{"guid": "16497915-3a63-4989-93a6-0e4e832ca4f2:073afda9-c243-4afe-90ca-0ad8f029273e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6705205991.1", "spisova_znacka": "1Obdo/49/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/49/2017 z 22. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2018, sp. zn. 1Obdo/49/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6705205991.1", "identifikacne_cislo": "6705205991", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2018-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-129.odsek-2", "nazov": "§ 129 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-129.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "nazov": "§ 237 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-236.odsek-1", "nazov": "§ 236 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-236.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-236"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "nazov": "§ 580 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-580"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "nazov": "§ 239 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "nazov": "§ 470 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-1", "nazov": "§ 242 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-242"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-358", "nazov": "§ 358 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-358", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-358"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-443"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-18", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-167", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-129", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-236", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-35", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-580", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-242", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-358", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-443"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/073afda9-c243-4afe-90ca-0ad8f029273e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6705205991.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6705205991.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6705205991.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/49/2017\n6705205991\n22. 03. 2018\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2018:6705205991.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie\nSNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 (týka sa odštepného závodu Lesy Slovenskej\nrepubliky, štátny podnik Odštepný závod Rimavská Sobota, Potravinárska 1855, Rimavská Sobota),\nzastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Halajom, Námestie Slobody 2, 050 01 Revúca, IČO: 37 893\n726, proti žalovanej BUČINA ZVOLEN, a.s., so sídlom Lučenecká cesta 2266/6, 960 96 Zvolen, IČO:\n36 029 815, zastúpenej Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960\n01 Zvolen, IČO: 47 236 655, o zaplatenie 6.784,33 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde\nZvolen pod sp. zn. 12Cb/5/2006, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 43Cob/261/2015-1924 zo 17. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 43Cob/261/2015-1967 z 23. augusta 2017, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovanej o d m i e t a .\nII. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)\nrozsudkom č. k. 43Cob/261/2015-1924 zo 17. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením č. k.\n43Cob/261/2015-1967 z 23. augusta 2017 (ďalej aj „rozsudok“) potvrdil ako vecne správny odvolaním\nžalovanej napadnutý (v poradí tretí) rozsudok Okresného súdu Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“) č.\nk. 12Cb/5/2006 - 1898 z 26. júna 2015, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi okrem sumy\n6.784,33 Eur priznal náhradu trov konania v sume 11.062,27 Eur.