{"guid": "e750b832-4311-47bb-abf5-aa218f9db157:9313caae-2466-4005-8308-8784c7617f8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6816010080.1", "spisova_znacka": "5Tdo/51/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/51/2017 z 1. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. marca 2018, sp. zn. 5Tdo/51/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6816010080.1", "identifikacne_cislo": "6816010080", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2018-03-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Trestné činy proti mieru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-424.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 424 ods. 3 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-424.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "nazov": "§ 386 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-145.odsek-1", "nazov": "§ 145 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-145.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-424.odsek-1", "nazov": "§ 424 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-424.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "nazov": "§ 388 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "nazov": "§ 386 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-423.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 423 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-423.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-423"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-424", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-386", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-145", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-388", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-423"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9313caae-2466-4005-8308-8784c7617f8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6816010080.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6816010080.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6816010080.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Tdo/51/2017\n6816010080\n01. 03. 2018\nJUDr. Juraj Kliment\nECLI:SK:NSSR:2018:6816010080.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr.\nPetra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného F. Z. pre pokračovací zločin podnecovania\nk národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., prerokoval\nna neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením konanom 1. marca 2018 v Bratislave dovolanie\nobvineného F. Z. podané prostredníctvom jeho obhajkyne JUDr. Adriany Krajníkovej proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 1. februára 2017, sp. zn. 3 To 133/2016, a rozhodol\nrozhodol:\nI. Podľa § 386 ods. 1 Tr. por. sa vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. februára\n2017, sp. zn. 3 To 133/2016, a rozsudkom Okresného súdu Revúca z 5. októbra 2016, sp. zn. 1 T\n17/2016, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.\nbol porušený zákon\nv § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s účinnosťou do 31. decembra 2015\nv n e p r o s p e c h obvineného F. Z..\nII. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1.\nfebruára 2017, sp. zn. 3 To 133/2016, a rozsudok Okresného súdu Revúca z 5. októbra 2016, sp. zn. 1\nT 17/2016, v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,\nak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nIII. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. sa Okresnému súdu Revúca p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 5. októbra 2016, sp. zn. 1 T 17/2016, uznal\nobvineného F. Z. v bodoch 1/ až 3/ vinným z pokračovacieho zločinu podnecovania k národnostnej,\nrasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. a v bode 4/ z prečinu hanobenia\nnároda, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe, že:\n1/ v meste Revúca a na iných miestach, prostredníctvom internetovej sociálnej siete Facebook\npodnecoval k obmedzovaniu pasívneho volebného práva občanov Slovenskej republiky pre ich\npríslušnosť k maďarskej národnostnej menšine návrhom na prijatie ústavného zákona takým spôsobom,\nže dňa 11. augusta 2015 na verejnom facebookovom profile Slovenská ľudová strana - ZO Revúca\nuverejnil text: „Zákaz činnosti maďarských politických strán na Slovensku! Je nemysliteľné, aby v\nslovenskom parlamente rozhodovali o Slovákoch príslušníci maďarskej menšiny! Vari Slováci sedia v\n\nmaďarskom parlamente? Ústavným zákonom zastaviť činnosť maďarských politických strán a odstrániť\nkrivdy páchané na Slovákoch v južnej časti Slovenska! Na stráž!“, a v rámci textu umiestnil znak\nSlovenskej ľudovej strany, pričom tento text videlo a vzápätí zdieľalo najmenej 42 užívateľov, následne sa\nuvedený text dňa 4. septembra 2015 objavil aj na facebookovom profile Nezávislé Slovensko s obmenou\nznaku Slovenskej ľudovej strany za fotografiou muža s tetovaním na krku, pričom tento text videlo a\nvzápätí zdieľalo najmenej 44 užívateľov,\n2/ v meste Revúca a na iných miestach, prostredníctvom internetovej sociálnej siete Facebook\npodnecoval k obmedzovaniu práva na súkromie, práva na nedotknuteľnosť obydlia, práva na osobnú\nslobodu a práva na ľudskú dôstojnosť občanov Slovenskej republiky pre ich príslušnosť k rómskej\nmenšine takým spôsobom, že dňa 19. marca 2015 na verejnom facebookovom profile Slovenská ľudová\nstrana - ZO Revúca uverejnil text: „Cigáni sú nadpočet pre slovenský rozpočet. Mylne sa domnievajú\nniektoré jedince, že chcem vyvraždiť cigánske etnikum! Celkom postačí legislatívne upraviť niekoľko\nzákonov, aby neboli financovaní za nič a za príslušnosť k cigánskemu etniku. Cigánska reforma? Ani cent\nzadarmo! Zrušiť funkciu splnomocnenca vlády pre cigánsku menšinu, okamžite pozastaviť vyplácanie\ndávok a všetkých ďalších „humánnych“ príspevkov, nedať ani cent osobám, ktoré neprispievajú do\nštátnej pokladnice, nedať ani cent osobám, ktoré neplatia dane a odvody, neplatiť za nezodpovedné\nrozmnožovanie, neplatiť za plodenie detí deťmi a príbuznými, neplatiť za príslušnosť k cigánskemu\netniku, neplatiť za chodenie do školy, odobrať právo voliť a byť volený analfabetom, neplatičom daní\na odvodov, žiadne stavanie domov zadarmo, odstránenie cigánskych osád na cudzích pozemkoch\na obydlí bez stavebného povolenia, segregácia detí od mentálne zaostalých, špinavých a chorých,\nochrana životov, zdravia a majetku Slovákov oddelením agresívnych, zaostalých a primitívnych tlúp,\neliminovať činnosť pseudohumánnych organizácií a zastaviť ich činnosť v súvislosti so spravovaním\nštátu ohľadne cigánskeho etnika, tvrdé trestné postihy a zamedzenie plodeniu detí deťmi a príbuznými.