{"guid": "89b44942-6dfb-4853-baea-41f54a221b79:e9ddb4b8-b013-4501-b8ca-a9e67fb2db79", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7016200375.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/47/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/47/2017 z 2. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. októbra 2018, sp. zn. 4Sžfk/47/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7016200375.1", "identifikacne_cislo": "7016200375", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2018-10-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9ddb4b8-b013-4501-b8ca-a9e67fb2db79", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200375.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200375.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200375.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžfk/47/2017\n7016200375\n02. 10. 2018\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2018:7016200375.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a\nsudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: CREO ART\ns.r.o., Werferova 1, Košice, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou B&B, s.r.o., Rázusova 1,\nKošice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102594070/2016 zo dňa 22. februára 2016, konajúc\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/39/2016 - 51 zo dňa\n30. marca 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 6S/39/2016 - 51 zo dňa 30. marca 2017 z a m i e t a.\nSťažovateľovi náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102594070/2016\nzo dňa 22.02.2016, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č. 21205949/2015 zo dňa\n09.11.2015. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane vyrubil žalobcovi na dani z príjmov právnickej\nosoby za zdaňovacie obdobie 2012 rozdiel v sume 62.586,- €.\n1.2 Krajský súd v Košiciach v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že medzi žalobcom\na žalovaným bolo spornou otázkou to, či výdavky žalobcu, ktoré boli fakturované spoločnosťami\nHORADSTAV s.r.o., HORVÁTH-SHOP s.r.o. a OVOS s.r.o., boli odrazom reálneho plnenia, a teda či sú\nalebo nie sú daňovými výdavkami.\n1.3 Vychádzajúc z administratívneho spisu krajský súd konštatoval, že správca dane na základe\nvýsledkov daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 neuznal za\ndaňové výdavky náklady týkajúce sa:\n- 12 faktúr od dodávateľa HORADSTAV s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, vystavené na základe zmluvy\no spolupráci zo dňa 30.03.2012 a jej dodatku č. 1 zo dňa 20.05.2012 v celkovej sume 201.200,- € bez\nDPH za revíznu údržbu LED obrazoviek v OC Optima v Košiciach a v OC Dubeň v Žiline,\n\n- dvoch faktúr od dodávateľa OVOS s.r.o., Jesenského 2131/17, Zvolen, vystavené za revíznu údržbu\nLED obrazoviek v OC Optima v Košiciach a v OC Dubeň v Žiline na základe zmluvy o spolupráci zo dňa\n12.12.2011 v celkovej sume 117.000,- € bez DPH,\n- 12 faktúr od dodávateľa HORVÁTH-SHOP s.r.o. v celkovej sume 11.200,- € bez DPH vystavené za\nnasadenie a správu spotov na LED obrazovkách v OC Optima Košice a v OC Dubeň Žilina.\n1.4 V tejto súvislosti ďalej uviedol, že dôvodom neuznania daňových výdavkov žalobcu správcom dane\nbola tá skutočnosť, že po vykonaní dokazovania ohľadom obchodných vzťahov medzi žalobcom a\ndodávateľskými organizáciami, neboli získané dôkazy o reálnom dodaní prác, resp. služieb. Žalobca\nnapriek opakovaným výzvam zo strany správcu dane okrem faktúr, pokladničných dokladov a účtovných\ndokladov, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by uniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní.\n1.5 Pri daňovej kontrole bolo zistené, že žalobca má v majetku zaúčtované LED obrazovky, ktoré\nsú umiestnené v OC Optima Košice a OC Dubeň Žilina, obstarané formou leasingu v celkovej sume\n114.360,- €, na údržbu ktorých v roku 2012 vynaložil sumu 318.200,- €. Dodávateľmi týchto prác\nboli obchodné spoločnosti HORADSTAV s.r.o., HORVÁTH-SHOP s.r.o. a OVOS s.r.o., ktoré podľa\nzistenia správcu dane sú nekontaktné a za rok 2012 nepodali daňové priznanie. Podľa vyjadrenia\nkonateľa žalobcu s uvedenými spoločnosťami jednal prevažne prostredníctvom e-mailov, ktoré si však\nnearchivoval, preto ich nemohol predložiť ako dôkaz.\n1.6 Žalobca na ústnom pojednávaní pred krajským súdom dňa 02.09.2015 uviedol, že bol ohľadom\núdržby LED obrazoviek v OC Optima Košice a OC Dubeň Žilina oslovený firmou HORADSTAV s.r.o. a\nbol spísaný návrh zmluvy, avšak či ju obdžal poštou, uviesť nevedel. Uviedol, že s konateľom spoločnosti\nC. P. sa stretol raz alebo dvakrát, ale objednávky boli zasielané e-mailom, ktoré nevie predložiť.