{"guid": "f579b857-c0c7-4210-be88-2652f0042140:64ca31b6-8f7c-45c2-885b-c0f2df9e7773", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7013200615.1", "spisova_znacka": "8Sžo/282/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/282/2015 z 31. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2018, sp. zn. 8Sžo/282/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:7013200615.1", "identifikacne_cislo": "7013200615", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-138.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 138 ods. 1 písm. h) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-138.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-6.odsek-4", "nazov": "§ 6 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-6.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-138", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-6", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/64ca31b6-8f7c-45c2-885b-c0f2df9e7773", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7013200615.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7013200615.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7013200615.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/282/2015\n7013200615\n31. 05. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:7013200615.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a z členiek\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: SERVISEXPERTA\ns.r.o., so sídlom v Košiciach, Čajakova 1, IČO: 36 581 984, právne zastúpený: JUDr. Rudolf Žikla,\nadvokát, so sídlom v Košiciach, Tichá 18, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru\nv Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 8, o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 18. apríla 2013, č. KRPZ-KE-KDI2-1/2013-SD, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 9. septembra 2015, č. k. 6S 95/2013-39,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 9. septembra 2015, č. k. 6S\n95/2013-39 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 9. septembra 2015, č. k. 6S 95/2013-39\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 18. apríla 2013, č.\nKRPZ-KE-KDI2-1/2013-SD (ďalej len „rozhodnutie žalovaného správneho orgánu“), ktorým Krajské\nriaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát (ďalej len „žalovaný správny\norgán“) odvolanie účastníka konania (žalobcu) zamietlo a potvrdilo rozhodnutie Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, Oddelenia bezpečnosti cestnej\npremávky z 20. augusta 2012, č. ORPZ-KE-ODI1-SD-13/2011 (ďalej len rozhodnutie „prvoinštančného\nsprávneho orgánu“), ktorým Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Okresný dopravný\ninšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky (ďalej len „prvoinštančný správny orgán“)\nrozhodlo, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 138 ods. 1 písm. h/ zákona č. 8/2009 Z. z.\ntým, že farebné vyhotovenie a označenie motorového vozidla továrenskej značky Volkswagen Multivan,\nev. č. N v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. je zameniteľné s farebným vyhotovením a označením\nvozidiel Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície, obecnej polície, Hasičského a\nzáchranného zboru alebo ostatných hasičských jednotiek a uložilo žalobcovi peňažnú pokutu vo výške\n500 Eur. Krajský súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 6 ods. 4 a § 138 ods. 1 písm. h/\nzákona č. 8/2009 Z. z. a skonštatoval, že z dikcie uvedených zákonných ustanovení jednoznačne\n\nvyplýva povinnosť prevádzkovateľa vozidla (a s ňou súvisiaci možný administratívnoprávny postih za\nsprávny delikt) zabezpečiť také farebné vyhotovenie a označenie vozidla, aby sa nedalo zameniť\ns farebným vyhotovením a označením zákonodarcom chránených vozidiel orgánov verejnej správy\nuvedených v ustanovení § 6 ods. 4 zákona o cestnej premávke. V ustanovení § 6 ods. 4 uvedeného\nzákona zákonodarca pritom zvýrazňuje dva ochranné klasifikačné faktory, ktorými sú jednak farebné\nvyhotovenie a tiež označenie vozidla. Z dikcie ustanovenia § 6 ods. 4 zákona o cestnej premávke\nteda možno vyvodiť jednoznačný zámer zákonodarcu zamedziť používaniu v cestnej premávke\ntakých vozidiel, ktoré by u ostatných účastníkov cestnej premávky mohli vzbudiť možnosť zámeny s\nchránenými kategóriami motorových vozidiel orgánov verejnej správy, a to svojim farebným vyhotovením\na označením. Pritom spojka a z hľadiska výkladu právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 6 ods. 4\nzákona o cestnej premávke (farebné vyhotovenie a označenie) znamená rovnocenný právny význam\ndaných dvoch ochranných faktorov týkajúcich sa vonkajšieho vzhľadu motorových vozidiel.\nĎalej krajský súd uviedol, že vychádzajúc z dotknutej právnej úpravy, preto zhodnotil ako správne,\nlogické a po obsahovej právnej stránke vyčerpávajúce tie právne závery a východiskové rozhodujúce\nprávne skutočnosti, ku ktorým dospeli správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci\nopierajúc sa pritom predovšetkým o obsah znaleckého posudku PhDr. S. M., súdnej znalkyne v odbore\npsychológia č. 51/2012 z 1. júna 2012, závery ktorého citovali správne orgány oboch stupňov v\nodôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Krajský súd pritom poukázal na závery znalkyne, ktorá v\nposudku č. 51/2012 okrem iného konštatovala, že: „Polícia je pre každého účastníka dopravnej nehody\nautomatickou zložkou, ktorú očakáva, že bude zúčastnená na jej riešení, čo môže opäť niektoré typy\nvodičov mýliť a budú považovať vozidlo s nápisom DOPRAVNÉ NEHODY za súčasť policajnej zložky,\nbez toho, aby si uvedomili, čo im na nápisoch na vozidle Servisexperta chýba (nápis POLÍCIA a jej\nznaky), môže dôjsť k zámene vozidiel Servisexperty s vozidlom Polície, pretože nevenuje pozornosť\nodlišnostiam na optickom značení a výlepe vozidla“.