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na žalobu podanú na Okresnom súde Zvolen dňa 6. júna\n2005, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 204.385,- Sk, (6.784,33 Eur),\ntitulom úrokov z omeškania vo výške 14,6 % ročne za oneskorenú úhradu tovarových faktúr uvedených v\npenalizačných faktúrach číslo 102119044, 102119054, 219200148, 319300001, 219200005, 219200178\na v nepremlčanej časti číslo 19992158, 19992143 a 19992076. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol\nsvojím (v poradí prvým) rozsudkom č. k. 12Cb/5/2006 - 733 z 24. novembra 2010 tak, že žalobe\nvyhovel, keď započítanie pohľadávok žalobcu s pohľadávkami žalovanej jej úkonom z 19. februára\n2004 posúdil ako nepreukázané a tento rozsudok na odvolanie žalovanej (odvolací súd nesprávne\nuvádza, že odvolanie podal „navrhovateľ“ - poznámka dovolacieho súdu) krajský súd uznesením č.\nk. 43Cob/144/2011 - 767 z 30. novembra 2011 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania rozhodol (v poradí druhým) rozsudkom č.\nk. 12Cb/5/2006-1150 z 29. mája 2013 tak, že žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu odvolací súd\nuznesením č. k. 43Cob/145/2013-1188 z 30. januára 2014 uvedený rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, pričom vyslovil záväzný právny názor k spornej otázke započítania (zániku)\nžalovanej pohľadávky, podľa ktorého žalovaná nepreukázala tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti, za\nktoré žalobcovi vyúčtovala zmluvnú pokutu vzhľadom na absenciu (žalobcom skartovaných) dôkazov\na tiež, že žalovaná neoznačila započítavané pohľadávky vo vykonanom jednostrannom započítaní tak,\n\naby bolo možné jednoznačne určiť, ktoré zanikli, prípadne v akej časti a ktoré majú trvať a v akej časti,\ns následkom neplatnosti započítania ako celku v zmysle ust. § 37 ods. 1 OSP. V ďalšom konaní uložil\npreskúmať žalobcom uplatnenú sumu už len z hľadiska správnosti výpočtu výšky úrokov z omeškania\nza oneskorenú úhradu jednotlivých tovarových faktúr žalovanou.\n3. Krajský súd uviedol, že v súlade jeho záväzným právnym názorom (§ 226 OSP) vysloveným v\npredchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí k spornej otázke tvrdeného zániku žalobcom uplatnených\núrokov z omeškania započítaním, mal súd prvej inštancie v (poradí treťom) rozsudku opätovne\nvykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca z celkovo vyčíslených úrokov z omeškania 8.004,11\nEur uplatnil len nepremlčanú časť v sume 6.784,34 Eur. Nárok žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil\nako skutkovo i právne dôvodný, a to aj v súvislosti s nepreukázanou obranou žalovanej o zániku nároku\nžalobcu započítaním pred začatím konania vo veci. Predmetom započítania zo strany žalovanej boli\npohľadávky voči žalobcovi titulom zmluvných pokút vyplývajúcich zo zaťaženiek č. 201, 110, 224, 225,\n222, 215, 223, 103, 107 a 43/2001. Súd prvej inštancie posúdil započítací prejav žalovanej z 19. februára\n2004 ako neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a uzavrel, že\nžalovaná neuniesla dôkazné bremeno ani ohľadom porušenia zmluvných povinností žalobcom, za ktoré\nby žalovanej patrila zmluvná pokuta tvoriaca predmet tvrdeného zápočtu.\n4. Odvolací súd uvedený (v poradí tretí) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa\nust. § 219 ods. 1, 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.\njúna 2016 (ďalej aj „OSP“). Odvolanie žalovanej vyhodnotil ako nedôvodné a odkázal na odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil. Len na zvýraznenie jeho vecnej\nsprávnosti odvolací súd doplnil, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno k svojej obrane, ktorou\nnevyvrátila v konaní preukázaný nárok žalobcu na úroky z omeškania v nepremlčanej časti v súvislosti s\nomeškaním žalovanej s úhradou pohľadávok žalobcu podľa špecifikácie v predmetných penalizačných\nfaktúrach. Podrobne vyhodnotil námietky žalovanej k procesnému postupu v prvoinštančnom konaní so\nzáverom, že nezistil takú vadu konania pred súdom prvej inštancie, ktorou by došlo k odňatiu práva\nžalovanej konať pred súdom, resp. k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či ktorej následkom\nby došlo k vecne nesprávnemu rozhodnutiu.