{"guid": "f5a4a566-7996-4d42-aa6b-22eeb0e0deba:0ab95842-7d7d-4040-9ed2-f87414bae3b0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7112220491.1", "spisova_znacka": "1Obdo/45/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/45/2017 z 22. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2018, sp. zn. 1Obdo/45/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7112220491.1", "identifikacne_cislo": "7112220491", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2018-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424.odsek-1", "nazov": "§ 424 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-79", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-443", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ab95842-7d7d-4040-9ed2-f87414bae3b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7112220491.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7112220491.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7112220491.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/45/2017\n7112220491\n22. 03. 2018\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2018:7112220491.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v spore žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v\nKošiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovanej O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W.,\nV.. XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom, so sídlom Zvonárska 8, Košice, o zaplatenie\nsumy 3.734,29 € s príslušenstvom, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.\nk. 2Cob/25/2016-97 z 30. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovanej o d m i e t a .\nII. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 31Cb/87/2012-80 z\n23. novembra 2015 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.734,29 € s ročným úrokom\nz omeškania z jednotlivých dlžných súm a za jednotlivé obdobia špecifikované vo výroku rozsudku.\nŽalovanú tiež zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 224 € v lehote 15 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku.\n1.1. V odôvodnení rozsudku uviedol, že na základe nájomnej zmluvy, uzavretej právnym predchodcom\nžalobcu s pôvodnými nájomcami dňa 14.03.1994 v znení jej dodatku č. 2 z 20.12.1996 sa žalovaná stala\nnájomcom nebytových priestorov na H. D.. XX v W.. Nájomné bolo dohodnuté v sume 570 Sk/m2 ročne\npri obchodných priestoroch a 370 Sk/m2 ročne pri ostatných priestoroch, pričom ročné nájomné bolo\ndohodnuté v sume 27.550 Sk. Nájomná zmluva bola uzavretá od 1.04.1994 na dobu neurčitú. Žalobca\nvypovedal nájomnú zmluvu výpoveďou z 13.03.2003 z dôvodu evidovaných nedoplatkov v celkovej\nsume 14.174 Sk, výpoveď ktorú žalovaná prevzala dňa 21.03.2003. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe\npoprela existenciu nájomnej zmluvy. Z Mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie nebytového\npriestoru žalovanou, platného od 1.07.2008 vyplýva výška mesačného zálohového predpisu v sume\n78,40 €, pozostávajúca z pevnej platby (základné nájomné) v sume 76,21 € a zálohových platieb studená voda v sume 2,19 €. So Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.07.2008 do 31.07.2012 súd\nprvej inštancie mal nepochybne preukázaný nedoplatok za užívanie nebytového priestoru za mesiace\n7-12/2008 v sume 457,26 €, nedoplatok za užívanie nebytového priestoru za mesiace 1-12/2009 v\nsume 914,52 €, nedoplatok za užívanie nebytového priestoru za mesiace 1-12/2010 v sume 914,52 €,\nnedoplatok za užívanie nebytového priestoru za mesiace 1-12/2011 v sume 914,52 € a nedoplatok za\nužívanie nebytového priestoru za mesiace 1-7/2012 v sume 533,47 €.\n1.2. Z rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 13C/2008/2003-284 z 26.03.2014 súd prvej inštancie zistil,\nže žalovanej bola uložená povinnosť vypratať predmetný nebytový priestor a odovzdať ho Bytovému\npodniku mesta Košice, s.r.o. (t. j. žalobcovi v predmetnom spore). Vyššie citovaný rozsudok bol\nvo výroku, týkajúcom sa vypratania nebytového priestoru, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v\nKošiciach ako súdu odvolacieho v konaní vedenom pod sp. zn. 11Co/705/2014-317.\n\n1.3. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie mal nepochybne preukázané, že žalovaná aj po\nriadnom vypovedaní nájomnej zmluvy predmetný nebytový priestor aj naďalej užívala bez toho, aby\nza toto užívanie žalobcovi poskytla úhradu. Uplatnený nárok súd prvej inštancie po právnej stránke\nposúdil podľa ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ust.