\nPodľa krajského súdu z fotodokumentácie obsiahnutej v administratívnom spise porovnávajúcej vonkajší\nvzhľad vozidiel polície a vozidla žalobcu, bolo nevyhnutné vyvodiť rovnaký skutkový a právny záver\no zameniteľnosti vozidla žalobcu s vozidlami policajného zboru, a to predovšetkým v dôsledku jeho\nfarebného označenia (biela a zelená farba) a takisto v dôsledku jeho označenia veľkým nápisom\nDOPRAVNÉ NEHODY, ktorý je svojou veľkosťou a umiestnením na vozidle dominantným vo vzťahu ku\nvšetkým ďalším textovým označeniam na predmetnom vozidle žalobcu. O správnosti administratívneho\npostihu za správny delikt žalobcu podľa § 138 ods. 1 písm. h/ zákona o cestnej premávke teda ani krajský\nsúd nemal žiadne pochybnosti.\nK obsahu žaloby krajský súd považoval za nevyhnutné uviesť, že správne súdnictvo v Slovenskej\nrepublike je ovládané tzv. dispozičnou právnou zásadou, podľa obsahu ktorej súd preskúmava žalobou\nnapadnuté rozhodnutie v právnom rozsahu vznesených žalobných námietok (§ 249 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku), pričom procesnoprávne prekročenie danej dispozičnej zásady je možné iba z\nprávnych dôvodov uvedených v § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich právnu\nzásadu oficiality. Pokiaľ ide o samotný obsah žaloby a námietky žalobcu v nej uvedené, krajský súd\nkonštatoval, že výhrady žalobcu voči preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného ako konaniu, ktoré mu\npredchádzalo sú zamerané na podnet „od konkurencie“ Auto Gabriel s.r.o., na základe ktorého začalo\nvo veci administratívne konanie.\nProcesnoprávnym predpisom, podľa ktorého postupujú správne orgány oboch stupňov v danom type\nkonania je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,\nktorý v ustanovení § 18 ods. 1 (začatie konania) upravuje možnosť začatia konania na návrh účastníka\nkonania alebo na podnet správneho orgánu. Z ustálenej administratívnoprávnej a súdnej praxe vyplýva\njednoznačný záver, podľa ktorého správny orgán v prípade tzv. nenávrhových konaní, môže začať\nkonanie sám na základe vlastných zistení, alebo iných správ, oznámení, resp. podnetov akýchkoľvek\nsubjektov, ktoré mu boli doručené, a z ktorých vyvodí potrebu zahájenia administratívneho konania na\nzáklade zásady oficiality, obsahujúcej právny imperatív pre orgán verejnej správy začať správne konanie,\nak jemu známe skutkové a právne okolnosti navodzujú potrebu daného úradného postupu. Bolo preto\npovinnosťou prvoinštančného správneho orgánu reagovať na podanie spoločnosti Auto Gabriel s.r.o.,\na to bez ohľadu na to, či ide o spoločnosť, ktorá v obchodnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k žalobcovi\npredstavuje alebo môže znamenať stav vzájomnej konkurencie.\n\nĎalej krajský súd uviedol, že ďalšia námietka žalobcu poukazujúca na skutočnosť, že predmetné\nvozidlo Volkswagen Multivan bolo v rokoch 2003 až 2004 „promo vozidlom tejto spoločnosti, ktoré\nbolo schválené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom Policajného zboru ako súčasť\nplánovanej činnosti boja proti poistným podvodom“ nemá žiaden právny význam pre právne posúdenie\ndôvodnosti postihu žalobcu za spáchaný správny delikt.\nŽaloba z 3. mája 2013 po obsahovej právnej stránke neobsahovala podľa krajského súdu žiadne ďalšie\nnámietky, posúdenie ktorých by bolo potrebné zahrnúť do rozhodovacej činnosti súdu v rámci súdneho\npreskúmavacieho konania podľa druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nKrajský súd ďalej k veci považoval za potrebné uviesť, že uznesením č. k. 6S 95/2013-22 z 27.\nmája 2015 bolo v preskúmavanej právnej veci konanie zastavené pre nesplnenie procesnoprávnych\npodmienok konania na strane žalobcu vyplývajúcich z ustanovenia § 250a Občianskeho súdneho\nporiadku, podľa ktorého žalobca musí byť v konaní o správnom delikte zastúpený advokátom. Po zrušení\npredmetného uznesenia na základe plnej moci z 3. júla 2015 predloženej žalobcom (č. l. 29 spisu),\nkrajský súd neobdržal žiadne podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým by boli konkretizované, resp.\nšpecifikované ním vznesené žalobné námietky v žalobe z 3. mája 2013.\nPokiaľ ide o obsah ústneho pojednávania konaného pred krajským súdom 9. septembra 2015,\nkrajský súd uviedol, že ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého niekedy okolo roku 2006 už prebehlo\nadministratívne konanie, záverom ktorého bolo konštatovanie o spôsobilosti predmetného vozidla\nžalobcu na cestnú premávku, nie je relevantnou právnou námietkou spôsobilou právne nabúrať\ndôvodnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, a to jednak z dôvodu, že žalobca toto svoje\ntvrdenie pred súdom nevedel preukázať, a taktiež preto, že ak by aj takéto konanie v minulosti prebehlo,\nnebolo aj podľa vyjadrenia samotného žalobcu predmetom súdneho preskúmavacieho konania, závery\nktorého by bolo potrebné vyhodnotiť súdom v rámci rozhodovania v preskúmavanej právnej veci. Iné\nnámietky žalobca na pojednávaní konanom 9. septembra 2015 nevzniesol.\nVychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci, krajský súd procesným postupom podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol žalobu ako nedôvodnú.