{"guid": "83b4138b-0ac2-4889-a9ab-eaf459cfe519:4695e159-45c9-4611-a84e-1ff3138bf50f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7016201215.1", "spisova_znacka": "4Usam/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Usam/1/2018 z 5. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. novembra 2018, sp. zn. 4Usam/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:7016201215.1", "identifikacne_cislo": "7016201215", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Viliam Pohančeník", "sudca_id": 261, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-viliam-pohancenik-261", "datum_vydania": "2018-11-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-313.odsek-1", "nazov": "§ 313 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-313.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-313"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-313"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4695e159-45c9-4611-a84e-1ff3138bf50f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7016201215.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016201215.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016201215.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Usam/1/2018\n7016201215\n05. 11. 2018\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2018:7016201215.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a\nzo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Nory Halmovej, v právnej veci žalobkyne: R., zastúpená:\nJUDr. Juraj Füzer, advokát, M. R. Štefánika 1256/22, Trebišov, proti žalovanej: Obec Čierne Pole, Čierne\nPole 16, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Štefánikova 8, Michalovce, v\nmene ktorej koná JUDr. Peter Szárszoi, advokát a konateľ, o preskúmanie zániku mandátu poslanca\nobecného zastupiteľstva, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.\nk. 6S/111/2016-139 zo dňa 15.03.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nŽalobkyni priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/111/2016-139 zo dňa 15.03.2018 odmietol návrh žalovanej\nna nariadenie neodkladného opatrenia a určil, že mandát poslankyne Obecného zastupiteľstva obce\nČierne Pole - žalobkyne naďalej trvá. Zároveň rozhodol, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia zanikajú\nprávne účinky Osvedčenia zo dňa 22.09.2016 o tom, že sa W. stala poslankyňou obce Čierne Pole. O\ntrovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj\nlen „S.s.p.“) tak, že žalobkyni priznal proti žalovanej úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na vyjadrenie žalobkyne uvedené na pojednávaní,\nže sa nikdy nevzdala svojho mandátu poslankyne Obecného zastupiteľstva obce Čierne Pole. Jej\nmandát bol prvýkrát spochybnený dňa 29.09.2016 na zasadnutí obecného zastupiteľstva starostom\nobce, ktorý uviedol, že sa vzdala poslaneckého mandátu. Starosta však nevedel predložiť žiadny dôkaz\nani jej, ani prítomným poslancom. Zápisnicu o vzdaní sa poslaneckého mandátu, ktorá bola vyhotovená\n29.06.2016, jej starosta obce prvýkrát ukázal až dňa 27.10.2016 na zasadnutí obecného zastupiteľstva.\nNa tomto zasadnutí sa aj prvýkrát zúčastnila jej náhradníčka W.. Tvrdenie žalovanej, že najprv prehlásila,\nže sa vzdáva poslaneckého mandátu, o čom starosta spísal zápisnicu, a potom ju odmietla podpísať,\noznačila žalobkyňa za nepravdivé. Zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 24.06.2016 existujú\ndve verzie zápisnice. Jednu obdržal jej manžel, ktorý je rovnako poslanec obecného zastupiteľstva,\nktorý si ju vyžiadal na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám a táto zápisnica neobsahuje\nvyjadrenie žalobkyne o vzdaní sa poslaneckého mandátu. Druhá verzia zápisnice vyhotovenej dňa\n29.06.2016 v bode 7 uvádza, že: „R. ako poslankyňa konštatovala, že schváľme rozpočet a ja končím\nako poslankyňa - vzdám sa mandátu“.\n\n3. Krajský súd tiež vypočul svedkyňu W., ktorá bola v roku 2016 hlavnou kontrolórkou v obci Čierne Pole\na zúčastňovala sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva. Vo svojej výpovedi uviedla, že na zasadnutí\nzastupiteľstva v júni 2016 sa prejednával rozpočet a žalobkyňa bola trochu rozčúlená a povedala, že\n„schváľme rozpočet a ja sa potom vzdám mandátu a nechcem byť poslankyňa, nechcem tam ďalej\nspolupracovať“. Ku skutočnosti, či sa žalobkyňa vzdala poslaneckého mandátu, sa nevedela vyjadriť.\nZápisnicu o vzdaní sa poslaneckého mandátu osobne nevidela a nevedela potvrdiť pravdivosť tvrdenia\nstarostu obce, že zápisnicu o vzdaní sa poslaneckého mandátu žalobkyne vyvesil na úradnú tabuľu.