\n5. Odvolací súd osobitne vyhodnotil obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdení o zániku nároku žalobcu\nzapočítaním, a to so záverom zhodným so súdom prvej inštancie, že jednostranný kompenzačný prejav\nžalovanej, obsiahnutý v právnom úkone z 19. apríla 2004, nie je platný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka („ďalej aj „OZ“) pre jeho neurčitosť, keďže z neho nebolo zrejmé, ktorá časť započítavaných\npohľadávok započítaním zanikla a ktorá nie. Nebolo zrejmé, proti ktorým konkrétnym penalizačným\nzaťaženkám žalobcu mali byť započítané konkrétne penalizačné faktúry žalovanej, pričom odvolací súd\nzdôraznil, že pre započítanie (§ 580 OZ a § 358 a nasl. OBZ) je podstatný okamih stretu splatných\npohľadávok. Potom nebolo tiež možné s určitosťou zistiť, na základe ktorej kúpnej zmluvy vypočítaná\nzmluvná pokuta sa vlastne započítava proti pohľadávkam žalobcu.\n6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) v zákonnej lehote\ndovolanie tvrdiac, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP\nvo väzbe na § 241 ods. 2 písm. a/ OSP), že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP) a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP) a navrhla, aby dovolací súd\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie.\n7. Podľa žalovanej k odňatiu jej možnosti konať pred súdom došlo postupom súdu prvej inštancie\ntým, že jej nedoručil procesné rozhodnutie navrhnuté žalovanou podľa ust. § 129 ods. 2 OSP. Išlo o\nuznesenie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi doložiť do súdneho spisu zvyšok faktúr a k nim\npríslušné konsignačné listy v určenej lehote. V podaní z 5. mája 2015 však žalovaná svoj návrh na\nuloženie povinnosti žalobcovi neformulovala tak, ako súd uviedol vo výroku. Dovolateľka nesúhlasila\nso záverom odvolacieho súdu, že takýmto postupom súd prvej inštancie jej neodňal možnosť konať\npred súdom, ak uznesenie nebolo žalovanej doručené, keďže vzhľadom na jeho výrok a na tvrdenie\nžalobcu, že predmetné dokumenty boli skartované, nebolo vykonateľné a žalovaná proti nemu ani\nnemala právo podať odvolanie. V uznesení však súd prvej inštancie uviedol poučenie, že je možné proti\nnemu podať odvolanie a žalovaná mala záujem na jeho doručení, vzhľadom na možnosť dosiahnuť\n\nnápravu nevykonateľnosti a nesprávnosti jeho výroku. Žalovaná poukázala na to, že vydaním tohto\nuznesenia prešlo dôkazné bremeno na protistranu, preto považovala odvolanie proti nemu za prípustné\na bolo potrebné ho doručiť obom sporovým stranám. Súd prvej inštancie napriek upozorneniu žalovanej\nna pojednávaní 26. júna 2015 nevykonateľnosť výroku uznesenia neopravil a hoci ním bol aj naďalej\nviazaný, napokon ho nerešpektoval, keď vo veci samej rozhodol aj bez jeho realizácie. Tým porušil\nzásadu predvídateľnosti rozhodovania, keďže žalovaná sa spoliehala, že súd bude od protistrany\nvyžadovať splnenie povinnosti dôkazy predložiť. Bolo potrebné preukazovať tvrdenie žalobcu, že\npredmetné dôkazy sú skartované, o čo žalovaná na uvedenom pojednávaní požiadala a pokiaľ odvolací\nsúd neprihliadal v tomto smere na legitímne očakávania žalovanej a rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil, tak nesprávne rozhodol.\n8. V nadväznosti na uvedené dovolacie dôvody trpí konanie súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu\npodľa dovolateľky vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k definícii\ntzv. inej vady konania dovolateľka poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II\nÚS 591/2012 zo 4. septembra 2013. Aj keď súhlasila s tým, že súd rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná\na ktoré nie, tak súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo navrhované dôkazy nevykonal a v tom spočíva\nnepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, ktorú odvolací súd „zjavne nepostrehol“. Žalovaná nesúhlasila so\nzáverom, že neuniesla dôkazné bremeno k uplatnenej obrane, keď odvolací súd vychádzal z nesprávnej\npremisy, že dôkazné bremeno unesie sporová strana len vtedy, ak sama predloží relevantné dôkazy\npreukazujúce jej nárok. Tiež sa nezaoberal, prečo niektoré účtovné doklady o tom istom nároku žalobca\nmá a tie, ktoré mu procesne nevyhovujú, nemá. Odvolací súd sa nezaoberal ani tým, ako je možné,\nže žalobca ako štátny podnik skartuje doklady z účtovníctva týkajúce sa súdneho konania. V tomto\nsmere žalovaná vyjadrila pochybnosť o pravdivosti tvrdenia žalobcu o skartovaní dotknutých dokladov v\nroku 2005, ak k posudzovanému započítaniu žalovanou došlo v roku 2004 a nesúhlasila s hodnotením\nodvolacieho súdu o nadbytočnosti tohto dokazovania súdom prvej inštancie postupom podľa ust. § 129\nods. 2 OSP. Skutočnosť skartácie mal podľa žalovanej súd dokazovať.