{"guid": "8f1732f1-42dc-4fb3-900c-3dde0b4a7c95:9c635855-093e-42af-8c2b-a1b13aebad98", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7015200906.1", "spisova_znacka": "7Sžo/55/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/55/2016 z 28. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7Sžo/55/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:7015200906.1", "identifikacne_cislo": "7015200906", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c635855-093e-42af-8c2b-a1b13aebad98", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200906.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200906.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200906.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/55/2016\n7015200906\n28. 03. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:7015200906.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nnavrhovateľa: M. N., bytom V. XX, G. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice,\nMoyzesova 18, Košice, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 12.06.2015 sp. zn. 6994/2015-KaKE,\no odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sp/39/2015-23 zo dňa 16.\nfebruára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sp/39/2015-23 zo dňa\n16. februára 2016 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu zo dňa 12.06.2015, sp. zn. 6994/2015-KaKE\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2Sp/39/2015-23 zo dňa 16. februára 2016 potvrdil rozhodnutie\nodporcu - Centra právnej pomoci, Kancelária Košice,\nsp. zn. 6994/2015-KaKE zo dňa 12.06.2015. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal a zároveň\nzaviazal navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 35,- Eur.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej\nnúdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.\n455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nzákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“), citujúc právnu úpravu právnej normy § 6\nods. 1, 2, § 6a ods. 1 a s § 8 uvedeného zákona v súlade s ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb\nObčianskeho súdneho poriadku, § 244 ods. 2, 3 § 248 v spojení s § 60 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z.\ndaňový poriadok, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych\norgánov a dospel k záveru, že žalovaný správny orgán rozhodol správne v súlade so zákonom, keďže vo\nveci navrhovateľa mal preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienky na priznanie nároku na právnu\npomoc.\nKrajský súd z administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ žiadosťou doručenou odporcovi dňa\n15.05.2015 požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nMesta Košice zo dňa 14.07.2014 sp. zn. B/2014/225766/00204062/7. Týmto rozhodnutím Mesto Košice\nako správca dane podľa § 4 ods. 1 Daňového poriadku vydal rozhodnutie v konaní o námietke\nzaujatosti zamestnanca správcu dane JUDr. A. L. v daňovom konaní. Správca dane námietke zaujatosti\n\npodľa § 60 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. nevyhovel. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplynulo, že\nnavrhovateľ namietal postup zamestnanca daňového úradu, ktorý zastavil daňové konanie po tom, čo\nnavrhovateľ nedoplnil odvolanie na výzvu zamestnanca daňového úradu, ktorý ho vo výzve zároveň\npoučil aj o následkoch nedoplnenia odvolania v stanovenej lehote. K žiadosti bola predložená námietka\nnavrhovateľa zo dňa 07.07.2014, oznámenie Mesta Košice z 19.06.2014 o zastavení daňového konania,\nžaloba podaná na Krajský súd v Košiciach na preskúmanie rozhodnutia zo 14.07.2014, sp. zn.\nB/2014/225766/00204062/7.\nZ oznámenia Mesta Košice dňa 19.06.2014, č. B/2014/226089/00200532/6, vyplynulo, že Mesto Košice\nvyrubilo navrhovateľovi miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za rok\n2014. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie s tým, že svoje odvolanie doplní. Doplnenie\nodvolania podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku možno doplniť len do uplynutia lehoty, do ktorej\nmožno podať odvolanie, preto daňový úrad list navrhovateľa z 28.04.2014 nemohol považovať za\ndoplnenie odvolania, pretože lehota na doplnenie odvolania uplynula 25.03.2014. Správca dane vyzval\nnavrhovateľa v zmysle § 72 ods. 5 Daňového poriadku na doplnenie odvolania, ktorej navrhovateľ\nnevyhovel.\nOdporca napadnutým rozhodnutím podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona\nč. 327/2005 Z. z. nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci „o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správcu dane v daňovom konaní“. V odôvodnení\nrozhodnutia odporca konštatoval, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o\npreskúmanie právoplatného rozhodnutia Mesta Košice zo dňa 14.07.2014, č. B/2014/225766/00204062,\nktorým Mesto Košice ako správca dane v konaní o námietke zaujatosti rozhodlo tak, že námietke\nnavrhovateľa zo dňa 07.07.2014, ktorou navrhovateľ namietal zaujatosť zamestnanca správcu dane\nJUDr. A. L., v daňovom konaní nevyhovelo. Odporca mal na základe priložených listinných dokladov\nza preukázané, že navrhovateľ nespĺňa podmienku, že spor nie je zrejme bezúspešný, ktorá je\nnevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z..\nNesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc má za následok\nnegatívne rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci.\nKrajský súd prejednal vec na pojednávaní v súlade s § 250q Občianskeho súdneho poriadku (zákona\nč. 99/1963 Zb. ďalej len „O.s.p.“), pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa oboznámil s\nobsahom správneho spisu, pričom po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov namietaných v\nopravnom prostriedku navrhovateľa dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v\nsúlade so zákonom, a návrhu navrhovateľa preto nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že rozhodnutie,\nktoré navrhovateľ napadol žalobou na súde, nie je rozhodnutím, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje\noprávnenia a povinnosti fyzickej osoby, a ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej. V danom prípade\nvo veci samej bolo rozhodnuté rozhodnutím Mesta Košice zo dňa 07.02.2014 č. B/2014/226089/\nB/2014/00069066/28, ktorým bol navrhovateľovi vyrubený miestny poplatok v spojení s oznámením\nMesta Košice z 19.06.2014, č. B/2014/22686089/00200532/6, pretože týmito rozhodnutiami boli\ndotknuté práva a povinnosti navrhovateľa.\nKrajský súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplynulo, že rozhodnutie o tom, či\nzamestnanec orgánu verejnej správy je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v určitej veci, je vždy\nrozhodnutím procesným. Preto rozhodnutie správneho orgánu o vylúčení pracovníka je rozhodnutím,\nktorým sa iba upravuje vedenie konania, a ktoré nie je preskúmateľné samostatnou žalobou v správnom\nsúdnictve. Takéto rozhodnutie musí predchádzať rozhodnutiu vo veci samej, aby prípadné vady konania\nspôsobené nesprávnou aplikáciou príslušných právnych predpisov bolo možné namietať v konaní o\nžalobe proti meritórnemu rozhodnutiu (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 5Sž/2/2010, 3Sž/62/2007,\n3Sž/77/2008).\nPodľa názoru krajského súdu odporca správne právne posúdil vec, v ktorej navrhovateľ žiadal o\nposkytnutie právnej pomoci ako takú, ktorá je zrejme bezúspešným uplatňovaním práva. Konštatoval, že\nsúd v správnom súdnictve samostatne procesné rozhodnutia nepreskúmava, preto odporca neporušil\nzákon, keď z dôvodu zrejmej bezúspešnosti nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej\npomoci.\n\n2.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorého vady\nboli na základe výzvy najvyššieho súdu zo dňa 1. decembra 2017 odstránené. Navrhoval, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 2Sp/39/2015-23 zo dňa 16. februára 2016\nzrušil v plnom rozsahu ako nezákonný a vec bola vrátená späť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s\ntým, že následne bude rozhodnutie odporcu č. 6994/2015-KaKE, zo dňa 12.06.2015 zrušené v plnom\nrozsahu s tým, že bude navrhovateľovi priznaná právna pomoc pre konanie vedené na Krajskom súde\nv Košiciah pod sp. zn. 6S/114/2014.\nV dôvodoch odvolania navrhovateľ namietal, že rozhodnutie krajského súdu nevychádzalo z dostatočne\nzisteného stavu prejednávanej právnej veci a následkom toho nevychádzalo ani zo správneho právneho\nposúdenia tejto veci, teda, že v jeho prípade ide svojim spôsobom o kolíziu právneho názoru\nodprezentovaného v uznesení Krajského súdu v Košiciach vedeného pod sp. zn. 6S/114/2014-34 zo\ndňa 18.02.2015 v uznesení ktorom, teda na jednej strane, ako žalobca v právnej veci vedenej pod sp.\nzn. 6S/114/2014 je plne spôsobilý na oslobodenie od súdnych poplatkov, a to z dôvodu, že v prípade\npodania žaloby zo dňa 23.09.2014 nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo\nbránenie práva, kde naproti tomu, v odvolaním napadnutom rozhodnutí je spôsobilý na zaplatenie\nsúdneho poplatku vo výške 35,- Eur. Navrhovateľ poukázal na to, že predmetom celého súdneho konania\nvedeného pod sp. zn. 2Sp/39/2015 bolo, že navrhovateľ ako osoba v hmotnej núdzi sa prostredníctvom\nsvojho podania doručeného Krajskému súdu v Košiciach pod názvom „Oprava a doplnenie môjho\npodania podaného dňa 23.09.2014 pod názvom Žaloba v zmysle ust. § 249 O.s.p. na začatie konania o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správcu dane v daňovom konaní“, sa domáhal priznania\noslobodenia od súdnych poplatkov a o pridelenie právneho zástupcu v súdnom konaní vedenom pod\nsp. zn. 6S/114/2014. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6S/114/2014-34 zo dňa 18.02.2015 priznal\nžalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, a to v celom rozsahu a zároveň zaslal žalobcovi tlačivo\n„Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci“, ktoré navrhovateľom vyplnené zaslal príslušnému orgánu na\nrozhodnutie o priznaní, resp. nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, čoho dôsledkom bolo\nvydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia odporcu č. 6994/2015-KakE zo dňa 12.06.2015, ktorým\nnebol navrhovateľovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci.\n3.\nOdporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že sa plne stotožňuje s vysloveným\nprávnym názorom krajského súdu, ktorý považuje za zákonný a vecne správny a odvolanie navrhovateľa\npreto považuje za nedôvodné. Navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.