\n4. Svedok W. na pojednávaní uviedol, že v júni 2016 prišiel do budovy kultúrneho domu už po skončení\nzasadnutia zastupiteľstva, kde bola prítomná už iba žalobkyňa, jej manžel, starosta a zapisovateľka.\nŽalobkyňa bola rozčúlená a počul, že povedala „ja s tým končím“. Svedok sa nevedel vyjadriť, či to\nmyslela vážne. Ďalší svedok V. prehlásil, že žalobkyňa sa nevzdala svojho poslaneckého mandátu na\nžiadnom zastupiteľstve, ani dňa 24.06.2016. Zasadnutie zastupiteľstva bolo prerušené a pokračovalo\ndňa 28.06.2016. To, že sa žalobkyňa vzdala poslaneckého mandátu, starosta oznámil poslancom až\ndňa 29.09.2016, pričom im ukázal nejakú zápisnicu, ktorú predtým nikdy nevideli.\n5. Svedok Y. na pojednávaní uviedol, že ako poslanec Obecného zastupiteľstva obce Čierne Pole sa\npamätá, že dňa 24.06.2016 sa prerokovával a schvaľoval rozpočet. Na tomto zasadnutí žalobkyňa\nuviedla, že ak sa rozpočet schváli, vzdá sa mandátu. Rozpočet sa v tento deň neschválil, zastupiteľstvo\npokračovalo niekoľko dní. Svedok R. uviedol, že zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo\n24.06.2016 do neskorých nočných hodín, nebolo ukončené a poslanci sa uzniesli, že sa bude pokračovať\nv rokovaní dňa 28.06.2016. Tvrdil, že na tomto zasadnutí nedošlo k žiadnym prejavom zo strany\nžalobkyne, že sa vzdáva poslaneckého mandátu. Asi mesiac po konaní obecného zastupiteľstva si\nosobne vyžiadal od starostu zápisnicu z tohto zastupiteľstva, jeden exemplár dal poslancovi K. a jedno\nvyhotovenie vzal žalobkyni. V zápisnici nebol zaznamenaný priebeh rokovania tak, ako v skutočnosti\nprebiehalo a nebolo v ňom ani uvedené, že sa žalobkyňa vzdáva poslaneckého mandátu. Až v decembri\n2016 mu starosta odovzdal ďalšiu zápisnicu z toho istého zastupiteľstva, kde bola dopísaná veta, že ak\nbude schválený rozpočet, žalobkyňa sa vzdá mandátu. Potvrdil, že o vzdaní sa poslaneckého mandátu\nžalobkyňou sa poslanci dozvedeli na zasadnutí dňa 29.09.2016, keď pred začatím rokovania obecného\nzastupiteľstva starosta prehlásil, že zastupiteľstvo nie je uznášania schopné, pretože žalobkyňa nie\nje poslankyňou, keďže sa poslaneckého mandátu vzdala. Tomuto tvrdeniu neuverili ani poslanci, ani\nprítomná verejnosť, ktorá na prehlásenie starostu reagovala smiechom.\n6. Právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že svedeckými výpoveďami aj písomnými dokladmi\nbolo preukázané, že sa ako poslankyňa obecného zastupiteľstva zúčastnila na jeho zasadnutí dňa\n18.08.2016, na ktoré bola riadne predvolaná. Žalobkyňa bola určená spolu s poslancom Horňákom\nza overovateľov zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z júna 2016, ale originál zápisnice\nnepodpísala a zápisnicu vyhotovenú dňa 29.06.2016, v ktorej je uvedené konštatovanie o vzdaní sa\nposlaneckého mandátu, považovala za podvrh. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR vo veci\nGaulieder, z ktorého vyplýva, že nestačí len prehlásenie o vzdaní sa poslaneckého mandátu, ale na\nvzdanie je potrebné preukázať vôľu vzdať sa poslaneckého mandátu.\n7. Krajský súd zo zápisnice o vzdaní sa poslaneckého mandátu zistil, že obsahuje konštatovanie,\nže žalobkyňa sa dňa 29.06.2016 na základe aktívne prejavenej vôle vzdala ústne do zápisnice\nposlaneckého mandátu. Zápisnica je podpísaná starostom obce. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 369/1990 Zb.“) obsahuje niekoľko spôsobov\nzániku mandátu poslanca a jedným z nich je vzdanie sa mandátu. Vzdanie sa mandátu je jednostranným\nprávnym úkonom, ktorý musí byť vykonaný osobne, slobodne a vážne. Musí byť tiež uskutočnený\nkvalifikovaným spôsobom, a to písomne, alebo ústne do zápisnice.\n8. V preskúmavanej veci žalovaná tvrdila, že žalobkyňa sa vzdala mandátu ústne do zápisnice. Zápisnica\nvyhotovená starostom obce o uvedenom právnom úkone však nie je takým dôkazom, ktorý by bez\nakýchkoľvek pochybností preukazoval prejavenú vôľu žalobkyne vzdať sa mandátu. Žalobkyňa nebola\nprítomná pri spisovaní tejto zápisnice, preto ju ani nepodpísala, a zápisnica neobsahuje jej osobne\nprejavenú vôľu vzdať sa mandátu. Ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že sa žalobkyňa vzdala\nmandátu. Ak by sa ho chcela vzdať na júnovom zasadnutí obecného zastupiteľstva a tento prejav by\nbol urobený vážne, slobodne a zrozumiteľne, malo sa to zapísať do zápisnice a poslanci obecného\nzastupiteľstva by tento prejav vzali na vedomie vo forme uznesenia. Dodatočné vyhotovenie zápisnice\n\nnezodpovedá zákonnému spôsobu zakotvenému v zákone č. 369/1990 Zb., ktorý upravuje vzdanie sa\nmandátu poslanca. Takýto právny úkon je podľa názoru krajského súdu neplatný.