{"guid": "072fe904-14eb-4a4d-8f0a-f51fefef53cd:20fd2ebf-97eb-467f-a752-95ce8fb71ae3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7018200011.1", "spisova_znacka": "1Sžak/7/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/7/2018 z 14. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. augusta 2018, sp. zn. 1Sžak/7/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:7018200011.1", "identifikacne_cislo": "7018200011", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2018-08-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "nazov": "§ 13c zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 13c ods. 2 písm. e) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/20fd2ebf-97eb-467f-a752-95ce8fb71ae3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7018200011.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7018200011.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7018200011.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžak/7/2018\n7018200011\n14. 08. 2018\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2018:7018200011.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci sťažovateľa (pôv.\nžalobca): R. E. R., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, naposledy trvale\nbytom v krajine pôvodu: mesto Y.Š., ulica F. F., provincia Y., t.č. bytom M. XXXX/X, XXX XX F., Slovenská\nrepublika, cestovný pas Sýrskej arabskej republiky č. XXXXXXXXX, právne zastúpený: Centrum právnej\npomoci, Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO 30798841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040\n41 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6,\n812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veciach azylu, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č.k. 5Saz/1/2018-39 zo dňa 3. apríla 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Saz/1/2018-39 zo dňa 3.\napríla 2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-140-53/2015-Ž zo dňa 27.11.2017\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-140-53/2015-Ž zo dňa 27.11.2017 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie“) v zmysle § 20 ods. 3 a § 13c ods. 2 písm. e) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.“) rozhodol\no nepredĺžení doplnkovej ochrany sťažovateľovi.\n2. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia najmä vyplynulo, že rozhodnutia ČAS: MUPO-140-20/2015-Ž zo dňa 01.03.2016 a ČAS: MU-PO-140-36/2015-Ž zo dňa 01.12.2016 o nepredĺžení\ndoplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky podľa § 20 ods. 3 a § 13c ods. 2 písm. e)\nzák. č. 480/2002 Z.z., boli zrušené rozsudkami Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 5Saz/2/2016 a\n5Saz/4/2017).\n3. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 20 ods. 3 zák. č. 480/2002 Z.z. bola doplnková ochrana\nsťažovateľovi poskytnutá na jeden rok. Ďalej uviedol, že sťažovateľ požiadal o jej predĺženie. Poukázal\nna výpis z registra trestov v Sýrii, ktorý sťažovateľ v minulosti predložil žalovanému, uznesenie\nOkresného súdu v Humennom sp. zn. 3T/134/2016-678 zo dňa 26.09.2016 o odmietnutí obžaloby\nprokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 345/15/4402 a uznesenie Okresného súdu v\nHumennom sp. zn. 3T/134/2016-687 zo dňa 14.10.2016, ktorým berie na vedomie späťvzatie sťažnosti\nprokurátora proti vyššie uvedenému uzneseniu zo dňa 26.09.2016.\n\n4. K podkladom rozhodnutia sťažovateľ uviedol, že to z čoho bol v SR obvinený nevykonával. Opísal\npriebeh jeho zadržania, podstatu činov, ktoré sú mu kladené za vinu a dôvody, pre ktoré popiera ich\nspáchanie.\n5. Žalovaný po posúdení dôvodov pre predĺženie doplnkovej ochrany zistil, že bezpečnostná situácia\nv krajine pôvodu je v súčasnosti nestabilná, poznačená občianskou vojnou, množstvom vysídlených\nobyvateľov a obrovskými stratami na ľudských životoch. Preto sa, aplikujúc rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie (ďalej len „SD EÚ“) C-465/07, priklonil k záveru, že by sa sťažovateľ mohol v krajine\npôvodu stať obeťou vážneho bezprávia.