\nNulová tolerancia! Nulová falošná humanita! Nulová diskriminácia Slovákov! Pravda! Rovnoprávnosť!\nSpravodlivosť! Stop Slovensku ako výchovnému ústavu cigánskemu! F. Z.“, pričom tento text videlo a\nnásledne zdieľalo najmenej 50 užívateľov sociálnej siete Facebook,\n3/ v meste Revúca a na iných miestach, prostredníctvom internetovej sociálnej siete Facebook\npodnecoval k obmedzovaniu práva na súkromie, práva na nedotknuteľnosť obydlia, práva na osobnú\nslobodu a práva na ľudskú dôstojnosť občanov Slovenskej republiky pre ich príslušnosť k rómskej\nmenšine takým spôsobom, že dňa 20. mája 2015 na verejnom facebookovom profile F. Z. uverejnil text:\n„Cigánska otázka!!! Žiadna tolerancia a žiadna falošná humanita. Dosť bolo! Neplatíš si dane, neplníš si\npovinnosti voči štátu, tak ti automaticky zaniká nárok na všetko! Žiadne dávky, žiadna sociálka, žiadne\npôrodné, žiadne detské prídavky, žiaden byt, žiadna zdravotná starostlivosť, žiaden dôchodok! Proste\nnič! Dosť bolo nekontrolovaného a nezodpovedného množenia sa cigánskeho etnika! Nič zadarmo\ncigáňom, stačilo živenie daromných, lenivých cigáňov, ktorí sa nechcú vzdelávať a pracovať! Cigáni nie\nsú na tom tak ako sú vinou Slovákov, ale sami sú si vinní, sami to tak chcú! Slováci nie sú povinní\nživiť darebákov a Slovensko nie je výchovný a dobročinný ústav! Vyhnať ich z nezákonne okupovaných\npozemkov a sústrediť ich do cigánskej rezervácie. Aj to iba dočasne, kým im ich mecenáši nekúpia časť\npriestoru, alebo si ich nevezmú na ich územie, na ktorom si ich budú vykrmovať! Na Slovensku nie a nie\nza peniaze Slovákov. Na stráž Slováci!“, a v rámci textu umiestnil fotografiu svojej osoby s tetovaním na\nkrku, pričom tento text videlo a vzápätí zdieľalo najmenej 26 užívateľov sociálnej siete Facebook,\n4/ v meste Revúca a na iných miestach, prostredníctvom internetovej sociálnej siete Facebook hanil\npríslušníkov rómskej menšiny takým spôsobom, že dňa 15. septembra 2015 na verejnom facebookovom\nprofile Nezávislé Slovensko uverejnil text: „Voľby 2016. Volebné právo. Žiadam upraviť volebný zákon!\nOdobrať volebné právo všetkým, ktorí neodviedli do štátnej pokladnice ani cent! (dane, odvody, sociálne,\nzdravotné...t. j. 99% cigáňov a 1% ďalší). Odobrať volebné právo analfabetom, ktorí neukončili základnú\nškolu a mentálne nespôsobilým (99% cigáňov). Odobrať právo byť volený analfabetom, jedincom, ktorí\nnemajú ukončenú základnú a strednú školu a všetkým, ktorí si neplnia záväzky voči štátu (99 % cigáňov).\nOdobrať cudzincom právo byť volený do EP a v komunálnych voľbách. Po odhlasovaní by mal byť každý\njeden volič povinný odovzdať všetky zvyšné hlasovacie lístky osobe na to určenej ešte v priamo vo\nvolebnej miestnosti, po kontrole zničené! Na stráž!“, a v rámci textu umiestnil fotografiu svojej osoby s\ntetovaním na krku, znak orlice s dvojkrížom a nápis Slovenský štát, pričom tento text videlo a následne\nzdieľalo najmenej 79 užívateľov sociálnej siete Facebook.\n\nZa to okresný súd obvineného F. Z. odsúdil podľa § 424 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a\n§ 38 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov\na 4 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu\nodňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.\nProti tomuto rozsudku podal obvinený F. Z. odvolanie, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej\nlen „krajský súd“) rozhodol rozsudkom z 1. februára 2017, sp. zn. 3 To 133/2016, tak, že napadnutý\nrozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák. zrušil v celom rozsahu a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.\nuznal obvineného F. Z. v bodoch 1/ až 4/ vinným z pokračovacieho zločinu podnecovania k národnostnej,\nrasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. Za to ho podľa § 424 ods. 3\nTr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Podľa § 49\nods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil so\nskúšobnou dobou v trvaní 5 rokov.\nProti tomuto rozsudku bolo dňa 8. júna 2017 doručené krajskému súdu dovolanie obvineného F. Z.\npodané prostredníctvom jeho obhajkyne JUDr. Adriany Krajníkovej, advokátky so sídlom Kuzmányho\n57, 040 01 Košice; okresnému súdu odstúpené 15. júna 2017.\nV podanom dovolaní obvinený Z. uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), i) Tr. por.,\ntzn. zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a rozhodnutie je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nK hmotnej stránke obvinený uviedol, že bol odsúdený za výroky prednesené na jeho facebookovom\nstatuse, ktoré sú jeho vyjadrovaním sa k téme osobných, občianskych, volebných a sociálnych práv\nosôb a občanov, ohľadne ktorých kriticky vyjadroval svoj názor smerom k zmene a novelizácii ich\nzákonnej a ústavnej úpravy. Len využil svoje právo podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„Ústava SR“). Odhliadnuc od uvedeného, trestného činu podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.