{"guid": "825eb6c9-e218-4aca-861a-6e494f0f915f:16886353-b2c2-490e-baa2-8864b5604e64", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7015200251.1", "spisova_znacka": "2Sžo/7/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/7/2016 z 28. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 2Sžo/7/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:7015200251.1", "identifikacne_cislo": "7015200251", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16886353-b2c2-490e-baa2-8864b5604e64", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200251.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200251.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200251.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/7/2016\n7015200251\n28. 02. 2018\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2018:7015200251.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu NAVAL, spol.\ns.r.o., so sídlom Čermeľská cesta 1, Košice, zast.: JUDr. Dušan Kolesár, advokát, so sídlom Laurinská\n12, Bratislava, proti žalovanému Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej\nobchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu č. SK/0497/99/2014 zo dňa 11. decembra 2014, konajúc o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/26/2015-42 zo dňa 14. októbra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/26/2015-42 zo dňa 14.\noktóbra 2015 potvrdzuje.\nŽalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 151,58 Eur, a to do 30 dní\nod právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Kolesára, advokáta, so\nsídlom Laurinská 12, Bratislava.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“)\npodľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. SK/0497/99/2014 zo dňa 11. decembra 2014, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej\nobchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo\n„SOI“) č. P/0404/01/2013 zo dňa 15. mája 2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedeným\nrozhodnutím prvostupňový orgán uložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) pokutu vo výške 700 Eur, a to za porušenie §\n4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého sa mal žalobca\ndopustiť konaním opísaným vo výroku prvostupňového rozhodnutia.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutok opísaný vo výroku rozhodnutia prvostupňového\norgánu, podľa ktorého na základe kontroly vykonanej dňa 22. novembra 2013 v prevádzke Obuv Luciano\nBarachini, Aupark, Einsteinova 18, Bratislava bolo zistené porušenie zákazu predávajúcim (žalobcom)\nupierať zákonom priznané právo spotrebiteľa na uplatnenie reklamácie - pri výkone kontroly inšpektori\nSOI zistili, že účastník konania pri predaji obuvi pripájal k dokladu o kúpe výrobku leták „Zásady a postup\npri vybavovaní reklamácie“, v ktorom boli uvedené informácie:\n- „Dodržiavanie týchto pokynov povedie k Vašej spokojnosti. V prípade nerešpektovania týchto\npodmienok, návodu na údržbu a používania a reklamačných zásad nemôžeme Vašu prípadnú\nreklamáciu prijať, či uznať.“;\n- „Spoločenská obuv je určená predovšetkým na nosenie v interiéri a je nevhodná k dlhšej chôdzi, pretože\nje veľmi citlivá na mokrý a nerovný povrch. Nesprávne používanie nie je dôvodom na reklamáciu.“,\n\n- „Vysoko módna obuv je predovšetkým spoločenská obuv určená hlavne na nosenie v interiéri a suchom\nprostredí. Jej ozdobné aplikácie sú jemne a citlivo vložené na jej zvršok a ich poškodenie, či strata pri\nnosení nie je dôvodom reklamácie.“\nKrajský súd uviedol, že v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného\nvychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutých rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného.\nS poukazom na čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky dôvodil, že\nvýklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom\nústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak,\naby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad\nzákona, je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko\nčinnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu\na účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý sleduje zákon. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím\nna to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky) a po vstupe Slovenskej republiky\ndo Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi\nEurópskeho spoločenstva, Európskej únie.