{"guid": "616b5d8f-2193-4718-bd77-12b424fa04fd:f6ecefff-4628-47bc-b9f9-f2c67fd5dd8d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7015201053.1", "spisova_znacka": "1Sžf/89/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/89/2016 z 6. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. marca 2018, sp. zn. 1Sžf/89/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:7015201053.1", "identifikacne_cislo": "7015201053", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2018-03-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-72.odsek-2", "nazov": "§ 72 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-72.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-72"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-72"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6ecefff-4628-47bc-b9f9-f2c67fd5dd8d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7015201053.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015201053.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015201053.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžf/89/2016\n7015201053\n06. 03. 2018\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2018:7015201053.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej\nveci žalobcu: SIMONI SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 4, Košice, IČO: 45 267 073, zast.:\nAdvokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 860\n891, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom Rozvojová 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach zo dňa 12. mája 2016 č. k. 6S/104/2015-138, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/104/2015-138 zo dňa\n12. mája 2016 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1063751/2015 zo dňa 30. júna 2016 zrušuje a\nvec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho\nzástupcu náhradu trov konania vo výške 523,63 € na nákladoch právneho zastúpenia a 140 € na súdnych\npoplatkoch.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na finančnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 9801402/5/2349582/2014 zo dňa 30.05.2014 žalovaný ako správca dane podľa § 68\nods. 6 č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty\na znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2012 (ďalej len „Rozhodnutie o dani“). Toto\nrozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu poštou dňa 04.06.2014.\n2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 18.06.2014 na poštovú prepravu\npodanie v listinnej forme s označením „Odvolanie proti rozhodnutiu č. 9801402/5/2349582/2014 zo dňa\n30.5.2014“, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 23.06.2014 (ďalej len „Odvolanie proti Rozhodnutiu\no dani“).\n3. Žalovaný dňa 03.07.2014 zaslal žalobcovi „Oznámenie“ datované dňom 01.07.2014 (ďalej len\n„Oznámenie“), v ktorom mu oznámil, že na odvolanie, ktoré bolo podané v listinnej podobe dňa\n18.06.2014, sa neprihliada, pretože podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku je žalobca po 01.01.2014\npovinný doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 tohto zákona. Vzhľadom na to\npovažoval žalovaný odvolanie proti rozhodnutiu o znížení nadmerného odpočtu žalobcom za neúčinne\npodané.\n\n4. Právny zástupca žalobcu dňa 10.07.2014 podal elektronickými prostriedkami prostredníctvom\nelektronickej podateľne dve podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Išlo o a/ kópiu\n(rovnopis) Odvolania proti Rozhodnutiu o dani a b/ „Žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie\nodvolania proti rozhodnutiu č. 9801402/5/2349582/2014 zo dňa 30.5.2014“ (ďalej len „Žiadosť“).\n5. V Žiadosti uviedol, že odvolanie podal písomne a zaslal ho doporučenou poštou deň pred uplynutím\nlehoty z dôvodu, že právny zástupca žalobcu nebol zo závažných dôvodov spôsobilý zabezpečiť\npodanie odvolania elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne so zaručeným\nelektronickým podpisom. Preto žiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči\nRozhodnutiu o dani. Ďalej žiadosť odôvodnil tým, že v kanceláriách právneho zástupcu žalobcu došlo\nv dňoch 18.06.2014, 19.06.2014 až do 20.06.2014 k výpadku elektrickej energie, pričom bez elektrickej\nenergie nie je funkčný osobný počítač, na ktorom sú nainštalované komponenty potrebné na zaslanie\npodania elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, nie je funkčné on-line spojenie a v takom\nprípade nie je objektívne možné doručenie podania elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom.\n6. Ďalej právne argumentoval v tom smere, že ak malo podanie vady, mal ho žalovaný vyzvať na ich\nodstránenie; napriek chýbajúcej výzve žalobca vady odstránil, keď podal Odvolanie proti Rozhodnutiu o\ndani aj elektronicky; žalovaný nemá možnosť neprihliadať na takéto podanie, pretože zákon taký postup\nneupravuje; rovnako zákon nepozná neúčinnosť podania. Podľa názoru žalobcu je preto žalovaný\npovinný zaoberať sa Odvolaním proti Rozhodnutiu o dani aj vtedy, keby rozhodol o tom, že nepriznáva\nodpustenie zmeškania lehoty.\n6. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 23.09.2014 nevyhovel jeho Žiadosti, pričom uviedol, že žalobca\nnepreukázal existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie lehoty. Toto rozhodnutie žalobca napadol\nžalobou a Krajský súd v Košiciach ho rozsudkom č. k. 6S/127/2014-91 zo dňa 05.03.2015 zrušil\nako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a vrátil vec žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n7. Žalovaný vydal dňa 30.06.2015 nové rozhodnutie č. 1063751/2015, ktorým opäť nevyhovel Žiadosti\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 13 ods. 5 a § 14 ods. 1\nDaňového poriadku a tým, že žalobca opomenul urobiť podanie odvolania elektronickými prostriedkami.\nUviedol, že posúdil všetky dostupné dôkazy a skutočnosti uvádzané žalobcom v Žiadosti. Žalovaný\nzistil, že právny zástupca žalobcu urobil v posledný deň lehoty na podanie odvolania, dňa 19.06.2014 o\n10:14:01, podanie elektronickou formou pre Finančnú správu, Colný úrad Bratislava. Z toho usúdil, že\nneexistoval závažný dôvod zmeškania lehoty, pretože právnemu zástupcovi nič nebránilo urobiť podanie\ntak, ako to urobil voči Colnému úradu Bratislava. Ďalej uviedol, že ak existoval závažný dôvod, mohol\npožiadať o odpustenie zmeškania lehoty hneď po jeho odpadnutí, nie až po doručení Oznámenia. Podľa\nžalovaného žalobca nevyužil všetky možnosti na odoslanie podania zákonným spôsobom v stanovenej\nlehote, pričom mal za to, že bolo možné využiť aj inú elektrickú prípojku v budove alebo prenosný počítač.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n8. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu\no preskúmanie právoplatného rozhodnutia a postupu správnych orgánov na Krajský súd v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“), ktorý v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 a nasl.), preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie v medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná. Preto ju podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pričom\nvyslovil právny názor, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.\n9. Krajský súd súhlasil s názorom žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že právny zástupca\nžalobcu mal možnosť zapojiť svoj osobný počítač v inej časti budovy, resp. mimo budovy, a teda podať\nodvolanie v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, pretože z technického hľadiska na strane\nžalovaného neboli obmedzenia systémov PFD, EKR, eDane.\n\n10. K námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené nesprávnej osobe, krajský súd\nuviedol, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom.\n\nIII.\nOdvolanie žalobcu, vyjadrenie žalovaného\nA)\n11. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 30.06.2016 (č.l. 158) proti rozsudku krajského súdu žalobca\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 205 O.s.p. uviedol nasledujúce\ndôvody odvolania:\nsúd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 205\nods. 2 písm. d) O.s.p./,\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 písm.\nf) O.s.p./.\n12. Odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie námietky žalobcu:\n- žalobca nemohol podať odvolanie v zákonnej lehote elektronicky so zaručeným elektronickým\npodpisom, pretože v kanceláriách právneho zástupcu žalobcu došlo k výpadku elektrickej energie;\n- právny zástupca žalobcu vykonal všetky úkony, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať:\no po zistení výpadku elektriny zabezpečil vyhotovenie odvolania prostredníctvom notebooku,\no odvolanie bolo kvôli právnej istote zaslané písomnou formou doporučene,\no právny zástupca žalobcu sa snažil zabezpečiť inštaláciu čítačky čipových kariet a softvéru na\nnotebook, pričom odborne spôsobilej