\n9. Keď súd rozhodne podľa § 323 ods. 1 S.s.p. o trvaní mandátu poslanca, zároveň má v rozhodnutí\nuviesť číslo a deň vydania uznesenia zastupiteľstva, ktorého právne účinky zanikli a na základe ktorého\nby si výkon dotknutého mandátu uplatňovala iná osoba. V preskúmavanom prípade žalovaná neprijala\nuznesenie, ktorým by rozhodla, že povoláva za žalobkyňu náhradníka na zloženie sľubu poslanca.\nStarosta obce nepostupoval podľa § 192 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu\nvolebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len\n„zákon č. 180/2014 Z. z.“), ale vydal pre náhradníčku osvedčenie, že sa stala poslankyňou. Vzhľadom\nna to, že na základe takéhoto osvedčenia by si mohla povolaná náhradníčka naďalej uplatňovať mandát\nposlankyne, krajský súd zároveň rozhodol, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia stráca osvedčenie\nvydané náhradníčke svoje účinky.\n10. Návrh žalovanej na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej aj len „C.s.p.“) krajský súd odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p.\nako neprípustný z dôvodu, že podľa § 25 prvá veta S.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa\nna konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti C.s.p., okrem ustanovení\no intervencii. Neodkladné opatrenie je zaradené do tretej časti tretej hlavy prvého oddielu C.s.p. a\ninštitút neodkladného opatrenia je v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zániku mandátu poslanca\nobecného zastupiteľstva vylúčený.\nII.\n11. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná (sťažovateľka) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby\nkasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n12. Uviedla, že žalobkyňa sa vzdala mandátu riadne a na základe ňou prejavenej a opakujúcej\nsa vôle a dokonaná bola výrokom o vzdaní sa poslaneckého mandátu, na základe ktorého bolo\npovinnosťou starostu obce Čierne Pole, V., vyhotoviť zápisnicu o vzdaní sa poslaneckého mandátu.\nŽalobkyňa už počas zasadnutia obecného zastupiteľstva viackrát prejavila vôľu vzdať sa mandátu a po\nukončení schôdze na tomto stanovisku zotrvala. Starosta ju upozornil, že o vzdaní sa mandátu musí\nvyhotoviť zápisnicu, čo aj urobil po skončení zasadnutia obecného zastupiteľstva. Žalobkyňa neustále\npopiera svoju jasne prejavenú vôľu, a to z dôvodu častých zmien nálad a názorov, čo potvrdzujú aj\nsamotní spoluobčania. Sťažovateľka sa domnievala, že toto správanie žalobkyne môže byť spôsobené\naj jej častou práceneschopnosťou a tým, že sa lieči v príslušnom zdravotníckom zariadení ako aj\nmedikamentóznou liečbou. Jej správanie je veľmi nestabilné a dochádza u nej k rozdielnym vyjadreniam\nv krátkom časovom intervale.\n13. Oznámenie o vzdaní sa poslaneckého mandátu bolo aj riadnym spôsobom vyvesené na úradnej\ntabuli obce, keďže medzitým žalobkyňa odišla. Sťažovateľka jej odniesla zápisnicu, na čo jej žalobkyňa\nodpovedala, že je to pre ňu vybavená vec a odišla. Vyvesenie zápisnice na úradnej tabuli potvrdila aj\nreferentka, ktorá bola prítomná pri písaní zápisnice, no táto nebola vypočutá ako svedok.\n14. Žalobkyňa s manželom - pánom Vladimírom Vincom narúšajú a zasahujú do priebehu zasadnutí\nobecného zastupiteľstva nekultivovaným spôsobom. Na zvolanom zastupiteľstve, ktoré sa konalo dňa\n21.12.2017, žalobkyňa doslova „štvala“ štatutára obce, aby do miestnosti, kde sa konalo zastupiteľstvo,\npustil aj verejnosť. Štatutár obce by po prvom bode programu, ktorý bol neverejný, umožnil prístup\nverejnosti. Žalobkyňa opäť vyhrocovala situáciu spolu s privolanými médiami a policajnou hliadkou a\nštatutár obce bol nútený riadne zvolané zastupiteľstvo neotvoriť.\n15. Z výpovedí svedkov W. podľa názoru sťažovateľky vyplýva, že títo počuli žalobkyňu uviesť, že sa\nvzdá mandátu.\n16. Zápisnica obsahuje konštatovanie, že žalobkyňa sa dňa 29.06.2016 na základe aktívne prejavenej\nvôle vzdala ústne do zápisnice poslaneckého mandátu a tento prejav bol urobený vážne, slobodne,\nzrozumiteľne a v prítomnosti svedkov, ktorí nemali možnosť byť vypočutí. Táto zápisnica je podpísaná\n\nstarostom obce. Krajskému súdu nebol predložený originál zápisnice v písomnej podobe, vyhotovený\nreferentkou W., ktorá ju chcela doložiť na výsluchu, no nebolo jej to umožnené, čo sťažovateľka\npovažovala za formálne pochybenie zo strany krajského súdu.