\nŽalobca nevedel predložiť správcovi dane ani zmluvu uzavretú dňa 20.03.2012 a dodatok č. 1 zo dňa\n20.05.2012. Uviedol, že uhrádzal prijaté faktúry od spoločnosti HORADSTAV s.r.o. v hotovosti a platby od\nkonateľa žalobcu preberal za spoločnosť HORADSTAV s.r.o. C. P. v sídle žalobcu. Konateľ spoločnosti\nHORADSTAV s.r.o. C. P. bol predvolaný správcom dane za účelom vypočutia ako svedka. Konateľ\nzásielku neprevzal a táto sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.\n1.7 V súvislosti s faktúrami vystavenými spoločnosťou HORVÁTH-SHOP s.r.o., ktorá fakturovala\nžalobcovi nasadzovanie a vysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách v OC Optima Košice a\nOC Dubeň Žilina, konateľ žalobcu uviedol, že jednal s konateľom spoločnosti C. P., služby boli dodané\npravdepodobne v subdodávkach a úhrady uskutočnené v hotovosti v sídle žalobcu. Komunikácia a\npreberanie faktúr sa uskutočňovalo e-mailom.\n1.8 Krajský súd s ohľadom na skutočnosť, že konateľ oboch spoločností HORVÁTH-SHOP s.r.o. a\nHORADSTAV s.r.o. je nekontaktný a obe spoločnosti za rok 2012 nepodali daňové priznanie, bol toho\nnázoru, že neboli vyvrátené pochybnosti správcu dane o tom, či tieto obchodné spoločnosti aj reálne\nfakturované práce, resp. služby žalobcovi dodali. Žalobca okrem faktúr a príjmových pokladničných\ndokladov nepredložil správcovi dane žiadne iné dôkazy, ktoré by potvrdili reálnosť obchodnej transakcie.\n1.9 Krajský súd bol názoru, že ak žalobca komunikoval so svojimi obchodnými partnermi prostredníctvom\ne-mailu, mal si túto e-mailovú komunikáciu archivovať, pretože vzhľadom na svoje postavenie\npodnikateľa mohol predpokladať, že v prípade daňovej kontroly bude potrebné predkladať okrem faktúr a\npokladničných dokladov aj iné dôkazy na preukázanie svojich daňových výdavkov. Námietku žalobcu, že\nžalovaný ani správca dane dostatočne neodôvodnili záver, na základe čoho neuznali služby fakturované\nza opodstatnené daňové výdavky, krajský súd považoval za neodôvodnenú a opakovane poukázal na\nskutočnosť, že žalobca okrem faktúr a pokladničných dokladov nevedel správcovi dane predložiť žiadne\ndôkazy o tom, že fakturované práce vykonala tá obchodná spoločnosť, ktorá je aj uvedená na faktúre\nako dodávateľ.\n1.10 V súvislosti s dodávateľom žalobcu, spoločnosťou OVOS s.r.o., konateľ žalobcu na pojednávaní\nuviedol, že ho pravdepodobne táto spoločnosť oslovila e-mailom s tým, že on sám určil práce, ktoré\npotrebuje. Práce zadával konateľ žalobcu a rokoval s konateľom spoločnosti OVOS s.r.o., ktorého meno\nsi nepamätal. Uviedol, že konateľa spoločnosti videl raz alebo dvakrát. Objednávku na vykonanie prác\npredložiť nevedel, pretože bola uskutočnená e-mailom a tento už v čase kontroly nemal k dispozícii.\nFaktúry od uvedenej spoločnosti neboli podpísané a neobsahovali žiadne konkrétne údaje o tom, aké\n\npráce boli vykonané. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že komunikácia s touto spoločnosťou bola taktiež\nuskutočnená e-mailom. Tieto e-maily nearchivoval a nevedel predložiť správcovi dane ani zmluvu o\nvzájomnej spolupráci zo dňa 12.12.2011.\n1.11 Krajský súd poukázal na skutočnosť, že správca dane zistil, že spoločnosť OVOS s.r.o. nebola\nevidovaná na daňovom úrade na dani zo závislej činnosti a ani v predmete činnosti nemala oprávnenie\nna vykonávanie alebo sprostredkovanie služieb uvedených vo faktúre. Spoločnosť nepodala daňové\npriznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2012. Taktiež, že správca dane preverovaním\nv daňovom systéme ISFS zistil, že spoločnosť OVOS s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nijako\nnekomunikuje, nepreberá poštové zásielky a obálky sa vracajú s poznámkou poštového doručovateľa\n„adresát neznámy“. Správca dane zaslal konateľovi spoločnosti OVOS s.r.o. predvolanie na výsluch\nsvedka na deň 26.08.2015, a zároveň upovedomil o vypočutí tohto svedka aj žalobcu. Žalobca sa na\npojednávanie nedostavil a poštová zásielka adresovaná konateľovi OVOS s.r.o. sa vrátila s poznámkou\n„adresát neznámy“. V tejto súvislosti žalobca namietal, že na predvolaní, ktoré bolo zaslané konateľovi\nspoločnosti OVOS s.r.o., správca dane uviedol nesprávne meno konateľa - H.A., namiesto Y.A..\nPodľa názoru krajského súdu, táto skutočnosť nemá vplyv na záver správcu dane o tom, že žalobca\nnepreukázal vecnú stránku faktúr vyhotovených spoločnosťou OVOS s.r.o. Uviedol, že podľa výpisu z\nobchodného registra je jediným spoločníkom spoločnosti OVOS s.r.o. H.A., ktorý má rovnakú adresu\nbydliska ako konateľ spoločnosti Y.A.. Poštová zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.