{"guid": "2bbe35ab-8002-4b40-8e45-782e9fe5118f:d8d09997-3046-47a7-890d-18aaca5bc976", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7013201497.3", "spisova_znacka": "5Obo/18/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/18/2017 z 21. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. júna 2018, sp. zn. 5Obo/18/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7013201497.3", "identifikacne_cislo": "7013201497", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2018-06-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-31.odsek-6.pismeno-e", "nazov": "§ 31 ods. 6 písm. e) ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-31.odsek-6.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-25.odsek-2", "nazov": "§ 25 ods. 2 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-25.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-31.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 31 ods. 3 písm. a) ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-31.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/328#paragraf-32", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-31", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-25", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8d09997-3046-47a7-890d-18aaca5bc976", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7013201497.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7013201497.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7013201497.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obo/18/2017\n7013201497\n21. 06. 2018\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2018:7013201497.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey\nMoravčíkovej, PhD. a členiek senátu a JUDr. Anny Markovej a JUDr. Dariny Ličkovej, v právnej veci\nžalobkyne JUDr. Iveta Petejová, advokátka, Hlavná 20, Košice, zastúpená JUDr. Tiborom Sásfaiom,\nadvokátom, Fejova 4, Košice proti žalovanému: JUDr. Rudolf Manik, PhD., Národná trieda 4, Košice\n- správca konkurznej podstaty úpadcu EKOTHERMAL 99, spol. s r. o., Dúhová 19, Košice, IČO: 31\n693 814, zastúpený JUDr. Jozefom Göblom, advokátom, Jantárová 30, Košice, o určenie pravosti\npohľadávky vo výške 16.632,28 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 15Cbi/1/2013 - 223 z 31. mája 2017, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 15Cbi/1/2013 - 223 z 31. mája 2017 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.\n15Cbi/1/2013 - 223 z 31. mája 2017 žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.\n2. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že pohľadávka, ktorú prihlásila v konkurznom konaní\núpadcu EKOTHERMAL 99, s. r. o., vo výške 16.632,28 eur, je oprávnená a je pohľadávkou proti podstate\na uspokojuje sa podľa § 31 ods. 1 písm. f/ v spojitosti s § 32 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze\na vyrovnaní v platnom znení (ďalej len ZKV), v poradí podľa § 31 ods. 6 písm. e/ ZKV. Pohľadávka\npochádza zo zmluvy zo dňa 25.5.2007 o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej vykonávala\npre žalovaného ako správcu konkurznej podstaty EKOTHERMAL 99, s. r. o. právne služby. Následne mu\ndoručila faktúru č. 1/9/2007 na sumu 16.940,78 eur, ktorú žalovaný osobne prevzal 14.9.2007. Žalovaný\nuznal časť pohľadávky vo výške 308,50 eur.\n3. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K 34/03-30 zo dňa 20.2.2004 bol na majetok dlžníka\nEKOTHERMAL 99, s. r. o. vyhlásený konkurz. Za správcu podstaty bol ustanovený JUDr. Rudolf Manik.\n4. Krajský súd v Košiciach ako konkurzný súd, upovedomil žalobkyňu ako veriteľku, že po tom, ako\nsi prihlásila u správcu konkurznej podstaty JUDr. Rudolfa Manika svoju pohľadávku proti podstate vo\nvýške 16.940,78 eur, správca konkurznej podstaty uznal pohľadávku proti podstate vo výške 308,50 eur\na poprel pohľadávku vo výške 16.632,28 eur z dôvodu, že výpočet pohľadávky je v rozpore s vyhláškou\nč. 655/2004 Z.z., a vyzval ju na podanie žaloby podľa § 29 ods. 5 ZKV, ktorú v zákonnej lehote podala.