\n17. Výrok žalobkyne počas zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 29.06.2016 jednoznačne smeroval\nk vzdaniu sa mandátu a takýto prejav nevyvolával najmenšie pochybnosti o jej vôli. Na preukázanie\nnaplnenia podmienok zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva je potrebný nespochybniteľný\nzáver orgánu obce, pričom sa vyžaduje aj aktivita obce, smerujúca k objektívnemu zisteniu a\npreukázaniu dôvodu zániku mandátu. Skutočnosti preukazujúce vzdanie sa poslaneckého mandátu by\npotvrdila referentka obce pani W. a starosta obce pán V., no ich výsluch sa neuskutočnil.\n18. Ďalej sťažovateľka citovala § 438 ods. 1, 2, § 440 ods. 1, § 119 S.s.p. a mala za to, že krajský súd\njej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu nevypočutia starostu obce Čierne Pole, V.\na zapisovateľky zápisnice pani W.. Pokiaľ ide o zasadnutie obecného zastupiteľstva uskutočnené dňa\n18.08.2017, na ktoré bola žalobkyni doručená pozvánka, išlo len o chybu v ľudskom faktore a táto jej\nbola zaslaná omylom.\nIII.\n19. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla, aby ju kasačný súd odmietol ako neprípustnú\nalebo ju zamietol ako nedôvodnú. Mala za to, že krajský súd riadne zistil skutkový stav veci a na jeho\nzáklade správne rozhodol.\n20. Nesúhlasila s tvrdením sťažovateľky, že jej krajský súd znemožnil procesným postupom\nuskutočňovať jej patriace procesné práva a nedošlo ani k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nSťažovateľka bola počas celého konania pasívna a okrem podania vyjadrenia vo veci a predloženia\nzápisnice o vzdaní sa poslaneckého mandátu nepredložila krajskému súdu žiadne iné listinné dôkazy.\nKrajský súd vytýčil vo veci viacero pojednávaní, ktoré boli odročené pre zlý zdravotný stav starostu\nobce alebo jej právneho zástupcu, prípadne z iných dôvodov. Od podania žaloby v novembri 2016\ndo rozhodnutia súdu dňa 15.03.2018 uplynulo vyše roka a sťažovateľka mala dostatok priestoru\nuplatniť svoje procesné práva. Starosta obce sa počas práceneschopnosti zúčastňoval rôznych akcií a\npohyboval sa po obci. Je zrejmé, že sťažovateľka sa zámerne snažila oddialiť rozhodnutie súdu.\n21. K námietke sťažovateľky o nevypočutí referentky obce pani W. a starostu obce žalobkyňa uviedla,\nže tieto dôvody mohli byť uplatnené počas konania. Sťažovateľka tiež mohla doručiť krajskému súdu\noriginál zápisnice o vzdaní sa poslaneckého mandátu.\n22. Podanie kasačnej sťažnosti neprichádza do úvahy ani z dôvodu nedostatočne zisteného skutočného\nstavu veci, ani pre nesprávne právne posúdenie veci. Krajský súd vec správne právne posúdil a\ndostatočne zistil skutočný stav veci. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala nesprávnosť právneho\nposúdenia veci, ale neuviedla žiaden dôvod, prečo mal krajský súd rozhodnúť na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia.\n23. Ani z jedného dôkazu vykonaného krajským súdom nevyplýva, že by sa žalobkyňa vzdala\nposlaneckého mandátu, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia. V tejto súvislosti poukázala na správne\nvecné dôvody uvedené v bodoch 24 až 30 rozsudku krajského súdu. Tvrdenia sťažovateľky týkajúce\nsa vyhotovenia zápisnice o údajnom vzdaní sa poslaneckého mandátu, považovala za zavádzajúce\na nepreukázané. Aj po vyhotovení tejto zápisnice bola žalobkyňa predvolávaná ako poslankyňa na\nzasadnutie obecného zastupiteľstva. Nejde o omyl, ako sa to snažila prezentovať sťažovateľka.\n24. V súvislosti s tvrdeniami sťažovateľky, ktorými spochybňovala psychickú spôsobilosť žalobkyne,\ntáto uviedla, že týmito absurdnými tvrdeniami zasahuje do jej osobnostných práv. Zároveň predložila\npotvrdenie - lekársku správu od obvodného lekára W. zo dňa 04.06.2018 preukazujúce, že nie je liečená\nna psychiatrickej ambulancii a ani nikdy nebola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení.\n\nIV.\n25. Sťažovateľka v reakcii na vyjadrenie žalobkyne opätovne navrhla, aby kasačný súd zrušil rozsudok\nkrajského súdu s poukazom na § 440 ods. 1 S.s.p. a vyjadrila nesúhlas s tvrdeniami žalobkyne. Pani W.\nchcela byť vypočutá ako svedkyňa, aby preukázala pravdivosť tvrdení sťažovateľky a aby preložila ručne\npísanú zápisnicu, ktorú spísala ako zapisovateľka. Nebolo jej ani umožnené vyjadriť sa k stavu veci.\nPrávny zástupca žalobkyne zrejme nepochopil rozdiel medzi ručne písanou zápisnicou zo zasadnutia\nobecného zastupiteľstva a fotokópiou po skončení obecného zastupiteľstva, ktorou sa krajský súd\nvôbec nezaoberal. Práve v tomto okamihu došlo k vzdaniu sa poslaneckého mandátu. Pán O. - manžel\nžalobkyne ani pán K. neboli pri tomto akte prítomní. Jediným skutočným dôkazom je teda ručne písaná\nzápisnica.