\nsa objektívne nemohol dopustiť, pretože to by sa musel vyjadrovať k právam a slobodám niektorého\nnároda, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, ktoré sú upravené v IV oddiele II. hlavy Ústavy SR. On\nsa však vyjadroval len k právam upraveným v druhom, treťom a piatom oddiele druhej hlavy Ústavy SR,\nktoré práva a slobody patria každému, alebo občanovi, nie špeciálnemu subjektu v zmysle citovanej\nskutkovej vety Tr. zák., teda národom, národnostným menšinám, rasám, alebo etnickým skupinám.\nKu skutku 1/ uviedol, že sa vyjadril proti prítomnosti maďarskej (zahraničnej) strany v slovenskom\nparlamente. Skutku sa nemohol dopustiť, pretože neprípustnosť zahraničných politických strán je v\nnašom parlamente daná už zákonom č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 85/2005 Z. z.“). Ohľadne skutkov 2/ až 4/ sa\nvyjadruje k občianskym a sociálnym právam, teda právam každého a právam občanov, čím sa\nnemohol dopustiť skutku voči právam niektorého národa, menšiny, rasy, či etnika, v danom prípade\ncigánskeho etnika. K skutku č. 4/ navyše poukázal na percentuálnu skladbu cigánskeho etnika ohľadne\nprednášanej a kritizovanej problematiky. Uviedol, že zákon nepozná zločiny myšlienkové a názorové a\nuž vôbec predmetom trestného stíhania nemôže byť informácia (i keby nesprávna) o štatistickom, resp.\npercentuálnom údaji prednášaných vecí. Zdôraznil, že osobné, občianske, volebné a sociálne práva nie\nsú právami cigánskeho etnika, ale právami všetkých, alebo občanov.\nOdvolaciemu súdu vytýkal, že sa riadne nevysporiadal s jeho hmotnoprávnymi námietkami a poukázal\npritom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 19. marca 2013,\nsp. zn. 4 Tdo 49/2012, v zmysle ktorého v otázkach vyjadrovania sa k určitej skutočnosti nejde bez\nďalšieho o trestný čin. Jeho výroky nie sú namierené proti cigánskemu etniku (a maďarskej menšine)\nako takému, ide o témy, ktorými kritizuje spoločensky neakceptovateľné správanie (všetkých) osôb, z\nktorých percentuálne väčšinovú účasť na diskutovanom probléme pripisuje jednotlivcom z tohto etnika. V\nkonaní nebol preukázaný žiaden argument smerujúci k naplneniu úmyslu podnecovať k obmedzovaniu\npráv cigánskeho etnika alebo maďarskej menšiny ako takých.\nK procesnej stránke uviedol, že v konaní došlo k hrubému porušeniu zákona, keď za účelom posúdenia\nprávnej otázky - trestnosti skutku, pre účel vznesenia obvinenia, bola do konania v rozpore s § 1 ods. 2\npísm. f) zákona č. 308/1993 Z. z. prizvaná organizácia - Slovenské národné stredisko pre ľudské práva\n(ďalej len „SNSĽP“). SNĽSP nemá žiadnu kompetenciu na vydávanie odborných stanovísk do trestného\n\nkonania. Vyšetrovateľ preto absolútne nekompetentnej osobe odovzdal vyšetrovací spis a na podklade\ntakto nezákonne vyhotoveného stanoviska vydal uznesenie podľa § 206 ods. 1 Tr. por. V poslednej\nčasti poukázal na rozpor vo vyjadreniach odvolacieho súdu, keď tento na jednej strane skonštatoval, že\njeho odvolanie je dôvodné, aby následne skonštatoval správnosť postupu podľa § 2 ods. 10, ods. 12 Tr.\npor. Namietal, že odvolací súd „zľahčil, zhojil a procesne nevybavil“ nezákonnosť odborného vyjadrenia\nSNSĽP. Namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, resp. protirečivosť viacerých\njeho častí. V tomto smere predovšetkým poukázal na tú časť, kde odvolací súd odmietol vyjadrenie\nSNSĽP, aby toto následne vo forme „pomôcky“ pre sudcu pripustil. Takýto postup svedčí o absolútnej\nsvojvôli a zneužívania jeho právomocí. Vysvetlil, že spáchanie skutkov nikdy nepopieral, namietal len\nnezákonnosť procesu a fakt, že skutky nekorešpondujú s aplikovanými skutkovými podstatami trestných\nčinov.\nNa podklade týchto skutočností obvinený F. Z. navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie.\nK podanému dovolaniu sa 30. augusta 2017 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca (ďalej len\n„prokurátor“), ktorý ho navrhol odmietnuť.\nUviedol, že súdy pri právnej kvalifikácii postupovali správne. Na s. 9 - 13 odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu sú všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 424 ods. 1,\nods. 3 písm. c) Tr. zák. dostatočne rozobraté. Pripomenul, že právo na slobodu prejavu nemožno chápať\nabsolútne a priamo v Ústave SR sú prípady, kedy ho možno zákonom obmedziť. Jedným z takýchto\nprípadov je § 424 Tr. zák. Uviedol, že z použitých slovných spojení (stačilo živenie daromných, lenivých,\ncigáňov, sústrediť ich do cigánskej rezervácie, segregácia detí od mentálne zaostalých, špinavých, cigáni\nsú nadpočet) musí byť každému zrejmé, že ide o útoky, o podnecovanie smerujúce k obmedzovaniu práv\na slobôd iných, ktoré je jednoznačne spôsobilé vzbudiť nenávisť. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n4 Tdo 49/2012, nemá všeobecnú záväznosť, týkalo sa iného trestného činu (hanobenia národa, rasy a\npresvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.) s odlišnou skutkovou situáciou. Na odborné vyjadrenie\nSNSĽP odvolací súd neprihliadal. Na okraj prokurátor dodal, že pozdrav „Na stráž!“ bol pozdravom\nmilitantného zoskupenia Hlinkovej mládeže 1938 - 1945, ktorý pôsobil v rámci totalitného Slovenského\nštátu, potláčajúceho základného práva a slobody občanov. Záverom tiež dodal, že právo obvineného\nnemôže byť porušené tým, že súd vyhodnotí vykonané dôkazy spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho\npredstavám.\nSpisový materiál bol spolu s dovolaním najvyššiemu súdu predložený na rozhodnutie 4. septembra 2017.\nNásledne predseda senátu doručil na vedomie vyjadrenie prokurátora obvinenému a jeho obhajcovi.\nDňa 16. októbra 2017 obvinený Z. označil vyjadrenie prokurátora za príliš všeobecné, nijako\nsa nevysporadúvajúce s jeho námietkami. Poukazujúc na princíp právnej istoty, spochybnil záver\nprokurátora ohľadne nemožnosti aplikácie uznesenia sp. zn. 4 Tdo 49/2012 na posudzovaný prípad.