\n6. Ďalej konštatoval, že existujú dôvody na neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § l3c ods. 2 písm.\nc) zák. č. 480/2002 Z.z., t.j. ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ak je dôvodné podozrenie, že\nžiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. Opísal, že voči sťažovateľovi bolo uznesením zo\ndňa 06.12.2015 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), pričom obvinenie bolo voči nemu vznesené\npodľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku spolu s jeho manželkou - X. R., rodená F., narodená XX.XX.XXXX,\nbytom F., zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon\nv znení účinnom pre prejednávanú právnu vec (ďalej len „Trestný zákon“) spáchaný v štádiu prípravy,\npodľa § 13 ods. l Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.\n7. Opísal, že ešte v priebehu pobytu v krajine pôvodu spolu s manželkou prijali od občanov Sýrskej\narabskej republiky najmenej 31 cestovných pasov, tieto prepravili na územie Slovenskej republiky, kde\ndo nich mali zabezpečiť vízové nálepky a takéto pasy mali zaslať späť do Sýrskej arabskej republiky,\npričom držitelia týchto pasov mali následne vstupovať na územie Európskej únie a Slovenskej republiky a\númyselne tak vytvárali pre občanov Sýrskej arabskej republiky podmienky k nedovolenému prekročeniu\nštátnej hranice. Na zabezpečenie upravených cestovných dokladov vopred prijali najmenej 30 000 €.\n8. Žalovaný zdôraznil, že obžaloba podaná dňa 26.08.2016 bola odmietnutá výlučne z procesných\ndôvodov a dňa 09.11.2016 bola voči nemu Okresnou prokuratúrou Humenné podaná opakovane\nobžaloba č. 1Pv/345/15/7702-58 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku. Ku dňa vydania\npreskúmavaného rozhodnutia Okresný súd Humenné nevytýčil termín hlavného pojednávania v danej\nveci a tak trestné stíhanie je stále vo fáze obžaloby.\n9. Vzhľadom na to, že trestné stíhanie sťažovateľa pretrváva a žalovaný má k dispozícii aj dôkazné\nprostriedky o jeho konaní, nebolo pochýb o tom, že sťažovateľ prestavuje nebezpečenstvo pre\nspoločnosť, pričom podľa § 13c ods. 2 zák. č. 480/2002 Z.z. postačuje dôvodné podozrenie. Poukázal\naj na výsledky vyšetrovania, podľa ktorých sťažovateľ s manželkou začali s páchaním trestnej činnosti\nuž pred príchodom na územie Slovenskej republiky. Jedná sa o správanie systematické, plánované a\norganizované, pričom v prípade trestného činu prevádzačstva ide o úmyselný trestný čin. Poukázal na\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Saz/2/2016-21, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžak/4/2017, sp. zn. 1Sža/18/2010 a správu Quality Matrix Report: Exclusion vydanú\nEurópskym podporným azylovým úradom (EASO) z decembra 2014, z ktorej vyplýva rôzny prístup\nčlenských štátov pri posudzovaní jednotlivcov ako nebezpečných pre spoločnosť.\n10. Ďalej poukázal na to, že je plne preukázaná sťažovateľova zodpovednosť za činy, ktoré\nnebezpečenstvo pre spoločnosť môžu predstavovať. Žalovaný vyhodnotil, že samotné vylúčenie bude\nadekvátne nebezpečenstvu hroziacemu v prípade návratu do krajiny, nakoľko mu nehrozia konkrétne\nproblémy súvisiace s individuálnymi dôvodmi, ale iba výlučne hrozba neselektívneho násilia z dôvodu\npretrvávajúcej občianskej vojny. Tento stav ohrozuje všetkých obyvateľov Damašku. Ochrana osoby\nznamenajúcej nebezpečenstvo pre spoločnosť pred náhodným útokom preto nemôže byť postavená na\nrovnakú výšku ako ochrana spoločnosti. S odkazom na jeho výpis z registra trestov Sýrie je tvrdenie o\nprenasledovaní sýrskymi štátnymi orgánmi nepravdivé.\n11. Žalovaný uviedol, že azylové konanie nie je konaním, ktoré samo osebe zakladá vyhostenie do\nkrajiny pôvodu. Právo na azyl a doplnkovú ochranu nie je zahrnuté medzi práva a slobody, ktoré sú\nobsiahnuté v texte Dohovoru. Tiež uviedol, že nie je povinnosťou žalovaného skúmať opodstatnenosť\ntrestného stíhania.