{"guid": "ad2a69d9-a60d-4ee1-90b9-30b5edc697eb:9410c1e9-2619-4335-8268-391bdd96bd12", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7016200250.1", "spisova_znacka": "7Sžo/2/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/2/2017 z 25. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2018, sp. zn. 7Sžo/2/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7016200250.1", "identifikacne_cislo": "7016200250", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2018-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9410c1e9-2619-4335-8268-391bdd96bd12", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200250.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200250.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200250.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/2/2017\n7016200250\n25. 04. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:7016200250.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej\nveci navrhovateľky: U. S. bytom J., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2614/2016-KaKE, R. z. 4108/2016 zo dňa\n22.01.2016, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Sp/2/2016-24 zo\ndňa 26. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Sp/2/2016-24 zo dňa 26.\nseptembra 2016 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 4Sp/2/2016-24 zo dňa 26. septembra 2016 potvrdil rozhodnutie\nodporcu č. 2614/2016-KaKE, R.z. 4108/2016 zo dňa 22. januára 2016. Navrhovateľke náhradu trov\nkonania nepriznal. Zároveň uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi\na o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.\n8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“), citujúc právnu úpravu právnej normy § 6 ods. 1, § 8\nuvedeného zákona a ust. § 49 a § 53 ods. 1 zák.č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, postupom v zmysle\nprávnej úpravy ustanovenej v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej\nrozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov a dospel k záveru, že\nžalovaný správny orgán rozhodol vecne správne v súlade so zákonom, keďže vo veci navrhovateľky\nmal preukázané, že navrhovateľka nesplnila podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc.\nKrajský súd z administratívneho spisu zistil, že navrhovateľka podala dňa 23.10.2015 odporcovi žiadosť\no poskytnutie právnej pomoci vo veci podania sťažnosti na Ústavný súd SR, okrem iného aj vo veciach\nvedených na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 22C/135/2008 a 43C/153/2010. Na žiadosť odporcu\nKancelária Ústavného súdu SR listom zo dňa 10.11.2015 oznámila odporcovi, že v súčasnosti neeviduje\n\nžiadne podanie p. U. S., nar. XX.XX.XXXX, pričom menovaná v minulosti podala Ústavnému súdu SR\n11 ústavných sťažností, pričom vo všetkých konaniach už bolo právoplatne rozhodnuté.\nKrajský súd prejednal vec na pojednávaní v súlade s § 250q Občianskeho súdneho poriadku (zákona\nč. 99/1963 Zb. ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu v súlade s ust. § 250g ods. 2\nO.s.p., pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa oboznámil s obsahom správneho spisu\na vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa\nso žiadosťou navrhovateľky o poskytnutie právnej pomoci ako aj napadnutým rozhodnutím a podaným\nopravným prostriedkom.\nKrajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov namietaných v opravnom prostriedku\nnavrhovateľky dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, a\nnávrhu navrhovateľky preto nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že z oznámenia Kancelárie ústavného\nsúdu SR zo dňa 10.11.2015 jednoznačne vyplynulo, že k uvedenému dátumu sa neviedlo žiadne konanie\no sťažnosti navrhovateľky s tým, že v minulosti Ústavný súd SR už právoplatne rozhodol o ňou podaných\n11 ústavných sťažnostiach. Ku dňu 10.11.2015, kedy Ústavný súd SR listom potvrdil odporcovi, že na\nÚstavnom súde SR sa nevedie žiadne konanie o sťažnosti navrhovateľky, nesporne uplynula lehota\ndvoch mesiacov od právoplatnosti všetkých súdnych rozhodnutí vydaných vo veciach vedených na\nOkresnom súde Košice II. pod sp. zn. 22C/135/2008 a 43C/153/2010. Dvojmesačná lehota na podanie\nsťažnosti v zmysle § 53 ods. 3 zákona na ústavnom súde je prepadnou lehotou, ktorej uplynutím zaniká\nprávo fyzickej osoby alebo právnickej osoby podať sťažnosť. Krajský súd súhlasil s právnym názorom\nodporcu, podľa ktorého v predmetnej právnej veci, s ktorou sa obrátila navrhovateľka na centrum, ide o\nzrejmú bezúspešnosť sporu. Poukázal na to, že posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu je jednou z\ntroch kumulatívnych podmienok uvedených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., a keďže navrhovateľka\nnesplnila podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, nebolo už povinnosťou odporcu zaoberať\nsa splnením ďalších podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Pokiaľ odporca\nnapadnutým rozhodnutím nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci, rozhodol tak\nv súlade so zákonom.