{"guid": "3df773ed-1335-4741-a02d-a40afd0ef9eb:b1cef8fc-04ee-4b79-a1c4-ab0d270c68e9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7015200575.1", "spisova_znacka": "9Sžso/90/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/90/2016 z 27. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2018, sp. zn. 9Sžso/90/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:7015200575.1", "identifikacne_cislo": "7015200575", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2018-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-236.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-236.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-236"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-236"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1cef8fc-04ee-4b79-a1c4-ab0d270c68e9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200575.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200575.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200575.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/90/2016\n7015200575\n27. 06. 2018\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2018:7015200575.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka\na členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu: J.. T.\nH., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, K., zastúpený: Mgr. Richard Petrov, advokát, Františkánska 3, Košice,\nproti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej č. 28215-2/2015-BA zo dňa 25.03.2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 6S/57/2015-39 zo dňa 28.01.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/57/2015-39 zo dňa\n28.01.2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 28215-2/2015-BA zo dňa 25.03.2015 z r u š u\nj e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.\nŽalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho\nzastúpenia vo výške 233,08 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/57/2015-39 zo dňa 28.01.2016 zamietol žalobu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 28215-2/2015-BA zo dňa 25.03.2015 (ďalej aj len\n„napadnuté rozhodnutie žalovanej“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej\npoisťovne, pobočky Košice (ďalej aj len „pobočka“) č. 45028-60/2014-KEM zo dňa 23.12.2014 (ďalej\naj len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci priznania nároku na náhradu za bolesť žalobcovi v sume 7\n840,37 eur, nepriznania nároku na výplatu náhrady za bolesť v sume 7 840,37 eur a určenia povinnosti\nvrátiť neprávom vyplatenú sumu 2 208 eur v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý žalobca utrpel dňa\n17.07.2008. Napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo zároveň potvrdené prvostupňové rozhodnutie.\nKrajský súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobca dňa 17.07.2008 utrpel pracovný úraz.\nPobočke doručil žiadosť, ku ktorej pripojil znalecký posudok o bolestnom a sťažení spoločenského\nuplatnenia vyhotovený súdnym znalcom V.. T. A. dňa 15.06.2011. Na žiadosť žalovanej doručil aj\nlekársky posudok zo dňa 02.09.2011, ktorý vyhotovil ten istý súdny znalec V.. T. A. a ako v znaleckom\nposudku, tak aj v lekárskom posudku zhodne bodovo ohodnotil bolesť žalobcu v rozsahu 1 735\nbodov. Posudkový lekár pobočky vyhotovil dňa 03.10.2011 kontrolné bodové ohodnotenie bolesti a\nurčil nižší počet bodov. Na žiadosť pobočky 28.10.2011 ku kontrole bodového ohodnotenia zaujal\nstanovisko aj posudkový lekár žalovanej, ktorý dospel k zhodnému záveru, že celkový počet bodov\nna účely náhrady za bolesť je 1 620. Na základe kontrolného bodového ohodnotenia vydala pobočka\nrozhodnutie