{"guid": "c5c6d74d-8d0c-40a1-a3db-4907473a7499:ad56cf49-c7dd-4f1a-8ca2-75103181a80b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7018200138.1", "spisova_znacka": "1Szak/9/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/9/2018 z 23. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2018, sp. zn. 1Szak/9/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:7018200138.1", "identifikacne_cislo": "7018200138", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2018-03-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad56cf49-c7dd-4f1a-8ca2-75103181a80b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7018200138.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7018200138.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7018200138.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Szak/9/2018\n7018200138\n23. 03. 2018\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2018:7018200138.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci sťažovateľa\n(pôv. žalobca): N. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Iracká republika, bez dokladu totožnosti,\nt.č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, zastúpeného Centrom právnej\npomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 307 988 41, Kancelária Košice, Murgašova\n3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície,\nRiaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného\nzboru Žilina, so sídlom Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, o správnej žalobe vo veciach zaistenia, o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sa/5/2018-27 zo dňa 5. februára\n2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n2Sa/5/2018-27 zo dňa 5. februára 2018 z a m i e t a .\nSťažovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-77-015/2018-AV zo dňa 8. januára 2018 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie\") rozhodol o zaistení sťažovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm.\nc) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.\") na účel zabezpečenia prípravy a výkonu\njeho prevozu do Rumunska podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z\n26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za\nposúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou\nbez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie\") dňom 08.01.2018.\nSťažovateľ bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Žalovaný podľa §\n88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do\n10.03.2018.\n2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že sťažovateľ bol kontrolovaný dňa\n08.01.2018. Žalovaný následne v konaní zistil, že sťažovateľ je žiadateľom o azyl v Rumunsku, ktoré\nna základe dožiadania slovenských orgánov akceptovalo jeho spätné prijatie na svoje územie v zmysle\nDublinského nariadenia. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zaistil sťažovateľa za účelom jeho\nodovzdania do iného členského štátu v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z., pretože u\n\nsťažovateľa existuje značné riziko úteku, vyplývajúce z toho, že požiadal o azyl v inej členskej krajine\n(Rumunsko), kde nevyčkal a vycestoval z nej bez oprávnenia.\n3. Dĺžku doby zaistenia stanovil v súlade s § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z., do 10.03.2018, počas\nktorej žalovaný vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie sťažovateľa na územie zodpovedného\nčlenského štátu, pričom žalovaný bral do úvahy aj to, že dňa 15.11.2017 bolo začaté konanie podľa\nDublinského nariadenia, ktoré v súčasnosti prebieha a vykonávajú sa úkony k jeho realizácii.\n4. Žalovaný k realizovateľnosti účelu zaistenia uviedol, že Rumunsko akceptovalo jeho prijatie na\nsvoje územie v zmysle Dublinského nariadenia, čo vyplýva z listu, ktorý bol Migračnému úradu\ndoručený dňa 06.12.2017, s tým, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Dublinské\nstredisko (ďalej len „Dublinské stredisko\") vydalo v konaní pod číslom MU-DS-417/2017-DŽ, ID konania\n16856 rozhodnutie o odovzdaní sťažovateľa na územie Rumunska, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n12.12.2017.\n5. Žalovaný dožiadal Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti, Úrad policajného pridelenca v\nBukurešti a Migračný úrad o preverenie bezpečnostnej situácie v Rumunsku ako aj možného porušenia\nabsolútneho zákazu zlého zaobchádzania so žiadateľmi o azyl v zmysle čl. 3 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor\") a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nVyhodnotením získaných relevantných informácií dospel k záveru, že Rumunsko je bezpečnou krajinou\na transferom sťažovateľa nedôjde k porušeniu čl. 3 Dohovoru, ani čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a neexistujú prekážky, brániace jeho vráteniu do Rumunska.