\nSkutočnosť, že sa správca dane pomýlil pri uvedení mena konateľa, podľa názoru krajského súdu nemá\nžiaden vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, ani na správnosť záveru správcu dane, že\nžalobca nepreukázal reálne dodanie fakturovaných prác a služieb.\n1.12 Skutočnosť, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol aj písomné vyjadrenie bývalého konateľa\nspoločnosti OVOS s.r.o., napriek tomu, že nebol uvedený ani v protokole z daňovej kontroly a v\nrozhodnutí daňového úradu, podľa názoru krajského súdu nemal za následok nezákonnosť rozhodnutia\nžalovaného, pretože jeho obsah nemal vplyv na skutkový záver o tom, že žalobca nepreukázal reálnosť\nobchodnej transakcie so spoločnosťou OVOS s.r.o.\n1.13 Podľa názoru krajského súdu žalobca nepredložil preukázanie uplatnených výdavkov, t.j. dodanie\ntovarov a služieb od spoločnosti HORADSTAV s.r.o., HORVÁTH-SHOP s.r.o. a OVOS s.r.o. v súlade\ns ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej aj „zákon č. 595/2003 Z. z.“), a\npreto nemohli byť uznané za oprávnené náklady, t.j. výdavky. Poukázal, že nárok daňovníka na uznanie\nuplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie\nzabezpečenia a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve\ndaňovníka, a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Iba splnenie týchto podmienok\nzakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov. Keďže žalobca tieto zákonné podmienky\nnesplnil, bol správca dane a žalovaný oprávnený tieto daňové výdavky neuznať.\n1.14 Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/119/2013\nzo dňa 06.05.2013, 5Sžf/84/2013 zo dňa 30.10.2010 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.\nIII. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, ktorý v súvislosti s otázkou dôkazného bremena (v prípade\ntýkajúcom sa DPH) uviedol, že: „... primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane\ndaňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a\nsplnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok\nuplatnil; preto je jeho povinnosť preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“.\n1.15 Prvostupňový súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ktorí hodnotili\ndôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a ich záver, ku ktorému dospeli, je v súlade s vykonaným\ndokazovaním a nie je v rozpore so zásadami logického myslenia a uvažovania. Krajský súd dospel\nk záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že sumy uhradené na základne\npredložených a účtovne spracovaných faktúr, spĺňajú podmienky pre uznanie za odpočítateľné výdavky\nv zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. Uviedol, že správca dane z tohto dôvodu postupoval v\nsúlade so zákonom, keď vzhľadom na výsledok daňovej kontroly rozhodol o vyrubení rozdielu dane, a\npreto žalobné námietky žalobcu považoval za nedôvodné a žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n\n2.\n2.1 Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) domáhal, aby kasačný\nsúd rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/39/2016-51 zo dňa 30.03.2017 zrušil a vec vrátil\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP ako i z dôvodu, že sa odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP.\n2.2 V dôvodoch kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na rozdielnu argumentáciu správcu dane,\nžalovaného a krajského súdu. Uviedol, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval,\nže dôvodom vydania rozhodnutia správcu dane bolo neuznanie daňových výdavkov žalobcu z\ndôvodu, že po vykonaní dokazovania ohľadom obchodných vzťahov medzi žalobcom a dodávateľskými\nspoločnosťami neboli získané dôkazy o reálnom dodaní prác, resp. služieb. Naproti tomu správca\ndane ako i žalovaný odôvodňovali svoje rozhodnutie tým, že hlavným dôvodom neuznania uplatnených\ndaňových výdavkov bola nekontaktnosť a nespolupráca dodávateľských subjektov.\n2.3 Sťažovateľ s uvedenými tvrdeniami krajského súdu nesúhlasí, nakoľko sám správca dane v záveroch\nz daňovej kontroly uviedol, že nespochybňuje vykonanie samotných prác. Uviedol, že správca dane\na žalovaný tak spochybnili realizáciu obchodu nie z dôvodu, že predmetné služby neboli dodané,\nale z dôvodu, že uvedené služby nemohli byť dodané dodávateľskými spoločnosťami. Má za to, že\nv takom prípade je odôvodnená námietka žalobcu, že pri takom množstve zákaziek nie je možné,\naby žalobca sledoval každú konkrétnu osobu, dodávateľov. Žalobca prevádzkuje LED obrazovky v\nnákupných centrách a tieto obrazovky si vyžadujú údržbu. Dodávatelia predmetných prác poskytujú\npráve tieto služby. Vzhľadom na to, že práce boli objednané, riadne vykonané a žalobca voči nim\nnemal žiadne výhrady, nemal dôvod detailne skúmať kto nahral aký spot, kto kde vykonal údržbu. Z\nvyššie uvedeného je žalobca toho názoru, že údajná nespolupráca, resp. nekontaktnosť dodávateľov so\nsprávcom dane nemôže byť dôvodom na vylúčenie položiek z výdavkov daňového subjektu. Je názoru,\nže okrem preukázania formálnych náležitostí vynaloženia výdavkov, akými sú faktúry, príjmové doklady,\npreukázal aj vecnú stránku týchto výdavkov.