{"guid": "74371177-a73a-44a5-b304-35582b8bb7f7:fb793a74-85ad-4796-89a7-50445db86c5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6714010242.1", "spisova_znacka": "6Tdo/59/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/59/2017 z 24. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2018, sp. zn. 6Tdo/59/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6714010242.1", "identifikacne_cislo": "6714010242", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Michálik", "sudca_id": 310, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-michalik-310", "datum_vydania": "2018-09-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "nazov": "§ 371 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 364 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-364"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-364"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb793a74-85ad-4796-89a7-50445db86c5f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6714010242.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6714010242.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6714010242.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Tdo/59/2017\n6714010242\n24. 09. 2018\nJUDr. Štefan Michálik\nECLI:SK:NSSR:2018:6714010242.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a\nsudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského, v trestnej veci obvineného X. X. pre\nprečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2018\nv Bratislave o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júna 2016,\nsp. zn. 3To/46/2016, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného X. X. sa o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Zvolen zo 17. februára 2016, sp. zn. 5T/60/2014, (ďalej len ako „okresný\nsúd“ alebo „prvostupňový súd“), bol obvinený X. X. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364\nods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že\ndňa 22. novembra 2013 v čase okolo 10.20 hod. v obci E., okres A., na miestnej komunikácii pred\nkostolom, bezdôvodne fyzicky napadol L. E., nar. XX. T. XXXX tým spôsobom, že ju najprv najmenej\nštyrikrát udrel do oblasti tváre otvorenou dlaňou a následne ju kopol do zadnej časti tela, čím L. E., nar.\nXX. T. XXXX, trvale bytom E. XX, nespôsobil zranenia vyžadujúce si práceneschopnosť, avšak táto z\nrozrušenia a strachu pred ďalším konaním X. X. privolala hliadku polície.\nObvinenému bol za to podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 a § 46 Tr. zák. uložený trest\nodňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, výkon ktorého súd podmienečne odložil podľa § 49 ods. 1 písm.\na/ Tr. zák. a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obvinenému určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.\nKrajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 3. júna 2016, sp. zn. 3To/46/2016, (ďalej len ako „krajský\nsúd“ alebo „odvolací súd“), podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného zamietol.\nObvinený nespĺňajúc podmienku obligatórneho zastúpenia obhajcom v dovolacom konaní podľa § 373\nods. 1, ods. 2 Tr. por., podal v predmetnej veci dovolanie dňa 13. septembra 2016. Po tom čo mu\nbol súdom dňa 20. decembra 2016 ustanovený obhajca, prostredníctvom tohto napadol uznesenie\nkrajského súdu dovolaním dňa 31. januára 2017 z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm.\nc/, písm. d/, písm. i/ Tr. por.\nNaplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obvinený odôvodnil porušením\nustanovenia § 37 ods. 2 Tr. por. o povinnej obhajobe. Je toho názoru, že obhajca mu mal byť ustanovený\nuž od momentu vznesenia obvinenia, nakoľko jeho spôsobilosť náležite sa obhajovať bola výrazne\nlimitovaná v priebehu celého konania, a to najmä z dôvodu, že je osobou vyššieho veku, keďže v\nčase začatia stíhania mal 62 rokov. Zároveň zdravotný stav obvineného, ktorý bol orgánom činným v\ntrestnom konaní známy takmer od prvopočiatku vyšetrovania svedčil o dôvodnosti ustanovenia obhajcu.