{"guid": "e6eee81c-368d-4fb0-ba3e-e9deb649c647:63e7d1ca-6812-4e65-87d9-b4c13bd331bd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7012201521.3", "spisova_znacka": "10Asan/23/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/23/2017 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 10Asan/23/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7012201521.3", "identifikacne_cislo": "7012201521", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-20", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63e7d1ca-6812-4e65-87d9-b4c13bd331bd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7012201521.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7012201521.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7012201521.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/23/2017\n7012201521\n30. 05. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:7012201521.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Ing. M. N., narodený\ndňa XX.XX.XXXX, E., právne zastúpeného JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom, Rázusova\n1, Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný\ninšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KEKDI2-P-188/2012 zo dňa 29.10.2012, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 6S/373/2012-128 zo dňa 01.06.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/373/2012-128 zo dňa\n1. júna 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-188/2012 zo dňa 29.10.2012\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania na krajskom aj kasačnom súde.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-188/2012 zo dňa 29.10.2012, ktorým žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil prvoinštančné správne rozhodnutie č. ORPZ-KE-ODI1-P-756/2012 zo\ndňa 06.08.2012, ktorým bol žalobca uznaným za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a bola mu uložená pokuta vo výške 100 eur. Krajský súd\nžalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že správne orgány postupovali\nsprávne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto preskúmavané rozhodnutie je vecne správne\na zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav a na jeho základe bol vyvodený\naj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožnil. Po vyhodnotení dôkazov vykonaných počas\nobjasňovania priestupku dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca priestupok podľa § 22 ods.1\npísm. j/ zákona o priestupkoch spáchal tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy prvej inštancie.\n3. Námietku žalobcu, že sa priestupku nedopustil, pretože s motorovým vozidlom zastavil pred\ndopravnou značkou P2 na takom mieste, aby mal náležitý výhľad na hlavnú cestu, najmä z ľavej\nstrany, súd nepovažoval za dôvodnú. Zo samotnej výpovede žalobcu uvedenej na ústnom pojednávaní\no priestupku, a tiež z jeho vyjadrenia do správy o výsledku objasňovania priestupku mal súd za\n\nnepochybné, že žalobca zastavil na mieste pred prvou križovatkou ulice Bystrickej a Perešskej. Zastavil\nteda na mieste, kde ešte stáť nemusel, pretože bol na hlavnej ceste a sprava na Perešskej ulici, ktorá\nje vedľajšou cestou, je dopravná značka Stop, a teda vodiči sú povinní zastaviť. Tvrdenie žalobcu, že\nak by zastavil pred dopravnou značkou P2, stál by s vozidlom v križovatke ulice Bystrickej - Perešskej,\nbolo podľa názoru súdu vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej\npremávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) právne irelevantné.\n4. Konštatoval, že ak žalobca zastavil tam, kde sám tvrdil, podľa názoru súdu nerešpektoval pokyn\nvyplývajúci z dopravnej značky P2 osadenej na druhej križovatke a dopustil sa tak priestupku podľa §\n22 ods.1 písm. j/ zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov spôsobom uvedeným vo výroku\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Dodal, že výpoveď a tvrdenie žalobcu je v súlade s\nvýsledkami objasňovania priestupku a tvrdením členov policajnej hliadky, ktorí by v prípade, ak by\nžalobca konal v súlade so zákonom a zastavil pred dopravnou značkou „Stoj, daj prednosť v jazde!“,\nžalobcu zo svojho stanoviska videli.\n5. Námietku žalobcu o založení rozhodnutia žalovaného len na dohadoch a predpokladoch správneho\norgánu súd rovnako považoval za právne bezvýznamnú, pretože nebola obsahom prvostupňového\nani druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu, a preto nemohla byť ani predmetom súdneho\nprieskumu. Správny orgán vo svojom stanovisku k odvolaniu žalobcu len poukázal na skutočnosť,\nže nakoľko nemá k dispozícii fotodokumentáciu z miesta a času spáchania priestupku, vychádza z\nnazhromaždeného spisového materiálu a z vlastných skúseností a zistení.\n6. Vzhľadom na samotné tvrdenie žalobcu o tom, kde a z akých dôvodov s motorovým vozidlom zastavil,\njeho námietky, že žalovaný pri rozhodovaní prihliadal iba na dôkazy v jeho neprospech a nevzal do\núvahy fotodokumentáciu, ktorú sám vyhotovil, ako aj jeho námietky, že napadnuté rozhodnutie nie je\npreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, považoval za neopodstatnené a nedôvodné. Z uvedených\ndôvodov súd žalobu podľa § 190 S.s.p. zamietol.