\n9. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci došlo podľa žalovanej tým, že pokiaľ odvolací súd na jednej\nstrane vychádzal zo záveru, že započítanie bolo nezrozumiteľné, tak nemal túto neplatnosť viazať na\nneunesenie dôkazného bremena žalovanou. Uviedla, že existenciu pohľadávky na započítanie a otázku\nurčitosti započítania mal posudzovať samostatne, pričom pri posudzovaní neurčitosti právneho úkonu\n(§ 37 ods. 1 OZ) sa skúma prejav vôle konajúceho a nie to, či boli dané podmienky na urobenie tohto\nprejavu vôle (§ 39 OZ), teda či vznikla pohľadávka spôsobilá na započítanie. V tomto smere označila za\nnesprávne závery odvolacieho súdu už v jeho predchádzajúcom uznesení, zrušujúcom v poradí druhý\nrozsudok súdu prvej inštancie. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom malo za následok\nnedostatočné zistenie skutkového stavu, čo je podľa žalovanej dôvodom pre zrušenie napadnutého\nrozhodnutia (§ 243b ods. 2 OSP). Nebolo možné aplikovať judikát Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 9\nCmo 109/2003 a bolo potrebné vychádzať z preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu\nzapočítania a nie jeho neplatnosti (I. ÚS 640/2014). Tento prejav vôle žalovaná považovala za jasný a\nzrozumiteľný, nie neplatný podľa ust. § 37 ods. l OZ a posúdenie neplatnosti súdom podľa ust. § 39 OZ\npre nedostatky v dokazovaní za predčasné.\n10. Žalobca sa k doručenému dovolaniu žalovanej nevyjadril.\n11. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalovanej bolo podané 2. februára 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol\núčinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473\nzrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného\nustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté\npredo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o\npredbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,\nak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,\nkauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom\nsa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“),\nfunkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania, ktoré sa začalo do 30. júna 2016\n\n(§ 35 CSP, § 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je\nprípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.\n13. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré\nv konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd\nprípustnosť dovolania žalovanej posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1 a § 238 OSP, teda\nprocesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalovaná toto dovolanie podala a dospel k záveru, že\ndovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP).\n14. Do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba\nvtedy, pokiaľ to zákon výslovne pripúšťal (§ 236 ods. 1 OSP). Dovolanie bolo prípustné proti každému\nrozhodnutiu, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v ust. § 237 ods. 1 OSP.\nPrípustnosť dovolania proti rozsudku upravoval § 238 OSP a proti uzneseniu § 239 OSP.\n15. Dovolanie je v Občianskom súdnom poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok,\nktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné\npodmienky prípustnosti dovolania, nemožno v dovolacom konaní podrobiť napadnuté rozhodnutie\nvecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Dovolanie nie\nje „ďalším odvolaním\", ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne\nuvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/, b/ OSP) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP)\nvád (viď uznesenie najvyššieho súdu z 26. 8. 2010, sp. zn. 6 Cdo 90/2010). Pritom zo samej podstaty\ndovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku smerujúceho proti už právoplatnému rozhodnutiu\nsúdu vyplýva, že pri posudzovaní jeho prípustnosti nemá extenzívny výklad ustanovení § 236 až § 239\nOSP žiadne opodstatnenie (k tomu viď aj PL. ÚS 9/04).