Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/9/2016 z 31. 10. 2018
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2018, sp. zn. 9Sžsk/9/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:7013201183.3
Najvyšší súd | 9Sžsk/9/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:7013201183.3 | 2018-10-31 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf67087e-9632-4458-ba51-2d640369c5e1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7013201183.3
Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:
Najvyšší súd
9Sžsk/9/2016
7013201183
31. 10. 2018
Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI:SK:NSSR:2018:7013201183.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a
členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobkyne: H. L.,
nar. XX.XX.XXXX, R. XXX, zastúpená zákonnou zástupkyňou: A. L., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX, právne
zastúpená: JUDr. Andrej Adam, advokát, Bracovce 132, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/
SSVOSSD/BEZ/2013/14335 zo dňa 17.07.2013, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. k. 7S/191/2013-66 zo dňa 23.06.2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/191/2013-66 zo dňa
23.06.2016 p o t v r d z u j e .
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7S/191/2013-37 zo dňa 23.06.2016 zamietol žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOSSD/BEZ/ 2013/14335 zo dňa
17.07.2013 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) a žalobkyni nepriznal právo na náhradu
trov konania. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo
potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odboru sociálnych vecí
a rodiny (ďalej aj len „úrad“) č. MI1/OŠSD/SOC/2013/28568-005 zo dňa 17.05.2013 (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“) o uložení povinnosti žalobkyni vrátiť opakovaný príspevok dieťaťu podľa §
10 ods. 2 a § 5 ods. 3 zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o
dieťa v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 627/2005 Z. z.“) v celkovej sume 561 eur do
15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že pre úrad boli rozhodujúce jeho právoplatné
rozhodnutia č. 06/11831/1 zo dňa 26.05.2006 o priznaní opakovaného príspevku dieťaťu od 01.05.2006
a č. 2012/05217/1-FE o preddavkovom poskytovaní príspevku v sume 89,57 eur od 01.02.2013 ako
aj rozhodnutie č. 2012/05218/1-FE zo dňa 23.02.2012 v nadväznosti na rozhodnutia Okresného súdu
v Michalovciach sp. zn. 15P/9/2012 zo dňa 21.03.2012, ktorým bolo zvýšené výživné matke dieťaťa
a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/202/2012 zo dňa 29.11.2012, ktorým bolo
zvýšené výživné matke dieťaťa na 50 eur mesačne od 01.01.2012. Každá zmena zvýšeného výživného
v právoplatne skončenej veci príslušným súdom má potom vplyv na výplatu preddavkovo určenej
sumy opakovaného príspevku dieťaťa podľa zákona č. 627/2005 Z. z.. Podľa názoru krajského súdu
preto neobstojí námietka žalobkyne v otázke spotrebovaného výživného, pretože v takom prípade je
oprávnená osoba povinná oznámiť úradu, že došlo k zmene v platení výživného určenom súdnou
cestou. Správny orgán nemusel mať vedomosť o určení výživného, takúto oznamovaciu povinnosť
nemá ani súd konajúci vo veci. Zákon č. 627/2005 Z. z. v § 5 ods. 4 taxatívne vymenováva príjem,
pričom nestanovuje, že sa nevzťahuje na spätne určený príjem. Určenie výživného pre žalobkyňu
súdnym rozhodnutím zasiahlo do preddavkovo určenej sumy výplaty opakovaného príspevku tak, že
bolo povinnosťou správneho orgánu zúčtovať tieto príspevky v súlade s § 10 ods. 1 a 2 zákona č.