\n5. Obranou žalovaného v konaní bolo popretie uzavretia spornej Zmluvy o poskytovaní právnych služieb\nzo dňa 25.5.2007. Podpis na faktúre nespochybnil, poukázal však na to, že je neprípustné priznanie\n\nzmluvnej podielovej odmeny za poskytovanie právnej služby v incidenčnom spore, s poukazom na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 2126/2009, pretože súd pri priznávaní\ntakejto odmeny musí prihliadať na zásady poctivosti, primeranosti, a aby takéto dojednanie nebolo\nv rozpore s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom. V incidenčnom konaní sa odmena\nnepriznáva ako tarifná odmena, teda ani ako podielová odmena, ale priznáva sa nárok na tarifnú\nodmenu, ktorú žalovaný uznal, a to v rozsahu 308,50 eur. Zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže\npohľadávka bola splatná v roku 2007 a žalobkyňa ju uplatnila na súde až v roku 2012 pri odvolaní proti\nrozvrhovému uzneseniu. Poukázal tiež na to, že táto pohľadávka je z uspokojenia v konkurze vylúčená\npodľa § 33 ods. 1 písm. e/ ZKV, keďže bola uplatnená až po právoplatnom prejednaní konečnej správy\nsúdom v konkurznom konaní EKOTHERMAL 99, s. r. o., ktorá bola schválená dňa 7.8.2012.\n6. Vo veci súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Písmoznalectvo, odvetvie\nRučné písmo, PhDr. G. L., U., S., na posúdenie, či:\n1/ podpis na Zmluve o poskytnutí právnych služieb zo dňa 25.5.2007 je vlastnoručným podpisom JUDr.\nRudolfa Manika, PhD.\n2/ či podpis a text písma pri podpise „prevzal dňa 14.9.2007“ na faktúre č. X/X/XXXX zo dňa 14.9.2007\nje vlastnoručným podpisom JUDr. Rudolfa Manika, PhD. a vlastnoručne písaným textom „prevzal dňa\n14.9.2007“.\n7. Z posudku vyplýva záver, že „posúdenie, či podpis žalovaného na Zmluve o poskytovaní právnych\nslužieb z 25.5.2007, nie je možné rozhodnúť, či sa jedná o napodobeninu (falzifikát) bez snahy o\nnápodobu, prípadne spamäti alebo o úmyselne skomolený vlastný podpis JUDr. Rudolfa Manika“ a v\nprípade posudzovania podpisu a textu na faktúre č. X/X/XXXX zo 14.9.2007, nie je možné rozhodnúť, či\npodpis v znení „Manik“ je napodobeninou (falzifikátom) prípadne spamäti alebo o úmyselne skomoleným\nvlastným podpisom JUDr. Rudolfa Manika.“ Znalec však dospel znaleckým dokazovaním k záveru,\nže žalovaný JUDr. Rudolf Manik „Je pisateľom sporného písomného zápisu v znení „PREVZAL DŇA\n14.9.2007“ v ľavom spodnom rohu inkriminovanej faktúry č. X/X/XXXX“.\n8. Právne vec posúdil súd prvej inštancie podľa § 31 ods. 3 písm. a/, § 31 ods. 5, § 31 ods. 6 písm. e/, §\n32 ods. 1, § 33 ods. 1 písm. e/ a § 25 ods. 2 ZKV a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Žalovaný\nv priebehu celého konania tvrdil, že podpis na spornej zmluve o poskytovaní právnych služieb nie je\njeho podpisom, že žalobkyňa si neuplatnila včas predmetnú pohľadávku proti podstate u žalovaného\nako správcu konkurznej podstaty, pohľadávka je premlčaná, ako aj že bola uplatnená až po prejednaní\nkonečnej správy.\n9. Prioritne krajský súd posudzoval, či žalobkyňa včas uplatnila u žalovaného predmetnú pohľadávku\ndo prejednania konečnej správy, a následne, či ju uplatnila včas predmetnou žalobou o určenie pravosti\npohľadávky proti podstate na súde. Za účelom osvedčenia skutočnosti prevzatia faktúry žalovaným\nnariadil súd prvej inštancie znalecké dokazovanie z ktorého vyvodil, že sporný písomný zápis v znení\n„PREVZAL DŇA 14.9.2007“ jednoznačne napísal žalovaný, čím ustálil, že v tomto momente k doručeniu\nfaktúry skutočne k rukám žalovaného došlo. Tu poukázal súd prvej inštancie na prax konkurzných súdov,\npodľa ktorej sa považuje zasielanie faktúr pre správcu konkurznej podstaty v priebehu konania zo strany\njednotlivých veriteľov s pohľadávkami proti podstate za uplatnenie takejto peňažnej pohľadávky proti\npodstate u správcu. Žalobkyňa si teda dňa 14.9.2007 uplatnila u žalovaného spornú pohľadávku proti\npodstate za poskytnuté právne službe tým, že doručila žalovanému faktúru. Ide o poskytnuté právne\nslužby, ktoré vznikli na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 25.5.2007 do prejednania a\nschválenia konečnej správy v konkurznom konaní úpadcu EKOTHERMAL 99, s. r. o. Konečná správa\núpadcu bola schválená dňa 7.8.2012 uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K/34/2003-305 zo\ndňa 7.8.2012.\n10. Námietku premlčania nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú, pretože žaloba bola podaná na\nzáklade výzvy konkurzného súdu zo dňa 19.9.2013, ktorú prevzala žalobkyňa 18.10.2013, následne dňa\n18.11.2013 žalobu podala.\n11. V konkurznej veci úpadcu EKOTHERMAL 99, s. r. o. bolo už konkurzným súdom vydané rozvrhové\nuznesenie č. k. 5K/34/2003-313, proti ktorému podala odvolanie žalobkyňa. Následne Najvyšší súd\nSlovenskej republiky ako súd odvolací uznesením č. k. 4Obo 20/2013 z 31.5.2013 zrušil napadnuté\nuznesenie a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení uviedol,\n\nže správca konkurznej podstaty poprel, že so žalobkyňou uzatvoril zmluvu o poskytovaní právnych\nslužieb, avšak potvrdil, že ho ako správcu konkurznej podstaty zastupovala v konaní pred súdom.