\n2.4 Poukázal, že zákonným kritériom pre uznanie výdavkov (nákladov) v zmysle § 2 ods. 1 písm. i/\nzákona č. 595/2003 Z. z. je kumulatívne splnenie troch podmienok. Ide o podmienku vecnosti (výdavky\nmusia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov), podmienku\npreukázateľnosti (daňový subjekt musí preukázať, že daňový výdavok bol skutočne vynaložený\ndaňovníkom) a podmienku zaúčtovania (daňový výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka\nalebo zaevidovaný v evidencii daňovníka). Žalovaný vychádzal pri vydaní rozhodnutia z názoru, že\npodmienka preukázateľnosti nebola splnená, a preto nebolo možné tieto výdavky považovať za daňový\nvýdavok v zmysle cit. ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa\n02.09.2015 uviedol, že bol ohľadom údržby LED obrazoviek v OC Optima Košice a OC Dubeň\nŽilina oslovený firmou HORADSTAV s.r.o., ktorej uhrádzal prijaté faktúry v hotovosti, platby od\nkonateľa žalobcu preberal za spoločnosť HORADSTAV s.r.o. C. P. v sídle žalobcu. Konateľ žalobcu k\nfaktúram vystaveným spoločnosťou HORVÁTH-SHOP s.r.o., ktorá fakturovala žalobcovi nasadzovanie\na vysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách v OC Optima Košice a OC Dubeň Žilina uviedol,\nže jednal s konateľom spoločnosti C. P., služby boli dodané pravdepodobne v subdodávkach a úhrady\nuskutočnené v hotovosti v sídle žalobcu. Konateľ spoločností HORADSTAV s.r.o. a HORVÁTH-SHOP\ns.r.o. C. P. bol predvolaný správcom dane za účelom vypočutia ako svedka. Konateľ poštu neprevzal a\nzásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Ohľadom ďalšieho dodávateľa žalobcu spoločnosti\nOVOS s.r.o. správca dane rovnako uviedol, že je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje,\nnepreberá poštové zásielky a obálky sa vracajú s poznámkou poštového doručovateľa „adresát\nneznámy“. Správca dane na základe uvedených zistení, že dodávateľské spoločnosti sú nekontaktné\na za rok 2012 nepodali daňové priznanie, odôvodnil svoje tvrdenie, že podmienka preukázateľnosti\nvýdavkov žalobcu nebola splnená a opakovane vznáša pochybnosti o tom, či tieto obchodné spoločnosti\naj reálne fakturované práce, resp. služby žalobcovi dodali.\n2.5 V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na to, že z vyjadrení správcu dane a žalovaného\nvyplýva, že predmetom sporu nie je, či daňovému subjektu boli fakturované práce reálne dodané, ale že\nnebolo spoľahlivo preukázané, že predmetné dodávky prác pochádzali od dodávateľských spoločností.\n\nŽalobca má za to, že sa k uvedeným pochybnostiam už vyjadril a poukázal na skutočnosti vyvracajúce\npochybnosti správcu dane. Zároveň žalobca uviedol, že konateľ žalobcu je osobou, ktorá je schopná\na spôsobilá vnímať udalosti a javy okolo seba, pamätať si vnímané skutočnosti a reprodukovať obsah\nsvojich vnemov, preto nemožno súhlasiť s názorom, že na vyvrátenie pochybností nestačia iba jeho\ntvrdenia nepodložené ďalšími dôkazmi, ktoré správca dane a žalovaný opakovane požadovali, no nikdy\nneuviedli, aký doklad alebo dôkaz považujú za vierohodný, čím sa točia v kruhu vznášania námietok, že\nkaždý dôkaz svedčiaci v prospech žalobcu považujú za nedostatočný. Žalobca má zato, že pochybnosti\nsprávcu dane a žalovaného vznikli výlučne z preverovania dodávateľských obchodných spoločností, na\nktorých však žalobca nemá žiaden vplyv.\n2.6 Sťažovateľ v nadväznosti na odlišnú argumentáciu správcu dane, žalovaného a krajského súdu\npoukázal, že súčasťou princípu právnej istoty je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku\ndala v rovnakých podmienkach rovnaká odpoveď. V tomto prípade však možno vidieť diametrálne\nodlišnú rozhodovaciu činnosť správcu dane a žalovaného na jednej strane a krajského súdu na strane\ndruhej, o tej istej právnej otázke, za rovnakého nimi popísaného skutkového stavu, bez rozumného\nodôvodnenia. Žalobca je názoru, že krajský súd rozhodol v identickej veci, na základe analogických\nskutkových zistení, avšak s odlišným výsledkom právneho posúdenia a tento svoj názorový posun\nžiadnym spôsobom neodôvodnil. Z tohto dôvodu žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia krajského\nsúdu, ktoré je v rozpore s ústavou chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n2.7 K tvrdeniu neunesenia