{"guid": "23a39ef9-ed47-42de-aea2-09b94d121be5:19d8e5ea-da2c-4777-a2f3-8d01353febc7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7015200590.1", "spisova_znacka": "2Sžf/75/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/75/2016 z 22. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2018, sp. zn. 2Sžf/75/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:7015200590.1", "identifikacne_cislo": "7015200590", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2018-11-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19d8e5ea-da2c-4777-a2f3-8d01353febc7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200590.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200590.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200590.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/75/2016\n7015200590\n22. 11. 2018\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2018:7015200590.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčlenov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu N.. arch.\nG. G., bytom O. XXX/XX, W., proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100902/102836/2015/CI zo dňa 11.marca 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 7S/65/2015-44 zo dňa 23. marca 2016 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/65/2015-44 zo dňa 23.\nmarca 2016 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/102836/2015/CI zo dňa 11.03.2015,\nktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Colného úradu Košice zn.\n1095631/1/62617/2015 zo dňa 10.02.2015, o priestupku, ktorým bol žalobca uznaný za vinného\nzo spáchania priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z\nalkoholických nápojov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z.z.), ktorého sa\núčastník konania dopustil tým, že vyrobil lieh, ktorý bol zistený dňa 27.03.2013 v čase o 12.30 hod. v\nchatke na pozemku parcelné č. XX/XX, ev. na LV č. XXX, katastrálne územie U., obec U., okres L., vo\nvlastníctve U. G., a to v množstve:\n- 1 ks sklenená fľaša v objeme\n- 1 ks sklenená fľaša v objeme\n- 1 ks sklenená fľaša v objeme\n- 1 ks sklenená fľaša v objeme\n- 1 ks sklenená fľaša v objeme\n- 1 ks plastová nádoba v objeme\n- 1 ks plastová nádoba v objeme\n- 1 ks PET fľaša\nv objeme\n- 1 ks PET fľaša\nv objeme\n\n3,5 l s obsahom alkoholu 30,79 % obj.,\n3,5 l s obsahom alkoholu 10,27 % obj.,\n3,5 l s obsahom alkoholu 3,69 % obj.,\n3,5 l s obsahom alkoholu 6,28 % obj.,\n3,5 l s obsahom alkoholu 21,08 % obj.,\n10 l s obsahom alkoholu 3,57 % obj.,\n20 l s obsahom alkoholu 15,33 % obj.,\n1,5 l s obsahom alkoholu 3,31 % obj.,\n1,5 l s obsahom alkoholu 4,11 % obj..\n\nColný úrad Košice podľa ustanovenia § 71 ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z., uložil fyzickej osobe\nN.. arch. G. G., O. XXX/XX, XXX XX W., nar. XX.XX.XXXX, za priestupok podľa § 71 ods. 1 písm. g/\nzákona č. 530/2011 Z.z. pokutu vo výške 3 319 eur.\n\nNa pojednávaní Krajského súdu v Košiciach dňa 23. marca 2016 nebol žalobca prítomný, pričom bol na\npojednávanie riadne a včas predvolaný. Písomným podaním zo dňa 21.03.2016 žalobca ospravedlnil\nsvoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že na tento deň mal dojednané pracovné rokovanie na\nMagistráte Mesta Moldava nad Bodvou, avšak nežiadal o odročenie pojednávania. Z uvedeného dôvodu\nv súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu.\nZástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí\nžalovaného, ako aj v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 08.07.2015.\nV predmetnej preskúmavanej veci je podľa krajského súdu nesporné, že sa žalobca dopustil priestupku\npodľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov\nv znení neskorších predpisov a to z dôvodu, že vyrobil lieh zistený dňa 27.03.2013 v chatke na pozemku\ns parc. č. XX/XX, evidovanom na LV č. XXX, v katastrálnom území U., obci U., vo vlastníctve p. U. G.,\npričom žalobca v podanej žalobe túto skutočnosť ani nenamietal.\nKrajský súd k žalobnej námietke, týkajúcej sa dvojitého postihu žalobcu uviedol, že zásada ne bis\nin idem, teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý skutok, je podľa Trestného\nporiadku vyjadrená aj v ustanovení § 9 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, podľa ktorého trestné\nstíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak\ntak ustanovuje medzinárodná zmluva, pričom v tomto smere treba vychádzať z čl. 153 a 154c Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nPodľa čl. 4 Protokolu 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno stíhať\nalebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už\nbol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a Trestného poriadku tohto štátu.