{"guid": "4c84e337-c787-4234-8523-2669ab42b5bd:71b5ac8f-3547-4618-b7cc-86a73e684af9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7014201345.1", "spisova_znacka": "5Sžo/52/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/52/2016 z 26. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2018, sp. zn. 5Sžo/52/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:7014201345.1", "identifikacne_cislo": "7014201345", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2018-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/71b5ac8f-3547-4618-b7cc-86a73e684af9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7014201345.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7014201345.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7014201345.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/52/2016\n7014201345\n26. 02. 2018\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2018:7014201345.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a\nčleniek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 310, právne\nzastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo\nživotného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 7142/2014-1.10 (19/2014- rozkl.) z 27. augusta 2014, v konaní o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/36/2014-71 zo 4. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/36/2014-71 zo 4. mája\n2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Napadnutým rozsudkom č.k. 6S/36/2014-71 zo 4. mája 2016 Krajský súd v Bratislave žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal aby Krajský súd zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj\nrozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, podľa §250j ods. 1 OSP zamietol s\ntým, že námietky neodôvodňovali zrušenie rozhodnutia.\n2. Rozhodnutím č. 7142/2014-1.10 (19/2014-rozkl.) z 27. augusta 2014, žalovaný zamietol rozklad\nžalobcu a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky odboru štátne správy\nochrany prírody č. 3545/2014-2.3 z 13. júna 2014, ktorým povolilo výnimku zo zákazov ustanovených §\n35 ods. 1 písm. b) a r) zákona o ochrane prírody a krajiny, výnimkou povolilo usmrtiť-odstreliť- jedného\njedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Zimná, držať ho a prepravovať. O trovách konania rozhodol\nsúd podľa § 250k ods. 1 OSP a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca\nvo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti jeho\nrozhodnutia nepatrí.\n3. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, uviedol, že bol účastníkom konania,\nv ktorom bola udelená výnimka a počas celého konania poukazoval na to, že udelenie výnimky na\nusmrtenie medveďa hnedého nemôže naplniť cieľ sledovaný jej udelením. Žalobca poukázal na to,\nže medveď hnedý je chráneným druhom a prioritným druhom európskeho významu, ktorého ochrana\nvyplýva Slovenskej republike z ustanovení Smernice o biotopoch. Žalobca uviedol, že nemožno\nzabrániť prenikaniu jedincov medveďa hnedého do intravilánu obce, pokiaľ nebude predovšetkým\nzabezpečený odpad pred jeho ľahkým získavaním z odpadových nádob, ktorý je dôvodom prenikania\n\nmedveďov hnedých do blízkosti ľudských sídiel. Žalobca namietal, že správny orgán nezobral pri svojom\nrozhodovaní o výnimke do úvahy súvislosti, ktoré udeľovanie takejto výnimky mal vo vzťahu k ochrane\nmedveďa hnedého poskytnutej Smernicou o biotopoch. Žalovaný neakceptoval argument žalobcu, ktorý\npoukázal na inštrukciu pre vytváranie plánov pre management veľkých šeliem na úrovni populácii, pričom\nuvedený dokument je významným podkladom umožňujúcim presný a správny výklad čl. 16 v spojení s\nčl. 12 ods. 1 písm. a/ Smernice. Žalovaný zároveň nezohľadnil čl. 3 ods. 1 Smernice. Žalobca namietal\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý ani v jednom zo svojich rozhodnutí vydaných v oboch\nstupňoch nedal uspokojivú odpoveď na otázku, resp. aké skutočnosti zistené v konaní odôvodňujú\npredpoklad, že udelenie výnimky je spôsobilé viesť k dosiahnutiu sledovaného cieľa, za situácie keď\ndôvody synantropizácie existujú pred udelením výnimky s udelením výnimky nezmenia, ani nezredukujú.\nZáverom poukázal žalobca, že absentuje akékoľvek zistenie z vlastnej činnosti žalovaného, ktoré by\npotvrdzovalo efektívnosť udeľovania predmetných výnimiek vo vzťahu k škodám a verejnej bezpečnosti\nobyvateľstva.