\n7. Rozsudok napadol sťažovateľ včas podanou kasačnou sťažnosťou, v ktorej uviedol, že napáda\nrozsudok v celom rozsahu a navrhol konajúcemu súdu, aby kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby\nnapadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n8. Sťažovateľ odôvodnil kasačnú sťažnosť v súlade s § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tým,\nže krajský súd\n1. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces;\n2. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci;\n3. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti.\n9. V ďalšom sťažovateľ poukázať na skutočnosť, že vo veci už raz Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako súd druhej inštancie rozhodoval, a to uznesením sp. zn. 1Sžd/20/2014 zo dňa 25.08.2015, ktorým\nrozsudok krajského súdu sp. zn. 6S/373/2012 zo dňa 30.01.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, pričom dôvodom jeho zrušenia bola skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal v\ncelom rozsahu so žalobnými dôvodmi sťažovateľa, ani nekonfrontoval tvrdenia sťažovateľa s obsahom\njeho fotodokumentácie. Zároveň mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je predčasné, nedostatočne odôvodnené a tiež nepreskúmateľné.\n10. V ďalšom konaní podľa sťažovateľa síce súd prvej inštancie navrhované dokazovanie pro\nforma vykonal, avšak nijakým spôsobom sa nezaoberal tvrdeniami sťažovateľa, resp. ani samotnými\nvýsledkami vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie naďalej zotrval na svojom názore\nprezentovanom v jeho pôvodnom rozsudku zo dňa 30.01.2014. Zároveň opätovne náležite neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie, a to predovšetkým čo do riadneho vysporiadania sa s tvrdeniami sťažovateľa, resp.\ns výsledkami vykonaného dokazovania.\n11. V ďalšom sťažovateľ opätovne poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevychádzal zo\nsprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko právna norma - ustanovenie § 20 ods. 4 zákona o cestnej\n\npremávke, ktorá mala byť aplikovaná na spornú situáciu, bola zo strany správnych orgánov a súdu prvej\ninštancie nesprávne interpretovaná, resp. nebola aplikovaná vôbec.\n12. Konštatoval, že značka „Stoj, daj prednosť v jazde!“ ukladá vodičovi povinnosť zastaviť motorové\nvozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad, a nie tesne pred osadeným\ndopravným značením „Stoj, daj prednosť v jazde!“ tak, ako to podľa sťažovateľa nesprávne interpretovali\nsprávne orgány, resp. súd prvej inštancie. Mal za neakceptovateľné, aby súd prvej inštancie svoje\nrozhodnutie založil výlučne len na svojom subjektívnom názore, podľa ktorého sťažovateľ mal zastať nie\nna mieste, kde zastal (pričom z tohto miesta mal preukázateľne náležitý rozhľad do križovatky tak, ako to\nprikazuje zákon o cestnej premávke), ale na mieste tesne pred zvislým dopravným značením „Stoj, daj\nprednosť v jazde!“ bez toho, aby vychádzal z dikcie ust. § 20 ods. 4 zákona o cestnej premávke. Podľa\nsťažovateľa taktiež nie je zrejmé, čo viedlo súd prvej inštancie k záveru, že miesto, na ktorom sťažovateľ\nzastal, nemožno údajne považovať za miesto, ktoré v zmysle ust. § 20 ods. 4 zákona o cestnej premávke\nje miestom s dostatočným rozhľadom do križovatky.\n13. Dodal, že príslušníci motorizovanej hliadky Policajného zboru zastavenie motorového vozidla\nsťažovateľa z miesta, kde stáli, nemohli objektívne vidieť a to z toho dôvodu, že im v tom bránil múr,\nktorý sa nachádza na pravej strane pozdĺž ulice Bystrická. Sťažovateľ zároveň zdôraznil, že tak správne\norgány, ako ani súd prvej inštancie nepopierali jeho tvrdenie, podľa ktorého motorové vozidlo zastavil\ntesne pred križovatkou ulíc Bystrická a Perešská, t. j. pár metrov pred zvislým dopravným značením\n„Stoj, daj prednosť v jazde!“.\n14. Sťažovateľ ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne. Vychádzajúc zo súdneho\nspisuje mal bez akýchkoľvek pochybností za zrejmé, že súd prvej inštancie sa vonkoncom náležite\nnezaoberal predmetnou vecou, dokazovanie vykonal len pro forma, výlučne sa stotožnil len s tvrdeniami\nsprávneho orgánu, a to aj napriek tomu, že tieto sa preukázateľne nezakladali na pravde a tiež\nodignoroval obsah ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o cestnej premávke, ktorý bol pre posúdenie veci\nrozhodujúci a rozhodol výlučne len na základe svojho subjektívneho názoru, ktorý nemá žiadnu oporu\nvo vykonanom dokazovaní.\n15. Poznamenal, že vodorovné dopravné značenie č. V 5c má vyznačovať miesto, kde je vodič povinný\nzastaviť vozidlo na príkaz značky č. P 2. Mal teda za zrejmé, že konkrétne miesto, kde je vodič povinný\nzastaviť motorové vozidlo na príkaz zvislej dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde\" môže určiť\nvýlučne len priečna súvislá čiara znázornená na cestnej komunikácii s nápisom „STOP“ (č. V5c). V\nprípade, ak takéto vodorovné dopravné značenie (č. V5c) na cestnej komunikácii absentuje, vodič má\npovinnosť zastaviť motorové vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad. Teda\nnie tesne pred osadeným dopravným značením „Stoj, daj prednosť v jazde!“ tak, ako to podľa názoru\nsťažovateľa nesprávne interpretovali správne orgány, resp. súd prvej inštancie.