{"guid": "d43497dd-9bce-429f-b2a2-61a08d3a0e9e:a5278e51-57b1-4c27-afa8-87f918579369", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7016200900.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/35/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/35/2017 z 26. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 9Sžsk/35/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7016200900.1", "identifikacne_cislo": "7016200900", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-16.odsek-2", "nazov": "§ 16 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2013/417#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5278e51-57b1-4c27-afa8-87f918579369", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200900.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200900.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200900.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/35/2017\n7016200900\n26. 09. 2018\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2018:7016200900.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka\na členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu: Ľ.\nB., nar. XX.XX.XXXX, J.I. XX, N., zastúpený: JUDr. Vladimír Stanko, advokát, Obrody 25, Košice,\nproti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych\nsociálnych dávok, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/\nUS1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/7351-0002 Km zo dňa 06.07.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sa/16/2016-32 zo dňa 13.01.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Dňa 18.05.2016 bola na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej aj len „úrad“) doručená\nžiadosť žalobcu o osobitný príspevok. Po posúdení uvedenej žiadosti vydal úrad rozhodnutie č. KE1/\nOHNNVaŠSD/HNNV KE I, IV/SOC/2016/119060-0002 zo dňa 01.06.2016 (ďalej aj len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 417/2013 Z. z.“) nepriznal žalobcovi\nosobitný príspevok z dôvodu nesplnenia podmienok na jeho priznanie, nakoľko nebol pred nástupom\ndo zamestnania dlhodobo nezamestnaný. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia úrad uviedol, že\nžalobca nebol pred vznikom pracovného pomeru v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v evidencii\nbol od 23.07.2013 do 24.08.2015, pričom do pracovného pomeru nastúpil dňa 16.05.2016. Žalobca\nvykonával najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov činnosť zakladajúcu nárok na príjem zo závislej\nčinnosti, a to z dohody o vykonaní práce v období od 21.04.2015 do 30.06.2015 a z dohody o vykonaní\npracovnej činnosti v období od 23.03.2016 do 15.04.2016. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal\nžalobca odvolanie.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/7351-0002 Km zo dňa 06.07.2016\n(ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie konštatujúc, že žalobca nesplnil všetky podmienky nároku na osobitný príspevok\nustanovené v § 16 zákona č. 417/2013 Z. z., a preto mu tento nárok nevznikol.\nII.\n\n3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský\nsúd v Košiciach rozsudkom č. k. 9Sa/16/2016-32 zo dňa 13.01.2017 tak, že žalobu zamietol a\núčastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.\n4. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že žalobca dňa 18.05.2016 požiadal úrad o\nosobitný príspevok z dôvodu, že sa dňa 16.05.2016 zamestnal na základe pracovnej zmluvy na dobu\nurčitú do 30.04.2017 s dohodnutým týždenným pracovným časom 37,50 hodín a dohodnutým príjmom\n405 eur mesačne, pričom v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol od 23.07.2013 do 24.08.2015.\nPomoc v hmotnej núdzi mu bola poskytovaná v období od 01.11.2013 do 31.05.2015. Z databázy\nSociálnej poisťovne mal krajský súd za preukázané, že žalobca mal od 21.04.2015 do 30.06.2015\nuzatvorenú dohodu o vykonaní práce a od 23.03.2016 do 15.04.2016 dohodu o pracovnej činnosti, z\nktorých mal podľa predložených potvrdení príjem, teda vykonával činnosť zakladajúcu nárok na príjem zo\nzávislej činnosti a pred vznikom pracovného pomeru nebol najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov\nneaktívny.\n5. Z obsahu administratívneho spisu úradu vyplýva, že žalobca v rozhodujúcom období pred vznikom\npracovného pomeru vykonával činnosť, ktorá zakladala nárok na príjem zo závislej činnosti, a teda nebol\nneaktívny, pričom je nepodstatné, či tento príjem nepresiahol 75 % zo sumy životného minima.\n6. Podmienku nároku na osobitný príspevok podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 417/2013 Z. z.