\n26. Žalobkyni vyhovovalo, že starosta obce ani zapisovateľka nemohli vypovedať, pretože na tomto\nvýsluchu by predložili originál zápisnice. Svedkovia na výsluchu opisovali len skutočnosti počas\nkonania obecného zastupiteľstva a nie po jeho skončení, nakoľko tam neboli prítomní. Zápisnica bola\nriadne spísaná, k vzdaniu sa poslaneckého mandátu došlo hneď po skončení zasadnutia. Žalobkyňa\nnepodpísala zápisnicu, lebo sa vyjadrila, že vec je pre ňu vybavená a odišla. Zápisnica podľa názoru\nsťažovateľky potvrdzuje vôľu žalobkyne, že „schváľme rozpočet a ja sa vzdám, končím“, čo potvrdili aj\nsvedkovia. Výrok žalobkyne počas zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 29.06.2016 jednoznačne\nsmeroval k vzdaniu sa mandátu a takýto prejav nevyvolal najmenšie pochybnosti o jej vôli. Celé konanie\nvychádzalo len z tvrdení svedka, a to manžela žalobkyne pána O.. K tvrdeniam žalobkyne ohľadom\nodročenia pojednávaní sťažovateľka uviedla, že každá neúčasť bola riadne ospravedlnená.\n27. Sťažovateľka opakovane poukázala na to, že oznámenie o vzdaní sa poslaneckého mandátu bolo\nriadnym spôsobom vyvesené na úradnej tabuli obce, keďže žalobkyňa odišla a tiež na nestabilitu jej\nsprávania. Na záver zdôraznila, že svedkovia prítomní na pojednávaní na krajskom súde konštatovali,\nže žalobkyňa zasahovala do ich výsluchu a rušila priebeh pojednávania. Práve tu sa podľa názoru\nsťažovateľky odráža nestabilita a nepredvídateľné správanie žalobkyne.\nV.\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalovanej (sťažovateľky) nie je dôvodná.\n29. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či sa žalobkyňa hodnoverne a právne relevantnou formou\nvzdala mandátu poslankyne obecného zastupiteľstva.\n30. Jedným zo spôsobov zániku mandátu poslanca ustanoveným v zákone č. 369/1990 Zb. je vzdanie\nsa mandátu, ktoré môže byť urobené iba písomne, alebo ústne do zápisnice.\n31. Podľa § 25 ods. 2 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb., mandát poslanca zaniká vzdaním sa mandátu.\nMandát poslanca zanikne vzdaním sa len vtedy, ak vzdanie sa bolo urobené ústne do zápisnice, alebo\npísomne; pri písomnom vzdaní sa mandátu jeho účinky nastávajú doručením obecnému úradu. Vzdanie\nsa mandátu nemožno vziať späť.\n32. Podľa § 192 ods. 1, 2 zákona č. 180/2014 Z. z., ak zanikol mandát poslanca obecného zastupiteľstva,\nnastupuje ako náhradník kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov vo volebnom obvode,\nv ktorom zanikol mandát. V prípade rovnosti hlasov sa postupuje primerane podľa § 189 ods. 2 a 3.\nNastúpenie náhradníka oznámi starosta obce do 15 dní po tom, čo zanikol mandát na úradnej tabuli obce\na odovzdá mu osvedčenie o tom, že sa stal poslancom obecného zastupiteľstva. Osvedčenie podpisuje\nstarosta obce.\n33. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že skutočnosti súvisiace s tvrdeným zánikom mandátu\nžalobkyne vyplývajú zo zápisnice o vzdaní sa poslaneckého mandátu zo dňa 29.06.2016. Túto zápisnicu\nvyhotovil starosta obce, ktorý ju aj podpísal. V zápisnici je uvedené konštatovanie, že žalobkyňa sa\n\n„... dňa 29.06.2016 na základe aktívne prejavenej vôle - právneho úkonu poslanca ústne do zápisnice\nvzdala poslaneckého mandátu.“\n34. Je potrebné prisvedčiť krajskému súdu, že vzdanie sa poslaneckého mandátu je jednostranným\nprávnym úkonom, ktorý musí byť uskutočnený osobne, slobodne, vážne a kvalifikovaným spôsobom buď\npísomne, alebo ústne do zápisnice. Sťažovateľka považovala písomnú zápisnicu zo dňa 29.06.2016 za\ndostatočný dôkaz, že sa žalobkyňa vzdala poslaneckého mandátu, avšak žalobkyňa opakovane tvrdila,\nže takýto prejav vôle nikdy neurobila ani písomne, ani ústne do zápisnice.\n35. Rozhodujúcim pre prijatie záveru, či sa žalobkyňa vzdala mandátu alebo nie, je posúdenie jej prejavu\nvôle, ktorý musí byť uskutočnený slobodne, vážne, určite a zákonom upravenou formou.\n36. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 8/97 zo dňa 23.07.1997 konštatoval,\nže „Konkrétny následok upravený objektívnym právom, ktorý má takéto konanie subjektu vyvolať\n(spôsobiť), predpokladá kvalifikovanosť tohto konania. Inými slovami, konanie subjektu, s ktorým\nobjektívne právo spája právny následok, t. j. právny úkon, je vlastne kvalifikovaný prejav vôle, ktorý\nje schopný vyvolať právom predpokladaný právny následok. Kvalifikovanosť vôle spočíva nielen v jej\nvážnosti a v slobodnom prejavení, ale aj v tom, že musí byť prejavená určitým spôsobom. Prejav\nvôle musí byť zrozumiteľný a určitý, a ak to upravuje zákon, musí byť vykonaný aj v určitej forme.