{"guid": "cfed64e8-93e8-414b-981a-a4c1c1dd977e:866af885-286f-4035-90fb-7b452b31dcfc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7015201377.1", "spisova_znacka": "8Sžo/53/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/53/2016 z 12. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. júla 2018, sp. zn. 8Sžo/53/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:7015201377.1", "identifikacne_cislo": "7015201377", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-07-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/564", "nazov": "zákon č. 564/1991 Zb. Slovenskej národnej rady o obecnej polícii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/564", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/564-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/564/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/564/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/564-1991/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-13.odsek-4", "nazov": "§ 13 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1991/564#paragraf-2", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/866af885-286f-4035-90fb-7b452b31dcfc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7015201377.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015201377.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015201377.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/53/2016\n7015201377\n12. 07. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:7015201377.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra\nKošice, Mojmírova 5, Košice proti žalovanému: Primátor mesta Moldava nad Bodvou, Školská 2,\nMoldava nad Bodvou, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu primátora mesta Moldava nad\nBodvou č. 6 zo dňa 13. júla 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n6S/146/2015-49 zo dňa 14. apríla 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/146/2015-49 zo dňa\n14. apríla 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 6 zo dňa 13. júla 2015 podľa § 250j ods. 3\nOSP veta druhá z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .\nÚčastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach ako prvostupňový súd zamietol žalobu Krajskej\nprokuratúry Košice, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia - rozhodnutia žalovaného zo dňa\n13.7.2015, č. 6. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol, že preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, a po vypočutí účastníkov konania\na oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno\npriznať úspech.\nPoukázal na to, že základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať\n„zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve\nnie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať\n„zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených\nžalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané,\ntreba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba\nprávne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho\nsúdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou\ninštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Oprávnenie prokurátora podať žalobu v správnom súdnictve\nvyplýva aj z ust. § 27 ods. 2 zákona o prokuratúre, v zmysle ktorého pre plnenie úloh vyplývajúcich zo\nzákona o prokuratúre je prokurátor oprávnený podať žalobu proti rozhodnutiu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutí správnych orgánov, ak sa protestu, podanému proti tomuto rozhodnutiu, nevyhovelo.\nZákladnou podmienkou podania žaloby prokurátorom teda je, že nebolo vyhovené jeho protestu (§ 35\nods. 1 písm. b/, § 250b ods. 5 OSP). Ak žalobu podáva prokurátor, náležitosťou žaloby je aj tvrdenie,\nže práva nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sú čo\nnajmenej dotknuté (§ 249 ods. 3 OSP).\n\nUviedol že z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že Mestské zastupiteľstvo mesta\nMoldava nad Bodvou podľa ust. § 2 ods. 2 zákona o obecnej polícii dňa 20.6.2013 rozhodlo tak, že\nzrušilo Všeobecne záväzné nariadenie č. 2 Štatút Mestskej polície v Moldave nad Bodvou, ktorým bola\nzriadená Obecná polícia v meste Moldava nad Bodvou, a to od 10.10.1991. Tak sa stalo Všeobecne\nzáväzným nariadením č. 23/MZ/2013, Uznesením č. 2013/230 zo dňa 20.6.2013. Dňa 15.12.2014\nsa stal primátorom mesta Moldava nad Bodvou JUDr. Ing. D. J., ktorý majúc na zreteli, že mestské\nzastupiteľstvo dňa 20.06.2013 zrušilo Všeobecne záväzné nariadenie č. 2 Štatút mestskej polície, a\nteda zrušilo aj samotnú mestskú políciu, ktorá napriek zrušeniu bola naďalej činná, rozhodol žalovaný\nžalovaným rozhodnutím tak, ako je to vyššie uvedené s tým, že tento stav bude platiť do prijatia\nVšeobecne záväzného nariadenia mesta Moldava nad Bodvou, ktorým bude znovu zriadená Mestská\npolícia v Moldave nad Bodvou. Tak sa aj stalo Všeobecne záväzným nariadením o zriadení mestskej\npolície, a to uznesením zo dňa 28.10.2015, kedy bolo schválené Všeobecne záväzné nariadenie č.\n91 Uznesením č. 122/2015 o zriadení Mestskej polície v meste Moldava nad Bodvou s účinnosťou od\n12.11.2015 a vtedy bola Mestská polícia v Moldave nad Bodvou zriadená. Súd sa stotožnil s tvrdením\nžalovaného, že vychádzajúc z ust. § 2 ods. 2 zákona o obecnej polícii obecná polícia nemôže byť\nčinná, pokiaľ bola zrušená v roku 2013 a nebola potom zriadená Všeobecne záväzným nariadením\nmesta Moldava nad Bodvou. Podľa právneho názoru súdu žalovaný žalovaným rozhodnutím nezrušil\nmestskú políciu, ktorá už bola zrušená v roku 2013, ale len riešil fakticky stav, ktorý existoval, a to\nv rámci svojej kompetencie v zmysle ust. § 13 ods. 4 písm. e/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení, podľa ktorého starostovi prináleží rozhodovať o všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú\nzákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Mal zo to, že žalované rozhodnutie\nnie je vyhradené obecnému zastupiteľstvu v zmysle ust. § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, podľa\nnázoru súdu žalovaný nekonal v rozpore so zákonom o obecnom zriadení. Podľa právneho názoru súdu\nžalovaný nekonal ani v rozpore s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, pretože\nžalovaným rozhodnutím si žalovaný neprisvojil právomoc obce zrušiť obecnú políciu, pretože sa tak\nstalo až rozhodnutím Mestského zastupiteľstva v Moldave nad Bodvou dňa 28.10.2015, kedy schválilo\nVšeobecne záväzné nariadenie č. 91 svojím Uznesením č. 122/2015 o zriadení Mestskej polície v meste\nMoldava nad Bodvou s účinnosťou od 12.11.2015, to znamená dávno pred podaním žaloby žalobcom.