\nby žalobca splnil v prípade, ak by preukázal, že pred vznikom pracovného pomeru bol dlhodobo\nnezamestnaným občanom alebo bol neaktívny. V poznámke k § 16 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č.\n417/2013 Z. z. je odkaz na § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 5/2004 Z. z.“), podľa ktorého sa na\núčely tohto zákona považuje za znevýhodneného uchádzača taký uchádzač o zamestnanie, ktorý je\nvedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Žalobca\nbol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce od 23.07.2013 do 24.08.2015, pričom\ndo pracovného pomeru nastúpil dňa 16.05.2016, čím v zmysle § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 5/2004 Z.\nz. nesplnil podmienku, aby pred vznikom pracovného pomeru bol dlhodobo nezamestnaným občanom.\n7. Z uvedeného podľa názoru krajského súdu vyplýva, že žalobca nespĺňa ani jednu z dvoch podmienok\npre priznanie osobitného príspevku uvedených v § 16 ods. 1 písm. b/ bod 1. a bod 2. zákona č.\n417/2013 Z. z., t. j. že pred vznikom pracovného pomeru nebol dlhodobo nezamestnaným občanom\n(pred vznikom pracovného pomeru nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12\npo sebe nasledujúcich mesiacov) ani nebol neaktívny najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych\nmesiacov, pretože od 21.04.2015 do 30.06.2015 a od 23.03.2016 do 15.04.2016 mal uzatvorenú dohodu\no vykonaní práce a dohodu o pracovnej činnosti, ktoré zakladajú nárok na príjem zo závislej činnosti. Z\nuvedených dôvodov žalobcovi nevznikol nárok na osobitný príspevok.\n8. Námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia § 46 správneho poriadku považoval krajský súd za\nnedôvodnú, pretože rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzali zo spoľahlivo zisteného\nstavu veci, sú v súlade so zákonmi, pričom správne orgány hodnotili dôkazy podľa svojej úvahy, a to\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 34 ods. 5 správneho\nporiadku.\nIII.\n9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby\nkasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.\n10. V prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci poukazujúc na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 2MCdo/4/2009 zo dňa 27.04.2010. Mal za to, že krajský súd v bode 40 a 43\nrozsudku nesprávne interpretoval právnu normu. V tejto súvislosti citoval dôvodovú správu k § 16\nzákona č. 417/2013 Z. z., v ktorom predkladateľ okrem iného uviedol: „Návrhom sa sleduje zvýšenie\nmotivácie osôb v produktívnom veku, dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych, s\nnárokom na pomoc v hmotnej núdzi, k uplatneniu sa na trhu práce... Podmienkou vzniku nároku na\nosobitný príspevok bude predovšetkým vznik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu\nminimálne v rozsahu polovice zákonom ustanoveného pracovného času podľa príslušných ustanovení\n\n§ 85 Zákonníka práce.... Zároveň nárok vznikne iba občanovi, ktorý pred vznikom pracovného\npomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bol dlhodobo nezamestnaným občanom alebo dlhodobo\nneaktívnym občanom...“. Návrhom sa vymedzuje, že osobitný príspevok nebude patriť fyzickej osobe\npočas predĺženia výpovednej doby.\n11. Ustanovenie § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 417/2013 Z. z. obsahuje spojku „alebo“, čo v\nprávnom význame po jazykovom výklade znamená, že žiadateľ o osobitný príspevok nemusí splniť\nvšetky podmienky kumulatívne tak, ako to uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ale len niektoré\npodmienky tak, ako to uviedol zákonodarca v dôvodovej správe k návrhu zákona č. 417/2013 Z. z..\nSťažovateľ mal za to, že splnil podmienky na vznik nároku na osobitný príspevok. Pred uzatvorením\npracovnej zmluvy mal postavenie dlhodobo neaktívneho občana a spĺňal by aj status dlhodobo\nnezamestnaného občana, ak by bol evidovaný.\n12. Ďalej citoval § 6 ods. 2 písm. a/, § 36 ods. 1 až 5 zákona č. 5/2004 Z. z., § 139 ods. 2 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“ alebo len „Civilný sporový poriadok“) a tiež\njudikatúru Ústavného súdu SR týkajúcu sa princípu právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem. V\ntejto súvislosti uviedol, že v zmysle citovaných ustanovení nebol z dôvodu pracovnej aktivity vyradený z\nevidencie nezamestnaných. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol vedený na úrade od 23.07.2013\ndo 24.08.2015.\n13. Krajský súd vo svojom rozsudku neuviedol dostatočný počet „myšlienkových krokov“, ktoré\nby zrozumiteľne premosťovali neurčitý pojem „neaktívny občan“ s konkrétnou skutkovou situáciou.