\n2.\nOdvolanie navrhovateľky\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie v lehote stanovenej\nzákonom (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p.). Navrhovala, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Sp/2/2016-24 zo dňa 26. septembra\n2016 zrušil a ustanovil advokáta.\nV dôvodoch odvolania navrhovateľka namietala, že odporca nie je oprávnený, aby vo veci rozhodoval\nnamiesto súdu. Taktiež žiadala zaviazať odporcu k náhrade trov konania ako i k zaplateniu súdneho\npoplatku, pričom poukazovala na svoju finančnú situáciu. Ostatné navrhovateľkou uvádzané skutočnosti\nv odvolaní nemali žiadnu relevanciu vo vzťahu k odvolaciemu konaniu.\n3.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu\nOdporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka vo svojom odvolaní\nneuvádza žiadne právne relevantné skutočnosti, pre ktoré by bolo možné považovať napadnutý\nrozsudok za nesprávny alebo nezákonný, pričom iba opakuje svoje tvrdenia prezentované v konaní pred\nkrajským súdom. Napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny a zákonný, vydaný v\nsúlade s príslušnými právnymi predpismi. Mal za to, že konajúci súd sa v predmetnom rozsudku detailne\na vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal a následne vyhodnotil všetky námietky a tvrdenia navrhovateľky\nprezentované v jej opravnom prostrieku ako i priebehu konania pred súdom. Vzhľadom na uvedené\nnavrhol, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľky zamietol a napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdil.\n4.\nKonanie pred odvolacím súdom\n\nPodľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, účinný od 01.07.2016, konania\npodľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1, 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania navrhovateľky (§ 246c\nods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 1, 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 1, 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd\nodvolaním napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 2614/2016-KaKE, R.z. 4108/2016\nzo dňa 22.01.2016, potvrdil.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj\nkonanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými\nnámietkami navrhovateľky uvedenými v jej opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či\nsprávne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu odporcu č. 2614/2016-KaKE, R.z. 4108/2016 zo dňa 22.01.2016, ktorým navrhovateľke nebol priznaný\nnárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z..\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 1, 2 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby\nsa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu\nso správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským\nsúdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe\nskutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\nOdvolací súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie\nje súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\norgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o\nopravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250 l a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv opravnom prostriedku (žalobe), či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou\nkonania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§\n250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nOdvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v zmysle procesných\npravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\ncitovaných vyššie.\nÚčelom zákona č. 327/2005 Z.z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej\nposkytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej\nmateriálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v\nazylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu a prispieť k\npredchádzaniu vzniku právnych sporov (§ 1).\nZákon č. 327/2005 Z.z. ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a\npríslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie\nposkytovania právnej pomoci (§ 2).\nPodľa § 25 ods. 1 zákon č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o\nsúvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v znení neskorších predpisov).