\n§ 451 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a ust. § 517 OZ. Výšku bezdôvodného obohatenia,\nvzniknutú na strane žalovanej, súd prvej inštancie určil v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/8/2009), t. j. peňažnou čiastkou, ktorú by\nobvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci, s prihliadnutím\nna spôsob užívania a druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na\njeho rozsah a spôsob zakladá (najčastejšie ide o nájomnú zmluvu). Pred vypovedaním nájomnej zmluvy\nžalovaná ako nájomca predmetný nebytový priestor užívala na základe nájomnej zmluvy. Výšku náhrady\npreto v tomto prípade súd prvej inštancie určil podľa obvyklej ceny nájomného, ktoré by nájomca v danom\nmieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy, pričom výšku požadovanú\nžalobcom a určenú Mesačným zálohovým predpisom a Sumárnou analýzou za obdobie od 1.07.2008\ndo 31.07.2012, súd prvej inštancie považoval za obvyklú.\n1.4. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 3.734,29\n€ spolu s ročným úrokom z omeškania z jednotlivých dlžných súm a za jednotlivé obdobia, ktoré\nšpecifikoval vo výroku rozsudku. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou jednotlivých súm\n76,21 € od 6. augusta 2008 do zaplatenia, súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania,\nktorého výšku určil v súlade so zákonom, t. j. vo výške základnej úrokovej sadzby ECB, platnej k\nprvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a zásady úspechu v konaní.\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) v zákonom stanovenej\nlehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 2Cob/25/2016-97 z 30.\nseptembra 2016, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a stranám sporu nepriznal náhradu trov\nodvolacieho konania.\n2.1. V odôvodnení rozsudku Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) uviedol, že odvolanie\nžalovanej prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“), v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a po preskúmaní uplatnených\nodvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.\n2.2. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že v prvom rade sa zaoberal skutočnosťou,\nči žalovanou namietané dôvody sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania. Žalovaná namietala\nodvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, t. j. že\nsa jej ako účastníčke konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, písm. f/ OSP, t. j.\nže rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. d/ OSP, t. j. že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (podľa CSP\nide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, písm. h/, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a písm. f/, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam).\n2.3. Po preskúmaní odvolacích dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože\nsúd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,\nvykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 OSP, účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov\ndospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav\naplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nezistil žiadnu\nvadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n2.4. Odvolací súd konštatoval, že je nepochybné, že žalovaná v rozhodnej dobe užívala nebytový\npriestor pre svoju podnikateľskú činnosť bez právneho dôvodu, t. j. bez platne uzavretej nájomnej zmluvy\na preto na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré zodpovedá obvyklej výške nájomného za\nnebytové priestory v danom čase a danom mieste. V prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej\n\nnájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej\nveci. Z ust. § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka vyplýva, že predmet bezdôvodného obohatenia sa\nmusí vydať tomu, na úkor koho sa získal.\n2.5. Odvolací súd poukázal na to, že v ust. § 205a OSP (právnej úpravy platnej a účinnej v čase podania\nodvolania) je vyjadrený princíp neúplnej apelácie. So zreteľom na nové skutočnosti alebo dôkazy,\nuplatnené až v odvolacom konaní, je možné vec samu preskúmavať iba v prípadoch uvedených v ust. §\n205a ods. 1 OSP (ak ide o nedostatky týkajúce sa podmienok konania, ďalej ak má byť nimi preukázané,\nže došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ\nnebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP a ak účastník konania nové skutočnosti alebo dôkazy\nnemohol bez svojej viny označiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie). Tento princíp je vyjadrený aj v ust.