{"guid": "e3e3f898-d4d2-40d2-838c-d99213e2cd58:afc08653-cb24-4d80-a129-c2023dcfcf92", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7016200353.1", "spisova_znacka": "7Sžr/1/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžr/1/2017 z 28. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2018, sp. zn. 7Sžr/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7016200353.1", "identifikacne_cislo": "7016200353", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/afc08653-cb24-4d80-a129-c2023dcfcf92", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200353.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200353.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200353.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžr/1/2017\n7016200353\n28. 06. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:7016200353.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nnavrhovateľky: K. A., rod. G., bytom F. XX, A., zastúpenej JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom, so\nsídlom Štúrova 20, Košice, proti odporcovi: Okresnému úradu Košice - okolie, pozemkovému a lesnému\nodboru, so sídlom Hroncova 13, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OUKS-PLO-2016/000346/28 zo dňa 17.02.2016, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach č.k. 9Sp/11/2016-30 zo dňa 14. októbra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sp/11/2016-30 zo dňa\n14. októbra 2016 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č.k. 9Sp/11/2016-30 zo dňa 14. októbra 2016 potvrdil\nrozhodnutie odporcu č. OU-KS-PLO-2016/000346/28 zo dňa 17.02.2016. Navrhovateľke právo na\nnáhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že odporca rozhodnutím\nč. OU-KS-PLO-2016/000346/28 zo dňa 17.02.2016 podľa § 5 zákona NR SR č. 503/2003 Z. z. o\nnavrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých\nopatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon)\nv súlade s ust. § 9 zákona NR SR č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov po preskúmaní návrhu vo veci účastníčky konania K. A., rod. G., trvale\nbytom F. XX, A., ktorá si uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona po právnych\npredchodcoch a pôvodných vlastníkoch P. G., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. a P. G., zomrelom dňa\nXX.XX.XXXX na pozemok pôvodne zapísaných v pozemno-knižnej vložke č. XXX ako parcela č. XX/\nXX v k. ú. B. rozhodol tak, že oprávnená osoba K. A., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX,\ntrvale bytom F. XX, A., štátny občan SR spĺňa podmienky uvedené v ust. § 3 ods. 1 písm. m/ zákona.\nOprávnenej osobe K. A., rod. G. sa rozhodnutím priznáva právo na náhradu v zmysle ust. § 6 ods. 2\nzákona za pozemok pôvodne zapísaný v k. ú. B. v pozemno-knižnej vložke č. XXX, ako parcela č. XX/\nXX, druh pozemku lúka v pôvodnej výmere 773 m2, z vyvlastnenej výmery 773 m2, v podiele 1/1, z\n\ndôvodu, že pozemok tvorí vodnú plochu a zároveň pozemok je vo vlastníctve právnickej osoby, ktorý\nnie je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona, a teda podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona\nk pozemku nie je možné navrátiť vlastníctvo.\n\nOprávnenej osobe sa prevedie do vlastníctva náhradný pozemok, alebo sa jej poskytne finančná\nnáhrada v zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona za pozemok pôvodne zapísaný v pzkn. vl. č. XXX ako parcela\nč. XX/XX v podiele 3/4.\nZ administratívneho spisu krajský súd zistil, že v pozemno-knižnej vložke č. XXX v k. ú. B. je uvedené,\nže vlastníkom pozemku parcely č. XX/XX, druh pozemku lúka v pôvodnej výmere 773 m2 je pod B1/\nP. G. v podiele 1/2 a pod B2/ P. G. v podiele 1/2. Vyvlastňovacím rozhodnutím Okresného národného\nvýboru Košice - vidiek, odboru výstavby a územného plánovania č. Výst. 3160/76 zo dňa 30.11.1978 sa\npod položkou č. 11a/ P. G. v podiele 1/2 a pod položkou č. 11b/ P. G. v podiele 1/2 vyvlastnila výmera\n773 m2. Podľa písomnej identifikácie č. K2: 209/2015 vypracovanej Okresným úradom Košice - okolie,\nkatastrálnym odborom zo dňa 25.06.2015 je parcela č. XX/XX, druh pozemku lúka pôvodne zapísaná\nv pzkn. vl. č. XXX v k. ú. B. v súčasnosti vedená na LV XX ako CKN parcela č. XX/XX, druh pozemku\nvodné plochy vo vlastníctve U.S.Steel Košice, s.r.o.. Písomným podaním zo dňa 27.12.2004 doručeným\nObvodnému pozemkovému úradu Košice - okolie si navrhovateľka uplatnila nárok na vrátenie vlastníctva\nk pozemku podľa zákona č. 503/2003 Z. z. ako oprávnená osoba v zmysle § 2 ods. 2 zákona č.\n503/2003 Z. z. po právnych predchodcoch a pôvodných vlastníkoch P. G., zomrelom dňa XX.XX.XXXX\na P. G., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, a to na pozemky v katastrálnom území B.. V uplatnenom nároku na\nnavrátenie vlastníctva v bode II. ako reštitučný titul za pozemky, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú\nosobu navrhovateľka uviedla vyvlastnenie. Navrhovateľka uplatnený nárok na navrátenie vlastníctva k\npozemkom doplnila v zápisnici spísanej na Okresnom úrade Košice - okolie, pozemkový a lesný odbor\ndňa 03.06.2015, v ktorej uviedla, že svoj nárok si naďalej uplatňuje na parc. č. XX/XX pôvodne zapísané\nv pzkn. vl. č. XXX, v k. ú. B. a na parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X pôvodne zapísané v pzkn. vl.