\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že vzhľadom na špecifické ponímanie činu podľa Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, možno zásadu ne bis in idem uplatniť iba na tie činy kvalifikované\nsprávnymi, prípadne inými príslušnými orgánmi ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné\nsprávne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha\ndeliktu sa v tomto smere posudzuje tak z hľadiska chráneného záujmu (či ide o záujem všeobecný alebo\npartikulárny), z hľadiska adresáta normy (či je norma adresovaná všetkým občanom alebo len skupine\nosôb so zvláštnym statusom) a z hľadiska účelu a typu sankcie (či má represívny charakter).\nKrajský súd porovnal skutkové okolnosti uvedené v citovanom rozhodnutí o priestupku so skutkovými\nokolnosťami uvedenými v trestnom rozkaze Okresného súdu v Prešove č. 5T/44/2013-50 zo dňa\n05.06.2013.\nKrajský súd konštatoval, že žalobca bol trestným rozkazom Okresného súdu v Prešove uznaný vinným\nzo spáchania prečinu podľa § 253 ods. 2 Trestného zákona a to za neoprávnene vyhotovenie alebo\nprechovávanie zariadenia na výrobu liehu (nie za výrobu liehu bez povolenia vo väčšom množstvo ako to\nvyplýva z ustanovenia § 253 ods. 1 Trestného zákona) a rozhodnutím Colného úradu Košice bol žalobca\nuznaný vinným z priestupku, ktorého sa dopustil tým, že vyrobil lieh.\nSúd z porovnania skutkových okolností uvedených v rozhodnutí Colného úradu Košice so skutkovými\nokolnosťami uvedenými v trestnom rozkaze Okresného súdu v Prešove dospel k záveru, že tieto skutky\nnie sú zhodné, pričom sú čo do času a prevedenia odlišné. Uvedené potvrdilo aj tú skutočnosť, že v\nzmysle trestného rozkazu Okresného súdu v Prešove bol žalobcovi uložený trest zhabania veci a to\nzariadenia na výrobu liehu, pričom z rozhodnutia Colného úradu Prešov zo dňa 26.08.2013 vyplýva, že\nžalobcom vyrobený lieh bol prepadnutý v prospech štátu.\nKrajský súd považoval žalobnú námietku týkajúcu sa dvojitého postihu žalobcu za neopodstatnenú.\nKrajský súd uviedol, že žalobcovi bola za priestupok uložená pokuta podľa § 71 ods. 2 písm. g/ zákona\nč. 530/2011 Z.z. a to na spodnej hranici vo výške 3 319 eur. Súd môže v rámci moderačného práva\nznížiť sankciu (za predpokladu, že dospeje k takému záveru), ale len v medziach dovolených, čo musí\nvšak vychádzať z právneho predpisu. Keďže v danom prípade ustanovenie § 71 ods. 2 písm. g/ zákona\n\nč. 530/2011 Z.z. neumožňuje uložiť pokutu nižšiu ako je 3 319 eur, preto v tomto prípade nemôže súd\nani so zreteľom na žalobcom uvádzané dôvody v podanej žalobe túto pokutu znížiť.\nŽalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a to z dôvodov, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre\nnedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nĎalej žalobca v odvolaní tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach, pretože žalovaný porušil Čl. 14 ods.\n7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, čl. 50 ods. 5 Ústavy SR, § 9 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku.\nZ definícií založenej na totožnosti skutku bez ohľadu na právnu kvalifikáciu trestné činy (obvinenia,\nprečiny) je potrebné chápať autonómne a preto sem nespadajú pod ne len klasické trestné činy /\nprečiny/ ale môžu sem spadať aj priestupky. Zásadu „ne bis in idem\" t. j. právo nebyť súdený alebo\npotrestaný dvakrát, možno v zmysle čl. 4 protokolu č. 7 k Dohovoru vzťahovať tak na činy patriace podľa\nslovenského právneho poriadku medzi trestné činy, ako aj na činy patriace medzi priestupky a to vo\nvšetkých kombináciách, ktoré medzi nimi prichádzajú do úvahy a to trestný čin - trestný čin, trestný čin\n- priestupok, priestupok - priestupok, priestupok - trestný čin. Uvedené sa týka aj vzájomného vzťahu\ndaňového správneho deliktu a daňového trestného činu a to za predpokladu zachovania totožnosti\nskutku. Žalobca sa domnieva, že bol najskôr odsúdený za prečin nepovolenej výroby liehu/ podľa\ntrestného zákona na peňažný trest 700, -eur/ a druhý raz za ten istý skutok/ priestupok na pokutu 3 319,eur za to, že vyrobil lieh. Ďalej tvrdí, že vzhľadom na peňažný trest 700,- eur, ktorý žalobca vykonal,\nzaplatenú spotrebnú daň 60,0658 eur, zhabanie veci v hodnote cca 400,- eur zaplatené trovy 16,- eur, že\nuložená sankcia za priestupok je neprimerane, až prehnane vysoká ak jej spodná hranica je stanovená\npre fyzickú osobu 3 319,- eur, ak sa žalobca k skutku priznal a spolupracoval s orgánom verejnej správy\na orgánmi činnými v trestnom konaní, oľutoval ho, dobrovoľne vydal zhabanú vec, trest za trestný čin prečin prijal a vykonal, zaplatil trovy trestného konania a trovy správneho colného konania uvedomiac\nsi svoje protispoločenské konanie, ktorého sa za svoj celý produktívny život doteraz nikdy nedopustil.