\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci a citovanej právnej úpravy dospel k\nzhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že žalovaný správny orgán v danom prípade postupoval\nnáležite v súlade so zákonom č. 327/2005 Z.z., vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov\nrelevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní postupoval dostatočne v súčinnosti s navrhovateľkou a\nv odôvodnení rozhodnutia pri aplikácii ustanovení § 6 ods. 1 v spojení s § 8 uvedeného zákona náležite\nodôvodnil svoju právnu úvahu, z ktorých dôvodov rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je treba\npovažovať za zákonné. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vo veci súladne so zákonom,\nkeď rozhodnutie odporcu napadnuté opravným prostriedkom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne\nsprávne potvrdil.\nZ obsahu napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že žalovaný\nsprávny orgán na základe priložených listinných dokladov ma za preukázané, že v danom prípade\nnebola splnená podmienka ustanovená v právnej norme § 6 ods. 1 v spojení s § 8 zákona č. 327/2005\nZ.z..\nPodľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez\nfinančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2)\na nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\n\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne\nnajmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nVychádzajúc z účelu a zmyslu zákona č. 327/2005 Z. z., ktorým zákonodarca sledoval vytvoriť systém\nposkytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom\nfyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne\nuplatnenie a ochranu svojich práv, centrum právnej pomoci, do právomoci ktorého zákonodarca zveril\nprávomoc rozhodovať o žiadosti žiadateľov na poskytnutie právnej pomoci, je povinné si zaobstarať\nrelevantné podklady pre vydanie rozhodnutia, postupom v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s § 32\nods. 1 správneho poriadku, zistiť skutočný stav v prejednávanej veci tak, aby v súlade s čl. 1 ústavy bola\nzistená materiálna pravda, na základe ktorej by mohol spravodlivo a v súlade so zákonom rozhodnúť o\ntom, či vzhľadom na všetky skutkové okolnosti daného prípadu žiadateľ spĺňa zákonné podmienky pre\npriznanie (resp. nepriznanie) právnej pomoci na ochranu jeho práv. Tejto svojej povinnosti sa centrum\nnemôže zbaviť.\nOdvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval argumentáciu odporcu uvedenú v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia za správnu, že vec, ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum je zrejme\nbezúspešným sporom, konštatujúc, že sťažnosť v zmysle článku 127 Ústavy SR podľa ustanovenia §\n49 a § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR má podať fyzická alebo\nprávnická osoba v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Uvedená lehota sťažovateľke vo vzťahu k rozhodnutiam Okresného súdu\nKošice II. v konaniach pod sp.zn. 22C/135/2008 a 43C/153/2010 už uplynula.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\nÚstavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,\ns. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu\ntiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. V právnej praxi preto môže v činnosti orgánov aplikujúcich právo dochádzať\nk situácii, že prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s ústavou nie je interpretovaný ústavne\nkonformným spôsobom, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone\nsvojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú\nviazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika\nviazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie\npostupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\nVychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca\nv predmetnej veci správne posudzoval splnenie podmienok splnenia nároku na poskytnutie právnej\npomoci navrhovateľke. Skutkové okolnosti potvrdzovali, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 23.10.2015\nžiadala o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti, pričom odporca opatrením č. OpKE/12/15 určil, že žiadosť žiadateľky o poskytnutie právnej pomoci bude rozdelená a ďalej vedená\nnasledovne pod sp zn. 12110/2015-KaKE bola vedená právna vec ústavnej sťažnosti pre porušenie práv\nv konaniach vedených na OS KE II pod sp. zn. 22C/135/2008 a sp. zn. 43C/153/2010 a pod sp. zn.\n13508/2015-KaKE bola vedená právna vec ústavnej sťažnosti pre porušenie práv v konaní vedenom na\nOS KE I pod sp. zn. 39C/336/2013. Odporca v predmetnej veci správne zameral pozornosť na to, či by\nžiadateľka v konaniach o ústavnej sťažnosti vo veciach vedených na OS KE II pod sp. zn. 22C/135/2008\na sp. zn. 43C/153/2010 mohla byť úspešná. Odporca z uvedených dôvodov teda správne posudzoval\ndoklady k žiadosti o poskytnutie právnej povinnosti v súlade s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. a dospel k\nsprávnemu záveru, že v prípade navrhovateľky nie je splnená podmienka ustanovená v § 6 ods. 1 písm.