\nPodľa zákona o obecnom zriadení oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, to znamená o tom či,\nalebo aký právny úkon obec urobí alebo prejaví, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny\norgán (primátor v danom prípade) a obecné zastupiteľstvo. U obce ako právnickej osoby je potrebné\nrozlíšiť vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Pokiaľ rozhodovanie znamená\nvytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom či, alebo aký právny úkon obec\nurobí alebo vykoná, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe\ns cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Poukázal na to, že podľa ust. § 13 ods. 1 veta\nprvá zákona o obecnom zriadení predstaviteľom obce najvyšším výkonným orgánom obce je starosta.\nStarosta rozhoduje podľa ust. § 13 ods. 4 písm. e/ zákona o obecnom zriadení vo všetkých veciach\nsprávy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Aj podľa\nčl. 69 ods. 3 vetá druhá Ústavy SR starosta obce je výkonným orgánom obce, ktorý vykonáva obecnú\nsprávu a zastupuje obec navonok. Starosta (primátor) podľa platného právneho stavu v zmysle ust. § 13\nods. 5 veta prvá zákona o obecnom zriadení je štatutárnym orgánom obce. Preto funkciu štatutárneho\norgánu právnickej osoby, ktorým je nepochybne aj primátor mesta, znamená výhradné oprávnenie konať\nnavonok, to znamená prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. V preskúmavanom prípade, ak\nžalovaný primátor mesta Moldava nad Bodvou podľa názoru súdu v súlade s dobrým výkonom verejnej\nsprávy zvolil postup, v rámci ktorého rozhodnutím pozastavil až do odvolania činnosť mestskej polície\npodľa zákona, nariadil zamestnancom, bývalým príslušníkom Mestskej polície v Moldave nad Bodvou,\nodovzdať zbrane, donucovacie prostriedky a motorové vozidlá do úschovy podľa pokynov komisie\nvytvorenej na ten účel, a odo dňa vydania žalovaného rozhodnutia nariadil zamestnancom dohliadať\nnad verejným poriadkom v meste Moldava nad Bodvou ako členom občianskych hliadok, čím v rámci\nvnútornej organizačnej štruktúry mesta prejavil vôľu obce vo vzťahu k zamestnancom mesta Moldava\nnad Bodvou, tak potom konal nepochybne v súlade s dobrým výkonom verejnej (miestnej) správy a nie,\nako to tvrdí žalobca v rozpore s dobrým výkonom verejnej správy. Preto tvrdenie žalobcu, že primátor\nmesta nezákonným postupom zasiahol do výhradnej kompetencie mestského zastupiteľstva a konal nad\nrámec oprávnení, ktoré sú mu zverené v ust. § 13 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, podľa názoru súdu\nnie je dôvodné. Súd súhlasil s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie primátora je individuálny\nsprávny akt s konštitutívnymi účinkami a že malo dosah na individuálne práva a povinnosti ale bývalých\npríslušníkov mestskej polície, ktorá bola zrušená už v roku 2013, a preto na vydanie žalovaného\nrozhodnutia mal žalovaný primátor právomoc v zmysle ust. § 13 ods. 4 písm. e/ zákona o obecnom\n\nzriadení. Podľa názoru súdu žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím nezrušil orgán potrebný na\nsamosprávu obce, ktorým je v danom prípade Mestská polícia mesta Moldava nad Bodvou, pretože\ntáto bola zriadená Všeobecne záväzným nariadením mesta Moldava nad Bodvou až dňa 28.10.2015 po\njej nedôslednom zrušení v roku 2013 Všeobecne záväzným nariadením č. 23/MZ/2013, uznesením č.\n2013/230 zo dňa 20.6.2013. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania priznať nemohol, pretože\nz ust. § 250k ods. 1 OSP takáto možnosť nevyplýva a žalobcovi, ktorému právo na náhradu trov konania\nneprináleží, súd o práve na náhradu trov konania nerozhodoval.\nProti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že sa\ns odôvodnením rozsudku krajského súdu nestotožňuje. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o\nobecnej polícii obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného\nporiadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných\nnariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce.\nObsah samosprávnych funkcií obce, resp. mesta je vymedzený v § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení.\nPôsobnosť mestského zastupiteľstva ako jedného z orgánov obce je upravená v § 11 ods. 4 zákona o\nobecnom zriadení. Mestské zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce , najmä je mu\nvyhradené vykonávať kompetencie uvedené demonštratívne v písm. a/ až p/ uvedeného ustanovenia.\nV písm. g/ uvedeného ustanovenia je mu daná kompetencia uznášať sa na nariadeniach. Zmocnenie\nna vydanie všeobecne záväzného nariadenia obce (mesta) je obsiahnuté v ustanovení § 2 ods. 2\nzákona o obecnej polícii. Rozhodnutie o zrušení alebo zriadení obecnej (mestskej) polície je výlučnou\nkompetenciou obecného zastupiteľstva.\nDobrému výkonu verejnej správy ako univerzálnej zásade zodpovedá len taký režim postupu a\nrozhodovania orgánov verejnej správy, v rámci ktorého bude dodržaná zákonnosť. Bolo by v rozpore\ns touto univerzálnou zásadou, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a princípom\nprávneho štátu, aby o pozastavení činnosti výkonu mestskej polície, odovzdaní zbraní a donucovacích\nprostriedkov a vymenovaní členov mestskej polície za členov občianskych hliadok rozhodoval starosta\na nie mestské zastupiteľstvo, v ktorého výlučnej kompetencii je zriaďovanie, zrušovanie mestskej polície\nako aj vymenovávanie a odvolávanie náčelníka mestskej polície. V danom prípade, primátor mesta\nnezákonným postupom zasiahol do výhradnej kompetencie mestského zastupiteľstva a konal nad rámec\noprávnení, ktoré sú mu zverené v ustanovení § 13 ods. 4 zákona o obecnom zriadení. Mestská polícia v\nMoldave nad Bodvou bola zriadená najneskôr dňa 10.10.1991 na 9. zasadnutí Mestského zastupiteľstva\npodľa § 19 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení účinnom do 31.12.1991, Štatútom\nMestskej polície mesta Moldava nad Bodvou. Z listu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia\nPZ, odboru poriadkovej polície sp. zn. PPZ-OPP2-509-010/2015 z 12.10.2015, adresovaného Okresnej\nprokuratúre Košice-okolie, zaslanému na vedomie Krajskej prokuratúre v Košiciach ako nadriadenej\nprokuratúre je zrejmé, že Odbor poriadkovej polície eviduje zriadenie Mestskej polície Moldava nad\nBodvou od dátumu 10.10.1991 a táto od uvedeného dátumu riadne vykonáva svoju činnosť. Uznesením\nMestského zastupiteľstva Moldava nad Bodvou bolo dňa 20.6.2013 prijaté uznesenie č. 2013/230,\nktorým sa zrušilo VZN č. 2 a štatút Mestskej polície. Týmto uznesením nebola zrušená Mestská polícia\nspôsobom upraveným v ustanovení § 2 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Štatút Mestskej\npolície bol zrušený uznesením č. 2013/230 z 20.6.2013 a nie Všeobecne záväzným nariadením č. 23/\nMZ/2013 ako uvádza krajský súd vo svojom odôvodnení, nakoľko pod takýmto číslom mesto Moldava\nnad Bodvou žiadne Všeobecne záväzné nariadenie neprijalo.