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n6. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo\nveciach zaistenia podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.\") s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm.\ne/ S.s.p.):\n- podmienky pre žiadateľov o azyl v Rumunsku sú nedostatočné a nehumánne;\n- sťažovateľ správnou žalobou napadol aj rozhodnutie Dublinského strediska o odovzdaní na územie\nRumunska;\n- skutkový a právny záver o tom, že prijímacie podmienky pre žiadateľov o azyl v Rumunsku sú\ndostatočné je nesprávny;\n- žalovaný nedostatočne odôvodnil preskúmavané rozhodnutie v súvislosti so stanovenou dĺžkou\nzaistenia, keď na realizáciu účelu zaistenia vo výroku za „čas nevyhnutne potrebný\" stanovil dobu do\n10.03.2018;\n- s poukazom na čl. 28 Dublinského nariadenia je doba zaistenia v preskúmavanom rozhodnutí\nstanovená a odôvodnená príliš všeobecne a formalisticky a žalovaný stanovenú dĺžku zaistenia\nneodôvodnil v zmysle osobitných lehôt stanovených Dublinským nariadením;\n- nie je zrejmé a ani preskúmateľné, či resp. ako sa žalovaný vysporiadal s predošlým zaistením\nsťažovateľa v čase od 15.11.2017.\n7. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že jej nebolo možné vyhovieť z dôvodov, uvedených v nasledujúcich bodoch.\n8. Vo veci sťažovateľa Dublinské stredisko vydalo rozhodnutie podľa § 46a ods. 4 zákona č. 480/2002\nZ.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zák. č.\n480/2002 Z.z.\"), o odovzdaní sťažovateľa na územie Rumunska. Voči predmetnému rozhodnutiu podal\nsťažovateľ správnu žalobu vo veci azylu na Krajský súd v Košiciach dňa 18.01.2018, pričom konanie\nje vedené na pod sp. zn. 5Saz/27/2018, pričom Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.01.2018\npriznal správnej žalobe odkladný účinok.\n9. Žalovaný dĺžku doby zaistenia správne právne posúdil, pričom ju aj náležite odôvodnil. Žalovaným\nstanovená dĺžka doby zaistenia neprekračuje prípustné lehoty stanovené v čl. 28 ods. 3 Dublinského\nnariadenia.\n\n10. Žalovaný zabezpečil ohľadne krajiny, kam má byť sťažovateľ vrátený, jednak správy z Veľvyslanectva\nSlovenskej republiky v Bukurešti, Úradu policajného pridelenca v Bukurešti a Migračného úradu\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky o preverenie bezpečnostnej situácie v Rumunsku, ako aj správy\nk možnému porušeniu absolútneho zákazu zlého zaobchádzania so žiadateľmi o azyl v zmysle čl.\n3 Dohovoru a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom ide o aktuálne správy z organizácií\nako EASO, AIDA, AGERPRES, výročná správa Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov\namerických o stave dodržiavania ľudských práv v Rumunsku (marec 2017), kde je obsiahnutá okrem\niného aj správa UNHCR, ktorá nezaregistrovala v priebehu roka žiadne významné prekážky v prístupe\nk azylovej procedúre v súvislosti so špecifickými populáciami. Žalovaný obstaral dostatok informácií\nohľadom krajiny, do ktorej má byť sťažovateľ vrátený, pričom z týchto vyplýva schopnosť daného štátu\nprevziať ho a naopak, nevyplynulo žeby došlo v prípade jeho odovzdania k porušeniu princípu „nonrefoulement\".\n11. K možnosti uloženia povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 404/2011 Z.z. krajský\nsúd uviedol, že žalovaný túto skúmal, avšak mal za to, že sťažovateľ nespĺňa podmienky pre ich\nuloženie. Sťažovateľ nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky k zabezpečeniu starostlivosti o\nsvoju osobu, nevie si zabezpečiť stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť, ani adekvátne ubytovanie z\nvlastných zdrojov a ani si ich nevie nijako zabezpečiť od iných osôb.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n12. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v:\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci a\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu.\n13. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že:\n- v priebehu konania o správnej žalobe vo veci zaistenia sťažovateľa, Krajský súd v Košiciach uznesením\nsp. zn. 5Saz/27/2018 zo dňa 31.01.2018 priznal správnej žalobe sťažovateľa voči rozhodnutiu\nDublinského strediska ČAS:MU-DS-417/2017-DŽ, odkladný účinok a preto žalovaný nie je oprávnený\nrealizovať úkony smerujúce k jeho odovzdaniu do Rumunska až do skončenia konania o preskúmaní\nvyššie uvedeného rozhodnutia;\n- z vyššie uvedených dôvodov je zaistenie sťažovateľa neúčelné a neefektívne a teda aj v rozpore s čl.\n5 ods. 1 písm. f) Dohovoru;\n- žalovaný stanovený dĺžku doby zaistenia odôvodnil príliš všeobecne a formalisticky a neodôvodnil ju v\nzmysle osobitných lehôt stanovených v čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia;\n- nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s predošlým zaistením sťažovateľa v čase od 15.11.2017,\na teda či bola táto doba zaistenia zohľadnená, resp. započítaná do maximálnej doby zaistenia;\n- s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sza/4/2012 sa nestotožňuje\ns právnym posúdením žalobnej námietky ohľadom odôvodnenia stanovenej doby zaistenia krajským\nsúdom;\n14. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\npreskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný\nsúd nariadil bezodkladné prepustenie sťažovateľa zo zaistenia a priznal mu náhradu trov konania.\nB)\n15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 02.03.2018 poukázal na stanovisko k správnej\nžalobe zo dňa 23.01.2018. Ďalej k profilu osoby sťažovateľa najmä uviedol, že:\n- sťažovateľ sa na území Slovenskej republiky nachádza neoprávnene, bez cestovného dokladu,\nfinančných prostriedkov na zabezpečenie pobytu a starostlivosti, a teda nie je možné aplikovať tzv.\nalternatívy zaistenia;\n\n- sťažovateľ je žiadateľom o udelenie azylu na území Rumunska, pričom sa na neho vzťahuje Dublinské\nnariadenie a príslušnosť Rumunska, ktoré akceptovalo žiadosť o jeho prijatie späť;\n- je dokázané riziko úteku sťažovateľa, pričom tento sa snaží oddialiť, resp. zmariť dokončenie\nDublinského konania;\n- sťažovateľovi v Rumunsku nehrozí nebezpečenstvo, prenasledovanie, neľudské správanie ani trest;\n- lehota doby zaistenia je zákonná, oprávnená a potrebná na výkon odovzdania;\n- Dublinské stredisko naďalej vykonáva všetky úkony a oprávnenia, aby bol sťažovateľ odovzdaný do\nRumunska.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť\nposudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n17. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. marca 2018\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n18. V predmetnej veci žalovaný rozhodol o zaistení sťažovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm.\nc) zák. č. 404/2011 Z.z. na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Dublinského\nnariadenia dňom 08.01.2018. Žalovaný podľa § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. stanovil dĺžku doby\nzaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 10.03.2018.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z., policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej\nkrajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje\nznačné riziko jeho úteku.\nPodľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zák. č. 404/2011 Z.z., štátny príslušník tretej krajiny môže byť\nzaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas\ntohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas\nzaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.\nPodľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z., policajný útvar, ktorý koná vo veci\nadministratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť\npovinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\nPodľa § 90 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z. Policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia\nštátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\nPodľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho\nnemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním\nustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej\nnepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.\n19. Sťažovateľ namietal, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu\n(kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to,\nže v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou\nrozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\n\n20. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že tento sa neodklonil od ustálenej judikatúry\nnajvyššieho súdu, naopak vo svojom rozhodnutí odkazuje na rozsudky NS SR , a to konkrétne na\nrozsudok sp. zn. 10Sža/16/2014 zo dňa 18.06.2014, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, podľa ktorého\n„... Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú\nkritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú\nochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z\nčlenských štátov má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a je priamo aplikovateľnou normou.\"\n21. Krajský súd vychádzal aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/7/2015 zo dňa 13.02.2015,\nv ktorom poukázal najvyšší súd na priamy účinok Dublinského nariadenia, v zmysle ktorého priamy\núčinok tohto druhu sekundárneho práva (Dublinské nariadenie) vyplýva z 51. 288 ZFEÚ (bývalé čl. 189\nZEHS, 249 ZES), podľa ktorého Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti\na je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch (pre porovnanie - smernica je záväzná pre\nkaždý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom\nvoľbu foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu.\nRozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Odporúčania a stanoviská\nnie sú záväzné). Okrem toho samotné nariadenie obsahuje klauzulu uplatniteľnosti, podľa ktorej je toto\nnariadenie záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami (čl.\n49).V tomto duchu judikoval Európsky súd už v rozsudku Politi s.a.s. proti Ministerstvu financií Talianskej\nrepubliky zo 14.12.1971 (Politi, 43/71, ECR s. 1039), ktorým vyslovil, že: Nariadenia majú priamy účinok\na sú ako také schopné zakladať individuálne práva, ktoré musia vnútroštátne súdy chrániť.\n22. Kasačný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru vo veciach zaistenia cudzincov (napr.\n1SZa/7/2016, 1SZa/9/2016) a dodáva, že žalovaný je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať,\nči zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím\no zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi.\nNevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v zmysle § 88 ods. 1 písm.\nc) zák. č. 404/2011 Z.z. je preukázanie jeho účelu, ktorým je v danom prípade zabezpečenie prípravy\nalebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Rovnako tak\nv rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody,\nspočívajúceho v jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia.\n23. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí účelnosť zaistenia\nsťažovateľa dostatočne náležite odôvodnil, zaoberal sa aj prekážkami, ktoré by bránili jeho zaisteniu a\ndospel k záveru, že nezaistením by hrozilo, že bude zmarený samotný účel konania o odovzdaní, ktoré\nnie je v kompetencii správneho orgánu a preto je potrebné mať sťažovateľa k dispozícii počas procesu\nnávratu v zmysle Dublinského nariadenia. Z uvedeného vyplýva podľa žalovaného riziko úteku, ako aj\nneschopnosť vlastnej starostlivosti o svoju osobu po materiálnej, zdravotnej a existenčnej stránke (bez\nakýchkoľvek dokladov totožnosti, bez finančných prostriedkov, nedokázanie sa vrátiť späť na územie\nRumunska, snaha o presun do iného štátu za pomoci prevádzača).\n24. Sťažovateľ napriek tomu, že požiadal o udelenie azylu na území Rumunska, nevyčkal na rozhodnutie\no žiadosti, krajinu bez toho aby disponoval cestovným dokladom alebo iným dokladom totožnosti opustil\na mal v úmysle pokračovať do inej krajiny, a to Nemecka, kde má rodinu.\n25. V takýchto prípadoch je potrebné aj podľa názoru kasačného súdu uprednostniť záujem spoločnosti\nna zabezpečení účelu prípravy. resp. výkonu prevozu do príslušnej členskej krajiny využitím jeho\nzaistenia pred záujmami a právom jednotlivca na osobnú slobodu a tieto okolnosti uprednostnenia pri\nkolízii dvoch práv aj náležite odôvodniť, tak ako to učinil žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí\n26. Sťažovateľ sa nestotožnil s posúdením ako žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, tak aj\nkrajského súdu v rozsudku, a namietal, že jeho zaistenie je neúčelné, nesúhlasí preto s názorom\nkrajského súdu, že zaistenie je účelné a efektívne a teda aj v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.\nKrajskému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, pretože pokiaľ vo veci sťažovateľa nie\nsú realizované (a ani po dobu približne 90 dní nemôžu byť realizované) úkony smerujúce k jeho\nodovzdaniu, takéto zaistenie je neúčelné a teda aj v rozpore s č. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Takýto záver\npodoprel skutočnosťou, že Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 5Saz/27/2018 zo dňa 31.01.2018\n\npriznal správnej žalobe sťažovateľa voči rozhodnutiu Dublinského strediska ČAS:MU-DS-417/2017DŽ (o odovzdaní sťažovateľa do Rumunska), odkladný účinok a preto žalovaný nie je oprávnený\nrealizovať úkony smerujúce k jeho odovzdaniu až do skončenia konania o preskúmaní vyššie uvedeného\nrozhodnutia.\n27. Predpokladom zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zák.\nč. 404/2011 Z.z. je naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo výkonu\njeho prevozu podľa Dublinského nariadenia. Vyššie uvedený dôvod zaistenia vychádza z čl. 28 ods.\n2 Dublinského nariadenia, v ktorom sa uvádza, že členské štáty môžu zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny na účely zabezpečenia konania o odovzdaní, ak existuje značné riziko úteku. Pokiaľ\nide o aplikačnú prax v Slovenskej republike, výklad pojmu „konania o odovzdaní\", ktoré používa\nDublinské nariadenie, umožňuje zaistenie na tento účel ešte pred vydaním rozhodnutia o návrate. V\npraxi je zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého čaká návrat do iného členského štátu podľa\nDublinského nariadenia, možné po jeho zadržaní na území Slovenskej republiky, len čo sa zistí, že\nmožno uplatniť prevoz do iného členského štátu podľa tohto nariadenia.