\n16. Vzhľadom na vyššie uvedené mal sťažovateľ za to, že skutočnosť, že nezastavil tesne pred zvislým\ndopravným značením „Stoj, daj prednosť v jazde!“, ale niekoľko metrov pred týmto značením, a to na\nmieste, kde jednoznačne a preukázateľne mal náležitý rozhľad do križovatky, sama o sebe nepostačuje\nk vysloveniu záveru, že materiálna stránka priestupku bola naplnená. Práve naopak, sťažovateľ má\nza to, že jeho konanie (rešpektovanie dopravného značenia „Stoj, daj prednosť v jazde!“ vo väčšej\nvzdialenosti od tohto dopravného značenia) nijakým spôsobom neporušovalo, prípadne neohrozovalo\nprávom chránený záujem spoločnosti a preto materiálny znak skutkovej podstaty priestupku absolútne\nabsentuje. Je nutné si totiž uvedomiť, že sťažovateľ rešpektoval predmetné dopravné značenie tým,\nže zastal na mieste, z ktorého mal náležitý rozhľad na križovatku (uvedenú skutočnosť preukazuje aj\nfotodokumentácia, ktorú sťažovateľ v priebehu konania predložil).\n17. V nadväznosti na vyššie uvedené sťažovateľ poukázal tiež aj na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie\nsa vonkoncom nezaoberal náležitým zistením skutkového stavu, a to aj napriek tomu, že mu táto\npovinnosť bola uložená okrem iného aj zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n18. Sťažovateľ ustálil, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje úplné a výstižné odôvodnenie,\nnakoľko sa v odôvodnení nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre rozhodnutie vo\nveci. Z uvedeného dôvodu považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný. Dodal, že\nsúd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vonkoncom náležité neodôvodnil, na základe čoho\n\ndospel k záveru, že miesto, na ktorom sťažovateľ zastavil motorové vozidlo, nie je miestom, z ktorého\nmohol mať náležitý rozhľad do križovatky, ako sa ani náležite nevysporiadal s ďalšími námietkami\nsťažovateľa.\n19. Vzhľadom na konanie súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie je podľa sťažovateľa\nbez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že súd prvej inštancie de facto len zotrval na svojom nesprávnom\nnázore, ktorý prezentoval už vo svojom prvom rozhodnutí (ktoré bolo Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky zrušené) a ktorý opieral výlučne len o nesprávne tvrdenia správneho orgánu, a to aj napriek\nskutočnosti, že tento názor nemá žiadnu oporu v zákone, ani vo vykonanom dokazovaní.\n20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na stanovisku vyjadrenom v rozhodnutí\no odvolaní č.: KRPZ-KE-KDI2-P-188/2012 zo dňa 29.10.2012, ako aj na skutočnostiach uvedených\nžalovaným v stanovisku k žalobe č.: KRPZ-KE-KDI2-17/2013 zo dňa 19.02.2013. Dodal, že sťažovateľ\nsa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je to uvedené v rozhodnutí\no priestupku č.: ORPZ-KE-ODI1-P-756/2012 zo dňa 06.08.2012. Na základe vyššie uvedeného preto\nnavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd potvrdil rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny.\n21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť\nkasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným\nsubjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Preto napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa\n§ 462 ods. 2 S.s.p. zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vo veci samej zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. mája 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení\ns § 452 ods. 1 S.s.p.).\n22. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č. k. 6S/373/2012-128 zo dňa\n01.06.2017, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania\nrozhodnutiu žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-188/2012 zo dňa 29.10.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie\norgánu verejnej správy prvej inštancie č. ORPZ-KE-ODI1-P-756/2012 zo dňa 06.08.2012, ktorým sa\nrozhodlo, že sa sťažovateľ uznáva vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1\npísm. j/ zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta 100 eur. Preto primárne v medziach\nkasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného spolu s prvoinštančným správnym rozhodnutím, najmä z pohľadu či kasačné\nnámietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje\nzáujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný\nsprávny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch v znení účinnom ku dňu 13.06.2012, priestupku\nproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným\nv písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa\nosobitného predpisu.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej povinný\nposlúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o cestnej premávke, na príkaz dopravnej značky \"Stoj, daj prednosť v jazde!\"\nvodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad.\n\nPodľa § 137 ods. 2 písm. g/ zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky\nzávažným spôsobom je prejazd cez križovatku na signál STOJ! dávaný policajtom alebo inou\noprávnenou osobou, alebo vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.