627/2005 Z. z.. Z dôvodu, že došlo k spätne určenému zvýšeniu výživného, postupoval úrad v súlade
s platnou právnou úpravou, keď určil sumu 561 eur na vrátenie práve za obdobie, kedy preddavkovo
poskytnutý opakovaný príspevok nemohol byť v určenej sume poskytovaný, pretože to ovplyvnil príjem
dieťaťa o určení výživného. Preddavkovo vyplácané sumy príspevkov od štátu sú iba náhradou za
čas, keď starostlivosť o dieťa nie je inak finančne vykrytá. Krajský súd tiež uviedol, že neobstojí
tvrdenie žalobkyne, v ktorom navrhuje použiť analógiu práva podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v
znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o rodine“) o spotrebovanom výživnom. Spotrebované
výživné podľa zákona o rodine má iný charakter ako preddavkovo poskytovaný opakovaný príspevok
podľa zákona č. 627/2005 Z. z., keďže účelom poskytovania tohto príspevku je ochrana maloletého
dieťaťa v podpore uspokojovania jeho potrieb podľa § 5 ods. 1 zákona č. 627/2005 Z. z.. Keďže na
základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/202/2012 zo dňa 29.11.2012 došlo k
zvýšeniu výživného od matky pre žalobkyňu zo sumy 22,60 eur na 60 eur mesačne od 01.01.2012,
ktoré bolo doručené platiteľovi príspevkov v náhradnej starostlivosti dňa 03.05.2013, došlo k zúčtovaniu
preddavkovo poskytovaného opakovaného príspevku v súlade s § 10 ods. 2 zákona č. 627/2005 Z.
z.. Žalobkyňa výšku tohto rozdielu nenamietala, vytýkala správnemu orgánu iba to, že sa nezaoberal
príčinnou súvislosťou, ako došlo k preplatku. K uvedenému krajský súd dodal, že žalobkyňa si nemohla
ponechať preddavky aj dodatočne určené výživné, pretože to zákonná úprava neumožňuje. Taktiež
nemôže poukazovať na chybný postup úradu, pretože podľa § 15 zákona č. 627/2005 Z. z. oprávnená
osoba, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok, je povinná preukázať splnenie podmienok nároku na
príspevok a na jeho výplatu a do 8 dní písomne oznámiť platiteľovi zmeny, ktoré majú vplyv na nárok
na príspevok, na jeho výšku a na jeho výplatu alebo do 8 dní podať o týchto zmenách platiteľovi
oznámenie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Žalobkyňa si
túto povinnosť nesplnila, pričom, aby zabránila k spätnému určeniu výživného, resp. vráteniu tohto
príspevku, neurobila správne procesné postupy.
Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací
súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňové rozhodnutie. Namietala, že v rozsudku krajského súdu je uvedené, že výživné sa zvyšuje
odo dňa právoplatnosti rozsudku a nie od jeho vyhlásenia, resp. doručenia. Keďže proti tomuto rozsudku
podala odvolanie, nenadobudol právoplatnosť, čo znamená, že ku žiadnej zmene vo výške výživného
nedošlo až do času právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Michalovce. K zmene výživného došlo až
právoplatnosťou rozsudku, t. j. 09.01.2013, kedy teoreticky vznikla povinnosť oznámiť zmenu výživného.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa by mala povinnosť oznámiť zmenu až do 8 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovaný si je zrejme vedomý, že pracovníci úradu zavinili porušením právnych predpisov
vzniknutý stav na preplatkoch, pričom miesto vyvodenia zodpovednosti voči nim sa snažili poškodiť
ju ako nevinnú osobu. Ďalej žalobkyňa poukázala na § 60 ods. 1 písm. a/ a h/ zákona č. 400/2009
Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov týkajúce sa povinnosti
štátneho zamestnanca dodržiavať Ústavu SR, zákony, iné všeobecne záväzné právne predpisy a
služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby. Nestotožnila sa ani s názorom krajského súdu o vrátení
spotrebovaného výživného citujúc § 5 ods. 1 zákona č. 627/2005 Z. z.. Z uvedeného je nesporné, že
príspevok sa poskytuje najmä na výživu maloletého dieťaťa a podľa zákona o rodine sa spotrebované
výživné nevracia. Na záver poukázala na nesúlad dvoch uvedených zákonov.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd zamietol kasačnú sťažnosť. Citoval §
439 ods. 3, § 440 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“). V prvom
rade namietal, že v zmysle citovaných ustanovení SSP mu nie je zrejmé, z akých dôvodov žalobkyňa
napadla rozsudok krajského súdu, resp. aké sú jej dôvody na podanie kasačnej sťažnosti. V druhom
rade žalovaný uviedol, že ak by podanie kasačnej sťažnosti bolo v tomto prípade prípustné, mal za
to, že žalobkyňa v nej poukazuje na skutočnosti, ktoré sú nedôvodné. Žalovaný sa opakovane vyjadril
ku všetkým námietkam a skutočnostiam žalobkyne, ktoré namietala vo svojich podaniach v rámci
správneho konania a taktiež v rámci súdneho konania, pričom tieto námietky opätovne uviedla v podanej
kasačnej sťažnosti. Na tieto námietky žalovaný poukázal jednak v odôvodnení svojho napadnutého
rozhodnutia, vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.02.2014, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 12.06.2014.
