c2779caed1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7112223319.1", "spisova_znacka": "7Cdo/100/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/100/2017 z 17. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. októbra 2018, sp. zn. 7Cdo/100/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7112223319.1", "identifikacne_cislo": "7112223319", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2018-10-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-158.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 158 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-158.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-158"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-160.odsek-2", "nazov": "§ 160 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-160.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-160"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-4", "nazov": "§ 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96.odsek-1", "nazov": "§ 96 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96.odsek-2", "nazov": "§ 96 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96.odsek-3", "nazov": "§ 96 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-96.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-158", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-160", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-27", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-5", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-96", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6758e74c-502f-4430-9932-b7c2779caed1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7112223319.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7112223319.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7112223319.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/100/2017\n7112223319\n17. 10. 2018\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2018:7112223319.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu L.C. F., bytom R., L. XXX/X, zastúpeného JUDr.\nJurajom Kusom, advokátom so sídlom Námestie osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanej\nSlovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24 C\n243/2012, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. mája 2016 sp. zn. 5\nCo 384/2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. mája 2016\nsp. zn. 5 Co 384/2015 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 5. februára 2015 č.k. 24\nC 243/2012-219 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100.000,- € spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 9,5 % ročne od 10. februára 2012 až do zaplatenia a konanie v časti o zaplatenie\nsumy 663,87 € spolu s príslušenstvom zastavil, priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti\nžalovanej vo výške 6.541,58 € (trovy právneho zastúpenia). Konštatoval, že v predmetnej veci sa žalobca\ndomáhal náhrady škody (nemajetkovej ujmy) spôsobenej nezákonným rozhodnutím - uznesením Úradu\ninšpekčnej služby, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite MV SR sp. zn. ČTS: UID-86/\nKOK-2005 zo 14. decembra 2005, ktorým bolo začaté trestné stíhanie voči nemu, ktorý bol obvinený\nza pokračujúce trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/\nTrestného zákona a prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 2 Trestného\nzákona. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na to, že cit. rozhodnutie bolo vydané po účinnosti\nzákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z.z.“), vychádzajúc z prechodného ust. § 27 ods.\n1 cit. zákona, po právnej stránke predmetnú vec posúdil podľa tohto zákona. Dospel k záveru, že\nvynesenie oslobodzujúceho rozsudku má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného\nstíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, čo je základná podmienka pre uplatnenie práva na\nnáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, tak ako to vyplýva z dikcie ust. § 6 ods. 1 cit.\nzákona. Poukázal na to, že žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzoval z uznesenia o vznesení\nobvinenia, ktoré neúspešne napadol sťažnosťou. Toto uznesenie považoval za nezákonné, lebo trestné\nstíhanie nemalo byť vôbec vedené; spáchanie skutkov, z ktorých bol obvinený, nebolo preukázané,\npreto bol spod obžaloby oslobodený. Konštatoval, že v danom prípade bola medzi účastníkmi konania\nsporná otázka orgánu príslušného konať v mene štátu, pričom dospel k záveru, že orgánom konajúcim\nv mene štátu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č.