\nVzhľadom na to, že podľa § 2 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii obecnú políciu\nzriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením, nebola zrušením Štatútu mestskej polície\nuznesením mestského zastupiteľstva zrušená mestská polícia, nakoľko na jej zrušenie je potrebné\nprijatie všeobecne záväzného nariadenia mesta. Vzhľadom na to, že mestská polícia nebola zákonným\nspôsob zrušená, nemohol primátor mesta ako tvrdí krajský súd, len riešiť fakticky stav, ktorý existoval\npo zrušení mestskej polície, a to v rámci svojej kompetencie v zmysle § 13 ods. 4 písm. e/ zákona č.\n369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého starostovi prináleží rozhodovať o všetkých veciach\nsamosprávy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu a\nrealizoval vôľu mesta navonok. Pokiaľ však Mestská polícia riadne funguje a je evidovaná v zmysle\n§ 26c zákona o obecnej polícii a nebolo platne prijaté všeobecne záväzné nariadenie ojej zrušení v\nzmysle platnej právnej úpravy, nemožno konštatovať jej nezákonné fungovanie. Zákon č. 564/1991 Zb.\no obecnej polícii nadobudol účinnosť 1.1.1992 a Mestská polícia Moldava nad Bodvou je evidovaná od\n10.10.1991. Ako z vyššie uvedeného listu Ministerstva vnútra SR, odboru poriadkovej polície vyplýva,\nMestská polícia v Moldave nad Bodvou nepretržite vykonáva svoju činnosť od 10.10.1991 a o svojej\nčinnosti podáva každoročne správy. Prijatím Všeobecne záväzného nariadenia č. 91 z 28.10.2015 o\n\nzriadení Mestskej polície mestské zastupiteľstvo zosúladilo faktický stav s účinnou a platnou právnou\núpravou. Bolo by nelogické spochybňovať zriadenie a fungovanie mestských a obecných polícii\nzriadených podľa platnej právnej úpravy pred účinnosťou zákona o obecnej polícii, ktoré nepretržite\nfungujú od roku 1991. V danom prípade, primátor mesta nezákonným postupom zasiahol do výhradnej\nkompetencie mestského zastupiteľstva a konal nad rámec oprávnení, ktoré sú mu zverené v ustanovení\n§ 13 ods. 4 zákona o obecnom zriadení. Žalobca zastal názor, že žalobou napadnuté opatrenie primátora\nje individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, pretože na jeho základe došlo k pozastaveniu\nčinnosti Mestskej polície, čo malo dosah na individuálne práva a povinnosti príslušníkov Mestskej polície.\nV čase, keď bola na základe napádaného opatrenia pozastavená činnosť mestskej polície, primátor\nmesta napriek tomu, že podľa § 2 ods. 3 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii náčelníka obecnej\npolície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo, bez predchádzajúceho uznesenia\nmestského zastupiteľstva, dal listom mesta Moldava nad Bodvou č. 8090/2015 zo 4.9.2015 výpoveď\nz pracovného pomeru podľa § 62 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce, bývalému náčelníkovi mestskej\npolície PhDr. V. O., pretože neprijal ponuku na inú pre neho vhodnejšiu prácu. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.\n6S/146/2015-49 zo 14.4.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nK odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a stotožnil\nsa s obsahom rozsudku krajského súdu.\nA) K zrušeniu zriaďovateľského VZN a Štatútu MsP formou uznesenia uviedol :\nNa zasadnutí MsZ dňa 20.6.2013 bolo prijaté uznesenie č. 2013/230, ktorým sa bral na vedomie podnet\nMVSR proti štatútu MsP a schválil sa dodatok č. 1 k VZN č. 80, ktorým sa ruší VZN č. 49 pravidlá\nvydávania VZN a VZN č. 2 štatút MsP. Z rozpravy o tomto bode č. 12 rokovania vyplynulo, že finančná\nkomisia odporučila MsZ zrušiť VZN o štatúte MsP a po výzve vtedajšieho primátora mesta, kto je za\nto, aby sa zrušilo VZN č. 2 štatút MsP hlasovalo všetkých 12 poslancov, vtedajší primátor skonštatoval\nzrušenie VZN č. 2 štatút MsP. Mestské zastupiteľstvo ako kolektívny orgán konajúci vždy v zbore musí\nnavonok prejaviť svoju vôľu v niektorej zo zákonom predpokladaných foriem. Do výhradnej kompetencie\nmestského zastupiteľstva v súlade s § 11 ods. 4 písm. g/ zákona o obecnom zriadení patrí „uznášať sa\nna nariadeniach“. Zákonná úprava postupu a rozhodovania mestského zastupiteľstva je veľmi rámcovo\nvymedzená. Je preto na zastupiteľstve, aby si bližší postup svojho rokovania upravila v rokovacom\nporiadku, resp. iných interných predpisov. Vychádzajúc z pôsobnosti mestského zastupiteľstva pri\npríprave a priebehu rokovania, ako výkonu samosprávy, nemožno Mestskému zastupiteľstvu v Moldave\nnad Bodvou vytýkať, pri dodržaní zákonom stanovených podmienok, napr. dodržaní kvóra na prijatie\npríslušného aktu (v prípade prijatia uznesenia č. 2013/230 hlasovalo všetkých 12 poslancov - t.j.\ndodržaná 3/5 väčšina prítomných poslancov), že VZN č. 2 štatút MsP zrušili formou uznesenia, nakoľko\nim toto nezakazuje žiadny právny predpis. Uznesenie je formálnym výrazom a potvrdením, že sa\nuskutočnil určitý procesný postup a kto ho uskutočnil a VZN je materiálnym výrazom tohto procesu.\nUvedené bolo v podstate konštatované i v stanovisku, ktoré zaujala Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky ku charakteru a spôsobu prijímania aktov orgánov územnej samosprávy vo veci sp. zn.: VI\nSpr. 131/12 listom z 31.10.2012 v znení: „Tieto akty sú však od seba vecne oddelené i keď prijatie\njedného, t.j. uznesenia o prijatí VZN, podmieňuje platnosť druhého, t.j. samotného VZN“. Vymedzenie\npojmu „uznesenie“ uskutočnila Generálna prokuratúra SR aj v stanovisku v súvislosti s rozsudkom sp. zn.\n6Sžo/146/2010 z 20.7.2011 na zasadnutí Správneho kolégia NS SR, ktoré sa konalo 28.5.2012. Podľa\ntohto právneho výkladu, „Uznesenie predstavuje univerzálny akt mestského zastupiteľstva, ktorým\ntoto prijíma svoje rozhodnutia. Tieto môžu byť podľa povahy tak normatívneho ako i individuálneho\ncharakteru“. Ohľadne možnosti alebo nemožnosti schvaľovania VZN formou uznesenia je potrebné\npodotknúť, že každá rozhodovacia činnosť mestského zastupiteľstva musí mať svoj vonkajší formálny\nvýraz, a týmto výrazom, ktorý nachádza svoj odraz v zápisnici o rokovaní zastupiteľského zboru,\nje uznesenie. Teda uznesenie je akýsi formálny procesný výraz, ktorým sa deklaruje, že určitá vec\nbola predmetom rokovania zastupiteľstva a bolo ku nej po určitom procedurálnom postupe prijaté\nrozhodnutie. Uznesenie mestského zastupiteľstva má mať aspoň zásadné prvky, ktoré ho odlíšia a\nindividualizujú voči iným uzneseniam. Tento záver si už skôr osvojil aj Najvyšší súd SR, ktorý pri\nuzneseniach mestských zastupiteľstiev, ktorými bol schvaľovaný prevod mestského majetku, viackrát\njudikoval ich konkrétne náležitosti, t.j. že z nich musí byť zrejme (1) čo (2) komu a (3) začo sa predáva\n(napr. rozsudok 8Sžo/247/2008 zo 4.6.2009). Aj Ústavný súd SR konštatuje, že nie je podstatné to, ako je\npríslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie,\nuznesenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá\nim priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti (nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 21/08 z\n\n2.9.2009). V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL II. ÚS 435/2010\nz 20.10.2010, v ktorom sa Ústavný súd SR zaoberal obsahom a charakterom uznesenia mestského\nzastupiteľstva, a z ktorého vyplýva, že pre posúdenie obsahu uznesenia, aby z neho bolo jasné, zrejmé\na určité, čoho sa uznesenie týka a čo sa ním sleduje. Táto materiálna podstata rozhodnutia bola pri\nuznesení č. 2013/230 dodržaná, pretože všetci poslanci mestského zastupiteľstva jasne, zrejme a určito\nsledovali svojím právnym aktom - rozhodnutím vo forme uznesenia zámer zrušiť VZN č. 2 štatút MsP.