\nV uznesení najvyšší súd ustálil otázku regulárnosti pojmu „cigán“ ako príslušníka cigánskeho, resp.\nrómskeho etnika. Zopakoval, že odvolací súd sa nezaoberal žiadnou z jeho hmotnoprávnych námietok\na že k vzneseniu obvinenia došlo výhradne na podklade nezákonne vyhotoveného posudku SNSĽP.\nRozviedol, že jeho zámer nebol podnecovať k nenávisti, ale naopak tento bol „pozitívne konštruktívny“,\nkeď v celospoločenskom záujme poukazoval na problém časti cigánskeho etnika. Vo vzťahu k pozdravu\n„Na stráž!“ odkázal na rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. júna 2016, sp. zn. 8 Sr 1/2014, ako aj na\nuznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I zo 16. júna 2009, sp. zn. 2 Pv 301/09-17, ktorým bolo\nzastavené trestné stíhanie za skutok spočívajúci vo verejnom prednesení takéhoto pozdravu.\nPokiaľ ide o snahu „sústrediť ich do cigánskej rezervácie“ vysvetlil, že nejde o nič iné, len o okopírovanie\namerického riešenia s indiánskymi rezerváciami. Výrok „cigáni sú nadpočet pre slovenský rozpočet“\npoukazuje na problematiku zneužívania štátnych dávok na úkor ostatnej spoločnosti zo strany niektorých\njedincov tohto etnika. K výzve na „segregáciu detí od mentálne zaostalých, špinavých a chorých, ochrana\nživotov, zdravia a majetku Slovákov oddelením agresívnych, zaostalých a primitívnych tlúp“ vyhlásil, že\nby mu to malo slúžiť ku cti, keďže sa zaujíma o mentálny rozvoj, hygienu a zdravie cigánskych detí.\nIde o racionálny výrok a to isté platí aj pre „oddelenie agresívnych, zaostalých a primitívnych tlúp“.\nDodal, že výroky treba posudzovať objektívne a nie ideologicky - vyjadruje sa o cigánskom etniku a nie\nnapr. o rusínskom alebo maďarskom, keďže tam nedochádza k incestu medzi príbuznými, rodičmi a\n\ndeťmi. Výrok „stačilo živenie daromných lenivých cigánov“ je objektívne pravdivý, keďže spoločnosť vie\no absencii ich záujmu o vzdelávanie, resp. o prácu. Vo všetkých prípadoch navrhuje zákonné riešenia\na nie brojenie k nenávisti.\nNajvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného F. Z. i\npredložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo\npodané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), prostredníctvom ustanoveného obhajcu (§\n373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento\nmimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Po zistení, že niet žiadneho zákonného\ndôvodu pre odmietnutie dovolania (§ 382 Tr. por.), preskúmal najvyšší súd na neverejnom zasadnutí\npodané dovolanie a zistil, že dôvody dovolania sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky\npovedú k postupu podľa § 386 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.\nVzhľadom na charakter posudzovanej trestnej činnosti (tzv. verbálne trestné činy), ako aj dovolacie\nnámietky obvineného Z., si najvyšší súd dovoľuje na úvod pripomenúť, že ani právo na slobodu slova,\npodobne ako iné práva a slobody, nie je absolútne. Už z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR plynie, že slobodu slova\nmožno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv\na slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\nDokonca z čl. 20 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (vyhláška\nMZV ČSSR č. 120/1976 Zb.) plynie Slovenskej republike pozitívny záväzok, aby zákonom (rozumej\nTrestným zákonom) zakázala akúkoľvek národnú, rasovú alebo náboženskú nenávisť, ktorá predstavuje\npodnecovanie k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu. Rovnako podľa čl. 4 písm. a) Medzinárodného\ndohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (vyhláška MZV ČSSR č. 95/1974 Zb.)\nsú zmluvné štáty povinné za trestný čin vyhlásiť akékoľvek podnecovanie k rasovej diskriminácii, pod\nktorou možno podľa čl. 1 ods. 1 považovať aj diskrimináciu založenú na národnostnom alebo etnickom\nprincípe. A napokon, čl. 1 písm. a) rámcového rozhodnutia Rady EÚ 2008/913/SVV o boji proti niektorým\nformám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva vyžaduje, aby členské štáty\nEÚ za trestné vyhodnotili úmyselné verejné podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb\nalebo členovi takejto skupiny vymedzenej podľa (o. i.) národného alebo etnického pôvodu. Z citovaných\nprávnych noriem možno vyvodiť, že existencia takej zákonnej úpravy, ktorá umožňuje trestnoprávny\npostih za presne špecifikované verbálne trestné činy nielenže nie je a priori vylúčená (ako to obvinený\nZ. naznačuje), ale plne zodpovedá našim medzinárodným a európskym záväzkom.\nAj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý dlhodobo zdôrazňuje, že sloboda prejavu\npodľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) sa\nnetýka len prejavov, ktoré sú prijímané priaznivo a ktoré sa považujú za neškodné a indiferentné, ale tiež\ntakých, ktoré sú konfliktné, šokujúce alebo znepokojivé (viď napr. rozsudky Perinçek proti Švajčiarsku\nz 15. októbra 2015, č. 27510/08, príp. Rekvényi proti Maďarsku z 20. mája 1999, č. 25390/94), v zmysle\nčl. 17 Dohovoru zásadne odmieta poskytovať ochranu prejavom, ktorými sa toto právo zneužíva. Ide o\nnajzávažnejšie nenávistné prejavy, ktoré útočia na podstatu demokracie, prejavy, ktorými sa rozširuje\nnacistická ideológia, popiera alebo zľahčuje holokaust, príp. prezentujú antisemitské názory (viď napr.\nrozsudok Witzsch proti Nemecku I z 20. apríla 1999, č. 41448/98, Garaudy proti Francúzsku z 24. júna\n2003, č. 65831/01, príp. Ivanov proti Rusku z 20. februára 2007, č. 35222/04). Ako ESĽP vysvetlil, ak\ndemokratický štát poskytne úplnú slobodu hnutiam a osobám, ktoré ho chcú zničiť, povedie to k jeho\nzničeniu. Preto sa demokratický štát musí voči takýmto osobám brániť (viď koncept tzv. brániacej sa\ndemokracie v rozsudku Vogt proti Nemecku z 26. septembra 1995, č. 17851/91).