\n23. Zo súdneho a pripojeného administratívneho spisu žalovaného (zo Správy o výsledku objasňovania\npriestupku zo dňa 13.06.2012) kasačný súd zistil, že sťažovateľ mal dňa 13.06.2012 ako vodič vozidla zn.\nVW PASSAT VARIANT v čase okolo 9.15 hod. na ulici Perešská cesta nerešpektovať dopravné značenie\n- Stoj, daj prednosť v jazde, čím sa mal dopustiť porušenia ustanovenia § 3/2 b/ zákona o cestnej\npremávke, a tak naplniť skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch.\n24. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 06.08.2012 za účelom prejednania priestupku došlo\nk vyhláseniu prvoinštančného rozhodnutia o priestupku. Orgán verejnej správy prvej inštancie\nrozhodnutím č. ORPZ-KE-ODI1-O-756/2012 zo dňa 06.08.2012 rozhodol, že sťažovateľ „dňa\n13.06.2012 v čase o 09.15 hod. v Košiciach po ul. Bystrická smerom štátna cesta 1/50 Košice Pereš\nviedol motorové vozidlo továrenskej značky VW Passat, evidenčného Čísla E., pričom nerešpektoval\ndopravnú značku P 2 /Stoj, daj prednosť v jazde!/ a plynulo pokračoval v jazde. Následne bol zastavený\na kontrolovaný hliadkou Policajného zboru. Po poučení vodiča bola k priestupku proti bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku, na ktorú sa\nvyjadril: „Policajt sedel v aute, nemohol vidieť, že som pred križovatkou zastal. Situáciu som nafotil.\nKrižovatka začína tam, kde musím stáť, aby som nestál v križovatke. Značenie je problematické. V\nmieste zastavenia mám výhľad do križovatky a policajt ma nemohol vidieť“ a vlastnoručne sa podpísal,“\nčím sťažovateľ porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. g/ zákona o\ncestnej premávke a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch, za čo mu podľa § 22 ods.\n2 písm. d/ zákona o priestupkoch bola uložená pokuta vo výške 100 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia\nvyplýva, že jednou zo základných povinností účastníka cestnej premávky je dbať na dopravné značky a\ndopravné zariadenia. Orgán verejnej správy prvej inštancie konštatoval, že miesto, kde sťažovateľ stál\ns motorovým vozidlom, nie je miestom, odkiaľ by mohol mať náležitý rozhľad. Sťažovateľ síce uviedol,\nže stál s motorovým vozidlom na hranici pred križovatkou ulíc Bystrická a Perešská a taktiež pred\ndopravným značením Stoj, daj prednosť v jazde!, z vyššie uvedeného mal však konajúci orgán za zrejmé,\nže vodič nemohol mať náležitý rozhľad na cestu 1/50, križovatka nebola dostatočne prehľadná. V ďalšom\nkonštatoval, že ulica Bystrická je hlavnou cestou a ulica Perešská je vedľajšou cestou, to znamená, že\nvodič idúci po Bystrickej ulici nie je povinný sledovať vedľajšiu cestu Perešskú, preto výhľad na ňu je v\ntomto prípade irelevantný, nakoľko značka Stop, daj prednosť v jazde! je umiestnená až za vedľajšou\ncestou Perešská. Na Perešskej ulici je tiež značka Stop, daj prednosť v jazde!, teda z uvedeného je\nzrejmé, že na uvedenom mieste sa nachádzajú dve za sebou idúce križovatky, preto nie je možné\npovažovať za rešpektovanie dopravnej značky P2, ak sťažovateľ zastavil na hranici prvej križovatky,\nkeď dopravná značka P2 je osadená až na hranici druhej križovatky. Prvoinštančný orgán verejnej\nsprávy uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia o priestupku vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu, listinných dôkazov obsiahnutých v priestupkovom spise a vykonal všetky opatrenia potrebné na\nobjasnenie rozhodujúcich okolností pre posúdenie veci. Podľa najlepšieho vedomia a svedomia, po\nvyhodnotení všetkých dôkazných prostriedkov v celku ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru,\nže sťažovateľ sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustil.\n25. Žalovaný odvolanie sťažovateľa zamietol a prvoinštančné správne rozhodnutie potvrdil napadnutým\nrozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2P-188/2012 zo dňa 29.10.2012 stotožniac sa s právnym posúdením\norgánu verejnej správy prvej inštancie. V odôvodnení rozhodnutia k tvrdeniam a námietkam sťažovateľa\nuvedeným v odvolaní uviedol, že obaja členovia hliadky uviedli, že zo svojho motorového vozidla dňa\n13.06.2012 v čase okolo 09.15 hod. (v lete a v doobedňajších hodinách) mali dobrý výhľad na križovatku\nulíc Bystrická a Perešská. Ak by bol sťažovateľ zastal a rešpektoval uvedenú dopravnú značku „Stoj,\ndaj prednosť v jazde!“ odkiaľ by mal náležitý rozhľad, hliadka PZ, ktorá bola na ul. Perešskej by ho\nbola zbadala. To, že vľavo od toho miesta je oplotené parkovisko a z ľavej strany môže byt' lepší\nvýhľad na cestu I/50 nemá vplyv na to, že vodič musí rešpektovať dopravnú značku P2 „Stoj, daj\nprednosť v jazde!“. Tvrdenia a námietky, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojom odvolaní vyhodnotil žalovaný\nako neopodstatnené a obranu sťažovateľa považoval za účelovú, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti\nza spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Osobitnú pozornosť venoval\nžalovaný prieskumu postupu pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok. Táto bola podľa názoru\n\nžalovaného uložená v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 písm. d/ zákona o priestupkoch a zároveň druh\na výmeru uloženej sankcie považoval za primeranú.