{"guid": "2a8e139d-102c-47bd-b508-5e16f8e9077b:52c34e1b-7b70-4eff-8596-35f556e8d2ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7017200050.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/104/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/104/2017 z 12. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. decembra 2018, sp. zn. 9Sžsk/104/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7017200050.1", "identifikacne_cislo": "7017200050", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2018-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-18.odsek-18", "nazov": "§ 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-18.odsek-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-100.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-100.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-100"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-18", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-100"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52c34e1b-7b70-4eff-8596-35f556e8d2ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7017200050.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7017200050.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7017200050.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/104/2017\n7017200050\n12. 12. 2018\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2018:7017200050.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nM. súd P. republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu\nJUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: T.. F. P., bytom B., G.\nXX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska ulica 8,\nBratislava, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 1Sa/3/2017-39\nzo dňa 09. júna 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .\nIII. Žiadny z účastníkov n e má p r á v o na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 190 Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/\nSSVOdPPKPC1/SOC/2016/11536 zo dňa 05.12.2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu\na potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OPPnKŤZPaPČ/\nSOC/2016/119412-0020 zo dňa 03.08.2016 o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu\nzvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Zamietol tiež návrh žalobcu na prerušenie konania podľa §\n100 ods. 1 SSP. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n2. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po vypočutí žalovaného na\npojednávaní, oboznámení sa s administratívnymi spismi prvostupňového a druhostupňového správneho\norgánu dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech. Krajský súd zdôraznil, že podľa §\n18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného\npostihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na\nkompenzáciu okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie, a fyzická osoba,\nna ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive uvedenom v prílohe č. 15, či\nhodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 39.833 eur.\nAk hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 39.833 eur, peňažný\npríspevok na kompenzáciu sa neposkytne alebo sa odníme a zastaví sa jeho výplata (§ 41 ods.\n12 zákona č. 447/2008 Z. z.). Krajský súd poukázal na to, že žalobca v žalobe namietal výlučne\nnesúlad ustanovení § 38 ods. 17, § 41 ods. 12 a § 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov\ns článkom 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Skonštatoval však, že žalobca\nničím nepreukázal, že je napadnutým rozhodnutím žalovaného diskriminovaný. Dôvodil, že ak žalobca\nnesplnil vnútroštátnym zákonom stanovené podmienky (§ 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z.), potom\n\nmu príspevok na diétne stravovanie nemohol byť priznaný. Z iného dôvodu žalobca preskúmavané\nrozhodnutie nenapáda. K návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku krajský súd uviedol, že ho zamietol z dôvodu, že nie\nsú splnené podmienky na konanie o súlade ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. s článkom 5 ods. 1\nDohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, keďže žalobca, tak ako aj všetky ostatné\nosoby, na ktoré sa aplikuje tento zákon, sú podľa jeho názoru posudzované rovnako a majú aj rovnaký\nnárok na svoju ochranu a požívajú aj rovnaký úžitok zo zákona, bez diskriminácie v porovnaní s inými\njednotlivcami v Slovenskej republike.\n3. Žalobca podal proti rozsudku krajského súdu včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods.\n1 písm. f/ a g/ SSP namietajúc, že krajský súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočnil svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom\ntiež rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zákon č. 447/2008 Z. z.