\n16. Právny poriadok platný a účinný v čase podania dovolania ukladal dovolaciemu súdu (§ 242 ods.\n1 OSP), aby aj ex offo posúdil, či v konaní došlo k niektorej zo závažných procesných vád, ktoré boli\nuvedené v ust. § 237 ods. 1 OSP. O procesnú vadu konania v zmysle tohto ustanovenia išlo vtedy, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,\nnemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol\nriadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd\nnesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\n17. Žalovaná procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ OSP v dovolaní\nnenamietala a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.\n18. Podľa tvrdenia dovolateľky jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti\nkonať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP) sa do 30. júna 2016 rozumel taký procesne nesprávny postup\nsúdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu\nposkytoval OSP [v zmysle § 18 OSP mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie\na súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - napríklad právo účastníka\nvykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 OSP), nazerať do spisu a robiť si\nz neho výpisy (§ 44 OSP), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123\nOSP), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 OSP), na to, aby mu bol rozsudok doručený do\nvlastných rúk (§ 158 ods. 2 OSP)].\n19. Najvyšší súd v minulosti opakovane zdôrazňoval, že pre záver o existencii procesnej vady konania v\nzmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až f/ OSP nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho,\nže sa súd dopustil takej vady; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto\nprocesnej vade skutočne došlo (k tomu viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 2 Cdo 609/2015,\n3 Cdo 409/2015, 4 Cdo 143/2015, 5 Cdo 238/2015, 6 Cdo 30/2016, 7 Cdo 371/2015, 8 Cdo 34/2016).\n20. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) zmyslom\na účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 6\n\nods. 1 dohovoru) je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného\nsúdu o veci konať a rozhodnúť (m. m. I. ÚS 62/97 <http://merit.slv.cz/I.US62/97>, II. ÚS 26/96 <http://\nmerit.slv.cz/II.US26/96>). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by\nkomukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a\nak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr.\nI. ÚS 35/98 <http://merit.slv.cz/I.US35/98>).\n21. Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1\nústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na\nsúdnu ochranu (I. ÚS 4/94 <http://merit.slv.cz/I.US4/94>). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods.\n1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať\npri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie\nsúdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS\n26/94 <http://merit.slv.cz/I.US26/94>). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy\npreto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu\nnie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom\n(porovnaj III. ÚS 7/08 <http://merit.slv.cz/III.US7/08>).\n22. Podľa dôvodov dovolania k odňatiu možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) malo\nv danom prípade dôjsť tým, že a/ žalovanej ako sporovej strane nebolo napriek jej návrhu doručené\nprocesné rozhodnutie súdu prvej inštancie z 18. mája 2015, vydané podľa ust. § 129 ods. 2 OSP (ďalej\naj „uznesenie“), b/ výrok uznesenia bol neurčitý a nevykonateľný, c/ výrok uznesenia sa nezhodoval\ns petitom návrhu dovolateľky, d/ nebolo vyhovené žiadosti dovolateľky na odstránenie neurčitosti a\nnevykonateľnosti uznesenia jeho zrušením a vydaním nového rozhodnutia o povinnosti žalobcu predložiť\ndôkazy alebo o upustení od uloženia tejto povinnosti a e/ odvolací súd akceptoval postup súdu prvej\ninštancie, ktorý vlastné uznesenie nerešpektoval a bez jeho vykonania rozhodol vo veci samej, čím\nporušil zásadu predvídateľnosti rozhodovania tvoriacu integrálnu súčasť práva na spravodlivý proces\npodľa článku 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“).