\nPreto žalobca uviedol, že ak by ani odvolací súd neuznal žalobcovo tvrdenie o tom, že tu ide o porušenie\nzásady ne bis in idem navrhuje, aby mu súd uložil pokutu podľa odbornej úvahy súdu, ktorá bude\nzodpovedať materiálnemu znaku skutku, závažnosti skutku, dĺžke trvania skutku, následkom krátko\ntrvajúceho protiprávneho stavu a pomerom osoby žalobcu a najmä spoločenskej nebezpečnosti jeho\nkonania, a aby najvyšší súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.03.2016 sp. zn.\n7S/65/2015-44, ktorým žalobu žalobcu zamietol tak, že rozhodnutie Colného úradu Košice zo dňa\n10.02.2015 zn. 1095631/1/62617/2015 zruší vo výroku o uložení pokuty, a ukladá žalobcovi podľa § 71\nods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z. primeranú podľa správnej úvahy súdu pokutu.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že sa domnieva, že skutkové a právne okolnosti prípadu,\nktoré žalobca uvádza vo svojom odvolaní v zásade predstavujú opakované tvrdenia, ku ktorým sa\nžalovaný vyjadroval už v daňovom konaní a v konkrétnom súdnom spore, v podobe písomného\nrozhodnutia, vyjadrenia k žalobe, resp. priamo na súdnom pojednávaní vo veci. Žalovaný žiada, aby\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/65/2015-44 zo dňa 23.03.2016 v celom rozsahu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, § 250ja ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku). Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený minimálne päť dní vopred na\núradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke najvyššieho súdu.\nDňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SPP\") upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 SPP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n\nNajvyšší súd ako súd odvolací po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nZ obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 27.03.2013 sa hliadka Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru Drienov (ďalej len „OO PZ\") dostavila na pozemok s parc. č. XX/XX, vedenom na LV č.\nXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území U., ktorého vlastníkom je p. U. G., a to z dôvodu nahlásenia\npožiaru hospodárskej chatky postavenej na pozemku. Pri ohliadke chatky príslušníci OO PZ zistili, že\nsa v nej nachádza zariadenie na výrobu liehu a lieh nachádzajúci sa v 5 x 3,5 l sklenenej fľaši, 10 l\nplastovej nádobe, 20 l plastovej nádobe a 2 x 1,5 PET fľaši, s objemovou koncentráciou alkoholu od 3,31\n% do 30,79 %. Správne orgány mali za dostatočne preukázané, že žalobca, ktorý vlastnil zariadenie na\nvýrobu liehu, vyrobil lieh, aj keď podľa jeho tvrdenia na vlastnú potrebu, čím sa dopustil priestupku podľa\n§ 71 ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z. jeho protiprávne konanie nesie všetky znaky priestupku.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.\"), priestupkom\nje zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne\noznačené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných\nprávnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb., na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak\nzákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ\na) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných\ndôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo\nb) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom\nna okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej len „zákon\nč. 530/2011 Z.z.\"), alkoholickým nápojom, ktorým je lieh, sa na účely tohto zákona rozumie tovar kódu\nkombinovanej nomenklatúry\na) 2207 a 2208 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2 % objemu,\nb) 2204, 2205 a 2206 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 22 % objemu,\nc) iného ako kapitoly 22 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2 % objemu.\nPodľa § 71 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z., priestupku sa dopustí fyzická osoba, ak vyrobí lieh.\nPodľa § 71 ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z., colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej\nna množstvo vyrobeného liehu, najmenej však 3 319 eur za priestupok podľa odseku 1 písm. g/, a takýto\nlieh zabezpečí.