\nFormálnosť prejavu vôle sa spája jednak s obsahom právneho úkonu (obsahové náležitosti právneho\núkonu) a jednak s jeho spôsobom vyjadrenia (písomný, ústny, konkludentný). Ak má právny úkon vyvolať\nprávne následky pre ďalšieho účastníka vzťahu, musí mu byť doručený (adresný právny úkon). Ak tieto\nnásledky vyvolá aj bez ohľadu na jeho vôľu, t. j. na vôľu druhého účastníka vzťahu, ide o právny úkon\njednostranný. Proces doručovania musí však začať uskutočňovať ten subjekt, ktorého právny úkon má\nvyvolať konkrétny (želaný) právny následok (najmä vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu).\n37. Kvalitatívnymi znakmi právneho úkonu ako celku sú reálna možnosť jeho uskutočnenia (faktická\nrealizácia - právny úkon je možný) a dovolenosť takéhoto konania, t. j. svojím obsahom alebo účelom\nneodporuje zákonu alebo ho neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom, t. j. právny úkon je\ndovolený.“\n38. Ak právny úkon nemá niektorý z kvalitatívnych znakov, nemôže vyvolať účinky, ktoré s ním verejné\nprávo spája a takýto právny úkon je s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka neplatný.\n39. Kasačný súd je názoru, že zápisnicu zo dňa 29.06.2016 nemožno považovať za kvalifikovaný\nspôsob vzdania sa mandátu poslankyne obecného zastupiteľstva. Vzhľadom na to, že vzdanie sa\nposlaneckého mandátu ústne do zápisnice je jednostranný právny úkon, vyžaduje sa, aby bola zápisnica\npodpísaná osobou, ktorá tento prejav vôle uskutoční. V predmetnej zápisnici však absentuje podpis\nžalobkyne, a preto ju nemožno považovať za zápisnicu obsahujúcu jej prejav vôle smerujúci k vzdaniu\nsa poslaneckého mandátu.\n40. Vzdanie sa funkcie poslanca obecného zastupiteľstva sa môže vykonať len osobne a výlučne na\nzáklade slobodne a vážne prejavenej vôle. Žalobkyňa opakovane popierala, že prejav vôle, ktorý je\nobsahom zápisnice zo dňa 29.06.2016, nie je jej prejavom vôle. Ak poslanec jednoznačne popiera alebo\nspochybňuje, že nejde o jeho slobodne, vážne a zrozumiteľne prejavenú vôľu, nemožno ju považovať\nza vôľu prejavenú jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom. Z takto prejavenej vôle nemôžu\nvzniknúť účinky predpokladané zákonom č. 372/1990 Zb., ktorými sú zánik mandátu poslanca obecného\nzastupiteľstva.\n41. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce\nexistuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s\nvnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní či hre a za takýto prejav\nvôle možno považovať aj vyjadrenie žalobkyne, že sa po schválení rozpočtu vzdá mandátu, ktoré urobila\nv stave rozčúlenia. Skutočnosť, že žalobkyňa bola rozčúlená, vyplýva aj z výpovedí svedkov a takto\nprejavenú vôľu nemožno považovať za vážnu, navyše bez toho, aby ju prejavila zákonom ustanovenou\nformou, teda písomne alebo ústne do zápisnice.\n\n42. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nakoľko mandát poslanca obecného zastupiteľstva sa\nvykonáva osobne, aj k vzdaniu sa môže dôjsť len osobne, na základe vlastného prejavu vôle, ktorý\nje zároveň nespochybniteľný. Vyžaduje sa, aby bolo jednoznačne preukázané, že poslanec vyjadril\nslobodnú, vážnu, určitú a zákonom predpísaným spôsobom prejavenú vôľu vzdať sa funkcie poslanca.\n43. Na vzdanie sa mandátu poslanca obecného zastupiteľstva možno analogicky uplatniť aj ďalší právny\nnázor uvedený v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/97 zo dňa 23.07.1997 týkajúcom sa vzdania\nsa mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „...\npod pojmom „poslanec sa môže funkcie poslanca vzdať“ je potrebné (vzhľadom na mimoriadny význam\ndôsledkov realizácie uvedeného ustanovenia) chápať jedine výslovný, vážne a slobodne myslený prejav\nvôle poslanca Národnej rady, ktorý svoj úmysel (vyjadrený písomnou formou) nespochybňuje, či dokonca\npopiera...“.\n44. „... Rozhodnutie o vzdaní sa funkcie poslanca Národnej rady je jeho jednostranným, verejnoprávnym\na výlučným ústavným právom, v ktorom ho nemôže nikto nahradiť, pretože každý poslanec podľa ústavy\nvykonáva mandát osobne, bez viazania sa príkazmi, a preto sa ho môže iba osobne vzdať, a to na\nzáklade jeho právne nespochybniteľného písomného prejavu vôle.