\nZ odborného posudku o invalidite vypracovaného F. dňa 5. apríla 2012 vyplýva, že obvinený v júli\n\n2011 utrpel mozgový infarkt, v dôsledku ktorého mu bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť na úroveň 50%. V tomto posudku sa tiež uvádza, že v relevantnom čase trpel\nporuchami osobnosti a správania zapríčinenými chorobu, poškodením a dysfunkciou mozgu a podľa\npsychologického nálezu z 3. februára 2012 trpel stredne ťažkou „organickou deterioráciou IMF“ a ťažkým\ndepresívnym prežívaním. Na podklade uvedeného je obvinený toho názoru, že možnosť praktickej\nrealizácie jeho procesných práv ako obvineného bola zásadným spôsobom sťažená, resp. znemožnená,\npričom oprávnenie zvoliť si obhajcu bolo v jeho prípade limitované nedostatočnými prostriedkami na\núhradu trov obhajoby, keďže jeho mesačný príjem v rokoch 2011 až 2013 predstavoval výlučne invalidný\ndôchodok vo výške 150 €.\nZa závažné porušenie práva na obhajobu obvinený považuje aj tú skutočnosť, že v konaní neboli\nvykonané žiadne dôkazy, na podklade ktorých by bolo možné ustáliť, či s ohľadom na jeho zdravotný\nstav bol vôbec objektívne schopný napadnúť poškodenú ňou uvádzaným spôsobom. Zároveň konajúce\nsúdy nevykonali žiadne dokazovanie v otázke posúdenia vierohodnosti výpovede poškodenej, a to aj\nnapriek tomu, že obvinený opakovane poukazoval na jej predchádzajúce psychiatrické liečenie.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. je v tomto konaní podľa obvineného daný tým,\nže hlavné pojednávanie zo 4. februára 2015 sa konalo bez osobnej prítomnosti obvineného, hoci na\nto neboli splnené zákonné podmienky, pretože obvinený na toto hlavné pojednávanie nebol riadne\npredvolaný.\nVo vzťahu k namietanému dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený uvádza, že konajúce\nsúdy pochybili, keď konštatovali, že svojím konaním naplnil všetky formálne znaky prečinu výtržníctva a\ntiež materiálny znak tohto prečinu. K tomuto záveru súdy podľa názoru obvineného dospeli na základe\nneúplného zistenia skutkového stavu a nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov v rozpore s\n§ 2 ods. 12 Tr. por., keď nijako nevzali do úvahy rozdielny popis skutku uvádzaného poškodenou a\nmenovanými svedkami, ktorí predmetný skutok popisovali odlišne; skutočnosť, že svedkovia F. B. a\nE. B. nevedeli uviesť, kedy sa mal skutok udiať; výpoveď svedka P. B., na hlavnom pojednávaní dňa\n4. februára 2015, na ktorom potvrdil tú skutočnosť, že svedok F. O. v jeho prítomnosti povedal, že\nnevie, prečo ho poškodená „volá na súd, že on o ničom nevie“ ani výpoveď F. X., ktorá ako najbližší\nsvedok incidentu medzi osobou obvineného a poškodenou nielenže neuviedla, že sa nevie vyjadriť či sa\nmedzi obvineným a poškodenou odohralo aj niečo iné ako rozhovor, ale tiež uviedla, že pri odchode z\nmiesta skutku nevidela žiadne iné osoby. Bez ohľadu na to či popretie akýchkoľvek vedomostí pána O. o\nincidente pred pánom B. je s ohľadom na jeho výpoveď z 12. januára 2015 irelevantné, je obvinený toho\nnázoru, že bolo potrebné zobrať na zreteľ aj tú časť jeho výpovede, v ktorej uviedol, že bezprostredne\npo skutku mal stáť spolu s poškodenou pred poštou bez zjavných známok predchádzajúceho konfliktu,\nz čoho plynie, že i v prípade, ak by sa obvinený skutku dopustil, tak nemožno konštatovať, že sa dopustil\nvýtržnosti, ktorá predpokladá narušenie verejného pokoja a poriadku závažným spôsobom - hrubo. Súd\nsa podľa obvineného nezaoberal dôveryhodnosťou svedkov, pričom obvinený v tejto súvislosti poukázal,\nže poškodená bola v minulosti opakovane liečená na psychiatrii a že svedecké výpovede potvrdzujúce\nverziu poškodenej, by mohli súvisieť s peňažnými pôžičkami poskytovanými v minulosti poškodenou\nsvedkom, ktorú skutočnosť síce poškodená poprela, avšak bola potvrdená svedkami F. B. a F. O..\nNesprávnym vyhodnotením skutkového stavu súdy podľa obvineného porušili zásadu in dubio pro reo\nv zmysle § 2 ods. 4 Tr. por.