\nNásledne Krajský súd v Košiciach vyzval žalobkyňu na podanie v tejto veci prejednávanej žaloby.\n12. Žalovaný neoznámil žalobkyni, ako rozhodol o jej pohľadávke proti podstate, a neoznámil to ani\nkonkurznému súdu, preto konkurzný súd predmetnú pohľadávku žalobkyne proti podstate nezahrnul\ndo pôvodne vydaného rozvrhového uznesenia. Keďže žalobkyňa včas na následnú výzvu reagovala\npodaním žaloby, námietka premlčania je nedôvodná.\n13. V súvislosti s povahou uplatnenej pohľadávky súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa si u\nžalovaného uplatnila celú pohľadávku vyčíslenú faktúrou č. X/X/XXXX zo 14.9.2007 vo výške 16.940,78\neur za poskytované právne služby v konaní na Krajskom súde v Košiciach č. k. 10Cbi/19/2005 žalobcov\nMUDr. I. O. a spol. proti EKOTHERMAL 99, s.r.o. o zaplatenie 6.396.825,- Sk.\n14. Žalovaný uznal z celkovej fakturovanej pohľadávky žalobkyne 510.358,80 Sk (16.940,78 eur) iba\nčasť v rozsahu 308,50 eur, zvyšok poprel. Suma zodpovedajúca uznaniu pozostáva z paušálnej odmeny\nako 1/13 výpočtového základu v incidenčnom konaní (č. k. 10Cbi/19/2005) za 6 účelných úkonov\nprávnych služieb, ktoré žalobkyňa vykonala, a to prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní\ndňa 28.5.2007 a dňa 31.5.2007, podanie odvolania, konzultácia s klientom a späťvzatie odvolania. Suma\n308,50 eur nie je teda predmetom sporu o určenie pravosti zvyšnej popretej časti pohľadávky proti\npodstate titulom trov právneho zastúpenia vo výške 16.632,28 eur.\n15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok len na uvedenú, nespornú, tarifnú\nodmenu podľa § 11 ods.1 písm. a/ vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb.\n16. Nárok žalobkyne na zaplatenie zostatku pohľadávky nie je dôvodný, pretože ani znaleckým\ndokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytovaní právnych\nslužieb z 25.5.2007, na základe ktorej si žalobkyňa uplatňuje svoju pohľadávku v tomto konaní ako\npodielovú 20% odmenu z hodnoty sporu č. k. 10Cbi/19/2005. Výsledky znaleckého dokazovania v\ntomto konaní nevyvrátili tvrdenie žalovaného, že zmluvu o poskytovaní právnych služieb so žalobkyňou\nneuzatvoril a súdny znalec nepotvrdil v znaleckom posudku, že podpis na tejto zmluve, je podpis\nžalovaného.\n17. Súd neakceptoval návrh žalobkyne na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania na určenie\npravosti podpisu žalovaného na predmetnej Zmluve, ktorý žalobkyňa predniesla až na pojednávaní\nkonanom dňa 31.5.2017, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, keď nariadenie ďalšieho znaleckého\ndokazovania vo veci nepovažoval za hospodárne a účelné, pretože podľa § 25 ods. 2 ZKV\nžalobkyňou uplatnená pohľadávka za poskytované právne služby pre žalovaného v prospech úpadcu\nEKOTHERMAL 99, s. r. o., predstavuje trovy konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod č.\nk. 10Cbi/19/2005. V tomto konaní bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom č. k. 10Cbi/19/2005-74 zo\ndňa 31.5.2007 tak, že bolo určené, že pohľadávka žalobcov vo výške 3.854.031,- Sk je nesporná a v\nprevyšujúcej časti (2.551.794,- Sk) súd žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. To\nznamená, že úpadcovi, ktorého zastupovala žalobkyňa, neboli priznané trovy konania. Týmto súdnym\nkonaním teda neboli do konkurznej podstaty úpadcu EKOTHERMAL 99, s.r.o. priznané trovy a nevznikol\nprospech z vedenia tohto sporu č. k. 10Cbi/19/2005. Preto ani žalobkyňa nemá nárok na uplatnenú\npodielovú odmenu za zastupovanie úpadcu v uvedenom konaní č. k. 10Cbi/19/2005, pretože tieto\nuplatnené trovy sa nepovažujú za náklady konkurznej podstaty, a teda nie sú pohľadávkou žalobkyne\nproti konkurznej podstate úpadcu EKOTHERMAL 99, s. r. o.\n18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka“) odvolanie z dôvodu,\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie\nodôvodnila podľa § 365 ods. 1 CSP tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere. že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd\nprvej inštancie nevykonal navrhnuté dôvody, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\n19. Poukázala na to, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 25.05.2007 Zmluvu o poskytovaní právnych\nslužieb, na základe ktorej aj tieto služby žalovanému poskytla. Odmenu vyúčtovala faktúrou č. 1/9/2007\ns vyúčtovaním pohľadávky proti podstate, ktorú žalovaný osobne prevzal dňa 14.09.2007. Záver súdu\nprvej inštancie, že zmluvu nepodpísal žalovaný, považuje za rozporný so spôsobom vykonávania\ndôkazov, keďže súd nevypočul svedka H. D.. Len formálne aplikovanie nejednoznačných záverov\nznaleckého posudku je nesprávne, keďže znalecký posudok má rovnakú váhu ako akýkoľvek iný dôkaz.