“\n45. Krajský súd v napadnutom rozsudku správne konštatoval, že ak by sa žalobkyňa chcela vzdať\nmandátu na júnovom zasadnutí obecného zastupiteľstva a tento prejav by urobila slobodne, vážne a\nzrozumiteľne, bolo to potrebné spísať formou zápisnice, ktorú by žalobkyňa podpísala a poslanci by\njej jednostranný prejav vôle vzali na vedomie formou uznesenia. Skutočnosť, že nešlo o slobodný,\nvážny a zrozumiteľný prejav vôle žalobkyne vzdať sa mandátu poslankyne obecného zastupiteľstva,\npotvrdila jednak samotná žalobkyňa a jednak výpovede svedkov W. či O.. Títo svedkovia iba potvrdili,\nže žalobkyňa bola dňa 24.06.2016 rozčúlená a kričala, že ak sa schváli rozpočet, vzdá sa poslaneckého\nmandátu.\n46. Do súdneho spisu boli doložené dve verzie zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa\n24.06.2016. Žalobkyňa tvrdila, že prvú verziu dostal jej manžel na základe žiadosti podanej v zmysle\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám a neobsahuje vyjadrenie žalobkyne o vzdaní sa mandátu\na druhá verzia v bode 7 uvádza, že „R. ako poslankyňa konštatovala, že schváľme rozpočet a ja končím\nako poslankyňa - vzdám sa mandátu.“ Bez ohľadu na to, ktorá verzia zápisnice je pravdivá, ani v druhom\nprípade by prejav vôle žalobkyne nemohol byť považovaný za písomné vzdanie sa mandátu. Okrem\ntoho, ak by aj skutočne žalobkyňa urobila takéto vyjadrenie, na platnosť takéhoto prejavu by chýbala\nvážnosť prejavu vôle ako aj zákonom ustanovená forma.\n47. Po preskúmaní veci dospel kasačný súd k záveru, že zápisnica o vzdaní sa poslaneckého mandátu\nzo dňa 29.06.2016 nie je svojím obsahom prejavom slobodnej a vážnej vôle žalobkyne, ale iba fiktívnym\nprejavom vôle. Nepochybne išlo o prejav vôle „iného subjektu“, a to starostu obce, ktorý vyhotovil\nzápisnicu a sám ju podpísal.\n48. Námietku sťažovateľky týkajúcu sa nemožnosti predloženia originálu rukou písanej zápisnice\nvyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Napriek tomu, že krajský súd nepredvolal zapisovateľku pani\nW. na výsluch, sťažovateľke nič nebránilo predložiť tento originál zápisnice krajskému súdu osobne\nalebo poštou. Nemožno súhlasiť so sťažovateľkou, že nepredvolanie pani W. predstavovalo formálne\npochybenie krajského súdu, pretože ani tento dôkaz by nepreukazoval vzdanie sa poslaneckého\nmandátu žalobkyňou, keďže zápisnicu podpísal iba starosta a nie samotná žalobkyňa.\n49. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky.\n50. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „dohovor“),\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch, alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenie proti nemu.\n\n51. Ústavný súd SR vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy už uviedol, že formuláciou\nuvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa\nmôže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle\na nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v\nmedziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods.\n4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj\nprávo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02).\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej\nnormy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený\nstav veci. Čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručuje každému právo podať žalobu o uplatnenie svojich občianskych\npráv a záväzkov na súde. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na\nprístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu\na zloženie súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie\nveci (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP“) zo dňa 21.02.1975, séria\nA, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní,\nprincíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\n52. Z ustálenej judikatúry ESĽP (vo veci Kraska proti Švajčiarsku zo dňa 29.04.1993) vyplýva, že z práva\nna spravodlivé súdne konanie plynie aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Pokiaľ\nprocesný návrh účastníka konania (vrátane návrhu na vykonanie dokazovania) nemá súvis s predmetom\nprejednávanej veci a nemá význam pre rozhodnutie vo veci, nie je povinnosťou súdu dať strane odpoveď\nna to, prečo procesnému návrhu strany nevyhovel.\n53. Námietku sťažovateľky, že krajský súd jej nesprávnym úradným procesným postupom znemožnil\nuskutočniť jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\na najmä rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, vyhodnotil kasačný súd ako\nnedôvodnú. V tejto súvislosti je potrebné vysporiadať sa v prvom rade s námietkou sťažovateľky\nohľadom nevypočutia starostu obce V. a zapisovateľky pani F. Subjektom, ktorý určuje, čo sa bude\ndokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré\ndôkazy vykoná, je správny súd. Vždy je potrebné mať na pamäti dôležitú skutočnosť, že dokazovanie\nmá byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. To znamená, že konečná\nvoľba toho, aké dôkazy a či vôbec budú v správnom konaní vykonané, závisí od správneho súdu.