{"guid": "5297883f-be32-4ff1-8ba1-df936ab6fc9d:db2833c4-168a-4e0d-a0cd-1df40755e94f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7014200002.1", "spisova_znacka": "10So/7/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/7/2017 z 24. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. 10So/7/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7014200002.1", "identifikacne_cislo": "7014200002", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2018-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-195.odsek-4", "nazov": "§ 195 ods. 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-195.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88", "nazov": "§ 88 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-83", "nazov": "§ 83 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-83", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-83"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-195", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-88", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-83"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db2833c4-168a-4e0d-a0cd-1df40755e94f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7014200002.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7014200002.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7014200002.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10So/7/2017\n7014200002\n24. 01. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:7014200002.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa\nO. A., nar. XX. mája XXXX, bytom M., zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Antolom, so sídlom\nZbojničná 12, Košice, proti odporkyni Sociálnej poisťovňa - ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o\npreskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 314-1/2012-BA zo dňa 09.01.2012 o úrazovú rentu, na odvolanie\nnavrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/98/2016-42 zo dňa 30.\nnovembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/98/2016-42\nzo dňa 30. novembra 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. 314-1/2012-BA zo dňa 09.01.2012, ktorým\nrozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa\n19. augusta 2008 podľa § 83 a § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nemá nárok na úrazovú rentu.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní mal preukázané, že navrhovateľovi\nbola priznaná choroba z povolania na základe Hlásenia choroby z povolania vystavenom Klinikou\npracovného lekárstva a klinickej toxikológie FN L. Pasteura Košice zo dňa 21.06.2005 s dátumom\npriznania 21.10.2004 ako choroba z vibrácií - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín\nspôsobené vibráciou. Ako organizácia, kde choroba z povolania vznikla, je v Hlásení označený Pavol\nSiman, Muránska Zdychava č. 37, IČO: 32963769. V čase prvého zistenia choroby z povolania\n(19.08.2004), ako aj v čase jej hlásenia teda navrhovateľ podnikal a pracoval v podmienkach, za ktorých\nvzniká choroba z vibrácií.\nVzhľadom na to, že samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), ktorou bol navrhovateľ od roku 1995,\naj v čase zistenia choroby z povolania, nie je na účely úrazového poistenia zamestnancom podľa § 4\nods. 3 zákona o sociálnom poistení, ale ani zamestnávateľom podľa § 7 zákona a nespadá do osobného\nrozsahu úrazového poistenia podľa § 16 zákona, navrhovateľ nespĺňa podmienky pre priznanie úrazovej\nrenty. Súd preto dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a bolo vydané\nv súlade s príslušnými právnymi predpismi.\n\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 2501 ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP tak, že\nneúspešnému navrhovateľovi nepriznal ich náhradu.\nRozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním s návrhom, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne zruší a vec jej vráti na ďalšie\nkonanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.\nMá za to, že pre správne a objektívne posúdenie veci má byť rozhodujúcou skutočnosť, že navrhovateľ\nmal poškodené zdravie už v čase, keď bol zamestnancom v š. p. Lykotex Revúca, kde pracoval\nza podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Poukázal na rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/36/98, podľa ktorého pre určenie zodpovednosti zamestnávateľa za\nškodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania v zmysle § 190 ods. 3 Zákonníka práce\nje rozhodujúcou skutočnosťou čas zistenia choroby z povolania. Má za to, že ak zamestnanec\nod vzniku choroby z povolania do jej zistenia pracoval u viacerých zamestnávateľov, z hľadiska\nurčenia zodpovednosti toho - ktorého zamestnávateľa za škodu v súvislosti s touto chorobou je ďalej\nrozhodujúce, či sú uňho objektívne dané podmienky, z ktorých zistená choroba z povolania vzniká.