\nZ uvedeného dôvodu, vzhľadom k imperfektnosti precizovania inštitútu uznesenia v zákone o obecnom\nzriadení, treba hľadať takú formu výkladu, ktorý umožní nerušené fungovanie orgánov mesta. Aj podľa\nstanoviska NS SR „Slovenská republika je právny štát, ktorý je založený na princípoch právnej istoty\na predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a\nvykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu tvorcu\nprávnej normy“ (Rozsudok NS SR 8Sžp/1/2010 ).\nB) K postupu prokuratúry uviedol:\nProkurátorka Krajskej prokuratúry v Košiciach sa na záver podaného odvolania vyjadrila k\npracovnoprávnym skutočnostiam týkajúcich sa skončenia pracovného pomeru bývalého náčelníka\nmestskej polície PhDr. V. O., dokonca citovala aj presné rozhodnutia mesta ohľadom tohto skončenia.\nTie ale nie sú predmetom tohto konania, jedná sa čisto o pracovnoprávny spor súkromného práva,\nktorý ešte ani v svojej podstate riadne na vecne a miestne príslušnom súde nezačal, no p. prokurátorka\nuž disponuje informáciami o genéze sporu a dôvodoch skončenia pracovného pomeru bývalého\nnáčelníka MsP. Takéto vyjadrenie krajskej prokurátorky v jej odvolaní ohľadom internej pošty medzi\nzamestnávateľom a zamestnancom iného súdneho sporu je pri zachovaní zásady objektivity prokuratúry\nminimálne neštandardné, keďže zároveň neoznámila či využila inštitút podľa § 35 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku, a toto jej konanie resp. postup nenasvedčuje osobnú nestrannosť a nezaujatosť v\nprejednávanej veci. Primátor mesta Moldava nad Bodvou vyjadril presvedčenie, že ako okresná, tak\naj krajská prokuratúra v prejednávanej veci nepostupovali vyššie uvedeným zákonným spôsobom pri\nzabezpečení dôslednej, účinnej a najmä rýchlej ochrany práv a zákonom chráneným záujmov subjektu\nverejnej správy - mesta Moldava nad Bodvou v súvislosti s posúdením zákonnosti zriadenia a činnosti\nmestskej polície v Moldave nad Bodvou, čím bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a právo na odstránenie stavu právnej neistoty. Stav tejto právnej neistoty v\nmeste Moldava nad Bodvou trval už od apríla 2015, keď samo mesto na základe výsledkov vykonaného\nprávneho auditu iniciovalo svojim podnetom na Generálnu prokuratúru SR preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutí Mestského zastupiteľstva v Moldave nad Bodvou v súvislosti so zriadením,\nzrušením a činnosťou Mestskej polície v Moldave nad Bodvou. Vec bola Generálnou prokuratúrou\nodstúpená Okresnej prokuratúre Košice - okolie, pričom tá v uvedenej veci bez súčinnosti s mestom\na bez potreby aby to zabezpečilo dôkazy pre jej náležité rozhodnutie vo veci vydala už spomínané\nupozornenie prokurátora č. Pd 115/15/8806 zo dňa 7.7.2015 doručené mestu 13.7.2015, ktorým\nkonštatovala, že mesto nezriadilo mestskú políciu všeobecne záväzným nariadením a preto je potrebné\nho prijať. Právnu neistotu ale týmto svojím rozhodnutím okresná prokuratúra neodstránila. Jednak\nnebolo jej upozornenie náležité odôvodnené, čo konštatuje aj samotná krajská prokuratúra a taktiež sa\nv uvedenom rozhodnutí žiadnym spôsobom okresná prokuratúra právne nevysporiadala ani nenavrhla\nmestu riešenie, čo s činnosťou a. fungovaním nezákonnej mestskej polície do prijatia VZN jej o zriadení,\nresp. čo s nezákonnou mestskou políciou ak by VZN o jej zriadení nebolo nikdy prijaté.\nAk raz zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, v svojom § 2 ods. 2 jasne hovorí o tom, že obec, resp.\nmesto môže mať obecnú, resp. mestskú políciu len vtedy, keď je zriadená obcou prijatím VZN ojej\nzriadení, nemôže prokurátor ako garant dozoru nad zákonnosťou a platnosťou práva na celom území\nSR hovoriť o tom, že činnosť mestskej polície a mestských policajtov sa dá vykonávať „len tak fakticky“\nbez príslušného zákonného zriadenia. Zdôrazňujem, že VZN o zriadení mestskej polície bolo prijaté\nmestským zastupiteľstvom až 28.10.2015, t.j. až o viac ako 3 mesiace od doručenia prokurátorského\nupozornenia. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na právnu istotu v rozhodnutí\nprokuratúry ohľadom zákonnosti zriadenia a činnosti mestskej polície v Moldave nad Bodvou bolo ešte\nviac oslabené následným postupom prokurátorky Krajskej prokuratúry v Košiciach, ktorá až 16.10.2015\nzobrala upozornenie Okresnej prokuratúry Košice - okolie späť len z dôvodu jeho nedostatočného\nodôvodnenia a vydala Protest prokurátora už nie vo vzťahu k zriadeniu alebo činnosti mestskej polície\nv Moldave nad Bodvou (touto skutočnosťou sa vôbec v proteste nezaoberala), ale proti opatreniu\nprimátora, ktorým sa snažil riešiť nezákonnosť doterajšieho fungovania mestskej polície v meste\nMoldava nad Bodvou - Rozhodnutiu č. 6 zo dňa 13.7.2015. Do kompetencie mestského zastupiteľstva\nohľadom rozhodovania o zriadení a zrušení mestskej polície primátor mesta svojím Rozhodnutím č.\n\n6 nezasiahol. Primátor mesta aj na základe Upozornenia prokuratúry Okresnej prokuratúry Košice okolie č. Pd 115/15/8806 na porušenie zákona o nezákonnom fungovaní mestskej polície v Moldave\nnad Bodvou len realizoval vôľu MsZ ojej zrušení z roku 2013 (sám mestskú políciu nezrušil) a v rámci\nsvojej právomoci pozastavil zamestnancom mestskej polície výkon ich činnosti, ktorý je možný len v\nrámci Mestskej polície a v nadväznosti na to upravil ich pracovnoprávne vzťahy. Primátor mesta Moldava\nnad Bodvou teda v prípadoch založenej rozhodovacej kompetencie MsZ o zrušení mestskej polície\nzo dňa 20.6.2013 a Upozornenia prokurátora na tento stav zo dňa 7.7.2015 len manifestoval svojím\nRozhodnutím č. 6 navonok vôľu iných orgánov, než svoju vlastnú. Ak by skutkový stav nedal do súladu s\nprávnym stavom, ako štatutárny orgán mesta by znášal zodpovednosť (aj trestnoprávnu) za nezákonnú\nčinnosť mestskej polície a konanie mestských policajtov, ktorí by pri zákroku neoprávnene mohli použiť\nzbraň a ublížiť niekomu na zdraví, dokonca spôsobiť smrť. Zápis mestskej polície podľa § 26c zákona\no obecnej polícií do evidencie obecných, resp. mestských