\n4. Žalovaný v písomnom podaní poukázal na to, že z údajov poskytnutých Štátnou ochranou prírody\nSlovenskej republiky (ďalej aj ako „ŠOP SR“) ako aj z informácií predložených žiadateľom mal za\npreukázané, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri Zimná nie je ohrozená a všetko\nnasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom poľovnom revíry prosperuje a jeho\npopulácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblasti zasiahnutých ľudskou\nčinnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom\npočte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom\nrevíri je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. Taktiež boli potvrdené skutočnosti ohľadom\nnebezpečného stretnutia s medveďom v extraviláne, na frekventovaných turistických chodníkoch a v\nblízkosti rekreačných chát. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých\nšeliem ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno\nv reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce\nopatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky.\nV súvislosti s posúdením existencie možných alternatív k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal aj\nmožnosťou odchytu medveďov a ich umiestnením do zoologických záhrad alebo vypustením do iných\nlokalít. Zoologické záhrady v SR a ČR však nemali záujem o umiestnenie týchto živočíchov do ich\nzariadení a nerealizovateľné je aj premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené\nsynantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa problém preniesol\niba na iné miesto.\n5. Žalovaný odôvodnil vydanie výnimky záujmom ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti\nľudí. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou\nsa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho\nprirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti obydlí. V správnom konaní bolo podľa\nžalovaného jednoznačne preukázané splnenie zákonných podmienok na povolenie odstrelu jedného\njedinca medveďa hnedého v lokalitách jeho zvýšeného výskytu v blízkosti ľudských sídel. ŠOP SR v\npodkladoch zaslaných žalovanému v rámci konania o povolení výnimky konštatovala vysokú hrozbu\nstretov človeka s medveďom, v tejto oblasti vzhľadom na prenikanie jedinca do blízkosti zastavaných\núzemí. Rozhodnutie o povolení výnimky bolo teda vydané v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou\npredísť vzniku následkov na zdraví alebo živote osôb.\n6. K námietke žalobcu, že žalovaný nebral do úvahy súvislosti, ktoré udeľovanie takejto výnimky\nboli vo vzťahu k ochrane medveďa hnedého poskytnuté Smernicou o biotopoch a že sa odmietol\nzaoberať výkladom týchto podmienok v príslušnom dokumente vypracovanom pre Európsku komisiu\nžalovaný uviedol, že ustanovenia smernice vrátane podmienok upravujúcich povoľovanie výnimiek z\npodmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu uvedených v prílohe č. IV tejto smernice sú\nv plnom rozsahu preberané do príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody, ktorými sa ministerstvo\nriadilo pri rozhodovaní vo veci žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého v\npoľovnom revíri. Uplatnením postupu podľa zákona o ochrane prírody v uvedenom správnom konaní\nnedošlo k rozporu s ustanoveniami Smernice o biotopoch, pretože aj táto pripúšťa povolenie výnimky\nz podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu za predpokladu, že neexistuje iná\nuspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobiť zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na\núzemí jeho prirodzeného výskytu, a že povolenie výnimky je v záujme zdravia a bezpečnosti ľudí, pričom\ntieto podmienky boli v konaní vo veci žiadosti žiadateľa o povolení výnimky na usmrtenie medveďa\nhnedého v plnom rozsahu naplnené.\n\n7. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe poukázal na dokument vypracovaný pre Európsku komisiu Európskou\niniciatívou pre veľké šelmy - „Inštrukciu pre vytváranie plánov pre managment veľkých šeliem na úrovni\npopulácie“ z júla 2008, nie je pravdivá námietka, že by sa vo svojom rozhodnutí žalovaný odmietol\nzaoberať výkladom podmienok ochrany medveďa hnedého uvedených v predmetnom dokumente.