{"guid": "ed80285a-6bc7-408a-8b67-c3fef5d5b92c:4a94261f-0751-4f12-a3a1-cad8a8da2207", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7015200768.3", "spisova_znacka": "10Sžsk/34/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/34/2017 z 26. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 10Sžsk/34/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7015200768.3", "identifikacne_cislo": "7015200768", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-1", "nazov": "§ 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-2", "nazov": "§ 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-118.odsek-1", "nazov": "§ 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-118.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-90", "nazov": "§ 90 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-90", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-90"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-138", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-118", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-90"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a94261f-0751-4f12-a3a1-cad8a8da2207", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200768.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200768.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200768.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžsk/34/2017\n7015200768\n26. 09. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:7015200768.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nZuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobkyne (sťažovateľky) Y. M., bytom H., právne zastúpenej JUDr. Dušanom Antolom,\nadvokátom, so sídlom Krivá č. 23, Košice, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta\nč. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 29253-9/2015-BA zo dňa\n21. apríla 2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 7S/79/2015-230 zo dňa 14. júna 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, rozhodnutím č. 55794-36/2015-KEM zo dňa 09.02.2015 (ďalej\nlen „prvoinštančné rozhodnutie“) podľa § 90 písm. c/ v spojení s § 118 zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že sťažovateľka, manželka\npoškodeného p. X. M., nar. X. H. XXXX, bytom H. (ďalej len „nebohý poškodený“), ktorý zomrel v\ndôsledku choroby z povolania zistenej dňa XX. E. XXXX, nemá nárok na doplatok jednorazového\nvyrovnania v sume 422.986,68 eur. Na odvolanie sťažovateľky žalovaný rozhodnutím č. 29253-9/2015BA zo dňa 21.04.2015 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona č. o sociálnom\npoistení odvolanie sťažovateľky zamietol a prvoinštančné rozhodnutie potvrdil.\n2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočností, že z Oznámenia poistnej udalosti zo dňa 3.\noktóbra 2007 a z Hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania zo septembra\n2007 vystaveného Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, Fakultnej nemocnie L. Pasteura,\nKošice vyplýva, že poškodenému bola dňa 31. augusta 2007 zistená choroba z povolania - číslo 46\nzo zoznamu chorôb z povolania Prílohy č. 1 k zákonu. Sociálnej poisťovni, pobočka Košice (ďalej len\n„prvoinštančý orgán“) oznámil zamestnávateľ pravdepodobný vymeriavací základ v sume 31.178,8667\nSk, v ktorom bola zahrnutá aj jednorazová odmena za dlhoročnú prácu, ktorú zamestnávateľ vyplácal\nzamestnancom, s ktorými ukončil pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka\npráce (ďalej len „Zákonník práce“) v súlade s platnou Kolektívnou zmluvou. Z dôvodu, že uvedená\njednorazová odmena za dlhoročnú prácu nespĺňa definíciu mzdy podľa § 118 ods. 1 a 2 Zákonníka\npráce, nebol zamestnávateľom určený denný vymeriavací základ (ďalej len „DVZ“) správny, a preto\nprvoinštančný orgán požiadal zamestnávateľa o prepočet DVZ bez zarátania vyplatenej jednorazovej\n\nmzdy. Zamestnávateľ poškodeného oznámil DVZ bez jednorazovej odmeny v sume 1.732,1334 Sk.\nPrvoinštančný správny orgán prepočítal v súlade s ustanovením § 84 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení DVZ, ktorý po prepočte predstavoval sumu 2.053,- Sk a rozhodnutím zo dňa 04.02.2008 priznal\nnebohému poškodenému nárok na jednorazové vyrovnanie v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa\n31. augusta 2007 v sume 749.571,-Sk.