dôkazného bremena sťažovateľ poukázal na ust. § 3 daňového poriadku a je\nnázoru, že vedené ustanovenie určitou mierou koriguje dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Správca\ndane takto nemôže prenechať na daňovom subjekte absolútne dôkazné bremeno, tzn. že správca dane\nnemôže celé dokazovanie nechať na pleciach daňového subjektu. Krajský súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol, že žalobca napriek opakovaným výzvam zo strany správcu dane, okrem faktúr,\npokladničných dokladov a účtovných dokladov, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by uniesol\ndôkazné bremeno. Podľa názoru žalobcu, krajský súd citovaným tvrdením len potvrdzuje skutočnosť,\nže žalobca si predložením uvedených dôkazov splnil svoju dôkaznú povinnosť, nakoľko krajský súd\nsíce uvádza, že žalobca by mal predložiť ďalšie dôkazy, no o aké by malo ísť, už ďalej neuvádza.\nŽalobca je toho názoru, že svoje dôkazné bremeno stanovené právnou normou uniesol. Samotná\nskutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv\nna jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na podporu svojich\ntvrdení. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov sporu závisí na tom, ako\nvymedzuje právna norma práva a povinnosti týchto účastníkov. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno\nvystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania, pričom v priebehu sporu dochádza k jeho\nprerozdeľovaniu medzi stranami sporu. V prejednávanej veci to potom znamená, že žalobca nemá\npovinnosť preukázať skutočnosti, na základe ktorých žalovaný spochybňuje žalobcom uplatnené daňové\nvýdavky, ale naopak ich preukázanie je povinnosťou žalovaného.\n2.8 Poukazuje na zásadu zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní\npostupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pre daňovú kontrolu a daňové\nkonanie je jednou z najvýznamnejších zásad, tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, v zmysle ktorej\nsprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Aby daňové\norgány mohli vyššie uvedené zásady realizovať, sú vybavené rozsiahlymi právomocami. Z toho dôvodu\nani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej\npovinnosti riadne zistiť skutkový stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívne a spoľahlivo\nzistených záverov.\n2.9 Sťažovateľ je názoru, že správca dane a žalovaný napriek tomu, že hodnotili všetky dôkazy, každý\njednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti, ako uvádzajú vo svojich rozhodnutiach, pri hodnotení\ndôkazov nechali bez povšimnutia, že žalobca svoju dôkaznú povinnosť, čo do preukázania skutočností\nlistinnými dôkazmi splnil. Správca dane a žalovaný len opakovane tvrdia, že napriek týmto dôkazom\nsvedčiacim v prospech žalobcu, výdavky uplatnené žalobcom, nemožno považovať za daňové výdavky\n(náklady) v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z., pričom ich jedinou argumentáciou je\nvznášanie pochybností. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že dôkazné bremeno na preukázanie\n\nabsencie podmienky preukázateľnosti daňových výdavkov sa presunulo na správcu dane, ktorý mal\npodľa názoru žalobcu dôslednejšie dokazovaním skúmať, či sú jeho pochybnosti odôvodnené.\n2.10 Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa jeho názoru sa krajský súd nekriticky a formálne\nstotožnil so skutkovými a právnymi závermi daňových orgánov podanými vo veci, čím podľa jeho názoru\nzaťažil svoje rozhodnutie vadou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti, a porušil tým právo žalobcu na\nzákonný a spravodlivý súdny proces, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Sžf/7/2011 zo dňa 31.05.2011, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že nakoľko v daňovom konaní\nneboli dodržané všetky zásady daňového konania a skutkový stav veci nebol správnymi orgánmi\nzistený natoľko, aby v predmetnej veci bolo možné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie, napadnuté\nrozhodnutia považuje za nepreskúmateľné z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce pre\nsprávne posúdenie veci.\n3.\n3.1 K podanej kasačnej sťažnosti sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 18.07.2017, v ktorej navrhol, aby\nNajvyšší súd SR kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/39/2016-51 zo\ndňa 30.03.2017 ako nedôvodnú zamietol.\n3.2 K námietkam sťažovateľa, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, čím došlo podľa žalobcovho názoru k nesprávnemu\nrozhodnutiu vo veci, žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že sa k nim už vyjadril vo svojom stanovisku\nk žalobe č. 1078089/2016 zo dňa 13.06.2016, na ktorom trvá.