{"guid": "3138911b-3edd-4874-9ee0-e0e6c16e3d94:594cf4fe-4abe-4887-97d6-00b4f80a1ed3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7016200566.1", "spisova_znacka": "10Asan/9/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/9/2017 z 27. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2018, sp. zn. 10Asan/9/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7016200566.1", "identifikacne_cislo": "7016200566", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/594cf4fe-4abe-4887-97d6-00b4f80a1ed3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200566.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200566.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200566.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/9/2017\n7016200566\n27. 04. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:7016200566.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Zuzany Ďurišovej v právnej\nveci žalobkyne: ALL 4x4 s.r.o., Rosná 16/1515, Košice, právne zastúpená: JUDr. Anna Tarabčáková,\nadvokátka, Krivá 18, Košice, proti žalovanej (sťažovateľke): Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný\ninšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.04.2016 č. SK/0321/99/2015, o kasačnej\nsťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/55/2016-72 zo dňa 19. januára\n2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 6S/55/2016-72 zo dňa 19. januára 2017 z a m i e t a.\nŽalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\nA)\n1. Rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom\nv Košiciach, ako prvostupňového správneho orgánu, č. P/0564/08/14 zo dňa 16.03.2015 bola žalobkyni\nuložená pokuta vo výške 550 € pre porušenie zákazu predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), keď žalobkyňa\nukladala spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu, a to úhradu nákladov spojených s vybavením\nreklamácie spotrebiteľa zo dňa 08.07.2014, pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 18 ods.\n9 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď žalobkyňa nevydala spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení\nreklamácie zo dňa 24.06.2014 a písomný doklad o vybavení reklamácie zo dňa 08.07.2014 najneskôr\ndo 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 18 ods. 10\nzákona o ochrane spotrebiteľa keď žalobkyňa neviedla evidenciu o reklamáciách žiadnym spôsobom.\n2. V rozhodnutí prvostupňový správny orgán uviedol, že po preskúmaní všetkých podkladov\npre rozhodnutie dospel k záveru, že za protiprávne konanie zodpovedá žalobkyňa. Povinnosťou\npredávajúceho, to znamená podnikateľa, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,\nje zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako mu ich ukladá zákon. Za ich nesplnenie zodpovedá\npredávajúci objektívne, teda bez ohľadu na zavinenie zodpovedá za výsledok. Inšpektori SOI vykonávajú\nv obchodných prevádzkach kontroly za účelom zistenia, či predávajúci, dodávatelia, výrobcovia, resp.\ndovozcovia dodržiavajú povinnosti a zákazy, vyplývajúce im zo zákona o ochrane spotrebiteľa alebo\nprávnych aktov Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa. Vykonaná kontrola bola\n\nvykonaná v súlade so zákonom č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany\nspotrebiteľa a o zmene a doplnení neskorších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no štátnej kontrole“). Kontrolou bolo porušenie vyššie uvedených zákonom stanovených povinností a\nzákazu predávajúce spoľahlivo preukázané.\n3. Pri určení výšky pokuty bolo v zmysle § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadnuté najmä\nna charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností a zákazu, spôsob a následky\nporušenia povinností a zákazu, a preto správny orgán uložil žalobkyni pokutu na dolnej hranici zákonom\nstanovenej sadzby a má za to, uloženie pokuty bude mať nielen sankčný, ale najmä preventívny účinok.\nProti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie.\n\nB)\n4. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. SK/0321/99/2015 zo dňa 11.04.2016 zamietla odvolanie\nžalobkyne a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.\n5. V rozhodnutí uviedla, že skutkový stav veci bol spoľahlivo zistený a protiprávnosť konania žalobkyne\nnepochybne preukázaná. Skutočnosti uvedené žalobkyňou v odvolaní považuje žalovaná za účelové\ns cieľom vyviniť sa.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n6. Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. g) S.s.p. zrušil\nrozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňové správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie.\n7. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalovaná i správny orgán prvého stupňa v predmetnej\nveci nepostupovali v intenciách zákonných ustanovení § 3 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho\nporiadku, § 2 ods. 7 a § 2 ods. 18 Trestného poriadku a § 195 písm. c) S.s.p., vo veci si nezadovážili\nrelevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasné\na súčasne oba správne orgány sa v konaní dopustili vady konania majúcej vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutia krajský súd nepovažoval za súladné so\nzákonom.\n8. Podľa názoru krajského súdu ako z bodov 1, 2, 3, 4, 6, 7, 11, 12 a 13 rozsudku vyplýva, že správny\norgán prvého stupňa sa v konaní dopustil takej vady, ktorá mohla mať za následok nedostatočne zistený\nskutkový stav podmieňujúci zákonnosť jeho rozhodnutia, ktorý nedostatok neodstránila ani žalovaná,\npretože vo veci žalobkyne nenariadili ústne pojednávanie, čím porušili základnú zásadu trestného\nkonania podľa Trestného poriadku, ktorú bolo potrebné použiť na správne trestanie, v dôsledku čoho\ntakáto vada mohla mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav veci žalobkyne a vydanie\nnezákonného rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.\n9. Krajský súd uložil žalovanej v ďalšom konaní nariadiť ústne pojednávanie, predvolať naň žalobkyňu,\nvypočuť ju a vypočuť aj ňou navrhnutého svedka a umožniť jej právo vyjadriť sa k vykonaným\ndôkazom, ktoré správny orgán v ďalšom konaní vykoná. Krajský súd mal totiž vážnu pochybnosť o\ntom, či podnecovateľka pani L. si u žalobkyne uplatnila reklamáciu alebo neuplatnila, pretože žalovaná\nmala za to, že pani L. si reklamáciu uplatnila, vychádzala len z jedinej skutočnosti, ktorú uviedla v\nžiadosti doručenej Daňovému úradu Košice a zrejme postúpenej žalovanej, keď vo svojom podnete\nuviedla: „Vtedy mi bol vymenený znova termostat, lebo sa vraj roztopil a platila som aj za reklamáciu\ntohto termostatu.“ Z uvedenej vety podľa názoru krajského súdu nie je možné vyvodiť, že pani L. si\nskutočne reklamáciu uplatnila u žalobkyne, a preto nie je táto skutočnosť, ktorú žalobkyňa počas celého\nsprávneho konania popiera, jednoznačne preukázaná. Uvedené rozpory podľa názoru krajského súdu\nbude možné odstrániť jedine konfrontáciou medzi pani L. a svedkom, ktorého navrhovala vypočuť\nžalobkyňa, technikom, ktorý s pani L. komunikoval pri jej návšteve u žalovanej za účelom opravy jej\nosobného motorového vozidla.\n10. Krajský súd ďalej uviedol, že v obsahu administratívneho spisu žalovanej sa nachádza len\npredvolanie žalobkyne na deň 07.11.2014, kedy sa žalobkyňa zrejme k žalovanej nedostavila, ale nie\nje v administratívnom spise žalovanej žiadna zmienka o tom, okrem zápisu v inšpekčnom zázname\n\nz 24.11.2014, kedy žalobkyňa bola údajne oboznámená len s obsahom podania pani L.. Z obsahu\nadministratívneho spisu žalovanej ďalej vyplýva, že dňa 14.11.2014 žalobkyňa doručila žalovanej ňou\nžiadané doklady, avšak ani o tejto návšteve konateľa žalobkyne niet zmienky v administratívnom spise.\nĎalej z jeho obsahu vyplýva, že v deň spísania inšpekčného záznamu zo dňa 24.11.2014 sa v tomto\nzázname uvádza, že žalobkyňa bola prítomná pri spísaní inšpekčného záznamu, avšak na inšpekčnom\nzázname nie je prítomnosť konateľa žalobkyne potvrdená jeho podpisom. Z uvedeného vyplýva, že s\nkonateľom žalobkyne žalovaná nekonala pri prerokovaní inšpekčného záznamu dňa 24.11.2014 ústne\nani bezprostredne, teda nekonala za jeho prítomnosti, aj keď\nho\nv inšpekčnom zázname uvádza ako prítomného. Taktiež v sprievodnom liste z 25.11.2014 žalovaná\nuvádza, že konateľ žalobkyne sa na predvolanie žalovanej nedostavil dňa 24.11.2014, pričom z obsahu\nadministratívneho spisu žalovanej nevyplýva, že by žalovaná predvolala na tento deň 24.11.2014\nkonateľa žalobkyne v oboznámení sa s inšpekčným záznamom. Následne bolo doručené žalobkyni\noznámenie o začatí správneho konania z 12.02.2015, ku ktorému sa žalobkyňa vyjadrila a vyjadrila sa\naj k inšpekčnému záznamu listom z 23.02.2015, a to formou kópie vyjadrenia zo dňa 14.02.2015, ktoré\ndoručila pani L., z ktorého vyjadrenia je zrejmé, že žalobkyňa popiera, že by pani L. reklamovala opravu\nosobného motorového vozidla u žalobkyne. V odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu\nsprávneho orgánu datovaného dňa 31.03.2015 žalobkyňa odmietla porušenie zákonného ustanovenia o\nnevydaní písomného dokladu o vybavení reklamácie z dôvodu, že pani L. žiadnu reklamáciu u žalobkyni\nnevykonala, a to ani pri osobnej návšteve, ani následne či už písomne, alebo ústne. K porušeniu ust. §\n18 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa žalobkyňa namietala, že od začatia činnosti\nmá inštalovaný počítačový systém Caris od spoločnosti Teas, Zlín, ČR, ktorý používajú i autorizované\nznačkové servisy, takže evidenciu reklamácií má v počítači, pričom túto evidenciu reklamácií od roku\n2010 vedenú žalobkyňou doručila