\n514/2003 Z.z. Podľa súdu prvej inštancie je nepochybné, že trestné stíhanie fyzickej osoby, najmä ak\nje obvinená zo závažného trestného činu, predstavuje závažný zásah do osobnostných práv fyzickej\nosoby chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že vyhodnotením vykonaného\ndokazovania v predmetnej veci dospel k nespornému záveru, že v dôsledku trestného stíhania došlo k\nnegatívnemu zásahu do osobnostných práv žalobcu na ochranu jeho súkromného a rodinného života,\n\ndôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti, že pri posudzovaní miery, akou bola v dôsledku trestného\nstíhania znížená dôstojnosť a vážnosť osoby žalobcu v spoločnosti, vychádzal z následnej reakcie, ktorú\nzásah vyvolal v osobnom, rodinnom, spoločenskom a pracovnom prostredí žalobcu. K výške náhrady\nuviedol, že zákon č. 412/2012 Z.z., ktorý novelizoval zákon č. 514/2003 Z.z. a v ust. § 17 ods. 4 stanovil\nvýšku náhrady za nemajetkovú ujmu, nadobudol účinnosť 1. januára 2013. Do účinnosti citovanej novely,\nt.j. do 31. decembra 2012 zákon podľa neho nestanovil pre výšku náhrady nemajetkovej ujmy žiaden\nlimit. Uviedol, že ústavný súd sa vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že v našom ústavnom poriadku\nsa uplatňuje zásada „lex retro non agit“ (teda „zákaz spätnej účinnosti zákona“), definoval pojmy pravá\nretroaktivita a nepravá retroaktivita a zhrnul, že vo vzťahu k novele zákona č. 412/2012 Z.z. absentujú\nprechodné ustanovenia a teda neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by určovalo povinnosť použiť §\n17 ods. 4, zavedené cit. novelou, aj na prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutiami\nvydanými pred účinnosťou tohto zákona, platí princíp nepravej retroaktivity. Aplikácia § 17 ods. 4 zákona\nč. 514/2003 Z.z., zavedená cit. novelou, preto podľa súdu prvej inštancie nie je prípustná a priznanie\nnáhrady nemajetkovej ujmy nad limit stanovený cit. novelou, je v danom prípade v súlade so zákonom.\nVo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania uviedol, že pri nároku na náhradu škody podľa zákona\nč. 514/2003 Z.z. je pri určovaní splatnosti náhrady škody potrebné vychádzať z ust. § 16 ods. 4, podľa\nktorého lehota omeškania začína plynúť najskôr dňom oznámenia, že nárok poškodeného nebude\nuspokojený, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, žalobca požiadal\no predbežné prerokovanie nároku listom z 5. augusta 2011. Súd prvej inštancie uviedol, že šesťmesačná\nlehota na prerokovanie žiadosti uplynula 9. februára 2012. Uvedené podľa neho vyplýva z odpovede\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky zo 6. februára 2012. K uspokojeniu nároku žalobcu nedošlo\na žalovaná sa dňom nasledujúcim po uplynutí šesťmesačnej lehoty, t.j. 10. februára 2012 dostala do\nomeškania s plnením peňažného dlhu. Konanie v časti o zaplatenie sumy 663,87 € zastavil z dôvodu\nspäťvzatia návrhu podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p.\n2. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 24. mája 2016\nsp. zn. 5 Co 384/2015 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. a\núčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a zásadám súdnej praxe,\nje preskúmateľný, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p. a svoje úvahy,\nna základe ktorých dospel k právnym záverom vyčerpávajúco odôvodnil. Odvolací súd poukázal na to,\nže s účinnosťou od 1. januára 2013 v prejednávanej veci oprávneným orgánom konať pred súdom za\nštát bola Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Skutočnosť, že vec bola predbežne prejednaná\ns iným orgánom štátu nezakladá jeho pasívnu legitimáciu v spore. Odvolací súd k priznanej náhrade\nza nemajetkovú ujmu doplnil, že súd prvej inštancie náležite odôvodnil ako k priznanej sume dospel a\nmožno sa s uvedenými dôvodmi v celom rozsahu stotožniť. Správne podľa neho určil aj výšku úroku z\nomeškania a počiatok, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, a to dňom, kedy žalovaná o nepriznaní\nnáhrady žalobcovi, pretože týmto dňom sa dostala do omeškania. Na záver odvolací súd konštatoval,\nže žalovaná mylne a zavádzajúco tvrdí, že súd nesprávne neustálil, že existuje kauzálny nexus medzi\nvznesením obvinenia skončením služobného pomeru, lebo z obsahu odôvodnenia uvedené nevyplýva,\nale naopak uvádza, že uvedené následky predstavujúce nemajetkovú ujmu sú v príčinnej súvislosti s\nnezákonným rozhodnutím, s čím sa odvolací súd stotožnil a zdôraznil, že súd prvej inštancie postupoval\nv súlade so zákonom (§ 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.).\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie s tým, že je prípustné podľa § 421 ods.