\nč. 4, v k. ú. Q. a na parc. č. XXX, XXX, XXX/X, XX/X pôvodne zapísané v pzkn. vl. č. X, v k. ú. Q..\nNavrhovateľka upresnila reštitučný nárok aj v zápisnici o vykonanom procesnom úkone v správnom\nkonaní dňa 21.09.2015. Odporca písomným podaním\nč. OU-KS-PLO-2015/000224/24 zo dňa 01.10.2015 vyzval navrhovateľku podľa ust. § 33 ods. 2 zák.\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, aby sa pred vydaním rozhodnutia\nvyjadrila k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhla jeho doplnenie s tým, že odporca\nvyzval navrhovateľku, aby uvedené vyjadrenie zaslala v lehote sedem dní od doručenia výzvy, nakoľko\nv opačnom prípade vydá rozhodnutie na základe vyššie uvedených zistení a podkladov. Navrhovateľka\nsa v zmysle uvedenej výzvy odporcu k podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu i k spôsobu ich\nzistenia nevyjadrila.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie\nvlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z. alebo reštitučný\nzákon“), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 2 ods. 2, písm. c/, v spojení s § 3 ods. 1 písm. m/, s § 6\nods. 2, 5, 6, s § 5 ods. 3 a súčasne v intenciách § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v\nznení neskorších predpisoch (správny poriadok/, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej\nhlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch\nproti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov, v spojení s § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávneho súdneho poriadku, a dospel k záveru o nedôvodnosti opravného prostriedku navrhovateľky.\nK námietkam navrhovateľky vo vzťahu k vyvlastneniu predmetného pozemku krajský súd uviedol, že\nOkresný národný výbor Košice - vidiek, odbor výstavby a územného plánovania rozhodnutím č. Výst.\n3160/76-Sš.kor zo dňa 30.11.1978 vyvlastnil v prospech Čs. štátu, zastúpeného VSŽ, n.p. Košice, ktorý\nbude vykonávať správu národného majetku (ďalej len „vyvlastniteľ“) vlastnícke práva k nehnuteľnostiam\nk. ú. B. a Q., obce O. a k. ú. Q., pričom predmetom tohto vyvlastňovacieho rozhodnutia sú aj pozemky,\nna ktoré si uplatnila navrhovateľka nárok v reštitučnom konaní po P. G. a P. G.. Citované rozhodnutie\nOkresného národného výboru Košice - vidiek, odbor výstavby a územného plánovania je opatrené\n\ndoložkou právoplatnosti dňa 18.07.1979. Krajský súd konštatoval, že z uvedeného dôvodu nezodpovedá\nskutočnosti tvrdenie navrhovateľky v podanom opravnom prostriedku, že nie je pravdou, že pozemok\nbol vyvlastnený ešte za života jej otca P. G., ktorý zomrel XX.XX.XXXX.\nKrajský súd za nedôvodnú považoval tiež námietku navrhovateľky, že predmetné vyvlastňovacie\nrozhodnutie nie je právoplatné, nakoľko pečiatka právoplatnosti je rozpore so zdokumentovanou\nskutočnosťou - neexistujú doručenky od jednotlivých subjektov, ktorým rozhodnutie malo byť\ndoručené. Uviedol, že z citovaného vyvlastňovacieho rozhodnutia je preukázané, že je opatrené\ndoložkou právoplatnosti, majúc za to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia odporcu č. OUKS-PLO-2016/000346/28 zo dňa 17.02.2016 nebolo povinnosťou odporcu skúmať, či vyvlastňovacie\nrozhodnutie zo dňa 30.11.1978 bolo doručované všetkým účastníkom, keďže bolo opatrené doložkou\nprávoplatnosti. Krajský súd poukázal na to, že odporca pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ani nemal\nvedomosť o tom, že navrhovateľka spochybňuje právoplatnosť tohto vyvlastňovacieho rozhodnutia,\npretože sama si v správnom konaní uplatnila reštitučný nárok titulom vyvlastnenia. Poukázal tiež na to,\nže predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie odporcu\nč. OU-KS-PLO-2016/000346/28 zo dňa 17.02.2016 a nie vyvlastňovacie rozhodnutie Okresného\nnárodného výboru Košice - vidiek, odboru výstavby a územného plánovania zo dňa 30.11.1978.\nK námietke navrhovateľky, že pre prípad právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení, nemal vyvlastniteľ,\nresp. VSŽ dôvod takú bagateľnú náhradu neposkytnúť, krajský súd uviedol, že odporca po preskúmaní\npodkladov k správnemu konaniu nezistil, že by pôvodnému vlastníkovi bola poskytnutá finančná náhrada\nza vyvlastnený pozemok, pričom aj samotná navrhovateľka v písomnom prehlásení zo dňa 02.06.2015,\nktorý sa nachádza v administratívnom spise, čestne prehlásila, že za vyvlastnené pozemky nebola\nposkytnutá náhrada jej, ani jej právnym predchodcom. Krajský súd aj túto námietku považoval za\nneopodstatnenú. Uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že pozemok pôvodne zapísaný\nako parc. č. XX/XX v pozemno-knižnej vložke č. XXX, v k. ú. B., bol pôvodným majiteľom vyvlastnený\nbez poskytnutia náhrady, čím boli splnené podmienky v ust. § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z. z..