\nObvinený ďalej uviedol, že súdy pri riadnom hodnotení dôkazov nemohli dospieť k záveru, že jeho\nkonanie naplnilo formálne znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva, pretože z vykonaných dôkazov\nneplynie, že by sa dopustil výtržnosti, t. j. akýmkoľvek spôsobom narušil verejný pokoj, poriadok\na už vôbec nie kvalifikovaným spôsobom, a síce závažným spôsobom - hrubo a navyše obvinený\npoukázal na absenciu materiálneho znaku. Totiž zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by\nkonanie obvineného bolo čo i len spôsobilé akokoľvek narušiť verejný poriadok a už vôbec nie, že\ntakéto kvalifikované narušenie skutočne spôsobilo - dotklo sa objektu chráneného skutkovou podstatou\nprečinu výtržníctva, skôr naopak. U pozorujúcich konanie obvineného nevyvolalo negatívne reakcie a\nsúčasne nenarušilo verejný poriadok. Takúto reakciu nemalo spôsobiť ani u samotnej poškodenej, ktorá\nvypovedala, že v januári 2014 za obvineným proaktívne prišla s cieľom vyjasniť si predmetný incident,\nospravedlniť sa obvinenému. K prečinu podľa obvineného nemohlo dôjsť ani s ohľadom na okolnosti,\nza ktorých došlo k spáchaniu skutku a spôsobené následky. Ak by konajúce súdy aj napriek všetkému\ndospeli k záveru o spáchaní inkriminovaného skutku, tak tento je nevyhnutné považovať nanajvýš ako\n\nvybočenie z rámca obvyklej reakcie na konfliktnú situáciu a toto posúdiť ako priestupok. Obvinený v\ntejto súvislosti poukazuje na uznesenia okresného súdu zo 4. februára 2015 a 11. septembra 2015, sp.\nzn. 5T/60/2014, ktorými bola táto vec neprávoplatne postúpená na prejednanie ako priestupku. Záver\no kvalifikácii skutku ako prečinu podľa obvineného nepodporujú argumenty nižších súdov, že incident\npozorovalo viacero osôb za denných podmienok a na mieste verejnosti prístupnom, pričom išlo o fyzický\nkonflikt medzi mužom a ženou, a to z dôvodu, že väčšina druhovo podobných skutkov sa odohráva\nna mieste verejnosti prístupnom za prítomnosti viacerých osôb a medzi osobami rozdielneho pohlavia.\nS ohľadom na subsidiaritu trestnej represie a princíp ultima ratio tak skutok za vyššie uvedených\npodmienok, by nemal byť postihovaný prostriedkami trestného práva. Obvinený nakoniec uvádza, že\nskutok, za ktorý bol odsúdený, nemohol u poškodenej spôsobiť prekvapenie a stres, lebo inak by nebola\nna ošetrení a nezavolala by políciu. Aj keby tomu tak nebolo, vnútorné prežívanie poškodeného nie\nje zákonným znakom prečinu. V konaní ani nebolo preukázané, či políciu volala skutočne poškodená,\nalebo jej brat.\nV zmysle toho obvinený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako „najvyšší súd“ alebo\n„dovolací súd“) navrhol, aby sa rozsudkom vyslovil, že podľa § 386 ods. 1 Tr. por. bol uznesením\nkrajského súdu porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. v neprospech obvineného, aby podľa § 386\nods. 2 Tr. por. zrušil v celom rozsahu napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj rozsudok okresného\nsúdu, a aby podľa § 388 ods. 1 okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval\na rozhodol.\nProkurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen sa k dovolaniu obvineného vyjadrila podaním z 21. júna\n2017, v ktorom uviedla, že toto považuje za nedôvodné a v rozpore s § 368 Tr. por. a nasledujúcimi\nustanoveniami, najmä s ohľadom na namietanie dôkaznej situácie a hodnotenie dôkazov. Je toho\nnázoru, že v súlade so zákonom vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že\npredmetného konania sa dopustil obvinený, pričom jeho konanie naplnilo všetky znaky skutkovej\npodstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.\nV prípade namietaného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. prokurátorka uviedla,\nže obvinený bol v prípravnom konaní a tiež opakovane na hlavných pojednávaniach poučený o svojich\nprávach, okrem iného aj o práve na obhajcu. Ani v jednom prípade však obvinený neprejavil takúto\nžiadosť, a preto nie je zrejmé, z čoho vychádza predpoklad uvedený v dovolaní, že tomuto mal byť\nobhajca ustanovený, keď v posudzovanom prípade ide v podstate o jednoduchú, právne nenáročnú vec\na najmä vo veci neboli dané dôvody povinnej obhajoby v zmysle § 37 Tr. por., keďže išlo o konanie o\nprečine, obvinený nebol ani vo väzbe, ani pozbavený právnej spôsobilosti a neboli naplnené taxatívne\nuvedené dôvody tohto ustanovenia.