\n\nII.\nKonanie na Krajskom súde\n12. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo\nveci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):\n- nesúhlasí so záverom žalovaného o existencii dôvodov na neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa §\nl3e ods. 2 písm. e) zák. č. 480/2002 Z.z.;\n- v rozsudkoch sp.zn. 1Sžak/4/2017 a 1Sža/18/2010 išlo o osoby, ktorých nebezpečenstvo pre\nspoločnosť bolo ustálené na základe právoplatných rozhodnutí súdov o tom, že tieto spáchali trestný čin,\nmenili miesta svojho pobytu, svoje výpovede, nespolupracovali so žalovaným, ani s orgánmi činnými v\ntrestnom konaní;\n- trestné konanie je v štádiu podanej obžaloby, spolupracuje so žalovaným, ako aj s orgánmi činnými\nv trestnom konaní a súdom, poskytuje im vysvetlenia, zúčastňuje sa procesných úkonov, vedie\nusporiadaný rodinný život, je riadne zamestnaný, zotrváva na území Slovenskej republiky a čaká na\nvýsledok trestného konania;\n- nepriznanie sa k spáchaniu skutkov, z ktorých je obvinený a trvanie na svojej nevine, nemožno\nvyhodnocovať ako nespoluprácu;\n- v zmysle listu Slovenskej informačnej služby (ďalej „SIS“) zo dňa 17.07.2017, táto nedisponuje\ninformáciami, podľa ktorých by bolo možné sťažovateľa považovať za nebezpečného pre spoločnosť\n- v rozsudku sp.zn. 1Sžak/4/2017 bol bezpečnostný záujem Slovenskej republiky odôvodnený aj s\npoukazom na vyjadrenie SIS;\n- žalovaný sa s tvrdením manželky žalobcu uvedeným vo vyjadrení zo dňa 10.11.2016 opätovne\nnezaoberal;\n- žalovaný opätovne nedostatočne zistil skutkový stav veci;\n- podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v prípade C. G. a ostatní proti\nBulharsku (rozsudok z 24.04.2018) je posúdenie zapojenia sťažovateľa do obchodu s narkotikami ako\nohrozenie národnej bezpečnosti bez ohľadu na závažnosť tohto činu a nepriaznivé následky, ktoré majú\ndrogy na spoločnosť, nad rámec významu tohto pojmu;\n- poukázal na potrebu uplatnenia zásady „benefit of doubt“;\n- výpis z registra trestov obsahuje iba informácie o právoplatných odsúdeniach, nie o tom, či je voči\nsťažovateľovi vedené trestné stíhanie;\n- nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že pokiaľ ide o záväzky SR v oblasti ochrany ľudských práv, tak\nčlánok 3 Dohovoru v súvislosti s vyhostením osôb sa nemôže vykladať v súvislosti s rozhodovaním o\nazyle, respektíve doplnkovej ochrany;\n- žalovaný sa nezaoberal dopadom rozhodnutia na záujmy maloletých detí;\n13. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že sťažovateľovi nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov:\n- termín pojednávania v trestnom konaní, vedenom voči sťažovateľovi na Okresnom súde Humenné pod\nsp. zn. 3T/173/2016, je nariadený na deň 31.05.2018;\n- v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13.12.2011 o normách pre\noprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie\nmedzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú\nochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej len „Kvalifikačná smernica“) postačujú pre naplnenie\npodmienky vylúčenia z oprávnenia poskytnúť doplnkovú ochranu už samotné domnienky, že osoba,\nktorej má byť doplnková ochrana poskytnutá, predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo\nbezpečnosť členského štátu, v ktorom je prítomná;\n- ustanovenie § 13c ods. 2 písm. e) zák. č. 480/2002 Z.z. predpokladá pre neposkytnutie doplnkovej\nochrany už len samotné dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť;\n- skutočnosť, že bola voči sťažovateľovi podaná obžaloba a prebieha konanie o vyslovení jeho viny,\nči neviny, postačuje na prijatie záveru, že v jeho prípade existujú vážne dôvody sa domnievať, že\npredstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť;\n- z právnej kvalifikácie zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 Trestného zákona pramení jeho vysoký\nstupeň nebezpečenstva pre