{"guid": "9a4585dd-11bc-4a26-b1ee-9db0910fc73e:cd3bbbb8-a47f-4b71-9021-6e283a6a62a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7015201114.1", "spisova_znacka": "3Sžo/2/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/2/2017 z 21. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. februára 2018, sp. zn. 3Sžo/2/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7015201114.1", "identifikacne_cislo": "7015201114", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61b", "nazov": "§ 61b EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-61b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-222c.odsek-3", "nazov": "§ 222c ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-222c.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-222c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-61b", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-222c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd3bbbb8-a47f-4b71-9021-6e283a6a62a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7015201114.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015201114.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015201114.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/2/2017\n7015201114\n21. 02. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:7015201114.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členov\nsenátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Štefan Barilik,\nsúdny exekútor, Kuzmányho 57, Košice, proti odporcovi: Slovenská komora exekútorov, Disciplinárna\nkomisia, Disciplinárny senát č. 4 DS, Šustekova 49, Bratislava, za účasti: Ministra spravodlivosti\nSlovenskej republiky, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. DK 9/2014 zo dňa\n28.07.2015, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sp/48/2015-58\nzo dňa 7. októbra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sp/48/2015-58 zo dňa\n7. októbra 2016 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Košiciach (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 9Sp/48/2015-58 zo\ndňa 7. októbra 2016 podľa ust. § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „O. s. p.“) potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu č. DK 9/2014 zo dňa 28.07.2015, ktorým\nodporca rozhodol tak, že disciplinárne obvineného JUDr. Štefana Barilika, súdneho exekútora, so\nsídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice uznal za vinného, pretože v rámci vykonávania exekúcie na\nvymoženie peňažnej pohľadávky 26,82 eur, vedenej pod sp. zn. Ex 145/2013 dňa 18. februára 2014\nvydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť a\nupovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a dňa 6. mája 2014 vydal exekučný príkaz\nna zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie\npredajom nehnuteľnosti, čím začal vykonávať exekúciu predajom nehnuteľnosti, pričom náležite\nnezisťoval iný majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, teda v\nzmysle bodu 3/ disciplinárneho návrhu porušil ust. § 61b Exekučného poriadku tým, že začal vykonávať\nexekúciu predajom nehnuteľnosti povinného bez dostatočného preskúmania majetkových pomerov\npovinného a možnosti vymoženia dlžnej sumy iným spôsobom, čím spáchal v bode 3/ disciplinárneho\nnávrhu disciplinárne previnenie podľa ust. § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, za čo sa mu uložil\ndisciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku - písomné pokarhanie.\nPodľa § 228b ods. 3 Exekučného poriadku disciplinárny senát uložil disciplinárne obvinenému JUDr.\nŠtefanovi Barilikovi povinnosť uhradiť trovy disciplinárneho konania SKE vo výške 411,23 eur na účet\nSlovenskej komory exekútorov.\n\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že ustanovenie § 61b Exekučného poriadku jednoznačne\nustanovuje, že súdny exekútor môže vykonávať exekúciu len do výšky rozhodnutím priznanej\npohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Aj v tomto ustanovení sa prejavila jedna zo základných\nzásad exekučného práva, podľa ktorej sa exekúcia nemôže v žiadnom prípade vykonať v širšom\nrozsahu, než vyplýva z exekučného titulu a povinnosti nahradiť trovy exekúcie. Z kontextu tohto\nustanovenia vyplýva aj vyjadrenie určitej postupnosti exekvovania majetku povinného, a to napriek\ntomu, že podstatou exekúcie je, že za vynútenie judikovanej pohľadávky ručí povinný celým svojim\nmajetkom. Postupnosť sa prejavuje v tom, že exekútor má predovšetkým exekvovať taký majetok, ktorý\nz hľadiska jeho hodnoty nie je v zrejmom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva\na trov exekúcie. Len vtedy, ak takýto majetok nie je alebo nie je exekútorom zistený, prípadne\niný majetok nestačí na uspokojenie nárokov oprávneného, možno postupovať postihnutím aj takého\nmajetku, ktorého hodnota je v zrejmom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a\ntrov exekúcie. Podľa výslovného znenia Exekučného poriadku musí súdny exekútor rešpektovať princíp\nprimeranosti pri samotnom výbere spôsobu vykonania exekúcie, ako aj pri zabezpečovaní (blokácii)\nmajetku povinného v rámci zvoleného spôsobu.