\nO trovách konania krajský súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.\nII.\nOdvolanie žalobcu\nŽalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach z 9. septembra 2015, č. k. 6S 95/2013-39 odvolanie (ďalej len „podané odvolanie“ a\n„odvolanie žalobcu“), v ktorom sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací\nsúd“) rozhodnutie krajského súdu zrušil a vo veci rozhodol sám.\nV podanom odvolaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v správnom konaní\nžiadal o vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru reklamy a dizajnu, napriek tomu bol v\nsprávnom konaní vypracovaný znalecký posudok z iného odboru, čo žalobca považoval za irelevantné.\nĎalej žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že predmetné vozidlo bolo v roku 2003\naž 2004 promo vozidlom schválené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Prezídiom Policajného\nzboru, ako súčasť plánovanej činnosti boja proti poistným podvodom.\nŽalobca následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na obsah Stanoviska\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, Odboru vedecko-technického rozvoja, podľa ktorého vozidlo\nVolkswagen Multivan žalobcu sa svojim vzhľadom nepodobá vozidlám Policajného zboru.\nPodľa žalobcu konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\na rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd\nnepribral navrhovaného znalca z odboru reklamy a dizajnu a tak nesprávne rozhodol na základe\nvypracovaného posudku znalcom z odboru dopravná psychológia.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu\nK podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný listom zo 7. novembra 2015, zotrval na svojich doterajších\nvyjadreniach a navrhol odvolaciemu súdu aby rozhodnutie krajského súdu v celom rozsahu potvrdil ako\nvecne správne.\nIV.\nPrávny názor odvolacieho súdu\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie\no právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv žalobcom podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § s 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a postupom\npodľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk) po\nneverejnej porade senátu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nPodľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s\nprávnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi\npredpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava aj zákonnosť\npostupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,\npodľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V\nzákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v\npriebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa\nna takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\nOdvolací súd primárne v medziach odvolania preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho súdneho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nPredmetom konania na krajskom súde bolo preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nz 18. apríla 2013, č. KRPZ-KE-KDI2-1/2013-SD, ktorým Krajské riaditeľstvo policajného zboru v\nKošiciach, Krajský dopravný inšpektorát odvolanie účastníka konania (žalobcu) zamietlo a potvrdilo\nrozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu,\nOddelenia bezpečnosti cestnej premávky z 20. augusta 2012, č. ORPZ-KE-ODI1-SD-13/2011,\nktorým Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Okresný dopravný inšpektorát, Oddelenie\nbezpečnosti cestnej premávky rozhodlo, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 138 ods. 1\n\npísm. h/ zákona č. 8/2009 Z. z. tým, že farebné vyhotovenie a označenie motorového vozidla továrenskej\nznačky Volkswagen Multivan, ev. č. N v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. je zameniteľné s\nfarebným vyhotovením a označením vozidiel Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície,\nobecnej polície, Hasičského a záchranného zboru alebo ostatných hasičských jednotiek a uložilo\nžalobcovi peňažnú pokutu vo výške 500 Eur.\nOdvolací súd preskúmajúc odvolaním napadnuté rozhodnutie ako i obsah súdneho a administratívneho\nspisu v rozsahu podaného odvolania konštatuje, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť\ndôvody, na základe ktorých krajský súd zamietol jeho žalobu. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia podrobným spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých\nprávnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, bola celá vec prešetrená riadne a skutkový stav bol podrobne zistený, o\nčom svedčí obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva uvedené. V súdnom konaní bolo obsahom\nadministratívneho spisu preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení\ndôkazov tak ako krajský súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani\ntakú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že krajský súd\ndostatočne podrobne a presne posúdil zistený skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými\nnámietkami žalobcu.\nZa týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je i podľa názoru\nodvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu správnym\norgánom a správne právne posúdené. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so\nzáverom správnych orgánov oboch inštancií a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného\nsprávneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a práv žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací\nsúd za správny.