spolu so žalobou súdu. Ďalej z obsahu administratívneho spisu\nžalovanej krajský súd zistil, že dňa 17.10.2014 žalovaná navštívila žalobkyňu v mieste podnikania,\navšak žalobkyňu nezastihla, keďže konateľ žalobkyne bol v Českej republike, spísal o tom len úradný\nzáznam, z ktorého vyplýva, že zistil telefónne číslo konateľa žalobkyne. Podľa inšpekčného záznamu\nzo dňa 07.11.2014, kedy bola vykonaná kontrola a pokračovanie kontroly 14.11.2014, kedy bol konateľ\nžalobkyne bez predvolania u žalovanej a 24.11.2014, kedy konateľ žalobkyne nebol predvolaný na\nprerokovanie inšpekčného záznamu, aj keď z obsahu inšpekčného záznamu vyplýva, že bol prítomný,\ntak v skutočnosti prítomný nebol, ako sa vyššie uvádza. Na záver k obsahu administratívneho spisu\nžalovanej krajský súd vytkol žalovanej, že jej administratívny spis nie je riadne a postupne žurnalizovaný,\nnie je ani zviazaný, a preto nie je z neho možné zistiť, aké doklady žalobkyňa žalovanej doručila dňa\n14.11.2014, keď sa žalobkyňa bez predvolania dostavila k žalovanej na jej výzvu zo dňa 17.10.2014, a\nteda nie je možné bez pochybnosti konštatovať, že žalobkyňa nedoručila žalovanej evidenciu reklamácií\nod roku 2010, ktorú doručila súdu spolu so žalobou.\n11. Na základe vyššie uvedeného a z obsahu administratívneho spisu žalovanej krajský súd dospel\nk záveru, že uvedené procesné pochybenie žalovanej, nedodržanie zásady uvedenej v ust. § 195\npísm. c) S. s. p., t.j. nedodržanie zásady ústnosti a bezprostrednosti v konaní s konateľom žalobkyne\nje dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) a g) S.s.p. a vrátenie veci žalovanej na ďalšie\nkonanie za účelom dodržania základných zásah trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré bolo\npotrebné použiť na správne trestanie.\n12. Preto sa krajský súd z posledne uvedených dôvodov, pre ktoré zrušil obe rozhodnutia žalovanej a\nvrátil vec žalovanej na ďalšie konanie, s ďalšími žalobnými námietkami žalobkyne nezaoberal.\n13. Súd žalobkyni ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov konania v súlade\ns ust. § 167 ods. 1 S.s.p.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n14. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť a\nto z dôvodu, že má za to, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd\nsa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s judikatúrou súdov týkajúcich sa zásady ústnosti a\nbezprostrednosti, ktorú sťažovateľka predložila na podporu svojich tvrdení.\n\n15. Sťažovateľka sa ďalej nestotožnila s tvrdením krajského súdu, podľa ktorého má pochybnosť, či\nsi podnecovateľka u žalobkyne uplatnila alebo neuplatnila reklamáciu. Podľa názoru sťažovateľky je\nmožné z predložených dokumentov jasne usúdiť, že išlo o reklamáciu termostatu a nie je potrebná žiadna\nkonfrontácia svedkov, pretože z písomných podkladov k rozhodnutiu vyplýva porušenie ustanovení\nzákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého sa dopustila žalobkyňa.\n16. Na krajským súdom namietané nedostatky inšpekčného záznamu sťažovateľka uviedla, že\nnamietané administratívne chyby nemajú vplyv na zistený skutkový stav, pretože žalobkyňa bola\nskutočne s inšpekčným záznamom oboznámená, keďže jej bol inšpekčný záznam nasledujúci deň\nodoslaný poštou.\n17. K vytýkanému spôsobu žurnalizácie spisu sťažovateľka uviedla, že administratívny spis je kompletný,\nna základe ktorého je možné jednoznačne posúdiť skutkový a právny stav veci. Sťažovateľka naďalej\ntrvá na tom, že sa žalobkyňa dopustila porušenia § 4 ods. 2 písm. a), § 18 ods. 9 a § 18 ods. 10 zákona\no ochrane spotrebiteľa a sťažovateľka si nie je vedomá žiadneho porušenia zákona z jej strany.\n18. Na základe uvedeného navrhla, aby kasačný súd rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu zruší\na vec mu vráti na ďalšie konanie.\nB)\n19. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že dôvody kasačnej sťažnosti dané nie sú\na krajský súd rozhodol správne a spravodlivo, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie, a preto navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol a napadnutý\nrozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.04.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n21. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu o uložení pokuty žalobkyni za porušenie zákazu a povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 2\npísm. a), § 18 ods. 9, ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto primárne v medziach kasačnej\nsťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovanej, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobkyne sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi\npovinnosti bez právneho dôvodu.\nPodľa § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať\npísomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.