\n26. O podanej žalobe voči rozhodnutiu žalovaného rozhodol krajský súd rozsudkom č. k.\n6S/373/2012-73 zo dňa 30.01.2014, ktorým žalobu zamietol a a žalobcovi právo na náhradu trov konania\nnepriznal. V odôvodnení konštatoval, že po vyhodnotení dôkazov vykonaných počas objasňovania\npriestupku dospel k záveru, že sťažovateľ priestupok podľa § 22 ods.1 písm. j/ zákona o priestupkoch\nspáchal tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa\n06.08.2012, teda dospel k záveru, že orgány verejnej správy rozhodli na základe náležite zisteného\nstavu veci a vec správne právne posúdili.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaní voči rozsudku krajského súdu uznesením\nsp. zn. 1Sžd/20/2014 zo dňa 25.08.2015, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vyplynulo, že\nodôvodnenie rozsudku krajského súdu a jeho záver o zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\norgánu je postavený na neoblomnom názore o riadnom zistení skutkového stavu žalovanými správnymi\norgánmi, avšak ako to vyplýva zo spisu, pri prijatí tohto záveru krajský súd skutočne vychádzal len z\nvyjadrenia žalovaného, čím došlo k prelomeniu zásady rovnosti zbraní. Nevysporiadal sa tak celkom\nso žalobnými dôvodmi žalobcu, ani nekonfrontoval tvrdenia žalobcu s obsahom jeho fotodokumentácie.\nJeho záver o nedôvodnosti žaloby bol preto predčasný, nedostatočne odôvodnený a v podstate z\ndôvodu, že samotný krajský súd napriek nevykonaniu dôkazu rozsudok odôvodňoval tak, ako keby ho\nbol vykonal, je aj nepreskúmateľný. Mal za to, že pokiaľ krajský súd zamietol žalobu žalobcu tvrdiac,\nže rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby boli v súlade so zákonom, a to napriek\ntomu, že nevykonal navrhnutý dôkaz a nevysporiadal sa so žalobnými dôvodmi, svojím postupom odňal\nžalobcovi možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).\n28. Po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodol súd prvej inštancie o podanej žalobe preskúmavaným\nrozsudkom č. k. 6S/373/2012-128 zo dňa 01.06.2017, ktorým opätovne zamietol žalobu a žalobcovi\nnepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd tým, že po\nvyhodnotení dôkazov vykonaných počas objasňovania priestupku dospel k záveru, že sťažovateľ\npriestupok podľa § 22 ods.1 písm. j/ zákona o priestupkoch spáchal tak, ako je to uvedené vo výroku\nrozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 06.08.2012, teda dospel k záveru, že správne\norgány rozhodli na základe náležite zisteného stavu veci a vec správne právne posúdili.\n29. Kasačný súd v súvislosti s uvedeným konštatuje, že právny názor krajského súdu vyjadrený v\nrozsudku, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa na preskúmanie rozhodnutia žalovaného sa zhoduje s\ntým, ktorý vyjadril žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvoinštančnom správnom rozhodnutí.\nKrajský súd konštatoval, že v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav a na jeho základe\nbol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožnil. Mal za zrejmé, že sťažovateľ sa dopustil\npriestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch tak, ako je to uvedené v prvoinštančnom\nsprávnom rozhodnutí.\n30. Naproti tomu sťažovateľ, už v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvej inštancie,\nv správnej žalobe a následne aj v odvolaní a kasačnej sťažnosti namietal, že prvoinštančný orgán\nverejnej správy nezistil náležite skutkový stav a nesprávne právne posúdil ustanovenie § 20 ods. 4\nzákona o cestnej premávke s tým, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje úplné a výstižné odôvodnenie,\nnakoľko sa žalovaný v odôvodnení nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli rozhodujúce\npre rozhodnutie vo veci, a preto je nepreskúmateľné.\n31. Kasačný súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu žalovaného ustálil, že\nkľúčovou a pre rozhodnutie vo veci zásadnou je otázka, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, či\nkonanie sťažovateľa naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch.\n32. Vo svetle uvedeného poukazuje kasačný súd na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vyslovený v uznesení sp. zn. 1Sžd/20/2014 zo dňa 25.08.2015, ktorý bol pre krajský súd v\nnovom konaní o žalobe sťažovateľa smerodajný a z ktorého vyplýva:\n\n„28. Z predloženého spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného,\nvyplýva, že žalobca sa mal dopustiť dopravného priestupku tým, že nezastavil spôsobom, aký určuje\nzákon pre značku P2. Žalovaný a prvostupňový orgán spoločne dospeli k záveru o tom, že skutočnosť,\nže žalobca sa tohto priestupku dopustil, je preukázaná na základe primárneho dôkazu, a to výpovedí\nčlenov službukonajúcej hliadky.\n29. Žalobca však prostredníctvom fotodokumentácie priloženej k podanej žalobe tvrdil, že:\n- ako vodič musel zastaviť na mieste pred značkou P2 s veľmi dobrým výhľadom na hlavnú cestu,\n- na uvedenom mieste, ktoré zabezpečuje veľmi dobrý výhľad na hlavnú cestu, je práve od tohto\nmiesta asi dva metre vysoký múr a pred ním, v ceste výhľadu policajtov ešte kríky, takže takéto\nzastavenie vozidla pred značkou P2 s veľmi dobrým výhľadom na hlavnú cestu, nemohli policajti zo\nsvojho pozorovacieho stanoviska podľa žalobcu zaznamenať.