\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa nevyvlastnenia pozemku krajský súd ďalej uviedol, že\nneopodstatnenosť tejto námietky je preukázaná aj listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v\nadministratívnom spise odporcu, a to najmä z písomnej identifikácie č. K2: 209/2015 vypracovanej\nOkresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom zo dňa 25.06.2015, ako aj písomnej\nidentifikácie zo dňa 10.06.2005, ktorú navrhovateľka predložila odporcovi dňa 03.06.2015, z ktorej\nvyplýva, že parcela č. XX/XX, druh pozemku lúka, pôvodne zapísaná v pzkn. vl. č. XXX, v k. ú.\nB., v súčasnosti vedená na LV XX ako CKN parcela č. XX/XX, druh pozemku vodné plochy, je vo\nvlastníctve U.S.Steel Košice s.r.o.. Uvedené preukazuje, že pochybnosti navrhovateľky o právoplatnosti\nvyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 30.11.1978, ako aj o samotnom vyvlastnení predmetného\npozemku sú neopodstatnené, keďže na základe uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia došlo k\nzápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. V tomto smere súd poukazuje aj na ust. § 70 ods. 1\nKatastrálneho zákona, v zmysle ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže\nopak.\nK tvrdeniu navrhovateľky, že dôvodom uplatnenia nároku podľa zák. č. 503/2003 Z. z. bola skutočnosť,\nže pozemok je v súčasnosti vodnou plochou (po zaplavení) a nie je ho možné vydať, krajský súd uviedol,\nže reštitučný nárok si podľa zákona mohli uplatniť oprávnené osoby podľa § 2 zák. č. 503/2003 Z. z.,\nktorých pozemok v zmysle § 3 zákona prešiel na štát alebo právnickú osobu aspoň jedným z taxatívne\nvymedzených dôvodov v § 3 ods. 1, resp. z dôvodov uvedených v § 3 ods. 2 a 3. Skutočnosť, že pozemok\nje v súčasnosti vodnou plochou by nezakladal reštitučný nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z.,\npričom takýto dôvod ani nebol uplatnený navrhovateľkou, nakoľko navrhovateľka ako dôvod uplatnenia\nreštitučného nároku uviedla vyvlastnenie.\nK námietke navrhovateľky, že napadnuté rozhodnutie odporcu nerešpektuje rozhodnutie Okresného\nsúdu Košice - vidiek D 1391/92 zo dňa 29.09.1995, nakoľko po nebohom P. G. nehnuteľnosť v pkn.\nvl. č. XXX dedila navrhovateľka v podiele 1/2 k celku, t.j. dedila celý otcov podiel a zvyšný podiel\n1/2 predmetnej parcely patrila P. G., a preto nebol dôvod krátiť podiel, ktorý postup správny orgán\nvo svojom rozhodnutí nijako neodôvodnil, krajský súd uviedol nasledovné. Pôvodná parcela č. XX/\n\nXX bola na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 3160/76 zo dňa 30.11.1978 vyvlastnená vo\nvýmere 773 m2 a v súčasnosti je vo vlastníctve právnickej osoby. Dedičské rozhodnutie, o ktoré sa\nnavrhovateľka v podanom opravnom prostriedku opiera, bolo vydané dňa 29.09.1995, teda po tom, čo\nbolo vydané citované vyvlastňovacie rozhodnutie. Z dedičského rozhodnutia Okresného súdu Košice vidiek zo dňa 29.09.1995 vyplýva, že navrhovateľka dedí podiel P. G. 1/2 k pozemku parcely č. XX/XX\n- lúka vo výmere 773 m2 zapísanej v pkn. vl. č. XXX, v k. ú. B.. Pozemok, ktorý mal byť predmetom\ndedenia bol už zapísaný na liste vlastníctva a nie v pozemno-knižnej vložke, pričom uvedené dedičské\nrozhodnutie nevychádzalo z aktuálneho zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, čo preukazuje\naj tá skutočnosť, že v katastri nehnuteľnosti takýto zápis vykonaný nebol. V čase vydania dedičského\nrozhodnutia bol vyššie uvedený pozemok vo vlastníctve VSŽ. V tomto smere súd opätovne poukazuje na\nustanovenie § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplýva, že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,\nak sa nepreukáže opak. Z uvedených dôvodov považoval krajský súd aj túto námietku navrhovateľky\nza neopodstatnenú.\nK námietke navrhovateľky, že odporca v napadnutom rozhodnutí jej nepriznal právo na náhradu v\npodiele 1/2 po P. G., pričom tento postup neodôvodnil, krajský súd uviedol, že odporca v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia uviedol, že na parcelu č. XX/XX, pôvodne zapísanú v pkn. vl. č. XXX, v k.\nú. B. bol uplatnený nárok aj inou oprávnenou osobou podľa zákona č. 229/1991 Zb., a to na podiel\npod B1/ v 1/2 po P. G.. Odporca túto skutočnosť zistil na základe oznámenia Okresného úradu Košice,\npozemkového a lesného odboru č. OU-KS-PLO-2016/000224/22 zo dňa 30.09.2015, ktoré sa nachádza\nv administratívnom spise odporcu. Z uvedených dôvodov preto nemohol byť navrhovateľke priznaný\ncelkový podiel po P. G., nakoľko by odporca týmto porušil ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003\nZ. z., ktorý v tomto ustanovení špecifikuje oprávnené osoby. Z uvedených dôvodov krajský súd aj túto\nnámietku navrhovateľky považoval za neopodstatnenú.\nKrajský súd ďalej konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že parcela č.\nXX/XX, pôvodne zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. XXX, v k. ú. B., bola na základe listinných\ndôkazov predložených Štátnym archívom v Košiciach, písomných identifikácií a listinných dôkazov\npredložených Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom, ale aj dôkazmi predloženými\nsamotnou navrhovateľkou, pôvodným vlastníkom vyvlastnená, pričom pôvodným vlastníkom nebola\nposkytnutá za vyvlastnený pozemok náhrada, čím bola splnená podmienka v ust. § 3 ods. 1 písm. m/\nzákona č. 503/2003 Z. z. vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady. Navrhovateľka v konaní preukázala, že je\noprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/, e/ zákona č. 503/2003 Z. z. po pôvodných vlastníkoch P.