\n4.\nPodľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, účinný od 01.07.2016, konania\npodľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania navrhovateľa (§ 246c\nods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie\nnavrhovateľa je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd\nodvolaním napadnuté rozhodnutie žalovaného č. sp.zn. 6994/2015-KaKE zo dňa 12. júna 2015 potvrdil.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj\n\nkonanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými\nnámietkami navrhovateľa uvedenými v jeho opravnom prostriedku, a z takto vymedzeného rozsahu, či\nsprávne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu odporcu sp. zn. 6994/2015-KaKE zo dňa 12. júna 2015, ktorým navrhovateľovi nebol priznaný nárok na\nposkytnutie právnej pomoci podľa zákona\nč. 327/2005 Z. z..\nZ obsahu súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že Krajský súd v Košiciach v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6S/114/2014 v právnej veci žalobcu M. N. proti Mestu Košice, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia č. B/2014/225766/00204062/7 zo dňa 14.07.2014, predložil odporcovi žalobcom\nvyplnenú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vrátane príloh, a to na základe jeho žiadosti o\nustanovenie právneho zástupcu z dôvodu jeho majetkovej situácie. Z obsahu podanej žiadosti bolo\nzrejmé, že navrhovateľ žiadal o právnu pomoc zastupovanie v rámci prebiehajúceho súdneho konania\nvedeného na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 6S/114/2014. Odporca svojim rozhodnutím sp. zn\n6994/2015-KaKE zo dňa 12.06.2015 nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z\ndôvodu, že žiadateľ nespĺňal podmienku, že spor je zrejme bezúspešný. Z odôvodnenia rozhodnutia\nbolo zrejmé, že odporca pri formulovaní svojho názoru vychádzal z toho, že žiadateľ podal žiadosť\no poskytnutie právnej pomoci v konaní o preskúmanie právoplatného rozhodnutia Mesta Košice č.\nB/2014/225766/00204062 zo dňa 14.07.2014, ktorým mesto Košice ako správca dane v konaní o\nnámietke zaujatosti rozhodlo tak, že námietke žiadateľa zo dňa 07.07.2014, ktorou žiadateľ namietal\nzaujatosť zamestnanca správcu dane JUDr. A. L. v daňovom konaní nevyhovelo. Odporca skonštatoval,\nže rozhodnutie správneho orgánu o tom, či je zamestnanec vylúčený z prejednávania a rozhodovania\nurčitej právnej veci je v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.03.2010, sp. zn. 5Sž/2/2010,\nvždy rozhodnutím procesným a takéto rozhodnutie nie je preskúmateľné samostatnou žalobou v\nsprávnom súdnictve.\nSpornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či vo veci, v ktorej sa navrhovateľ\nprostredníctvom súdu obrátil na Centrum so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, možno konštatovať\nzrejmú bezúspešnosť (§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.), ktorá by vylučovala navrhovateľa z poskytnutia\nprávnej pomoci poskytovanej odporcom podľa zákona č. 327/2005 Z. z..\nOdvolací súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie\nje súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\norgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o\nopravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250 l a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\n\nÚčelom zákona č. 327/2005 Z.z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej\nposkytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej\nmateriálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v\nazylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu a prispieť k\npredchádzaniu vzniku právnych sporov (§ 1).\nZákon č. 327/2005 Z.z. ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a\npríslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie\nposkytovania právnej pomoci (§ 2).\nCentrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa zákona\nč. 327/2005 Z. z. svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi (§ 5 ods. 1 zákona\nč. 327/2005 Z. z.). Centrum právnej pomoci, podobne ako predtým všeobecné súdy, skúma každú\nžiadosť žiadateľa a vyhodnocuje ju z hľadiska splnenia podmienok podľa zákona č. 327/2005 Z. z.,\nosobitne podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.. Zákon zároveň ustanovuje kritériá pre\nposudzovanie splnenia ním ustanovených požiadaviek (§ 6 až § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.).\nPodľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez\nfinančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2)\na nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne\nnajmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nV prvom rade je potrebné uviesť, že pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku\npôvodne obsiahnutý len v ust. § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania\no oslobodení od platenia súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych\npoplatkov vylučuje zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok\nvšak konkrétne neupravoval, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon č. 327/2005 Z. z. prí\nkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou\nz podmienok pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138\nO.s.p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť ide najmä vtedy, ak už zo skutkových\ntvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.