\nnepriznáva osobám s ťažkým zdravotným postihnutím s vyšším príjmom a majetkom nárok na rovnaký\núžitok zo zákona, ako osobám s nižším príjmom a majetkom, pričom Dohovor OSN o právach osôb\nso zdravotným postihnutím v žiadnom ustanovení neumožňuje vylúčiť určitú skupinu zdravotne ťažko\npostihnutých osôb z nároku na úžitok zo zákona. Tvrdil, že zvolený procesný postup krajského súdu\n(nepredloženie veci ústavnému súdu) má v danej veci takú intenzitu, ktorá ovplyvnila rozhodnutie vo veci\nsamej. Rozdielne zaobchádzanie žalovaný a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej\nrepubliky odôvodňuje solidárnym prístupom. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím\nvšak takéto rozlišovanie neumožňuje, nakoľko priznáva všetkým zdravotne ťažko postihnutým osobám\nnárok na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie. Došlo preto k porušeniu zákazu\ndiskriminácie uvedeného v článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení\ns článkom 1 Protokolu č. 1. S poukazom na uvedené navrhol, aby najvyšší súd konanie prerušil a vec\npredložil ústavnému súdu na rozhodnutie o súlade ustanovení § 38 ods. 17, § 41 ods. 12 a § 18 ods. 18\nzákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia\na o zmene a doplnení niektorých zákonov s článkom 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným\npostihnutím alebo aby zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.\n4. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že na vecnej správnosti svojich rozhodnutí trvá\na s odôvodnením rozsudku krajského súdu sa v celom rozsahu stotožňuje.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť\nbez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že jej nemožno vyhovieť.\n6. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o nepriznaní\npeňažného príspevku na diétne stravovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch\nna kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov.\n7. V konaní nebolo sporným, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím\nodkázanou na sprievodcu, s mierou funkčnej poruchy 70 %. Rovnako nebolo medzi účastníkmi sporné,\nže žalobca má z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia sociálne dôsledky v oblasti mobility, kde je\nodkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, v oblasti zvýšených výdavkov, kde\nje odkázaný na ich kompenzáciu v súvislosti so zabezpečením prevádzky motorového vozidla, tiež v\nsúvislosti s diétnym stravovaním a aj v súvislosti s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového\nzariadenia.\n8. V komplexnom posudku č. UPS/US6/SSVOdPPKPC2/SOC/2016/12300 zo dňa 29.11.2016\nOddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Ústredia\npráce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava navrhlo kompenzovať sociálne dôsledky žalobcu v oblasti\nmobility peňažným príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou a\nv oblasti zvýšených výdavkov peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich\nso zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, peňažným príspevkom na kompenzáciu\nzvýšených výdavkov na diétne stravovanie a aj peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených\nvýdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.\n\n9. Žalobca výhrady či námietky k posúdeniu jeho zdravotného stavu, k určeniu miery funkčnej poruchy,\nk určeniu oblastí, v ktorých mu sociálne dôsledky vznikajú a ani k navrhovaným druhom kompenzácií\nči k vykonanej sociálnej posudkovej činnosti nemal.\n10. Napriek pre sťažovateľa pozitívnym záverom vyplývajúcim z lekárskej a sociálnej posudkovej\nčinnosti, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie mu priznaný\nnebol, a to s poukazom na § 38 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na\nkompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, podľa ktorého peňažný príspevok na zvýšené výdavky nemožno poskytnúť, ak\npríjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyšší ako trojnásobok sumy životného minima\npre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom a tiež na ustanovenie § 41 ods.\n12 zákona č. 447/2008 Z. z., podľa ktorého sa peňažný príspevok na kompenzáciu neposkytne alebo sa\nodníme a zastaví sa jeho výplata, ak hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím\nje vyššia ako 39.833 eur.\n11. Osobitným predpisom je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov.\n12. Dôvod nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím žalovaného však nespočíval ani v spôsobe výpočtu príjmu\nžalobcu na účely konania o peňažnom príspevku na zvýšené výdavky a ani vo vyhodnotení výšky\nhodnoty majetku, ktorý vlastní v kontexte zákonných ustanovení § 18 ods. 18 a § 38 ods. 17 zákona\nč. 447/2008 Z. z..