spoločnosť;\n- použitie vylučovacej klauzuly by nebolo možné vylúčiť len na základe výpovede manželky sťažovateľa,\nkeďže táto bola použitá vzhľadom aj na už podanú obžalobu a skutky mu kladené za vinu;\n\n- výpoveď jeho manželky nepochybne bude zohľadnená zo strany súdu rozhodujúceho o jeho vine a\ntreste, avšak tieto nič nemôžu zmeniť na skutočnosti; že bola voči sťažovateľovi podaná obžaloba;\n- neprichádza do úvahy použitie zásady „benefit of doubt“, nakoľko podanie obžaloby, vedenie trestného\nkonania a z toho plynúci záver žalovaného o nebezpečenstve sťažovateľa pre spoločnosť a použitie\nvylučovacej klauzuly nemožno spájať s pochybnosťami o jeho vine;\n- azyl ani doplnkovú ochranu, nemožno udeliť, resp. poskytnúť len z dôvodu zachovania rodinného a\nsúkromného života účastníka konania bez splnenia zákonných atribútov vyžadovaných pre udelenie,\nresp. poskytnutie doplnkovej ochrany;\n- z rozhodnutí ESĽP vyplýva, že zmluvné štáty Dohovoru majú záväzok nevyhostiť osobu do krajiny, kde\nmôže byť vystavená riziku zaobchádzania, ktoré je v rozpore s článkom 3 Dohovoru. V danom prípade\nvšak predmetom súdneho preskúmavania nebolo rozhodnutie o vyhostení sťažovateľa, ale rozhodnutie\nžalovaného o neposkytnutí doplnkovej ochrany;\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n14. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n15. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že\n- nesúhlasí so záverom krajského súdu, o tom, že prebiehajúce trestné konanie postačuje na prijatie\nzáveru o nebezpečnosti sťažovateľa pre spoločnosť;\n- trestné konanie sa po takmer troch rokoch nachádza stále v štádiu podanej obžaloby;\n- spáchanie skutku, z ktorého je obžalovaný popiera a chce svoju nevinu preukázať;\n- počas administratívneho konania spolupracoval so žalovaným, orgánmi činnými v trestnom konaní,\nako aj súdom, poskytoval im náležité vysvetlenia, zúčastňoval sa procesných úkonov, vedie usporiadaný\nrodinný život, je riadne zamestnaný, zotrváva na území Slovenskej republiky a čaká na výsledok\ntrestného konania;\n- rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 1Sžak/18/2010 a sp. zn.\n1Sžak/4/2017) sa týkala žiadateľov o azyl, ktorých nebezpečenstvo pre spoločnosť bolo ustálené na\nzáklade právoplatných rozhodnutí súdov o tom, že tieto osoby spáchali trestný čin, menili miesta svojho\npobytu, taktiež svoje výpovede, nespolupracovali so žalovaným, ani s orgánmi činnými v trestnom\nkonaní;\n- krajský súd, ani žalovaný nebrali do úvahy rozhodnutia a dôkazy, ktoré svedčili v prospech sťažovateľa,\nako vyjadrenie jeho manželky zo dňa 10.11.2016 (vysvetlenie, za akým účelom došlo k prevzatiu\ndokladov), list Slovenskej informačnej služby zo dňa 17.07.2017 a výpis z registra trestov z krajiny\npôvodu zo dňa 30.03.2014;\n- poukázal na závery, obsiahnuté v rozsudku SD EÚ zo dňa 02.05.2018 v spojených veciach C-331/16 a\nC-366/16 (bod 52), týkajúce sa výkladu ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/\nES z 29. apríla 2004 (č.l. 27 ods. 2) a kvalifikačnej smernice, podľa ktorých, má sťažovateľ za to, že\nopatrenia, ktoré členské štáty odôvodňujú dôvodmi verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti sa\nmôžu prijať iba vtedy, ak sa po individuálnom posúdení zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov\nukáže, že správanie dotknutej osoby predstavuje dostatočne závažné nebezpečenstvo spoločnosť;\n- žalovaný mal aplikovať zásadu „benefit of doubt“ v súvislosti s posúdením, či správanie sa sťažovateľa\npredstavuje skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu, ktorá odôvodňuje aplikáciu ustanovenia\n§ 13c ods. 2 písm. e) zák. č. 480/2002 Z.z.\n16. Záverom sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že preskúmavané\nrozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o priznanie náhrady\ntrov právneho zastúpenia.