Na prvom mieste sa odvolací súd musel zaoberať otázkou, podľa akého procesného predpisu má
byť rozhodnuté o podaní žalobkyne, ktorým napadla rozsudok krajského súdu, keďže rozsudok bol
vyhlásený a poučenie o opravnom prostriedku bolo dané podľa OSP, ktorý bol s účinnosťou od
01.07.2016 zrušený a pre oblasť správneho súdnictva nahradený SSP. Rozsudok krajského súdu bol
žalobkyni doručený dňa 27.07.2016 a žalobkyňa ho označila ako odvolanie a žalovaný ho považoval
za kasačnú sťažnosť.
Podľa prechodných ustanovení § 491 platí SSP aj na konania začaté podľa piatej časti OSP predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 491 ods. 1 SSP), pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, zostávajú zachované (§ 491 ods. 2 veta prvá SSP). Za
úkon, ktorý v prejednávanej veci nastal pred nadobudnutím účinnosti SSP a má účinky do budúcnosti, je
treba považovať aj vyhlásenie rozsudku krajského súdu, s poučením pre účastníkov, že proti rozsudku
je možné podať odvolanie. S ohľadom na to, že rozsudok bol vyhlásený ešte za účinnosti OSP a
SSP nepriniesol podrobnejšie pravidlá pre riešenie naznačenej kolízie časovej pôsobnosti uvedených
procesných kódexov, konajúci senát sa priklonil k väčšinovej mienke správneho kolégia Najvyššieho
súdu SR, podľa ktorej sa opravný prostriedok proti rozhodnutiu prvostupňového správneho súdu
vyhlásenému pred účinnosťou SSP, aj keď bol podaný až počas účinnosti SSP, bez ohľadu na to, ako
bol označený, má považovať za odvolanie a treba o ňom rozhodnúť podľa ustanovení OSP (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžsk/1/2016 zo dňa 27.03.2018).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení povinnosti žalobkyni vrátiť opakovaný príspevok dieťaťu
v sume 561 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia za obdobie od 01.02.2012 do 30.04.2013 z
dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti v zmysle § 15 zákona č. 627/2005 Z. z..
Podľa § 5 ods. 3 písm. a/ zákona č. 627/2005 Z. z., opakovaný príspevok dieťaťu za obdobie od
01.02.2012 do 31.08.2012 je 132,39 eur mesačne a za obdobie od 01.08.2012 do 30.04.2013 je 135,69
eur mesačne.
Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 627/2005 Z. z., príjem dieťaťa podľa tohto zákona je súdom určené výživné
rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné okrem výživného, ktoré
povinná fyzická osoba poukazuje príslušnému orgánu podľa osobitného predpisu, sirotský dôchodok
podľa osobitného predpisu, pozostalostná úrazová renta podľa osobitného predpisu, sirotský výsluhový
dôchodok a sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu alebo iná obdobná dávka vyplácaná z cudziny
a príjem plnoletého nezaopatreného dieťaťa zdaňovaný podľa osobitného predpisu.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 627/2005 Z. z., opakovaný príspevok dieťaťu možno priznať preddavkovo,
ak sa začalo konanie o výživnom, okrem výživného, ktoré povinná osoba poukazuje príslušnému
orgánu podľa osobitného predpisu, konanie o sirotskom dôchodku a pozostalostnej úrazovej rente podľa
osobitného predpisu, konanie o sirotskom výsluhovom dôchodku podľa osobitného predpisu alebo o
obdobnej dávke v cudzine.
Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 627/2005 Z. z., po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v
konaní podľa odseku 1 platiteľ rozhodne o opakovanom príspevku dieťaťu, o doplatení opakovaného
príspevku dieťaťu alebo o jeho vrátení za obdobie, v ktorom opakovaný príspevok dieťaťu poskytoval
preddavkovo.
V konaní nebolo sporné, že rozhodnutím úradu č. 06/11831/1 zo dňa 26.05.2006 bol žalobkyni priznaný
opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti na základe jej žiadosti zo dňa
26.05.2006 a rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 14P/477/2005 zo dňa 20.04.2006 v sume
67,38 eur (2.030 Sk) od 01.05.2006. Tento príspevok jej bol určený vo výške rozdielu medzi zákonom
stanovenou sumou opakovaného príspevku a príjmom dieťaťa, t. j. sumou výživného určenou obom
rodičom žalobkyne.
Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že rozhodnutím č. 2012/05218/1-FE zo dňa 23.02.2012
úrad zmenil rozhodnutie č. 2011/21397/1-FE zo dňa 08.09.2011 tak, že žalobkyni začal priznaný
opakovaný príspevok dieťaťu poskytovať preddavkovo v sume 89,57 eur od 01.02.2012. Dňa 23.02.2012
bol úradu doručený rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11C/105/2006 zo dňa 27.02.2007,
ktorým bolo výživné obom rodičom určené od 04.04.2007 na sumu 22,60 eur (681 Sk) mesačne na každé
dieťa. Na základe tejto novej skutočnosti, o ktorej dovtedy nemal úrad vedomosť, žalobkyni rozhodnutím
č. 2012/05218/2-FE zo dňa 01.03.2012 znížil sumu opakovaného príspevku dieťaťu poskytovaného
preddavkovo na sumu 87,18 eur od 01.02.2012. Rozhodnutím úradu č. 2012/05218/4-FE zo dňa
11.09.2012 jej bol uvedený príspevok zvýšený na sumu 90,48 eur od 01.09.2012.
Na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoP/202/2012-69 zo dňa 29.11.2012, ktorým
bolo matke žalobkyne zvýšené výživné na sumu 60 eur mesačne, vydal úrad rozhodnutie č. MI1/OŠSD/
SOC/2013/28568-004 zo dňa 16.05.2013 a začal jej vyplácať od 01.05.2013 uvedený príspevok v sume
53,08 eur. Prvostupňovým rozhodnutím úrad zúčtoval preddavkovo vyplácaný opakovaný príspevok
dieťaťu so zvýšeným výživným a uložil žalobkyni povinnosť vrátiť opakovaný príspevok v sume 561 eur
do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalovaný toto rozhodnutie napadnutým rozhodnutím potvrdil.
Je potrebné zdôrazniť, že každá zmena zvýšeného výživného v právoplatne rozhodnutej veci súdom má
vplyv na výplatu preddavkovo určenej sumy opakovaného príspevku dieťaťa podľa zákona č. 627/2005
Z. z.. Z § 10 ods. 2 zákona č. 627/2005 Z.
z. okrem iného vyplýva, že po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 10 ods. 1 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
príslušný podľa miesta trvalého pobytu náhradného rodiča rozhodne o vrátení opakovaného príspevku
dieťaťa za obdobie, v ktorom opakovaný príspevok dieťaťu poskytol preddavkovo.
Námietku žalobkyne týkajúcu sa spotrebovaného výživného považoval odvolací súd za nedôvodnú,
nakoľko oprávnená osoba je v zmysle § 15 zákona č. 627/2005 Z. z. povinná v lehote 8 dní oznámiť úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, že došlo k zmene v platení výživného určeného súdnym rozhodnutím
Úrad nemusel mať a ani nemal skôr vedomosť o zmene vo výživnom poskytovanom žalobkyni.
Odvolací súd v zhode s právnym názorom krajského súdu konštatuje, že § 5 ods. 4 zákona č.