\nSprávny súd teda nie je bezpodmienečne viazaný návrhmi účastníkov konania a rozhodne nie je\npovinný vykonať všetky nimi navrhnuté dôkazy. Správny súd spravidla nebude vykonávať dôkazy,\nktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie veci nadbytočné. Kasačný súd mal za to, že v prejednávanej\nveci nebolo potrebné uskutočniť výsluch sťažovateľkou navrhnutých svedkov, nakoľko s ohľadom na\nzásadu hospodárnosti konania ich výpovede neboli nevyhnutné na rozhodnutie vo veci a boli právne\nbezvýznamné. Vzhľadom na to, že rozhodovanie o vykonaní, resp. nevykonaní navrhovaných dôkazov\npatrí do výlučnej právomoci správneho súdu, nemajú účastníci konania na vykonanie dokazovania\nsprávnym súdom právny nárok.\n54. Ďalej bolo potrebné posúdiť správnosť postupu krajského súdu, ktorý rozhodol vec na pojednávaní v\nneprítomnosti sťažovateľky. Tento postup považoval kasačný súd za súladný so zákonom. V správnom\nsúdnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní (§ 105 ods. 1\nS.s.p.). Inštitút odročenia pojednávania je z uvedeného dôvodu potrebné vnímať ako niečo výnimočné.\nOdročenie pojednávania je možné aj na návrh účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu. Aj v\ntomto prípade však platí, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak\nsa účastník konania alebo jeho právny zástupca nemôžu z dôležitých dôvodov dostaviť na pojednávanie\na zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.\n\n55. Zo súdneho spisu vyplýva, že pojednávanie bolo viackrát odročené z dôvodov na strane\nsťažovateľky. Podľa názoru kasačného súdu postupoval krajský súd v súlade so zásadou hospodárnosti,\nkeď poslednej žiadosti právneho zástupcu sťažovateľky o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko\naj keď sa sťažovateľka nemohla dostaviť na pojednávanie z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu\nstarostu, právnemu zástupcovi nič nebránilo zúčastniť sa na pojednávaní a uplatňovať procesné práva\nsťažovateľky. Je potrebné mať na zreteli, že primárny je jednak záujem správneho súdu o hospodárne\na efektívne prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a tiež záujem účastníka konania, a to nielen\nžalovanej (sťažovateľky), ale aj žalobkyne, ktorá v dôsledku prebiehajúceho správneho súdneho konania\nnemohla vykonávať svoj mandát poslankyne obecného zastupiteľstva. Navyše, správne súdne konanie\nsa predlžovalo pre opakované žiadosti sťažovateľky o odročenie pojednávania z dôvodov na jej strane,\nktorým viackrát krajský súd vyhovel a pojednávanie odročil.\n56. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod inak spôsobilý na odročenie pojednávania,\nnie je správny súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania\nuplatnený v procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania správneho súdneho konania, čo\nbolo aj v prejednávanej veci.\n57. Záverom je potrebné uviesť, že krajský súd zvolil nesprávnu formu rozhodnutia, keď vo veci rozhodol\nrozsudkom. Podľa § 323 ods. 1 veta prvá S.s.p., ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby\npodľa § 313 ods. 1 <., uznesením určí, že žalobcov mandát poslanca zastupiteľstva trvá. Toto pochybenie\nkrajského súdu však nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku. Vzhľadom na to, že krajský\nsúd rozhodol rozsudkom a nie uznesením, neostalo kasačnému súdu iné, ako s poukazom na § 457\nods. 1 S.s.p. tiež rozhodnúť rozsudkom.\n58. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto\nju zamietol.\n59. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že úspešnej\nžalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S.s.p.). O výške trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 1 S.s.p. v\nspojení s § 175 ods. 2 S.s.p. krajský súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n60. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/111/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:befa5528-c9f8-4464-ae3c-a212255fa167", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 8/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/97 z 23. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-23", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:befa5528-c9f8-4464-ae3c-a212255fa167"}], "citovane_v": []}