\nNa uvedenom základe žalobca trval na tom, že na križovatke zastavil svoje motorové vozidlo v súlade\nso značkou P2, teda že sa skutku kladeného mu za vinu nedopustil.\n30. Napriek skutočnosti, že žalobca v súdnom prieskume po predložení hore uvedenej fotodokumentácie\noprávnene očakával (zásada legitímneho očakávania založená judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské\npráva), že krajský súd sa s týmito dôkaznými prostriedkami bude procesne perfektným spôsobom\nzaoberať, tak krajský súd sa k jeho požiadavke vyslovil nasledujúcim spôsobom: „Vzhľadom na\nsamotné tvrdenie žalobcu o tom, kde a z akých dôvodov s motorovým vozidlom zastavil, jeho\nnámietky, že žalovaný pri rozhodovaní prihliadal iba na dôkazy v jeho neprospech a nevzal do\núvahy fotodokumentáciu, ktorú sám vyhotovil, ako aj jeho námietky, že napadnuté rozhodnutie nie je\npreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, považuje za neopodstatnené a nedôvodné.“ .....\n40. Ako už vyššie najvyšší súd upozornil, odôvodnenie rozsudku krajského súdu a jeho záver o\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je postavený na neoblomnom názore o riadnom\nzistení skutkového stavu žalovanými správnymi orgánmi, avšak ako to vyplýva zo spisu, pri prijatí tohto\nzáveru skutočne vychádzal len z vyjadrenia žalovaného, čím došlo k prelomeniu zásady rovnosti zbraní.\nNevysporiadal sa tak celkom so žalobnými dôvodmi žalobcu, ani nekonfrontoval tvrdenia žalobcu s\nobsahom jeho fotodokumentácie. Jeho záver o nedôvodnosti žaloby je preto predčasný, nedostatočne\nodôvodnený a v podstate z dôvodu, že samotný krajský súd napriek nevykonaniu dôkazu rozsudok\nodôvodňoval tak, ako keby ho bol vykonal, je aj nepreskúmateľný.“\n33. Z uvedeného pre krajský súd v novom konaní vyplynula povinnosť vykonať navrhnuté dôkazy\na vysporiadať sa so žalobnými námietkami. Kasačný súd dáva do pozornosti, že po preskúmaní\nnapadnutého rozsudku predovšetkým z hľadiska rešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu a\npovinností z neho plynúcich nemohol inak ako uviesť, že má závažné pochybnosti o tom, či sa konajúci\nkrajský súd vôbec oboznámil s právne záväzným názorom odvolacieho súdu, nakoľko ho absolútne\nnebral na vedomie a rozhodol v rozpore s ním. Po podrobnom preskúmaní rozsudku krajského súdu č. k.\n6S/373/2012-73 zo dňa 30.01.2014, ktorý bol zrušený uznesením odvolacieho súdu a preskúmavaného\nrozsudku súdu prvého stupňa vydaného v novom konaní dospel kasačný súd k zisteniu, že obsah ich\nodôvodnenia je takmer identický. Vzhľadom na uvedené neostáva kasačnému súdu iné než konštatovať,\nže krajský súd nielen bez hanby odignoroval vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, ale navyše úplne lajdácky pristúpil k povinnosti vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy a\nnáležite sa vysporiadať s jeho námietkami a tak poskytnúť argumenty na vyriešenie kľúčovej otázky\nprejednávanej veci. Tým, že krajský súd bez náznaku akejkoľvek, čo i len minimálnej snahy náležite\nodôvodniť svoje rozhodnutie iba skopíroval odôvodnenie predchádzajúceho zrušeného rozsudku,\ndopustil sa vo vzťahu k sťažovateľovi flagrantnej nezákonnosti. Kasačný súd považuje za dôležité\npoznamenať, že by nebolo na škodu, aby si konajúci senát pripomenul základné povinnosti sudcu\nvyplývajúce z ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a zamyslel\nsa nad tým, či svojim postupom neohrozil dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie\nsúdov, pretože z pohľadu kasačného súdu sa v danom prípade jedná a o arogantnosť a arbitrárnosť\nnevídaných rozmerov.\n34. Vo svetle uvedeného kasačný súd ustálil, že napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a\npostupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý\nproces. Súčasne krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Kasačný súd napriek tomu, že každý z uvedených dôvodov\nby aj samostatne postačoval na zrušenie rozhodnutia krajského súdu a vrátenie mu veci na ďalšie\nkonanie, pristúpil k zmene rozsudku, nakoľko má za jednoznačné, že rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy oboch inštancií nevychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu s tým, že rozpor účastníkov\n\nkonania ohľadom základnej otázky - či bol spáchaný dopravný priestupok, nebol odstránený krajským\nsúdom v súdnom konaní.\n35. Definícia priestupku je uvedená v § 2 <. zákona o priestupkoch, pričom priestupok je legálne\nvymedzený dvojakým spôsobom, a to pozitívne a negatívne. Pozitívne je priestupok definovaný ako\nzavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne\noznačené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone. Negatívne zákon o priestupkoch určuje, že\no priestupok ide vtedy, ak to nie je iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, alebo\nto nie je trestný čin.\n36. Z hľadiska právnej teórie treba rozlišovať pojmové znaky priestupku a pri jeho vymedzení vychádzať\nzo všeobecných znakov správnych deliktov a z pozitívnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o\npriestupkoch a v mnohých osobitných zákonoch. Objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna\nstránka sú v teórii označované ako všeobecné typové znaky priestupku, ktoré charakterizujú a odlišujú\njednotlivé priestupky. Pre spáchanie priestupku je nevyhnutné naplniť všetky znaky jeho skutkovej\npodstaty a materiálny znak priestupku, ktorým je jeho spoločenská nebezpečnosť.