\nPodľa § 71 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z.z. pri určovaní výšky pokuty prihliadne colný úrad na závažnosť,\ndĺžku trvania a následky protiprávneho stavu.\nPodľa § 71 ods. 6 zákona č. 530/2011 Z.z. na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný\npredpis o priestupkoch.\nPodľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa mu pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne\nzmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody na tri mesiace a pätnásť dní.\nPodľa § 83 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona sa mu ukladá trest zhabania veci, a to zariadenia\nna výrobu liehu, pozostávajúceho z kotla, chladiaceho zariadenia a príslušenstva, 10 l bandaska s čírou\ntekutinou, 5 x 3,5 l fľaša s čírou tekutinou, 20 l bandaska s čírou tekutinou a 2 c 1,5 l fľaša s čírou\ntekutinou.\nPodľa § 83 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabaných vecí stáva štát.\nZ ustanovenia § 253 Trestného zákona označeného ako nepovolená výroba liehu vyplýva, že citované\nustanovenie má dve skutkové podstaty a to:\n\n1) Kto bez povolenia vo väčšom množstve vyrába lieh alebo kto lieh bez povolenia vyrobený vo väčšom\nmnožstve prechováva alebo uvádza do obehu, potrestá sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, odňatím\nslobody až na dva roky.\n2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto neoprávnene vyhotoví alebo prechováva zariadenie na\nvýrobu liehu.\nNajvyšší súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že právna zásada „ne bis de idem\" vychádza z totožnosti\nskutku, nie totožnosti právnej kvalifikácie skutku príslušnými rozhodujúcimi orgánmi. Súd zdôrazňuje,\nže v konkrétnom prípade žalobcu z pohľadu zásady nemožnosti opakovaného postihu nešlo o jeden,\nale dva skutky žalobcu. Súd má za to, že nie je možné uvažovať ani o „súbore konkrétnych skutkových\nokolností nerozlučne spojených v čase a priestore\". Poukázal na to, že samotná právna úprava § 253\nzákona č. 300/2005 Z.z. skutkovo výslovne odlišuje dva druhy prečinov nepovolenej výroby liehu, a to\nvýrobu liehu bez povolenia (ods. 1) a neoprávnené vyhotovenie a prechovávanie zariadenia na výrobu\nliehu (ods. 2).\nOdvolací súd uviedol, že v konkrétnom prípade ani orgány činné v trestnom konaní neskonštatovali, že\nby sa skutok nedovolenej výroby liehu nestal, resp. že by sa mal skutkovo „prelínať\" s nedovoleným\nprechovávaním zariadenia na výrobu liehu, ale skutok nedovolenej výroby liehu odvolateľom\nnekvalifikovali ako trestný čin iba z dôvodu hodnoty zisteného liehu, resp. výšky na lieh pripadajúcej\nspotrebnej dane. Súd uvádza, že ak by sa žalobca dopustil obidvoch prečinov, aj samotné orgány činné\nv trestnom konaní (resp. súd), by sprísnene prihliadali na uvedený súbeh trestných činov páchateľa,\nnapr. v zmysle zásad uvedených v § 41 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z., teda by pre účely trestania\npáchateľa neposudzovali jeho konanie ako jeden prelínajúci sa skutok.\nNajvyšší súd považuje za neopodstatnené námietky žalobcu, že uložená sankcia za priestupok je z\npozície hodnotenia osoby žalobcu a jeho konania neprimerane, až prehnane vysoká, a že preto by mal\nsúd rozhodnutie žalobcu zmeniť uložením sankcie pod najnižšou zákonom dovolenou hranicou výšky\nsankcie. V tomto smere súd poukazuje na to, že colný úrad s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nemohol\nžalobcovi uložiť pokutu nižšiu, než ukladá ustanovenie § 71 ods. 2 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z.z. v\nminimálnej výške 3 319 eur.\nOdvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že správne orgány náležite zistili skutočný stav\nveci a na základe prevedeného dokazovania vyvodili aj správny právny záver, že sa žalobca dopustil\npriestupku podľa § 71 ods. 1písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z., nakoľko vyrobil lieh.\nNajvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil,\nodkazujúc súčasne na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, ktoré\nsú prakticky totožné s dôvodmi samotnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej\naj právnej vyporiadal. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, (podľa ktorého k sa odvolací súd\nv celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť\nlen na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody) najvyšší súd v danej veci nevzhliadol dôvody na\nzopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a\n§ 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovanému priznanie trov konania zákon neumožňuje.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}