\n23. Dovolací súd preskúmaním veci nezistil, že by vytýkaným procesným postupom (ad a/ - e/ v odseku\n20) v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku odvolacieho súdu, došlo k odňatiu možnosti\nžalovanej konať pred súdom v rovine prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP.\n24. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že totožnými námietkami žalovanej voči postupu\nsúdu prvej inštancie ohľadom uznesenia z 18. mája 2015 a procesu dokazovania sa na základe\npodaného odvolania zaoberal aj odvolací súd. V rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie dôsledne\npostupoval v intenciách zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu a k (doplnenému) dokazovaniu\nsa sporové strany mali možnosť vyjadriť, o čom svedčia ich viaceré písomné vyjadrenia a priebeh\nvykonaných pojednávaní. Nemal pochybnosti o splnení povinnosti žalovanej podľa ust. § 120 ods. 1\nOSP, keďže označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a navrhla podľa ust. § 129 ods. 2 OSP\nuloženie povinnosti žalobcovi predložiť súdu označené faktúry a k nim príslušné konsignačné listy a v\nprípade, ak nimi žalobca nedisponuje, napr. z dôvodu skartačnej lehoty, aby túto skutočnosť relevantným\ndôkazom preukázal. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie tomuto návrhu žalovanej vyhovel\nvydaním uznesenia z 18. mája 2015 č. k. 12Cb/5/2006 - 1875 a povinnosť žalobcovi uložil napriek tomu,\nže žalobca dokladmi, ktoré potrebovala žalovaná na preukázanie svojich tvrdení, nedisponuje, pretože\nsú skartované. Konštatoval, že pokiaľ súd prvej inštancie nepostupoval podľa požiadaviek žalovanej,\naby viedol dokazovanie aj na preukázanie tvrdenia žalobcu o skartovaní predmetných dokladov, tak s\nodkazom na ustanovenia § 123 a § 129 OSP, na splnenie procesnej poučovacej povinnosti podľa ust.\n§ 120 ods. 4 OSP a na priebeh pojednávania 26. júna 2015, na ktorom mali obe strany sporu možnosť\nvyjadriť sa ku všetkým prejednávaným skutočnostiam, dôkazným návrhom a vykonaným dôkazom,\nnedošlo k vade konania, ktorá by mala za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý súdny\nproces z hľadiska odňatia jej možnosti konať pred súdom.\n25. Odvolací súd osobitne k námietke voči nevykonaniu dôkazu na preukázanie skartácie ďalej uviedol,\nže rozhodnutie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej\nstrane. Ak súd niektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná, môže to viesť k jeho nesprávnym skutkovým\nzáverom, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom. Keďže uznesenie podľa ust. § 129 ods.\n2 OSP je uznesením o vedení konania, nie je proti nemu prípustné odvolanie a ak sa ním uložila\n\npovinnosť len žalobcovi, jeho nedoručením žalovanej nedošlo k porušeniu žiadnych jej procesných práv.\nNevykonateľnosť výroku tohto uznesenia vyvolala žalovaná svojím návrhom. To, že žalobca nevedel\npredložiť záznamy o skartovaní dokladov, vo svojom dôsledku neznamená prenesenie na protistranu\ndôkazného bremena žalovanej na preukázanie jej tvrdení - obrany voči žalobe.\n26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že už odvolací súd v napadnutom rozsudku dal primeranú a dostatočnú\nodpoveď na námietky žalovanej týkajúce sa tvrdení o procesných vadách postupu v prvoinštančnom\nkonaní. Dovolací súd nezistil nesprávnosť posúdenia týchto námietok odvolacím súdom z hľadiska\ndodržania limitov daných úpravou občianskeho súdneho konania, resp. civilného sporového súdneho\nprocesu. V nadväznosti na uvedené k záveru o nezistení dôvodov prípustnosti dovolania podľa ust. §\n237 ods. 1 písm. f/ OSP k jednotlivým dovolacím námietkam uvádza najvyšší súd nasledovné.\n27. K námietkam ad a/ až d/, že žalovanej ako sporovej strane nebolo napriek jej návrhu doručené\nuznesenie z 18. mája 2015, že výrok uznesenia bol neurčitý a nevykonateľný, že výrok uznesenia sa\nnezhodoval s petitom návrhu dovolateľky a že nebolo vyhovené žiadosti dovolateľky na odstránenie\nneurčitosti a nevykonateľnosti uznesenia jeho zrušením a vydaním nového rozhodnutia o povinnosti\nžalobcu predložiť dôkazy alebo o upustení od uloženia tejto povinnosti, dovolací súd uvádza, že\nrelevantný pre posúdenie postupu súdu prvej inštancie a následne odvolacieho súdu bol právny\ncharakter tohto rozhodnutia.