\nOchranu však podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru nemusia požívať ani expresívne prejavy s rasistickým či\nxenofóbnym podtónom alebo prejavy hanobiace etnické skupiny (viď napr. rozsudky Glimmerveen a\nHagenbeek proti Holandsku z 11. októbra 1979, č. 8348/78, č. 8406/78, Norwood proti Veľkej Británii zo\n16. novembra 2004, č. 23131/03). Rozhodnutie ktorému z kolidujúcich práv (právo na slobodu prejavu\nvs. ochrana práv a slobôd iných) dá v tom-ktorom prípade ESĽP prednosť, závisí od toho, či obmedzenie\nslobody prejavu je stanovené zákonom, sleduje legitímny cieľ a predovšetkým, či je v demokratickej\nspoločnosti nevyhnutné. Vo všeobecnosti však platí, že takéto obmedzenie môže mať povahu trestnej\nsankcie a štrasburský súd v tomto smere dáva členským štátom určitý priestor na vlastný výklad a\n\naplikáciu Dohovoru (ku konceptu tzv. voľného uváženia viď rozsudok vo veci Handyside proti Spojenému\nkráľovstvu zo 7. decembra 1976, č. 5493/72).\nNa Slovensku je ochrana základných práv a slobôd v nadväznosti na príslušnosť k určitej národnosti\nalebo etnickej skupiny chránená v § 424 Tr. zák.\nPodľa § 424 ods. 1 Tr. zák. s účinnosťou do 31. decembra 2015 kto sa vyhráža jednotlivcovi alebo\nskupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine,\npôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich\ndôvodov, spáchaním zločinu, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto také obmedzenie vykonal alebo\nkto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny,\npotrestá sa odňatím slobody až na tri roky.\nPodľa § 424 ods. 3 písm. b) Tr. zák. s účinnosťou do 31. decembra 2015 odňatím slobody na dva roky\naž šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 verejne.\nZ takto postavenej konštrukcie skutkovej podstaty trestného činu plynie, že obvinený Z. by naplnil znaky\ntrestného činu v prípade, že by sa úmyselne:\ni) vyhrážal jednotlivcovi / skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase / národu / národnosti / farbe\npleti / etnickej skupine / pôvodu rodu / náboženské vyznanie, spáchaním zločinu; alebo\nii) vyhrážal jednotlivcovi / skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase / národu / národnosti / farbe\npleti / etnickej skupine / pôvodu rodu / náboženské vyznanie, obmedzovaním ich práv a slobôd; alebo\niii) vykonal obmedzenie práv a slobôd jednotlivca / skupiny osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase /\nnárodu / národnosti / farbe pleti / etnickej skupine / pôvodu rodu / náboženské vyznanie; alebo\niv) podnecoval k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa / národnosti / rasy / etnickej skupiny.\nAko z právnych viet napadnutých rozhodnutí plynie, obvinený Z. bol uznaný vinným podľa § 424 ods.\n1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., keďže v čiastkových útokoch pod bodmi 1/ - 4/ podnecoval k obmedzovaniu\npráv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny a čin spáchal verejne. Podľa\nmienky dovolacieho súdu, jeho konanie túto a ani žiadnu inú alternatívu vyššie citovanej objektívnej\nstránky trestného činu nenaplnilo.\nObvinený Z. v bode 1/ podnecoval k obmedzovaniu pasívneho volebného práva príslušníkov maďarskej\nmenšiny (čl. 29 ods. 2 a 30 ods. 4 Ústavy SR), v bodoch 2/ a 3/ podnecoval k obmedzovaniu práva na\nsúkromie, nedotknuteľnosť obydlia, osobnú slobodu, ľudskú dôstojnosť (pozn. podľa mienky dovolacieho\nsúdu, skôr osobnú slobodu, ochranu súkromného a rodinného života, ochranu obydlia, slobodu pohybu\na pobytu podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1, ods. 2, čl. 21 ods. 1, čl. 23 ods. 1 Ústavy SR, ako aj niektorých\nhospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv podľa V. oddielu II. hlavy Ústavy SR - napr. čl. 39, čl.\n40, čl. 41 ods. 4, ods. 5 Ústavy SR) a napokon v bode 4/ ani nie je uvedené k obmedzovaniu akých\npráv a slobôd mal obvinený podnecovať (pozn. z výrokov sa však javí, že išlo o aktívne volebné právo\npodľa čl. 30 ods. 1, ods. 3 Ústavy SR). Z uvedeného plynie, že vo všetkých čiastkových útokoch ide o\nvýsostne individuálne práva a slobody dané každému občanovi Slovenskej republiky (resp. jednotlivcovi)\nbez ohľadu na jeho pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,\nnárodný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné\npostavenie (čl. 12 ods. 2, ods. 4 Ústavy SR).\nPosledná alternatíva objektívnej stránky však nesmeruje k ochrane individuálnych práv a slobôd, ale\nk ochrane kolektívnych práv a slobôd národa, národnosti, rasy a etnickej skupiny. Inými slovami, na\nrozdiel od ostatných alternatív, ktoré sa v súvislosti s konaním páchateľa výslovne vyjadrujú o právach\na slobodách jednotlivcov alebo skupiny osôb, v poslednej alternatíve sú chránené práva a slobody\nniektorého (v zmysle každého, ktoréhokoľvek) národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny. Medzi\ntakéto - kolektívne práva a slobody národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny možno subsumovať\nnapr. právo národa na sebaurčenie podľa čl. 1 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických\nprávach, resp. tie práva národnostných a etnických skupín, ktoré sú špecifikované v čl. 34 Ústavy SR\n(napr. právo spolu s ostatnými príslušníkmi rozvíjať vlastnú kultúru, rozširovať a prijímať informácie v\nich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie\na kultúrne inštitúcie) alebo v Rámcovom dohovore na ochranu národnostných menšín (oznámenie MZV\n\nSR č. 160/1998 Z. z.). Možno teda súhlasiť s námietkou obvineného, že posledná alinea skutkovej\npodstaty neviaže prejav páchateľa na práva a slobody príslušníkov chránených menšín, ale na práva\na slobody menšín ako takých.\nAj historický vývoj skutkovej podstaty nasvedčuje správnosti zvoleného výkladu. Trestný čin\npodnecovania k národnostnej a etnickej nenávisti bol do § 198a Tr. zák. (140/1961 Zb.) zavedený\nzákonom č. 557/1991 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1992 nasledovne: „Kto verejne podnecuje k\nnenávisti k niektorému národu alebo rase alebo k obmedzovaniu práv a slobôd ich príslušníkov, potresce\nsa odňatím slobody až na jeden rok.