{"guid": "b5b41d9c-d27d-4c2b-bc0a-67cdddc574f8:cb910f6a-5a9d-4ec2-9a2d-b84ea22bd64e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7015200918.1", "spisova_znacka": "8Sžo/43/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/43/2016 z 31. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2018, sp. zn. 8Sžo/43/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:7015200918.1", "identifikacne_cislo": "7015200918", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576", "nazov": "zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb910f6a-5a9d-4ec2-9a2d-b84ea22bd64e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200918.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200918.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200918.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/43/2016\n7015200918\n31. 05. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:7015200918.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Univerzitnej\nnemocnice L. Pasteura Košice, so sídlom Rastislavova 43, 040 01 Košice, IČO: 00 606 707, právne\nzastúpený: Alena Zadáková & spol. advokátska kancelária, so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, proti\nžalovanému: Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 804/00005/2014/R z 1. júna 2015, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/100/2015-44 z 2. marca 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/100/2015-44 z 2. marca\n2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 7S/100/2015-44 z 2. marca 2016 podľa\n§ 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 804/00005/2014/R z\n1. júna 2015, ktorým tento zamietol rozklad žalobcu a rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou, pobočka Košice č. ZS 804/00005/2014 z 18. februára 2015, ktorým mu tento uložil\npokutu vo výške 500 eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,\nslužbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti\npánovi I. J., nar. XXXX, bytom T. XX, XXX XX T. (ďalej len „pacient“), keď nesprávne poskytnutá\nzdravotná starostlivosť spočívala v tom, že traumatologické vyšetrenie pacienta na oddelení urgentného\npríjmu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti 28. septembra 2013 o 18.00 hod. nebolo vykonané v\ndostatočnom rozsahu a správne; v rámci fyzikálneho vyšetrenia nebola vyšetrená ľavá dolná končatina\nv oblasti bedrového kĺbu, čím došlo k prehliadnutiu traumatického poškodenia danej oblasti, potvrdil. O\ntrovách konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd stotožňujúc sa so závermi správnych orgánov konštatoval, že žalobca nepredložil žiadny\nrelevantný dôkaz, ktorým by spochybnil odborný záver prizvaného odborníka MUDr. C. B., PhD.. Uviedol,\nže žalobca pochybenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi sám priznal, keď vo\nvyjadrení zo 14. októbra 2013 prostredníctvom MUDr. X. D., PhD., primára oddelenia urgentného príjmu,\nuviedol, že na základe zaznamenanej zdravotnej dokumentácie musí konštatovať, že klinické vyšetrenie\nľavej dolnej končatiny nebolo realizované, čím došlo k prehliadnutiu zlomeniny kŕčka ľavej stehnovej\nkosti. Podľa názoru krajského súdu, za daného skutkového stavu neexistoval právny dôvod, aby\nžalovaný vo veci nariaďoval ešte aj znalecké dokazovanie, keď vykonávanie dôkazov patrí správnemu\n\norgánu, ktorý v každom štádiu konania skúma, či je potrebné ten - ktorý dôkazný prostriedok vykonať a v\nsúlade so zásadou materiálnej pravdy a pri zachovaní zásady účelnosti a hospodárnosti, ak má žalovaný\nskutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho\ndokazovania. V tejto súvislosti poukázal na správnosť argumentácie žalovaného, že s postavením\nodborníkov v danom medicínskom odbore sa už vysporiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nrozsudku č. k. 4Sžo/10/2008 z 26. februára 2009, ako aj rozsudku č. k. 10Sžso/21/2014 z 15. apríla\n2015. Krajský súd z uvedených dôvodov považoval za nedôvodné tvrdenie žalobcu o nedostatočnom\nzistení skutkového stavu, ktoré malo spočívať v nenariadení kontrolného znaleckého dokazovania a\nsúvisiace porušenie procesných práv žalobcu. Pokutu považoval za uloženú v súlade so zákonom,\nkeď táto bola uložená na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pričom výšku uloženej pokuty\npovažoval prvostupňový správny orgán za primeranú, majúcu pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti\npreventívny, výchovný a nie likvidačný charakter. Dodal, že žalobca v podanej žalobe výšku pokuty\nnenamietal.