\nKrajský súd ďalej konštatoval, že v predmetnej preskúmavanej veci navrhovateľ nepostupoval v súlade\ns vyššie uvedeným spôsobom vyplývajúcim z § 61b Exekučného poriadku a pre vymoženie pohľadávky\noprávneného vo výške 26,82 eur s príslušenstvom a trov exekúcie vydal dňa 18.02.2014 upovedomenie\no začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť a upovedomenie o začatí\nexekúcie predajom nehnuteľnosti a dňa 06.05.2014 vydal exekučný príkaz na zriadenie exekučného\nzáložného práva na nehnuteľnosť a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti.\nNavrhovateľ komplexne nezisťoval majetkové pomery povinného, a to konkrétne nelustroval účty\npovinného v peňažných ústavoch, nakoľko až po zistení, či povinný má vedené účty v peňažných\nústavoch, resp. aký je zostatok na týchto účtoch, mohol vyvodiť záver, či v exekúcii je možno postupovať\npostihnutím aj takého majetku, ktorého hodnota je v zrejmom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky,\njej príslušenstva a trov exekúcie.\nPodľa názoru krajského súdu je irelevantné tvrdenie navrhovateľa, že súčasťou šetrenia cez Sociálnu\npoisťovňu je aj šetrenie o peňažnom ústave, z ktorého povinný platí, resp. platil odvody, ak by bol\nSZČO, prípadne ako osoba dobrovoľne nemocensky poistená, pretože takéto šetrenie v žiadnom\nprípade nemôže nahradiť lustráciu účtov povinného vo všetkých peňažných ústavoch, pretože povinný\nmohol mať zriadený aj taký účet, z ktorého sa nemuseli platiť odvody. Súd taktiež považuje za\nirelevantnú námietku navrhovateľa, pokiaľ poukázal na nehospodárnosť zisťovania účtov v bankách\na výšku poplatkov za poskytnutie takýchto informácií, pretože od roku 2014 je zavedená elektronická\nkomunikácia medzi bankami a jednotlivými súdnymi exekútormi, z ktorej je možné preukázateľne zistiť,\nči konkrétna povinná osoba disponuje účtami v peňažných ústavoch a taktiež, či na týchto účtov je\ndostatok finančných prostriedkov, pričom ako uviedol odporca, za poskytnutú elektronickú informáciu sa\nplatí poplatok 0,70 centov bez DPH. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že v čase vydania exekučného príkazu\npredajom nehnuteľnosti nedisponoval elektronickým pripojením, pretože ako uviedol, do 1. októbra 2016\nnebolo povinnosťou súdnych exekútorov mať k dispozícii takéto elektronické pripojenie, táto skutočnosť\nho nemohla zbaviť povinnosti vykonať lustráciu účtov povinného v peňažných ústavoch písomným si\nvyžiadaním takejto informácie, pričom nie je opodstatnená námietka navrhovateľa, že takouto lustráciou\nv bankách by došlo neúmerne k navýšeniu nákladov trov exekúcie.\nK námietke navrhovateľa, že všetky spôsoby vykonania exekúcie sú rovnocenné a v žiadnom ustanovení\nExekučného poriadku nie je uvedené, akým spôsobom má byť exekúcia vykonaná, krajský súd uviedol,\nže ustanovenie § 61b Exekučného poriadku jednoznačne stanovuje, že súdny exekútor môže vykonávať\nexekúciu len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Z tohto\nustanovenia vyplýva, že exekúcia sa nemôže v žiadnom prípade vykonať v širšom rozsahu, než vyplýva\nz exekučného titulu a povinnosti nahradiť trovy exekúcie, pokiaľ súdny exekútor nemá preukázateľne\nzistené všetky majetkové pomery povinného.\nV predmetnej preskúmavanej veci je krajský súd toho názoru, že pokiaľ navrhovateľ vydal exekučný\npríkaz predajom nehnuteľnosti pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 26,82 eur s\npríslušenstvom a trov exekúcie, pričom náležite neskúmal celkové majetkové pomery povinného,\nkonkrétne lustráciou účtov v peňažných ústavoch, a teda možnosť vymoženia pohľadávky spôsobom\nnevyžadujúcim vykonanej exekúcie predajom nehnuteľnosti, porušil navrhovateľ ustanovenie § 61b\n\nExekučného poriadku. Na uvedenom konštatovaní nemení nič ani tá skutočnosť, že povinným bola dňa\n15.05.2015 vymáhaná pohľadávka dobrovoľne uhradená v hotovosti, do pokladne navrhovateľa.