osobe sa nepodarilo nainštalovať potrebný softvér (právny\nzástupca nemal kúpené ďalšie licencie na softvér),\no pri inštalácii elektronického podpisu cez stránku www.financnasprava.sk bolo hlásené, že nie sú\nsplnené technické podmienky,\n- podľa názoru žalobcu boli vykonané všetky úkony, ktoré je možné od žalobcu spravodlivo požadovať\npo zistení prekážky podania odvolania elektronicky;\n- právny zástupca žalobcu nemá vybudované také vzťahy s inými nájomníkmi, aby od nich mohol\npožadovať napojenie svojho počítača na prívod elektrickej energie v inej časti budovy;\n- dňa 19.06.2014 došlo k dočasnému spusteniu elektrickej energie na asi 20 minút, počas tejto\ndoby právny zástupca žalobcu podal podanie na Colný úrad, ale nestihol urobiť podanie odvolania\nžalovanému; pritom nepredpokladal, že opätovne dôjde k výpadku elektrickej energie;\n- žalovaný sa neriadil ustanovením § 29 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane\npovinný zmeškanie lehoty odpustiť, ak existuje závažný dôvod zmeškania lehoty, pričom podľa žalobcu\ntakýto vážny dôvod existoval;\n- žalobca splnil všetky zákonné predpoklady na odpustenie zmeškania lehoty.\n13. Žalobca navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, alebo ho zmeniť\ntak, že sa návrhu vyhovie. Zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania.\nB)\n14. Žalovaný vo svojom stanovisku poukázal na vyjadrenie k žalobe z 12.11.2015 a uviedol, že správca\ndane neskúma otázku zavinenia, ale skúma, či k zmeškaniu lehoty došlo zo závažných dôvodov. Daňový\nporiadok nedefinuje závažný dôvod, prenecháva posúdenie závažnosti dôvodov na úvahu správcu dane,\nčo závisí od konkrétnych okolností prípadu. Žalovaný hodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo: k výpadku elektrickej energie došlo dňa 18.06.2014, následne 19.06.2014 až do\n20.06.2014 do 07:00 hod.; k výpadku nedošlo v celej budove; distribútor energie neevidoval výpadok;\nprávny zástupca žalobcu zaslal odvolanie v listinnej podobe dňa 18.06.2014; v posledný deň lehoty\n(19.06.2014 o 10:14:01) urobil právny zástupca žalobcu podanie elektronickou formou na Colný úrad\nBratislava (nešpecifikovanú žiadosť, preto vzniesol žalovaný otázku, prečo prioritne neriešil podanie\nviazané na lehotu); žalobca mohol požiadať o odpustenie zmeškania lehoty hneď, ako odpadli dôvody\n\nzmeškania lehoty, nie až potom, ako mu žalovaný oznámil, že listinne podané odvolanie je neúčinné;\nprávny zástupca žalobcu mohol požiadať prenajímateľa o zabezpečenie náhradného priestoru.\n15. Ďalej podľa stanoviska Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky nie je pravdivé tvrdenie o\nnemožnosti nainštalovania potrebného softvéru na notebook zn. MacBook Pro 13 s OS X, pretože\nexistuje funkčný spôsob, ktorý zabezpečí nainštalovanie potrebných komponentov na tento počítač.\nPodanie daňového subjektu je možné realizovať prostredníctvom Portálu Finančnej správy, nie je\npotrebné sa prihlasovať na Ústredný portál verejnej správy. Žalobca mohol použiť napríklad aj mobilné\npripojenie na internet.\n16. Tvrdenie, že žalobca urobil úkon elektronicky až po Oznámení kvôli čakaniu na potvrdenie o výpadku\nelektriny, je podľa žalovaného účelové. Žalovaný konštatoval, že právny zástupca žalobcu nepreukázal\nzávažné dôvody, na základe ktorých by bolo možné zmeškanú lehotu odpustiť.\n17. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods.\n2 O.s.p.) preskúmal\nnapadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1\n O. s. p. a s § 492\nods. 2 zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods.\n1 O.s.p.) a že ide o\nrozsudok, proti ktorému je podľa § 201 v spojení s § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov\nuvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne\n(§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch)\ndospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože závery rozsudku krajského súdu vychádzajú z nižšie\nuvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto rozsudok súdu prvého stupňa\npostupom podľa § 220 a § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu\nvec na ďalšie konanie.\n19. Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je v medziach uvedených v\n§ 205 ods. 2 O.s.p. prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení\ns § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v\nmedziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami žalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n20. Po preverení splnenia procesných podmienok súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu\n(tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) Najvyšší súd konštatuje, že podstatou\nodvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia\nžalovaného, je otázka, či bol žalovaný povinný vyhovieť žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na\npodanie odvolania proti rozhodnutiu o dani.\n21. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva právny záver, že správny súd\nnemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú\n\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n22. Odvolacie aj žalobné dôvody žalobcu sa koncentrujú na vyvrátenie záveru žalovaného, podľa ktorého\nneexistovali závažné dôvody zmeškania lehoty, čo viedlo k zamietnutiu žiadosti o odpustenie zmeškania\nlehoty. Odvolací súd však v tomto prípade musel prihliadnuť na celkový kontext a genézu správnych\nkonaní, ktorej výsledkom je napadnuté rozhodnutie. Žalobca totiž žiadal o odpustenie zmeškania lehoty\npo tom, ako v zákonnej lehote podal odvolanie proti Rozhodnutiu o dani v listinnej podobe doporučenou\npoštou. V Žiadosti okrem iného argumentoval, že ak malo toto podanie nejaké nedostatky (forma\npodania), bolo povinnosťou žalovaného vyzvať žalobcu na odstránenie týchto nedostatkov v zmysle §\n72 ods. 5 Daňového poriadku. Preto pre prípad, že by žalovaný nevyhovel žiadosti o odpustenie lehoty,\nmal za to, že prípadné nedostatky podania aj bez výzvy odstránil, keď podal odvolanie aj elektronickými\nprostriedkami so zaručeným podpisom.\n23. Ďalej v Žiadosti žalobca namietal, že žalovaný nebol oprávnený „neprihliadnuť“ na podanie v listinnej\npodobe, pretože ani Daňový poriadok ani iné právne predpisy nepoznajú postup správcu dane, ktorým by\nmal neprihliadnuť na podanie odvolania vykonané písomne a doručené doporučenou poštou. Obdobne\nargumentoval vo vzťahu k záveru o „neúčinnosti“ podania a poukázal na zásadu legality.\n24. V týchto súvislostiach je zrejmé, že žalobca sa v administratívnom konaní pokúsil namietať proti\npostupu správcu dane, ktorý mu listom oznámil, že na jeho odvolanie proti rozhodnutiu o dani neprihliada.\nZároveň je dôvodné domnievať sa, že napriek tomuto nesúhlasu s postupom žalovaného sa žalobca\nspoľahol na to, že po preukázaní dôvodov, prečo v zákonnej lehote neurobil podanie elektronicky so\nzaručeným podpisom, rozhodne žalovaný o odpustení zmeškania lehoty a bude konať o jeho odvolaní,\nktoré po vyššie uvedenej argumentácii zaslal aj elektronicky v zmysle § 13 ods. 5 Daňového poriadku.\nV danej situácii teda pravdepodobne zvolil ten procesný postup, v ktorom videl najrýchlejšiu a najmenej\nkomplikovanú ochranu svojich práv.\n25. Žalovaný správne vo svojom vyjadrení uviedol, že posúdenie závažnosti dôvodov musí zohľadňovať\nkonkrétne skutkové okolnosti. Podľa odvolacieho súdu však bolo toto posúdenie zo strany žalovaného\nveľmi prísne a formalistické v situácii, keď nedospel k záveru, že by tvrdenia žalobcu o výpadku\nelektrickej energie neboli pravdivé. Stanovisko žalovaného, podľa ktorého mal byť právny zástupca\nžalobcu povinný pri krátkodobom obnovení dodávky elektriny ako prvé posielať odvolanie a nie žiadosť\ninému orgánu verejnej moci, je nedôvodne imperatívne a navyše implicitne vychádza z toho, že mal\npredpokladať ďalší výpadok dodávky elektriny, čo však z potvrdenia prenajímateľa nevyplýva. Ani pokiaľ\nide o otázku možnosti inštalácie potrebného softvéru na počítač bez operačného systému Windows\nodvolací súd s ohľadom na všeobecne známe problémy, ktoré sa v rôznych fázach elektronizácie\nvýkonu verejnej moci v Slovenskej republike vyskytovali, nepovažuje tvrdenie žalobcu za nevierohodné.\nZ použitej formulácie žalovaného „existuje funkčný spôsob, ktorý zabezpečí možnosť nainštalovania\npotrebných SW komponentov na tento notebook“ sa skôr zdá, že nejde o užívateľsky prívetivú\n(jednoduchú) možnosť inštalácie. Odvolací súd by v takýchto prípadoch očakával istú ústretovosť\nžalovaného.\n26. Pre odvolací súd je však hlavným dôvodom, pre ktorý považuje rozhodnutie žalovaného o\nnevyhovení Žiadosti za neudržateľné, to, že už odvolanie v listinnej podobe bolo podané v stanovenej\nlehote a v súlade so zákonom, preto je celé konanie o odpustení zmeškania lehoty vlastne nadbytočné.