{"guid": "bef890d1-2e0f-429e-9de4-434ac4303d02:e329af7a-826b-445b-824f-9a1c545cdade", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7016200083.1", "spisova_znacka": "10Sžsk/41/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/41/2017 z 18. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. 10Sžsk/41/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7016200083.1", "identifikacne_cislo": "7016200083", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-116", "nazov": "§ 116 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-116", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-155.odsek-2", "nazov": "§ 155 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-155.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-155"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-1", "nazov": "§ 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-240"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-116", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-155", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-240"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e329af7a-826b-445b-824f-9a1c545cdade", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200083.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200083.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200083.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžsk/41/2017\n7016200083\n18. 07. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:7016200083.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD., v právnej veci žalocu CI - servis, a.s., Werferova 3, Košice, IČO: 36 180 459, zastúpeného\nJUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, Mlynská 1, Košice, proti žalovanej (sťažovateľka) Sociálnej\npoisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nč. 45097-2/2015-BA zo dňa 01.12.2015, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 7S/8/2016-84 zo dňa 28.03.2017 v znení opravného uznesenia č. k.\n7S/8/2016-118 zo dňa 03.10.2017 , takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/8/2016-84 zo dňa 28.\nmarca 2017 v znení opravného uznesenia č. k. 7S/8/2016-118 zo dňa 3. októbra 2017 z r u š u j e a\nvec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ako prvostupňový správny orgán, vydala dňa 19.05.2015\nrozhodnutie číslo: 700-3412110515-GC04/15, ktorým predpísala žalobcovi podľa § 178 ods. 1 písm. a) 9.\nbod a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 461/2003 Z.z.“) za obdobie január až máj 2005 penále v sume 34 237,64 € vypočítané z oneskorene\nuhradenej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov\nna starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie,\npoistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného\nfondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni\nzačatia predchádzajúcej kontroly včasnosti a správnosti odvodu poistného a príspevkov, t. j. od 2. júla\n2005 do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne. Neoddeliteľnou súčasťou\ntohto rozhodnutia je príloha.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím číslo: 45097 - 2/2015 - BA zo dňa 01.12.2015\nzamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. V odôvodnení\nrozhodnutia uviedla, že v odvolacom konaní bolo zistené, že Okresný súd Košice I. uznesením\nsp. zn. 31R/7/2010 zo dňa 13.09.2010 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči\nžalobcovi ako dlžníkovi. Konštatovala, že pre spôsob uplatnenia pohľadávky je rozhodujúci okamih\nzačatia reštrukturalizačného konania zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania\nv Obchodnom vestníku; v danom prípade bolo uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania\n\nzverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/2010/181 dňa 21.09.2010, takže za deň zverejnenia sa\npovažuje deň 22.09.2010 (§ 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii).\n3. Následne Okresný súd Košice I. uznesením z 18.10.2010 rozhodol o povolení reštrukturalizácie\ndlžníka, uznesním z 09.03.2011 potvrdil reštrukturalizačný plán v znení prijatom schvaľovacou schôdzou\nzo dňa 21.02.2011 a ukončil reštrukturalizáciu žalobcu (toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť\n17.03.2011). Sociálna poisťovňa, pobočka Košice neprihlásila do reštrukturalizácie poistné a príspevky\nza obdobie január až máj 2005, preto neboli obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne a penále za\nomeškanie s ich platením predpísala žalobcovi až rozhodnutím z 19.05.2015, t. j. po skončení\nreštrukturalizácie.\n4. Žalovaná tiež uviedla, že poistné a príspevky, ktoré neboli prihlásené do reštrukturalizácie, sa\npenalizujú bez ohľadu na súdom potvrdený reštrukturalizačný plán, lebo nie sú jeho súčasťou. Penále sa\nstáva pohľadávkou sociálnej poisťovne až jeho predpísaním rozhodnutím organizačnej zložky sociálnej\npoisťovne. Poukázala aj na judikatúru najvyššieho súdu, podľa ktorej penále ako sankcia za porušenie\npovinnosti odviesť poistné a príspevky včas nevzniká priamo zo zákona, ale pohľadávkou sa stáva až\njeho predpísaním.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n5. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok ( ďalej len „S.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n6. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z obsahu spisu mal za preukázané, že žalobca sa dostal\ndo omeškania s úhradami poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a\npríspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové\npoistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného\ndo rezervného fondu solidarity, v dôsledku čoho mu bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka\nKošice č. 700-3412110515-GC04/15 zo dňa 19.05.2015 podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 9. a §\n240 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predpísané penále (dopenalizácia)\nv sume 34.237,64 eur. Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že poistné príspevky a poistné\nbolo zaplatené oneskorene a v čase začatia reštrukturalizačného konania už bolo uhradené. V danom\nprípade je súd toho názoru, že bolo povinnosťou žalovanej, aby svoju pohľadávku, ktorá jej musela byť\nku dňu začatia reštrukturalizačného konania celkom čo do presnosti a konkrétnosti zrejmá, prihlásiť do\nreštrukturalizačného konania, inak jej právo na vymáhanie tejto pohľadávky zaniklo. Nestotožnil sa s\nnázorom žalovaného, že nárok na penále vzniká až jeho predpísaním, pričom penále bolo žalobcovi\npredpísané až po ukončení reštrukturalizácie a preto nemohla byť prihlásená do reštrukturalizačného\nkonania.\n7. Krajský súd preto preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu\nzrušil z dôvodu, že obe rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil\nžalovanej na ďalšie konanie, v ktorom je viazaná právnym názorom súdu vysloveným v zrušujúcom\nrozhodnutí.\n8. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na ich náhradu.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n9. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka (žalovaná) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť\nz dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) a h) S.s.p., teda že krajský súd pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n\n10. Uviedla, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci krajským súdom a naďalej zastáva právny\nnázor, že penále upravené v § 240 zákona o sociálnom poistení je špecifickým druhom sankcie,\nktoré vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, pričom ako pohľadávku je\nmožné penále vymáhať až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rovnaký právny\nnázor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, z ktorého ustálenej judikatúry vyplýva, že na vznik\npovinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone o sociálnom\npoistení, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik tejto povinnosti je až vydanie rozhodnutia na\npenále v zmysle § 240 zákona o sociálnom poistení.\n11. Žalovaná preto zastáva právny názor, že penále za obdobie január 2005 až máj 2005 v sume\n34 237,64 € vzniklo až jeho predpísaním rozhodnutím. Pred predpísaním penále neexistovala žiadna\npovinnosť, ktorú by bol žalobca povinný plniť a Sociálna poisťovňa nemala žiadnu pohľadávku, ktorú\nby si mohla voči žalobcovi uplatňovať. Pretože pohľadávka na penále za obdobie január 2005 až\nmáj 2005 nevznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, žalovaná si ju nemohla prihlásiť do\nreštrukturalizačného konania. V čase, kedy táto pohľadávka vznikla, bola už reštrukturalizácia žalobcu\nukončená.\n12. Uviedla tiež, že zákon o sociálnom poistení jej neukladá lehotu, v ktorej by bola povinná penále\npredpísať. Rovnaký právny názor vyplýva aj z rozhodnutia sp. zn. 1Sžso/3/2013 z 10.12.2013, podľa\nktorého „... je celkom v právomoci žalovanej ako oprávneného správneho orgánu rozhodnúť, či vôbec\ntúto sankciu (rozumej penále) uplatní, resp. v akom časovom horizonte pri omeškaní dlžníka s platením\npoistného k uplatneniu tejto sankcie prikročí.“\n13. V závere sa odvolala na skutočnosť, že predmetom konania je preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutí Sociálnej poisťovne vo veci predpísania penále, pričom opodstatnenosť ich predpísania\nbola jednoznačne preukázaná. V zákone o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\nneexistuje právna prekážka na predpísanie penále po skončení reštrukturalizácie. Splnenie podmienok\noprávňujúcich vymáhať pohľadávku na penále môže byť až vecou núteného výkonu rozhodnutia.\n14. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovanej navrhol, aby ju kasačný súd odmietol ako\nneprípustnú, resp. zamietol ako nedôvodnú a priznal žalobcovi náhradu trov kasačného konania podľa\npripojeného vyčíslenia.\n15. Vytýkal žalovanej, že na jednej strane namieta odklon od ustálenej judikatúty najvyššieho súdu,\nale na druhej strane sama nerešpektuje právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sžso/65/2013, že\nzákladným problémom v tejto veci je vymedzenie vzťahu medzi zákonom č. 461/2003 Z. z. a zákonom\nč. 7/2005 Z. z., ktorého ustanovenia vo svojich rozhodnutiach neuvádza. Pritom ak pohľadávka bola\nv rámci reštrukturalizácie zmenená alebo odpísaná čo do jej výšky a času, neexistuje možnosť z nej\nvypočítať penále.\n16. Žalobca má za to, že neprihlásenie pohľadávok za sporné obdobie do reštrukturalizácie má právny\ndopad v súlade s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a žalovaná mala\npo ukončení reštrukturalizácie v súlade s ustanovením § 155 ods. 1 veta druhá zákona č. 461/2003\nZ. z. zosúladiť evidenciu pohľadávok s reálnym stavom vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou a\nodpísať pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, čo sa však nestalo.\n17. Namietal tiež, že žalovaná nevymedzila dôvody kasačnej sťažnosti v súlade s ust. § 440 ods. 2 S.s.p.\na neuviedla, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( § 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 S. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v\nzákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť\nprípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §\n\n455 S. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.07.2018 (§137 ods. 2 S. s. p.).\n19. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým vyhovel žalobe a zrušil\npreskúmavané rozhodnutia žalovanej ako aj jej pobočky v Košiciach, pretože dospel k záveru, že\nvychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej,\nako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správnych orgánov (tzn. splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa\nkasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský\nsúd zo zistení uvedených v súdnom a v administratívnom spise.\nPodľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným\nodvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky\nna starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej\nsume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania\nodo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná\nsuma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená\nexekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 151 ods. 1 veta druhá zákona, Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú\nčasť, ak na základe právoplatného uznesenia sudu po splnení restrukturalizačného plánu zanikla\ndlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poistovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na\njej plnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu.\n20. Skutkový stav v danej veci, tak ako je opísaný vyššie, nebol sporný. Spornou zostala\notázka, či Sociálna poisťovňa mohla žalobcovi po skončení reštrukturalizácie predpísať penále za\nomeškanie s platením poistného a príspevkov alebo išlo o pohľadávku, ktorú bola povinná prihlásiť v\nreštrukturalizačnom konaní. Pretože preskúmavaným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice\nz 19.05.2015 bolo predpísané penále za obdobie január až máj 2005, krajský súd mal za to, že ku dňu\nzačatia reštrukturalizačného konania musela byť táto pohľadávka vo výške 34 237,64 € zrejmá, bolo\npovinnosťou žalovanej prihlásiť ju do reštrukturalizačného konania, a pretože tak neurobila, nemohla už\ntoto penále predpísať žalobcovi po skončení reštrukturalizácie.\n21. V tejto súvislosti kasačný súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru najvyššieho\nsúdu, napr. rozhodnutie sp. zn. 9Sžso/10/2013 z 28. apríla 2014 (ktoré bolo prijaté správnym kolégiom\naj ako judikát pod č. R 63/2015), v ktorom je vyslovený právny názor, „... že pohľadávka na\npenále nevzniká v dôsledku samotného nesplnenia si povinnosti riadne a včas odviesť poistné a\npríspevky; vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále. ... Kým penále nie je predpísané\nprávoplatným rozhodnutím, Sociálna poisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku v\nreštrukturalizačnom konaní. Žalovaná preto uvedenú pohľadávku vzhľadom na jej neexistenciu nemohla\nprihlásiť do reštrukturalizačného konania a z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku tejto pohľadávky\npodľa ustanovenia § 155 ods. 2 ZKR.“ Rovnako napr. aj v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/36/2012 je vyslovený\nprávny názor, že penále podľa § 240 ods. 1 zákona nie je príslušenstvom pohľadávky, ani nie je\nakcesorickým záväzkom a nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením povinnosti\nzaplatiť poistné včas a v správnej výške vzniká Sociáolnej poisťovni právo predpísať penále a až\ntýmto momentom dochádza ku vzniku pohľadávky. Pritom právo predpísať penále je limitované iba\ndesaťročnou premlčacou lehotou odo dňa splatnosti poistného.\n22. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že pohľadávka Sociálnej poisťovne z titulu penále\nza omeškanie s platením poistného za obdobie január až máj 2005 vznikla až jeho predpísaním\nrozhodnutím zo dňa 19.05.2015, teda po skončení reštrukturalizácie, čo znamená, že v čase\nprihlasovania pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní neexistovala a preto nemohla byť prihlásená.\n\n23. V prejednávanej veci preto neobstojí ani námietka žalobcu, že Sociálna poisťovňa mala postupovať\npodľa citovaného ustanovenia § 151 ods. 1 druhá veta zákona a odpísať pohľadávku, na plnenie\nktorej žalobca nebol povinný podľa schváleného reštrukuralizačného plánu, lebo nešlo o pohľadávku,\nprihlásenú v reštrukturalizačnom konaní. Reštrukturalizácia sa v tomto prípade nedotkla ani poistného,\nz ktorého bolo predpísané penále, pretože išlo o obdobie omeškania pred začatím reštrukturalizácie.\n24. Kasačný súd preto dal za pravdu sťažovateľke, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým,\nže vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nerešpektoval ustálenú judikatúru najvyššieho\nsúdu najmä v otázke vzniku pohľadávky v dôsledku porušenia povinnosti odviesť poistné včas a v\nsprávnej sume.\n25. Kasačný súd s ohľadom na uvedené napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vo veci\nopätovne rozhodnúť, pričom právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.).\nKrajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p.\n26. Kasačný súd na záver pukazuje na list žalovanej zo dňa 04.01.2016, ktorý je obsahom\nadministratívneho spisu a ktorým žalobcovi oznámila odpustenie povinnosti zaplatiť predmetné penále\npredpísané rozhodnutím č. 700-3412110515-GC04/15 zo dňa 19. mája 2015 v sume 34 237,64 €, a to\ns odkazom na ustanovenie § 293ap zákona o sociálnom poistení.\n27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}