\n28. Nepochybne išlo o procesný postup podľa ust. § 129 ods. 2 OSP, podľa ktorého predseda senátu\nalebo samosudca môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil, alebo ju\nobstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby. Pokiaľ je stanovené, že môže ísť aj o\npostup predsedu senátu, tak môže byť vykonaný napríklad formou výzvy, listu a nie je nevyhnutné,\naby vždy išlo o rozhodnutie. Ak však v danom prípade súd prvej inštancie (samosudca), vzhľadom na\nnávrh žalovanej, o predložení žalovanou označených listín rozhodol uložením povinnosti žalobcovi, tak\npostupoval správne, ak tak vykonal formou uznesenia, ktoré má charakter procesného rozhodnutia o\nvedení konania (§ 167 ods. 1 OSP). Úpravu uznesenia do 30. júna 2016 obsahoval OSP v ustanoveniach\n§ 167 až § 171. Podľa ust. § 168 ods. 2 OSP uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu\nodvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom\nukladá nejaká povinnosť. Z ust. § 202 ods. 3 písm. a/ OSP vyplýva, že odvolanie nie je prípustné\nproti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania a keďže uznesením sa ukladala povinnosť len\nžalobcovi, povinnosť jeho doručenia sa vzťahovala na žalobcu. Doručenie uznesenia žalovanej nebolo\npre potrebu vedenia konania nevyhnutné. Na tom nič nemení námietka žalovanej, že uznesenie\nobsahovalo (nesprávne) poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie, keďže takéto poučenie\nsamotné prípustnosť odvolania nezakladá. Nebol relevantný ani argument o potrebe odstránenia vád\ntohto uznesenia (nevykonateľnosti) prostredníctvom (neprípustného) odvolania žalovanej, ak súd prvej\ninštancie napokon upustil od tohto dokazovania. V tomto ohľade postupoval v súlade s ust. § 120 ods. 1\nOSP, podľa ktorého len súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykonaná a akým spôsobom. Preto\nnebola opodstatnená ani argumentácia o povinnosti súdu odstrániť nedostatky uznesenia opravou či\nnahradením novým uznesením.\n29. Nesprávna bola aj argumentácia dovolateľky v súvislosti s vytýkaným procesným postupom súdu\nprvej inštancie ohľadom uznesenia z 18. mája 2015, o presune jej dôkazného bremena vo veci\nsamej na žalobcu. Najvyšší súd už v minulosti prijal názor, že dôkazné bremeno ohľadom určitých\nskutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba\npriaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V\nniektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k\ndispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má\ntieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň\n„oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje\n„vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie\ndôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť“ nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú\n„vysvetľovaciu povinnosť“ nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok najvyššieho\nsúdu z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016). Z uvedeného v podmienkach danej veci primerane\nvyplýva, že vo vzťahu k tvrdeniu o existencii dokladov, predloženie ktorých žalovaná požadovala od\nžalujúcej strany, mohlo dôjsť na strane žalobcu len k tzv. vysvetľovacej povinnosti (v rámci ktorej žalobca\nposkytol informáciu o skartovaní dokladov), nie však k presunu dôkazného bremena na preukázanie\n\ntvrdení žalovanej ohľadom jej procesnej a hmotnoprávnej obrany voči žalobe (o zániku žalovanej sumy\nzapočítaním). Otázka dôkazného bremena sporovej strany a jeho posúdenia súdom sa však týka\nskutkovej roviny konania o spore a nie vady procesného postupu v konaní, ktorá by zakladala prípustnosť\ndovolania.\n30. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesenie podľa ust. § 129 ods. 2 OSP na návrh žalovanej\nvydal, avšak následne akceptoval vysvetlenie žalobcu, že predmetné listiny boli skartované a ďalej\nnepokračoval v dokazovaní tejto skutočnosti a v dokazovaní týmito listinami. Uvedený postup spadá v\nsúlade s ust. § 120 ods. 1 OSP do výhradného práva súdu rozhodnúť o rozsahu a spôsobe dokazovania\nv konaní. Pre zákonnosť uvedeného postupu bolo postačujúce, že súd prvej inštancie na záverečnom\npojednávaní 26. júna 2015 za prítomnosti oboch strán sporu vyhlásil uznesenie, že „ďalšie dokazovanie\nnenariaďuje a vyhlasuje dokazovanie za skončené“. Tým bolo rozhodnuté aj o (nevyhovení) návrhu\nžalovanej na pokračovanie v dokazovaní o skartácii dokladov požadovaných od žalobcu a preto nebolo\npotrebné ani osobitné (písomne vyhotovené) uznesenie o zrušení uznesenia z 18. mája 2015.