\nSťažovateľ tvrdil, že neaktívnym občanom je občan, ktorý je po celú dobu vedený v evidencii\nnezamestnaných. Skutočnosť, že jednotlivé právne normy sú nejasné, dokonca si vzájomne\nodporujú, pričom jedna právna norma dovoľuje vykonávať občanovi zárobkovú činnosť na základe\npracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, a iná norma ho za\ndovolené konanie postihuje, nemožno vykladať na ťarchu adresáta právnej normy. Skutočnosť, že\njednotlivé právne normy na seba nenadväzujú, nemožno pripísať v neprospech sťažovateľa. Z\nuvedeného dôvodu mal sťažovateľ za to, že došlo k porušeniu § 16 ods. 1 písm. a/ a b/ bod 2, 2a, § 16\nods. 1 písm. c/ zákona č. 417/2013 Z. z. a § 139 ods. 2 CSP.\n14. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd vo svojom rozsudku vykladal nejednoznačné a dokonca\nodporujúce právne normy v jeho neprospech a tým sa odklonil od existujúcej judikatúry najvyššieho súdu\nbez náležitého zdôvodnenia, čím došlo k porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s §\n139 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“). V tejto súvislosti citoval\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/1/2010 zo dna 01.07.2010 zaoberajúci sa nejasnosťou a\nneurčitosťou právnej normy, ďalej nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07, III. ÚS 366/2012, IV.\nÚS 108/2010 a tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP“) vo\nveci Beian v. Rumusko, v ktorom je konštatované, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho\nnajvyššieho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n15. Ďalej sťažovateľ namietal, že krajský súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil\nuskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na verejné vyhlásenie\nrozsudku. Sťažovateľ v podanej žalobe žiadal, aby bol o termíne vyhlásenia rozsudku upovedomený\nna e-mailovú adresu jeho právneho zástupcu, avšak krajský súd mu termín elektronicky neoznámil.\nNedodržanie postupu oznámenia času a miesta vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu znamená, že\nkorekciu porušených procesných práv účastníka možno v dovolacom konaní docieliť len zrušením\ntakéhoto rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR a ESĽP (vo veci\nCampbell a Fell a v rozsudku Pretto) a uviedol, že z judikatúry ústavného súdu k čl. 142 ods. 3 Ústavy\nSR vyplýva, že hoci z princípu verejnosti súdneho konania existujú určité výnimky, tieto sa vzťahujú len\nna súdne pojednávanie, ale nie na verejné vyhlásenie rozsudku. Na záver sťažovateľ poukázal na čl.\n14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorý ustanovuje, že\n„...každý rozsudok vynesený v trestnej alebo občianskoprávnej veci sa zverejní, s výnimkou prípadov,\nkeď záujem mladistvých osôb vyžaduje iný prístup alebo keď sa konanie týka manželských sporov alebo\nopatrovníctva detí.“.\nIV.\n\n16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby ju kasačný súd zamietol ako nedôvodnú.\nVyjadril názor, že rozsudok krajského súdu bol vydaný na základe spoľahlivo a presne zisteného\nskutkového stavu veci a v súlade s platnými právnymi predpismi, právny názor krajského súdu má oporu\nv zákone a je vo výroku aj v odôvodnení správny. Pridržiaval sa všetkých svojich vyjadrení a stanovísk\na v súlade s právnym názorom krajského súdu uvedeným v bode 44 rozsudku mal za to, že „žalobca\nnespĺňa ani jednu z dvoch podmienok pre priznanie osobitného príspevku uvedených v § 16 ods. 1 písm.\nb/ bod 1. a bod 2. ...Z uvedených dôvodov žalobcovi nárok na osobitný príspevok nevznikol.“.\n17. Rovnako sa v plnom rozsahu stotožnil aj s argumentáciou krajského súdu uvedenou v bode\n15 rozsudku, že „...rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného vychádzali zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci, sú v súlade so zákonmi...“.\n18. Žalovaný mal za to, že nie sú dané dôvody kasačnej sťažnosti, pretože krajský súd neporušil\nzákon, rozhodol na základe správneho právneho posúdenia a neodklonil sa od ustálenej rozhodovacej\npraxe. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je individuálny správny akt, ktorý reguluje vzťah konkrétnych\nsubjektov a na základe platného práva sa ním rieši konkrétna situácia. Z uvedeného dôvodu nemožno\nakceptovať argument sťažovateľa o predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.\n19. Požiadavky sťažovateľa považoval žalovaný za zjavne neopodstatnené. Krajský súd v napadnutom\nrozsudku uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, ako použil správnu úvahu pri použití\nprávnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a zrozumiteľne dal odpoveď na právnu a skutkovú\notázku súvisiacu s vecou.\nV.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalobcu (sťažovateľa) nie je dôvodná.\n21. Podmienky pre priznanie nároku na osobitný príspevok upravuje zákon č. 417/2013 Z. z..