\nG. a P. G.. Odporca mal preukázané listom Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru zo\ndňa 30.09.2015, že na parcelu č. XX/XX bol uplatnený nárok aj inou oprávnenou osobou podľa zákona\nč. 229/1991 Zb., a preto navrhovateľke nemohol byť priznaný podiel po P. G. v celosti. Na podiel P. G.\nodporca neevidoval ďalší uplatnený nárok, preto tento podiel bol navrhovateľke priznaný v celosti po P.\nG. v zmysle § 2 zákona č. 503/2003 Z. z.. Podľa písomnej identifikácie č. K2: 209/2015 vypracovanej\nOkresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom zo dňa 25.06.2015, pozemok v súčasnosti\ntvorí vodnú plochu a zároveň pozemok je vo vlastníctve právnickej osoby, ktorá nie je povinnou osobou\nv zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., a preto podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a/, c/ zákona č.\n503/2003 Z. z. k pozemku nie je možné navrátiť vlastníctvo. Z uvedeného dôvodu bolo navrhovateľke\npriznané právo na náhradný pozemok alebo finančnú náhradu podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003\nZ. z..\nKrajský súd po preskúmaní veci v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2\nO.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu zo dňa 17.02.2016 ako vecne správne potvrdil.\nO trovách konania krajský súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,\nže navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal a odporcovi\npodľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.\nII.\nOdvolanie navrhovateľky\n\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka.\nNavrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sp/11/2016-30 zo\ndňa 14. októbra 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Náhradu trov konania si neuplatnila.\nNavrhovateľka v dôvodoch odvolania namietala, že krajský súd nesprávne aplikoval právny predpis\na nevyporiadal sa so všetkými jej námietkami uvedenými v opravnom prostriedku. Nesúhlasila s\nargumentáciou krajského súdu vo vzťahu k vyvlastneniu žiadaného pozemku.\nNavrhovateľka tvrdila, že podstatnou námietkou bola jej námietka, že rozhodnutie odporcu je predčasné\nz dôvodu, že vyvlastňovacie rozhodnutie ONV Košice - vidiek č. Výst. Č. 31/60/76 zo dňa 30.11.1978 nie\nprávoplatné. Mala za to, že jej argumentácia proti tvrdeniu o nadobudnutí vlastníckeho práva právnickou\nosobou na LV č. XX . k C KN parc. č. XX/XX vo výmere 773 m2 (U.S.Steel/ je opodstatnená, pričom\nkrajský súd neuviedol svoje hodnotenie tohto dôkazu. Ďalej uviedla, že jej otec s vyvlastňovacou\nnáhradou nesúhlasil, a preto nebol ochotný nijako prispieť k nadobudnutiu jednotlivých prevádzok\nvyvlastniteľa a ani žiadna finančná náhrada mu vyplatená nebola. Tiež uviedla, že k prejednaniu\ndedičstva, resp. k rozhodnutiu o dedičstve rozhodnutím Okresného súdu Košice - vidiek D 1391/92\nzo dňa 29.09.1995 mohlo dôjsť len preto, že v zmysle úpravy danej bývalým štátnym notárstvam a\nvedeniu bývalých PK vložiek, takáto skutočnosť, t.j. vyvlastnenie na obale PK vl. 125 vyznačené nebolo.\nPoukázala na to, že skutočnosť zistenia v Štátnom archíve ohľadne doručeniek a skutočnosť uvedená\nprávnym zástupcom zistená v inom konaní pred tým istým odborom výstavby ONV Košice- okolie č. Výst.\nč. 2649/197-Cš zo dňa 06.03.1975 dokonca potvrdzuje namietanú nezákonnú prax sedemdesiatych\nrokoch minulého storočia. Uvedené námietky umocňuje zistenie totožných nedostatkov v prípade tiež\nuž neb. P. G.. Dôvodila, že listina LV č. XX kat. úz. B. potvrdzuje pravdivosť toho, čo v nich osvedčuje,\nak nie je dokázaný opak, avšak súd prvého stupňa náležite nevyhodnotil dôkazy vyvracajúce akt\nvyvlastnenia, teda nehodnotil jej dôkazy preukazujúce opak. Mala za to, že v prípade takéhoto sledu\nprávne relevantných skutočností bolo možné s účinkami pre účastníkov rozhodnúť o dedičstve po neb. P.\nG., nakoľko právoplatný doklad o vyvlastnení k uvedenému obdobiu neexistoval. Namietala, že krajský\nsúd ani túto jej námietku nehodnotil. Tiež uviedla, správnosť svojho postupu potvrdila predložením\nrozhodnutia o dedičstve D 1391/92.\nĎalej tvrdila, že v prípade sledu udalostí ako ich uviedla, jej reštitučná žiadosť bola nedôvodná a o tejto\nbolo treba inak rozhodnúť. Tvrdené skutočnosti preukazujú opak nadobudnutia vlastníctva k parcele\nč. XX/XX právnym predchodcom U.S. Steel a ani formálne náležitosti vyvlastňovacieho rozhodnutia\n- klauzula právoplatnosti a následný zápis vlastníctva v prospech vyvlastniteľa nerobí z tejto jej\nnámietky takú, ktorou sa súd vôbec nemusí zaoberať. Vlastníctvo sa nenadobúda zápisom do evidencie\nnehnuteľností, ale ako v tomto prípade po právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a následnom zverení\ndo správy, resp. po zriadení vlastníckeho práva, preto nemožnosť zápisu rozhodnutia Okresného súdu\nKošice - vidiek o dedičstve po P. G. nie je vysvetlením na jej podstatné námietky. Námietku nevyplatenia\nvyvlastňovacej náhrady robila preto, aby preukázala príčinu takéhoto nevyplatenia. Tiež tvrdila, že k\nvyplateniu finančnej náhrady už nemohlo dôjsť pre zmenu v osobách účastníkov z roku 1976.