\n13. Pochybenie správnych orgánov prvého a druhého stupňa videl žalobca v aplikácii ustanovení § 41\nods. 12 a § 38 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého\nzdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v konaní\na rozhodovaní o jeho žiadosti o peňažný príspevok na diétne stravovanie, nakoľko je presvedčený,\nže tieto ustanovenia sú v priamom rozpore s článkom 5 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb so\nzdravotným postihnutím, v ktorom článku zmluvné štáty uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred\nzákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez\nakejkoľvek diskriminácie. Namietal, že v danej veci krajský súd vylúčil z aplikácie na daný prípad Dohovor\nOSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol do nášho právneho poriadku inkorporovaný\na je jeho súčasťou s režimom prednostnej aplikácie vo vzťahu k vnútroštátnemu právu podľa článku 7\nods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.\n14. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu okrem fyzickej osoby, ktorá\nžiada o peňažný príspevok na opatrovanie, a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada,\nvyhlasuje na osobitnom tlačive uvedenom v prílohe č. 15, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia\nako 39.833 eur. Podpis fyzickej osoby a fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na vyhlásení\noverí príslušný orgán bez poplatku.\n15. Ani správne orgány, ani krajský súd nespochybňovali, že Dohovor OSN o právach osôb so\nzdravotným postihnutím je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa článku 7\nods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Nesúhlasili však s tvrdením žalobcu, že zákon č. 447/2008 Z. z.\ntitulom úpravy uvedenej v § 38 ods. 17 poskytuje výhody len určitej skupine zdravotne ťažko postihnutých\nosôb, kde kritériom je ich majetok a príjem, čím dochádza k neodôvodnenej diskriminácii (a vylúčeniu\nz poskytovania príspevkov) skupiny zdravotne ťažko postihnutých osôb s vyšším príjmom a majetkom,\nčo podľa názoru žalobcu je porušením článku 5 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotnom\npostihnutím. Z dôvodov uvedených nižšie a s poukazom na citovanú právnu úpravu, sa s týmto tvrdením\nžalobcu nestotožnil ani kasačný súd.\n16. Podľa článku 4 ods. 2 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, pokiaľ ide\no hospodárske, sociálne a kultúrne práva, každý štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru sa\nzaväzuje prijať opatrenia v maximálnom rozsahu svojich prostriedkov a v prípade potreby aj v rámci\nmedzinárodnej spolupráce s cieľom postupne dosiahnuť plnú realizáciu týchto práv bez toho, aby to\nmalo vplyv na záväzky obsiahnuté v tomto dohovore, ktoré sú v súlade s medzinárodným právom\nbezprostredne uplatniteľné.\n\n17. Podľa článku 28 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, zmluvné strany\nuznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na primeranú životnú úroveň pre ne aj pre ich rodiny\nvrátane dostatočnej výživy, oblečenia a ubytovania a na ustavičné zlepšovanie životných podmienok\na podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia uplatňovanie tohto práva bez diskriminácie na\nzáklade zdravotného postihnutia.\n18. Podľa článku 28 ods. 2 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, zmluvné strany\nuznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na sociálnu ochranu a na využívanie tohto práva bez\ndiskriminácie na základe zdravotného postihnutia a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia\nuplatňovanie tohto práva vrátane týchto opatrení s cieľom:\na) zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k službám zásobovania obyvateľstva\nčistou vodou a zabezpečiť im prístup k vhodným a cenovo dostupným službám, pomôckam a k iným\nformám pomoci pre potreby súvisiace so zdravotným postihnutím;\nb) zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím, najmä ženám a dievčatám so zdravotným\npostihnutím a starším osobám so zdravotným postihnutím, prístup k programom sociálnej ochrany a k\nprogramom znižovania chudoby;\nc) zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám, ktoré žijú v chudobe, prístup k pomoci\nod štátu s úhradou výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím vrátane vhodného vzdelávania,\nporadenstva, finančnej pomoci a odľahčovacích služieb;\nd) zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k programom verejnej bytovej výstavby;\ne) zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k dávkam a programom\ndôchodkového zabezpečenia.\n19. Podľa článku 1 zákona č. 461/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n20. Podľa článku 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné\npravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné\nzáväzky.\n21. Podľa článku 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá\nna princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.\n22. Podľa článku 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na prácu. Štát v\nprimeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo\nvykonávať. Podmienky ustanoví zákon.\n23. Podľa článku 39 ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Každý, kto je v hmotnej\nnúdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.\nPodrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.