\nB)\n17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 06.06.2018 najmä uviedol, že:\n- výklad čl. 27 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES, poskytnutý SD EÚ (na ktorý\nsťažovateľ poukázal), nie je možné aplikovať na predmetný prípad, nakoľko nejde o predchádzajúce\nvylúčenie z medzinárodnej ochrany a následné posudzovanie nebezpečnosti pre spoločnosť;\n- žalovaný postupoval spôsobom, ktorý je uvedený v citovanom rozhodnutí SD EÚ;\n\n- aplikácia zásady „benefit of doubt“ prichádza do úvahy v prípadoch výpovedí žiadateľov, ktorí aj napriek\nurčitým nezrovnalostiam vykazujú konzistentnú dejovú líniu;\n- posúdenie akýchkoľvek pochybností o vine sťažovateľa prináleží príslušnému súdu;\n- poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/18/2010 ako aj\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Saz/2/2016;\n- v zmysle judikatúry ESĽP je bezpečnostný záujem nadradený nad ochranou súkromných práv\njednotlivcov;\n18. Žalovaný nepovažoval námietky sťažovateľa za opodstatnené a uviedol, že ide o rovnaké dôvody, na\nzáklade ktorých už podal správnu žalobu. Záverom navrhol, aby kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť\nzamietol.\nIII.\nPrávny názor kasačného súdu\n19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach je potrebné zmeniť tak,\nako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (§ 462 ods. 2 S.s.p.).\n20. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14. augusta 2018\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n21. V predmetnej veci žalovaný preskúmavaným rozhodnutím v zmysle § 20 ods. 3 a § 13c ods. 2\npísm. e) zák. č. 480/2002 Z.z., t.j. aplikujúc tzv. vylučovaciu klauzulu, nepredĺžil sťažovateľovi doplnkovú\nochranu.\nPodľa § 13c ods. 2 písm. e) zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak\nje dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.\n22. Vylučovacie klauzuly sú taxatívne vymedzené v čl. 12 (vo vzťahu k azylu) a v čl. 17 (vo vzťahu k\ndoplnkovej ochrane) kvalifikačnej smernice, ako aj (pokiaľ ide o konkrétny dôvod, žalovaným aplikovaný\ndôvod) v citovanom ustanovení § 13c ods. 2 písm. e) zák. č. 480/2002 Z. z., ktoré žalovaný na prípad\nnavrhovateľa aplikoval.\n23. Na prvom mieste kasačný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že podstata vylúčenia spočíva v\ntom, že správny orgán najskôr ustáli, že žiadateľ spĺňa požiadavky na poskytnutie doplnkovej ochrany,\na až následne žiadateľa na základe vylučujúcich klauzúl vylúči z poskytnutia doplnkovej ochrany. Najmä\npri aplikácii tohto dôvodu vylúčenia z doplnkovej ochrany je najprv potrebné preskúmať prítomnosť\nreálnej hrozby vážneho bezprávia podľa toho, ako je toto vymedzené zákonodarcom v § 2 písm. f)\nzák. č. 480/2002 Z.z. Správny orgán môže iba cestou podrobného objasnenia skutkových okolností\nkonkrétneho prípadu žiadosti o azyl vyhodnotiť, či vylúčenie z doplnkovej ochrany bude nebezpečenstvu\nhroziacemu v prípade návratu do krajiny pôvodu adekvátne.\n24. Žalovaný po posúdení dôvodov pre predĺženie doplnkovej ochrany zistil, že bezpečnostná situácia\nv krajine pôvodu je v súčasnosti nestabilná, poznačená občianskou vojnou, množstvom vysídlených\nobyvateľov a obrovskými stratami na ľudských životoch. Preto sa priklonil k záveru, že by sa sťažovateľ\nmohol v krajine pôvodu stať obeťou vážneho bezprávia. Tieto závery sťažovateľ nenapádal. Predmetom\nsporu bola následná aplikácia dôvodu pre neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § l3c ods. 2 písm.\nc) zák. č. 480/2002 Z.z., t.j. že je dôvodné podozrenie, že sťažovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre\nspoločnosť.