\n§ 366 CSP, ktoré jasne hovorí o tom, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré\nneboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných\npodmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní\ndošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez\nsvojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že v konaní pred súdom\nprvej inštancie namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tak z obsahu spisu uvedená\nskutočnosť nevyplýva, pretože v odpore proti vydanému platobnému rozkazu z 15.11.2012 namietala len\nskutočnosť, že žalobca nájomnú zmluvu vypovedal a nemá nárok na nájomné a pojednávania, následne\nvytýčeného pred súdom prvej inštancie, sa nezúčastnila. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd\nneprihliadol na novú skutočnosť ako prostriedok procesnej obrany, uplatnený až v odvolaní, ktorý nebol\nuplatnený pred súdom prvej inštancie.\n2.6. K odvolacej námietke o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukázal\nna ust.§ 157 ods. 2 OSP (právnu úpravu platnú a účinnú v rozhodnom čase), z ktorého vyplýva,\naké náležitosti má rozsudok súdu obsahovať. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozsudku\nsúdu prvej inštancie dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia. Je pravdivé tvrdenie\nodvolateľky, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa\nčlánku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) je právo na odôvodnenie\nrozhodnutia, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v ust. § 157 ods. 2 OSP. Za porušenie tohto práva\nrozhodne nemožno však považovať to, že rozhodnutie nie je odôvodnené podľa predstáv účastníka.\nSúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. O náhrade trov odvolacieho\nkonania rozhodol tak, že stranám žiadnu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (žalovaná nebola v\nodvolacom konaní úspešná a žalobca úspech mal, avšak v odvolacom konaní mu preukázateľne žiadne\ntrovy nevznikli).\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie podľa ust. § 420\npísm. f/ CSP z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n3.1. Dovolateľka uviedla, že ide o porušenie jej procesných práv, ktoré spočíva v tvrdení odvolacieho\nsúdu, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na obsah jej obrany v odpore proti platobnému\nrozkazu. Poukázala na to, že v čase vydania platobného rozkazu si žalobca uplatňoval výslovne nárok\nna nájomné, a nie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto v tom čase sa ona vyjadrila\nk takémuto procesnému úkonu, ktorého obsahom boli tvrdenia, ktoré so závermi odvolacieho súdu\nnemajú nič spoločné. Odvolací súd procesne postupoval tak, že bola poškodená na právach, keďže\nzneužil jej reakciu na „zrejme neprávne podanú žalobu“, ktorej právnu povahu súdy potom hodnotili\ninak, ako bolo obsiahnuté v podanej žalobe. Súdy oboch inštancií vydali nepreskúmateľné rozsudky,\nz ktorých sa nedá zistiť, prečo súdy rozhodovali o nárokoch podľa občianskeho práva, keď tvrdili, že\nnehnuteľnosť užíva na podnikanie, nájomnú zmluvu uzavrela ako podnikateľka a účel nájomnej zmluvy\nje tiež podnikanie, pričom v skutočnosti išlo o byt. Namietala konštatovanie uvedené pod bodom 21\nnapadnutého rozsudku, podľa ktorého ak žalovaná tvrdí, že vyššie uvedenú skutočnosť (nedostatok\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu - poznámka dovolacieho súdu) namietala pred súdom prvej inštancie,\ntak z obsahu spisu uvedené nevyplýva, v odpovedi proti vydanému platobnému rozkazu z 15.11.2012\nnamietala len skutočnosť, že žalobca nájomnú zmluvu vypovedal, teda na nájomné nárok nemá a\nvytýčeného pojednávania sa nezúčastnila. Uvedené konštatovanie v odôvodnení rozsudku odvolacieho\n\nsúdu je - podľa názoru dovolateľky - takým procesných pochybením odvolacieho súdu, ktorým došlo k\nporušeniu jej práva na spravodlivý proces.\n3.2. Z vyššie uvedených dôvodov dovolateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. K dovolaniu žalovanej zaslal žalobca písomné vyjadrenie v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky dovolanie odmietol, pretože nemá náležitosti vyžadované ust.