\n3.3 Uviedol, že daňové výdavky, ich formu, rozsah a správnosť uplatnenia preukazuje daňovník. To\nznamená, že daňovník musí správcovi dane v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. ako hmotnoprávnym\npredpisom a v súlade s daňovým poriadkom ako procesnoprávnym predpisom preukázať a dokázať\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Iba v prípade pochybností správca\ndane vykoná dokazovanie v súlade s ust. § 24 daňového poriadku o tom, že základ dane nebol\nurčený správne. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V daňovom konaní ťažisko dôkazného\nbremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti\ndoložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na uplatnenie výdavkov\n(nákladov) do daňových výdavkov nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom.\nFaktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu\nskutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť.\n3.4 Žalovaný je názoru, že sťažovateľom predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené\nbez reálneho podkladu. Žalovaný zastáva názor, že v danom prípadne neboli splnené podmienky pre\nvznik nároku na uplatnenie výdavkov (nákladov) do daňových výdavkov stanovené zákonom č. 595/2003\nZ. z. Poukázal, že v danej veci nezistil pochybenie správcu dane v postupe, ani iné porušenie platných\nzákonov. Taktiež, z obsahu spisu dospel k záveru, že námietky sťažovateľa uvedené v podanej žalobe,\nako aj v kasačnej sťažnosti, nie je možné akceptovať a tieto námietky sú neopodstatnené. Je názoru, že\nsprávca dane a žalovaný postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi a z tohto dôvodu navrhol,\naby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§\n440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n\n4.2 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n4.3 Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo\nposúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n4.4 Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že rozhodnutím Daňového úradu Košice č.\n21205949/2015 zo dňa 09.11.2015 bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby\nza zdaňovacie obdobie 2012 v sume 62.586,- € na základe výsledkov daňovej kontroly dane z\npríjmov právnickej osoby, o výsledku ktorej správca dane vyhotovil protokol č. 20915667/2015 zo dňa\n01.10.2015.\n4.5 Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie\nobdobie 2012 neuznal za daňové výdavky náklady týkajúce sa:\n- 12 faktúr od dodávateľa HORADSTAV s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, vystavené na základe zmluvy\no spolupráci zo dňa 30.03.2012 a jej dodatku č. 1 zo dňa 20.05.2012 v celkovej sume 201.200,- € bez\nDPH za revíznu údržbu LED obrazoviek v OC Optima v Košiciach a v OC Dubeň v Žiline,\n- dvoch faktúr od dodávateľa OVOS s.r.o., Jesenského 2131/17, Zvolen, vystavené za revíznu údržbu\nLED obrazoviek v OC Optima v Košiciach a v OC Dubeň v Žiline na základe zmluve o spolupráci zo dňa\n12.12.2011 v celkovej sume 117.000,- € bez DPH,\n- 12 faktúr od dodávateľa HORVÁTH-SHOP s.r.o. v celkovej sume 11.200,- € bez DPH vystavené za\nnasadenie a správu spotov na LED obrazovkách v OC Optima Košice a v OC Dubeň Žilina.\n4.6 Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 102594070/2016 zo\ndňa 22.02.2016 odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdil.\n5.\n5.1 Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom\nvýdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne\nvynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve, alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6\nods. 1 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.\n5.2 Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré\nnesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),\nktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.\n5.3 Podľa § 3 ods. 1, 3 a 6 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,\nčo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy\nskutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.\n5.4 Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\n\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n5.5 Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n5.6 Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nvyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\n5.7 Podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nurčí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si\nuplatnil nárok podľa osobitných predpisov.\n6.