“ Takto - s drobnými zmenami (viď hlavne novelu č. 253/2001 Z. z.),\nboli zákonné znaky definované až do prijatia nového Trestného zákona (300/2005 Z. z.). S nadobudnutím\njeho účinnosti, t. j. od 1. januára 2006 sa skutková podstata zmenila nasledovne: „Kto verejne a) sa\nvyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorému národu, národnosti, rase alebo\netnickej skupine alebo pre ich farbu pleti, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto takéto obmedzenie\nvykonal, alebo b) podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo\netnickej skupiny, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“\nOd účinnosti nového Trestného zákona (300/2005 Z. z.) sa zákonodarca výslovne nevyjadruje o právach\na slobodách príslušníkov menšín, ale o „menšinových právach“ ako takých (porovnaj § 356 ods. 1\nTrestného zákonníka Českej republiky, ktorý si ponechal znenie z § 198a Trestného zákona č. 140/1961\nSb.). V nezmenenej podobe - pokiaľ ide o tento znak, ostala právna norma až do prijatia zákona\nč. 316/2016 Z. z., kedy s účinnosťou od 1. januára 2017 došlo k takej (v dôvodovej správe opäť\nnevysvetlenej) úprave, ktorá opätovne chráni práva a slobody príslušníkov menšín.\nMomentálne platná a účinná právna úprava trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a\netnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1 Tr. zák. tak znie:\n„Kto verejne podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú\nalebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo\ndomnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo\npreto, že sú bez vyznania, alebo verejne podnecuje k obmedzovaniu ich práv a slobôd, potrestá sa\nodňatím slobody až na tri roky.“\nS prihliadnutím na charakter popísaných zmien, len ťažko možno rezultovať, že tieto nemali nijaký vplyv\nna posudzovanie podmienok trestnej zodpovednosti. A hoci možno predpokladať, že schválením nového\nTrestného zákona (300/2005 Z. z.) došlo v rozoberanej časti k legislatívnej chybe (tomu nepriamo\nnasvedčuje osobitná časť dôvodovej správy k zákonu č. 257/2009 Z. z., ale aj názory odbornej literatúry,\nz ktorých sa javí, že účelom poslednej aliney § 424 ods. 1 Tr. zák. bola - napriek jej doslovnému zneniu,\nochrana individuálnych práv a slobôd príslušníkov menšín), jej existencia v žiadnom prípade nemôže\nísť na ťarchu obvinenému. Určovať, aké konanie bude a aké už nebude trestné, patrí medzi výsadné\noprávnenia štátu, ktoré mu vyplývajú z jeho mocenského monopolu. Je teda na ňom, aby v zmysle\nzásady nullum crimen sine lege (vyjadrenej tiež v čl. 49 Ústavy SR a čl. 7 Dohovoru) dostatočne jasne\na so zreteľom na zamýšľaný následok aj dostatočne určito, vymedzil skutkové podstaty jednotlivých\ntrestných činov. V prípade, že sa tak nestane, ide táto jeho nedôslednosť na jeho škodu. Uvedené platí\no to viac, že (ak skutočne išlo „len“ o legislatívnu nedokonalosť) „správne znenie“ skutkovej podstaty\nbolo dlhodobo súčasťou právnej úpravy a súčasťou právnej úpravy je opätovne od 1. januára 2017.\nÚčelom zásady „niet trestného činu, bez zákona“ je, aby nikto nebol trestaný za skutok, ktorý v čase\njeho spáchania nebol trestným činom a aby tak adresáti trestných noriem mohli vopred prispôsobiť svoje\nsprávanie a toto eventuálne korigovať takým spôsobom, aby nebolo trestnoprávne postihnuteľné (k tomu\nviď rozsudok ESĽP Kokkinakis proti Grécku z 25. mája 1993, č. 14307/88, § 52). Súdy nie sú povolané\nna taký výklad znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorý - napriek ich gramatickému a rozumne\nakceptovateľnému výkladu, rozšíri podmienky trestnej zodpovednosti v neprospech páchateľa, a to ani\nv prípade, že tým zrejme napĺňajú pôvodný zámer zamýšľaný zákonodarcom. Ako bolo povedané,\nanalyzované znenie nepripúšťa viacero interpretácií (žiadne individuálne „práva a slobody národa,\nnárodnosti, rasy alebo etnickej skupiny“ neexistujú, kým - naopak, kolektívne práva tohto druhu sú\nvo svete známe), a preto hoci zvolený výklad možno nereflektuje subjektívny zámer zákonodarcu,\nzodpovedá jeho gramatickému zneniu a nespôsobuje obsolétnosť rozoberaného ustanovenia. Pokiaľ\nteda obvinený Z. podnecoval k obmedzovaniu individuálnych práv a slobôd príslušníkov národnostnej\n\nmenšiny a etnickej skupiny, nemohol naplniť znak iv) aliney skutkovej podstaty trestného činu podľa §\n424 ods. 1 Tr. zák., ktorý až do 31. decembra 2016 (do účinnosti zákona č. 316/2016 Z. z.) chránil ich\nkolektívne práva.\nKvôli komplexnosti však najvyšší súd dodáva, že ani ii) alinea objektívnej stránky nebola konaním\nobvineného Z. naplnená. Znak „vyhrážania sa obmedzovaním práv a slobôd“ predstavuje taký vážne\nmienený prejav, ktorým páchateľ hrozí určitému jednotlivcovi / skupine osôb pre jeho príslušnosť k\n(zjednodušene) špecifickej menšine obmedzovaním jeho práv a slobôd, pričom prejav je spôsobilý\nvyvolať u osôb, ktorým sa hrozí, obavu z jeho naplnenia. Nejde pritom o to, či k obave reálne dôjde\nalebo nie, dôležité je, či páchateľ bol ochotný takúto vyhrážku naplniť. I napriek tomu, že obvinený vo\nväčšine prípadov svoje názory publikoval pod stránkou politickej strany, z jeho obsahu je zrejmé, že v\nňom sám nehrozil obmedzovaním práv a slobôd, ale za takéto obmedzovanie sa zasadzoval, prihováral,\nk tomuto obmedzovaniu nabádal. V prípade obvineného Z. ide o typické podnecovanie, tzn. o taký vážne\nmienený prejav, ktorý je určený tretím osobám (ostatnej - spravidla väčšinovej spoločnosti) a má u nich\nvyvolávať nenávisť alebo nepriateľstvo voči niektorému národu, národnosti, rase alebo etnickej skupine,\nktoré by odôvodňovalo následné obmedzenie ich práv a slobôd (opäť - po prijatí zákona č. 316/2016 Z.\nz. aj práv a slobôd ich príslušníkov).