\nOdhliadnuc od vyššie uvedeného aj zákonodarca v dôvodovej správe k zák. č. 327/2005 Z.z. uviedol,\nže pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada len na formálne preskúmanie\nodôvodnenosti návrhu žiadateľa. Keďže by však nebolo žiadúce, aby zodpovedný orgán prejudikoval\nmožný výsledok sporu z vecnej stránky, a tým zasahoval do právomoci súdu, zamietnutie žiadosti o\nposkytnutie právnej pomoci z tohto dôvodu bude prijateľné iba v zrejmých prípadoch, napr. uplynutie\nprekluzívnej lehoty.\nVychádzajúc z účelu a zmyslu zákona č. 327/2005 Z.z., ktorým zákonodarca sledoval vytvoriť systém\nposkytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom\nfyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne\nuplatnenie a ochranu svojich práv, centrum právnej pomoci, do právomoci ktorého zákonodarca zveril\nprávomoc rozhodovať o žiadosti žiadateľov na poskytnutie právnej pomoci, je povinné si zaobstarať\nrelevantné podklady pre vydanie rozhodnutia, postupom v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s § 32\nods. 1 správneho poriadku, zistiť skutočný stav v prejednávanej veci tak, aby v súlade s čl. 1 ústavy bola\nzistená materiálna pravda, na základe ktorej by mohol spravodlivo a v súlade so zákonom rozhodnúť o\ntom, či vzhľadom na všetky skutkové okolnosti daného prípadu žiadateľ spĺňa zákonné podmienky pre\npriznanie (resp. nepriznanie) právnej pomoci na ochranu jeho práv. Tejto svojej povinnosti sa centrum\nnemôže zbaviť.\n\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\nÚstavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,\ns. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu\ntiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. V právnej praxi preto môže v činnosti orgánov aplikujúcich právo dochádzať\nk situácii, že prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s ústavou nie je interpretovaný ústavne\nkonformným spôsobom, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone\nsvojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú\nviazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika\nviazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie\npostupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\nUstanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. ukladá Centru právnej pomoci prihliadnuť pri zisťovaní zrejmej\nbezúspešnosti najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ\nschopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nZ uvedeného vyplýva tiež obmedzenie práva na bezplatnú právnu pomoc - požiadavka ustanovená ako\nv § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z., ako aj v § 138 O.s.p. (v aktuálne platnom a účinnom § 166\nSprávneho súdneho poriadku sa na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nevyžaduje skúmanie\nzrejmej bezúspešnosti sporu), aby spor, pre ktorý sa žiada poskytnutie právnej pomoci, nebol zrejme\nbezúspešným sporom. Takým je i spor, v ktorom je právo uplatňované iným než zákonom ustanoveným\nspôsobom, alebo spor, v ktorom zo skutkových tvrdení (popísania udalostí, ktoré viedli k sporu) je „na\nprvý pohľad“ zrejmé, že tu nie je tvrdené právo.\nOdporca hoci je povinný sa riadiť ust. § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. a § 32, § 47 ods. 1, 3\nSprávneho poriadku v rámci zákonom ustanovených medzí čo najpresnejšie zistiť skutočný stav veci,\nz neho vyvodiť právne závery a tieto riadne odôvodniť, nemôže v rámci skúmania splnenia podmienok\npodľa ust. § 6 ods. 1 písm. b/ zákona právne posudzovať úspech, resp. neúspech žiadateľa v merite veci,\nčo patrí do právomoci správnemu súdu. Odporca by sa mal pri skúmaní splnenia podmienok podľa tohto\npísmena obmedziť na formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa na poskytnutie právnej\npomoci. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa\nzákona č. 327/2005 Z. z. predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného\n\nústavnou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 Ústavy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté\nskutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom.\nS poukazom na uvedené mal najvyšší súd za to, že je potrebné odvolaniu navrhovateľa vyhovieť a\nrozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zmeniť (§ 250ja ods. 3 O.s.p.,\n§ 250l ods. 2 O.s.p.), napadnuté rozhodnutie odporcu z rovnakého dôvodu zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie (§ 250q ods. 3 O.s.p.). V novom konaní odporca opätovne posúdi žiadosť navrhovateľa\nz hľadiska splnenia podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., pričom vo vzťahu\nk zisťovaniu zrejmej bezúspešnosti je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v tomto\nrozsudku (§ 250r O.s.p.).\nO trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k O.s.p. a §\n250l ods. 2 O.s.p.. Keďže úspešnému navrhovateľovi trovy v konaní nevznikli, najvyšší súd mu nemohol\npriznať ich náhradu.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}