\n3. Žalovaný ďalej uviedol, že z článku III. Kolektívnej zmluvy zamestnávateľa na roky 2004 - 2007\nvyplynulo, že u zamestnancov, ktorí skončia pracovný pomer z dôvodov odlišných, ako sú uvedené v\nčl. III 4.1 tejto zmluvy (skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce),\nktorí majú menej ako 2 roky do dosiahnutia riadneho dôchodkového veku a v U. S. Steel Košice, s.r.o.\na v spoločnostiach U.S.Steel Košice, s.r.o. odpracovali viac ako 10 rokov, bude vyplatená jednorazová\nmzda za dlhoročnú prácu (č. III 4, 3). Podmienkou na výplatu bolo len to, že zamestnanec skončí\npracovný pomer pred dosiahnutím veku na priznanie riadneho starobného dôchodku a diferenčným\nkritériom pre výšku sumy bol počet mesiacov chýbajúcich do dovŕšenia dôchodkového veku a priemerný\nzárobok. Takto stanovené kritériá nemali žiadnu väzbu na vykonanú prácu a na výšku poskytnutia, na\nčo nemali žiadny vplyv ani výsledky práce za predchádzajúce obdobie trvania pracovného pomeru.\nProti rozhodnutiu zo dňa 04.02.2008 podala sťažovateľka v zákonom ustanovenej lehote odvolanie.\nŽalovaný tomuto odvolaniu nevyhovel, nakoľko sa stotožnil s názorom prvoinštančného orgánu v tom,\nže výplata jednorazovej odmeny v súvislosti s ukončením pracovného pomeru nespĺňa atribút mzdy\npodľa Zákonníka práce a vydala rozhodnutie č. BA-58228/2010 zo dňa 21. apríla 2010, ktorým potvrdila\nrozhodnutie zo dňa 04.02.2008. Proti rozhodnutiu ústredia zo dňa 21. apríla 2010 podala sťažovateľka\nna Krajský súd v Košiciach návrh na jeho preskúmanie. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn.\n7S/8657/2010-93 zo dňa 18. apríla 2012 zamietol žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa\n21.04.2010 a stotožnil sa s právnym názorom žalovaného. Proti rozsudku KS Košice zo dňa 18.04.2012\npodala sťažovateľka odvolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.\nzn. 7So/95/2012 zo dňa 14.08.2013 potvrdil rozsudok KS zo dňa 18.04.2012.\n4. Žalovaný konštatoval, že z priebehu tohto konania jasne vyplynulo, že postup Sociálnej poisťovne pri\npriznávaní nároku na jednorazové vyrovnanie sťažovateľke po nebohom poškodenom bol správny (s\nčím sa stotožnil v odôvodneniach svojich rozsudkov aj KS Košice, aj Najvyšší súd Slovenskej republiky),\nčím nastala situácia, že vo veci jednorazového vyrovnania sťažovateľke po nebohom poškodenom bolo\nprávoplatne rozhodnuté. Sťažovateľka sa návrhom podaným dňa 19.06.2008 na Okresnom súde Košice\nI o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom vo výške\n422 986,68 eur, domáhala\nnáhrady škody - nároku na výplatu správnej výšky zákonnej dávky jednorazového vyrovnania, ktorý\nOS Košice I rozsudkom sp. zn. 12C/379/2013-105 zo dňa 18.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť\ndňa 11.04.2014 zamietol z dôvodu, že OS Košice I nezistil nesprávny postup Sociálnej poisťovne, a\nto tak zo strany pobočky, ako ani zo strany ústredia. Sťažovateľka sa ďalším návrhom zo dňa 19.\n06.2008 podaným na OS Košice I domáhala voči Sociálnej poisťovni náhrady škody vzniknutej v\ndôsledku poškodenia na zdraví chorobou z povolania, ktorá bola nebohému poškodenému zistená dňa\n31.08.2007. Svoj nárok si uplatnila ako nárok na priznanie a vyplatenie správnej výšky jednorazového\nvyrovnania po nebohom poškodenom manželovi.\n5. Žalovaný poukázal na to, že OS Košice I uznesením sp. zn. 12C/145/2008-117 zo dňa 03.12.2013\nkonanie vo veci zastavil a vec postúpil Sociálnej poisťovni z dôvodu, že rozhodovanie v danej veci\nnepatrí do kompetencie súdu. Proti uzneseniu OS Košice I zo dňa 03.12.2013 podala sťažovateľka\nodvolanie; Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6Co/133/2014-136 zo dňa 18. novembra 2014\nnapadnuté uznesenie potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 1. decembra 2014.\nPrvoinštančný orgán po postúpení veci z OS Košice I, vo veci doplatku jednorazového vyrovnania v\nsume 422 986,68 eur, dňa 22. decembra 2014 začal nové konanie, nakoľko mu dňa 08.12.2014 bolo\ndoručené Podanie v konaní o náhradu úrazovej dávky jednorazové vyrovnanie po postúpení veci OS\nKošice I, v ktorom sťažovateľka opätovne namieta všetky skutočnosti, ktoré už boli uvádzané vo všetkých\npredchádzajúcich konaniach, tak pred Sociálnou poisťovňou, ako aj pred súdmi všetkých stupňov.\nŽalovaný poukázal na to, že nakoľko v konaní neboli zistené žiadne nové skutočnosti a s prihliadnutím\nna vyššie uvedené názory súdov vo veci sťažovateľky, prvoinštančný orgán vydal zákonné rozhodnutie,\nktorým sťažovateľke nepriznal nárok na doplatok jednorazového vyrovnania v sume 422 986,68 eur.