\n28. Ďalším kritériom, ktoré opodstatňuje zaistenie na základe tohto dôvodu, je požiadavka značného\nrizika úteku. Právna úprava osobitne nevysvetľuje, kedy sa riziko úteku stáva značným. Pri posudzovaní\nexistencie rizika úteku a vyplývajúcej potreby zaistenia sa musí zohľadniť odmietnutie vstupu na hranici,\nexistencia záznamu v SIS, chýbajúce doklady, chýbajúce miesto bydliska, absencia spolupráce a\nďalšie relevantné náznaky/kritériá. Istou indikáciou môže byť záznam v systéme EURODAC, t. j. štátny\npríslušník tretej krajiny už ušiel z iného členského štátu, kde požiadal o azyl, čo sa môže tiež chápať\nako dôkaz značného rizika ďalšieho úteku. Avšak aj v prípade prítomnosti uvedených indikátorov, tieto\nneodôvodňujú nevyhnutne opatrenie zaistenia per se. Vyššie uvedený zoznam kritérií by sa mal vziať\ndo úvahy ako prvok pri celkovom posudzovaní jednotlivej situácie. Ak sa zo sťažovateľovho správania\nv minulosti dá vyvodiť záver, že pravdepodobne nebude konať v súlade s právom a bude sa vyhýbať\nodovzdaniu, táto skutočnosť môže dôvodne viesť k predpokladu existencie značného rizika úteku. S\npoukazom na vyššie uvedené kasačný súd považoval v predmetnej veci odôvodnenie preskúmavaného\nrozhodnutia o existencii značného rizika úteku za postačujúce.\n29. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 6. novembra 2012, sp. zn. 1 SZa 7/2012 vyplýva, že pokiaľ sa v\nkonaní o preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu o zaistení cudzinca podľa § 88 ods. 1 písm. c) zák.\nč. 404/2011 Z.z. nepreukáže, že členský štát bol v rámci Dublinského konania oslovený so žiadosťou o\nprijatie cudzinca na jeho územie, nemožno považovať rozhodnutie o zaistení za účelné.\n30. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ požiadal o udelenie azylu na\núzemí Rumunska, čo napokon aj uviedol v zápisnici o vyjadrení účastníka konania č. PPZ-HCPBB7-77-009/2018-AV zo dňa 08.01.2018. Túto skutočnosť oznámil žalovaný Dublinskému stredisku ako\ndôvod na začatie konania podľa Dublinského nariadenia. Následne Rumunsko dňa 06.12.2017 prijalo\nzodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl sťažovateľa, tohto prijme a súhlasí s transferom. Následne\nDublinské stredisko rozhodnutím ČAS:MU-DS-417/2017-DŽ podľa § 46a ods. 1 zák. č. 480/2002 Z.z.\nrozhodlo o odovzdaní sťažovateľa na územie Rumunska.\n31. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nebolo sporné, že Krajský súd v Košiciach uznesením sp.\nzn. 5Saz/27/2018 zo dňa 31.01.2018 priznal správnej žalobe sťažovateľa voči rozhodnutiu Dublinského\nstrediska č. ČAS:MU-DS-417/2017-DŽ o odovzdaní sťažovateľa odkladný účinok. Do rozhodnutia súdu\nvo veci samej nehrozí sťažovateľovi vrátenie (odovzdanie) v zmysle Dublinského nariadenia a teda ani\nzaobchádzanie, ktoré by bolo v rozpore s čl. 3 Dohovoru a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n32. Krajský súd správne poukázal na rozhodovaciu prax kasačného súdu, a to rozsudok sp. zn.\n1Szak/3/2017 zo dňa 04.05.2017 v zmysle ktorého „V zmysle vyššie citovaných ustanovení Dublinského\nnariadenia členský štát zaisťujúci žiadateľa o azyl musí predložiť \"žiadosť o prijatie späť alebo o prevzatie\nzodpovednosti\" do jedného mesiaca, na ktorú musí odpovedať dožiadaný členský štát do dvoch týždňov;\npo uplynutí tejto lehoty je možné žiadosť považovať za konkludentne prijatú. Samotný transfer je potom\nnutné vykonať v maximálnej lehote šiestich týždňov odo dňa prijatia žiadosti. Takto Dublinské nariadenie\ndefinuje maximálnu prípustnú dobu zaistenia. Je teda zrejmé, že okrem prípadov podania opravného\nprostriedku proti rozhodnutiu o zaistení, ktorý má odkladný účinok, zaistenie v konaní podľa Dublinského\nnariadenia nemôže trvať dlhšie ako súhrn vyššie uvedených lehôt.\"\n\nPodľa článku 28 ods. 3 druhý a tretí pododsek Dublinského nariadenia ak je osoba zaistená podľa tohto\nčlánku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac\nod podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade\no urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak\nnedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania\na má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné\nopatrenia na jej príchod.\nAk je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do\nzodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od\nimplicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby\niným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa\nčlánku 27 ods. 3.\n33. Z vyššie citovaných ustanovení bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že Dublinské nariadenie\ndefinuje lehoty zaistenia na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu štátneho príslušníka\ntretej krajiny v porovnaní s vnútroštátnou právnou úpravou (obsiahnutou v § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011\nZ.z.) striktnejšie, avšak predpokladá aj prípadné podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o\nodovzdaní v spojení s odkladom výkonu takého rozhodnutia (čl. 27 ods. 3 písm. c/ a čl. 28 ods. 3 tretí\npododsek Dublinského nariadenia).