\nPodľa názoru krajského súdu v predmetnej veci spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\nspočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy v § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti\nna § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Zákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa\nupravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť\norgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo\nzriadených na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb,\nak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území\nSlovenskej republiky (§ 1 ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).\nZ ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že\npredávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 a každý spotrebiteľ má právo na uplatnenie\nreklamácie. Podľa krajského súdu zo znenia letáku, ktorý mal žalobca pri predaji obuvi pripájať k dokladu\no kúpe výrobku vyplýva, že uvedený leták je predovšetkým návodom na používanie a údržbu obuvi,\nako aj určenie jej nosenia vzhľadom na to, že ide o spoločenskú obuv. Podľa názoru krajského súdu\nnásledná citácia žalobcu v uvedenom letáku, že v prípade nerešpektovania podmienok návodu na\núdržbu a používania a reklamačných zásad, nemôže prípadnú reklamáciu prijať, či uznať, nenapĺňa\nskutkové podstaty uvedené v § 4 ods. 2 písm. b/ a § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože\ntakéto konanie žalobcu ešte nepreukazuje, že boli upreté práva spotrebiteľov na uplatnenie reklamácie.\nKrajský súd mal za to, že k naplneniu skutkových podstát predmetných zákonných ustanovení, a\nteda aj ich uplatnení, by došlo až za okolností, ak by v konkrétnom prípade bolo preukázané, že\nžalobca odmietol prijať reklamáciu spotrebiteľom z dôvodov nedodržania podmienok návodu na údržbu\na používania. Až za takýchto okolností by podľa krajského súdu bolo upreté spotrebiteľovi právo podľa\n§ 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda právo na uplatnenie reklamácie. Preto pokiaľ žalovaný mal\nza to, že vykonanou kontrolou SOI zo dňa 22. novembra 2013 bolo spoľahlivo preukázané, že žalobca\nv letáku „Zásady a postup pri vybavovaní reklamácie“ predkladanom spotrebiteľom, upieral právo na\nuplatnenie reklamácie a jeho konanie považoval za porušenie § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na §\n3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, takýto výklad žalovaného a následné uplatňovanie všeobecne\nzáväzných právnych predpisov je podľa názoru krajského súdu príliš formalistický a nie je ani v súlade\ns čl. 2 ods. 2 ústavy.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi\npriznal právo na náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo\nvýške 70 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 296,44 Eur.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší\nsúd zmenil rozsudok krajského súdu a žalobu zamietol.\n\nNapadnutý rozsudok krajského súdu považoval za nezákonný a v celom rozsahu nesúhlasil s\njeho odôvodnením. Zastával názor, že krajský súd sa nezaoberal právne relevantnými argumentami\nzúčastnených strán a riadne sa s nimi nevysporiadal. Nesúhlasil s dôvodom, na základe ktorého\nboli napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušené. V prvom rade upozornil na to, že SOI je\nvšeobecným orgánom trhového dozoru vo veciach ochrany spotrebiteľa na vnútornom trhu a jeho\nhlavnou úlohou je vykonávať dozor nad dodržiavaním zákona a chrániť práva spotrebiteľa ako slabšieho\nsubjektu vo vzťahoch spotrebiteľ - predávajúci. Predmetom kontroly SOI je porovnávanie zisteného\nstavu so stavom požadovaným všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je\nSOI oprávnená kontrolovať. Žalovaný poukázal na zistenia z kontroly vykonanej vo vyššie uvedenej\nprevádzke žalobcu, podľa ktorých pri predaji obuvi žalobca pripájal k dokladu o kúpe výrobku leták,\nv ktorom obsiahnuté informácie žalovaný vyhodnotil ako upieranie práva spotrebiteľa na uplatnenie\nreklamácie, nakoľko informácie uvádzané v letáku môžu pôsobiť na spotrebiteľa tak, že ho odradia\nod uplatnenia si svojich zákonných práv vyplývajúcich zo zodpovednosti predávajúceho za vady\npredávaných výrobkov, nakoľko spotrebiteľ pri prejavení závady nemusí byť schopný posúdiť príčiny\njej vzniku, a teda reklamáciu vôbec neuplatní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že zákon\nspotrebiteľovi garantuje právo na uplatnenie reklamácie, ktorú si môže uplatniť bez ohľadu na to, čo je\npríčinou vady výrobku.