\nV danom prípade by mal preto navrhovateľ ako SZČO niesť zodpovednosť za chorobu z povolania v\nrozsahu 15 % a firma Lykotex š. p. v rozsahu viac ako 85 %. Keďže tento štátny podnik už zanikol,\nzodpovednosť sa prenáša na štát.\nĎalej poukázal na skutočnosť, že zamestnávateľ zodpovedá za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze a\nza škodu spôsobenú chorobou z povolania, ak je tu príčinný vzťah medzi škodou a pracovným úrazom,\nprípadne chorobou z povolania, pričom ide o objektívnu zodpovednosť. Krajský súd sa obmedzil iba\nna konštatovanie, že navrhovateľ bol v čase priznania choroby z povolania SZČO, opomenul však\nposúdiť správnosť rozhodnutia odporkyne v časti navrhovanej deľby náhrady za škodu, teraz úrazovej\ndávky. Poprel existenciu prípustnej delenej zodpovednosti každého zo škodcov. Povrchné, nedostatočné\nodôvodnené a teda nepreskúmateľné rozhodnutie odporkyne neobsahuje posúdenie obsahu lekárskych\nspráv a kvalitu hygienického prešetrenia pracoviska, takže odporkyňa nevylúčila poškodenie zdravia\nnavrhovateľa vo firme Lykotex Revúca š. p. a z týchto hľadísk vec neposudzoval ani krajský súd.\nOdporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v celom rozsahu súhlasí s právnym názorom krajského\nsúdu uvedeným v napadnutom rozsudku a zotrváva na svojom právnom názore vyslovenom v\npreskúmavanom rozhodnutí. Pre posúdenie nároku navrhovateľa na úrazovú rentu považovala za\nrozhodujúcu skutočnosť, že podľa priebehu trvania zamestnaní uvedených v informačnom systéme\nJednotný výber poistného Sociálnej poisťovne je navrhovateľ prihlásený od 5. mája 1999 ako SZČO.\nOd uvedeného dátumu až do 27. októbra 2009 navrhovateľ nemal postavenie zamestnanca podľa §\n4 ods. 3 zákona a nemal ani postavenie fyzickej osoby podľa § 17 ods. 2 zákona, na ktorú sa podľa\nzákona vzťahuje úrazové poistenie, preto mu nevznikol nárok na žiadnu dávku z úrazového poistenia.\nNavrhovateľove zdravotné problémy nemajú vplyv na právne posúdenie uplatneného nároku, ktoré\nvychádza z § 195 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník prace, nakoľko podľa tohto ustanovenia pre\nurčenie zodpovednosti, ktorý zamestnávateľ zodpovedá za škodu vzniknutú zamestnancovi chorobou z\npovolania, je rozhodujúci čas zistenia tejto choroby a nie čas jej vzniku, preto posledný zamestnávateľ\nje zodpovedný za chorobu z povolania bez ohľadu na intenzitu a čas rizikového pôsobenia na zdravie\nzamestnanca. Aj na Hlásení choroby z povolania z 21.06.2005 je ako organizácia, kde choroba z\npovolania vznikla uvedený sám navrhovateľ. Ani predstava navrhovateľa o delení zodpovednosti za\nchorobu z povolania - 15 % navrhovateľ a 85 % š. p. Lykotex Revúca, nemá oporu v zákone, nakoľko\nZákonník práce nepozná delenú zodpovednosť za vznik choroby z povolania. Zodpovedným subjektom\nza vznik choroby z povolania, ktorá bola zistená dňa 19. augusta 2004, je sám navrhovateľ. Právny stav\nprípadu navrhovateľa je jednoznačný a nesporný, pretože otázka zodpovednosti za škodu spôsobenú\nchorobou z povolania vychádza z § 195 ods. 4 Zákonníka práce a úrazové poistenie sa na SZČO\nnevzťahuje, preto nemohol byť navrhovateľovi priznaný nárok na úrazovú rentu.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako\nzákonný a vecne správny potvrdil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade\ns § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné,\n\npretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti\nodvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 24.01.2018 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1\na 3 O.s.p.).\nPodľa § 83 zákona č. 461/2001 Z. z., poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec\nzamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa\nu nich zistila choroba z povolania.\nPodľa § 16 zákona č. 461/2001 Z. z., povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý\nzamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v\nštátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,\nv služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva\naspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa\nosobitných predpisov. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu\nodňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo\nvýkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2001 Z. z., nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia\nzamestnávatelia má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených\ntýmto zákonom.