\n\n25. Z preskúmavaného rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný svoj záver založil na (v tom čase)\nprebiehajúcom trestnom konaní pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona, spáchaný v štádiu prípravy spolupáchateľstvom. Opísal spôsob spáchania skutku s manželkou\nsťažovateľa a uviedol, že disponuje dôkaznými prostriedkami o sťažovateľovom konaní. Tiež poukázal\nna to, že je plne preukázaná sťažovateľova zodpovednosť za činy, ktoré nebezpečenstvo pre spoločnosť\nmôžu predstavovať, ich spáchanie popiera, nespolupracuje v trestnom konaní, svoje konanie nikdy\nneoľutoval. Záverom uviedol, že tvrdenie o tom, že po sťažovateľovi pátrajú sýrske štátne orgány je s\nohľadom na vydanie výpisu z registra trestov jeho bratovi v čase, kedy sa sťažovateľ nachádzal mimo\nSýrie, nepravdivé a vykonštruované, čo tiež svedčí o nedôveryhodnosti jeho osoby.\n26. V prejednávanej právnej veci vyplynulo, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, najmä zaobstaral\na do spisu založil dokumenty opisujúce činy, pre ktoré je sťažovateľ s jeho manželkou trestne stíhaný.\nAvšak so záverom žalovaného, že sťažovateľ je osobou, u ktorej je dôvodné podozrenie, že predstavuje\nnebezpečenstvo pre spoločnosť, sa kasačný súd nestotožnil.\nPodľa čl. 17 ods. 1 písm. d) Kvalifikačnej smernice štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez\nštátneho občianstva sú vylúčení z oprávnenia na doplnkovú ochranu, ak existujú vážne dôvody\ndomnievať sa že predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť členského štátu, v\nktorom sú prítomní.\n27. Je nepochybné, že príslušný správny orgán (žalovaný) môže uplatniť tzv. vylučovacie klauzuly až\npo tom, ako v každom jednotlivom prípade vykoná posúdenie konkrétnych jemu známych skutočností,\ns cieľom určiť, či existujú vážne dôvody domnievať sa, že sa na činy spáchané dotknutou osobou, ktorá\nby ináč spĺňala kritériá na poskytnutie doplnkovej ochrany, vzťahuje niektorý z dôvodov vylúčenia.\n28. V tejto súvislosti kasačný súd (berúc na zreteľ osobitosti prejednávaného prípadu) poukazuje na\nniektoré závery SD EÚ v rozsudku z 2. mája 2018, v spojených veciach K. a H.F. (C-331/16 a C-366/16,\nEU:C:2018:296, bod 65 a 66), na ktoré sa odvolával sťažovateľ. Z týchto vyplynula, pre prijatie opatrení z\ndôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, potreba komplexne a individuálne posudzovať\nosobné správanie daného jednotlivca, t.j. povahu a závažnosť trestných činov alebo konaní, ktoré sú mu\nvytýkané, čas, ktorý uplynul od ich spáchania, existenciu, či neexistenciu odsúdenia, následné správanie\njednotlivca a pod. Napokon obdobný postoj k hodnoteniu osoby, avšak na účely aplikácie vylučovacej\nklauzuly, zaujal kasačný súd v rozsudku pod sp.zn. 1Sžak/4/2017.\n29. V predmetnej veci sa kasačný súd stotožnil so závermi správneho orgánu o potrebe aplikácie\nvylučovacej klauzuly avšak zohľadnil existenciu ďalších, pre komplexné vyhodnotenie osoby žiadateľa,\nrelevantných skutočností (zavádzanie štátnych orgánov, podanie žiadosti o medzinárodnú ochranu v\niných členských štátoch v čase, keď bola dotknutej osobe poskytnutá doplnková ochrana a uvádzanie\nodlišných identít, vyjadrenie SIS), ktoré v kombinácii s jeho odsúdením za spáchanie zločinu poskytovali\ndostatočný obraz o danej osobe, ako nebezpečnej pre spoločnosť. Bolo teda zrejmé, že v citovanom\nprípade správny orgán svoj záver o nebezpečenstve pre spoločnosť nezaložil len na trestnej činnosti,\nktorú žiadateľ páchal.\n30. V prejednávanej právnej veci sa záver žalovaného opieral predovšetkým o skutočnosť trestného\nstíhania sťažovateľa za spáchanie trestného činu prevádzačstva. Pokiaľ žalovaný uvádzal aj ďalšie\ndôvody t.j. popieranie spáchania trestného činu, bližšie neidentifikovaná nespolupráca v trestnom\nkonaní a neoľutovanie svojho konania, tieto kasačný súd nemohol prijať ako okolnosti prispievajúce k\ndôvodnosti podozrenia, že sťažovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.\n31. Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie,\nsa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu“.\nSpomenutý článok ústavy zaručuje základné právo na prezumpciu neviny každému, proti komu sa vedie\ntrestné konanie. Tohto práva sa môže dovolávať každá osoba, voči ktorej je vedené trestné konanie, a to\nvoči orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ako aj voči iným subjektom mimo trestného konania.