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. prokurátorka uviedla, že z oboznámenia\nzákonného sudcu na hlavnom pojednávania konanom dňa 4. februára 2015 vyplýva, že boli splnené\nvšetky zákonné podmienky na konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obvineného, a to vrátane\nvyrozumenia o termíne hlavného pojednávania a tiež zákonného poučenia, že súd v prípade, ak sa na\nhlavné pojednávania nedostaví, bude konať v jeho neprítomnosti, ak nepredloží také ospravedlnenie,\nktoré by bolo akceptovateľné.\nRovnako negatívny postoj zaujala prokurátorka k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. i/ Tr. por. Nestotožňuje sa s tvrdením obvineného, že svojím konaním sa mohol dopustil maximálne\npriestupku, a teda že vo veci neboli naplnené materiálne a formálne znaky žalovaného prečinu, čo\nprokurátorka odôvodňuje poukázaním na závery nižších súdov a tiež s ohľadom na osobu obvineného a\nkonanie popísané v skutku. Obvinený sa podľa jej slov dovolaním domáha prehodnocovania skutkových\nzistení.\nV zmysle tohto prokurátorka okresnej prokuratúry najvyššiemu súdu navrhla dovolanie obvineného\nodmietnuť postupom podľa § 382 písm. c/ Tr. por.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadrila aj poškodená podaním z 26. júna 2017. Konanie vedené pred\nnižšími súdmi považuje za zákonné a rozhodnutia týchto súdov za správne. Predmetné dovolanie je\npodľa jej názoru bezdôvodné, a preto ho navrhuje odmietnuť.\n\nNajvyšší súd ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) spis a dovolanie predbežne preskúmal v zmysle § 378\nTr. por. a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2, § 372 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), podala ho\noprávnená osoba (§ 369 ods. 2 písm. b/, § 373 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom\nmieste (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), dovolanie má náležitosti predpokladané zákonom (§ 374 ods. 1,\nods. 2, ods. 3 Tr. por.). Súčasne však dovolací súd zistil, že je dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu\nuvedeného v § 382 písm. c/ Tr. por., lebo nie sú splnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. por.\nDovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení,\npričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou\nstability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby\nsa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná\ninštancia.\nPokiaľ ide o vyššie uvádzanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené,\ntak tu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré\nmu predchádzalo podľa § 374 ods. 1 Tr. por. a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v\nsúlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.\nZ toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods.\n1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., ani iný\ndôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne\npodľa § 382 písm. c/ Tr. por., alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Tr. por., bez toho, aby zisťoval inú\nchybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania\noznačenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. (uznesenie najvyššieho súdu zo 16. augusta\n2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. R 120/2012).\nPodľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola\ntomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred\nodvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.\nVo vzťahu k vecným výhradám uplatneným v rámci dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/,\npísm. d/ Tr. por. najvyšší súd, vychádzajúc z trestného spisu, konštatuje, že obvinený tieto nenamietal\nv odvolacom konaní ani v konaní jemu predchádzajúcom, a preto sa dovolací súd týmito námietkami\nvecne nezaoberal, resp. neskúmal ich dôvodnosť v súlade s citovaným ustanovením § 371 ods. 4, veta\nprvá Tr. por.