\n1 písm. a/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), lebo napadnuté rozhodnutie záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu a podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, lebo napadnuté rozhodnutie záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n3.1. Vychádzajúc z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že mala na mysli otázku\npovinnosti všeobecného súdu rozhodujúceho o náhrade za nemajetkovú ujmu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím orgánu verejnej moci určiť primeranú výšku tejto náhrady po zohľadnení jednak\niných hmotnoprávnych predpisov slovenského právneho poriadku upravujúcich odškodnenie, jednak\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúcej sa obdobných prípadov. Podľa\nnázoru žalovanej súdy oboch inštancií dospeli pri riešení predmetnej právnej otázky k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu veci, lebo nezohľadnili iné právne predpisy upravujúce finančné kompenzácie za\nspôsobené ujmy, ale ani relevantné rozhodnutia ESĽP. Súd musí podľa žalovanej akceptovať aktuálne\nhranice, v ktorých je možné sa pohybovať pri úvahe o výške náhrady škody, pričom v danom prípade\n\npri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy neaplikoval platnú a účinnú právnu úpravu a rozhodoval\naj v rozpore so závermi prijatými ESĽP. Otázka prípustnosti, resp. neprípustnosti aplikácie § 17 ods. 4\nzákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, že nezákonné rozhodnutie bolo vydané v čase pred nadobudnutím\núčinnosti novej právnej úpravy (pred 1. januárom 2013), v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu ešte\nnebola riešená.\n3.2. Ďalej namietala, že súd nesprávne posúdil príčinnú súvislosť medzi vznesením obvinenia a škodou\nna zárobku a odstupnom. Súd sa podľa žalovanej nemôže zaoberať skutočnosťou, akou je nezákonnosť\nprepustenia žalobcu zo služobného pomeru a s tým súvisiacimi negatívnymi následkami v oblasti\npracovnej a ekonomickej, keďže neexistuje priama príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o vznesení\nobvinenia a stratou na zárobku a odstupnom, ktorú súd vyčíslil a zohľadnil v priznanej výške náhrady\nškody. Tu vidí rozpor s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n3.3. Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalovaná namieta rozpor s aktuálnou rozhodovacou praxou\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia a až uplynutím\ntakto určenej lehoty splnenia, sa dlžník dostáva do omeškania. Odchýlenie sa od ustálenej rozhodovacej\njudikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia sp.zn. 7 MCdo 16/2011, 6 Cdo\n185/2011, 1 Co 15/1997), v tomto rozsahu súd nezdôvodnil, neuviedol či bol odklon hodný osobitného\nzreteľa a aký.\n3.4. Z týchto dôvodov žalovaná navrhla rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu zrušiť (§ 449\nods. 1 CSP) a podľa § 450 CSP vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadala odložiť vykonateľnosť\nsúdneho rozhodnutia.\n4. Žalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu žiadal dovolanie ako nedôvodné odmietnuť.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie ako strana sporu podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, na ktorú sa vzťahuje § 429 ods. 2 písm. b/ CSP) a v\nktorej neprospech bol dovolaním napadnutý rozsudok vydaný (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania\n(§ 443 CSP) preskúmal napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie\nžalovanej je prípustné a tiež dôvodné.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. Pokiaľ zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 CSP.\n7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n8. V zmysle § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa § 432 ods. 2 CSP sa dovolací dôvod\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n10. V danom prípade žalovaná vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/\nCSP. Podľa jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n\n11. Žalovaná zákonu zodpovedajúcim spôsobom vymedzila právnu otázku (otázka prípustnosti, resp.\nneprípustnosti aplikácie § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, že nezákonné rozhodnutie\nbolo vydané v čase pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy), ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Nakoľko v čase rozhodovania dovolacieho súdu senátom 7 C\nuž bola predmetná nastolená právna otázka riešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu senátom\n3 C, a to v uznesení z 24. júla 2018 sp. zn. 3 Cdo 19/2018, dovolací súd je toho názoru, že nemôže\nbyť na ťarchu dovolateľa, že použil ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, nakoľko toto rozhodnutie\nbolo vydané až po podaní dovolania.