č. 54954-15/2011-KEM zo dňa 04.11.2011, ktorým žalobcovi priznala nárok na náhradu\nza bolesť za 1 620 bodov v sume 10 048,37 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\n\nPo podaní odvolania posudkový lekár pobočky oznámil, že nevyhovuje odvolaniu žalobcu v plnom\nrozsahu a vec bola postúpená posudkovému lekárovi žalovanej, ktorý sa stotožnil v celom rozsahu s\nkontrolným bodovým ohodnotením posudkového lekára zo dňa 03.10.2011. Na základe toho žalovaná\nvydala rozhodnutie č. 11336-2/2012-BA zo dňa 29.02.2012, ktorým potvrdila rozhodnutie pobočky zo\ndňa 04.11.2011. Uvedené rozhodnutie preskúmal krajský súd na základe žaloby podanej žalobcom a\nrozsudkom č. k. 6S/80/2012-36 zo dňa 10.04.2014 ho zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie\ns tým, aby bol odstránený rozpor v bodovom hodnotení bolestného, ktorý vyplýva zo znaleckého\nposudku a kontrolného bodového ohodnotenia posudkovými lekármi vykonaním kontrolného znaleckého\ndokazovania. Krajský súd ďalej konštatoval, že rozhodnutím žalovanej č. 11336-2/2012-BA zo dňa\n29.02.2012 bolo právoplatne rozhodnuté, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu za bolesť vo výške\n10 048,37 eur, ktorá mu bola vyplatená dňa 13.04.2012. Pretože žalobca podal na súde žalobu o\npreskúmanie tohto rozhodnutia, ktoré bolo rozsudkom krajského súdu č. k. 6S/80/2012-36 zo dňa\n10.04.2014 zrušené, právoplatnosťou tohto rozsudku zanikol žalobcovi aj nárok na náhradu za bolesť,\nktorá mu už bola vyplatená. Žalovaná po zrušení rozhodnutia odstránila rozpory bodového hodnotenia\nmedzi znaleckým posudkom predloženým žalobcom a kontrolnými bodovými ohodnoteniami za bolesť\nposudkovými lekármi žalovanej. Vo veci nariadila vykonanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý bol\nvypracovaný dňa 22.07.2014 a bola ním ohodnotená bolesť žalobcu v dôsledku pracovného úrazu v\nrozsahu 1 085 bodov. Na ústnom pojednávaní nariadenom žalovanou bol prítomný znalec, žalobca i jeho\nprávny zástupca, znalcovi kládli otázky na nezrovnalosti a na základe toho bolo vydané prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým bola priznaná žalobcovi náhrada za bolesť za pracovný úraz v sume 7 840,37\neur. Výrok prvostupňového rozhodnutia zo dňa 04.11.2011 o priznaní nároku za bolesť za pracovný\núraz v sume 7 840,37 eur žalobca v odvolaní (ani v žalobe) nenapadol, a tak nadobudol právoplatnosť\ndňa 10.04.2015. Žalovaná v súlade s § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zistila, že žalobca prijal\ndávku za bolesť v sume 10 048,37 eur dňa 13.04.2012, ale na základe prvostupňového rozhodnutia,\nnajneskôr však na základe napadnutého rozhodnutia žalovanej, žalobca bezpochyby vedel, že už\nvyplatená náhrada za bolesť vo výške 10 048,37 eur mu nebola vyplatená v správnej výške, pretože\nna základe kontrolného znaleckého dokazovania zo dňa 22.07.2014, ako aj na základe rozhodnutia\npobočky a žalovanej, mu mala byť vyplatená iba v takej výške, v akej mu mala patriť na základe\nbodového ohodnotenia kontrolným znalcom za bolesť v sume 7 840,37 eur. Rozdiel medzi už vyplatenou\na prijatou sumou 10 048,37 eur a skutočne priznanou výškou nároku za bolesť v sume 7 840,37 eur\nje povinný žalobca vrátiť tomu, kto mu túto sumu vyplatil, t. j. žalovanej. Krajský súd sa nestotožnil\ns tvrdením žalobcu, že zo znenia § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. je zrejmé, že\nvedomosť o nesprávnosti výšky dávky musí mať príjemca dávky už v čase jej prijímania (prijatia). Z\nuvedeného ustanovenia vyplýva, že prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností\npredpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila. Na