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/\nO.s.p. včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zruší a\nvec vráti žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že úlohou krajského súdu bolo\npreskúmať, či žalovaný pri hodnotení otázky správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalobcom\npostupoval v súlade so zákonom, teda či sa žalovaný v procese hodnotenia dôkazov riadil zákonnými\nzásadami a či v správnom konaní nebola účastníkovi konania odopretá možnosť účinne hájiť svoje práva.\nV súvislosti so záverom krajského súdu, že žalobcom namietaný nedostatočne zistený skutkový stav\nspočívajúci v nenariadení kontrolného znaleckého dokazovania je nedôvodný, poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžp/6/2011 z 28. marca 2012, ktorý bol publikovaný\nv zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 2/2013, a v ktorom bol vyslovený záver, že\nak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie bolo\npotrebné na účely odborného posúdenia skutočnosti dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu,\npotom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní obmedzene. Správny orgán preto nemôže\nznalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej\nstránky. Žalobca mal za to, že pokiaľ v konaní vyvstanú protichodné dôkazy, úlohou správneho orgánu\nje odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch, resp. presvedčivo odôvodniť, ktorý dôkaz je pre posúdenie\nveci smerodajný a určujúci, čo v danom prípade absentuje. Správne orgány oboch stupňov neurčili,\naký význam majú jednotlivé dôkazy pre ich rozhodnutie. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu\ndôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom\nodstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, nie je\njednoznačný, aby na jeho základe mohla byť voči žalobcovi vyvodená zodpovednosť za porušenie\nzákona. Tvrdenie žalovaného, že nie je dôvod na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania z\ndôvodu, že prizvaný znalec vychádza z tej istej dokumentácie ako konzultanti úradu je v rozpore s\npresvedčivým zdôvodnením zo strany žalovaného. Žalobca taktiež krajskému súdu vytýkal, že sa v\nodôvodnení rozsudku nevysporiadal s jeho tvrdeniami o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 77 ods. 1\nzákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“), v zmysle ktorého sa na\nkonanie a rozhodnutie žalovaného vzťahuje Správny poriadok. S poukazom na ustanovenie § 59 ods. 2\nSprávneho poriadku, ktoré upravuje spôsob rozhodovania odvolacieho orgánu mal za to, že žalovaný sa\ntýmto ustanovením dôsledne neriadil, keď vo výroku rozhodnutia uvádzal konkrétne skutky, ktorými bolo\nporušené ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Formulácia výroku rozhodnutia nemá oporu\nv zákone, keďže náležitosti výroku rozhodnutia odvolacieho orgánu zakotvuje uvedené ustanovenie\nSprávneho poriadku. Vo výroku tohto rozhodnutia nie je presne a nezameniteľne identifikovaný skutok,\nktorý je podľa správneho orgánu porušením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Táto nepresnosť sa\ntýka neuvedenia pracoviska kliniky úrazovej chirurgie, na ktorom malo dôjsť k správnemu deliktu, t.j.\nči ide o kliniku na Rastislavovej 43, alebo na Triede SNP č. 1 v Košiciach. Vzhľadom na nedostatočne\nkonkretizovaný výrok rozhodnutia vo vzťahu k vymedzeniu skutku, za ktorý bola uložená sankcia je\nrozhodnutie nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Pre prípad úspechu si žalobca uplatnil nárok\nna náhradu trov konania, ktoré súčasne vyčíslil.\nŽalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnil so závermi krajského súdu vyslovenými\nv napadnutom rozsudku. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia\n\nžalovaného uviedol, že táto námietka nebola žalobcom uplatnená v podanej žalobe a ani jej doplnení v\nlehote podľa § 250h ods. 1 O.s.p.. Uvedenú námietku preto považuje za irelevantnú, na ktorú námietku\nby odvolací súd nemal prihliadať. Opätovne poukázal na to, že pochybenie správnosti poskytnutej\nzdravotnej starostlivosti pacientovi priznal samotný žalobca. Nestotožnil sa ani s názorom žalobcu, že ak\nposkytovateľ zdravotnej starostlivosti nesúhlasí so stanoviskom prizvaného odborníka a vznesie k nemu\nnámietky, je povinnosťou úradu zaobstarať ďalšie stanovisko iného odborníka z príslušného odboru za\núčelom odstránenia rozporov, prípadne nariadiť dokazovanie súdnym znalcom. Žalovaný aj s poukazom\nna súdnu prax zdôraznil, že platná právna úprava nevylučuje, aby sa skutkové zistenia žalovaného opreli\naj o názor len jedného prizvaného odborníka, pokiaľ tento spĺňa odborné a zákonné predpoklady na\nposúdenie prípadu. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca s odborným názorom žalovaného nesúhlasí,\nnemôže byť samo o sebe dôvodom na spochybnenie zisteného skutkového stavu. Navrhol, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok potvrdil, ako vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,\nktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p.,\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 31. mája 2018 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\n\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\npo tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov a\nsúdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod\nna to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom\nrozsahu. S poukazom na uvedené potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nNa doplnenie a k jednotlivým odvolacím dôvodom najvyšší súd uvádza, že podrobným preskúmaním\npriložených administratívnych spisov - spis správneho konania č. ZS 804/00005/2014 (5488/2015/804)\na spis výkonu dohľadu PO 2243/2013 (2125/2014/802), zistil, že krajský súd správne ustálil skutkový\nstav, ako aj priebeh administratívneho konania, pričom v rámci správneho konania bolo preukázané,\nže žalobca porušil ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti\npacientovi.\nŽalobca v odvolaní opakovane namietal, že rozhodnutie o uložení pokuty trpí vadou nedostatočne\nzisteného skutkového stavu, keďže správny orgán za situácie, kedy sa za žalobcu k poskytovaniu\nzdravotnej starostlivosti pacientovi vyjadrovali lekári, o odbornosti ktorých nie je možné pochybovať,\nnenaradil kontrolné znalecké dokazovanie za účelom odstránenia rozporných záverov konzultantov\na námietok žalobcu uvedených v protokole. S ohľadom na žalobcom tvrdené nedostatočné zistenie\nskutkového stavu je potrebné uviesť, že právo účastníka konania predkladať dôkazy a podieľať sa\nna objasňovaní skutkového stavu nemožno interpretovať tak, že správny orgán je povinný vyhovieť\nkaždému návrhu na vykonanie dôkazov. Vykonávanie dôkazov patrí v súlade s ustanovením § 34\nods. 4 Správneho poriadku správnemu orgánu. Ak však správny orgán návrhu na vykonanie dôkazu\nnevyhovie, je jeho povinnosťou tento postup zdôvodniť. Najvyšší súd uvádza, že zo zákona č. 581/2004\nZ. z. nevyplýva, že by na zodpovedanie špecifických otázok, či na posúdenie veci nepostačoval názor\n(stanovisko) aj len jedného odborníka z danej medicínskej oblasti. Rovnako ani samotný správny\nporiadok výslovne neurčuje počet, či dôležitosť dôkazných prostriedkov. Správny orgán je podľa § 32\nods. 1 správneho poriadku povinný náležite zistiť skutkový stav, za týmto účelom si obstarať potrebné\npodklady pre rozhodnutie a vykonať dokazovanie tak, aby mal zistené a preukázané všetky skutočnosti\ndo tej miery, aby bol takto zistený skutkový stav spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie.\nNajvyšší súd považoval postup správneho orgánu, keď do procesu výkonu dohľadu prizval erudovaného\nodborníka v špecializačnom odbore úrazová chirurgia MUDr. C. B., PhD. za správny a súladný s\nustanovením § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z.. Správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti\nžalobcom bola v danom prípade posudzovaná prizvaným odborníkom v odborných stanoviskách, v\nktorých sa vysporiadal s odbornými námietkami žalobcu s rovnakým záverom, že zdravotná starostlivosť\nnebola poskytnutá správne. Uvedené odborné závery boli následne správnymi orgánmi vo vzťahu k\naplikácii ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v napadnutých rozhodnutiach zrozumiteľne\nodôvodnené.\nK potrebe konfrontácie resp. odborného prehodnotenia názorových rozporov medzi vyjadreniami lekárov\nžalobcu a stanoviskom prizvaného odborníka, a to v kontexte rozhodnutia Najvyššieho sudu SR č. k.\n6Sžp/6/2011 z 28. marca 2012 odvolací súd poukazuje na svoj skorší rozsudok č. k. 5Sžo/37/2016\nz 19. októbra 2017, v ktorom najvyšší súd v obsahovo podobnej veci uviedol, že „nespochybňuje\nkompetentnosť a erudovanosť lekárov, na vyjadrenia ktorých sa žalobca odvolával, avšak je potrebné\nopätovne uviesť, že išlo o vyjadrenia žalobcu, ktoré už boli správnymi orgánmi v súčinnosti s prizvaným\nodborníkom preskúmané a vyhodnotené. Práve v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci a v\nzáujme dôkladného posúdenia správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientovi bol správnym\norgánom prizvaný k výkonu dohľadu odborník z medicínskej oblasti, ktorý nie