\nNavrhovateľka nesúhlasila ani s tvrdením odporcu, že o jej námietkach sa dozvedel až v odvolacom\nkonaní. Mala za to, že ani nevyužitie postupu podľa § 33 správneho poriadku jej nebráni v tom,\naby voči rozhodnutiu správneho orgánu nemohla podať odvolanie. K veci ďalej tvrdila, že na\nsvoju argumentáciu predložila relevantné rozhodnutie Okresného súdu Košice - vidiek D 1391/92\na vyvlastňovacie rozhodnutie. Namietala, že odporca neuviedol, že ten istý nárok bol predmetom\ndvoch jej uplatnených nárokov, pričom o jednom z nárokov bolo konanie zastavené. Tvrdila, že aj v\nuvedenom konaní sa vyjadrovala a predkladala dôkazy. Rozhodnutie o vyvlastnení predložila odporcovi\nza účelom preukázania nevyplatenia finančnej náhrady a dedičské rozhodnutie za účelom spochybnenia\nsprávnosti postupu v reštitučnom konaní. Vyslovila názor, že krajský súd mal v súlade s § 32 správneho\nporiadku rozhodnúť, či námietka voči právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia je námietka dôvodná,\npreto predmetom rozhodnutia súdu malo byť, či správny orgán postupoval v súlade s § 32 ods.\n1 správneho poriadku, t. j. či zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstaral\npotrebné podklady pre rozhodnutie, keďže správny orgán v zmysle uvedeného ustanovenia mal priestor\npre vlastný iniciatívny postup, čo ale tiež nevyužil. Vytýkala krajskému súdu, že napriek uvedeným\nnedostatkom v postupe správneho orgánu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, ale\nnezodpovedal na jej namietané skutočnosti uvedené v odvolaní, v dôsledku čoho bola poškodená na\n\nsvojich právach, nakoľko jej vlastníctvo k C KN parc. č. XX/XX je aj neporovnateľné s finančnou\nnáhradou z administratívneho konania.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľky\nNa odvolanie navrhovateľky sa vyjadril odporca tak, že navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Sp/11/2016-30 potvrdil.\nV dôvodoch vyjadrenia odporca nesúhlasil s argumentáciou navrhovateľky uvedenou v jej v odvolaní.\nUviedol, že námietku navrhovateľky, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie nie je právoplatné,\npovažuje rovnako ako krajský súd za irelevantné. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Vyst. 3160/76 zo\ndňa 30.11.1978 zreteľne vyplýva, že je opatrené doložkou právoplatnosti dňa 18.07.1979. Pri vydávaní\nnapadnutého rozhodnutia OU-KS-PLO- 2016/000346-28 zo dňa 17.02.2016 nebolo povinnosťou\nodporcu skúmať, či vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 30.11.1978 bolo doručované všetkým\núčastníkom, keďže bolo opatrené doložkou právoplatnosti. Trval na tom, že v čase rozhodovania nemal\nvedomosť o spochybňovaní právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia navrhovateľkou, keďže sama\nv správnom konaní si uplatnila reštitučný nárok titulom vyvlastnenia. Poukazom na listinné podklady\ntvoriace súčasť administratívneho spisu odporca ďalej uviedol, že tieto preukazujú, že na základe\nvyvlastňovacieho rozhodnutia došlo k zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľnosti a tieto v zmysle\n§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k\nnehnuteľnostiam (katastrálny zákon/ sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.\nK námietke navrhovateľky, že napadnuté rozhodnutie odporcu nerešpektuje rozhodnutie Okresného\nsúdu Košice - vidiek D 1391/92 zo dňa 29.09.1995, odporca uviedol, že pôvodná parcela č. XX/XX\nbola na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 3160/72 zo dňa 30.11.1978 vyvlastnená vo\nvýmere 773 m2 a v súčasnosti je vo vlastníctve právnickej osoby. Dedičské rozhodnutie, o ktoré sa\nnavrhovateľka v podanom opravnom prostriedku opiera bolo vydané dňa 29.09.1995, teda potom,\nčo bolo vydané citované vyvlastňovacie rozhodnutie. Odporca zdôraznil, že pozemok, ktorý mal byť\npredmetom dedenia bol zapísaný na liste vlastníctva a nie v pozemkovoknižnej vložke, pričom uvedené\ndedičské rozhodnutie nevychádzalo z aktuálneho zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľnosti, keď\nv čase vydania dedičského rozhodnutia bol tento pozemok vo vlastníctve VSŽ.\nOdporca záverom vyslovil názor, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že vlastnícke právo k\npozemku zaniklo v rozhodnom období a že sú splnené podmienky § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003\nZ.z.. Uviedol, že ak navrhovateľka skutočne zmenila svoj názor, mala možnosť svoju požiadavku\nuplatniť ešte pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu, poukazom na to, že v samotnom odvolaní\nnavrhovateľka spochybňuje dôvod uplatnenia vlastného reštitučného nároku.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\nS.s.p.) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania navrhovateľky (§ 246c ods. 1\nprvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 1 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 1 S.s.p. ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\n\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 1 S.s.p.) a dospel k záveru, že jej odvolaniu nie\nje možné priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.\n9Sp/11/2016-30 zo dňa 14. októbra 2016, ktorým krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil\nrozhodnutie odporcu č. OU-KS-PLO-2016/000346/28 zo dňa 17.02.2016.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie mu prechádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v\nopravnom prostriedku navrhovateľky a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť preskúmavaného rozhodnutia odporcu napadnutého opravným prostriedkom navrhovateľky.\nPredmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie odporcu č. OU-KSPLO-2016/000346/28 zo dňa 17.02.2016, ktorým podľa § 5 zákona NR SR č. 503/2003 Z. z. v súlade\ns ust. § 9 zákona NR SR č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov rozhodol tak, že navrhovateľka ako oprávnená osoba spĺňa podmienky uvedené v\nust. § 3 ods. 1 písm. m/ zákona. Ako oprávnenej osobe jej priznal právo na náhradu v zmysle ust. § 6\nods. 2 zákona za pozemok pôvodne zapísaný v k. ú. B. v pozemno-knižnej vložke č. XXX, ako parcela\nč. XX/XX, druh pozemku lúka v pôvodnej výmere 773 m2, z vyvlastnenej výmery 773 m2, v podiele 1/1,\nz dôvodu, že pozemok tvorí vodnú plochu a zároveň pozemok je vo vlastníctve právnickej osoby, ktorá\nnie je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona, a teda podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona\nk pozemku nie je možné navrátiť vlastníctvo. Z rozhodnutia súčasne vyplýva, že oprávnenej osobe sa\nprevedie do vlastníctva náhradný pozemok, alebo sa jej poskytne finančná náhrada v zmysle ust. § 6\nods. 2 zákona za pozemok pôvodne zapísaný v pzkn. vl. č. XXX ako parcela č. XX/XX v podiele 3/4.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov navrhovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, v zmysle\nustanovenia § 219 ods. 2 v spojení s § 492 ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa\nv zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so\nsprávnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Aby pre účastníkov neopakoval známe skutočnosti, na zdôraznenie\nskutkovej a právnej správnosti záverov krajského súdu odvolací súd uvádza.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese\nsúdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo\nzákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nV rámci preskúmavacieho súdneho konania súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou\nkonania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§\n250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\n\nOdvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia odporcu náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených\nv tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum\nrozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom vykonal v súlade s platnou právnou úpravou na\nvec sa vzťahujúcou. Odvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu preskúmavaného rozhodnutia\nodporcu - Okresného úradu Košice- pozemkový a lesný odbor, č. OU-KS-PLO-2016/000346/28 zo dňa\n17.02.2016, pri aplikácii zákonnej úpravy ustanovenej v zákone č. 503/2003 Z. z. dospel k zhodnému\nzáveru ako súd prvého stupňa, a to že námietky navrhovateľky uvedené v jej opravnom prostriedku\nneboli dôvodné k vyhoveniu jej odvolacieho návrhu, keďže nespochybnili správnosť a zákonnosť\npreskúmavaného správneho rozhodnutia a postupu mu predchádzajúceho.\nV.\nPrávne posúdenie odvolacím súdom\nPodľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nV zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.\nTo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,\nako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho\na nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v\nprávnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené\nprincípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo\nvyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.\nPovinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,\nktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov\na uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).\nZ uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských\norgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva,\nže výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou.\nVplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov\nzákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú\naplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve\ntu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane,\nmimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc\nsvoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2\nústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných\nzmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná ( čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky\ndo Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi\nEurópskeho spoločenstva, Európskej únie.