základe vykonaného\nkontrolného znaleckého dokazovania žalobca zistil, že suma, ktorá mu bola vyplatená na bolestnom za\npracovný úraz, bude nižšia ako mu bola vyplatená a zrejme musel aj predpokladať, že vznikne rozpor\nmedzi už vyplatenou sumou za bolesť a sumou, ktorá mu za bolesť patrí podľa kontrolného znaleckého\nposudku, pretože kontrolný znalecký posudok žalobca nenamietal ani v odvolaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu, ale ani v podanej žalobe, ktorou žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovanej.\nŽalobca musel z okolností, ktoré sám vyvolal, predpokladať a napokon aj z vykonaného dokazovania,\ns ktorým bol riadne oboznámený, vedieť, že mu bola vyplatená suma za bolesť v nesprávnej výške,\nteda vo vyššej sume, ako mu skutočne na základe vykonaného dokazovania patrila. Krajský súd sa\ntiež nestotožnil s námietkou žalobcu, že rozhodnutie úradu ako aj napadnuté rozhodnutie žalovanej\nje nepreskúmateľné, pretože na ustanovenie, na základe ktorého bola uložená povinnosť žalobcovi\nvrátiť časť neprávom vyplatenej sumy za bolesť, je odkaz až v závere odôvodnenia rozhodnutia. Táto\nskutočnosť ešte nie je dôvodom na vyslovenie záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, na základe čoho, z akých dôkazov a skôr vykonaného\ndokazovania dospela k záveru, že žalobcovi bola neprávom vyplatená časť nároku za bolesť. Nie\nje podstatné, v ktorej časti odôvodnenia uvedie správny orgán paragraf, podľa ktorého rozhodol, ale\npodstatné je, že je v odôvodnení rozhodnutia uvedený.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd\nzmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Namietal,\nže rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň uviedol, že\npodrobnú argumentáciu doplní v lehote 10 dní.\n\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny. Uviedla, že nakoľko jej nebola doručená podrobná argumentácia žalobcu k podanému\nodvolaniu, nemôže sa k nej vyjadriť. Trvala na dôvodoch, ktoré podrobne uviedla a zdôvodnila jednak\nv napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.06.2015. Mala za to, že krajský súd\ndostatočne zistil skutkový stav veci, vec správne posúdil a vyvodil správny právny záver.\nŽalobca v doplnení odvolania vyjadril názor, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Zároveň\nvyjadril nesúhlas s výkladom § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. prijatým krajským\nsúdom, pretože slovným znením „prijímal dávku alebo jej časť“ je zrejme vymedzený sankčný zmysel\nprávnej zodpovednosti v sociálnom poistení v zmysle druhej hlavy tohto zákona, ktorým zákonodarca\nnepochybne sledoval možnosť postihu úmyselného konania príjemcu dávky. Vedomosť o výplate dávky\nneprávom alebo vo vyššej sume musí podľa názoru žalobcu existovať na strane príjemcu dávky v čase jej\nprijímania. Žiadne zavinené konanie žalobcu ako príjemcu dávky z jeho úkonov v konaní pred správnym\norgánom nie je možné vyvodiť a z toho dôvodu je aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej\nnedostatočné a zmätočné. Krajský súd nesprávne uviedol, že pobočka „už vo výroku rozhodnutia v\nsúlade s ustanovením § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. túto povinnosť uložila žalobcovi“.