\n22. Podľa § 16 ods. 1 písm. b/ bod 1, 2, 2a zákona č. 417/2013 Z. z., osobitný príspevok patrí\nfyzickej osobe, ktorá pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bola\ndlhodobo nezamestnaným občanom alebo najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov\nnevykonávala činnosť zakladajúcu nárok na príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, príjem z\ninej samostatne zárobkovej činnosti alebo na obdobný príjem v cudzine.\n23. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z., osobitný príspevok patrí fyzickej osobe počas trvania\npracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu podľa odseku 1 písm. a/ najviac 12 po sebe\nnasledujúcich kalendárnych mesiacov vo výške 126,14 eura mesačne prvých 6 kalendárnych mesiacov,\nvo výške 63,07 eura mesačne ďalších 6 kalendárnych mesiacov.\n24. Z citovaných ustanovení vyplýva, že pre priznanie osobitného príspevku sa vyžaduje buď splnenie\npodmienky, aby bol žiadateľ bezprostredne pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného\npracovného vzťahu dlhodobo nezamestnaným občanom, alebo aby najmenej 12 po sebe nasledujúcich\nkalendárnych mesiacov nevykonával činnosť zakladajúcu nárok na vyššie uvedený príjem, t. j. bol\nneaktívny.\n25. Slovenská republika je právny štát, ktorý je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti\nprávnych noriem a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej\nnormy - účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy (R 102/2011).\n26. V súvislosti s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa nejasnosti a neurčitosti právnej normy aplikovanej\nv prejednávanej veci je potrebné uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti už viackrát konštatoval, že „nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov\nzahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov\nje zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu.\nIde vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu\n\nprednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému\na racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení\nprávnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie\nje doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho\nodchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo\npožiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov\n(čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle\n(arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch\nnejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac\nverzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia,\no ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným\ngramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2\nústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu\naplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť\nštátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“ (nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS\n341/07-38 zo dňa 01.07.2008).\n27. Kasačný súd zastáva názor, že žalovaný pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa neporušil jeho práva\na nekonal v rozpore s právnymi predpismi, pretože po zistení skutkového stavu ich správne aplikoval\nna konkrétny prípad. Rovnako závery krajského súdu obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku\npovažoval kasačný súd za zrozumiteľné a náležite odôvodnené.\n28. Na jednej strane je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že pre priznanie osobitného príspevku sa s\nohľadom na gramatický (jazykový) výklad § 16 ods. 1 písm. b/ bod 1, 2, 2a zákona č. 417/2013 Z. z.\nnevyžaduje kumulatívne splnenie oboch podmienok uvedených v tomto ustanovení, ale stačí splnenie\njednej z týchto podmienok. Na druhej strane sa kasačný súd stotožnil s právnym názorom krajského\nsúdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ktorý dospel k správnemu záveru o nesplnení ani jednej\nz uvedených podmienok pre priznanie osobitného príspevku a o správnosti či jednoznačnosti výkladu\nuvedeného ustanovenia zákona č. 417/2013 Z. z. nemal kasačný súd pochybnosti.\n29. V súvislosti s prvou podmienkou a výkladom pojmu dlhodobo nezamestnaný občan poukazuje\nkasačný súd na poznámku pod čiarou, ktorá pri tomto pojme odkazuje na § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č.\n5/2004 Z. z.. V zmysle § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 5/2004 Z. z. sa pod pojmom znevýhodnený uchádzač\no zamestnanie rozumie uchádzač o zamestnanie, ktorý je občanom vedeným v evidencii uchádzačov\no zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov (ďalej aj len „dlhodobo nezamestnaný\nobčan“).