§ 428 CSP. Žalovaná\npodanie dovolania odôvodnila dôvodom podľa ust. § 420 písm. f/ CSP, ktorý však nie je naplnený. Podľa\njeho názoru odvolací súd vyčerpávajúco odôvodnil svoje rozhodnutie a vecne správne posúdil nárok\nžalobcu. V žiadnom prípade nedošlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces, pretože do tohto\npráva nepatrí právo na to, aby žalovaná bola úspešná, teda aby bolo rozhodnuté podľa jej požiadaviek.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“), po zistení, že dovolanie\npodala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (ust. § 424 CSP),\nzastúpená v dovolacom konaní advokátom (ust. § 424 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (ust.\n§ 443 CSP) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto\nmimoriadnym opravným prostriedkom.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.\n6.1. Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či\nsú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu.\n6.2. V posudzovanom prípade dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420\npísm. f/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Túto vadu dovolateľka videla v tom, odvolací súd v odôvodnení rozsudku použil jej\nargument, ktorý uviedla v odpore proti platobnému rozkazu, čo považuje za taký procesný postup súdu,\nktorým došlo k hrubému procesnému porušeniu jej práv, keďže v čase vydania platobného rozkazu si\nžalobca uplatnil nárok na nájomné, a nie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a ona sa preto\nvyjadrovala k takému procesnému úkonu, ktorého obsahom boli tvrdenia, ktoré nemajú nič spoločné so\nzávermi odvolacieho súdu. Odvolací súd zneužil jej reakciu „na zrejme neprávne podanú žalobu“, ktorej\npovahu súdy neskôr hodnotili inak, ako bolo obsiahnuté v podanej žalobe. Podľa názoru dovolateľky,\nnamietala, rozsudky súdov oboch inštancií sú nepreskúmateľné, pretože sa z nich nedá zistiť, prečo súdy\nrozhodovali o nárokoch podľa občianskeho práva, keď tvrdili, že nehnuteľnosť užívala na podnikanie,\nnájomnú zmluvu uzavrela ako podnikateľka a účelom nájomnej zmluvy bolo tiež podnikanie. Osobitne\nnamietala bod 21 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, pretože konštatovanie uvedené pod týmto\nbodom je takým procesným pochybením odvolacieho súdu, ktorým došlo k porušeniu jej práva na\nspravodlivý proces.\n6.3. Pojem „právo na spravodlivý proces“ v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP nahradil doterajší pojem\n„odňatie možnosti konať pred súdom“ v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Relevantné znaky,\nktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP sú a/ zásah súdu do práva na\nspravodlivý súdny proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť\nfyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať\nvšetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je\nprávo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov.\n\n6.4. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v\nprípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu\nsúdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces.\nPod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný)\nprocesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré\nsa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená\naj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný\npostup“ (čo vyplýva aj z doteraz platnej konštantnej judikatúry k ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP a judikatúry\nÚstavného súdu SR) sa rozumie faktická (ne) činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu jej\nprocesných oprávnení, resp. možnosť jej aktívnej účasti v spore, predchádzajúca vydaniu súdneho\nrozhodnutia, avšak nie samotné rozhodnutie súdu vo veci, ani jeho odôvodnenie, funkciou ktorého je\nvysvetliť podstatné dôvody, so zreteľom na ktoré súd vo veci rozhodol.\n6.5. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez\nakejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo\nveci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov\n(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).\n6.7. Právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS 383/06).\n6.8. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n6.9. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (sp. zn. I. ÚS 46/05, sp. zn. II. ÚS 76/07).\n6.10. Funkciou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdu,\npričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia\na nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozsudku by malo stranám sporu\numožniť posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa\nspravoval pri svojom rozhodovaní.