\n12. V cit. rozhodnutí najvyššieho súdu podal dovolateľ dovolanie v obdobnej právnej veci, kde odvolací\nsúd označil argumentáciu žalovanej, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, lebo podľa\n§ 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia\nako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi, za neopodstatnenú.\nV danej veci sa podľa právneho názoru odvolacieho súdu uvedené ustanovenie nemôže vzťahovať na\nprávne vzťahy založené pred 1. januárom 2013, lebo by išlo o pravú retroaktivitu. Zákaz retroaktivity je\nznakom právneho štátu [v súvislosti s tým odvolací súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústavný súd“) z 24. mája 1995 sp. zn. PL. ÚS 16/95]. Odvolací súd tu konštatoval,\nže imitovaním výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. spätne\ndo minulosti by sa tento objektívne daný právny stav zmenil, pričom žalobca nemohol predvídať budúci\nvývoj právnej úpravy.\n13. Vzhľadom na vyššie uvedené, vychádzajúc z argumentácie a obsahu dovolacích námietok,\nposudzoval dovolací súd námietku žalovanej ako odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej\npraxe. Najvyšší súd už v niektorých rozhodnutiach uviedol, že ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho\nsúdu vyjadrujú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty)\npublikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (viď\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017,\n6 Cdo 21/2017 a tiež 6 Cdo 129/2017).\n14. Dovolací súd poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu z 24. januára 2018 sp. zn. 6 Cdo 29/2017.\nV zmysle tohto rozhodnutia, ktoré bolo na Občianskoprávnom kolégiu 9. októbra 2018 prijaté na\npublikovanie v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, za špecifických\nokolností je možné považovať aj len jedno rozhodnutie najvyššieho súdu za ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu, a to najmä keď názory dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí nie sú prekonané. „Za\nustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská\npublikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1. 1. 1993 s pôvodným názvom Zbierka\nrozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne\nprekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny\nnázor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu\nnázory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali.\nVzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým je v prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho\nv nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým riešenie doteraz neriešených otázok zásadného\nprávneho významu, treba do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zahrnúť aj rozhodnutia\npublikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom ČSFR, Najvyšším\nsúdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31. 12. 1992, ako aj rozhodnutia uverejnené v Zborníkoch\nstanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR\nvydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 - 1969) a 1986 (č. IV, 1970\n- 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami demokratického právneho\nštátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou.“\n15. Najvyšší súd v rozhodnutí z 31. mája 2007 sp. zn. 4 Cdo 177/2005, ktoré bolo publikované v\nZbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 13/2009, pri\nriešení otázky odškodnenia väzby vyslovil záver, podľa ktorého nárok na náhradu nemajetkovej ujmy\ntreba posudzovať aj v súvislosti s čl. 5 ods. 1 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „Dohovor“), i keď nárok na odškodnenie väzby vznikol podľa § 5 ods. 1 zákona č.\n58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.). Najvyšší súd zdôraznil, že ustanovenie čl. 5 ods.\n\n5 Dohovoru obsahuje tzv. neurčitý právny pojem, ktorý vyžaduje jeho aplikáciu na konkrétne skutkové\nokolnosti prípadu. Neurčité právne pojmy v žiadnom prípade nie sú ustanoveniami, ktoré by súdu\numožňovali ľubovôľu, alebo ktoré by umožňovali súdu absolútne neobmedzenú úvahu. Ich aplikáciu\na výklad je súd povinný vo svojom rozhodnutí zdôvodniť a vyrovnať sa s relevantnými argumentmi\núčastníka o neprimeranosti odškodnenia aj s prihliadnutím na rozsah odškodnenia v iných, prejedávanej\nveci obdobných veciach (najvyšší súd v tomto rozhodnutí poukázal na rozsudok ESĽP zo 17. júla 2012\nv prípade Winkler proti Slovenskej republike).