\nPrvostupňové rozhodnutie obsahuje len uvedenie § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. bez konkrétneho\npísmena a toto nie je uvedené ani v odôvodnení rozhodnutia. Až v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nžalovanej je v poslednej vete uvedené toto ustanovenie, ktoré bolo aplikované. Žalobca v prílohe k\nodvolaniu priložil rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré podľa jeho názoru riešili otázku povinnosti\nvrátiť preplatok na dávke v súlade s výkladom § 236 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 107 zákona č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktoré je obsahovo totožné. Ďalej citoval časť odôvodnenia\nuznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/1/2009 a rozsudkov sp. zn. 3So/32/2001, 3So/253/2001\na 4So/36/2007.\nŽalovaná v ďalšom vyjadrení k odvolaniu poukázala na prvé konanie o nároku žalobcu na náhradu za\nbolesť, ako aj na druhé konanie o tomto nároku a tiež na odvolanie žalobcu proti rozsudku krajského\nsúdu. Zdôraznila, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal nárok na priznanú\nsumu a ani nárok na jej výplatu, teda sa stotožnil s ustálením výšky náhrady za bolesť, ktorá mu patrí\nv sume 7 840,37 eur. V prvom konaní sa žalobca sám domáhal vyhotovenia znaleckého posudku\nza účelom odstránenia rozporov medzi skutočnosťami tvrdenými posudkovými lekármi žalovanej a\nposudzujúcim lekárom. Za účelom vykonania dokazovania nariadením znaleckého posúdenia krajský\nsúd zrušil rozhodnutie zo dňa 29.02.2012 a v novom konaní bol vypracovaný nový znalecký posudok,\no obsahu ktorého bol žalobca oboznámený a jeho výsledkom bolo nariadenie ústneho pojednávania\ndňa 16.12.2014. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku krajského súdu zo dňa 10.04.2014 (t. j.\ndňom 14.05.2014) bolo žalobcovi zrejmé, že sa mu suma priznaná rozhodnutiami zo dňa 04.11.2011\na 29.02.2012 vyplatila neprávom, a teda dňom 14.05.2014 došlo k zániku právneho titulu na základe\nktorého mu bola vyplatená suma náhrady za bolesť a zároveň došlo k naplneniu skutkovej podstaty\nuvedenej v § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.. Navyše, už v čase spísania odvolania\nproti prvostupňovému rozhodnutiu bol žalobca preukázateľne oboznámený o výške dávky poskytnutej\nvo vyššej sume, ako mu patrila a s touto výškou súhlasil, nakoľko sa proti nej neodvolal (odvolanie\nsmerovalo len proti tretej časti výroku prvostupňového rozhodnutia). Je zrejmé, že žalobca po spísaní\nodvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu dobrovoľne potvrdil správnosť postupu pobočky. K výkladu\nznenia „prijímal dávku alebo jej časť“ žalovaná uviedla, že zo žiadneho systematického usporiadanie\nzákona nevyplýva výklad uvedený žalobcom. Naopak, z gramatického výkladu slova „prijímal“ vyplýva,\nže vyjadruje minulý čas, teda podľa názoru žalovanej zákonodarca inkorporoval toto slovo v činnom\nrode do zákona za účelom vyjadrenia jednorazového, ako aj pravidelného poberania dávky v minulosti,\nčo je prípad žalobcu. Žalobca okamihom zrušenia rozhodnutia zo dňa 29.02.2012, ako aj oboznámenia\nsa s obsahom znaleckého posudku vedel, resp. musel z okolností predpokladať, že sa dávka vyplatila\nneprávom, resp. vo vyššej sume, ako mu patrila. K námietke žalobcu, že pobočka vo svojom rozhodnutí\nneuviedla v treťom výroku konkrétne ustanovenie a „toto nie je uvedené ani v odôvodnení rozhodnutia“,\nžalovaná uviedla, že táto skutočnosť tak, ako to uviedol krajský súd vo svojom rozsudku, „nie je dôvodom,\nže rozhodnutie je nepreskúmateľné“.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len\n„SSP“). V zmysle § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku,\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\na konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k\nzáveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.\nMedzi účastníkmi je sporná otázka týkajúca sa aplikácie § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.