\nK navrhovateľom namietaným trovám disciplinárneho konania krajský súd poukázal na ustanovenia\n§ 228b ods. 3, § 228c ods. 3 Exekučného poriadku, ako aj na § 222c ods. 3 Exekučného poriadku,\nz ktorého vyplýva, že exekútor má ako predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho\nsenátu nárok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Podrobnosti o určení odmeny a náhrady\nhotových výdavkov a jej výške upraví vnútorný predpis komory. Trovy disciplinárneho konania boli\nv napadnutom rozhodnutí odporcu špecifikované v súlade s čl. III. ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4\nSmernice Slovenskej komory exekútorov o odmeňovaní a vyúčtovaní nákladov členov disciplinárnej\nkomisie a členov disciplinárneho senátu, pričom Smernica bola schválená Prezídiom Slovenskej komory\nexekútorov dňa 15.12.1999 a účinnosť nadobudla dňom 1. januára 2000 v znení neskorších dodatkov.\nDodatok č. 1 k tejto Smernici bol schválený Prezídiom Slovenskej komory exekútorov dňa 16.10.2013\nv Bratislave a nadobudol účinnosť dňom 16.10.2013. Dodatok č. 2 k tejto Smernici bol schválený\nPrezídiom Slovenskej komory exekútorov dňa 26.03.2015 v Bratislave a nadobudol účinnosť dňom\n26.03.2015.\nNa základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O. s. p. preskúmavané rozhodnutie\nodporcu v napadnutom výroku, ktorým bolo navrhovateľovi uložené disciplinárne opatrenie v zmysle\n§ 221 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku - písomné pokarhanie, ako aj vo výroku, ktorým bola\nnavrhovateľovi uložená povinnosť uhradiť trovy disciplinárneho konania SKE vo výške 411,23 eur na\núčet Slovenskej komory exekútorov ako vecne správne potvrdil.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že\nsúd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nUviedol, že v žiadnom prípade nevykonal exekúciu spôsobom, ako je mu kladené za vinu. Vykonať\nexekúciu z gramatického pohľadu výkladu je naozaj niečo vykonať, a to so všetkými dôsledkami,\nv tomto prípade teda nehnuteľnosť v konečnom dôsledku predať - speňažiť a z výťažku uspokojiť\nvymáhaný nárok. Naopak, ako uviedol, nevykonal ani úkon znaleckého oceňovania, ktorý by mu ozrejmil,\naká je hodnota predmetnej nehnuteľnosti. Až ocenením nehnuteľnosti by sa dozvedel o primeranosti\nceny predmetnej nehnuteľnosti k vymáhanej pohľadávke s príslušenstvom a trovami. Ustanovenie o\nprimeranosti spôsobu a hodnoty je v zákone vnesené až novelou s platnosťou od 01.06.2014, pričom na\nposudzované obdobie sa vzťahuje stav podľa noviel s účinnosťou od 01.01.2014 - 31.05.2014, teda toto\nhodnotenie oboma subjektami považuje za rozhodnutie súdu vychádzajúce z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, súd použil nesprávny právny predpis.\nOdvolateľ v ďalšom poukázal na nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu v potvrdení disciplinárneho\nrozhodnutia v časti náhrady trov disciplinárneho konania, nakoľko v opravnom prostriedku ich napadol\nvo výške 365,- eur. Zotrval na svojom vyjadrení v opravnom prostriedku, kde poukázal na znenie § 228\nb ods. 3 Exekučného poriadku, kde je výslovné vymedzenie nároku na účelne vynaložené výdavky a\nnie odmena.\nOdvolateľ ďalej namietal, že v disciplinárnom konaní uplynula prekluzívna lehota na vydanie rozhodnutia\nako v disciplinárnom, ako aj odvolacom konaní, nakoľko disciplinárny návrh bol doručený Slovenskej\nkomore exekútorov dňa 02.07.2014 a rozhodnutie bolo vydané až dňa 28.07.2015. Poukázal pritom na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžo/243/2015 zo dňa 22.03.2017, kedy súd zrušil disciplinárne\nrozhodnutie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.\nVzhľadom k uvedenému odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že\ndisciplinárne obvinený sa disciplinárneho previnenia nedopustil a za uvedené sa neuznáva vinným a\npovinnosť nahradiť trovy disciplinárneho konania sa disciplinárne obvinenému neukladá, alternatívne,\naby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a konanie\nzastavil.\n\nIII.\nK odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril účastník konania - Minister spravodlivosti Slovenskej republiky a\nuviedol, že krajský súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k\nsprávnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 1 S. s. p.,\núčinného od 1.7.2016, podľa ktorého sa konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov,\nt.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O. s. p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu v rozsahu a medziach podaného\nodvolania navrhovateľky 2. rade (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.);\nodvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.), a\njednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.