627/2005 Z. z. obsahuje taxatívne vymedzenie príjmu, pričom neustanovuje, že sa nevzťahuje na spätný
príjem určený súdom. Rozhodnutie súdu týkajúce sa určenia výživného pre žalobkyňu nepochybne
zasiahlo do preddavkovo určenej sumy výplaty opakovaného príspevku, čo malo za následok vznik
povinnosti úradu tieto príspevky zúčtovať v zmysle § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 627/2005 Z. z.. Pretože v
preskúmavanom prípade došlo k spätnému určeniu zvýšenia výživného, úrad postupoval v súlade s § 10
ods. 2 zákona č. 627/2005 Z. z. , keď určil
povinnosť žalobkyni vrátiť sumu 561 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Preddavkovo
vyplácané sumy príspevkov od štátu sú len náhradou za čas, keď starostlivosť o dieťa nie je inak finančne
krytá. Žalobkyňa si preto nemohla ponechať preddavky z titulu opakovaného príspevku na dieťa, ktoré
je určené na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, a súčasne ponechať určené výživné, pretože to
zákonná úprava v § 10 ods. 2 č. 627/2005 Z. z. neumožňuje.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval odvolací súd za zrozumiteľné a náležite zdôvodnené. Je
potrebné uviesť, že ťažisko dokazovania v tomto prípade spočívalo vo vykonaní listinných dôkazov, ktoré
tvoria súčasť administratívneho spisu. Z vyššie uvedených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že
opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti sa vyplácal žalobkyni vo vyššej
sume než jej patril, a preto je aj irelevantné, či to bolo alebo nebolo spôsobené postupom správneho
orgánu.
Možno súhlasiť so žalobkyňou, že k zmene výživného došlo až právoplatnosťou rozsudku Okresného
súdu Michalovce sp. zn. 11C/105/2006 zo dňa 27.02.2007, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č. k. 7CoP/202/2012-69 zo dňa 29.11.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 09.01.2013.
Nakoľko bolo týmto rozsudkom zvýšené výživné od 01.01.2012 do budúcna, bolo potrebné zúčtovať
rozdiel medzi vyplateným príspevkom a príspevkom, na ktorý mala žalobkyňa za obdobie od 01.02.2012
do 30.04.2013 nárok.
V súvislosti s námietkou žalobkyne ohľadom toho, že spotrebované výživné sa v zmysle zákona o rodine
nevracia, odvolací súd uvádza, že nemožno stotožňovať dva odlišné inštitúty, a to inštitút výživného v
zmysle zákona o rodine a inštitút opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti
podľa zákona č. 627/2005 Z. z. Opakovaný príspevok analogicky ako výživné slúži v zmysle § 5 ods.
1 zákona č. 627/2005 Z. z. na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä na úhradu nákladov na
výživu, výchovu, vzdelávanie a bývanie dieťaťa, avšak ide o príspevok, ktorým štát podporuje náhradnú
starostlivosť o dieťa formou sociálnej dávky v prípade, že ju vykonáva osobne na základe rozhodnutia
súdu iná fyzická osoba ako rodič. Naopak, výživné je inštitút zákona o rodine, ktorý ustanovuje zákonnú
povinnosť rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom, ktorá trvá do času, kým dieťa
nie je schopné samo sa živiť. Rozdiel medzi uvedenými inštitútmi vidí odvolací súd predovšetkým v
tzv. platiteľovi príspevku, resp. výživného. V prípade opakovaného príspevku je ním štát a v prípade
výživného súkromné osoby, t. j. rodičia maloletého dieťaťa.
Je potrebné uviesť, že ak dôjde k zrušeniu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, spotrebované
výživné sa nevracia. To, či k spotrebovaniu poskytnutého výživného došlo, je predmetom dokazovania. V
prípade nespotrebovaného poskytnutého výživného vzniká povinnému nárok na jeho vrátenie. V tomto
prípade však nejde o výživné, ale o opakovaný príspevok podľa zákona č. 627/2005 Z. z. a ak je tento
vyplatený vo vyššej sume, je potrebné ho vrátiť bez ohľadu na to, či bol spotrebovaný alebo nie.
Z vyššie uvedených dôvodov považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu za
súladný so zákonom a preto ho podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správny potvrdil.
V prejednávanej veci žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej odvolací súd nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 a § 246c OSP). Žalovaný nemá zo zákona nárok na
ich náhradu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku
nie
j e prípustný opravný prostriedok.