\nPodľa § 195 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, za škodu spôsobenú zamestnancovi\nchorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred\njej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol\npostihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení\n(zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. 314-1/2012-BA zo dňa\n09.01.2012, ktorým rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z\npovolania zistenej dňa 19. augusta 2008 podľa § 83 a § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nemá nárok na úrazovú rentu.\nV konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bola priznaná choroba z povolania; v spise sú založené dve\nHlásenia choroby z povolania vystavené Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Košice,\nobe pod č. 101/2004 a s dátumom prvého zistenia choroby 19.08.2004. Líšia sa dátumom vystavenia: 1.\nhlásenie je z októbra 2004 a je v ňom označená choroba z vibrácií - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a\nnervov končatín spôsobené vibráciou (zaradená pod pol. 28 v Zozname chorôb z povolania uvedenom\nv Prílohe č. 1 k zákonu o sociálnom poistení) s dátumom priznania 27.10.2004, 2. hlásenie je z júna\n2005 a je v ňom označená choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín (zaradená pod pol. 29 v Zozname chorôb z povolania\nuvedenom v Prílohe č. 1 k zákonu o sociálnom poistení) s dátumom priznania 21.06.2005. V oboch\nHláseniach je ako organizácia, kde choroba vznikla, označený navrhovateľ ako SZČO (s uvedením\nIČO). Ten bol od 5. mája 1999 samostatne zárobkovo činnou osobou s predmetom podnikania o. i.\npilčícke práce a približovanie dreva, teda nesporne pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z\npovolania, ktorou bol postihnutý. O žiadosti navrhovateľa na priznanie úrazovej renty rozhodla odporkyňa\npôvodne rozhodnutím č. 222-4863/2007 zo dňa 20.09.2007, ktorým navrhovateľovi nepriznala nárok\nna úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania s dátumom prvého zistenia dňa 19. augusta 2004.\nNavrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok, preto nadobudlo právoplatnosť dňa\n5. novembra 2007.\nDňa 15.12.2011 si navrhovateľ uplatnil ďalšiu žiadosť o úrazovú rentu z dôvodu choroby z povolania\nzistenej dňa 19.08.2004, a to na základe Hlásenia choroby z povolania vystaveného Klinikou pracovného\nlekárstva a klinickej toxikológie Košice v októbri 2004 s dátumom prvého zistenia 19.08.2004 a dátumom\npriznania 27.10.2004, v ktorom - ako už bolo uvedené, je ako organizácia, kde choroba z povolania\nvznikla, označený navrhovateľ ako SZČO (s uvedením IČO). O tejto žiadosti odporkyňa rozhodla\npreskúmavaným rozhodnutím z 09.01.2012 tak, že navrhovateľ nemá na úrazovú rentu nárok, pretože\n\nnespĺňa zákonné podmienky nároku podľa § 88 v spojení s § 83 zákona o sociálnom poistení.\nVychádzala pritom zo skutočnosti, že v čase zistenia choroby z povolania (19.08.2004) navrhovateľ ako\nSZČO nemal postavenie zamestnanca ani postavenie fyzickej osoby, na ktorú by sa vzťahovalo úrazové\npoistenie. Z citovaného ustanovenia Zákonníka práce, na ktoré poukazuje aj navrhovateľ, nesporne\nvyplýva, že pre určenie zodpovednosti zamestnávateľa je rozhodujúci čas zistenia tejto choroby a nie\nčas jej vzniku. Napokon takýto právny názor bol vyslovený aj v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.\n4 Cdo/36/98, na ktorý odkazuje navrhovateľ v odvolaní, a v ktorom sa konštatuje, že „Pre určenie\nzodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania v zmysle §\n190 ods. 3 ZP je rozhodujúcou skutočnosťou čas zistenia choroby z povolania“. Nakoľko v čase zistenia\nchoroby z povolania navrhovateľ pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba (čo nebolo sporné),\nzodpovedným subjektom za jej vznik je sám navrhovateľ, preto mu s odkazom na ustanovenie § 195 ods.\n4 Zákonníka práce nemohol byť priznaný nárok na úrazovú rentu pre nesplnenie zákonných podmienok.\nOdvolací súd na základe uvedeného zhodne s krajským súdom považuje rozhodnutie odporkyne za\nzákonné, preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2,\n§ 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo odporkyňa na ich náhradu nemá\nzákonný nárok a navrhovateľ nebol v konaní úspešný.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Sd/98/2016", "guid": "e0bee7fa-bcf2-4e64-8ee3-418bf41ad006:e1267178-cc2c-4acb-bf37-3388f63773e5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}