\n30. Z administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že sťažovateľ nemal bezprostredne pred\nuzatvorením pracovnej zmluvy, ku ktorému došlo dňa 16.05.2016, status dlhodobo nezamestnaného\nobčana. V evidencii uchádzačov o zamestnanie vedenej úradom práce bol vedený v období od\n23.07.2013 do 24.08.2015, čo je síce dlhšie ako 12 mesiacov, avšak nebol v nej vedený ako dlhodobo\nnezamestnaný občan bezprostredne pred vznikom pracovného pomeru. Kasačný súd zastáva názor, že\ntáto podmienka musí byť splnená v čase bezprostredne pred vznikom pracovného pomeru a nie takmer\nrok predtým, nakoľko by to popieralo samotný účel osobitného príspevku, ktorým je zvýšenie motivácie\ntýchto osôb uplatniť sa na trhu práce.\n31. Rovnako nebola splnená ani druhá podmienka pre priznanie osobitného príspevku, nakoľko\nsťažovateľ nebol najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov neaktívny, nakoľko mal\npríjem zo závislej činnosti, a to na základe dohody o vykonaní práce od 21.04.2015 do 30.06.2015 a\ndohody o pracovnej činnosti od 23.03.2016 do 15.04.2016.\n32. Námietku sťažovateľa týkajúcu sa nedoručenia oznámenia termínu verejného vyhlásenia rozsudku\njeho právnemu zástupcovi na jeho e-mailovú adresu vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Konanie\nv danej veci začalo dňa 03.08.2016, t. j. za účinnosti SSP a za účinnosti SSP bolo taktiež\nvyvesené oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku, ktorý bol vyhlásený dňa 13.01.2017.\nPredchádzajúca právna úprava (Občiansky súdny poriadok) na rozdiel od súčasnej právnej úpravy\n(Civilný sporový poriadok) neustanovovala povinnosť súdu doručovať na žiadosť účastníka konania\npísomnosť na jeho elektronickú adresu. Táto povinnosť vznikla súdu až účinnosťou CSP.\n\n33. Je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že krajský súd pochybil, keď mu napriek jeho žiadosti uvedenej\nv stanovisku zo dňa 09.10.2016 k vyjadreniu žalovanej k žalobe neoznámil termín vyhlásenia rozsudku\nna e-mailovú adresu, avšak takéto pochybenie krajského súdu nepovažoval kasačný súd za vadu, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Taktiež je\npotrebné zdôrazniť, že sťažovateľ ani v tomto stanovisku zo dňa 09.10.2016 nepožiadal, aby krajský\nsúd nariadil vo veci pojednávanie.\n34. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom\nprimerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.\nAk niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane\npodľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/11/2016 zo dňa 27.06.2018 konštatoval,\nže jedným zo základných princípov CSP je aj princíp hospodárnosti konania ustanovený v čl. 17 CSP. V\nzmysle tohto článku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb. Bolo by v rozpore s citovaným základným princípom, ak by kasačný súd zrušil\nrozsudok krajského súdu len z dôvodu potreby doručenia oznámenia o verejnom vyhlásení rozsudku,\nktorý by bol opätovne vyhlásený v rovnakom znení.\n36. V súvislosti s touto námietkou dáva kasačný súd do pozornosti zásadu platnú už v rímskom práve,\npodľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,\nstarostlivým). To znamená, že práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich\npráv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.\nV slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa\no ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné\na pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. Sťažovateľovi nič nebránilo\nuplatniť svoje procesné práva a požiadať o nariadenie pojednávania.\n37. Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto\nju zamietol.\n38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467\nods. 1 SSP tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov tohto konania, keďže žalobca (sťažovateľ) v tomto\nkonaní nebol úspešný a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne\nneprináleží.\n39. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Sa/16/2016", "guid": "bce7cb24-c0c3-454a-a70d-6313d2e5e039:60f298b4-d9b7-403a-9c08-7f11b4b4adde", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:54a58066-53ef-475c-bada-25fa324b564a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 366/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 366/2012 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:54a58066-53ef-475c-bada-25fa324b564a"}, {"guid": "ussr:e26f2190-f6f5-45b0-bc84-798539e991c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 108/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 108/2010 z 19. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e26f2190-f6f5-45b0-bc84-798539e991c0"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}], "citovane_v": []}