\n24. Podľa článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37\nods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia\nvykonávajú.\n25. Je teda právom štátu, aby v súlade s čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v zákone upravil\npodrobnosti o práve na primerané hmotné zabezpečenie (v starobe či nespôsobilosti na prácu). Všetkých\nzákladných práv, ktoré sa priznávajú aj podľa článku 39 Ústavy Slovenskej republiky, sa možno domáhať\niba v medziach zákonov, ktoré vykonávajú ustanovenia čl. 39.\n26. Peňažné príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov v Slovenskej republike systémovo\nzaraďujeme k sociálnej pomoci ako jednému z troch pilierov sociálnej politiky. Sociálna pomoc je\nprejavom solidarity (medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva) vychádzajúcej z ľudského porozumenia,\nsúdržnosti, zodpovednosti a pospolitosti. Dominantným princípom sociálnej pomoci je princíp\nsubsidiarity, teda podpornej pomoci. Odzrkadľujúc určitý politický a spoločenský konsenzus sociálna\npomoc (zahŕňajúc kompenzačné príspevky) predstavuje podporu osôb bez dostatočného príjmu a iných\nzdrojov, ktorá je špeciálne určená na redukciu chudoby. V tomto kontexte je potrebné vnímať a vykladať\n\nzákonnú úpravu uvedenú v zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého\nzdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je podpora sociálneho\nzačlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri\nzachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Ide teda\no podporu sociálnej inklúzie, ktorá však má svoje zákonom stanovené vecné, procesné a kompetenčné\npravidlá a tým aj limity.\n27. Podľa článku 14 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, užívanie práv a slobôd\npriznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode,\nako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo\nsociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\n28. Nezakazuje teda členským štátom zaobchádzať s jednotlivými skupinami odlišne za účelom\nodstránenia skutočných nerovností medzi nimi, pričom za určitých okolností by práve neodlišné\nzaobchádzanie mohlo podmieniť porušenie tohto článku. Rozdielnosť zaobchádzania pritom možno\nako diskriminačnú vnímať práve vtedy, keď nie je objektívne a rozumne ospravedlniteľná, nesleduje\nlegitímny cieľ či v prípade ak neexistuje primeraný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami\na sledovaným cieľom.\n29. Štát teda požíva mieru voľnej úvahy pri posúdení, či a v akom rozsahu odlišnosti v\ninak podobných situáciách ospravedlňujú rozdielne zaobchádzanie predovšetkým pri všeobecných\nopatreniach ekonomickej a sociálnej politiky ako je tomu i v danom prípade. Zavedením podmienky\nmaximálneho príjmu viazaného na násobok sumy životného minima podľa názoru kasačného súdu\nk neprípustnému zásahu do právnej istoty nedošlo. Takéto kritérium nemožno považovať ani za\ndiskriminačné, keďže sa bez rozdielu týka všetkých osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorých\npríjem pre jednu plnoletú fyzickú osobu presahuje trojnásobok sumy životného minima podľa osobitného\npredpisu. Je pritom právom štátu, aby v súlade s čl. 39 ods. 3 Ústavy upravil podrobnosti o práve\nna primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu či v starobe v zákone. Právna\núprava v zákone č. 447/2008 Z. z. napriek tomu, že obsahuje limity (z hľadiska príjmu a majetku vo\nvlastníctve žiadateľa) pre samotný vznik nároku na peňažné príplatky, plne korešponduje prevzatým\nmedzinárodnoprávnym záväzkom.\n30. Kasačný súd pripomína, že sociálna pomoc je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so\nzdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného minima.\n31. Sociálna pomoc spolu s inštitútmi ako je podpora v nezamestnanosti, aktívny politika trhu práce,\nminimálna mzda, minimálne dávky z poistných systémov či príspevok na bývanie tvorí tzv. sociálnu\nzáchrannú sieť ako garanciu minimálneho štandardu. Sociálna pomoc dotvára systém náhradných\nzdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti) ale zároveň aj na preukázaní\nchýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením.\n32. V kontexte § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. potom peňažný prostriedok na diétne stravovanie, o\nktorý požiadal aj sťažovateľ, kompenzuje sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (zvýšené\nvýdavky) s cieľom zmierniť ho alebo prekonať, a to práve a výlučne formou poskytnutia peňažných\nprostriedkov (peňažného príspevku).\n33. Nastavenie stropu (výšky) príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nad ktorý už nie\nje možné objektívne konštatovať, že peňažný príspevok bude náležite plniť svoju nosnú kompenzačnú\nfunkciu pretože potenciálny adresát preukázateľne disponuje takým príjmom, z ktorého sa vie v tomto\nohľade zabezpečiť sám, nemožno bez ďalšieho chápať ako diskrimináciu tých osôb, ktoré sú zdravotne\nťažko postihnuté, no dosahujú vyšší príjem (resp. majú majetok) ako sa to nesprávne domnieva\nsťažovateľ.