\n6.1 Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu\npripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku\nkrajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje, že správca dane vo svojom rozhodnutí\nuviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že daňové doklady, ktoré vystavili spoločnosti\nHORADSTAV s.r.o., OVOS s.r.o. a HORVÁTH-SHOP s.r.o., nedokazujú skutočnosť, že došlo k reálnemu\ndodaniu služieb týmito dodávateľmi pre žalobcu. Spoločnosť OVOS s.r.o. nemá v predmete činnosti\nrevíznu údržbu technických zariadení, a ani sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb, a správca\ndane bol toho názoru, že túto činnosť nemôže ani vykonávať. Vykonaným dokazovaním správca\ndane dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku\nskutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nskutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nZ týchto dôvodov správca dane po vykonanej daňovej kontrole zvýšil základ dane žalobcovi v súlade\ns ustanovením § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o sumu 320.400,- €, ktoré neuznal\nza daňové výdavky v zmysle ustanovenia § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. Krajský súd v bode\n39 uviedol: „Podľa názoru krajského súdu žalobca nepredložil preukázanie uplatnených výdavkov, t.j.\ndodanie tovarov a služieb od spoločnosti HORADSTAV s.r.o., HORVÁTH-SHOP s.r.o. a OVOS s.r.o.\nv súlade s ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z., a preto nemohli byť uznané za oprávnené\nnáklady, t.j. výdavky. Poukázal, že nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon\nna splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie príjmov\npreukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, a zároveň musí ísť o\nvýdavok dostatočne preukázaný. Iba splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie\nuplatnených výdavkov. Keďže žalobca tieto zákonné podmienky nesplnil, bol správca dane a žalovaný\noprávnený tieto daňové výdavky neuznať“. Na základe uvedeného najvyšší súd námietku sťažovateľa\nkde poukazuje na rozdielnu argumentáciu správcu dane, žalovaného a krajského súdu (nekontaktnosť,\nnespolupráca dodávateľských subjektov, nepreukázanie dodania služby) považuje za irelevantnú.\n6.2 Najvyšší súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, že dôkazy zabezpečené správcom dane\ndostatočne preukazujú, že daňové subjekty HORADSTAV s.r.o., OVOS s.r.o. a HORVÁTH-SHOP s.r.o.\nnemohli byť a neboli dodávateľmi objednaných prác na LED obrazovkách pre žalobcu, preto výdavky\n(náklady) vynaložené žalobcom na vykonanie prác a služieb na LED obrazovkách nie sú výdavkami\nv súlade s ustanovením § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. Sťažovateľ svoje tvrdenie dostatočne\nnepreukázal, lebo vystavenie faktúr a ich zaúčtovanie v účtovníctve spoločnosti nie je dôkazom, že\npráce boli skutočne dodané dodávateľmi uvedenými na predmetných faktúrach, pretože tvrdenia žalobcu\nneboli doložené dôkazmi. Sťažovateľ ako dôkaz prijatia prác a služieb predložil iba faktúry za práce\na služby, ktoré mali byť vykonané, ale žiadne iné dôkazy preukazujúce materiálnu podstatu veci, t.j.\nreálne dodanie prác a služieb nepredložil. Ďalšími dokladmi, na základe ktorých sa dá preveriť, či\nskutočne došlo k dodaniu prác na LEC obrazovkách a k nasadeniu a správe spotov, tak ako je uvedené\nna faktúre, sú doklady preukazujúce priebeh dodania prác a služieb s dokladovaním, kto tieto práce\nreálne vykonával, vrátane dokladov preukazujúcich dodanie prác (objednávky, zmluvy, súpis prác, resp.\nosôb realizujúcich predmetné práce, písomnú alebo e-mailovú, resp. inú komunikáciu medzi zmluvnými\n\nstranami a ďalšie iné doklady podľa charakteru vykonávaných prác). Iba tvrdenie žalobcu o dodaní\nfakturovaných prác a vysvetlenie spôsobu komunikácie s dodávateľmi na uplatnenie predmetných\nvýdavkov (nákladov) do daňových nákladov nepostačuje, faktúry a príjmové doklady boli správcom\ndane spochybnené, pričom aj vyjadrenie konateľa žalobcu k dodaniu týchto prác pri všetkých ústnych\npojednávaniach boli nejasné, rozporuplné a nepodložené žiadnymi dôkazmi.\n6.3 Najvyšší súd mal za preukázané, že žalobca nepredložil k svojim tvrdeniam žiadne dôkazy,\nktorými by vyvrátil zistenia správcu dane, že vykonané práce - údržbu LED obrazoviek, nasadenie a\nsprávu spotov dodali dodávatelia uvedení na sporných faktúrach - HORADSTAV s.r.o., OVOS s.r.o.\na HORVÁTH-SHOP s.r.o. Spoločnosť HORADSTAV s.r.o. a spoločnosť HORVÁTH-SHOP s.r.o. boli\nv júni roku 2012 odpredané jedinému spoločníkovi a konateľovi maďarskému občanovi C. P. D. N.