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n\n6. Sťažovateľka podala proti preskúmavanému rozhodnutiu v zákonnej lehote správnu žalobu. Krajský\nsúd v Košiciach po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich\ndôvodov:\n- s podstatnou žalobnou námietkou, ktorá sa týkala preukázania výšky denného vymeriavacieho základu\n(ďalej len „DVZ“) sa zaoberal tak Krajský súd v Košiciach, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\na túto žalobnú námietku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil vo svojom rozhodnutí sp. zn.\n7So/95/2012 zo dňa 14.08.2013, preto správny súd na citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a jeho odôvodnenie poukazuje v celom rozsahu,\n- k žalobnej námietke, že pokiaľ žalovaný vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil\núčastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o jeho procesné pochybenie a teda o takú vadu, ktorá\nmá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, správny súd uvádza, že podľa § 188 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha\nveci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Vychádzajúc už z vyššie uvedeného, a to že o\ntom istom nároku sťažovateľky už rozhodoval žalovaný, ktorého rozhodnutie bolo preskúmavané tak\nKrajským súdom v Košiciach, ako aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky, pričom v tomto konaní\nneboli sťažovateľkou predložené nové relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť\nprávne závery vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7So/95/2012 zo\ndňa 14.08.2013, dospel správny súd k záveru, že v danom prípade nevyžadovala povaha veci, aby bolo\nžalovaným nariadené ústne pojednávanie, pretože by sa tým neprispelo k objasneniu veci; z uvedeného\ndôvodu považuje súd túto žalobnú námietku za neopodstatnenú,\n- preskúmavané rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré v zmysle\nustanovenia § 209 zákona o sociálnom poistení obsahovať má, preto spĺňa podmienku jeho\npreskúmateľnosti. V danom prípade nedošlo ani k zásahu do sféry majetkových práv sťažovateľky,\npretože na plnenie v ňou požadovanej výške z dôvodov už uvedených jej nevznikol nárok. K tomu by\ndošlo v prípade, že by jej nárok vznikol, bol jej priznaný a stal sa vykonateľným, ale tento by nebol\nuspokojený. Aj s poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v žiadnom\nprípade nie je možné akceptovať tvrdenie sťažovateľky, že v rozhodnutí mala byť uvedená skutočná\nvôľa zamestnávateľa, ktorá zodpovedá právnemu stavu v sume DVZ 31.178,8667 Sk, (1.034,95 eur),\npretože pojem mzdy je vymedzený platnou právnou úpravou a touto je vymedzené aj to, čo patrí a čo\nnepatrí do vymeriavacieho základu v súvislosti s nárokmi upravenými zákonom o sociálnom poistení.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n7. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n8. Sťažovateľka v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedla, že:\n- krajský súd sa ale vôbec nezaoberal otázkou, ako a kto rozhodol o tom, že uvedená jednorazová\nodmena za dlhoročnú prácu nespĺňa definíciu mzdy podľa § 118, zvlášť, keď sťažovateľka opierajúc sa o\nstanovisko a vôľu zamestnávateľa v celom konaní tvrdila a preukazovala opak. Takýto záver žalovaného\nale aj krajského súdu je v protiklade k výsledkom kontrolnej činnosti (protokol alebo Záznam), bez\nzistenia i bez tvrdení o porušení zákona,\n- konštatovanie v bode 13. aj v bodoch 27. a 92. napadnutého rozsudku je alibistické bez opory vo\nvýsledkoch dokazovania a v rozpore s platným zákonom o sociálnom poistení,\n- v dávkovom konaní sa nemá posudzovať otázka patriaca do nedávkového konania,\n- vyjadrenie tykajúce sa možnosti požiadať o vrátenie poistného je nesprávne, pretože sám žalovaný\nmá povinnosť (§ 144) poistné vrátiť,\n- krajský súd sa nevysporiadal s rozpornou skutočnosťou, že zamestnávateľ stále v celom konaní\nprodukoval dôkaz o tom, že jeho postup je správny a výška DVZ je v sume 31.178,8667 Sk (1.034,95\nEUR). Nevysporiadanie sa s touto skutočnosťou v rozhodnutí je v rozpore so zákonom, v rozpore s §\n209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení,\n\n- pokiaľ ide v tomto konaní o doplatok jednorazového vyrovnania v bode 18. a bode 20. uvádzanej sume\n422 986.68 EUR, primárne sa