\nPodľa § 250l ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov.\nPodľa ods. 2 druhej vety cit ustanovenia, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane\nustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s. p.).\nPodľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku\na po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods.\n1, 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje,\npovažujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozsudku k námietkam odvolateľa uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné:\nÚlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy,\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch\n\nproti rozhodnutiam správnych orgánov na základe opravného prostriedku navrhovateľa, preskúmať\nzákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu, ktorý navrhovateľa uznal vinným v zmysle bodu 3/\ndisciplinárneho návrhu, teda porušil ust. § 61b Exekučného poriadku, pretože začal vykonávať exekúciu\npredajom nehnuteľnosti povinného bez dostatočného preskúmania majetkových pomerov povinného a\nmožnosti vymoženia dlžnej sumy iným spôsobom, čím spáchal disciplinárne previnenie podľa ust. § 220\nods. 1 Exekučného poriadku, za čo mu uložil disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. a/\nExekučného poriadku - písomné pokarhanie.\nZ priloženého administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ pre vymoženie pohľadávky\noprávneného vo výške 26,82 eur s príslušenstvom a trov exekúcie vydal dňa 18.02.2014 upovedomenie\no začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť a upovedomenie o začatí\nexekúcie predajom nehnuteľnosti a dňa 06.05.2014 vydal exekučný príkaz na zriadenie exekučného\nzáložného práva na nehnuteľnosť a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti.\nNavrhovateľ pri zisťovaní majetkových pomerov povinného vykonal lustráciu v systéme Sociálnej\npoisťovne dňa 12.05.2013 a dňa 13.08.2013 vykonal lustráciu motorových vozidiel povinného na\nKrajskom dopravnom inšpektoráte v Košiciach.\nNa základe návrhu na začatie disciplinárneho konania zo dňa 02.07.2014, podaného Ministrom\nspravodlivosti Slovenskej republiky proti navrhovateľovi, vydal odporca rozhodnutie č. DK 9/2014\nzo dňa 28.07.2015, ktorým disciplinárne obvineného JUDr. Štefana Barilika, súdneho exekútora, so\nsídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice uznal za vinného, pretože v rámci vykonávania exekúcie\nna vymoženie peňažnej pohľadávky 26,82 eur, vedenej pod sp. zn. Ex 145/2013, dňa 18. februára\n2014 vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť\na upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a dňa 6. mája 2014 vydal exekučný\npríkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť a exekučný príkaz na vykonanie\nexekúcie predajom nehnuteľnosti, čím začal vykonávať exekúciu predajom nehnuteľnosti, pričom\nnáležite nezisťoval iný majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného,\nteda v zmysle bodu 3/ disciplinárneho návrhu porušil ust. § 61b Exekučného poriadku tým, že začal\nvykonávať exekúciu predajom nehnuteľnosti povinného bez dostatočného preskúmania majetkových\npomerov povinného a možnosti vymoženia dlžnej sumy iným spôsobom, čím spáchal v bode 3/\ndisciplinárneho návrhu disciplinárne previnenie podľa ust. § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, za čo\nsa mu uložil disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku - písomné\npokarhanie.\nPodľa § 228b ods. 3 Exekučného poriadku, disciplinárny senát uložil disciplinárne obvinenému JUDr.\nŠtefanovi Barilikovi povinnosť uhradiť trovy disciplinárneho konania SKE vo výške 411,23 eur na účet\nSlovenskej komory exekútorov.\nZ odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že disciplinárne obvinený pri vykonávaní exekúcie EX\n145/2013 vykonal lustráciu motorových vozidiel povinného, ako aj lustráciu príjmov povinného cez\nregistre Sociálnej poisťovne, taktiež vykonal osobnú návštevu v mieste bydliska povinného, kde bolo\nzistené, že tam má hlásený len pobyt, býva tam však jeho otec, povinný tam nemal žiadny majetok\na žije v zahraničí. Na základe predmetných zistení dospel k záveru, že zablokovanie nehnuteľnosti\npovinného bude najefektívnejším spôsobom vymoženia pohľadávky oprávneného a kým nebola\nmožnosť zriadiť exekučné záložné právo, vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom\nnehnuteľnosti, v