\nZároveň žalovaný dodal, že uvedený dokument akceptuje regulačný lov veľkých šeliem, tieto podmienky\nžiadnym spôsobom nedáva do súvisu s ustanoveniami Smernice o biotopoch ani s povoľovaním\nvýnimiek z podmienok ochrany druhov európskeho významu, preto nie je zrejmé, na základe čoho dospel\nžalobca k záveru, že ide o výklad podmienok ochrany medveďa hnedého ustanovených v Smernici\no biotopoch. Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre\nmanagment veľkých šeliem.\n8. K námietke žalobcu, že žalovaný pri svojom rozhodnutí nezohľadnil čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch,\nžalovaný uviedol, že námietku udelil v súlade s § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona o ochrane prírody a v\nsúlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody. Konanie sa týkalo druhovej ochrany\nupravenej v druhej hlave tretej časti zákona o ochrane prírody, v ktorej sú prebrané príslušné čl. 12 až 16\nSmernice o biotopoch. Vzhľadom na skutočnosť, že konaním o povolení výnimky na usmrtenie medveďa\nhnedého nebola dotknutá ochrana prírodných biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého, nebol\ndôvod, aby správne orgány v predmetnom konaní osobitne odôvodňovali svoje rozhodnutia z hľadiska\nuplatnenia čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch.\n9. Žalovaný dodal, že usmrtením jedného jedinca medveďa hnedého nedôjde k negatívnemu zásahu do\npopulácie medveďa hnedého v priľahlých územiach Európskeho významu (SKÚEV 0302 Ďumbierske\nTatry, SKÚEV 1098 Zvolen a SKÚEV 0238 Veľká Fatra). Zároveň boli stanovené prísne podmienky\nrealizácie uvedenej výnimky, kde mimo iné je určené, že lov sa uskutoční na území ochranného pásma\nNAPANT (druhý stupeň ochrany) v pásme maximálne 500 metrov od južného okraja intravilánu celej\nobce, resp. v lokalite Lastovičia dolina v území s druhým stupňom ochrany. Zároveň ŠOP SR vo\nsvojom stanovisku z 23. mája 2014 uvádza, že po zhodnotení žiadosti konštatuje, že zhodnotením\nkumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v území\neurópskeho významu, v ktorom odporúča povolenie výnimky. Týmto sa vylúčila možnosť ohrozenia\nmedveďov v týchto územiach a minimalizoval sa negatívny dopad na ich populáciu.\n10. K žalobcom namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutí napadnutých v žalobe, žalovaný uviedol,\nže si v konaní vyžiadal stanovisko ŠOP SR, ktorá v podkladoch zaslaných žalovanému v rámci\npredmetného konania konštatovala, že po preverení tvrdení uvádzaných žiadateľom v žiadosti na\npredmetných lokalitách existuje vysoká hrozba stretov človeka s medveďom. ŠOP SR v rámci\npredloženého odborného stanoviska jednoznačne odporučila povoliť požadovanú výnimku najmä za\núčelom zabezpečenia ochrany zdravia ľudí a minimalizovania ďalších škôd, nebezpečných stretov a\nkolíznych situácií a prenikania jedincov do blízkosti intravilánu obce\n11. Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi\nsporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Dňa 31. decembra 2013 bola žalovanému\ndoručená žiadosť Poľovníckej spoločnosti Zelený les o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zákona č.\n543/2002 Z.z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2014 v počte 2 kusy. Žiadateľ\nodôvodnil svoju žiadosť vysokým stavom medveďov v revíri, čo spôsobuje nebezpečné strety človeka a\nmedveďa v extraviláne i v blízkosti intravilánu obce Oravská Lesná hraničiacej s predmetným poľovným\nrevírom Zimná. Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko z 25. februára 2014 k\nregulačnému odlovu medveďa hnedého v roku 2014, odporučila udeliť výnimku, uviedla čas, spôsob a\npodmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do\n100 kg. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b/ a c/ zákona o\nochrane prírody povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b/ zákona o ochrane prírody,\nt.j. povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého, držať ho a prepravovať v\npoľovnom revíri. Zároveň boli stanovené presné podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona o\nochrane prírody. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol konkrétne skutočnosti,\nktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených zákonom o ochrane prírody. Proti\nprvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister životného prostredia\nnapadnutým rozhodnutím tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n\n12. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z dôkazov predložených žiadateľom o povolenie\nvýnimky - žalobcom, ktoré boli preverené pracovníkmi ŠOP SR, nadobudol presvedčenie, že v ostatných\nrokoch došlo v predmetnom poľovnom revíri k značnému nárastu počtu medveďov a pre prirodzený\nživot nemajú medvede dostatok svojho teritória. Potravu hľadajú v blízkosti ľudských obydlí a sídiel,\nkonkrétne na salaši a v intraviláne v priestoroch školského dvora, kedy pri hľadaní potravy strácajú\nprirodzenú plachosť a dochádza k stretom s občanmi. Dôkazy predložené žiadateľom o povolenie\nvýnimky preukazujú, že sa jednalo o miesta stretov, ktoré sú jednoznačne atypické, t.j. územie mimo\njeho prirodzene výskyt (v blízkosti ľudských obydlí). Podľa súdu bolo nepochybné, že jedinec pohybujúci\nsa v blízkosti ľudských osídiel je synantropným jedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne\nminimalizované, znaky plachosti. Práve táto skutočnosť odôvodňuje opodstatnenosť udelenia výnimky\npodľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody. ŠOP SR vo svojom stanovisku, ktoré bolo\npodkladom pre rozhodnutie konštatovala, že odstrelom jedného jedinca medveďa hnedého v danom\npoľovnom revíry a v danom území nedôjde k negatívnemu zásahu do populácie medveďa hnedého. Súd\nmal za to, že v danom prípade bola splnená i podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 2 zákona o ochrane\nprírody, teda že výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu\nv jeho prirodzenom areáli.\n13. Krajský súd v súvislosti s namietaným nesplnením účelu povolenej výnimky poukázal na podmienky\nprvostupňového rozhodnutia určené v zmysle § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody. Súd uviedol, že\npovolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého bolo najmä v lokalitách jeho častého výskytu,\nkde dochádzalo i k častým stretom synantropných medveďov s ľuďmi. Náhodné strety medveďa\ns ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy\nzdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého, ktorého\nsa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie\nlen jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším\npočtom týchto jedincov. Povolenie predmetnej výnimky až po útoku medveďa hnedého na človeka (t.j.\njedinca vykazujúceho agresívne správanie) by bolo opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s\nustanovením § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody, v zmysle ktorého je vznik škodlivého\núčinku na zdraví a živote ľudí irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené\nustanovenie nepochybne už stráca na význame. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd k záveru,\nže napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona.\nII.\n14. Žalobca proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/36/2015-71 zo 4. mája 2016 v zákonom\nstanovenej lehote podal odvolanie, ktorým žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie\nžalovaného aj prvostupňového správneho orgánu zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná\nžalobcovi náhradu trov celého konania.\n15. V dôvodoch odvolania uviedol žalobca, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny\nz dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ustanovením § 221 ods. 1\npísm. f/ OSP - súd odňal účastníkom možnosť konať pred súdom ako aj v ustanovení § 205 ods. 2 písm.\nf/ OSP - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa\nžalobcu skutkové a právne argumenty súdu prvého stupňa nereagujú na konkrétne argumenty žalobcu,\nale reflektujú všeobecný pohľad na početnosť populácie medveďa hnedého a potrebu tzv. regulačného\nodstrelu. Podľa žalobcu súd prvého stupňa nedal nijakú odpoveď na podstatu argumentov žalobcu,\nže udelenie výnimky za stavu, keď v minulosti udelené výnimky nijakým identifikovateľným spôsobom\nnenaplnili sledovaný cieľ, nemožno považovať za udelenie výnimky v súlade so zákonom. Žalobca\npoukázal na to, že ako účastník konania má právo oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, vyjadriť sa\nk nemu, spôsobu jeho zistenia, navrhnúť jeho doplnenie. Podklady rozhodnutia, na ktoré poukázal súd\nprvého stupňa, nie sú podkladmi, ktoré by boli žalobcovi - ako účastníkovi konania - známe, mohol sa\nk nim vyjadriť, mohol sa vyjadriť k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Tým bola žalobcovi,\nako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, čo zakladá vadu, ktorá mohla\nspôsobiť nezákonnosť rozhodnutia.