domáha zákonného postupu pre správne, objektívne a zákonné určenie\nvýšky DVZ tak, aby tento postup bol v súlade so zákonom. Konkrétne uvedená suma 422 986,68 EUR\ntak ako ju uvádza aj súd prvej inštancie, vzišla z iného konania,\n- nevyhovenie ústnemu pojednávaniu za účelom obstarania potrebných podkladov na rozhodnutie (§\n195, § 196) neznamená nič iné, než odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae), čo je v rozpore s\nčlánkom 46 ods. 1 Ústavy SR,\n- tvrdenie v bode 80., že v rozsudku (sp. zn. 7So/95/2012) ide aj o res iudicata, je nesprávny; zákon o\nsociálnom poistení možnosť zmeny výšky dávky v § 112 pripúšťa,\n- prvonštančný orgán vytvoril stav právnej neistoty a zasiahol do sféry majetkových práv jej a jej detí a do\npráva na pokojné užívanie majetku (vec Timbal c. Moldavsko), bránenie v pokojnom užívaní priznaných\npeňazí. Postup, ktorý prvoinštančný orgán zvolil je porušením čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\na prekročením kompetencii vyjadrených v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\n- pre zachovanie princípu dobrej verejnej správy (Kódex verejnej správy), ktorý je súčasťou citovaného\nOdporúčania, princípu viazanosti právom, princípu právnej istoty a princípu rovnosti má žalovaný\nzákonom vymedzený postup v nedávkovom konaní a v prípade zistenia porušenia zákona postup v\nosobitnom zodpovednostnom konaní podľa § 236 a nasl. zákona o sociálnom poistení,\n- vec nebola správne a objektívne posúdená v správnom konaní ani súdnom konaní, tiež bez\nakéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia sa nerešpektuje a v rozhodnutí žalovaného absentuje\nodôvodnenie k opakovanému tvrdeniu zamestnávateľa, že jeho postup je správny. Pri existencii takýchto\nprotichodných skutkových zistení sa vyvodili aj nesprávne právne závery. Preto takýto postup treba\npovažovať za nezrozumiteľný, nedostatočne odôvodnený, arbitrárny a nezákonný,\n- v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/95/2012 nebol posudzovaný ani jeden\nvecný skutkovo a právne významný argument tak, ako ich v celom konaní produkovala sťažovateľka,\n- proti obsahu a záverom v rozsudku (7So/95/20 12) sú vecné argumenty obsiahnuté aj v rozhodnutiach\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a v rozsudkoch Najvyššieho správneho súdu Českej republiky,\nna ktoré v kasačnej sťažnosti bližšie poukázala, v rozsudku Krajského súdu v Prahe, sp. zn. 44 Ca\n139/2000, v rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/467/20 13.\n9. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší\nprvoinštačné rozhodnutie ako aj preskúmavané rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.\nB)\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že:\n- naďalej zotrváva na záveroch uvedených vo vyjadrení k žalobe č. 29253-17/2015-BA zo dňa\n4. septembra 2015, pričom opätovne poukázal na predchádzajúce rozhodnutia Okresného súdu v\nKošiciach, Krajského súdu v Košiciach ako aj Najvyššieho súdu SR týkajúce sa predmetného nároku, v\nktorých súdy dospeli k záveru o správnosti postupu žalovaného,\n- jeho postup (pobočky, ako aj ústredia) pri rozhodovaní o nároku sťažovateľky bol plne v súlade so\nzákonom.\n11. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nC)\n12. Sťažovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného najmä poukázala na skutočnosť, že napadnutý\nrozsudok na nedostatočnej úrovni preveril zákonnosť postupu žalovanej, čo aj podrobne odôvodnil.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods.\n2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote\n(§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná\n(§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,\nže kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§\n455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\n\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. septembra 2018 (§ 137 ods. 4 v\nspojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 461 S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\nPodľa § 90 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak\nmu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z\ndôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %.\nPodľa § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na\ndávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy\nsplatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.\nPodľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ zamestnanca, ak tento zákon\nneustanovuje inak, je\na)príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa\nosobitného predpisu a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej\nslužby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva prácu vo verejnom záujme v zahraničí a zahraničného\nspravodajcu slovenského rozhlasu a slovenskej televízie určený v eurách pred jeho prepočtom platovým\nkoeficientom alebo objektivizovaným platobným koeficientom,\nb)príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb, pretože tak ustanovujú predpisy\no zamedzení dvojitého zdanenia a podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom\nzamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva a\nc)náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach\nv práci podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezhŕňa\nodstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, náhrada\nza pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za\npohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné\npoistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, príjem\nzamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely,\nodmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv, odmeny vyplácané pri pracovných\njubileách, životných jubileách a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po\nzdanení okrem podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi\nbez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, plnenia poskytnuté zamestnávateľom po\nskončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a náhrada príjmu\npri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.\nPodľa § 188 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne\npojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.\n14. Sťažovateľka namietala, že správny súd nesprávne právne posúdil preskúmavanú vec, t. j. meritum\nsporu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na\nto, že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne\na zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho\nrozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti opory\nv doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.\n15. Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom\nnormy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké\nvyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom konkrétne\nspočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale\nju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav\nju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n16. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu\npri rozhodovaní o merite sporu nezistil pochybenie v otázke právneho posúdenia v merite veci\n\nodôvodňujúce potrebu zmeny či zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu. V tejto súvislosti\nsťažovateľka na prvom mieste namietala nesprávnosť výpočtu DVZ, nakoľko mala za to, že jednorazová\nodmena za dlhoročnú prácu spĺňa definíciu mzdy podľa § 118 Zákonníka práce.\n17. Kasačný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že poskytovaním jednorazového vyrovnania sa\nodškodňuje poškodenie zdravia v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na úrazovú rentu a jeho účelom\nje pomôcť poškodenému prispôsobiť sa zmeneným zdravotným, prípadne pracovným podmienkam.\nPri určovaní sumy jednorazového vyrovnania sa vychádza z ročného vymeriavacieho základu\npoškodeného. Z ustanovenia § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, ktoré druhy odmien za\nvykonanú prácu možno zohľadniť pri určení vymeriavacieho základu. V § 138 ods. 2 toho istého zákona\nsú taxatívne vymedzené plnenia, ktoré do vymeriavacieho základu zahrnúť nemožno. Medzi plneniami,\nktoré sú takto z výpočtu vymeriavacieho základu vylúčené je výslovne uvedené aj plnenie poskytnuté\nzamestnancovi zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru.\n18. Kasačný súd prioritne musí vyjadriť súhlas s názorom krajského súdu, že suma vo výške 883.402\nSk, vyplatená nebohému manželovi sťažovateľky v súvislosti so skončením pracovného pomeru, nemá\natribúty mzdy stanovené v Zákonníku práce, ale ide o jednorazovú odmenu za dlhoročnú prácu, ktorej\nvýplata a podmienky sú upravené v kolektívnej zmluve zamestnávateľa v časti III 4: „Odstupné a\norganizačné zmeny“ konkrétne v článku 3, a jedinou podmienkou pre jej výplatu je len skutočnosť, že\nzamestnanec skončí pracovný pomer pred dosiahnutím riadneho dôchodkového veku a diferenčným\nkritériom pre výšku sumy je počet mesiacov chýbajúcich do dovŕšenia dôchodkového veku a priemerný\nzárobok. Takto stanovené kritériá nemajú žiadnu priamu alebo nepriamu väzbu na vykonanú prácu a na\nvýšku poskytnutého plnenia a nemajú žiaden vplyv ani výsledky práce zamestnanca za predchádzajúce\nobdobie trvania pracovného pomeru. Nejde teda o odmenu za vykonanú prácu, ale predmetné plnenie\nplní úlohu vernostného pôžitku, poskytovaného po skončení pracovného pomeru ako dobro poskytované\nzamestnancom bez ohľadu na množstvo a kvalitu vykonanej práce.\n19. Námietka v súvislosti s rozhodnutiami ako českých tak aj slovenských súdov, na ktoré poukazovala\nsťažovateľka v kasačnej sťažnosti, je nedôvodná, nakoľko uvádzané rozhodnutia súdov sú na\npredmetnú vec neaplikovateľné. Kasačný súd rovnako ako krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje\ns právnym posúdením veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí zo 14. augusta\n2013, sp. zn. 7So 95/2012 (ďalej len „predchádzajúce rozhodnutie“), ktoré bolo zverejnené v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2015 pod č. 55, pričom v\npredchádzajúcom rozhodnutí išlo o preskúmanie nároku nebohého poškodeného manžela sťažovateľky\nna jednorazové vyrovnanie vo výške 749 571 Sk za poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania\na zo strany sťažovateľky bola rovnako ako v predmetnej veci spochybnená výška DVZ. Kasačný súd\npovažuje za nevyhnutné uviesť, že publikované rozhodnutie v Zbierke stanovísk NS SR je záväzné aj pre\niné obdobné právne veci. V súvislosti s námietkami vo vzťahu k tomuto rozsudku kasačný súd poukazuje\naj na to, že na podklade ústavnej sťažnosti sťažovateľky Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení\nIV. ÚS 177/2014-47 zo dňa 20.03.2014, ktorým sťažnosť sťažovateľky odmietol ako neopodstatnenú\nskonštatoval, že „... najvyšší súd v napadnutom rozsudku ústavne akceptovateľným spôsobom, jasne\na zrozumiteľne vysvetlil, prečo do vymeriavacieho základu pre výpočet jednorazového vyrovnania za\npoškodenie zdravia nebohého manžela sťažovateľky nezapočítal jednorazovú odmenu za dlhoročnú\nprácu, ktorá bola manželovi sťažovateľky priznaná, a ústavne akceptovateľným spôsobom sa vyrovnal i s\nnámietkami sťažovateľky týkajúcimi sa (podľa názoru sťažovateľky) súvisiacich rozhodnutí Európskeho\nsúdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nemožno\npodľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnený a ani za arbitrárny, t. j. taký, ktorý\nby bol založený na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel\na účel aplikovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov, resp. Zákonníka práce“.\n20. Napriek skutočnosti, že nebohému manželovi sťažovateľky z uvedenej odmeny bola zrazená\ndaň, samotná táto skutočnosť neznamená, že mu uvedené plnenie možno zahrnúť do výpočtu\nvymeriavacieho základu. Jednorazová mzda za dlhoročnú prácu vyplatená v mesiaci jún 2005\nnebohému manželovi sťažovateľky nie je skutočne odmenou za ním vykonanú prácu v danom mesiaci,\nje dôvodné ju považovať so zreteľom na všetky okolnosti a podmienky jej výplaty za plnenie poskytnuté v\nsúvislosti so skončením pracovného pomeru podľa § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a nebolo ju\nmožné z tohto dôvodu zahrnúť do výpočtu priemerného DVZ. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať\n\naj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2009, sp. zn. 4Sžso/21/2009 v\nobdobnej veci týkajúcej sa rovnakého zamestnávateľa, v ktorom súd poskytnutú jednorazovú mzdu za\ndlhoročnú prácu rovnako nepovažoval za plnenie, ktoré sa zahŕňa do vymeriavacieho základu zisteného\npodľa § 84 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\n21. Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a\nochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na\nvyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06\nzo dňa 24.06.