\n6.11. Z ustanovenia § 393 ods. 2 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie\nstručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov\nstrán v odvolacom konaní, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený\nskutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Odôvodnenie\nrozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté (ust. § 393 ods. 2 CSP).\nZ ust. § 387 ods. 2 CSP vyplýva, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v\nkonaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.\nOdvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať aj s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (ust.\n§ 387 ods. 3 CSP).\n6.12. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k názoru, že v posudzovanej veci odôvodnenie\nrozhodnutia súdov oboch inštancií nie je nedostatočné, a teda nepreskúmateľné, resp. nie je arbitrárne\na svojvoľné, pretože ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia\n\nrozsudku súdu prvej inštancie sú zrejmé podstatné dôvody, pre ktoré súd vyhovel žalobe a žalovanú\nzaviazal k zaplateniu sumy 3.734,29 € s príslušenstvom, pričom žalobcom uplatnený nárok po právnej\nstránke posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 1\na 2 Občianskeho zákonníka (ktorý ako všeobecný hmotnoprávny právny predpis upravuje inštitút\nbezdôvodného obohatenia a platí aj v prípade, ak vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol medzi\npodnikateľmi - poznámka dovolacieho súdu), keďže žalovaná napriek tomu, že žalobca riadne vypovedal\nnájomnú zmluvu, nebytový priestor v období od júla 2008 do júla 2012 naďalej užívala, avšak bez\ntoho, aby žalobcovi za jeho užívanie poskytovala úhradu. Povinnosť vypratať predmetný nebytový\npriestor bola žalovanej uložená rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 13C/208/2003-284 z\n26.03.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Co/705/2014-317 zo 14.10.2015,\nktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený vo výroku, týkajúcom sa vypratania predmetného\nnebytového priestoru. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, táto bola určená v súlade s\nustálenou judikatúrou NS SR vo výške peňažnej čiastky, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť\nza porovnateľné užívanie veci v danom mieste a čase, prihliadnuc na účel a spôsob užívania a\ndruh právneho dôvodu (ktorým je najčastejšie práve nájomná zmluva), ktorým sa spravidla zakladá\nprávo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob. V posudzovanom prípade žalovaná pred\nukončením zmluvného vzťahu výpoveďou zo strany žalobcu užívala predmetný nebytový priestor na\nzáklade nájomnej zmluvy. Výška bezdôvodného obohatenia bola preto určená vo výške obvyklej ceny\nnájomného, ktoré by žalovaná ako nájomca platila v danom mieste a čase, ak by vec užívala na\nzáklade nájomnej zmluvy a preukázaná bola Mesačným zálohovým predpisom a Sumárnou analýzou\nza obdobie od 1.07.2008 do 31.07.2012. Okrem zaplatenia dlžnej istiny súd prvej inštancie priznal\nžalobcovi aj ročný úrok z omeškania v percentuálnych sadzbách, z jednotlivých dlžných súm a za\njednotlivé obdobia tak, ako uviedol vo výroku rozsudku (ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a ust. § 3 Nariadenia\nVlády SR č. 87/1995 Z. z.). Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že tento podrobne\nuviedol skutkový a právny stav, na základe ktorého súd prvej inštancie vyhovel žalobe o zaplatenie istiny\n3.734,29 € s príslušenstvom. Konštatoval správnosť dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého\nrozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej a\njeho výške, ktorá zodpovedá obvyklej výške nájomného za nebytový priestor v danom čase a danom\nmieste. S poukazom na to, že žalovaná užívala nebytový priestor v rozhodnej dobe (júl 2008 až júl\n2012) bez právneho dôvodu, t. j. bez platne uzavretej nájomnej zmluvy (za účelom výkonu svojej\npodnikateľskej činnosti), vzniklo na jej strane bezdôvodné obohatenie, nakoľko za užívanie nebytového\npriestoru žalobcovi neplatila úhradu. Pokiaľ ide výšku bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane\nžalovanej, odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie ju priznal žalobcovi v súlade s ustálenou\njudikatúrou, podľa ktorej je to peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom\nmieste a čase za porovnateľné užívanie veci. Vychádzajúc z nájomnej zmluvy (na základe