\nSprávne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle\nčl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak\nna kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu\nsubjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom.\nHlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv\n\nfyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo\nje neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú\nosobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej\nmoci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia\npráva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\nSprávny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa\nzásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné\nnajmä z ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady\nsprávneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový\nzáver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny\npredpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí.\nÚčelom zákonodarcu tak ako zákonom č. 229/1991 Zb., tak aj zákonom č. 503/2003 Z.z. bolo zmierniť\nnásledky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného\nmajetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú\npôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade\nso záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného\nprostredia. Zákon č 503/2003 Z.z. sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo\ndo neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond.\nUvedený zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného\npredpisu (zák. č. 229/1991 Zb., §§ 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb.). (ust. § 1 písm. a, b/ reštitučného\nzákona/ .\nV súlade so zákonnou úpravou ustanovenou v reštitučnom zákone predpokladom navrátenia vlastníctva\nk pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať bolo, aby si oprávnená\nosoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a\nsúčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2,\nako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo inú\nprávnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie\nvlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1\n(do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1, ako aj, že\nžiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb. §§ 37 až 39 zákona\nč. 330/1991Zb.).\nPre konanie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa §\n3 ods. 1, 2 v spojení s § 6 ods. 2 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z. platia všeobecné predpisy o správnom\nkonaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (správny poriadok)\nv zmysle § 5 ods. 3 tohto zákona.\nPodľa § 32 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci\na za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov\nkonania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu\norgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny\norgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a\nprávnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán v danej veci\npostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav, zo skutkových okolností vyvodil správny právny\nzáver, ktorý aj náležite odôvodnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie\ntreba považovať za vydané v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov v danom prípade boli splnené\nzákonné podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu súdom\nprvého stupňa podľa § 250q ods. 3 O.s.p..\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplýva, že predmetom reštitučného nároku bol pozemok,\nktorý prešiel na štát spôsobom zákonom predpokladaným v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z..\nNavrhovateľka ako žiadateľka si uplatnila nárok na navrátenie vlastníckeho práva k žiadanému pozemku\npísomnou žiadosťou podanou na Obvodnom pozemkovom úrade Košice - okolie dňa 31. decembra 2004\na súčasne preukázala, že je oprávnenou osobou po pôvodných vlastníkoch P. a P. G.. Ako reštitučný titul\nk uvedenému pozemku označila vyvlastnenie bez náhrady (§ 3 ods. 1, písm. m/ reštitučného zákona/.\nZ rozhodnutia o vyvlastnení ONV Košice - vidiek č. Výst. 3160/76 z 30.11.1978 vyplýva, že predmetný\npozemok bol pôvodným vlastníkom vyvlastnený za náhradu v prospech Čs. štátu zastúpeného VSŽ,\nn. p. Košice za účelom výstavby vodnej nádrže Sokoľany II. Navrhovateľka čestným prehlásením\npreukazovala, že pôvodným vlastníkom za vyvlastnené pozemky nebola vyplatená náhrada.\nSkutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne\ns názorom krajského súdu potvrdzujú, že navrhovateľka splnila zákonné podmienky pre priznanie\nvlastníckeho práva k žiadanému pozemku v zmysle § 3 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona, avšak\nv zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ a c/ tohto zákona vlastníctvo k týmto pozemkom jej nemožno navrátiť z\ndôvodov, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4\nods. 1) a pozemok je súčasťou vodného toku, z ktorých dôvodov jej vzniklo právo na náhradu. Pokiaľ\nžalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím rozhodol tak, že navrhovateľka splnila zákonné\npodmienky v zmysle § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z.z. a priznáva jej náhradu v zmysle §\n6 ods. 6 tohto zákona, rozhodol na základe riadne zisteného skutočného stavu v súlade s § 32 ods. 1\nsprávneho poriadku a v súlade so zákonom č. 503/2003 Z.z..