záujme zabezpečenia zápisu poznámky na list vlastníctva povinného a viac nerobil\nžiadne procesné úkony týkajúce sa nehnuteľného majetku povinného. Odporca poukázal aj na listinné\ndôkazy, ktoré v rámci dokazovania disciplinárny senát vykonal a uviedol, že disciplinárny senát sa\noboznámil s návrhom navrhovateľa, vzal na vedomie písomné stanovisko disciplinárne obvineného\nzo dňa 25.05.2015, ako aj jeho výpoveď na disciplinárnom pojednávaní, vzal na vedomie výpoveď\nsvedkyne JUDr. T. L. a po preskúmaní skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že v bode\n3/ disciplinárneho návrhu disciplinárne obvinený porušil ust. § 61b Exekučného poriadku, keď pri\nvykonávaní exekúcie EX 145/2013 začal vykonávať exekúciu predajom nehnuteľnosti povinného, pričom\nnáležite nezisťoval iný majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.\nOdporca poukázal na to, že súdny exekútor ako orgán ochrany práva je pri výkone exekúcie povinný\npostupovať secundum et intra legem. Ustanovenie § 61b Exekučného poriadku inkorporuje jednu z\nelementárnych zásad exekučného konania, ktorou je zásada primeranosti. Podľa uvedenej zásady je\nmožné exekúciu vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a\n\ntrov exekúcie; to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo\npredajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť\npohľadávku oprávneného. V prejednávanej veci mal disciplinárny senát za preukázané, že disciplinárne\nobvinený nedostatočne skúmal majetkový substrát povinného, keď nevykonal lustráciu účtov povinného\nvedených v peňažných ústavoch a následne pristúpil k vykonávaniu exekúcie predajom nehnuteľnosti.\nVzhľadom na nedostatočnú lustráciu majetkových pomerov povinného, teda nebolo možné objektívne\nskonštatovať, že povinný iným exekvovateľným majetkom, ako majetkom nehnuteľným, nedisponoval.\nUvedeným postupom došlo k porušeniu princípov proporcionality a primeranosti, vyplývajúcich zo\nzákladných zásad právneho štátu inkorporovaných v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorými\nústavnými princípmi je ovládané aj exekučné konanie, a teda postup disciplinárne obvineného je nutné\npovažovať za disciplinárne previnenie a návrh navrhovateľa v bode 3/ za opodstatnený.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval ust. § 228b ods. 3, § 228c ods. 3 Exekučného\nporiadku a konštatoval, že vyúčtovanie trov disciplinárneho konania je v zmysle Smernice prezídia SKE\no odmeňovaní a vyúčtovaní nákladov členov disciplinárnej komisie a členov disciplinárneho senátu\n(ďalej len „Smernica“), ktorá bola schválená Prezídiom SKE zo dňa 15.12.1999 a nadobudla účinnosť\n01.01.2000, v znení dodatku č. 1 schválenom prezídiom SKE 16. októbra 2013 účinným 16. októbra 2013\na dodatku č. 2 schválenom prezídiom SKE 16. marca 2015, ktorý nadobudol účinnosť dňa 26. marca\n2015. V zmysle tejto smernice je vyúčtovanie nasledovné: predseda DK SKE JUDr. Boris Gerbery - 40\neur, predseda 4.DS DK SKE, JUDr. Jozef Ďurica - 185,56 eur, člen DS SKE, JUDr. Ivan Varga - 105,67\neur, člen DS SKE, JUDr. Stanislav Laifer - 80 eur. Trovy disciplinárneho konania odporca aj jednotlivo\npoložkovite špecifikoval, pričom trovy disciplinárneho konania vo výške 411,23 eur znáša disciplinárne\nobvinený JUDr. Štefan Barilik.\nPodľa § 61b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v účinnom znení,\nexekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva\na trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa\nnedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo\nmožné uspokojiť pohľadávku oprávneného.\nPodľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon\nneustanovuje inak (§ 167 a 172).\nPodľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností\npri výkone činnosti exekútora, porušenie iných povinností podľa tohto zákona, porušenie sľubu,\nsprávanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo\nvýkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj zavinené\nkonanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní.\nPodľa § 221 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, za disciplinárne previnenie možno uložiť ako\ndisciplinárne opatrenie pokarhanie.\nPodľa § 222c ods. 3 Exekučného poriadku, exekútor má ako predseda disciplinárneho senátu alebo\nčlen disciplinárneho senátu nárok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Podrobnosti o určení\nodmeny a náhrady hotových výdavkov a jej výške upraví vnútorný predpis komory.