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí\nkvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo že ustálený skutok\nvykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného\nčinu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia\nhmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený\npod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad\n(nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.\nV tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nie je predmetom skúmania dovolacieho súdu, akým\nspôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov, resp. aké závery\nz vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu ide o otázky skutkového charakteru, ktoré sú v zmysle\n§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. <. z dovolacieho konania vylúčené. Uvedené pritom rovnako platí i pre\nodmietnutie vykonania obvineným navrhovaných dôkazov (uznesenie najvyššieho súdu z 15. decembra\n2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009 <., publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. R 21/2010). Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého\nstupňa, pričom jeho skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací (§ 322\nods. 3 a § 326 ods. 5 Tr. por.). Len s poukazom na nesúhlas s hodnotením dôkazov, resp. odmietnutím\n\nvykonania navrhovaných dôkazov, nemožno vyvodzovať tento dovolací dôvod, pretože určitý skutkový\nstav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu (uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2012,\nsp. zn. 2 Tdo 73/2012, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. R 47/2014).\nK vecným výhradám obvineného, ktoré podradil pod naposledy uvedený dovolací dôvod najvyšší súd\nkonštatuje, že tieto námietky, resp. ich povaha, je sčasti skutková. Ide o dovolaciu argumentáciu\nspočívajúcu v namietaní neúplnosti zistenia skutkového stavu a tiež nesprávnosti vyhodnotenia\nvykonaných dôkazov (viď osobitne bod 2.1 dovolania). Obvinený sa týmito výhradami v podstate domáha\niného hodnotenia dôkaznej situácie, čo sa však vymyká z obsahového rámca dovolacieho dôvodu\nuvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ako je uvedené vyššie.\nV rámci predmetného dôvodu však obvinený súdom nižšieho stupňa zároveň vytkol, že pri akceptácii\nustáleného skutku, jeho konanie nenapĺňa všetky formálne znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.\n1 písm. a/ Tr. zák. a súčasne v jeho prípade absentuje materiálny znak tohto trestného činu. Súdy sa\nvôbec nezaoberali otázkou aplikácie materiálneho korektívu, pričom konanie obvineného nedosahuje\nparametre „hrubej neslušnosti“. Obvinený podľa vlastného videnia svojím konaním nemohol narušiť\nverejný pokoj a poriadok.\nDovolací súd k tomu uvádza, že trestného činu výtržníctva sa podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.\ndopustí ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej\nneslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.\nObjektom predmetného trestného činu je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred\nzávažnejšími útokmi narúšajúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú ale výtržníctvom ohrozované\naj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť, morálka, dôstojnosť ľudí a podobne\n(tzv. sekundárny objekt). Objektívna stránka trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať\ndve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verbálne alebo fyzicky,\nverejne alebo na mieste prístupnom verejnosti (konkrétne konanie páchateľa môže napĺňať súčasne\nobe tieto formy). Hrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sa závažným spôsobom porušujú\npravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky (ide napr. o hanobenie historickej alebo\nkultúrnej pamiatky, hrubé rušenie zhromaždenia občanov, prípadne hrubé útoky na česť a vážnosť\nobčana) a výtržnosťou konania, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný pokoj a poriadok, pričom\nje preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia.\nSpravidla ide o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy o\nbezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných.\nSubjektom môže byť ktokoľvek a z hľadiska zavinenia ide o úmyselný trestný čin.\nMiestom verejne prístupným sa chápe miesto, na ktoré má prístup široký okruh ľudí, takže výtržnosť\nmôžu postrehnúť viacerí ľudia. Prístupnosťou sa rozumie možnosť (nie nevyhnutnosť) vidieť a počuť\nprejav páchateľa.\nKeďže v posudzovanom prípade ide o prečin, je potrebné sa dôsledne zaoberať tým, či predmetné\nkonanie je s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. trestným činom alebo so zreteľom na jeho\nintenzitu a ďalšie okolnosti, prípadne len priestupkom. Záver o tom, či pri prečine je zároveň prítomný\nmateriálny korektív, je vždy otázkou právnou.\nObvinený sa v predmetnej trestnej veci na mieste verejnosti prístupnom, a síce na miestnej komunikácii\npred kostolom v obci E. dopustil výtržnosti najmä tým, že napadol inú osobu ženského pohlavia\nspôsobom, že ju najprv najmenej štyrikrát udrel do oblasti tváre otvorenou dlaňou a následne ju kopol\ndo zadnej časti tela. Týmto konaním obvinený u napadnutej osoby vyvolal pocit rozrušenia a strachu\npred ďalším konaním, v dôsledku čoho táto osoba privolala hliadku polície.\nK obvineného námietke, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti bráni materiálny korektív v zmysle § 10\nods. 2 Tr. zák., je potrebné uviesť, že spôsob vykonania činu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný,\nmiera zavinenia a pohnútka páchateľa a následky jeho konania nemožno z hľadiska závažnosti hodnotiť\nako nepatrnú, ale stupeň závažnosti po vyhodnotení vyššie uvedených kritérií je vyšší ako nepatrný a\nkonanie obvineného v súlade s tým treba definovať ako prečin.\n\nDovolací súd, uvedomujúc si viackrát spomínanú viazanosť skutkovými zisteniami, poukazuje na závery\nprezentované už v odôvodnení uznesenia krajského súdu z 27. mája 2015, sp. zn. 3To/50/2015,\nktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu o postúpení veci na priestupkové konanie. V tomto\nrozhodnutí sa konajúci súd jasne vyjadril, že nie je možné prehliadnuť, akým spôsobom, na akej osobe\na v akom prostredí sa obvinený dopustil skutku, keď tohto incidentu boli prítomné viaceré osoby,\nbol spáchaný za denných podmienok a na mieste verejnosti prístupnom, pričom súčasne nemožno\nprehliadnuť ani skutočnosť, ako toto správanie obvineného zapôsobilo na poškodenú, ktorá s obvineným\npredtým údajne vychádzala susedsky, priateľsky, no toto konanie ju vážnym spôsobom prekvapilo a\nvystresovalo. Ako ďalej dôvodí krajský súd, keby išlo o konanie zanedbateľné, poškodená by zrejme\nnebola na lekárskom ošetrení a tiež by neprivolala pre zanedbateľné nedorozumenie políciu, zvlášť,\nkeď išlo o konanie obvineného ako muža vo vzťahu k žene na verejnosti. Obvinený údajné výhrady\nvoči správaniu sa poškodenej neriešil slovným dohovorom, ktoré by v prípade jeho vulgárnejšieho\nprejavu mohli naplniť skutkovú podstatu priestupku, ale rovno fyzicky zaútočil na poškodenú, a to nie len\njednou fackou, resp. menej ráznym spôsobom fyzického napadnutia, ale celkom dôrazne poškodenú\nopakovane fyzicky napadol. Krajský súd na túto argumentáciu nadviazal aj v odôvodnení dovolaním\nnapadnutého uznesenia, a preto neobstojí námietka obvineného spočívajúca v tom, že konajúce súdy\nsa vôbec nezaoberali otázkou prípadnej aplikácie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.\nZo skutku tak, ako bol v predmetnom konaní ustálený nižšími sudmi, teda vyplýva, že jeho právna\nkvalifikácia celkom správne zodpovedá prečinu výtržníctva v zmysle ustanovenia § 364 ods. 1 písm.\na/ Tr. zák.\nNajvyšší súd na neverejnom zasadnutí nariadenom podľa § 381 Tr. por. dovolanie obvineného odmietol\npodľa § 382 písm. c/ Tr. por., keďže je zrejmé, že nie sú dané uplatnené dôvody dovolania, ako je\nuvedené vyššie.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3To/46/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}