polícii na odbore poriadkovej polície Prezídia\nPZ má len deklaratórny charakter nie konštitutívny, a vzniká len oznámením starostu, resp. primátora,\nže si takúto políciu v meste vytvorili. Odbor poriadkovej polície nepreskúmava, či boli splnené všetky\nzákonné podmienky a náležitosti jej zriadenia, preto len eviduje, nie vytvára mestskú políciu v tej ktorej\nobci, resp. meste. Navrhol preto Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby Rozsudok Krajského súdu\nv Košiciach v celom rozsahu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu\nuvedenom v podanom odvolaní žalobcu podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku\na postupom podľa § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení § 492 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia - 12.7.2018\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu\n(www.nsud.sk) keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nPodľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a\nza podmienok uvedených v tomto zákone.\nPodľa § 244 ods. 1, 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej.\nPodľa § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 247 ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho\norgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,\nktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\nPodľa § 249 ods. 3 OSP prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ (ďalej len ,,žaloba“)\ndbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.\nPodľa § 250 ods. 1 až 6 OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\n\n(2) Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania\nbola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj\nfyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s\nňou ako s účastníkom konať malo.\n(3) Ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré osoby,\nmôžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo\npráv so žalobcom musí tiež vzťahovať rozhodnutie súdu (§ 91 ods. 2).\n(4) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý\nrozhodol v poslednom stupni.\n(5) Návrh podľa § 92 ods. 2 možno v konaní podľa tejto časti podať, len ak neuplynula lehota podľa §\n250b ods. 1.\n(6) Účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán\npodľa odseku 4.\nPodľa § 250b ods. 1 a ods. 5 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nsprávneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\n(5) Prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo\nvyhovené protestu.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických\nosôb, právnických osôb a štátu.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom\nzáujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia\nzákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.\nPodľa § 26 ods. 1 - 10 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre protest proti opatreniu podáva prokurátor\norgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal.\n(2) Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu\npodľa návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré\nbude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.\n(3) Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný\ndo 30 dní od doručenia protestu predložiť protest spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu\nbezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu určenému osobitným predpisom; 17)\nústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky.\n(4) Ak orgán verejnej správy v ustanovenej lehote protestu prokurátora nevyhovie ani v tejto lehote\nprotest nepredloží na rozhodnutie orgánu uvedenému v odseku 3, prokurátor môže podať protest orgánu\nuvedenému v odseku 3.\n(5) Orgán uvedený v odseku 3 je povinný o proteste prokurátora rozhodnúť do 30 dní od predloženia\nprotestu na rozhodnutie orgánom verejnej správy (odsek 3) alebo do 30 dní od podania protestu\nprokurátorom (odsek 4).\n(6) Ak orgán uvedený v odseku 3 protestu prokurátora vyhovie, nezákonné opatrenie zmení alebo zruší.\nAk opatrenie zruší a vráti vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie\nvydal, je tento orgán pri vydaní nového opatrenia viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí o\nproteste prokurátora. Orgán verejnej správy, ktorého nezákonné opatrenie bolo zmenené alebo zrušené,\nje povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od zmeny alebo zrušenia nezákonného\n\nopatrenia, obnoviť porušené práva; ak obnova porušeného práva nie je možná, je povinný urobiť v\nrovnakej lehote inú primeranú nápravu.\n(7) Ak obec (mestská časť, mesto) nezruší na základe protestu prokurátora uznesenie obecného\nzastupiteľstva (miestneho zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva), môže prokurátor podať na súd\nnávrh podľa osobitného zákona 18) na zrušenie tohto uznesenia.\n(8) Rozhodnutie o proteste doručí orgán, ktorý o proteste rozhodoval, prokurátorovi. Ak o proteste\nrozhodoval orgán uvedený v odseku 3, doručí rozhodnutie aj orgánu, ktorý vydal opatrenie, proti ktorému\nbol podaný protest.\n(9) Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa nemožno odvolať ani podať rozklad.\n(10) Účinnosť opatrenia, proti ktorému bol podaný protest prokurátora, sa pozastavuje uplynutím lehoty\nustanovenej na vybavenie protestu (odsek 2); podľa takého opatrenia nemožno postupovať až do\nrozhodnutia o proteste prokurátora orgánom uvedeným v odseku 3.\nPodľa § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 153/2001 Z.z. na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú\nustanovenia § 26 s týmito odchýlkami:\na) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán,\npredloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému\nna rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v\nustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy\npredloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na\nzáklade ním ustanovenej komisie,\nb) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a\núčastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci\norgán alebo orgán uvedený v písmene a), doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej\nsprávy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest,\nc) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad;\nna konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní, 16)\nd) vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty\nustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu\nvýkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia o proteste,\ne) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch\nrokov od jeho vydania.\n(2) Ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a/\nnevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto\nrozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon. 19)\nPodľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.