\nŽalobkyňa má zato, že uniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k platnému zatvoreniu predmetnej zmluvy\npredložením originálu zmluvy a originálu faktúry, skutkovými tvrdeniami žalobcu, čestným prehlásením\nsvedka H. D. a závermi Znaleckého posudku PhDr. G. L..\n20. Za arbitrárny považuje postup súdu prvej inštancie, ktorý neakceptoval ani návrh na vykonanie\nkontrolného znaleckého posudku, pretože súd nemôže vychádzať zo záveru znalca, ktorý nedáva\njednoznačnú odpoveď na položenú otázku. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie\nnedostatočne ozrejmil, z akých dôvodov nevykonal navrhované dokazovanie výsluchom svedka, ani\nprečo nevykonal kontrolné dokazovanie.\n21. Za nesprávny ďalej považuje záver, že do konkurznej podstaty úpadcu EKOTHERMAL 99, s. r. o.\nneboli priznané trovy a nevznikol mu tak prospech z vedenia sporu č. k. 1OCbi/19/2005 a žalovanému\nnebola priznaná náhrada trov daného konania. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa nemá aj z tohoto\ndôvodu nárok na uplatnenú podielovú odmenu.\n22. Žalobkyňa poukázala na to, že trovy konania č. k. 1OCbi/19/2005 neboli žalovanému priznané z\ndôvodu, že žalovaný dal žalobcovi pokyn na späťvzatie odvolania. Uplatnený nárok ako zmluvný nárok\nvšak predstavuje pohľadávku proti podstate v poradí podľa ust.§ 31 ods. 6 písm. e/ ZKV.\n23. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa nemožnosti rozširovania dôvodov\npopretia pohľadávky, ktorým bol v tomto konaní nesprávny výpočet výšky odmeny, nie existencia\npopretej pohľadávky.\n24. Za nesprávny tiež považoval postup súdu prvej inštancie pri výroku o náhrade trov konania, kedy\nmal tento postupovať podľa ust. § 257 CSP a žalovanému ich nepriznať, keďže tento udelil právnemu\nzástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci iba formálne a nie je dôvod, aby bol v konaní\nzastúpený advokátom.\n25. Žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 388 CSP zmeniť tak, že\nžalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov konania v celom rozsahu, resp. aby\npodľa ust. § 389 CSP v spojitosti s ust. § 391 CSP rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n26. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.\nPoukázal na to, že podľa znaleckého posudku žalovaný spornú zmluvu ani faktúru nepodpísal, navyše\nkontrolné znalecké dokazovanie nenavrhoval žalovaný ani vo vyjadrení k výsledkom znaleckého\ndokazovania. V čase údajného uzatvorenia zmluvy bol syn žalobcu H. D. maloletý, preto jeho výsluch aj\ns ohľadom na blízky príbuzenský vzťah so žalobkyňou nepokladá žalovaný za relevantný. Nestotožnil\nsa s tvrdením o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, za dôvodné pokladá aj priznanie náhrady trov\nkonania úspešnému žalovanému.\n27. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa vyjadrením, podľa ktorého svedok H. D. bol osobne\nprítomný pri podpisovaní spornej zmluvy aj faktúry. Uviedla, že príbuzenský vzťah svedka so stranou\nsporu prekážku svedeckej výpovede ako dôkazného prostriedku nevylučuje. Svedok mal v rozhodnom\nčase 14 (podpis zmluvy) resp. 15 rokov (podpis faktúry) a bol schopný vnímať javy objektívnej reality,\nzapamätať si ich a správne ich reprodukovať.\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „NS SR“) ako súd funkčne príslušný\nna dokončenie predmetného odvolacieho konania podľa ust. 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“), po prejednaní odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v rozsahu a z\n\ndôvodov v ňom uvedených (ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom zisteným súdom\nprvej inštancie (ust. § 383 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\n29. Predmetom odvolacieho konania je prieskum vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie,\nktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na určenie, že pohľadávka, ktorú žalobkyňa prihlásila v\nkonkurznom konaní úpadcu EKOTHERMAL 99, s. r. o., Košice vo výške 16.632,28 eur, je oprávnená a\nje pohľadávkou proti podstate a uspokojuje sa podľa § 31 ods. 1 písm. f/ v spojitosti s § 32 ods. 1 ZKV,\nv poradí podľa § 31 ods. 6 písm. e/ ZKV.\n30. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K 34/03-30 zo dňa 20.2.2004 bol na majetok\ndlžníka EKOTHERMAL 99, s. r. o., Dúhová 19, Košice, IČO: 31 693 814, vyhlásený konkurz. Za\nsprávcu podstaty bol ustanovený JUDr. Rudolf Manik, advokát, Jantárová 30, Košice. Konkurzný súd\nupovedomil žalobkyňu ako veriteľku EKOTHERMAL 99, s.r.o., Dúhová 19, Košice, že potom, ako si\nprihlásila u správcu konkurznej podstaty JUDr. Rudolfa Manika svoju pohľadávku proti podstate vo výške\n16.940,78 eur, správca konkurznej podstaty uznal pohľadávku proti podstate vo výške 308,50 eur a\npoprel pohľadávku vo výške 16.632,28 eur z dôvodu, že výpočet pohľadávky je v rozpore s vyhláškou\nč. 655/2004 Z. z.\n31. Podľa § 31 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní pohľadávkami proti\npodstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.\n32. Podľa § 31 ods. 6 písm. e/ Zákona o konkurze a vyrovnaní pohľadávkami proti podstate sú nároky\nzo zmlúv uzatvorených správcom.\n33. Podľa § 32 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní v rozvrhu sa uspokoja pohľadávky podľa § 31\nods. 1, ak neboli uspokojené v priebehu konkurzu; pohľadávky proti podstate a nároky podľa § 31 ods.\n1 písm. a/ až c/ sa uspokoja v poradí podľa § 31 ods. 6 a 7.\n34. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní trovy konaní súvisiacich s konkurzom sa považujú\nza náklady podstaty vtedy, ak podstate vznikol prospech z vedenia sporu, a to najviac do výšky tohto\nprospechu. Poplatky za konania vedené správcom sú vždy nákladom podstaty a musia byť zahrnuté\ndo konečnej správy.\n35. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil dvoma skutočnosťami, ktoré ho k záveru o\nneopodstatnenosti žalobného návrhu viedli:\na. záver o neplatnosti zmluvy o právnej pomoci, uzavretej dňa 25.5.2007, medzi žalobkyňou a\nkonkurzným správcom JUDr. Manikom,\nb. záver o neoprávnenosti vyčísliť odmenu postupom zodpovedajúcim dohode o podielovej odmene\nvzhľadom na výsledok sporu, v ktorom bolo právne zastúpenie poskytnuté.\n36. Súd prvej inštancie teda vyslovil dva základné predpoklady, prečo považoval návrh v rozsahu\nzamietnutia za neopodstatnený. Odvolací súd vyhodnotil spôsob vykonania dôkazov, ustálenie\nskutkového stavu a z neho vyvodené práve závery, t. j. právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,\nako správne, a s jeho odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje. K odvolacím námietkam žalobkyne\nuvádza nasledovné:\nNámietka preskúmavania žaloby nad rámec popieracieho prejavu.\n37. Incidenčné konania sú konania osobitne regulované v rámci prebiehajúceho konkurzu na majetok\ndlžníka/úpadcu a ich úprava je pomerne prísne formalizovaná (v čase aplikácie OSP napríklad osobitnou\nkoncentračnou zásadou) a postup súdu pri skúmaní povahy takto uplatnenej pohľadávky skutočne\npodlieha určitým procesným obmedzeniam. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo 70/2016 (R 63/2017), najvyšší súd vyslovil, že konkurzný súd nie\nje oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v\nincidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného\nkonania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú\nskutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.\n\n38. Odvolací súd však v súvislosti s námietkou žalobkyne smerujúcej k tomu, že súd prvej inštancie v\nrozpore so zákonným príkazom preskúmaval uplatnenú pohľadávku nad rámec popieracieho prejavu\nsprávcu na prieskumnom pojednávaní, dospel k záveru, že táto neobstojí. Správca konkurznej podstaty\nuznal pohľadávku proti podstate vo výške 308,50 eur a poprel pohľadávku vo výške 16.632,28 eur z\ndôvodu, že výpočet pohľadávky je v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., čo aj zodpovedá konečnému\nzáveru konajúceho súdu, ktorý takýto prejav vyhodnotil ako prejav smerujúci k spochybneniu spôsobu\nurčenia odmeny ako celku. Popretie pohľadávky vo zvyšku z dôvodu nesprávneho vyčíslenia bolo\njednoznačným prejavom správcu, že uznáva povinnosť za poskytnuté právne služby zaplatiť sumu\nuznanú (308,50 eur), t. j. v rozsahu danom zákonom, necítiac sa viazaný zmluvou, ktorú považoval za\nneplatnú, a vo zvyšku túto pohľadávku ako neoprávnenú (nesprávne vyčíslenú, t. j. nesprávne uplatnenú\nv celom zvyšnom rozsahu) odmieta.\nPlatnosť zmluvy o právnej pomoci\n39. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil okolnosti včasného prihlásenia spornej pohľadávky, kedy\nuzavrel, že žalobkyňa uplatnila u žalovaného predmetnú pohľadávku proti podstate vo výške 16.628,28\neur (16.940,78 eur bez sumy, do ktorej súd návrhu vyhovel) včas, keďže žalovanému doručila faktúru č.