\nPodľa § 228b ods. 3 Exekučného poriadku, ak disciplinárny senát rozhodne, že disciplinárne obvinený je\nvinný, má navrhovateľ a komora voči exekútorovi, proti ktorému bolo vedené disciplinárne konanie, nárok\nna náhradu účelne vynaložených výdavkov, ktoré im vznikli a ktoré znášali v disciplinárnom konaní.\nPodľa ust. § 228d ods. 5 Exekučného poriadku, disciplinárny senát rozhodne o disciplinárnej\nzodpovednosti exekútora najneskôr do šiestich mesiacov a vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do\n12 mesiacov odo dňa začatia disciplinárneho konania. Lehoty podľa prvej vety plynú odo dňa, keď bol\nnávrh na začatie disciplinárneho konania doručený predsedovi disciplinárneho senátu.\nPodľa § 228c ods. 3 Exekučného poriadku, o trovách komory, ktoré sa majú nahradiť podľa tohto zákona,\ndisciplinárny senát rozhodne aj bez návrhu.\n\nUstanovenie § 61b Exekučného poriadku jednoznačne stanovuje, že súdny exekútor môže vykonávať\nexekúciu len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Aj v tomto\nustanovení sa prejavila jedna zo základných zásad exekučného práva, podľa ktorej sa exekúcia nemôže\nv žiadnom prípade vykonať v širšom rozsahu, než vyplýva z exekučného titulu a povinnosti nahradiť\ntrovy exekúcie. Vykonávanie exekúcie v širšom rozsahu - v rozpore s poverením súdu - je dôvodom na\nčiastočné zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 3, a to aj bez návrhu.\nZ kontextu tohto ustanovenia vyplýva aj vyjadrenie určitej postupnosti exekvovania majetku povinného,\na to napriek tomu, že podstatou exekúcie je, že za vynútenie judikovanej pohľadávky ručí povinný\ncelým svojím majetkom. Postupnosť sa prejavuje v tom, že exekútor má predovšetkým exekvovať taký\nmajetok, ktorý z hľadiska jeho hodnoty nie je v zrejmom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky,\njej príslušenstva a trov exekúcie. Len vtedy, ak takýto majetok nie je alebo nie je exekútorom zistený,\nprípadne iný majetok nestačí na uspokojenie nárokov oprávneného, možno postupovať postihnutím\naj takého majetku, ktorého hodnota je v zrejmom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky, jej\npríslušenstva a trov exekúcie.\nZákon obsahuje dve výnimky z uvedenej zásady. V prípade, ak sa exekúcia vykonáva predajom\nhnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, a v prípade predaja nehnuteľnosti v prípadoch, keď povinný nemá\ndostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. V tomto prípade\nviac než v iných prípadoch je súdny exekútor povinný skúmať primeranosť a vhodnosť exekúcie, resp.\nskúmať otázku, či povinný nemá iný majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku uspokojiť.\nSúdny exekútor musí v každom prípade skúmať:\n- pomer medzi vymáhanou pohľadávkou a hodnotou (zjavne trhovou) veci alebo vecí, ktoré mieni\nexekvovať, pričom posúdenie, či ide o zrejmý nepomer, bude vecou voľnej úvahy, prípadne judikatúry\nexekučných súdov,\n- dostatok takého majetku, ktorý bude stačiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a\ntrov exekúcie, pričom len takýto majetok sa postihne bez toho, aby sa súčasne exekvoval aj iný majetok,\n- ak niet takého majetku, až potom môže exekvovať a vykonať exekúciu predajom hnuteľnej veci, ktorá\nsa právne nedá rozdeliť, t. j. bez straty jej funkčnosti, alebo predajom nehnuteľnosti.\nSamozrejme, ani dodržanie tohto postupu ešte neznamená, že povinný môže medzičasom - po doručení\nupovedomenia o začatí exekúcie - voľne nakladať s majetkom, ktorým ručí za splnenie judikovanej\npohľadávky. Takýto majetok je postihnutý účinkami tohto upovedomenia, len exekútor ho môže postihnúť\nexekúciou, vydať exekučný príkaz, vykonať exekúciu so všetkými zákonnými dôsledkami, ale až po\nvyčerpaní možností exekučného postihu iného majetku povinného.\nNavrhovateľ v odvolaní namietal, že vyhodnotenie jeho postupu v exekučnom konaní, tak zo strany\ndisciplinárneho senátu, ako aj zo strany súdu za neprimeraný vymáhanej povinnosti považuje za\nnezákonný, pretože ustanovenie o primeranosti spôsobu a hodnoty je v Exekučnom poriadku vnesené\ndo ustanovenia § 64 až novelou 106/2014 Z. z. s platnosťou od 01.06.2014, pričom na posudzované\nobdobie sa vzťahuje stav podľa noviel č. 299/2013, 355/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2014 31.05.2014.\nK uvedenej námietke je potrebné uviesť, že požiadavka primeranosti výkonu exekúcie nepriamo vyplýva\nz ustanovenia § 61b Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekúcie, podľa ktorého, exekúciu\nmožno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov\nexekúcie, po náležitom prešetrení majetku povinného tak, aby jeho exekvovaná časť nebola v zrejmom\nnepomere k výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.