\nRezumujúc uvedené, konanie obvineného Z. pod bodmi 1/ - 4/ nenapĺňa znaky zločinu podnecovania k\nnárodnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s účinnosťou do 31.\ndecembra 2015 (k času spáchania skutku), a preto v týchto ustanoveniach dovolací súd skonštatoval\nporušenie zákona v jeho neprospech. Z uvedeného však nemožno vyvodiť, že popísaný skutok nenapĺňa\nznaky žiadneho z trestných činov. Do úvahy - pokiaľ ide o čiastkové útoky pod bodmi 2/ - 4/, pripadá\nprávna kvalifikácia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s účinnosťou do 31. decembra 2015. I keď z\nobsahu výrokov plynie, že tieto primárne smerujú k podnecovaniu obmedzovania práv a slobôd Rómov,\navšak toto (obmedzovanie) je „legitimizované“ takými útokmi na ich vážnosť, že v niektorých častiach\nvykazujú znaky verejného hanobenia rómskeho etnika. Napokon, čiastkový útok pod bodom 4/ bol\npôvodne - v obžalobe prokurátora a rozsudku okresného súdu, takýmto spôsobom právne kvalifikovaný.\nPodľa § 423 ods. 1 Tr. zák. s účinnosťou do 31. decembra 2015:\n„Kto verejne hanobí a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo b)\njednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti,\netnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá\nsa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.“\nO hanobení možno hovoriť v prípade takého subjektívneho verbálneho alebo neverbálneho prejavu,\nktorým páchateľ hrubo uráža, resp. hrubo znevažuje (znižuje vážnosť) a) niektorý národ, jeho jazyk,\nniektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo b) jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k\nniektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské\nvyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, pričom túto hrubú urážku, resp. znevažovanie možno vyvodiť\nnielen z obsahu uskutočneného prejavu, ale aj zo spôsobu a okolností, za akých bol učinený. Nejde\npritom o hanobenie, ak sa len konštatuje objektívne existujúci fakt, ktorý môže vyvolať negatívne reakcie\n(napr. národ, ktorý nemá demokratickú tradíciu alebo jazyk, ktorý je primitívny).\nZ obsahu predneseného prejavu plynie, že obvinený pod bodmi 2/ - 4/ priamo alebo nepriamo označuje\nRómov za „nadpočet pre slovenský rozpočet“, etnikum, ktoré „neprispieva do štátnej pokladnice“,\n„neplatí dane a odvody“, „nezodpovedne sa rozmnožuje“, za „analfabetov“, ktorí žijú „v cigánskych\nosadách na cudzích pozemkoch a obydliach bez stavebného povolenia“, „mentálne zaostalých, chorých\na špinavých“, ako skupinu „agresívnych, zaostalých a primitívnych tlúp“, „daromných a lenivých cigánov,\nktorí sa nechcú vzdelávať a pracovať“, „darebákov“, ktorí „nezákonne okupujú pozemky“, príp. ako\n„mentálne nespôsobilých“. Podľa mienky najvyššieho súdu, množstvo a intenzita prednesených urážok\n(ale aj spôsob a okolnosti, za akých boli prednesené) odôvodňujú záver o hrubom znevažovaní\nrómskeho etnika. Nemožno sa stotožniť s obranou obvineného, že len poukazoval na problematiku\nzneužívania štátnych dávok na úkor ostatnej spoločnosti zo strany „niektorých jedincov tohto etnika“. Z\nobsahu, ale predovšetkým celkového kontextu prednesených výrokov jednoznačne vyplýva, že obvinený\nmedzi príslušníkmi rómskeho etnika nerozlišuje, ich správanie paušalizuje, a to práve v závislosti od\npríslušnosti k tomuto etniku (v tomto smere viď rozsudok Seurot proti Francúzsku z 18. mája 2004,\n\nč. 57383/00, v ktorom ESĽP citlivo reagoval na zovšeobecňujúce negatívne tvrdenia o moslimských\nprisťahovalcoch). Súd preto nemal pochybnosť, že výroky obvineného nemali byť - jeho slovami\n„pozitívne konštruktívne“, nemali prispievať k celospoločenskej diskusii o tzv. rómskej otázke (a to\nprípadne aj legitímnou kritikou nežiaducich javov vyskytujúcich sa v rómskej populácii). Naopak, prejav\nobvineného mal útočný, až hrubo urážajúci charakter.\nZ hľadiska spôsobu prednesenia namietaných výrokov treba doplniť, že išlo o statusy uverejnené na\nverejných facebookových profiloch, ktoré boli zdieľané desiatkami ďalších užívateľov, zásadne končili\npozdravom „Na stráž!“, pričom v bode 4/ bol prejav doplnený o vyobrazenie tetovania obvineného,\nobsahujúceho orlicu s dvojkrížom a nápisom „Slovenský štát“. I keď dokazovanie nebolo vedené v\ntom smere, či citovaný pozdrav s použitým vyobrazením napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát\nextrémistického trestného činu (preto ani nebola podaná obžaloba), už len samotné prednesenie\ncitovaných výrokov, doplnené o pozdrav a fotografiu nepochybne vzbudzujúcu historické reminiscencie\nz čias vojnového Slovenského štátu (ktorý sa podieľal na likvidácii vlastných občanov - medzi inými aj\nrómskeho pôvodu), zvyšuje závažnosť takto predneseného prejavu. Aj ostatné okolnosti prípadu, a to\npredovšetkým fakt, že facebookové profily boli určené na politickú činnosť obvineného (nešlo teda o\nlen o hrubú demagógiu osobnostne nezrelého jedinca, ale o vedomú činnosť politicky aktívnej osoby,\nktorá sa takýmto spôsobom usiluje získať verejnú podporu), vedú najvyšší súd k záveru, že tieto boli\nspôsobilé hrubšieho útoku na vážnosť rómskeho etnika (viď rozsudok ESĽP vo veci Féret proti Belgicku\nzo 16. júla 2009, č. 15615/07, kde súd v neprospech sťažovateľa vyhodnotil, že jeho prejav bol učinený\nna predvolebných letákoch).\nPokiaľ v tomto smere obvinený poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu pod sp. zn. 4 Tdo 49/2012,\nmožno skonštatovať, že tento je založený na úplne odlišných skutkových okolnostiach. V tam\nprejednávanom prípade išlo o jeden konkrétny výrok, vo vzťahu ku ktorému sa nepodarilo preukázať\nsubjektívnu stránku trestného činu. Navyše, súd v tejto súvislosti poukázal na jazykový význam pojmu\n„Cigán“, ktorý ako vysvetlil (na rozdiel od pojmu „cigáň“ - v zmysle klamár, luhár, ktorý v bode 3/ a 4/\npoužíva obvinený Z.), nemožno považovať za urážlivý, keďže podľa Krátkeho slovníka slovenského\njazyka, označuje príslušníka spoločenskej skupiny indického pôvodu žijúceho miestami ešte potulným\nživotom (novšie Róm). Obvinenému Z. sa však nekládlo za vinu, že by príslušníkov rómskeho etika\nhanobil označením „Cigáni“.