\nSúd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to\nnebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.\nPodľa § 2 ods. 1 až 4 zákona č. 564/1991 Zb. obecnej polícii Obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci\npri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení\núloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z\nrozhodnutí starostu obce.\n(2) Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením (§ 6 ods. 1 zákona č.\n369/1990 Zb. o obecnom zriadení ).\n\n(3) Náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo.\n(4) Úlohy obecnej polície podľa tohto zákona plní v obciach, ktoré sú mestami, 2) mestská polícia.\nPodľa § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä\na) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s\nmajetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania,\nb) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce,\nc) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov 5a) a vykonáva ich správu,\nd) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas,\nzáväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a\nfyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej\nčinnosti v obci,\ne) utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne\npodmienky na jeho nezávislý výkon,\nf) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev,\nobecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,\npamiatkových území a pamätihodností obce,\ng) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným\nstavebným odpadom, 5c) udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného\nosvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp\na miestnu verejnú dopravu,\nh) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné\nprostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie,\nkultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport,\ni) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa 5d) a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje\nnariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská,\nj) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja\njednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri\nutváraní vhodných podmienok na bývanie v obci,\nk) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb\nobyvateľov obce a rozvoja obce,\nl) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové\norganizácie, iné právnické osoby a zariadenia,\nm) organizuje miestne referendum o dôležitých otázkach života a rozvoja obce,\nn) zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je\nzakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste,\no) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov 6) a dbá o\nzachovanie prírodných hodnôt,\np) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu, 6a)\nr) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách,\ns) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny. 6b)\nPodľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení Orgánmi obce sú\na) obecné zastupiteľstvo,\nb) starosta obce (ďalej len ,,starosta“).\n(2) Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť a zrušiť podľa potreby stále alebo dočasné výkonné, kontrolné\na poradné orgány, najmä obecnú radu, komisie a určuje im náplň práce; môže zriadiť a zrušiť aj ďalšie\nsvoje orgány a útvary, ak tak ustanovuje osobitný zákon. ( zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii ).\nPodľa § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení Obecné zastupiteľstvo rozhoduje\no základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené uznášať sa na nariadeniach.\nPodľa § 12 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy\nv zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých\nposlancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny\n\nprítomných poslancov; na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných\nposlancov. Ak obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa, starosta zvolá do 14 dní\nnové zasadnutie.\nPodľa § 13 ods. 1 - 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení predstaviteľom obce a najvyšším\nvýkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa\nskončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.)\n(2) Starosta skladá sľub, ktorý znie: ,,Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť\nsvoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky. Ústavu Slovenskej republiky, ústavné\nzákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy budem pri výkone svojej funkcie starostu\nuplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia“.\n(3) Funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou\na) poslanca,\nb) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený,\nc) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej\nbol zvolený,\nd) predsedu samosprávneho kraja,\ne) vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy,\nf) podľa osobitného zákona. 10b)\n(4) Starosta\na) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje\ninak, a podpisuje ich uznesenia,\nb) vykonáva obecnú správu,\nc) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,\nd) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania\nzamestnancov obce; 12b) informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku\nobecného úradu,\ne) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené\nobecnému zastupiteľstvu.\n(5) Starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy\npísomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu\nvymedzenom v písomnom poverení.\nNedostatok právomoci správneho orgánu sa považuje za jeden z dôvodov, ktorý má za následok nulitu\nsprávneho aktu. Nulita nastáva v dôsledku niektorých vád, ktoré spôsobujú, že o akte už vôbec nie je\nmožné hovoriť. Nemusí však ísť o vady, ktoré sú pociťované ako najzávažnejšie. Nulitná činnosť sa za\nautoritatívnu správnu činnosť nepovažuje a nikto nie je povinný ju rešpektovať. Nulitný správny akt je\nrozhodnutím, ktorý vydal správny orgán ktorý na to nebol vôbec vecne príslušný. Náš právny poriadok\nnulitu správneho aktu a jeho dôvody neupravuje, je však potrebné vychádzať z existujúcej judikatúry. Tá\nspája nulitu správneho aktu spravidla v dôsledku nedostatku právneho základu, nedostatku právomoci,\nvád príslušnosti, absolútneho nedostatku formy, absolútneho omylu v osobe adresáta, neexistencie\nskutkového základu a pod..