{"guid": "2d303ff9-e023-4d46-a12b-b9301b8e1d17:a0e0339c-a158-4a45-890a-0b7dde321bd8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7015200980.1", "spisova_znacka": "2Sdo/13/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sdo/13/2017 z 16. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. januára 2018, sp. zn. 2Sdo/13/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7015200980.1", "identifikacne_cislo": "7015200980", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2018-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0e0339c-a158-4a45-890a-0b7dde321bd8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200980.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200980.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200980.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sdo/13/2017\n7015200980\n16. 01. 2018\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2018:7015200980.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. W. A., bytom B. XX proti odporcovi:\nCentrum právnej pomoci, so sídlom Slovenská 40, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporcu č. 1N3494/12-2355/15-KaPO, r.z. 34511/2015 zo dňa 28. mája 2015, konajúc o dovolaní\nnavrhovateľa proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 3Sžo/55/2016 zo\ndňa 24. mája 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom spisová značka 3Sžo/55/2016 zo dňa 24.05.2017\npotvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Sp/71/2015-40 zo dňa 30.05.2016, ktorým krajský\nsúd potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu č. 1N3494/12-2355/15-KaPO, r.z. 34511/2015 zo dňa\n28.05.2015. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n2. Navrhovateľ proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal dovolanie.\nŽiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudok odvolacieho súdu sp.\nzn. 3Sžo/55/2016 zo dňa 24.05.2017, ako aj rozsudok krajského súdu č. k. 10Sp/71/2015-40 zo dňa\n30.05.2016 i rozhodnutie odporcu č. 1N3494/12-2355/15-KaPO, r.z. 34511/2015 zo dňa 28.05.2015\nzrušil v celom rozsahu a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.\n3. Predmetným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/55/2016 bolo\nprávoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného\nsprávneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej správne súdnictvo.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie navrhovateľa a dospel k záveru, že konanie\no ňom treba zastaviť.\n5. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa primerane\npoužijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona; opravný prostriedok je v konaní podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods.\n1, prvá a druhá veta O.s.p.).\n6. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. (§\n236 ods. 1 O.s.p.).\n7. Podľa § 250s veta tretia O.s.p. obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.\n\n8. Podľa § 243e ods. 1 O.s.p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,\nosoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených\nzáujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\n9. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa tretej hlavy štvrtej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku\nustanovujúcej správne súdnictvo vyplýva, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nopravný prostriedok nie je prípustný, teda vychádzajúc zo znenia právnej normy upravujúcej prípustnosť\nopravného prostriedku proti rozhodnutiu najvyššieho súdu je zrejmé, že proti rozhodnutiu najvyššieho\nsúdu nie je prípustný tak riadny ako aj mimoriadny opravný prostriedok a súčasne zo žiadneho\nustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo nevyplýva\nprípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve. Z uvedeného plynie\nzáver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá\nprávomoc konať. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho\nkonania v danej veci pred najvyšším súdom.\n10. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 104 ods. 1 v spojení s § 246c\nO.s.p. konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.\n11. Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.\nfebruára 2010, číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve.\n12. V odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.\nÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania.\n13. Ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 283/07 zrušil uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania\ndôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V.\nčasti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia IV. senátu ústavného súdu bola založená na texte\nzáhlavia ustanovenia § 237 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody.\n14. Týmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu\nsťažovateľovi vo veci sp. zn. IV. ÚS 283/07, že jeho sťažnosť bola úspešná, ale zároveň (prostredníctvom\ninternetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom, že do budúcna môžu podať dovolanie zo\nzmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi\nústavnoprávnymi. Zároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti\ndovolania v správnych veciach.\n15. Ústavný súd v uznesení zo 16. februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010, ale uviedol, že otázka prípustnosti\ndovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení právnych názorov.\nZ rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, že citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým, v\ninak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach,\na preto nie je nevyhnutné využiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát\nakceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/09.\n16. Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet\nžiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné\" (II. ÚS\n87/09, IV. ÚS 208/08).\n17. Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti\ndovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom\nkonaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť\nrozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný\nod začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je\nkontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej\n\nsprávy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo\nnemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho\nsúdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a\ncivilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe\" (IV. ÚS\n208/08).\n18. Podanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie IV. ÚS 283/07\nneprichádza do úvahy.\n19. V dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej činnosti\nnajvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania.\n20. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s §\n246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo\nzastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.\n21. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je\nuvedené vo výroku tohto uznesenia.\n22. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\n23. V tejto veci postupoval podľa ustanovení O.s.p. s poukazom na § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok, (ďalej len „SSP\") keďže v tomto prípade - veci, ide o konanie podľa tretej hlavy\npiatej časti O.s.p., ktoré bolo začaté pred 1. júlom 2016. Na záver senát dodáva, že ani pri aplikácii SSP,\nby rozhodnutie nebolo pre dovolateľa priaznivejšie s poukazom na ustanovenie § 25 SSP v spojení s\n§ 99 písm. b) SSP, keďže dovolanie je v Civilnom sporovom poriadku upravené až v štvrtej časti, ktorá\nsa na konanie pred správnym súdom nepoužije.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}