\nV novom konaní bude preto úlohou okresného súdu nanovo posúdiť trestnosť konania obvineného Z.\na vo vzťahu k tomu čiastkovému útoku, ktorý v čase spáchania skutku nevykazoval znaky žiadneho z\ntrestných činov (podľa Trestného zákona účinného do 31. decembra 2015), postupovať podľa § 285\npísm. b) Tr. por., aby následne so zreteľom na znenie druhej vety § 2 ods. 1 Tr. zák. a novelu č. 316/2016\nZ. z. súd tie čiastkové útoky, ktoré vykazovali znaky trestného činu, správne právne kvalifikoval.\nKrajský súd totiž pochybil nielen vtedy, keď dospel k nesprávnemu záveru, že konanie obvineného\nnaplnilo zákonné znaky pokračovacieho zločinu podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s účinnosťou\ndo 31. decembra 2015 a s trestnou sadzbou 2 - 6 rokov, ale aj vtedy, keď v rozpore s druhou vetou\n§ 2 ods. 1 Tr. zák. jeho konanie neposúdil podľa neskôr účinného a pre páchateľa priaznivejšieho\nzákona č. 316/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2017 ako pokračovací prečin podľa § 424 ods. 1\nTr. zák. s trestnou sadzbou do 3 rokov. Novelou č. 316/2016 Z. z. došlo totiž k takej zmene skutkovej\npodstaty, že z ods. 3 písm. b) vypadol kvalifikačný moment trestného činu spáchaného „verejne“ a tento\nsa stal súčasťou základnej skutkovej podstaty podľa ods. 1. Keďže k vyhláseniu napadnutého rozsudku\ndošlo 1. februára 2017, t. j. po účinnosti predmetnej novely a žalovaná trestná činnosť bola páchaná\nprostredníctvom sociálnej siete Facebook - verejne podľa § 122 ods. 2 písm. a) Tr. zák., krajský súd (keď\nuž vychádzal z nesprávneho právneho názoru) mal na túto okolnosť prihliadnuť a konanie obvineného\nprekvalifikovať.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por.\nPokiaľ ide o námietku obvineného Z., podľa ktorej mu bolo obvinenie vznesené nezákonne, keďže sa\ntak stalo výhradne na podklade odborného vyjadrenia SNSĽP, táto sa nezakladá na pravde.\nSo vznesenou námietkou sa vysporiadal už krajský súd, keď na s. 7 - 8 vysvetlil, že namietané odborné\nvyjadrenie bolo nadbytočné a nemohlo mať vplyv na právne posúdenie veci. Len orgánom činným v\n\ntrestnom konaní (ďalej len „OČTK“) a súdom je v rámci jednotlivých štádií trestného konania zverená\núloha posudzovať, či určitý skutok ne / vykazuje znaky trestného činu (§ 145 ods. 1 Tr. por.). Pokiaľ si\nteda OČTK za účelom právneho hodnotenia prednesených výrokov pribrali do konania SNSĽP, potom\ntakýto postup bol síce nesprávny, no nemal vplyv na zákonnosť vydaného uznesenia.\nLen kvôli úplnosti najvyšší súd dodáva, že k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia vo vzťahu k\nčiastkovému útoku pod bodom 1/ došlo 4. novembra 2015, tzn. po tom, čo už niekoľko týždňov bol na\nsociálnej sieti zverejnený status Slovenskej ľudovej strany - ZO Revúca, ktorý bol podpísaný menom „F.\nZ.“ a v ktorom jeho autor vyzýval k obmedzovaniu práv a slobôd príslušníkov maďarskej národnostnej\nmenšiny. Keďže v danom čase polícia mala poznatky, že osoba „F. Z.“ v roku 2014 kandidovala za túto\npolitickú stranu do mestského zastupiteľstva v Revúcej, že predmetný profil bol verejný (viď znalecký\nposudok z 2. novembra 2015; č. l. 85) a že počas domovej prehliadky boli v byte obvineného nájdené\nnotebooky, USB-kľúče, resp. DVD - nosiče (okrem iných aj s nápismi „ĽSNS - Krásna Hôrka 29.09.2012“,\npríp. „Tiso 13.10.2012“), bolo možné dôvodne predpokladať, že trestný čin spáchala konkrétna osoba\n(§ 206 ods. 1 Tr. por.). Totožný záver možno formulovať vo vzťahu k čiastkovým útokom pod bodom 2/\n- 4/, kde bolo trestné stíhanie začaté a obvinenie vznesené podľa § 199 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 206\nods. 1, ods. 2 Tr. por. 7. januára 2016, a to na podklade ďalších, v skutkovej vete citovaných statusov\nuverejnených na verejnom facebookovom profile Slovenskej ľudovej strany - ZO Revúca, Nezávislého\nSlovenska, resp. osobnom profile „F. Z.“, autorom ktorých mala byť zakaždým osoba vystupujúca pod\nmenom „F. Z.“. Táto jeho identita sa potvrdila výsluchom samotného obvineného Z., keď 4. novembra\n2015 (v procesnom postavení obvineného vo vzťahu k bodu 1/) priznal, že menované facebookové\nprofily vytvoril on (na účely jeho politickej činnosti) a rovnako len on do nich vkladal príspevky a mal od\nnich prístupové heslá (č. l. 31 a nasl.). Aj z výsledkov znaleckého skúmania zo 4. januára 2016 vyplynula\nobsahová zhoda fotografií zaistených počas domovej prehliadky u obvineného (na USB - kľúčoch a\npevnom disku notebooka) s fotografiami umiestňovanými na predmetné facebookové profily (č. l. 99\na nasl.). Za tejto situácie v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že k vydaniu uznesení došlo\nnezákonne, keďže im predchádzalo iba právne irelevantné odborné vyjadrenie SNSĽP.\nNa podklade vyššie formulovaných úvah dospel dovolací súd k záveru, že rozsudkami krajského a\nokresného súdu bol z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. porušený zákon v § 424 ods. 1, ods.\n3 písm. b) Tr. zák. s účinnosťou do 31. decembra 2015, a preto tieto zrušil a vec vrátil okresnému súdu\nna nové konanie a rozhodnutie.\nI keď v danom prípade išlo o pochybenia rýdzo právneho charakteru a krajský súd ich v odvolacom\nkonaní mal možnosť napraviť (k porušeniu § 2 ods. 1 Tr. zák. došlo práve na krajskom súde), v úsilí zaistiť\nobvinenému Z.o možno najširší rozsah obhajovacích práv (predovšetkým právo podať proti rozsudku\nodvolanie), považoval najvyšší súd za vhodné vrátiť vec až na súd prvého stupňa.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3To/133/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}