\nVo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že žiadal v správnom konaní o vypracovanie znaleckého\nposudku znalcom z odboru reklamy a dizajnu odvolací súd uvádza, že účastník správneho konania\nje oprávnený navrhovať vykonanie dôkazu, správny orgán však týmto návrhom účastníka správneho\nkonania nie je viazaný a navrhovaný dôkaz vykonať nemusí. Svoje rozhodnutie nevykonať účastníkom\nkonania navrhovaný dôkaz v správnom konaní však musí náležite odôvodniť v rozhodnutí vo veci samej.\nOdvolací súd ďalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone\nsprávneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich\npostupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok\nvymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nPodľa názoru odvolacieho súdu z rozhodnutia žalovaného správneho orgánu jednoznačne vyplýva,\nprečo správny orgán pristúpil k vykonaniu znaleckého dokazovania znalcom z odboru dopravná\npsychológia a nie znalcom z odboru reklamy a dizajnu, keď okrem iného uviedol, že pre výber\nznalca z odboru reklamy a dizajnu je právne irelevantné tvrdenie žalobcu, že Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky si pri svojom rozhodovaní na realizáciu označenia vozidiel Policajného zboru\nvybralo spoločnosť, ktorá sa zaoberá podnikateľskou činnosťou v oblasti poskytovania reklamných a\nmarketingových služieb. Naviac odvolacia námietka žalobcu nebola uplatnená pred krajským súdom a\npreto na ňu odvolací súd v zmysle § 205a Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku nemôže prihliadnuť.\nVo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že konanie krajského súdu je zaťažené vadou, ktorá má spočívať v tom, že\nani krajský súd nevykonal vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru reklamy a dizajnu, odvolací\nsúd uvádza, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu\nbol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku).\nPreto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie,\nktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom\nsprávneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku). Je to tak preto,\nže úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní\nskutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda\nto, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné\n\nhmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto\nrozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nSprávny súd sa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej\nprávnej veci v zásade obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza,\nnie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej\nzásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový\nzáver, ku ktorému správny orgán dospel.\nPodľa názoru odvolacieho súdu nebolo povinnosťou krajského súdu vo veci vykonávať znalecké\ndokazovanie znalcom z odboru reklamy a dizajnu, keď vykonané dôkazy v správnom konaní a z nich\nformulované závery, z ktorých vychádzalo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu neboli pochybné a\nkrajským súdom (ako aj odvolacím súdom) nebolo zistené, že by správne orgány v procese dokazovania\nporušili hmotnoprávne alebo procesnoprávne predpisy. Odvolaciu námietku žalobcu preto vyhodnotil\nodvolací súd ako nedôvodnú.\nV súvislosti s námietkou žalobcu, že podľa Stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Odboru\nvedecko-technického rozvoja z 18. februára 2013 č. VTR-107-1/2013 sa vozidlo Volkswagen Multivan\nžalobcu svojim vzhľadom nepodobá vozidlám Policajného zboru sa odvolací súd plne stotožňuje s\nnázorom vyjadreným v rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, podľa ktorého sa Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky vyjadrovalo k otázke podobnosti farebného označenia vozidla žalobcu a nie k\notázke možnej zameniteľnosti vozidla, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.\nz.. Uvedenú námietku preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nNa záver odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu konštatuje, že námietka žalobcu, že predmetné\nvozidlo bolo v roku 2003 až 2004 promo vozidlom schválené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky\na Prezídiom Policajného zboru, ako súčasť plánovanej činnosti boja proti poistným podvodom, nemá\nvýznam pre právne posúdenie toho, či žalobca naplnil skutkovú podstatu uvedeného správneho deliktu\nalebo nie.\nOdvolací súd preto nevyhovel podanému odvolaniu a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti\ndaného prípadu rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 9. septembra 2015, č. k. 6S 95/2013-39 ako\nvecne správny podľa § 250ja ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 219 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nv spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, potvrdil, keď boli dané dôvody pre zamietnutie\nžaloby krajským súdom.\nV.\nTrovy odvolacieho konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 a contrario Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, s § 224 ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Žalobca v\nodvolacom konaní úspech nemal, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nŽalovaný mal v konaní úspech, avšak správnemu orgánu zo zákona náhrada trov konania v správnom\nsúdnictve neprináleží.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}