\nX, L., H., ktorý zásielky nepreberal (adresát neznámy). Ďalej najvyšší súd poukazuje na rozpor vo\nvýpovediach konateľa žalobcu H. H., ktorý najprv do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 02.09.2015\nuviedol, že konateľa spoločnosti HORADSTAV s.r.o. C. P. videl iba raz, alebo dvakrát a komunikovali\niba prostredníctvom e-mailu a telefónov, a následne v zápisnici zo dňa 30.09.2012 k úhradám za faktúry\nuviedol, že tieto preberal od neho osobne C. P. v sídle žalobcu. Žalobca má zaúčtované v majetku\nspoločnosti v roku 2012 dve LED obrazovky zaobstarané formou leasingu v sume 57.180,- €, spolu\n114.360,- €, pričom na ich údržbu v roku 2012 zaúčtoval náklady celkom vo výške 318.200,- €. Príjmové\npokladničné doklady nie sú podpísané dodávateľmi, tak ako to tvrdil žalobca. Na všetkých faktúrach\na príjmových pokladničných dokladoch vystavených spoločnosťami HORADSTAV s.r.o. a HORVÁTHSHOP s.r.o. je uvedené súčasné obchodné meno a sídlo dotknutých spoločností, pričom k zmene\nsídla a obchodného mena, ako aj konateľa, ktorý doklady vystavil, došlo až v júni 2012. Konateľ\nžalobcu nepredložil doklady (zmluvy, objednávky, súpis vykonaných prác, e-mailovú komunikáciu so\nspoločnosťou HORVÁTH-SHOP s.r.o., keďže práce vykonával pomocou internetu na diaľku), napriek\ntomu, že v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 25.03.2015 uviedol, že tieto doklady predloží v lehote\ndo 07.04.2015.\n6.4 Najvyšší súd v danom prípade dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt jednoznačne\nnepreukázal, tvrdené skutočnosti existujú na materiálnom základe tak, ako ich deklaroval na\npredložených faktúrach. K oprávnenosti uznania deklarovaných výdavkov najvyšší súd považuje za\npotrebné uviesť, že na to, aby mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok, musí byť splnená\nokrem podmienky zaúčtovania v účtovníctve alebo zaevidovania v evidencii príjmov a výdavkov aj\npodmienka preukázateľnosti stanovená v § 2 ods. 1 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. Znamená\nto, že na vznik nároku na uznateľnosť výdavkov nepostačuje už samotná existencia dokladov, ktoré\npredložil žalobca, ale musí ísť o výdavok preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky\npreukázateľným spôsobom, ktoré znižujú zdaniteľné príjmy, je povinný tieto výdavky v zmysle § 32\nods. 1 písm. a/, b/ zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov preukázať.\nTaktiež je žalobca povinný vierohodným a nespochybniteľným spôsobom preukázať, že služba uvedená\nna dodávateľských faktúrach reálne bola dodaná dodávateľom uvedeným na faktúre. V tomto smere\nžalobca, vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol také dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti\no tom, že zdaniteľné obchody alebo služby reálne uskutočnili a taktiež ani z vykonaného dokazovania\nsprávnych orgánov nebolo jednoznačne preukázané, že zdaniteľný obchody alebo služby reálne a\npreukázaným spôsobom uskutočnil dodávateľ, ktorý fakturoval zdaniteľnú transakciu. Zo zákona o\nspráve daní vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom\nžalobca ako daňový subjekt preukazuje ako všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,\nhlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bo vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej\nkontroly. Čo sa týka tvrdených nesprávností pri posudzovaní unesenia dôkazného bremena, je potrebné\nuviesť, že zákon č. 563/2009 Z. z. obsahuje osobitnú úpravu dôkaznej povinnosti daňovníka. Je\nto práve daňový subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať splnenie všetkých\nzákonných podmienok samozrejme za súčinnosti so správcom dane, nie len u seba, ale aj u svojho\ndodávateľa. Žalobca tiež vzniesol námietky aj v súvislosti s rozsahom vykonaného dokazovania a\nvyhodnotením získaných dôkazov. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že žalovaný v napadnutom\nrozhodnuté ako aj správca dane sa dostatočným spôsobom vysporiadal so žalobcovými návrhmi a\nnámietkami, preto nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu, že by rozhodnutie žalovaného bolo zmätočné\na nepreskúmateľné. Na základe vyššie uvedeného preto ani námietka žalobcu, že krajský súd sa odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe nie je dôvodná.\n\n6.5 Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel\nkasačnej sťažnosti žalobcu, pretože konanie pred finančnými orgánmi bolo súladné so zákonom a\nkrajský súd postupoval preto vecne správne, keď žalobu zamietol podľa ustanovenia § 190 SSP.\nKasačný súd sa stotožnil s právnou argumentáciou krajského súdu a kasačnú sťažnosť žalobcu\nzamietol.\n7.\n7.1 O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 v\nspojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania, pretože\nvo veci nebol úspešný.\n7.2 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}