\n37. Okrem materiálneho znaku priestupku sa rozoznávajú tiež znaky formálne, ktoré sú uvedené v\nzákone. Ide o znaky skutkovej podstaty. Aby išlo o priestupok, musí byť splnený nielen materiálny\nznak (protiprávnosť), ale konanie musí vykazovať aj formálne znaky uvedené v zákone. Konanie musí\nbyť navyše ako priestupok v priestupkovom alebo inom zákone vyslovene za priestupok označené.\nPriestupok je tak vymedzený materiálnym znakom a znakmi formálnymi a všetky znaky musia byť\nsplnené súčasne. Formálne znaky priestupku sú popísané vo všeobecnej a v osobitnej časti zákona\no priestupkoch alebo v iných zákonoch obsahujúcich jednotlivé druhy priestupkov. Skutková podstata\npriestupku je tvorená súhrnom typových znakov, ktoré určujú, o aký priestupok ide a jej vymedzenie\nvychádza z teórie trestného práva. Jednotlivé skutkové podstaty sú charakterizované štyrmi skupinami\nznakov, ktoré sú uvedené v zákone o priestupkoch a v ďalších osobitných zákonoch.\n38. Prvým z obligatórnych (povinných) znakov skutkovej podstaty priestupku je objekt. Všeobecným\nobjektom priestupku je právom chránený záujem, ktorý je spáchaním priestupku ohrozený alebo\nporušený. Pri priestupkoch, ako vyplýva zo zákona o priestupkoch, ide o riadny výkon verejnej správy a\ns tým spojené ďalšie činnosti. Ide o vzťahy, záujmy a hodnoty chránené priestupkovým právom, ktorých\nporušovanie alebo ohrozenie postihuje štát uložením správnej (administratívnej) sankcie. V osobitnej\nčasti zákona o priestupkoch sú potom upravené skupiny príslušných chránených záujmov, ktoré patria\ndo tej ktorej oblasti (napr. § 22 <. zákona o priestupkoch upravuje priestupky proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky). Ide o druhový (skupinový) objekt priestupku. Jednotlivé priestupky sú\ntak zoskupené pod jednotlivé ustanovenia. Ide o určité priestupky, ktoré porušujú alebo ohrozujú\nurčitý druh spoločenských vzťahov. Tým dochádza k systematickému členeniu osobitnej časti zákona\no priestupkoch. Okrem toho možno rozoznávať ešte individuálny objekt, ktorý je charakterizovaný\nako konkrétny spoločenský záujem, ktorý bol priestupkom ohrozený alebo porušený. Individuálny\nobjekt priestupku je obligatórnym (povinným) znakom každej skutkovej podstaty priestupku. Určenie\nindividuálneho objektu je potom nevyhnutnou podmienkou pre správnu kvalifikáciu priestupku.\n39. Ďalším obligatórnym (povinným) znakom skutkovej podstaty priestupku je objektívna stránka\npriestupku. Spočíva v konaní, následku a príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom a\ncharakterizuje spôsob spáchania priestupku a jeho následok. Konaním sa rozumie prejav ľudskej vôle\nvo vonkajšom svete. V konaní sa spája vnútorná zložka vôle so zložkou vonkajšou (prejav vôle). Konať\nmôže aj osoba nepríčetná alebo osoba, ktorá nemá dostatok veku. Zodpovednosť za priestupok však\nnastáva až dosiahnutím 15 rokov veku a osoba musí byť tiež príčetná. Konanie môže spočívať v\nkonaní aktívnom, tzv. komisívne konanie alebo v opomenutí - nečinnosť, tzv. omisívne konanie (pozri\n§ 4 ods. 3 <. zákona o priestupkoch). Pokiaľ fyzická osoba poruší alebo nesplní povinnosť, ktorá pre\nňu vyplýva z noriem správneho práva, vzniká administratívnoprávna zodpovednosť, ktorá prichádza\ndo úvahy vtedy, keď dôjde k narušeniu spoločenských vzťahov chránených správnym právom. Vznik\nzodpovednosti pritom predstavuje vznik povinnosti strpieť a niesť sankciu stanovenú normami správneho\npráva. Niektoré priestupky môžu byť spáchané konaním, niektoré opomenutím a niektoré tak konaním,\nako aj opomenutím. Spôsob konania páchateľa má potom vplyv na rozhodnutie o druhu sankcie. Druhým\nobligatórnym znakom, ktorý charakterizuje objektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku, je následok\npriestupku. K následku dochádza porušením alebo ohrozením objektu priestupku (napr. vznikne škoda\n\nna majetku alebo ujma na zdraví). Nevyhnutnou podmienkou objektívnej stránky je príčinný vzťah medzi\nkonaním a následkom - tzv. kauzálny nexus.\n40. Ďalšou podmienkou, ktorá vyplýva aj zo zákona o priestupkoch, je určitá forma zavinenia. Zavinenie\nje subjektívnou stránkou skutkovej podstaty priestupku. Páchateľ je administratívne zodpovedný za\nnásledok, ktorý spôsobil, len pokiaľ ho zavinil.\n41. Posledným obligatórnym znakom skutkovej podstaty priestupku je subjekt priestupku (páchateľ).\nPáchateľom priestupku môže byť len fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 15 rokov a ktorá je v dobe\nčinu príčetná. Páchateľom priestupku je osoba, ktorá svojim konaním naplnila všetky znaky skutkovej\npodstaty priestupku. Zodpovednou fyzickou osobou môže byť len taká osoba, ktorá je tzv. deliktuálne\nspôsobilá. V niektorých prípadoch sa priestupku môže dopustiť len osoba v určitom špeciálnom\npostavení, alebo zvláštne spôsobilá. Právna teória preto rozlišuje všeobecný subjekt, kedy páchateľom\nmôže byť ktorýkoľvek občan a špeciálny subjekt, kedy páchateľom môže byť len osoba v určitom\nšpeciálnom postavení.