\n1/9/2007 skutočne dňa 14.9.2007. Toto vyplýva aj zo záverov písmoznaleckého posudku, ako aj z praxe\nkonkurzných súdov, podľa ktorej sa považuje zaslanie faktúry správcovi konkurznej podstaty v priebehu\nkonania za uplatnenie peňažnej pohľadávky proti podstate.\n40. Pohľadávka uplatnená v konaní má byť odmenou za poskytované právne služby v konaní na\nKrajskom súde v Košiciach č. k. 10Cbi/19/2005 žalobcov MUDr. Cyril Krasnovský a spol. proti JUDr.\nRudolfovi Manikovi, SKP úpadcu EKOTHERMAL 99, s. r. o., o určenie pohľadávky 6.396.825,- Sk ako\nnespornej. Ani toto konanie teda nebolo konaním na plnenie, ani na určenie existencie či neexistencie\npráva, išlo o konanie, ktoré malo výlučne povahu incidenčného konania o určenie pravosti pohľadávky,\nkedy súd neriešil jej podstatu, ale oprávnenosť jej uspokojenia v konkurznom konaní. Teda predmetom\nskúmania v danom konaní nebola povaha pohľadávky ako takej, ale len oprávnenosť popieracieho\nprejavu správcu (tu vznesenej námietky premlčania). Je nesporné, že v tomto konaní bola žalovaná\nspoločnosť na prvej inštancii neúspešná (zo sumy 6.396.825,- Sk bola ako nesporná uznaná suma\n3.845.031,- Sk). Právoplatným sa stalo prvoinštančné rozhodnutie, keďže odvolanie žalovaný vzal späť.\nV predmetnom konaní súd náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane aj s ohľadom na to, že pomer\núspechu a neúspechu bol porovnateľný. Správcom uznaná suma 308,50 eur pozostáva z paušálnej\nodmeny ako 1/13 výpočtového základu v incidenčnom konaní za 6 účelných úkonov právnych služieb,\nktoré žalobkyňa vykonala.\n41. Predmetom konania vo veci preskúmavanej odvolacím súdom je uplatnený nárok na zaplatenie\nsumy, ktorá má zodpovedať 20-tim percentám „úspechu“ v uvedenom konaní. Úspechom má byť podľa\nodvolateľky suma 2.551.794,-Sk. Odvolateľka úplne opomína povahu konania, v ktorom právne služby\nžalovanému poskytla, ktoré nie je konaním na plnenie. Pokiaľ má byť podielovou odmenou odmena\nzodpovedajúca percentuálnej časti „hodnoty veci“, potom takýto spôsob určenia odmeny vo forme\nodmeny je neurčitý, nezrozumiteľný a v zásade, vychádzajúc z doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe\nNS SR, neprípustný s ohľadom na povahu incidenčného konania.\n42. Odvolací súd tu poukazuje na závery formulované v rozhodnutiach ako najvyššieho súdu, tak\nsúdu ústavného, z ktorých vyplýva nemožnosť zamieňať povahu incidenčnej žaloby ako žaloby\nurčovacej, s povahou určovacej žaloby o určenie vlastníckeho práva k veci, kedy je jednoznačne možné\nhodnotu takejto veci určiť, kedy však výsledkom konania je získanie vlastníctva veci určitej hodnoty.\nV incidenčnom spore je hodnota pohľadávky irelevantná, podstatou sporu je spôsobilosť pohľadávky\nstať sa predmetom uspokojenia z konkurznej podstaty, aj to vo výške, ktorá v konečnom dôsledku\nnikdy neznamená úplné uspokojenie takto uplatnenej pohľadávky (zohľadňujúc princíp uspokojovania\nveriteľov pari passu ako základný princíp konkurzného konania). Nie je teda žalobou na plnenie, kedy\nje predmetom konania skutočne hodnota veci. Už v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo\n48/2014 (publikovaný v ZSP pod č. 2/2015) sa uvádza, že konanie o žalobe o určenie pravosti, výšky\nči poradia pohľadávky konkurzného veriteľa (incidenčná žaloba), popretej v konkurznom konaní, je z\nhľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho\npoplatku bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania. Aj z hľadiska\nurčenia tarifnej odmeny za úkony právnej služby treba vychádzať z rovnakého princípu.\n\n43. V rozhodnutí sp. zn. 1 MObdoV/17/2006 najvyšší súd zaujal názor, že žaloba o určenie pravosti,\nvýšky alebo poradia pohľadávky podľa § 23 ods. 2 ZKV z dôvodu jej popretia na prieskumnom\npojednávaní, je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Pri posudzovaní\nnáhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa\nurčuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci.\n44. Správny je teda aj záver súdu prvej inštancie, že návrhu nemožno vyhovieť aj z dôvodu, že\núpadcovi, ktorého zastupovala žalobkyňa, nebola v danom konaní priznaná náhrada trov konania, teda\nv ňom nebol úspešný a do konkurznej podstaty týmto konaním nič neprirástlo. Možnosť advokáta\ndohodnúť sa s klientom na zmluvnej odmene vo forme podielu na hodnote veci vyplýva z právnej\núpravy obsiahnutej v ust. § 7 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb (advokátska tarifa). Dohoda o podielovej odmene (pactum de quota litis)\nnie je vo väčšine členských štátov Európskej únie prípustná, keďže jej povaha hraničí so základmi\nadvokátskej etiky. Jej použitie je teda prísne regulované a možnosť jej aplikácie musí byť dôvodná\naj vo vzťahu k sporu, pre ktorého výsledok má byť takáto odmena použitá, t. j. musí byť prípustná z\nhľadiska povahy predmetu konania, resp. veci. Nespôsobilosť predmetu konania je spravidla daná vtedy,\nak hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch, obdobne ako je to pri aplikácii § 11\nods. 1 písm. a/ advokátskej tarify, na čo nadväzuje aj vyššie uvedený odkaz na judikatúru najvyššieho\nsúdu aplikovanú v incidenčných sporoch (viac Fiačan I., Kerecman P., Hellenbart V., Sedlačko F. :\nVyhláška Ministerstva spravodlivosti o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb (advokátska tarifa). Komentár. C. H. Beck Bratislava 2015).\nK dokazovaniu\n45. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých\ndôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď\nnapríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97\na II. ÚS 251/03).\n46. Vo vzťahu k námietke dovolateľa, že súd prvej inštancie nedostatočne (resp. nesprávne) vykonal\ndôkazy, odvolací súd poukazuje na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý\nzaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, avšak neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť\ndôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú\notázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a\naké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho\nvykonanie (I. ÚS 52/03).\n47. Súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať\nvšetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich\nbudú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán.\nSúd prvej inštancie nevykonal dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, ani čestným prehlásením\nRicharda Lipčeia, ani jeho výsluchom.\n48. Odvolací súd tu poukazuje aj na už ustálený záver týkajúci sa znaleckého dokazovania vyslovený\nnapr. v rozhodnutí NS SR vo veci sp. zn. 6 Obdo/31/2008, z ktorého vyplýva, že pokiaľ má súd\npochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí\nznalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, poprípade\naby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa i k\nsprávnosti už podaného posudku. Znalecký dôkaz je len jeden z dôkazných prostriedkov, ktoré hodnotí\nsúd podľa ust. § 132 OSP (teraz § 191 CSP). Súd pri jeho hodnotení berie do úvahy jeho logickú stavbu.\nAk dospeje k záveru, že znalecký posudok nie je dostatočne presvedčivý, môže ho dať preskúmať inému\n\nznalcovi. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zjavné, že o záveroch znalca tento žiadne pochybnosti\nnemal.\n49. V súvislosti s vyhotoveným posudkom však odvolací súd považuje za potrebné vysloviť, že nad\nrámec povinnosti znalca bola uvedená jeho hypotetická úvaha o tom, kto a akým spôsobom mohol\npodpis na zmluve vyhotoviť, či ide o zmenený vlastný podpis alebo podpis tretej osoby. Znalec pritom\nvýslovne v záveroch posudku pri odpovedi na otázku, či sporný podpis na zmluve je pravým podpisom\nJUDr. Manika uviedol, že „nie je možné rozhodnúť, či sa jedná o napodobeninu/falzifikát bez snahy\no nápodobu, alebo úmyselne skomolený vlastný podpis Dr. Manika“, z čoho je zjavné, že odpoveď\nna položenú otázku je negatívna, t.j. že podpis nie je pravým podpisom dotknutej osoby. Samotný\nznalec však formuluje svoje závery len z indícií a vlastných domnienok, čím úplne zbytočne a nevhodne\npredkladá vlastné názory ako odpovede na otázky, ktoré mu vôbec neprináleží hodnotiť. Takýto postup\nodvolací súd považuje za konanie v rozpore s povinnosťou znalca exaktne a v súlade s príslušnými\nvedeckými resp. inými vhodnými postupmi zodpovedať otázku, ktorá je výlučne otázkou skutkovou,\npričom jeho odpoveď nesmie zasahovať do právnej úvahy súdu, ani nesmie podkladať neoverené a\nzo skutkového stavu nevyplývajúce závery, resp. v tomto prípade čisté dohady a domnienky. Závery\nposudku sú však zrozumiteľné a jednoznačné, súd prvej inštancie sa riadil výlučne nimi a na domnienky\nznalca neprihliadal, čo považuje odvolací súd za korektné vyhodnotenie vykonaného dôkazu a tento\ndôkaz za spôsobilý v konaní osvedčiť skutočnosti, pre ktoré bol vyhotovený.\n50. Súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz. Faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v\ntom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti, teda musí\naplikovať § 206 resp. 207 CSP (vo veci prejednávanej súd postupoval podľa platnej právnej úpravy\nobsiahnutej v ust. § 127 OSP). Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme\ndo úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom\na napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania, čo v preskúmavanej veci\naj súd prvej inštancie učinil a so závermi posudku sa riadne vysporiadal.\n51. Vyhodnotením znaleckého dokazovania súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že vykonanie\nkaždého ďalšieho dokazovania je neúčelným a nehospodárnym postupom. Odvolací súd tu zároveň\npoukazuje na racionálnosť takéhoto záveru s ohľadom na návrh vypočuť v konaní týkajúcom sa čisto\nobchodnej veci, vysoko odbornej záležitosti v prebiehajúcom konkurze, osobu v čase tvrdeného podpisu\nspornej zmluvy maloletú, vo veku nižšom ako 15 rokov, závislú na osobe žalobkyne, keďže išlo o jej syna.\nAkokoľvek rozumné a chápajúce mohlo takéto dieťa v danom čase byť, jeho výsluch by nemohol byť\nvnímaný ako rovnocenný dôkaz so záverom znalca, t. j. ako dôkaz vedúci k záveru o platnosti písomného\nprávneho úkonu, kde podpis konajúcej osoby nebol znalcom vyhodnotený ako podpis pravý.\nK náhrade trov konania\n52. Odvolateľka s poukazom na právnické vzdelanie samotného správcu rozporovala v závere odvolania\nmožnosť priznať tomuto náhradu trov konania ako trov neúčelných na bránenie práva, pričom navrhla\npostup podľa § 257 CSP.\n53. Odvolací súd tu konštatuje, že súd prvej inštancie vzhľadom na výsledok konania správne aplikoval\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania. Z\nrozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 1 Obo 49/2007) a Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (tu napr. sp. zn. II. ÚS 104/08) vyplýva, že správca konkurznej podstaty v\nincidenčnom konaní môže byť zastúpený advokátom a v prípade úspechu v konaní má nárok aj na\nnáhradu trov právneho zastúpenia. Ústavou (článkom 47 ods. 2 Ústavy SR) garantované právo na\nprávnu pomoc má v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky teda nepochybne\naj správca konkurznej podstaty, (hoci sám spĺňa kvalifikačné kritéria overené odbornou skúškou pre\nvýkon tejto funkcie) a za predpokladu úspechu v konaní na základe právnej služby poskytnutej\nadvokátom má potom aj právo na náhradu takto vzniknutých trov. Žalobkyňou namietaná účelovosť\ntakéhoto zastúpenia bola odvolacím súdom vyhodnotená ako neopodstatnená a nemala vplyv na\npriznanie náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného ani v odvolacom konaní, keďže žiadne iné\nokolnosti hodné osobitného zreteľa z tvrdení žalobkyne nevyplývajú. Odvolací súd takúto námietku\npovažuje za kontraproduktívnu a nelogickú aj v súvislosti s tým, že predmetom preskúmavaného konania\nje pohľadávka, ktorá pochádza z poskytovania právnych služieb žalobkyňou ako advokátkou práve\n\nžalovanému správcovi, t.j. žalobkyňa akoby popiera oprávnenosť a možnosť zastúpenia správcu v\nincidenčných sporoch, čo logicky vylučuje aj ňou uplatnený nárok z možnosti uspokojenia.\n54. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne\nzistil skutkový a právny stav, z ktorého následne vyvodil aj správny právny záver, keď dospel k záveru,\nže návrh je potrebné zamietnuť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.\n55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou v odvolacom konaní bol žalovaný,\nktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne\nsúd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.\n56. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP).\nPodľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/\nrozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa ust. § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie\ndovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (ust.\n§ 427 v spojení s ust. § 424 CSP).\nPodľa ust. § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (ust. § 430 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (ust. § 434 CSP).\nDovolanie prípustné podľa ust. § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ust.\n§ 431 CSP).\nDovolanie prípustné podľa ust. § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§\n432 CSP).\nPodľa ust. 429 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:\n\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/\ndovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak\nich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Cbi/1/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}