\nPodľa platnej právnej úpravy je v zmysle § 250j ods. 3 OSP aj dôvodom pre zrušenie napadnutého\nrozhodnutia správneho orgánu prípad keď vo veci rozhodol správny orgán bez oprávnenia. Takéto\nrozhodnutie možno v súlade s hore uvedeným vymedzením považovať za nulitný správny akt. V\ntomto prípade súd po zrušení napadnutého rozhodnutia konanie pred správnym orgánom zastaví pre\nnedostatok právomoci. Zákonodarca týmto reagoval na požiadavku právnej praxe, ale aj teórie práva\nvychádzajúcej z toho, že konanie predmetnom ktorého je preskúmanie nulitného správneho aktu je\npotrebné zastaviť, pretože neexistuje rozhodnutie, ktorého zákonnosť je potrebné v konaní pred súdom\npreskúmať. Nulitný správny akt preto súd najprv zruší a následne konanie v ktorom sa toto rozhodnutie\npreskúmalo zastaví. Oprávnenie súdu zaoberať sa nulitou správneho rozhodnutia z úradnej povinnosti\nnie je prelomením dispozičnej zásady, ktorou je správne súdnictvo ovládané, ale je jej logickým\n\nvyústením. Na týchto záveroch nič nemení ani to, že zákonodarca nulitu aktu výslovne neupravil. Súd\nzrušuje napadnuté rozhodnutie po zistení, že ide o rozhodnutie nulitné, nezaoberá sa prípadnými ďalšími\nnámietkami žaloby, lebo zákonnosť možno skúmať len z aktu ktorý existuje.\nNulita (zmätočnosť) aktu je sama o sebe dôvodom pre jeho zrušenie súdom bez ohľadu na to, že žaloba\ntúto skutočnosť nenamietala alebo žiadala o zrušenie rozhodnutia z iných dôvodov.\nZ obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu mal odvolací súd preukázané, že žalovaný\nopatrením označeným ako Rozhodnutie primátora mesta č. 6 zo dňa 13.7.2015 na základe § 13 ods. 4\npísm. e/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vydal rozhodnutie, ktorým:\n1/ odo dňa vydania rozhodnutia pozastavil až do odvolania činnosť mestskej polície v Moldave nad\nBodvou podľa zákona obecnej polícii č. 564/1991 Z.z.,\n2/ odo dňa vydania rozhodnutia nariadil bývalým príslušníkom mestskej polície v Moldave nad Bodvou\nodovzdať zbrane, donucovacie prostriedky a motorové vozidlo do úschovy podľa pokynov komisie\nvytvorenej na tento účel,\n3/ odo dňa vydania rozhodnutia nariadil zamestnancom dohliadať nad verejným poriadkom v meste\nMoldava nad Bodvou ako členom občianskych hliadok vykonávajúcich činnosť v súlade so zákonom č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník a zákonom č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon.\nJe nepochybné, že žalobu v správnom súdnictve môže podať aj prokurátor ak využije svoje návrhové\noprávnenie podľa § 35 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Základnou podmienkou podania\nžaloby prokurátora je, že nebolo vyhovené jeho protestu - § 35 ods. 1 písm. b/, § 250b ods. 5 OSP.\nPri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa\nbez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôslednú, účinnú a rýchlu ochranu práv a zákonom chránených\nzáujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.\nNajvyšší súd ako súd odvolací pristúpil k zrušeniu opatrenia - rozhodnutia vydaného primátorom\nmesta Moldava nad Bodvou špecifikovaného výrokovou časťou tohto rozsudku a pritom vychádzal z\nnasledovných hľadísk:\nPrvostupňový súd zamietol žalobu prokurátora ktorou sa žalobca domáhal zrušenia vyššie\nšpecifikovaného opatrenia - rozhodnutia žalovaného, a to z dôvodu toho, že na vydanie žalovaného\nopatrenia - rozhodnutia mal žalovaný primátor právomoc v zmysle § 13 ods. 4 písm. e/ zákona č.\n369/1990 Z.z. o obecnom zriadení.\nČlánok 69 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje právne postavenie starostu obce ako orgánu\nobce (čl. 69 ods. 1). Podľa ústavy je starosta obce výkonným orgánom obce; vykonáva správu obce a\nzastupuje obec navonok. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení postavenie starostu obce upravuje\npodrobnejšie. Kým obecné zastupiteľstvo predstavuje zastupiteľský orgán, starosta obce je orgánom\nexekutívneho charakteru, ktorého úlohou je zabezpečovať realizáciu úloh správy obce. Zákonodarca\njeho vzťah k obecnému zastupiteľstvu upravil tak, že zaručil jeho relatívne nezávislé postavenie na\nobecnom zastupiteľstve.\nUstanovenie § 13 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. upravuje najdôležitejšie povinnosti vyplývajúce\nstarostovi z jeho funkcie ako najvyššieho výkonného orgánu obce a predstaviteľa obce. Vôbec nejde\no úplný výpočet jeho povinností, pretože ďalšie mu vyplývajú nielen z iných ustanovení zákona SNR\nč. 369/1990 Zb., ale aj z ustanovení ďalších, osobitných zákonov. Tieto povinnosti sú súčasne jeho\nkompetenciou, ktorú mu nemožno odňať alebo zmeniť rozhodnutím obecného zastupiteľstva. Povinnosť\nvykonávať obecnú správu znamená povinnosť starostu zabezpečovať túto správu, a to aj na základe\nuznesení obecného zastupiteľstva. Vyjadruje vlastný účel a zmysel existencie tohto orgánu obce. Do\nkompetencie starostu patrí aj vydávanie vnútorných právnych predpisov obce taxatívnym spôsobom\nvypočítaných v § 13 ods. 4 písm. d/. Ide o jeho výhradnú právomoc, ktorá súvisí s postavením starostu\nako štatutárneho orgánu (§ 13 ods. 5) v pracovnoprávnych záležitostiach zamestnancov obce a z jeho\nriadiacej funkcie vo vzťahu k obecnému úradu (§ 16 ods. 3). Povinnosť informovať obecné zastupiteľstvo\no vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu je povinnosťou realizovanou následne,\nčiže po týchto úkonoch. Túto informačnú povinnosť nemá vo vzťahu k pracovnému poriadku a poriadku\nodmeňovania zamestnancov obce. Kľúčovým pre právomoc starostu obce rozhodovať vo veciach správy\n\nobce je pravidlo upravené v § 13 ods. 4 písm. e/ zákona č. 369/1990 Zb., ktoré je možné interpretovať\ntak, že starosta obce je oprávnený rozhodovať vo všetkých veciach správy obce, ak zákon (t.j. zákon\nSNR č. 369/1990 Zb. alebo osobitný zákon) alebo štatút obce neustanovuje, že právomoc rozhodovať\no určitej veci v správe obce patrí do kompetencie obecného zastupiteľstva. Jednoducho povedané ak ide o správu obce, starosta obce robí všetko, okrem toho, čo patrí do kompetencie zastupiteľského\norgánu obce.\nPodľa § 10 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. je obecné (mestské) zastupiteľstvo oprávnené zriaďovať\na zrušovať aj útvar mestskej polície. Zákon č. 564/1991 Zb., na ktorý odkazujú ustanovenia zákona\nč. 369/1990 Zb. je osobitným, špeciálnym zákonom vo vzťahu k zákonu č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení. Ide však o samostatný útvar, ktorého základné úlohy, organizáciu a práva a povinnosti jeho\npríslušníkov vymedzuje zákon č. 564/1991 Zb. ako špeciálny právny predpis k zákonu č. 369/1990 Zb. a\npracovnoprávnym predpisom. Tento útvar zriaďuje mesto všeobecne záväzným nariadením, na ktorom\nsa uznáša mestské zastupiteľstvo, ktoré ako príslušný orgán mesta aj určuje jeho organizáciu, objem\nmzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov s prihliadnutím na rozsah jeho úloh (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Cdo/689/2015 zo dňa 28.9.2016).\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci\npri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení\núloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z\nrozhodnutí starostu obce.