\n42. Pri skúmaní zodpovednosti za priestupok je správny orgán povinný zisťovať nielen naplnenie\nformálnej stránky priestupku, ale aj naplnenie jeho materiálnej stránky vyjadrenej v § 2 ods. 1 <. zákona o\npriestupkoch slovami \"konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti\". Možno konštatovať,\nže konanie, ktoré je uvedené v skutkových podstatách priestupkov, napĺňa v bežne sa vyskytujúcich\nprípadoch materiálny znak priestupku. Avšak, ak ku konaniu osoby pristúpia ďalšie okolnosti, ktoré\nznemožnia, aby toto konanie porušilo alebo ohrozilo záujem spoločnosti, k naplneniu materiálneho znaku\npriestupku nedôjde. Z toho vyplýva, že konanie, ktoré má síce formálne znaky priestupku, ale nie je ním\nporušený alebo ohrozený záujem spoločnosti, nie je priestupkom, a preto spoločnosť nemá dôvod ho\npostihovať.\n43. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:\n- Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky\nskutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne).\nV prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť\no priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola\npreukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech\nobvineného (Najvyšší súd SR sp. zn. 2Sžo 55/2008 <., R 50/2011 <.;\n- Pri priestupku je dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za priestupok výslovne označené v zákone\no priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť aj o konanie, ktorého sa obvinený z priestupku dopustil\nprinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti\n(Najvyšší súd SR sp. zn. 10Sžd/3/2013 <., R 78/2014 <.).\n44. S poukazom na uvedené musí kasačný súd konštatovať, že vzhľadom na nedostatočne\nzistený skutkový stav, sťažovateľom predložené dôkazy, s ktorými sa konajúce orgány vrátane súdu\nnevysporiadali, ako aj absenciu vysporiadania sa so sťažovateľovými námietkami už v správnom konaní\ndoviedli kasačný súd k zisteniu, že v prejednávanom prípade neboli bez pochýb ustálené všetky formálne\na materiálne znaky priestupku, ktorého sa mal sťažovateľ svojim konaním uvedeným vyššie dopustiť.\n45. Kasačný súd zdôrazňuje, že ustálenie, že miesto, kde sťažovateľ zastal s motorovým vozidlom, nie je\nmiestom, odkiaľ by mohol mať náležitý rozhľad, nemožno bez ďalšieho prijať za správny. Zo samotného\nustanovenia § 20 ods. 4 zákona o cestnej premávke vyplýva povinnosť vodiča zastaviť na príkaz\ndopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“ na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad.\nPreto jediným hodnotiacim kritériom na posúdenie splnenia povinnosti sťažovateľa, ktorá mu vyplývala z\ndopravnej značky je vyhodnotenie, či z miesta na hranici prvej križovatky (pred križovatkou ulíc Bystrická\na Perešská), na ktorej sťažovateľ zastavil, mal patričný výhľad na cestu I/50 a nie skutočnosť, že\npríslušníci Policajného zboru, ktorý sedeli v zaparkovanom služobnom vozidle spozorovali, že sťažovateľ\nnezastavil vozidlo bezprostredne pred dopravným značením „Stoj, daj prednosť v jazde!“.\n46. Kasačný súd na základe uvedeného ustálil, že ak orgány verejnej správy napriek uvedenému\nkonštatovali naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky, nemožno takýto ich postup vyhodnotiť ako zákonný. V preskúmavanej veci tak\nkasačný súd dospel k záveru, že žalovaný v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných\n\nprávnych noriem a preto nerozhodol zákonne, keď potvrdil prvoinštančné rozhodnutie napadnuté\nodvolaním sťažovateľa. Rovnako pochybil krajský súd, ak považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného\nza súladné so zákonom.\n47. Kasačný súd tak dospel k záveru odlišnému ako súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí,\npretože záver orgánov verejnej správy oboch inštancií v danej veci nepovažuje za zákonný. Z uvedených\ndôvodov kasačný súd vyhodnotil námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti za dôvodné,\nspôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a teda relevantné na\nvyhovenie kasačnej sťažnosti.\n48. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení\nnámietok sťažovateľa rozhodol kasačný súd tak, že rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 S.s.p.\nzmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n49. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec v\nmedziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami sťažovateľa, vykonať\nriadne dokazovanie, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť\nnajmä s poukazom na skutočnosť, že naďalej ostáva sporné, či zo strany sťažovateľa došlo k spáchaniu\npriestupku, ktorý mu je kladený za vinu.\n50. O nároku na náhradu trov konania na krajskom aj kasačnom súde rozhodol Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky tak, že úspešnému sťažovateľovi nárok priznal (§ 467 ods. 1 a 2 S.s.p. a analogicky podľa §\n167 ods. 1 S.s.p.). V zmysle ustanovenia § 467 ods. 1 a 2 S.s.p. a analogicky podľa § 175 ods. 2 S.s.p.\no výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n51. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/373/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}