{"guid": "d2a8eb37-bd7b-4d12-8826-cce9db555565:ec9ec992-2539-465a-89c2-19f5a0469e94", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7016200036.3", "spisova_znacka": "1Sdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sdo/1/2018 z 25. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2018, sp. zn. 1Sdo/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:7016200036.3", "identifikacne_cislo": "7016200036", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2018-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-99b", "nazov": "§ 99b SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-99b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-99b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-452.odsek-1", "nazov": "§ 452 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-452.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-452"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-99b", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-452"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec9ec992-2539-465a-89c2-19f5a0469e94", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200036.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200036.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200036.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sdo/1/2018\n7016200036\n25. 10. 2018\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2018:7016200036.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: W. Z., bytom M., proti odporcovi: Centrum\nprávnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Slovenská 40, 080 01 Prešov, konajúc o dovolaní žalobcu\nproti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Sžk/2/2016 z 12. júla 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 6Sžk/2/2016 z 12. júla 2017 podľa § 219 ods. 1 a 2\na § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) rozsudok Krajského súdu v Košiciach,\nč.k. 10Sp/2/2016-18 zo 16. mája 2016 potvrdil.\n2. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal dovolanie.\n3. Predmetným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Sžk/2/2016 z 12. júla 2017\nbolo právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej správne súdnictvo.\n4. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je\nďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n5. V súlade s vyššie citovaným ustanovením nového procesného kódexu prejednal Najvyšší súd\nSlovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku a dospel k\nzáveru, že konanie o ňom treba zastaviť.\n6. Podľa § 452 ods. 1 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej\nčasti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.\n7. Podľa § 99 písm. b/ SSP, správny súd konanie zastaví, ak zistí taký nedostatok, ktorý nemožno\nodstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP.\n8. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom\nprimerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.\nAk niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane\npodľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.\n9. Podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o dovolaní rozhoduje\nnajvyšší súd.\n\n10. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n11. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa štvrtej časti tretej hlavy Civilného\nsporového poriadku. Súčasne zo žiadneho ustanovenia Správneho súdneho poriadku ustanovujúceho\nsprávne súdnictvo nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom\nsúdnictve. Z uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a\nteda ako súd dovolací nemá právomoc konať.\n12. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je koncipovaná tak, že dovolanie je\nmožné podať len v prípadoch, keď to zákon pripúšťa. Nový procesný predpis, Správny súdny poriadok,\nktorý upravuje správne súdnictvo, sa v žiadnom zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o\nmimoriadnom opravnom prostriedku a taktiež neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu\nsprávneho súdu. V zmysle Správneho súdneho poriadku sú opravnými prostriedkami v správnom\nsúdnictve iba kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania. Žiadny iný riadny či mimoriadny opravný\nprostriedok Správny súdny poriadok neupravuje. V § 25 SSP je síce daný vzťah subsidiarity medzi SSP\na CSP, avšak predmetná subsidiarita sa obmedzuje len na prvú a druhú časť CSP, zatiaľ čo dovolanie\nako mimoriadny opravný prostriedok je upravený v štvrtej časti CSP. Aj na základe uvedeného je podľa\nnázoru najvyššieho súdu absolútne a nesporne vylúčená prípustnosť dovolania v správnom súdnictve.\n13. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej\nveci pred najvyšším súdom.\n14. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 99 b/ SSP v spojení s § 452\nods. 1 SSP konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.\n15. Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.\nfebruára 2010, číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve. V jeho publikovanom\nznení Ústavný súd Slovenskej republiky akceptuje výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\npodľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu podľa V. časti Občianskeho súdneho\nporiadku neprípustné, ako súladný so základným právom na súdnu ochranu.\n16. V odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.\nÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania.\n17. Ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 283/07 zrušil uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania\ndôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V.\nčasti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia IV. senátu ústavného súdu bola založená na texte\nzáhlavia ustanovenia § 237 OSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody.\n18. Týmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu\nsťažovateľovi vo veci sp. zn. IV. ÚS 283/07, že jeho sťažnosť bola úspešná, ale zároveň (prostredníctvom\ninternetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom, že do budúcna môžu podať dovolanie zo\nzmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi\nústavnoprávnymi. Zároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti\ndovolania v správnych veciach.\n19. Ústavný súd v uznesení zo 16. februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010, ale uviedol, že otázka prípustnosti\ndovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení právnych názorov.\nZ rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, že citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým, v\ninak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach,\na preto nie je nevyhnutné využiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát\nakceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/09.\n20. Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet\nžiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS\n87/09, IV. ÚS 208/08).\n\n21. Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti\ndovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom\nkonaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť\nrozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný\nod začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je\nkontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej\nsprávy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo\nnemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho\nsúdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a\ncivilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS\n208/08).\n22. Podanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie\nneprichádza do úvahy.\n\nIV. ÚS 283/07\n\n23. V dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej činnosti\nnajvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania.\n24. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z\núčastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z\núčastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.\n25. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je\nuvedené vo výroku tohto uznesenia.\n26. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}