\nz., na základe ktorého správne orgány rozhodli o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatenú sumu\n2 208 eur.\nPodľa § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo\ndňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak:\na) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,\nb) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila\nneprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo\nc) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.\nZ administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 21.06.2011 požiadal pobočku\no priznanie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu pracovného úrazu, ktorý\nutrpel dňa 17.07.2008. K žiadosti pripojil znalecký posudok o bolestnom a sťažení spoločenského\nuplatnenia vyhotovený súdnym znalcom V.. T. A. dňa 15.06.2011 a na žiadosť pobočky doručil aj\nlekársky posudok zo dňa 02.09.2011 taktiež vyhotovený V.. T. A., ktorý v znaleckom aj v lekárskom\nposudku zhodne bodovo ohodnotil bolesť žalobcu v rozsahu 1 735 bodov. Posudkový lekár pobočky\nvyhotovil dňa 03.10.2011 kontrolné bodové ohodnotenie bolesti a určil nižší počet bodov. Ku kontrole\nbodového ohodnotenia zaujal stanovisko dňa 28.10.2011 aj posudkový lekár žalovanej, ktorý dospel k\nzhodnému záveru, že celkový počet bodov na účely náhrady za bolesť je 1 620. Na základe kontrolného\nbodového ohodnotenia posudkovými lekármi vydala pobočka rozhodnutie č. 54954-15/2011-KEM zo\ndňa 04.11.2011, ktorým žalobcovi priznala nárok na náhradu za bolesť za 1 620 bodov v sume 10 048,37\neur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaná rozhodnutím č. 11336-2/2012BA zo dňa 29.02.2012 zamietla. Žalobcovi bola ako poškodenému v dôsledku pracovného úrazu\nvyplatená suma 10 048,37 eur dňa 13.04.2012. Krajský súd rozsudkom č. k. 6S/80/2012-36 zo dňa\n10.04.2014 zrušil rozhodnutia zo dňa 04.11.2011 a 29.02.2012 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\nNásledne súdny znalec V.. A. R. vyhotovil znalecký posudok č. 77/2014 zo dňa 22.07.2014, v ktorom\nbodovo ohodnotil bolesť žalobcu v celkovom rozsahu 1 085 bodov, ktoré tvorilo podklad pre vydanie\nprvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovanej.\nZákon č. 461/2003 Z. z. stanovuje subjektom zúčastneným na sociálnom poistení viaceré povinnosti,\nktorými majú byť dosiahnuté jeho ciele a úlohy. Tento zákon povinnosti v rámci systému sociálneho\npoistenia nielen ukladá, ale ich dodržiavanie aj primerane vynucuje v prípade, že určitý subjekt svoje\npovinnosti neplní alebo porušuje, a to aj prostredníctvom § 236 ods. 1 tohto zákona.\nPre správne posúdenie veci je potrebné rozlišovať medzi vznikom povinnosti príjemcu dávky vrátiť\nneprávom vyplatenú dávku a medzi právom žalovanej na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo\nv nesprávnej sume. Ak žalovaná vydá rozhodnutie o povinnosti vrátiť dávku, je potrebné, aby sa v\njeho odôvodnení dôsledne vysporiadala s tým, či boli na strane príjemcu naplnené zákonné podmienky\nvyžadované v jednotlivých skutkových podstatách § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pre vznik\npovinnosti príjemcu vrátiť dávku.\nSchéma zodpovednostného vzťahu podľa citovaného § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je tvorená\ntroma alternatívnymi skutkovými podstatami:\na) nesplnenie uloženej povinnosti,\nb) prijatie dávky či jej časti pri vedomí jeho neoprávneného vyplácania,\nc) iné vedomé spôsobenie vzniku preplatku.\n\nNajvyšší správny súd Českej republiky (ďalej aj len „NSS ČR“) v rozsudku č. k. 3Ads/35/2010-54 zo\ndňa 26.05.2010 konštatoval, že „pre vznik zodpovednosti za preplatok musí byť naplnená aspoň jedna\nz nich“.