\n16. V rozhodnutí z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005 najvyšší súd konštatoval, že i keď je výška\nzadosťučinenia v peniazoch predmetom úvahy súdu, jeho úvaha sa musí opierať o celkom konkrétne\na preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa tak nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou\nsúdu, vymykajúcou sa akejkoľvek kontrole. Nemožno priznávať neprimerané či dokonca tak premrštené\nsumy, ktoré by vo svojich dôsledkoch viedli k bezdôvodnému obohacovaniu sa a ktoré by napríklad pri\nporovnaní „odškodnenia“ zásahu do práva na ochranu osobnosti s „odškodňovaním“ zásahov do iných\nzákladných práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky mohli niektoré ujmy na iných základných\nprávach (napríklad ujmy na zdraví či dokonca živote) bagatelizovať.\n17. Danou problematikou sa najvyšší súd zaoberal aj v rozhodnutí z 31. júla 2012 sp. zn. 6 Cdo 37/2012,\nv ktorom dospel k záveru, že súd je povinný vo svojom rozhodnutí zdôvodniť a vyrovnať sa s relevantnými\nargumentmi účastníka o neprimeranosti odškodnenia aj s prihliadnutím na rozsah odškodnenia v iných,\nprejednávanej veci obdobných veciach; v tomto rozhodnutí dovolací súd poukázal na nález ústavného\nsúdu zo 6. decembra 2006 sp. zn. III. ÚS 147/06 a tiež na rozsudok ESĽP zo 17. júla 2012 v prípade\nWinkler proti Slovenskej republike.\n18. Najvyšší súd v rozhodnutí z 30. septembra 2013 sp. zn. 6 MCdo 15/2012 dospel k záveru, podľa\nktorého určenie výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy nie je záležitosťou voľnej úvahy, ktorá by\nnepodliehala žiadnemu hodnoteniu; jej základom je zistenie skutkových okolností, ktoré súdu umožnia\núvahu na určitom kvalitatívnom posúdení základných súvislostí. Treba, aby súdy v súvislosti s tým vzali\ndo úvahy aj iné hmotnoprávne predpisy upravujúce odškodnenie, napríklad zákon č. 215/2006 Z.z. v\nzmysle ktorého v prípade že trestným činom bola spôsobená smrť, má poškodený nárok na vyplatenie\nodškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy; pri trestnom čine znásilnenia, sexuálneho\nnásilia alebo sexuálneho zneužívania za spôsobenú morálnu škodu stanovuje limit odškodnenia\nvo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Súd sa musí zaoberať napríklad aj otázkami, v čom je\nnemajetková ujma žalobcu v jeho spoločenskom, pracovnom, rodinnom živote spôsobená nezákonným\nrozhodnutím väčšia v porovnaní so smrteľným následkom trestného činu, respektíve s morálnou škodou\nspôsobenou trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania.\n19. Vyššie uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu sa týkali sporov, v ktorých išlo o náhradu nemajetkovej\nujmy v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Tento zákon neupravoval náhradu (a teda ani jej výšku)\nnemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu. K záveru o možnosti priznať túto\nnáhradu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. dospela prax všeobecných súdov Slovenskej republiky až v\nsúvislosti s právnymi názormi najvyššieho súdu obsiahnutými v judikáte R 13/2009.\n20. V danom prípade žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003\nZ.z., ktorý na rozdiel od zákona č. 58/1969 Zb. upravuje možnosť priznať aj túto náhradu. Zákon č.\n514/2003 Z.z. bol od svojho vydania viackrát novelizovaný. Výšky náhrady nemajetkovej ujmy sa týkala\nnovela vykonaná zákonom č. 517/2008 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\nč. 517/2008 Z.z.“) účinným od 1. januára 2009 a ďalej zákonom č. 412/2012 Z.z. ktorým sa mení a\ndopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 412/2012 Z.z.“) účinným od 1.\njanuára 2013.\n20.1. V zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 517/2008 Z.z. sa výška\nnemajetkovej ujmy určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a\nprostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,\nc/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré\nvznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Ustanovením § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.\nv znení zákona č. 517/2008 Z.z. bol stanovený minimálny limit výšky nemajetkovej ujmy spôsobenej\n\nnezákonnými rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 tohto zákona (tak, že jej výška je najmenej jedna\ntridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za\npredchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody).\n20.2. V zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z. výška náhrady\nnemajetkovej ujmy priznaná podľa § 17 ods. 2 tohto zákona nemôže byť vyššia ako výška náhrady\nposkytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (pričom\nosobitným predpisom sa tu podľa poznámky pod čiarou rozumie zákon č. 215/2006 Z.z.). Zákonom\nč. 412/2012 Z.z. bol teda stanovený maximálny limit výšky náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím.\n21. Senát 7 C najvyššieho súdu sa stotožňuje so záverom senátu 3 C vyslovenom v uznesení z 24.