ktorej\nžalovaná predtým nebytový priestor užívala), považoval žalobcom požadovanú výšku určenú Mesačným\nzálohovým predpisom a Sumárnou analýzou za obdobie 1.07.2008 - 31.07.2012 za adekvátnu. S\núhradou jednotlivých súm sa žalovaná dostala do omeškania, súd prvej inštancie preto žalobcovi\nsprávne priznal aj úrok z omeškania, ktorého výšku určil v súlade so zákonom (prihliadol na výšku\nzákladnej úrokovej sadzby ECB, platnej k prvému dňu omeškania). K odvolacej námietke žalovanej\nohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu dovolací súd uviedol, že zo strany žalovanej\nide o novú skutočnosť, uplatnenú až v odvolacom konaní, na ktorú odvolací súd neprihliadol, pretože\nnebola uplatnená v konaní na súde prvej inštancie a neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 205a\nods. 1 OSP na to, aby odvolací súd sa mohol touto novou skutočnosťou zaoberať v odvolacom konaní.\nOdvolací súd po prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP\ndospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil\nskutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 OSP, účinného v čase jeho rozhodovania,\nz týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, na\nzistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov (ust. § 451 ods. 1, 2 a ust.\n§ 517 ods. 1 a 2 OZ, ust. § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. a ust. § 3 ods. 1 až 4, ust. §\n7, ust. § 10, ust. § 12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov) a tieto aj\nsprávne vyložil a keďže nezistil žiadnu vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Takýto\npostup odvolacieho súdu umožňovalo ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd\nv celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť\nlen na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\n6.13. Podľa názoru dovolacieho súdu, procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie\nprebiehal v zmysle právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku (na súde prvej inštancie) a Civilného\nsporového poriadku (na odvolacom súde). Žalovaná mala možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej\ninštancie a proti rozsudku súdu prvej inštancie podať odvolanie, čo aj urobila. Skutočnosť, že dovolateľka\nsa nestotožňuje s právnym názorom všeobecného súdu nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti,\nzjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolateľka uviedla, že\nnesprávnym procesným postupom súdov oboch inštancií došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý\nproces. Tento nesprávny procesný postup videla v tom, že 1/ žalobca si v návrhu na vydanie platobného\nrozkazu výslovne uplatnil nárok na zaplatenie nájomného, pričom ona po vydaní platobného rozkazu\npodala odpor, v ktorom sa vyjadrovala k tomuto nároku, avšak súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku\nposúdil uplatnený nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia a odvolací súd v odôvodnení\nrozsudku (v bode 21) konštatoval, že v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietala len\nskutočnosť, že žalobca nájomnú zmluvu vypovedal, a teda nemá nárok na nájomné a 2/ v odvolaní\nako novú skutočnosť uviedla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, avšak odvolací súd na\nňu neprihliadol s odôvodnením, že túto skutočnosť nenamietala pred súdom prvej inštancie. Dovolací\nsúd nesúhlasí s tvrdeniami dovolateľky a uvádza k nim, že z návrhu na vydanie platobného rozkazu\n(doručenému súdu prvej inštancie dňa 8.08.2012) vyplýva, že žalobca si uplatnil proti žalovanej\nzaplatenie istiny 3.734,29 Eur s príslušenstvom, pričom v návrhu uviedol rozhodujúce skutočnosti, na\nzáklade ktorých si uplatnil nárok a označil (listinné) dôkazy, na ktoré sa odvolával v zmysle ust. §\n79 ods. 1 OSP, platného a účinného v čase podania návrhu. Z návrhu a ani z jeho petitu nevyplýva\ntvrdenie žalovanej, že žalobca si uplatnil zaplatenie nájomného v sume 3.734,29 Eur. Žalobca v návrhu\nna vydanie platobného rozkazu neuviedol žiadny právny titul a v zmysle ust. § 79 ods. 1 OSP tak ani\nnebol povinný urobiť, pretože právne posúdenie veci je povinnosťou súdu, a nie účastníka konania.