\nRozhodnutím disciplinárneho senátu, ktoré navrhovateľ napadol opravným prostriedkom, ktoré bolo\npotvrdené napadnutým rozhodnutím krajského súdu, bol navrhovateľ uznaný vinným z porušenia\nustanovenia § 61b Exekučného poriadku (nie podľa § 64 Exekučného poriadku), pretože začal\nvykonávať exekúciu predajom nehnuteľnosti povinného bez dostatočného preskúmania majetkových\npomerov povinného a možnosti vymoženia dlžnej sumy iným spôsobom. Námietky odvolateľa, v\nktorých tvrdí, že k samotnému výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti ani k samotnému oceneniu\nnehnuteľnosti nedošlo, sú podľa odvolacieho súdu irelevantné, pretože navrhovateľ z možných\n\nspôsobov výkonu exekúcie, (§ 63 ods. 1 písm. a) až g) Exekučného poriadku), zvolil exekúciu predajom\nnehnuteľnosti bez prihliadnutia na ust. § 61b cit. zákona, ktorý umožňuje vykonanie exekúcie predajom\nnehnuteľnosti len za predpokladu, že povinný nemá dostatok iného majetku. Odvolateľ pritom začal\nexekúciu predajom nehnuteľnosti bez dostatočného overenia, či povinný nedisponuje iným majetkom.\nPri zvolení daného spôsobu exekúcie nemohol v tom čase vedieť, že povinný vymáhanú pohľadávku\nuhradí, a že k samotnej zvolenej forme výkonu exekúcie nedôjde. Jeho povinnosťou bolo, v zmysle ust.\n§ 61b Exekučného poriadku, ešte pred určením formy exekúcie náležite skúmať majetok povinného,\nna základe zistení zvoliť primeraný spôsob exekúcie bez ohľadu na tvrdené „iluzórne vymoženie trov\nexekúcie“, ktoré by sa dopytom vo finančných inštitúciách podľa slov navrhovateľa, neúmerne navýšili.\nMožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že aj na exekučné konanie sa vzťahuje zásada hospodárnosti,\navšak to neznamená, že v záujme dodržania jednej zo zásad konania je možné nerešpektovať zákonnú\núpravu.\nSťažovateľ vo svojom podaní zo dňa 29.09.2017, označenom ako „Odvolanie proti rozhodnutiu\nKrajského súdu Košice č. 9Sp/48/2015, k č. 3Sžo/2/2017 - doplnenie č. 2“ namietol i skutočnosť, že v\ndisciplinárnom konaní uplynula lehota na vydanie rozhodnutia, pretože návrh na začatie disciplinárneho\nkonania bol doručený Slovenskej komore exekútorov dňa 02.07.2014 a rozhodnutie v disciplinárnom\nkonaní bolo vydané dňa 28.07.2015. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Sžo/243/2015 zo dňa 22.03.2017. Rovnako má za to že uplynula prekluzívna lehota\nod podania návrhu do vydania prvostupňového rozhodnutia.\nPodľa § 228d ods. 5 Exekučného poriadku (účinného v čase podania návrhu na začatie disciplinárneho\nkonania), disciplinárny senát rozhodne o disciplinárnej zodpovednosti exekútora najneskôr do šiestich\nmesiacov a vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 12 mesiacov odo dňa začatia disciplinárneho\nkonania. Lehoty podľa prvej vety plynú odo dňa, keď bol návrh na začatie disciplinárneho konania\ndoručený predsedovi disciplinárneho senátu.\nZ obsahu listín odporcu vyplýva, že návrh na začatie disciplinárneho konania bol predsedovi\ndisciplinárnej komisie doručený dňa 05.05.2015, rozhodnutie bolo vydané dňa 28.07.2015, z čoho je\nzrejmé, že lehota podľa § 228d ods. 5 Exekučného poriadku na vydanie disciplinárneho rozhodnutia\nbola dodržaná, a teda nedošlo k namietanej preklúzii. V spomenutom rozhodnutí 3Sžo/243/2015, na\nktoré sa navrhovateľ poukázal bola riešená odlišná situácia, keď po vydaní prvého rozhodnutia vo\nveci došlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia odvolacím správnym orgánom a k vydaniu nového\nprvostupňového rozhodnutia došlo po uplynutí prekluzívnej lehoty. Jednalo sa teda o iné skutkové\nokolnosti a iný právny režim ako v prejednávanej veci navrhovateľa a nebolo preto možné prijaté právne\nzávery v predmetnom konaní aplikovať na tento prípad.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. 204 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sa odvolanie podáva\nv lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia a jeho rozsah možno rozšíriť len v lehote na odvolanie\n(ods. 3 cit ust.). I keď odvolací súd nemôže pri svojom rozhodovaní prihliadať na námietky, ktoré\nneboli uplatnené v opravnom prostriedku, resp. v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, k podaniu\nnavrhovateľa zo dňa 29.09.2017, v ktorom namietal uplynutie lehoty na vydanie rozhodnutia odporcom\nuplatnené uvádza, že prvostupňový súd, ktorý bol povinný na prípadnú preklúziu prihliadať ex offo,\nvychádzal z obsahu listín založených v spise odporcu, podľa ktorých nedošlo k preklúzii lehoty na\nvydanie rozhodnutia. Navrhovateľ v konaní pred odporcom, v konaní pred krajským súdom ani v\npodanom odvolaní nespochybnil dátum doručenia návrhu na začatie disciplinárneho konania predsedovi\ndisciplinárneho senátu, čiže nebola v konaní vyvrátená domnienka, že predmetný návrh mu bol doručený\ndňa 05.05.2015, a že rozhodnutie bolo vydané v zákonom určenej lehote, dňa 28.07.2015.