je zamestnancom\núradu hoci primárne dohľad vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby na základe písomného\npoverenia úradu. Žalobca pritom nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť\nodborných záverov vyslovených prizvaným odborníkom. V tejto súvislosti sa žiada uviesť aj to, že úlohou\nÚradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je na základe predloženej zdravotnej dokumentácie\nobjektívne a nezávisle preskúmať správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti a v prípade, že\nzistí porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., je jeho právom uložiť v následnom správnom\nkonaní pokutu. Úlohou a povinnosťou úradu nie je dospieť k zhode s poskytovateľmi zdravotnej\n\nstarostlivosti, či ich jednotlivými lekármi, v otázke, či zdravotná starostlivosť bola alebo nebola poskytnutá\nsprávne. Samotný nesúhlas žalobcu s odbornými závermi prizvanej osoby bez predloženia relevantných\ndôkazov spochybňujúcich ich správnosť preto podľa názoru najvyššieho súdu nemôže viesť k záveru\no nedostatočnom zistení skutkového stavu. Rozsudok najvyššieho sudu sp.zn. 6Sžp/6/2011 zo dňa\n28.03.2012, z ktorého žalobca vyvodzoval potrebu odstrániť rozpory v skutkovom stave kontrolným\nposudkom podľa názoru najvyššieho súdu nemožno aplikovať na prejednávanú vec, keďže v uvedenom\nprípade bolo potrebné vysporiadať sa s existenciou viacerých znaleckých posudkov. Ako už bolo vyššie\nuvedené v preskúmavanej veci nešlo o rozpory medzi relevantnými odbornými závermi prizvaných osôb,\nznalcov a pod., ktoré by odôvodňovali verifikáciu ich odborných zistení kontrolným posúdením.“.\nŽalobca taktiež vytýkal žalovanému porušenie ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku pri\nformulácii výroku napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd síce súhlasí s názorom žalovaného, že k\nrozšíreniu žaloby došlo po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby a prípadného\nrozšírenia jej dôvodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), avšak oblasť správneho trestania je sférou, v ktorej sa\nuplatňuje plná jurisdikcia správneho súdu preskúmavajúceho administratívne rozhodnutie sankčného\ncharakteru (viď. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžo/128/2015 z 24. mája 2017), preto\nna túto námietku prihliadol. Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že\nžalovaný zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Pokiaľ sa týka prevzatia časti\nvýroku prvostupňového rozhodnutia popisujúcej protiprávne konanie žalobcu vrátane jeho právnej\nkvalifikácie do výrokovej časti rozhodnutia žalovaného, odvolací súd túto skutočnosť nevyhodnotil\nako vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko uvedeným postupom\nžalovaného nebola narušená totožnosť skutku a ani jeho právne posúdenie. Takto formulovaný výrok\nrešpektuje kritéria zrozumiteľnosti a nezameniteľnosti. Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcu, o\nnepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia v súvislosti s neuvedením miesta spáchania deliktu, keďže\ntáto skutočnosť vyplýva z označenia žalobcu, dátumu skutku osobných údajov pacienta, uvedených vo\nvýrokovej časti rozhodnutia.\nPodľa názoru najvyššieho súdu z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správny orgán\nuložil žalobcovi pokutu, pretože neposkytol pacientovi zdravotnú starostlivosť správne (čo podrobne\nodôvodnil), čím porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Tento záver má oporu vo\nvykonanom dokazovaní - v stanoviskách pribratého odborného konzultanta z príslušného medicínskeho\nodboru, závery ktorého žalobca v konaní relevantným spôsobom nespochybnil. Vzhľadom na to,\nže žalobca ani v odvolaní proti rozsudku krajského súdu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by\nodôvodňovali zmenu resp. zrušenie rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa stotožnil so záverom krajského súdu, že rozhodnutia správnych orgánov, ako aj postup, ktorý\npredchádzal ich vydaniu, boli v súlade so zákonom, preto jeho odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávny potvrdil v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za použitia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p..\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p. za použitia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože\nžalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/100/2015", "guid": "3678b2a7-c3a3-479b-a248-3475c702895a:953cf561-7970-48f9-b930-23fd741ad7f5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}