\nNapriek tomu, že Daňový poriadok v § 14 ods. 1 ustanovil povinnosť doručovať podania elektronickými\nprostriedkami podľa § 13 ods. 5, aj podanie odvolania v listinnej podobe bolo riadnym úkonom\ndotknutého daňového subjektu. Tento záver vyplýva najmä z toho, že Daňový poriadok v znení\nrelevantnom pre toto posúdenie neustanovoval v žiadnom svojom ustanovení sankciu neplatnosti, resp.\nneúčinnosti pre podanie odvolania výlučne v listinnej podobe, ako argumentoval v Žiadosti aj žalobca.\nĎalej je treba prihliadať aj na osobitnú úpravu formy odvolania v § 72 ods. 2 Daňového poriadku. K\ntomuto záveru o povinnosti konať aj o listinne podanom odvolaní sa napokon priklonila aj judikatúra\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pri riešení tejto rozhodujúcej otázky vo formálne rozličných\nprocesných situáciách, pozri napr. rozhodnutia sp. zn. 3Sžf/15/2015 zo dňa 25.01.2017, 4Sžnz/1/2015\nzo dňa 04.11.2015, sp. zn. 5Sžf/9/2016 zo dňa 20.04.2017, sp. zn. 5 Sžf 88/2014 zo dňa 13.09.2016,\n\nhoci existujú aj protichodné rozhodnutia. Tento výklad napokon následne potvrdil aj zákonodarca, ktorý v\nnovelizácii Daňového poriadku účinnej od 01.01.2016 výslovne upravil, kedy sa na podania neurobené\npodľa § 13 ods. 5 neprihliada, pričom na podanie odvolania sa takýto následok nevzťahuje.\n27. Preto odvolací súd, majúc na zreteli hlavný účel správneho súdnictva, ktorým je poskytovanie\nspravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov správneho konania, považuje za nevyhnutné\nnevyhodnocovať formalisticky výlučne otázku závažnosti dôvodov (žalovaným následne tvrdeného)\nzmeškania lehoty na podanie odvolania v elektronickej forme. Odvolací súd má za to, že je nadbytočné\nzaoberať sa otázkou, či žalobca nepodal odvolanie v daňovom konaní elektronicky zo zaručeným\npodpisom zo závažných dôvodov, alebo bez závažných dôvodov, keď lehotu na podanie odvolania\ndodržal už tým, že podal odvolanie v listinnej podobe, čím sa začalo odvolacie konanie.\n28. Žalovaný mal povinnosť buď rozhodnúť v zmysle § 73 Daňového poriadku tak, že odvolaniu v plnom\nrozsahu vyhovie, alebo ho do 30 dní postúpi odvolaciemu orgánu. Namiesto toho žalovaný oznámil\nžalobcovi, že jeho podanie je neúčinné, resp. že naň neprihliada. Následne v konaní, ktorým sa žalobca\nsnažil vyhovieť vtedajšej praxi žalovaného (správcovia dane v tomto období zvykli trvať na elektronickom\npodaní a zasielali daňovým subjektom obdobné oznámenia) a žiadal s príslušným odôvodnením\nodpustenie zmeškania lehoty, pričom podal odvolanie aj elektronicky so zaručeným elektronickým\npodpisom. Najneskôr vtedy mal žalovaný správne vyhodnotiť námietky žalobcu a zaoberať sa podaným\nodvolaním.\n29. Odvolací súd mimo meritum sporu poukazuje na absurdnosť situácie, kedy správca dane komunikuje\ns daňovým subjektom listinnou formou tak pri vydaní rozhodnutia, aj pri doručovaní výziev a podobne,\nvšetky elektronické podania si do administratívneho spisu vytlačí do listinnej podoby, ale zároveň bez\njednoznačnej opory v zákone odmietne prihliadnuť na listinne podané odvolanie.\n30. Z uvedených dôvodov bude v ďalšom konaní povinnosťou žalovaného zvoliť primeraný procesný\npostup v intenciách odôvodnenia tohto rozsudku tak, aby boli rešpektované práva žalobcu.\n31. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a 2 v spojení s § 246c ods. 1 a § 250k\nods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu priznal podľa vyčíslenia jeho právneho\nzástupcu v odvolaní proti rozsudku (na č.l. 159) v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej\nlen „vyhláška“) vo výške 523,63 € z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 140 € z titulu náhrady\niných trov konania.\n32. Trovy konania pozostávajú z:\na) trov právneho zastúpenia, za úkony právnej pomoci:\n- prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky)\n- 134 € + režijný paušál 8,39 €;\n- písomné podanie - žaloba zo dňa 10.09.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) - 134 € + režijný paušál\n8,39 €;\n- písomné podanie - odvolanie proti rozsudku zo dňa 30.06.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) - 143\n€ + režijný paušál 8,58 €;\n- DPH 20 % zo sumy 436,36 = 87,27 €.\nb) iných trov konania (trovy vyplývajúce zo spisu v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p.):\n- súdny poplatok 70 € za žalobu;\n- súdny poplatok 70 € za odvolanie.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c\nods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}