\nPodľa § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný viesť evidenciu o reklamáciách\na predložiť ju na požiadanie orgánu dozoru na nazretie. Evidencia o reklamácii musí obsahovať údaje\no dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradové číslo dokladu o\nuplatnení reklamácie.\nPodľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom\nalebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa28) uloží orgán dozoru\nvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66\n400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.\nPodľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n\nPodľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\na uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie\ntýka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov\nneutrpeli v konaní ujmu.\nPodľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie,\nak to\nvyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.\nAk sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na\nmieste ohliadky.\nPodľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n22. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovanej dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľky nie sú dôvodné.\n23. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že sťažovateľka\na\naj prvostupňový správny orgán v konaní nepostupovali v súlade s vyššie citovanými zákonnými\nustanoveniami, keď vo veci nenariadili ústne pojednávanie, a tým si vo veci nezadovážili dostatok\nrelevantných skutočností, na základe ktorých by sa mohlo konštatovať, že správne orgány presne\na úplne zistili skutočný stav veci. Obe rozhodnutia správnych orgánov je tak možné podľa názoru\nkasačného súdu považovať za predčasné a zistenia správnych orgánov za nedostačujúce na riadne\nposúdenie predmetnej veci.\n24. K námietkam sťažovateľky týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu\nneakceptovania a nevysporiadania sa s judikatúrou súdov týkajúcich sa zásady ústnosti a\nbezprostrednosti kasačný súd uvádza, že sú nedôvodné. Sťažovateľka poukazuje na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých\nbol skutkový stav veci zrejmý a ústnym prejednaním by nedošlo k jeho ďalšiemu objasneniu. V\nprejednávanom prípade však existujú rozpory v tvrdeniach žalobkyne a sťažovateľky (žalovanej), a preto\nnebolo možné aplikovať na predmetnú vec judikatúru, na ktorú poukazovala sťažovateľka.\n25. Kasačný súd k veci ďalej uvádza, že správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti,\na to z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania. Avšak povinnosť rešpektovať aj zásadu materiálnej\npravdy správne orgány zaväzuje, aby v konaní, v ktorom nie je jednoznačný skutkový stav alebo\nsa v ňom vyskytujú rozpory dali účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci a\npredniesť svoje návrhy a pripomienky. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý je možné použiť\nv danej veci vzhľadom na § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, správny poriadok rozlišuje obligatórne\nústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy (takéto\nprípady upravuje stavebný zákon, zákon o priestupkoch, predpisy o pozemkových úpravách a pod.) a\nfakultatívne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci. V\noboch prípadoch je pre ústne pojednávanie charakteristické, že v ňom vystupuje viac účastníkov, často\ns protichodnými záujmami. Cieľom ústneho pojednávania je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, a\npokiaľ možno odstrániť rozpory medzi účastníkmi. Na ústnom konaní možno vykonať aj niektoré dôkazy.\nÚstne pojednávanie vo veci môže nariadiť prvostupňový aj druhostupňový správny orgán, čo však v\ndanom prípade správne orgány neurobili, ale povaha veci si to vzhľadom na rozpory medzi účastníkmi\nvyžadovala.\n26. Z administratívneho, ako aj súdneho spisu ani podľa názoru kasačného súdu nie je možné\njednoznačne vyvodiť záver, či si podávateľka podnetu pani L. skutočne uplatnila reklamáciu u žalobkyne\nalebo nie. Uvedený rozpor je možné odstrániť jedine na ústnom pojednávaní, a to predvolaním\npodávateľky podnetu a technikom, ktorý s podávateľkou podnetu komunikoval pri jej návšteve u\nžalobkyne za účelom opravy jej motorového vozidla.\n27. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n\n28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni,\nako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti nárok na náhradu trov tohto konania priznal\n(§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.). V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s\ndôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením krajského súdu.\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/55/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}