\nSúd prvej inštancie preto správne postupoval, keď v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení\nsvojho rozsudku uviedol právne posúdenie veci (bezdôvodné obohatenie), na základe ktorého priznal\nžalobcovi sumu, uplatnenú ním v petite návrhu na vydanie platobného rozkazu. Odvolací súd v bode 21\nodôvodnenia rozsudku pravdivo uviedol, že v odpore proti platobnému rozkazu žalovaná namietala, že\nžalobca nájomnú zmluvu vypovedal a nemá nárok na nájomné (čo vyplýva z obsahu odporu žalovanej\nna č. l. spisu 21, podanému proti platobnému rozkazu) a tiež pravdivo uviedol, že námietku o nedostatku\naktívnej vecnej legitimácii žalobcu žalovaná neuviedla v konaní na súde prvej inštancie, ale až v\nodvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie (teda až v odvolacom konaní). Žalovaná v predvolaní na\npojednávanie na deň 23.11.2015 (ktoré jej bolo doručené dňa 23.10.2015) bola (okrem iného) poučená\npodľa ust. § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predložiť alebo\noznačiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých\nsa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené\nneskôr a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím\ndôvodom len za podmienok uvedených v ust. § 205a. Keďže žalovaná sa pojednávania na súde\nnezúčastnila a námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako novú skutočnosť uviedla až\nv odvolacom konaní (v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie), odvolací súd správne\npostupoval, keď na novú skutočnosť pri svojom rozhodovaní neprihliadol, nakoľko v predmetnej veci\nneboli splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 205a ods. 1 OSP, resp. ust. § 366 CSP pre to, aby\nsa odvolací súd mohol v odvolacom konaní zaoberať námietkou žalovanej, ako novou skutočnosťou,\nuplatnenou žalovanou až v odvolacom konaní. Procesným postupom súdov oboch inštancií, ale ani\nodôvodnením rozsudku odvolacím súdom nedošlo k tomu, že by súdy znemožnili žalovanej, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva žalovanej\nna spravodlivý proces (ust. § 420 písm. f/ CSP).\n7. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na zjednocujúce stanovisko Občianskoprávneho kolégia NS\nSR, č. 2/2016 z 3. decembra 2015, z ktorého vyplýva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá\ninú vadu konania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., pričom len výnimočne, keď písomné\nvyhotovenie rozhodnutia neobsahuje ani zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie\nsúdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa vyššie citovaného ustanovenia.\nJedná sa o taký výnimočný prípad, kedy ide o také nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré neobsahuje ani len zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, čo vykazuje\nznaky až vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém alebo vady zásadnej, hrubej a podstatnej“,\nprípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“. O takýto\nprípad však v preskúmavanej veci nejde, pretože tak, ako je už vyššie konštatované, skutkové a právne\nzávery obsiahnuté v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu (ktoré spolu s odôvodnením rozsudku\n\nsúdu prvej inštancie tvoria jeden celok) nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s\nčlánkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy\nSR, ako aj článku 6 Dohovoru v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil\nrozhodnutie podľa predstáv žalovanej. Vyššie citované zjednocujúce stanovisko NS SR je aktuálne aj\npo 1.07. 2016, kedy nadobudol účinnosť nový Civilný sporový poriadok, pretože zmeny v právnej úprave\ndovolania a dovolacieho konania, obsiahnuté v novom Civilnom sporovom poriadku, sa nedotkli podstaty\na zmyslu tohto stanoviska. Postupom odvolacieho súdu, ale ani súdu prvej inštancie tak nedošlo k vade\nv zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP, ktorá by zakladala porušenie práva žalovanej na spravodlivý súdny\nproces tak, ako to má na mysli citované ustanovenie CSP a v preskúmavanej veci tak nebola splnená\npodmienka prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP.\n8. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej odmietol podľa ustanovenia § 447\npísm. c/ CSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je procesne prípustné.\n9. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nžalovanej, ktorá nemala úspech (ust. § 453 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP). Vzhľadom\nna to, že žalobcovi v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, dovolací súd mu ich náhradu nepriznal.\n10. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 451 ods.\n2 v spojení s ust. § 393 ods. 2, druhá veta CSP a ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}