\nPri prvej uvedenej skutkovej podstate (nesplnenie uloženej povinnosti) pritom ide o zodpovednosť\nobjektívnu, u ktorej sa neskúma zavinenie (rozsudok NSS ČR č. k. 4Ads/58/2013-22 zo dňa 02.08.2013).\nĎalšie dve skutkové podstaty (vedomé prijatie dávky vo vyššej čiastke, iné vedomé spôsobenie\nvzniku preplatku) sú založené na princípe subjektívnej zodpovednosti (rozsudok NSS ČR sp. zn.\n9Ads/251/2015 zo dňa 15.09.2016).\nNapriek tomu, že § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. pojem zavinenie výslovne nepoužíva\nani sa nezmieňuje o žiadnej z jeho foriem (úmysle či nedbanlivosti), je už z jeho dikcie jednoznačne\nzrejmé, že ide o subjektívnu zodpovednosť príjemcu dávky.\nOdvolací súd považoval otázku zavinenia v danej veci za kľúčovú. Z dôvodu absencie legálnej definície\ntohto pojmu v zákone č. 461/2003 Z. z. je potrebné vychádzať za použitia „analogiae iuris“ zo\nvšeobecného právneho významu tohto pojmu, ktorého legálnu definíciu nachádzame v trestnom práve\nhmotnom. Z výkladu § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a jeho účelu vyplýva, že pre naplnenie\nprvku zavinenia postačuje zavinenie v nedbanlivostnej forme („... musel z okolností predpokladať...“). Z\ndikcie uvedeného ustanovenia pritom nevyplýva, kto má dôkaznú povinnosť preukázať zavinenie, ale\nani to, že by sa za splnenia všetkých ostatných prvkov vzniku zodpovednostného vzťahu zavinenie\nprezumovalo. Zákon č. 461/2003 Z. z. tiež neobsahuje ustanovenie umožňujúce exkulpáciu príjemcu\ndávky z povinnosti vrátiť vzniknutý preplatok. Z uvedeného možno usudzovať, že naplnenie všetkých\nznakov potrebných na vyvodenie zodpovednosti za preplatok musí skúmať „ex offo“ žalovaná, pretože\nkonanie o povinnosti vrátiť preplatok sa vedie z vlastného podnetu správneho orgánu.\nV prejednávanej veci dospeli správne orgány oboch stupňov k záveru, že žalobca naplnil skutkovú\npodstatu uvedenú v § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. dôvodiac tým, že dňom nadobudnutia\nprávoplatnosti rozsudku krajského súdu č. k. 6S/80/2012-36 zo dňa 10.04.2014, ktorým boli zrušené\npredchádzajúce rozhodnutia zo dňa 04.11.2011 a 29.02.2012, na podklade ktorých mu bola vyplatená\nsuma 10 048,37 eur z titulu nároku na náhradu za bolesť, bolo žalobcovi zrejmé, že sa mu priznaná\nsuma vyplatila neprávom. Taktiež žalovaná dôvodila tým, že dňom spísania odvolania žalobcom dňa\n16.02.2015 proti prvostupňovému rozhodnutiu sa tento nielen dozvedel o výške dávky poskytnutej vo\nvyššej sume, ale s touto výškou aj súhlasil.\nOdvolací súd považuje uvedený právny názor žalovanej za nesprávny, nakoľko žalovaná v napadnutom\nrozhodnutí riadne neodôvodnila, prečo na základe vyššie uvedených skutočností dospela k záveru,\nže žalobca vedel alebo musel z okolností predpokladať, že mu náhrada za bolesť bola vyplatená vo\nvyššej sume, ako mu patrila. Žalovaná sa tiež nevysporiadala s preukázaním zavinenia (v úmyselnej či\nv nedbanlivostnej forme), ktoré sa v danom prípade vyžaduje na vyvodenie zodpovednostného vzťahu\nvoči príjemcovi dávky za účelom uloženia povinnosti vrátiť dávku ako vyplatenú vo vyššej sume.\nPodklady pre priznanie a určenie výšky dávok vedie pobočka a žalovaná. Ak tieto správne orgány\nvydajú rozhodnutie o priznaní dávky príjemcovi, treba predpokladať, že si z vlastných podkladov sami\nzabezpečia a zistia informácie potrebné pre správny výpočet dávky. Nemožno spravodlivo očakávať od\nkaždého príjemcu dávky, že bude predpokladať nesprávne určenú sumu prináležiacej dávky. Naopak,\nmožno predpokladať, že dobromyseľný príjemca dávky (ktorý jej priznanie nevymámil uvedením\nnepravdivých informácií či porušovaním zákonných povinností), bude považovať žalovanou vydané\nrozhodnutie o priznaní dávky v určitej sume za správne - platí prezumpcia správnosti administratívneho\nrozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/80/2010 zo dňa 17.05.2011).