\nUvedené konanie žalobcu žalovaný posudzoval ako ohrozovací správny delikt, pri ktorom k naplneniu\nskutkovej podstaty správneho deliktu dochádza už porušením povinnosti, a to ešte skôr ako došlo k\nvzniku škodlivého následku alebo škodlivého účinku. Zdôraznil, že pri ohrozovacích správnych deliktoch\nnie je podmienkou ich dokonania vznik škodlivého následku, ale postačuje už len ohrozenie chráneného\nzáujmu. Dôvodil, že pre naplnenie skutkovej podstaty upretia práva podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane\nspotrebiteľa postačuje už len ohrozenie oprávneného záujmu uvedeného v tomto zákonnom ustanovení.\nMal za to, že z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa jasne vyplýva, že spotrebiteľ má právo na\nochranu pred upieraním jeho práv, z čoho vyplýva právo na správne podané informácie o podmienkach\na spôsobe uplatnenia reklamácie. Podľa žalovaného rozsah porušenia je o to závažnejší, že uvedené\nnesprávne informácie, ktoré sú spôsobilé obmedziť alebo vylúčiť základné práva spotrebiteľa zakotvené\nv § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, boli predkladané neurčitému počtu spotrebiteľov a\nspotrebiteľov mohli ovplyvniť tak, že si neuplatnili svoj zákonný nárok na uplatnenie reklamácie.\nZáverom odvolania žalovaný upozornil na to, že krajský súd sa uvedeným rozsudkom odklonil od\nustálenej judikatúry všeobecných súdov, ak by žalovaný aplikoval stanovisko krajského súdu do\npraxe, nemohol by v konečnom dôsledku napríklad posudzovať ani neprijateľné zmluvné podmienky\nv spotrebiteľských zmluvách, nakoľko by nebolo preukázané porušenie povinností u konkrétneho\nspotrebiteľa.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval. Zároveň si uplatnil trovy právneho\nzastúpenia v odvolacom konaní vo výške 151,58 Eur.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Rozsudok\n\nbol verejne vyhlásený dňa 28. februára 2018 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nZ obsahu pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 22. novembra 2013 bola v\nprevádzke žalobcu Obuv Luciano Barachini, Aupark, Einsteinova 18, Bratislava, vykonaná kontrola\ninšpektormi SOI so zameraním na kontrolu dodržiavania zákona o ochrane spotrebiteľa a na prešetrenie\npodnetu vedeného pod č. 2008/2013 (žiadosť o prešetrenie opodstatnenosti reklamácie zo dňa\n07. októbra 2013, doručenej SOI dňa 15. októbra 2013). V rámci kontrolného nákupu vykonaného\ninšpektormi SOI (gélové pätičky v hodnote 8 Eur) bol k dokladu o kúpe priložený leták žalobcu: „Zásady a\npostup pri vybavovaní reklamácie“. O kontrole bol vypracovaný inšpekčný záznam. V tomto inšpekčnom\nzázname bolo žalobcovi uložené opatrenie na mieste podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002\nZ. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, a to povinnosť vykonať\nopatrenia na odstránenie zisteného nedostatku - zosúladenie informácie na letáku „Zásady a postup pri\nvybavovaní reklamácie“ so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Dňa 21. marca 2014 vydal prvostupňový\norgán oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia postihu podľa § 24 zákona o ochrane\nspotrebiteľa, a to na základe porušenia § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona o\nochrane spotrebiteľa, keďže žalobca pri predaji obuvi pripájal k dokladu o kúpe výrobku leták „Zásady\na postup pri vybavovaní reklamácie“, ktorý obsahoval vyššie uvedené informácie, čím mal uprieť právo\nspotrebiteľov na uplatnenie reklamácie. K oznámeniu o začatí správneho konania sa žalobca vyjadril\npodaním doručeným prvostupňovému orgánu dňa 02. mája 2014, v ktorom uviedol, že informácie v\npredmetnom letáku nespôsobujú neprijatie reklamácie žalobcom, resp. upretie práva spotrebiteľov na\nreklamáciu. Porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa si nebol vedomý. Následne vydali prvostupňový\norgán a žalovaný v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutia.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v\nbežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,\nbezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu\na kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.\nPodľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva\npodľa § 3.\nPodľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom\nalebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru\nvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66\n400 Eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 Eur.\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku\na po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219\nods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP považuje napadnutý rozsudok krajského súdu za\nvecne správny a odvolanie žalovaného za nedôvodné.\nNázor žalovaného, podľa ktorého informácie opísané v úvode tohto rozsudku a obsiahnuté v letáku\nžalobcu, ktorý žalobca prikladal k dokladu o kúpe tovaru, sú spôsobilé naplniť skutkovú podstatu upretia\npráva § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, čo žalovaný stotožňoval s ohrozovacím správnym\ndeliktom, považuje odvolací súd za ničím nepodložený a vychádzajúci z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu uvádza, že žalovaný ako orgán verejnej\nmoci je povinný vykladať všeobecne záväzné právne predpisy ústavne-konformným spôsobom. Výklad\nust. § 4 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa zo strany žalovaného\nnemožno v tomto prípade považovať za správny. Pri posudzovaní určitého konania predávajúceho\nz hľadiska možného porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľov žalovaný ako orgán dozoru síce\ndisponuje určitou voľnosťou v rámci správnej úvahy, aj to má však svoje hranice a nemožno túto úvahu\nuplatňovať absolútne. Aj správna úvaha (diskrečná právomoc) správneho orgánu sa nesmie vymykať\nústavno-konformnému výkladu všeobecne záväzných právnych predpisov. Tiež ukladanie pokút za\nsprávne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu, zákonom dovoleného rozhodovacieho\nprocesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc\na určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického\nuvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené.\nV danom prípade nie je možné považovať predmetné informácie obsiahnuté v letáku žalobcu za\nspôsobilé porušiť alebo ohroziť právo spotrebiteľov podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa,\nresp. za spôsobilé tieto práva upierať. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, v čom konkrétne videl žalovaný\nupretie práva spotrebiteľa (práva na uplatnenie reklamácie) vyplývajúce z informácií obsiahnutých v\nletáku žalobcu. Informácie týkajúce sa upozornenia na dodržiavanie reklamačných zásad, prípadne\nnávodu na údržbu a používania výrobku z hľadiska jeho špecifík, nie je možné považovať za upretie\npráva spotrebiteľa na uplatnenie reklamácie. Z uvedených informácií totiž v žiadnom prípade nevyplýva,\nže by žalobca deklaroval neprijímanie reklamácií alebo, že by týmto spôsobom odstrašoval spotrebiteľov\nod prípadného uplatňovania reklamácií tak, ako to mienil žalovaný. Bez povšimnutia nemožno nechať\nani skutočnosť, že spotrebiteľ, ktorý podal podnet žalovanému, svoje právo na reklamáciu u žalobcu\nuplatnil a žalobca túto reklamáciu aj vybavil, i keď nebola uznaná, čo je ale z hľadiska zodpovednosti\nžalobcu v tomto konaní irelevantné.\nNajvyšší súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali\nvecnú správnosť výroku rozsudku krajského súdu, ani také právne relevantné námietky, s ktorými\nby sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. Najvyšší súd tiež\nnezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu\nv Košiciach.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom podaného odvolania,\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 tak, že\núspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho\nzastúpenia za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ zákona\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 143\nEur + režijný paušál vo výške 8,58 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní\npredstavujú sumu 151,58 Eur.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/26/2015", "guid": "dc8a02aa-d6d3-4efd-b55f-f934f6e5cabe:1bf6bd08-1f4c-4d9e-b668-909eaefc98c5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}