\nOdvolací súd námietky navrhovateľky vo vzťahu vyvlastnenia žiadaného pozemku vyhodnotil ako\nnedôvodné. Navrhovateľka svojimi odvolacími námietkami v podstate popiera zmysel a účel ňou\nuplatnenej žiadosti na navrátenie vlastníctva alebo priznania náhrady, ak navrátenie pozemku v zmysle\nreštitučného zákona nie je možné (reštitučný nárok/. Reštitučné dôvody na navrátenie vlastníctva k\npozemku zákonodarca ustanovuje v právnej úprave § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona. V zmysle\n§ 3 ods.1 písm. m/ tohto zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel\nna štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady. V reštitučnom\nkonaní začatom na základe žiadosti uplatnením uvedeného reštitučného nároku povinnosťou správneho\norgánu bolo v súčinnosti so žiadateľkou zistiť, či v rozhodnom období žiadaný pozemok prešiel na štát na\nzáklade vyvlastnenia a náhrada za vyvlastnenie nebola vyplatená. Listinným dôkazom preukazujúcim\nvyvlastnenie je rozhodnutie príslušného štátneho orgánu o vyvlastnení. Rozhodnutie o vyvlastnení je\nverejnou listinou, pri ktorej oboznamovaní odporca bol oprávnený len posudzovať, či táto bola vydaná\npríslušným štátnym orgánom, má náležitosti zákonom predpokladané v čase jej vydania, nemal však\ndostatok právomoci posudzovať jej obsahovú správnosť. Z uvedených dôvodov pokiaľ navrhovateľka\nako žiadateľka predložila ako dôkaz prechodu vlastníctva k žiadanému pozemku z pôvodných vlastníkov\nna štát rozhodnutie o vyvlastnení a to toto bolo potvrdené doložkou právoplatnosti, žalovaný správny\norgán nemal právomoc posudzovať, či rozhodnutie nadobudlo alebo nenadobudlo právoplatnosť.\nDôkazom o tom, že rozhodnutie o vyvlastnení nenadobudlo právoplatnosť, preto ani nemôže svedčiť\npredloženie dedičského rozhodnutia D 1391/92 z 29.09.1995 Okresného súdu Košice - vidiek. Uvedené\ndedičské rozhodnutie nie je dôkazom o opaku nadobudnutia vlastníctva k žiadanému pozemku v zmysle\n§ 70 katastrálneho zákona. Skutkové okolnosti potvrdzujú, že vlastníctvo k žiadanému pozemku prešlo\nna štát v roku 1978 teda pred vydaním uvedeného dedičského rozhodnutia, a preto uvedené dedičské\nrozhodnutie nemôže zakladať vlastníctvo k žiadanému pozemku, pretože poručiteľ P. G. v čase smrti už\nnebol vlastníkom tohto pozemku. V zmysle právnej úpravy § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa\nnadobúda smrťou poručiteľa, teda dedičia mohli nadobudnúť dedičstvom len to, čo ku dňu smrti poručiteľ\nvlastnil.\n\nOdvolací súd nemohol prisvedčiť ani námietkam navrhovateľky, že krajský súd nevenoval náležitú\npozornosť námietkam uvedených v jej opravnom prostriedku, považujúc za podstatnú námietku to, že\nrozhodnutie o vyvlastnení žiadaného pozemku nenadobudlo právoplatnosť, ktorá skutočnosť má svoj\nvýznam z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie jej priznáva podiel 3, pričom z uvedeného dedičského\nrozhodnutia vyplýva dedenie po poručiteľovi jeho podielu k predmetnému pozemku v celosti. Touto\nnámietkou sa krajský súd ako aj odporca zaoberali a v odôvodnení rozhodnutí aj vyporiadali zákonným\nspôsobom, keď konštatovali, že listom Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru zo dňa\n30.09.2015 bolo preukázané, že na parcelu č. XX/XX bol uplatnený nárok aj inou oprávnenou osobou\npodľa zákona č. 229/1991 Zb., a preto navrhovateľke nemohol byť priznaný podiel po P. G. v celosti.\nKrajský súd preto správne vyhodnotil námietku navrhovateľky, vznesenú v jej opravnom prostriedku proti\npreskúmavanému rozhodnutiu odporcu, ak nedôvodnú námietku proti priznaniu práva na náhradu za\nžiadaný pozemok v podiele 3.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci bol náležite\nzistený skutkový stav a odporca ako aj krajský súd z neho vyvodili správne skutkové a právne závery.\nNavrhovateľka v odvolacom súdnom konaní nepredložila žiadne také relevantné dôkazy, ktoré by\nsprávnosť skutkových zistení a právnych záverov krajského súdu ako aj odporcu vyvrátili. Najvyšší\nsúd z uvedených dôvodov nepovažoval odvolacie námietky vznesené navrhovateľkou v odvolaní proti\nrozhodnutiu súdu prvého stupňa za relevantné na vyhovenie jej odvolacieho návrhu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 492 ods. 1 S.s.p. v\nspojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods.\n1, 2 O.s.p., ako vecne správne potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 492 ods. 1 S.s.p. v spojení\ns § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a v spojení s ust. § 250l ods. 2 a s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.\na s § 224 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľke náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože v tomto konaní\nnemala úspech vo veci. Zákonodarca náhradu trov konania žalovanému správnemu orgánu v správnom\nsúdnictve v zásade nepriznáva.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Sp/11/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}