\njúla 2018 sp. zn. 3 Cdo 19/2018, v ktorom riešil, či sa ustanovenie § 17 ods. 4 môže, resp. nemôže\nvzťahovať na právne vzťahy založené pred 1. januárom 2013. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí dospel k\nzáveru, že na záveroch najvyššieho súdu o povinnosti všeobecného súdu určiť primeranú výšku náhrady\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím po zohľadnení iných právnych predpisov slovenského právneho\nporiadku upravujúcich odškodnenie, ako aj judikatúry ústavného súdu a ESĽP, ku ktorým dospel najvyšší\nsúd skôr už v rozhodnutiach, v ktorých bol uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona\nč. 58/1969 Zb., nezmenili neskôr nič ani zákon č. 517/2008 Z.z, ani zákon č. 412/2012 Z.z. Určenie\nmaximálnej hranice náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona\nč. 412/2012 Z.z. tak, aby priznaná náhrada nebola vyššia ako náhrada za ujmu, ktorú utrpeli obete\ntrestných činov, je pokračovaním v už nastolenom trende legislatívnych úprav pod vplyvom rozhodnutí\nESĽP.\n22. Z rozhodnutí prvoinštančného aj odvolacieho súdu je zrejmý zámer týchto súdov určiť výšku náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na okolnosti uvedené v ustanovení § 17 ods. 3 zákona\nč. 514/2003 Z.z. Ich právne závery nie sú však náležite podložené zohľadnením právnych záverov,\nku ktorým dospel už skôr najvyšší súd (viď body 13. až 16. tohto uznesenia dovolacieho súdu) a tiež\njudikatúra ESĽP.\n23. Podľa názoru ESĽP náhrada nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch musí byť rozumne\nprimeraná utrpenej ujme na povesti (napr. Tolstoy Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo). ESĽP tiež\nkonštatoval, že pri určovaní výšky náhrady ujmy treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku\nujmy (napríklad Flux v. Moldavsko, Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo). Okrem toho ESĽP vyjadril\nnázor, podľa ktorého výška náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú\nvnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti (napríklad Público Comunicacáo Social, S. A. v. Portugalsko). Napokon ESĽP zdôraznil, že pri určovaní výšky náhrady\nza porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je priznávaná za telesné\nzranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných činov, pričom náhrada za porušenie iných\nosobnostných práv by nemala bez existencie závažných a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu\nvýšku náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo násilné činy (napr. Iltalehti a Karhuvaara v. Fínsko).\n24. Pokiaľ odvolací súd pri úvahách o určení primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy neprihliadol\nna závery najvyššieho súdu o potrebe určiť primeranú výšku náhrady spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím po náležitom zohľadnení iných právnych predpisov slovenského právneho poriadku\nupravujúcich odškodnenie (viď body 13. až 16. tohto uznesenia dovolacieho súdu), odklonil sa od\nustálenej praxe dovolacieho súdu a rozhodol nesprávne.\n25. So zreteľom na vyššie uvedené najvyšší súd uzatvára, že žalovaná v dovolaní, ktoré je prípustné\npodľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, opodstatnene uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 432 ods. 1 CSP\nargumentujúc, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\n26. Dovolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o právnu otázku nastolenú žalovanou týkajúcu sa určenia\nokamihu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania v prípade nesplnenia povinnosti zaplatiť náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, pri ktorej riešení sa podľa žalovanej odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolanie je aj v tejto časti prípustné a dôvodné. Dovolací súd\npoukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu cit. žalovanou v dovolaní, ako rozhodnutia, od ktorých sa\nodvolací súd odchýlil. Dovolací súd v uvedených rozhodnutiach vyslovil právny záver, že povinnosť\nzaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom\n\nje určená doba splnenia; až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania\n(viď rozsudok najvyššieho súdu zo 14. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 185/2011). Dovolací súd považuje\nzáver odvolacieho súdu o počiatku, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, a to dňom, kedy rozhodla\nžalovaná o nepriznaní náhrady žalobcovi, za nesprávny. Najvyšší súd rozsudkom z 24. júna 1998 sp. zn.\n1 Co 15/97, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky, zošit 3, pod por. č. 45/2000, už judikoval, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím\ntakto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Dovolací súd nezistil žiadny dôležitý\ndôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od takto publikovaného záveru.