\nZ § 2 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii vyplýva, že obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec\nvšeobecne záväzným nariadením.\nS poukazom na § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obecné (mestské)\nzastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä sa uznáša na nariadeniach. Obsah\nsamosprávnych funkcií obce, resp. mesta je vymedzený v § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o\nobecnom zriadení. Pôsobnosť obecného (mestského) zastupiteľstva ako jedného z orgánov obce je\nupravená v § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení. Mestské zastupiteľstvo rozhoduje teda o základných\notázkach života obce, najmä je mu vyhradené vykonávať kompetencie uvedené demonštratívne v\npísm. a/ až p/ uvedeného zákonného ustanovenia. V písm. g/ uvedeného ustanovenia je mu daná\nkompetencia uznášať sa na nariadeniach. Zmocnenie na vydanie všeobecne záväzného nariadenia\nobce je obsiahnuté v § 2 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Rozhodnutie o zrušení,\nzriadení obecnej - mestskej polície je vo výlučnej kompetencii obecného (mestského zastupiteľstva)\nzastupiteľstva, čo podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva priamo zo zákona o obecnej polícii č. 564/1991\nZb..\nSlovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, takže je potrebné aby aj rozhodovanie\nsprávnych orgánov odrážalo princípy dobrej správy, ktoré sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy.\nNa tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Uplatnenie princípov dobrej správy v praxi, okrem\niného, znamená, že pri rozhodovaní správny orgán musí vychádzať z princípov ochrany nadobudnutých\npráv a legitímneho očakávania, ako aj z princípu proporcionality.\nNajvyšší súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že dobrému výkonu verejnej správy ako univerzálnej\nzásade zodpovedá len taký režim a postup rozhodovania orgánov verejnej správy, v rámci ktorého\nbude dodržaná zákonnosť. Aj podľa Najvyššieho súdu by bolo v rozpore s touto univerzálnou\nzásadou, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a princípmi právneho štátu, aby\no pozastavení činnosti výkonu mestskej polície, odovzdaní zbraní a donucovacích prostriedkov a\nvymenovaní členov mestskej polície za členov občianskych hliadok rozhodoval samotný starosta a nie\nmestské zastupiteľstvo, v ktorého výlučnej kompetencii je zriaďovanie, zrušovanie mestskej polície ako\naj vymenovávanie a odvolávanie náčelníka mestskej polície.\nPodľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade primátor mesta zasiahol do kompetencie mestského\nzastupiteľstva a konal nad rámec svojich oprávnení, resp. bez oprávnenia ktoré vyplýva zo zákona o\nobecnej polícii, v danom prípade táto kompetencia patrí obecnému, resp. mestskému zastupiteľstvu.\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že uznesením mestského zastupiteľstva Moldava nad\nBodvou dňa 20.6.2013, ktorým bolo prijaté uznesenie č. 2013/230 ktorým sa zrušilo VZN č. 2 a štatút\n\nmestskej polície, že týmto nebola zrušená mestská polícia spôsobom upraveným v ustanovení § 2\nods. 2 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Štatút mestskej polície bol zrušený uznesením č.\n2013/230 zo dňa 20.6.2013 a nie všeobecne záväzným nariadením č. 23/MZ/2013, tak ako to uvádza\nprvostupňový súd vo svojom rozhodnutí. Nesporným bola teda aj skutočnosť, že Mestská polícia v\nMoldave nad Bodvou bola zriadená najneskôr odo dňa 10.10.1991 podľa § 19 ods. 1 zákona č. 369/1990\nZb. o obecnom zriadení účinnom do 31.12.1991. Prijatím Všeobecne záväzného nariadenia č. 91 z\n28.10.2015 o zriadení Mestskej polície mestské zastupiteľstvo Mesta Moldava nad Bodvou aj podľa\nnázoru odvolacieho súdu zosúladilo faktický stav s platnou právnou úpravou, t.j. zákonom č. 564/1991\nZb., ktorý bol účinný od 1.1.1992.\nS poukazom na to, že podľa § 2 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii obecnú políciu zriaďuje\na zrušuje obec (mesto) všeobecne záväzným nariadením, nebola zrušením štatútu mestskej polície\nuznesením mestského zastupiteľstva zrušená mestská polícia, nakoľko na jej zrušenie je potrebné\nprijatie všeobecne záväzného nariadenia mesta. Ani podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom k tomu,\nže mestská polícia nebola zákonným spôsobom zrušená, primátor mesta nemohol len riešiť takzvaný\nfaktický stav, ktorý existoval po zrušení mestskej polície v rámci kompetencie v zmysle § 13 ods. 4 písm.\ne/ zákona č. 369/1990 Zb., keďže je možné konštatovať, že právomoc, kompetenciu zriadiť, resp. zrušiť\nmestskú políciu je možné len v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii.\nJednoznačne zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii vyplýva, že mestskú políciu ktorú ako\nporiadkový útvar zriaďuje a zrušuje mesto všeobecne záväzným nariadením (na ktorom sa uznáša\nmestské zastupiteľstvo), že v danom prípade nebol žalovaný oprávnený rozhodnúť postupom podľa §\n13 ods. 4 písm. e/ zákona č. 369/1990 Zb. a predmetným opatrením - rozhodnutím pozastaviť činnosť\nmestskej polície vrátane výrokov nadväzujúcich, tak ako to vykonal vo svojom rozhodnutí č. 6 zo dňa\n13.7.2015. Uvedené rozhodnutie nie je možné ani „skryť“ pod oprávnenie starostu rozhodovať cez\nustanovenie § 13 ods. 4 písm. e/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení podľa ktorého starosta\nrozhoduje vo všetkých veciach správy obce (mesta), ak nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené\nobecnému zastupiteľstvu. Z tohto dôvodu je možné konštatovať zo strany najvyššieho súdu, že v danom\nprípade starostovi, resp. primátorovi mesta Moldava nad Bodvou nevyplývalo rozhodovať o pozastavení\nčinnosti mestskej polície uvedeným opatrením - rozhodnutím ani s poukazom na § 13 ods. 4 písm. e/\nzákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok súdu prvého\nstupňa pri aplikácii § 250ja ods. 3 OSP za použitia § 250j ods. 3 veta druhá OSP a opatrenie - rozhodnutie\nžalovaného zrušil a konanie zastavil.\nO náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii ustanovenia § 224 ods. 1 OSP za použitia § 250k ods.\n1 OSP, žalobca v konaní bol úspešným účastníkom konania avšak náhradu trov konania si neuplatnil,\npreto mu táto nebola priznaná.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť\n1.7.2016. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, ktorý v\n§ 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods.\n2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V\nsúlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1.5.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/146/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}