\nIII.\n\n16. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol žalovaný k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu,\nnasledovné. V súvislosti so spôsobilosťou výnimky prispieť k dosiahnutiu sledovaného cieľa, teda k\nnaplneniu zákonného dôvodu, pre ktorý bola udelená, uviedol žalovaný, že Ministerstvo odôvodnilo\nvydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b/\na c/ zákona o ochrane prírody záujmom ochrany verejného zdravie s verejnej bezpečnosti ľudí a\npredchádzania závažných škôd na majetku osôb. V zmysle tohto ustanovenia, sa nevyžaduje vznik\nškodlivého následku na verejnom zdraví, na verejnej bezpečnosti ľudí alebo na majetku osôb, ale\npreferuje sa ochrana týchto záujmov pre vznikom takéhoto škodlivého následku, pretože keď takýto\nnásledok vznikne, uvedené zákonné ustanovenie stráca na význame. Povolenie výnimky z uvedeného\ndôvodu má teda predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa dá predchádzať nebezpečným\nstretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne\nobcí a v blízkosti ľudských obydlí a zamedzeniu vzniku škôd na majetku osôb. Odvolací orgán mal za\npreukázané, že povolený odstrel jedného jedinca medveďa na lokalitách Lomňanská priehyba a Paráč,\nk.ú. H., vychádza zo zodpovedného vyhodnotenia podkladov ministerstvom.\n17. Ďalej žalovaný uviedol, že ako prvostupňový, tak aj druhostupňový správny orgán vzali pri\nrozhodovaní do úvahy aj vyjadrenie ŠOP SR, vrátane stanoviska a formulára predloženého v tomto\nkonaní. ŠOP SR uviedla, že v prechádzajúcich obdobiach priebežne evidovala a preverovala škody\nspôsobené medveďom a strety medveďov a obyvateľstvom. Správne orgány vychádzali aj z príloh\nžiadosti, ktorými sú: vyjadrenie štátneho podniku LESY SR, š.p. Banská Bystrica, OZ Námestovo z 13.\njanuára 2014 a vyjadrenie obce Oravská Lesná zo 7. januára 2014 a z príloh stanoviska ŠOP SR č.\nŠOPSR/848/2014 z 25. februára 2014, ktorými súd: terénny záznam (obhliadka na mieste samom) z\n21. februára a zápis z pohovoru z 21. februára 2014.\n18. Záverom k uvedenej námietke poukázal žalovaný na odôvodnenie rozhodnutia o rozklade, v\nzmysle ktorého: „LZ VLK sa v časti rozkladu venovanej projektu „Výskum a monitoring populácií\nveľkých šeliem a mačky divej na Slovensku zaoberá neaktuálnou informáciou z roku 2008. ŠOP SR\nrealizuje pravidelný monitoring medveďa hnedého priamo v teréne jednotlivými organizačnými zložkami\nŠOP SR. Tieto dáta sú pravidelne dopĺňané do centrálnej databázy, z ktorej sa čerpá v prípade\npotreby vypracovania odborných stanovísk k žiadostiam o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa\nhnedého. ŠOP SR ako odborná organizácia venujúca sa uvedenej problematike ochrany prírody vrátane\nochrany medveďa hnedého na základe realizácie vlastných monitoringov, komunikáciou s miestnou\nsamosprávou, obhospodarovateľmi pozemkov, chovateľmi hospodárskych zvierat a včiel, poľovníkmi,\nturistami a inými dotknutými subjektmi dokáže z odborného hľadiska posúdiť potrebu, resp. nutnosť\nrealizácie výnimky na usmrtenie medveďa v rôznych lokalitách.“\n19. K druhému odvolaciemu dôvodu, týkajúceho sa odňatia možnosti konať pred správnym orgánom\nz dôvodu, že žalobcovi neboli známe podklady rozhodnutia, nemohol sa k ním vyjadriť a ani navrhnúť\nich doplnenie, uviedol žalovaný, že ministerstvo v rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z\npodmienok ochrany medveďov hnedých podané žiadosti každoročne posudzuje na základe pokladov,\nktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania stavu populácie medveďa hnedého na celom území\nSlovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vrátane populačného a areálového trendu\ntohto druhu, ako aj na základe vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom,\nale ja možného ohrozenia obyvateľov. Vždy sa prihliada aj na stav populácie medveďa hnedého v danej\nlokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek na\nusmrtenie medveďa hnedého, ako aj na medveďmi spôsobené škody a počet nebezpečných stretov\nmedveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých lokalitách. ŠOP SR jednoznačne odporučila povoliť\npožadovanú výnimku a ministerstvo povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v súlade\ns § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b/ a c/ zákona o ochrane prírody podrobne a náležitým spôsobom\nzdôvodnilo. Ministerstvo na základe zadovážených podkladov povolí požadovanú výnimku iba v tom\nprípade, ak má jednoznačne preukázané, že povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v\npredmetnom poľovnom revíri z dôvodov podľa § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody je oprávnené,\na teda, že nie je dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky, ktorou\nje skutočnosť, že pri neexistencii inej ekonomickej a technicky realizovateľnej alternatívy, povolená\nvýnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie tohto druhu v jeho prirodzenom\nareáli a ochráni sa život a bezpečnosť ľudí, resp. predíde sa vzniku závažných škôd. Podklady,\nktorými disponuje ŠOP SR, sa v prípade každej jednotlivej žiadosti o udelenie výnimky premietnu do\nodborného stanoviska ŠOP SR, ktoré je súčasťou administratívneho spisu v správnom konaní, s ktorým\n\nje účastník konania oboznámený. Žalovaný záverom uviedol, že žalobcovi nebola postupom správneho\norgánu odňatá možnosť konať pred správnym orgánom a mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov\nvychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne orgány v konaní správne aplikovali\npríslušné ustanovenia správneho poriadku ako aj ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane\nprírody upravujúce podmienky pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov. Obe\nrozhodnutia obsahujú všetky náležitosti ustanovené § 47 správneho poriadku a preto žalovaný navrhol\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a zamietol podané\nodvolanie žalobcu.\nIV.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2\nOSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.\n21. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve a v zmysle § 1 písm. b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\n22. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\n23. Najvyšší súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného a po oboznámení sa\ns obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery\nspolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd v zásade stotožňuje v celom\nrozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne a konštatuje, že aby neopakoval\npre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší\nsúd sa vo svojom odôvodnení obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku a doplnenie k odvolacím námietkam odvolateľa.\n24. K odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého z dokazovania pred správnymi orgánmi a ani z ich úvah\nnevyplýva, ako tieto orgány dospeli k záveru, že výnimka z ochrany medveďa hnedého je spôsobilá\nprispieť k dosiahnutiu sledovaného cieľa, teda k naplneniu zákonného dôvodu, pre ktorý bola udelená,\nuvádza súd nasledovné:\n25. Podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z\npodmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len\nak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie\npriaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.\n26. Podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona výnimku podľa ods. 2 možno povoliť v záujme verejného\nzdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v\nzáujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo\nhospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie.\n27. Zmyslom § 40, ktorý je transpozíciou čl. 16 smernice o biotopoch, je dosiahnutie vyššej úrovne\nochrany a prísnejších kritérií pre budúce zásahy do biotopov zvlášť chránených rastlín a živočíchov než\nje tomu u všeobecnej druhovej ochrany. Žiadateľ o výnimku bude úspešný, len ak splní každú z tam\n\nuvedených podmienok. Podľa § 40 sa povoľujú činnosti a zásahy, ktoré sú zákonom a priori zakázané.\nNa začatie konania o povolení výnimky postačuje samotná eventualita zásahu do prirodzeného vývoja\nobzvlášť chráneného živočícha, a práve pravdepodobnosť poškodenia a miera škodlivosti zásahu\nsú hľadiskami, s ktorými sa musí orgán ochrany prírody v konaní o výnimke zo zákazu primerane\nvysporiadať.