\nOkrem toho, odvolací súd je toho názoru, že žalobca v čase vyplatenia dávky nemohol vedieť, že\nmu je táto vyplatená vo vyššej sume, ako mu patrí. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej a tiež\nkrajského súdu, že táto skutočnosť mu mala byť zrejmá z rozsudku krajského súdu č. k. 6S/80/2012-36\nzo dňa 10.04.2014. Zrušenie rozhodnutí zo dňa 04.11.2011 a 29.02.2012 krajský súd odôvodnil potrebou\nodstránenia rozporov v bodovom hodnotení, ako aj potrebou vydania kontrolného znaleckého posudku.\nSkutočnosť, že je potrebné doplniť dokazovanie, ešte neznamená, že žalobcovi bola vyplatená dávka\nneprávom alebo vo vyššej sume, nakoľko práve posúdenie správnosti bodového hodnotenia malo\n\nbyť predmetom ďalšieho dokazovania, na základe ktorého sa mohlo napríklad aj zistiť, že žalobcovi\nmala byť priznaná náhrada za bolesť vo vyššej sume (čoho sa v predchádzajúcom súdnom konaní v\nskutočnosti aj domáhal). Naviac je potrebné pripomenúť, že bolestné v nesprávnej výške bolo priznané\nrozhodnutím pobočky v spojení s rozhodnutím žalovanej, a to na základe kontroly bodového ohodnotenia\nposudkovým lekárom žalovanej, takže v predchádzajúcom správnom konaní samotné organizačné\nzložky Sociálnej poisťovne nepochybovali o tom, že žalobcovi patrilo bolestné ohodnotené na 1620\nbodov (žalobca sa následnou žalobou domáhal bolestného za 1 735 bodov).\nNemožno súhlasiť ani s druhým dôvodom uvádzaným žalovanou, že dňom spísania odvolania žalobcom\ndňa 16.02.2015 proti prvostupňovému rozhodnutiu sa tento nielen dozvedel o výške dávky poskytnutej\nvo vyššej sume, ale s touto výškou aj súhlasil. Odvolací súd zastáva názor, že z dikcie § 236 ods. 1\npísm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že na naplnenie zodpovednostnej schémy uvedenej v tomto\nustanovení sa vyžaduje, aby príjemca dávky v čase jej prijatia nebol dobromyseľný, teda že túto dávku\nprijal napriek tomu, že si bol vedomý alebo mal vedieť, že na jej prijatie v takej výške nie je oprávnený.\nDodatočná zmena okolností alebo zistenie nových skutočností nemôže mať za následok vznik povinnosti\npríjemcu dávky vrátiť ju napriek tomu, že v čase jej vyplatenia bol dobromyseľný v tom, že mu táto dávka\nv priznanej výške patrí. Výška bodového ohodnotenia bola sporná ešte dňa 16.12.2014, kedy sa konalo\npojednávanie na ústredí sociálnej poisťovne.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 28215-2/2015-BA zo dňa 25.03.2015 zrušil a vec jej vrátil na\nďalšie konanie, v ktorom vo veci znovu rozhodne. Pri novom rozhodovaní vo veci je žalovaná viazaná\nprávnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 7 OSP).\nO trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k\nods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods.\n4, § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to za jeden úkon právnej služby po 64,53 eur (prevzatie\na príprava zastúpenia zo dňa 11.05.2015) + režijný paušál 8,39 eur a za dva úkony právnej služby po\n71,50 eur (účasť na pojednávaní dňa 28.01.2016 a podanie odvolania zo dňa 29.03.2016) a k tomu\n2 x režijný paušál po 8,58 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 233,08 eur.\nPriznanú náhradu je žalovaná povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 149 ods. 1 OSP\ndo tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}