\nOdporca vo výroku svojho rozhodnutia riadne popísal skutok, ktorý bol dôvodom na uloženie\ndisciplinárneho opatrenia, tento nebol zameniteľný s iným skutkom, rozhodnutie bolo riadne odôvodnené\na odvolací súd nezistil žiadne pochybenie zo strany žalovaného, ktoré by malo vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nNa konanie správneho súdu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa primerane vzťahujú ustanovenia\ndruhej hlavy piatej časti O.s.p. Ustanovenie § 250q ods. 1 O.s.p. neukladá súdu povinnosť vykonávať\ndokazovanie v zmysle požiadaviek navrhovateľa, ak ich vykonanie nepokladá za nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ poukazoval na nesprávny spôsob vybavenia\n\nsťažnosti podanej povinným v exekučnom konaní na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.\nSúd v danom prípade nepochybil, ak sa nezaoberal spôsobom vykonávania dohľadu ministra na základe\npodanej sťažnosti, táto nie je predmetom súdneho prieskumu a nesúvisí s rozhodnutím žalovaného.\nKrajský súd bol v danom prípade povinný vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu a dôkazov,\nktoré tvorili podklad pre rozhodnutie. Odvolací súd zistil, že spis žalovaného obsahoval všetky podklady\na dôkazné prostriedky, ktoré odôvodňovali správnosť prijatého záveru. Ďalšie skutočnosti, ktorými\nnavrhovateľ v odvolaní spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami,\nktoré namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nČo sa týka námietok žalobcu ohľadom trov exekučného konania, odvolací súd sa oboznámil s\nDisciplinárnym poriadkom, prijatým Slovenskou komorou exekútorov, po schválení Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je Smernica o odmeňovaní a vyúčtovaní nákladov\nčlenov disciplinárnej komisie a členov disciplinárneho senátu. Predmetná smernica bola schválená\nPrezídiom slovenskej Komory exekútorov s účinnosťou od 1. januára 2000 v znení neskorších dodatkov,\na teda výkonným orgánom Slovenskej komory exekútorov, v zmysle jeho právomoci podľa § 214\nExekučného poriadku. V konaní nebolo preukázané, že by Konferencia exekútorov zrušila alebo zmenila\nrozhodnutie Prezídia komory [(§213 písm. c) zákona], ktorým bola schválená Smernica o odmeňovaní\na vyúčtovaní nákladov členov disciplinárnej komisie a členov disciplinárnych senátov, a v tomto konaní\nneprislúcha správnemu súdu spochybňovať jej účinnosť na členov Slovenskej komory exekútorov. Podľa\nvyššie citovaného ustanovenia § 228b ods. 3 Exekučného poriadku, má komora nárok na náhradu\núčelne vynaložených výdavkov disciplinárneho konania voči účastníkovi, ktorý bol uznaný vinným v\ndisciplinárnom konaní. Odvolací súd považuje výdavky komory spočívajúce v odmene a nákladoch\nčlenov disciplinárneho senátu a predsedu disciplinárnej komisie za účelne vynaložené. Ich riadne\nvyúčtovaná výška zodpovedá čiastkam stanoveným v Čl. II. a III. Smernice o odmeňovaní a vyúčtovaní\nnákladov predsedu disciplinárnej komisie a členov disciplinárneho senátu. Odvolací súd z vyúčtovania\ntrov disciplinárneho konania jednotlivých členov senátu nezistil, že by tieto nezodpovedali požiadavke\núčelnosti. Pretože navrhovateľ bol uznaný vinným podľa bodu 3. návrhu za porušenie ustanovenia §\n61b Exekučného poriadku, je preto povinný znášať trovy disciplinárneho konania.\nOdvolací súd zistil, že odvolanie navrhovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy,\nktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. a s § 219 ods.\n1, 2 O. s. p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O. s. p.\nv spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže\nnebol v konaní úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nExekútor má predovšetkým exekvovať taký majetok, ktorý z hľadiska jeho hodnoty nie je v zrejmom\nnepomere k výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Len vtedy, ak takýto\nmajetok nie je alebo nie je exekútorom zistený, prípadne iný majetok nestačí na uspokojenie nárokov\noprávneného, možno postupovať postihnutím aj takého majetku, ktorého hodnota je v zrejmom\nnepomere k výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}