\n34. Z predloženého spisového materiálu nepochybne vyplýva, že sťažovateľ trpí cukrovkou II. typu na\nintenzifikovanom inzulínovom režime v štádiu chronických komplikácií, ktorý stav si skutočne vyžaduje\nobstarávanie osobitných potravinových výrobkov spojených s dodržiavaním diétneho režimu a že z tohto\ndôvodu mu skutočne vznikajú mimoriadne výdavky. Indikáciu opodstatnenosti a potrebnosti sociálnej\npomoci relevantne a správne skonštatovali samotné správne orgány a aj krajský súd.\n\n35. Príspevok na diétne stravovanie však žalobcovi nebolo možné priznať z dôvodu jeho preukázaného\npríjmu (podľa § 38 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z. z.) a tiež z dôvodu vlastníctva majetku nad sumu\n39.833 eur (§ 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z.), nakoľko jednak výška príjmu sťažovateľa a jednak\naj hodnota jeho majetku, mu objektívne umožňuje, aby si dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia\nvykompenzoval z vlastných finančných zdrojov. Sťažovateľ je v pozitívnom zmysle slova natoľko aktívny\na produktívny, že znevýhodnenie, ktoré v oblasti zvýšených výdavkov skutočne reálne má, dokáže\n(napriek svojmu skutočne ťažkému zdravotnému postihnutiu) prekonať vlastnou zásluhou a vlastným\npričinením (resp. zhodnotením vlastného majetku).\n36. Sťažovateľ ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je v situácii hmotnej ani sociálnej\nnúdze, čo v konečnom dôsledku ani sám sťažovateľ nenamietal. Nemal výhrady k záveru správnych\norgánov, že jeho priemerný mesačný príjem v roku 2015 bol vyšší ako trojnásobok sumy životného\nminima a ani k záveru, že vlastní majetok v hodnote prevyšujúcej 39.833 eur. Kasačný súd v kontexte\nbodu 26. odôvodnenia nemohol prisvedčiť kasačnej námietke sťažovateľa, že sa voči nemu postupovalo\ndiskriminačne, keď mu neboli priznané rovnaké výhody a rovnaký úžitok zo zákona práve z dôvodu jeho\nvyššieho príjmu a majetku.\n37. Napriek strohému odôvodneniu krajského súdu, kasačný súd jeho rozsudok považoval za vecne\nsprávny, pričom prihliadnuc na zásadu hospodárnosti konania, sám komplexnejšie uviedol všetky\ndôvody, ktoré ho vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav veci i jej správne právne posúdenie viedli\nk prijatiu záverov zhodných s názorom nielen krajského súdu ale i oboch stupňov správnych orgánov.\n38. Kasačný súd neuznal za náležitú námietku sťažovateľa, že neprerušenie konania a nepodanie\nnávrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky je potrebné\npovažovať za porušenie jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1,\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, či práva na účinný prostriedok nápravy podľa § 13 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 5 Listiny.\n39. Krajský súd správne poukázal na to, že na postup podľa ustanovenia § 100 ods. 1 písm. b/ Správneho\nsúdneho poriadku nemá účastník konania právny nárok a v konečnom dôsledku žalobca v žalobe\nnamietal jedine nesúlad príslušných ustanovení (uvedených vyššie) zákona č. 447/2008 Z. z. s článkom\n5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Žalobca síce citoval všeobecné právne\nzávery z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, v týchto\nvšak ide o celkom iné skutkové prípady a právne závery, navyše, žalobca ich nestotožnil so svojím\nprípadom v danej veci, čo nie je postačujúce.\n40. O návrhu sťažovateľa, aby konanie podľa § 100 ods. 1 písm. b/ prerušil kasačný súd a aby vec\npredložil Ústavnému súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o súlade ustanovení § 38 ods. 17, §\n41 ods. 12 a § 18 zákona č. 447/2008 Z. z. z 29.10.2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu\nťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov s článkom 5 Dohovoru OSN\no právach osôb so zdravotným postihnutím, kasačný súd rozhodol tak, že ho zamietol, nakoľko ho (tak\nako aj krajský súd) nepovažoval za opodstatnený, keďže v kontexte všetkých argumentov uvedených už\nvyššie (na rozdiel od názoru sťažovateľa) dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vyvolanie\nkonania o súlade právnych predpisov.\n41. Záverom kasačný súd už len pre úplnosť poznamenáva, že v konaní o kasačnej sťažnosti vo veci\nkonania o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ Správneho súdneho poriadku\nsťažovateľ nemusí byť zastúpený advokátom.\n42. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd v súlade § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167\nods. 1 SSP a § 168 SSP, nakoľko sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a na strane žalovaného\nnevzhliadol dôvod, pre ktorý by mohol spravodlivo požadovať náhradu dôvodne vynaložených trov\nkonania.\n43. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nnie\n\nj e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sa/3/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}