\n34. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu\nustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby\nsa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o\nvypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo\nbyť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné.\n35. Z vyššie uvedeného postupu je teda zrejmé, že žalovaný vykonal úkony smerujúce k príprave\na výkonu prevozu sťažovateľa a v súčasnosti nie sú známe žiadne prekážky, pre ktoré by bolo\nmožné považovať zaistenie sťažovateľa za neúčelné. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ požiadal\no preskúmanie rozhodnutia o odovzdaní správnym súdom, a tento správnej žalobe, na žiadosť\nsťažovateľa, priznal odkladný účinok, nespôsobuje neúčelnosť zaistenia.\n36. Kasačný súd sa preto stotožnil s názorom krajského súdu o tom, že zaistenie za daných okolností\nmôže trvať dlhšie ako je maximálna lehota na uskutočnenie transferu.\n37. Vo vzťahu k stanovenej dĺžke doby zaistenia kasačný súd uvádza, že túto žalovaný stanovil správne\npodľa § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z., ale aj podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, neprekročil\npri maximálne lehoty, prípustné podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia.\n38. Podľa názoru kasačného súdu rovnako ako krajského súdu je preskúmavané rozhodnutie, pokiaľ\nide o dĺžku lehoty zaistenia, dostatočne riadne odôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2015, sp. zn. 10SZa/23/2015: „Pokiaľ správny\norgán stanovenú dĺžku doby zaistenia odôvodní preukázateľne existujúcimi skutočnosťami, ktoré\nodôvodňujú stanovenú dobu zaistenia ako čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca, jeho\nrozhodnutie je z pohľadu určenia takejto doby zaistenia súladné so zákonom.\"\n39. Stanovenú lehotu zaistenia žalovaný odôvodnil s poukazom na platnú vnútroštátnu právnu úpravu (§\n88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z.), čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia ako aj na odporúčanie Dublinského\nstrediska. Zároveň uviedol, že bral do úvahy predošlé zaistenie sťažovateľa a stanovenú dĺžku\nvysvetlil prebiehajúcimi úkonmi a ďalšími úkonmi smerujúcimi k realizácii odovzdania administratívne\nzabezpečovanými iným orgánom. Z uvedeného dôvodu nepovažoval kasačný súd námietku sťažovateľa\nvytýkajúcu nedostatočné odôvodnenie stanovenej dĺžky zaistenia za dôvodnú.\nV\n\n40. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu\nžalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.\nPodľa § 461 S.s.p. platí, že kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie\nje dôvodná.\n41. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.\ntak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sa/5/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "853c8ea9-1e2d-4761-b239-e93696302e45:354972ff-37cc-49a9-95fb-c2384f980bc2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1017200271.1", "spisova_znacka": "1Szak/3/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/3/2017 z 4. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-04", "citacie_n": 66, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1017200271.1"}, {"guid": "d1e9c259-d5cf-45c3-8cb1-040a54ac8c96:c18b0e87-d112-45b5-b582-bb9c5de22a38", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200591.1", "spisova_znacka": "1SZa/9/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/9/2016 z 10. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-10", "citacie_n": 103, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200591.1"}, {"guid": "d393225b-8473-4e0f-a9ed-b528e57f86cf:2d75c929-b08d-47e4-9c38-4f786edb98c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200188.1", "spisova_znacka": "1SZa/7/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/7/2016 z 5. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-05", "citacie_n": 356, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200188.1"}, {"guid": "beea6153-a648-4150-8c0b-13f7503d9aac:f218300a-d099-4c8d-96fd-972b644a8f8d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8018200064.5", "spisova_znacka": "2Sa/5/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Sa/5/2018 z 26. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200064.5"}, {"guid": "2ab3e185-3dd8-4bda-b849-1fbb5b51da7c:8f75ab4f-53a3-4704-a45f-6c7c62ef7cc0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200077.2", "spisova_znacka": "5Saz/27/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/27/2018 z 10. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-10", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200077.2"}], "citovane_v": []}