\n27. K dovolacej otázke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia príčinnej súvislosti medzi\nvznesením obvinenia a škodou na zárobku a odstupnom, ktorou sa mal odvolací súd odkloniť od\nustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.\nIV. ÚS 296/2014, dovolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Dovolací súd poznamenáva, že\npersonálny rozkaz nebol označený ako nezákonné rozhodnutie, ale len ako ďalší dôvod nemajetkovej\nujmy žalobcu. Súd ho nehodnotil ani ako nezákonný. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti\n(kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou označuje priama väzba javov\n(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav ( príčiny) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah\npríčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.\nOtázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená\nlen v konkrétnych súvislostiach (viď rozsudok najvyššieho súdu z 29. marca 2007, sp. zn. 3 Cdo\n32/2007, R 28/2008). Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie,\nmá mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a\nšpecifikuje v dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť pritom len otázka\nprávna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto\nustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n27.1. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že v ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. sú uvedené\nkritériá, z ktorých musí súd vychádzať pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Okrem\niného musí súd vychádzať aj zo závažnosti vzniknutej ujmy a z následkov, ktoré vznikli poškodenému\nv súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení. Trestné stíhanie žalobcu malo za následok aj jeho\nprepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Personálny rozkaz odkazuje na\ntrestné stíhanie, t.j. vyšetrovací spis. Tým, že bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka\nPolicajného zboru, stratil príjem, na ktorý by mal nárok nebyť nezákonného rozhodnutia - uznesenia o\nvznesení obvinenia.\n28. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil\nvo výroku, ktorým bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvej inštancie ukladajúci žalovanej povinnosť\nzaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 100.000,- € spolu s úrokom z omeškania; vec v rozsahu\nzrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n29. Dovolací súd sa zaoberal aj návrhom žalovanej o odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu a po zvážení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že tento nebol dostatočným spôsobom\nodôvodnený. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia v rámci dovolacieho konania predstavuje vážne\nnarušenie vlastností právoplatného rozhodnutia súdu, ktorými sú nezmeniteľnosť, záväznosť a nimi\nzaložené právne istoty. Zároveň však platí, že ide o rozhodnutie dočasné a predbežné a odloženie\nvykonateľnosti bude dôvodné v tých prípadoch, keď priebeh dovolacieho konania vedie k záveru, že\ndovolateľ bude mať úspech a odložením vykonateľnosti sa predíde následnej reparácii už vykonanej\nexekúcie. Cieľom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia je zabrániť výkonu exekúcie počas dovolacieho\nkonania, v dôsledku ktorého by strane konania, ktorá dovolanie iniciovala, v prípade jej úspechu\nmohla vzniknúť škoda (bližšie pozri I. ÚS 357/2012, I. ÚS 327/2010, II. ÚS 481/2012). Z konštantnej\njudikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky v tomto smere vyplýva názor, podľa ktorého prichádza\ndo úvahy, aby dovolací súd povolil odklad vykonateľnosti iba takého rozhodnutia odvolacieho súdu, na\npodklade ktorého možno nariadiť exekúciu. Predmetný návrh je potrebné riadne odôvodniť a podložiť aj\n\npreukázaním skutočnosti o hroziacej ujme (doručené upovedomenie o začatí exekúcie) keďže dovolací\nsúd v danom štádiu konania nedisponuje informáciou o prípadnom dobrovoľnom plnení zo strany\nžalovanej. Vzhľadom na to, že v danej veci neboli okolnosti, ktoré by opodstatňovali rozhodnutie o\nodklade vykonateľnosti, tento návrh nepovažoval dovolací súd za dôvodný, pričom v zmysle ustálenej\nrozhodovacej činnosti o tom samostatne nerozhodoval.\n30. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP).\n31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/384/2015", "guid": "f1127436-156b-4c07-b77f-f2303a1d1ba2:91c7428e-1281-4bc5-af00-850db83aede7", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}