\n28. Ustanovenie § 40 ods. 3 obsahuje výpočet konkrétnych dôvodov, ktorých existencia pre daný prípad\nmusí byť zrejmá a preukázaná. Ďalšími skutočnosťami, ktoré je nevyhnutné v každom správnom konaní\no výnimke zo základných ochranných podmienok osobitne chránených živočíchov a rastlín preukázať, je\nneexistencia iného uspokojivého riešenia a skutočnosť, že populácia druhu, ktorý je predmetom žiadosti,\nbude udržaná v stave priaznivom z hľadiska ochrany. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé,\nako boli splnené všetky podmienky pre povolenie výnimky. Ak nie sú splnené všetky tri (konkrétny\ndôvod podľa § 40 ods. 3, absencia iného uspokojivého riešenia a udržanie populácie daného druhu v\npriaznivom stave ochrany), nemožno výnimku povoliť. V prípade, že splnené sú, mal by sa orgán ochrany\nprírody ďalej zaoberať aj možnosťami eliminácie negatívnych dopadov na jedinca a populáciu druhov,\nktoré sú predmetom žiadosti o povolenie výnimky. Najvyšší súd konštatuje, že je ako zo spisu, tak aj z\nprvostupňového rozhodnutia súdu zrejmé, že sa správny orgán s uvedenými skutočnosťami dostatočne\nvysporiadal - žalovaný sa zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO\nalebo iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v Slovenskej aj Českej republike, ktoré však o medveďa\nhnedého neprejavili záujem. Rovnako neúčelným by bolo premiestnenie problémového jedinca do inej\nlokality.\n29. Z povahy veci je zjavné, že pokiaľ dochádza k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov najmä\nv dôsledku synantropizácie medveďa hnedého v posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom\nčase situáciu riešiť inak, ako udelením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Ak má byť dôvodom pre\npovolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán v konaní požadovať\nod žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných medveďov v blízkosti\nľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby bolo možné z takýchto\nkonkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Odvolací súd je\ntoho názoru, že správny orgán vychádzal z dostatočne podloženého a zdokumentovaného stavu o čom\nsvedčí obsah spisu, správny orgán vyhodnotil podklady a povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti\nľudí a za účelom predchádzania škôd na majetku osôb so snahou predísť následku na zdraví alebo\nna živote.\n30. K druhému odvolaciemu dôvodu žalobcu, uvádza odvolací súd, že žalobca bol účastníkom konania a\nmal možnosť sa s podkladmi, ktorými disponuje ŠOP SR a ktoré sa v prípade každej jednotlivej žiadosti\no udelenie výnimku premietnu do odborného stanoviska ŠOP SR, oboznámiť.\n31. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva, alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\n32. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\n33. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané\ndispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).\n34. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\n\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\n35. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej\nprávnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal,\nnie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej\nzásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným\nskutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu\nvec relevantný právny predpis.\n36. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali\nzmeniť napadnutý rozsudok, vyhovieť žalobe v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie žalovaného aj\nprvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, ako to navrhoval\nžalovaný. Správne orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami správneho poriadku, ako\naj zákona o ochrane prírody.\n37. Preskúmavaním veci v odvolacom konaní dospel najvyšší súd k záveru, že krajský súd sa náležite\nvysporiadal so žalobnými dôvodmi a námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní neodôvodňujú zmenenie\nrozsudku krajského súdu. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so\nzákonom, a preto súd stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku,\nrozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n38. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia §\n250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že účastníkom ich\nnáhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný\nnárok.\n39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}