\nb/ tohto zákona (nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu). Zákonodarca pojem zrejmej bezúspešnosti sporu\ndefinuje v § 8 zákona tak, že pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na\nto, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy\nna preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Odporca svoj úsudok,\nku ktorému dospel na základe skutkových okolností prípadu pri aplikáciií citovanej právnej úpravy v\nodôvodnení rozhodnutia aj náležite odôvodnil.\nZ uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s názorom krajského súdu, že odporca v danom\nprípade správne právne posúdil vec, v ktorej navrhovateľka žiadala o poskytnutie právnej pomoci ako\ntakú, ktorá je zrejme bezúspešným uplatňovaním práva, pretože dvojmesačná lehota, počítaná odo\ndňa právoplatnosti všetkých súdnych rozhodnutí vo veciach vedených na Okresnom súde Košice II\npod sp. zn. 22C/135/2008 a 43C/153/2010, na podanie ústavnej sťažnosti už uplynula. Krajský súd v\nodôvodnení napadnutého rozsudku sa otázkou zrejmej neúspešnosti sporu v prípade navrhovateľky\nnáležite zaoberal a námietkami uvedenými v jej opravnom prostriedku sa tiež náležite vysporiadal,\nz ktorých dôvodov odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a súčasne na jeho\nargumentáciu poukazuje.\nVychádzajúc z uvedeného vyššie odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku navrhovateľky,\nktorou namietala, že odporca nie je oprávnený rozhodovať namiesto súdu. Odporca v predmetnej veci\nposudzoval splnenie zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení zákona\nčisto z formálneho hľadiska odôvodnenosti návrhu žiadateľky, z ktorych skutkových okolností vzhľadom\nna uplynutie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti jednonačne vyplynulo a bolo nadovšetku pochybnosť\nzrejmé, že by jej podanie vo veci ústavnej sťažnosti bolo zjavne bezúspešné.\nVýrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok navrhovateľkou vo výške 35,- Eur uložený krajským súdom\npovažoval odvolací súd za správny a súladný so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a\npoplatku za výpis z registra trestov. Krajský súd pri rozhodovaní o povinnosti zaplatiť súdny poplatok\npostupoval podľa predpisov účinných do 30.06.2016, a to v súlade s prechodnými ustanoveniami zákona\n(§ 18f citovaného zákona), nakoľko konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p)\nzačalo 19.02.2016 podaním opravného prostriedku navrhovateľkou. Súdny poplatok v súlade s ust. §\n2 ods. 4 posledná veta citovaného zákona znáša neúspešný odvolateľ. Navrhovateľka bola v konaní\nneúspešná, keďže krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu, postupoval správne, keď jej uložil povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur (podľa položky 10e sadzobníka súdnych poplatkov) za konanie\no opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu.\n\nO trovách konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. rozhoduje súd primerane podľa ust. § 250k O.s.p.,\npričom procesným predpokladom na priznanie náhrady trov konania je čiastočný alebo úplný úspech\nžalobcu (navrhovateľa). Vzhľadom na to, že navrhovateľka nebola v konaní úspešná, súd jej právo na\nnáhradu trov konania nepriznal a taktiež nemohol vzhľadom na právnu úpravu trov konania v správnom\nsúdnictve zaviazať na ich náhradu odporcu.\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov\nvychádzajúc zo skutkových okolností danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k\nzhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že žalovaný správny orgán v danej veci náležite postupoval a\nrozhodol v súlade s citovanou právnou úpravou, predmetu konania venoval náležitú pozornosť sledujúc\núčel zákonnej úpravy poskytovania právnej pomoci, z ktorých dôvodov námietky navrhovateľky uvedené\nv jej odvolaní proti prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu odvolací súd nepovažoval za relevantné k\nvyhoveniu jej odvolacieho návrhu.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá\nO.s.p. a v spojení s § 219 ods. 1, 2 a s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 1, 2 S.s.p. ako vecne a\nprávne správny potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1, s § 246c ods.\n1 a s § 224 ods. 1 O.s.p. a v spojení s § 492 ods. 1, 2 S.s.p.. Navrhovateľke pre jej neúspech v tomto\nkonaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}