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). S legitímnym\nočakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého\nodôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia,\nodchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Vzhľadom na uvedené ako aj na predchádzajúce rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že správne orgány v predmetnej veci postupovali v\nsúlade so zákonom ako aj s v súlade so svojou prechádzajúcou rozhodovacou činnosťou, a ich postup\nbol ako vecne správny a zákonný potvrdený aj správnymi súdmi. Správne rozhodnutia oboch inštancií\nobsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto\norgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu a\nich postupom nedošlo ani k porušeniu Ústavy SR vrátane jej čl. 2 ods. 2, č. 46 ods. 1 ako ani čl. 152\nods. 4 ústavy.\n22. Námietku týkajúcu sa nevykonania ústneho pojednávania zo strany žalovaného vyhodnotil kasačný\nsúd rovnako za nedôvodnú. Kasačný súd poznamenáva, že v prípade, ak to vyžaduje povaha veci,\nsprávny orgán nariadi ústne pojednávanie podľa § 188 zákona o sociálnom poistení, najmä ak tým\nmožno prispieť k jej objasneniu. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s názorom krajského súdu, že v\ntomto konaní neboli zo strany sťažovateľky predložené nové relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré\nby mohli spochybniť právne závery vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku\nsp. zn. 7So/95/2012 zo dňa 14.08.2013. V danom prípade to nevyžadovala povaha veci, aby bolo\nžalovaným nariadené ústne pojednávanie, nakoľko by sa tým neprispelo k jej objasneniu. Taktiež nebol\ndôvodný ani návrh na prerušenie administratívneho konania. Orgány verejnej správy oboch inštancií\npostupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili\ndostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou\nrelevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver.\n23. Čo sa týka námietky nevysporiadania sa zo strany krajského súdu so skutočnosťou, že\nzamestnávateľ v celom konaní produkoval dôkaz o tom, že jeho postup bol správny, kasačný súd\npoukazuje na to, že zamestnávateľ nie je účastníkom predmetného konania a preto nie je spôsobilý\nzasahovať do konania či predkladať dôkazy. Ide len o subjektívny názor zamestnávateľa, ktorý v\npredmetnom konaní nemožno akceptovať, nakoľko rozhodovanie o spornom nároku je v kompetencii\nžalovaného, ktorého zákonnosť postupu preskúmavajú správne súdy, ktoré ako jediné môžu podať\nvýklad, v tomto konaní podľa sťažovateľky sporných, zákonných ustanovení. Uvedené vyplýva aj zo\nstanoviska zamestnávateľa zo dňa 21.04.2015, na ktoré poukazovala sťažovateľka. V tejto súvislosti\nsúd poukazuje na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania.“ (podobne II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V bode 94. rozsudku sa súd s touto námietkou\nvysporiadal, keď uviedol, s poukazom na predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, že “nie je možné akceptovať tvrdenie žalobkyne, že v rozhodnutí mala byť uvedená skutočná\nvôľa zamestnávateľa, ktorá zodpovedá právnemu stavu v sume DVZ 31.178,8667 Sk (1.034,95 eur),\npretože pojem mzdy je vymedzený platnou právnou úpravou a touto je vymedzené aj to, čo patrí a čo\nnepatrí do vymeriavacieho základu...“. S podstatnými právnymi námietkami sťažovateľky sa krajský súd\nv rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo\nna kasačnom súde. Rovnako irelevantné sú aj tvrdenia sťažovateľky o potrebe postupu žalovaného\nv nedávkovom konaní a v prípade zistenia porušenia zákona postup v osobitnom zodpovednostnom\nkonaní, nakoľko na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, pretože je nevyhnutné rozlišovať\nkontrolu pri zisťovaní skutkového stavu veci v rámci konania o dávkach sociálneho poistenia a vonkajšiu\nkontrolu v zmysle piatej časti zákona o sociálnom poistení.\n\n24. Vo svetle uvedeného, námietky sťažovateľky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný\nsúd ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.\nKasačný súd má za to, že krajský súd dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného a preto bolo potrebné rozhodnutie krajského súdu považovať\nza správne. Nakoľko krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové\naj právne závery, ktoré aj náležite odôvodnil, a s ktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje. Z\nuvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n25. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľke, ktorá v\ntomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods.\n1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n26. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}