\n32. Zákaz sebaobviňovania, vyplývajúci z § 121 ods. 1 Trestného poriadku možno definovať tak, že\nide o právo podozrivej, či obvinenej osoby na to, aby nebola žiadnym spôsobom nútená k priznaniu,\nrespektíve k poskytnutiu dôkazov, ktoré by ju mohli usvedčiť, či akýmkoľvek spôsobom spojiť s trestným\n\nčinom. S ohľadom na vyššie spomínaný zákaz sebaobviňovania, ako aj prezumpciu neviny, je podľa\nkasačného súdu v štádiu prebiehajúceho trestného konania nelogické a zároveň neprípustné vytýkať\nsťažovateľovi nepriznanie sa k spáchaniu trestného činu a neoľutovanie jeho konania, resp. tieto ďalej\nhodnotiť ako skutočnosti majúce negatívny dopad na hodnotenie jeho osoby.\n33. Pokiaľ ide o tvrdenú nespoluprácu v trestnom konaní, túto žalovaný bližšie v preskúmavanom\nrozhodnutí neopísal, resp. pokiaľ túto odvodzoval z nepriznania sa k spáchaniu trestného činu a\nneoľutovania tohto konania, s odkazom na vyššie uvedené závery bolo takéto tvrdenie neprijateľné.\nSkutočnosti uvedené v konaní o udelenie azylu v zápisnici pod číslom: ČAS:MU-258/PO-Ž-2014,\nvzhľadom na časový odstup ako aj skutočnosť, že nebola preukázaná snaha sťažovateľa takýmto\nspôsobom zavádzať štátne orgány, kasačný súd nepovažoval za relevantný. Napokon uvedené tvrdenia\nnie sú v rozpore s tými, ktoré sťažovateľ aj naďalej uvádzal v zápisnici ČAS: MU-PO-140/2015-Ž zo\ndňa 15.10.2015.\n34. Naopak, z administratívneho spisu vyplynulo, že Slovenská informačná služba listom zo dňa\n17.07.2017 informovala žalovaného o tom, že nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo\nmožné sťažovateľa odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky a\npre spoločnosť. Tiež z obsahu obžaloby 1Pv 345/15/7702-58 zo dňa 09.11.2016 vyplynulo, že sťažovateľ\nnemá v odpise registra trestov žiadny záznam, v mieste pobytu požíva dobrú povesť, bola u neho zistená\npoľahčujúca skutočnosť, t.j. že doposiaľ viedol riadny život a priťažujúce okolnosti u neho zistené neboli.\n35. Zároveň je potrebné prihliadnuť na podstatnú skutočnosť, že v čase rozhodovania krajského súdu (a\nteda aj v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia) nebolo relevantným spôsobom rozhodnuté o vine\nsťažovateľa. Bez ohľadu na dôkaznú situáciu v prebiehajúcom trestnom konaní, už samotná skutočnosť,\nže navrhovateľ v danom čase nebol právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu, vo významnej\nmiere spochybňuje opodstatnenosť aplikácie ust. § 13c ods. 2 písm. e) zák. č. 480/2002 Z.z..\n36. Záver žalovaného o dôvodnom podozrení, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť,\nustálený v štádiu prebiehajúceho trestného konania, s prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody,\nkasačný súd vyhodnotil ako neopodstatnený. Keďže žalovanému nebolo možné vytýkať nedostatočne\nzistený skutkový stav veci, na základe informácií vyplývajúcich z administratívneho spisu, ako aj\npreskúmavaného rozhodnutia dospel kasačný súd k názoru, že za daných skutkových okolností\n(prezumpcia neviny, sťažovateľ viedol riadny život, starostlivosť o deti, vyjadrenie SIS) bolo hodnotenie\nosoby sťažovateľa na účely aplikácie vylučovacej klauzuly nedôvodné.\n37. Uvedené dôvody považoval kasačný súd za dostatočné pre rozhodnutie vo veci preto sa ďalšími\nnámietky sťažovateľa osobitne podrobnejšie nezaoberal.\nV.\n38. Kasačný súd na základe vyššie uvedených dospel k záveru o potrebe zmeniť napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozsudku.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,\ntrovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p.\n(teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského\nsúdu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Saz/1/2018", "guid": "5101483a-440e-4071-a50b-ab548effb5ca:383136db-22c5-40c1-9e13-3810dc0d1f28", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}