\n31. K námietke ad e/, že odvolací súd akceptoval postup súdu prvej inštancie, ktorý vlastné uznesenie\nnerešpektoval a bez jeho vykonania rozhodol vo veci samej, čím porušil zásadu predvídateľnosti\nrozhodovania tvoriacu integrálnu súčasť práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. l Dohovoru,\ndovolací súd uvádza, že v napadnutom rozsudku odvolací súd k vyššie uvedenému procesnému postupu\nsúdu prvej inštancie správne poukázal na to, že nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok\nlen neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však\nprocesnú vadu podľa ust. § 237 OSP (viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania\nnevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemožno\nvyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa ust. § 237 písm. f/ OSP prípustné\n(viď R 125/1999). Podľa ust. § 132 OSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo\nza konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou\nkonania podľa ust. § 237 OSP. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže\nbyť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá\nprípustnosť dovolania podľa ust. § 237 OSP. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným\ndovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. a/ až c/ OSP) ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné\n(viď uznesenie najvyššieho súdu z 22. 9. 2010, sp. zn. 5 Cdo 161/2010).\n32. Dovolací súd v namietanom procesnom postupe nezistil ako jeho dôsledok nepredvídateľnosť či\nprekvapivosť rozhodnutia. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup\npri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným\nprávnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska\nsudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení\ntakým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v\nsúlade s procesným právom a jeho pravidlami (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 42/2010\nzo 17. októbra 2011). Namietaný postup pri vedení konania v rámci dokazovania v danom prípade\nvšak nebolo možné hodnotiť ako nepredvídateľný, pokiaľ súd prvej inštancie po vydaní uznesenia z\n18. mája 2015 napokon v súvislosti s informáciou o skartovaní dokladov rozhodol o nepokračovaní v\ndokazovaní týmito dokladmi. O predbežnom právnom názore odvolacieho súdu (ktorý bol pre súd prvej\ninštancie podľa ust. § 226 OSP záväzný) o neplatnosti kompenzačného prejavu z 19. apríla 2004 a tiež o\npotrebe ďalšieho dokazovania o porušení zmluvnej povinnosti, za ktorú žalovaná uplatnila voči žalobcovi\nzmluvnú pokutu, žalovaná vedela najneskôr od doručenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 43Cob/145/2013-1188 z 30. januára 2014, t. j. od 12. marca 2014 a vzhľadom na navrhované\ndokazovanie dokladmi, ktorými sama nedisponovala, si musela byť vedomá aj svojej dôkaznej núdze.\nV rámci celého súdneho konania mala žalovaná vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie svojej\nobrany voči žalobe i jej preukázania. To, že v konečnom dôsledku súdy oboch inštancií dospeli k záveru o\nneunesení dôkazného bremena na preukázanie obrany uplatnenej žalovanou a žalobe žalobcu vyhoveli,\nteda, že žalovaná v spore neuspela, nie je možné interpretovať ako porušenie jej práva na spravodlivý\nsúdny proces.\n33. Najvyšší súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani\nprípadné formálne procesné pochybenie súdu v civilnom sporovom konaní, nevyhnutne nemusí vždy\nviesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom s dôsledkom narušenia stavu právnej\n\nistoty nastolenej medzi stranami právoplatným rozhodnutím sporu. Potrebu materiálneho (nie prísne\nformálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného porušenia ústavných\npráv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46\nods. 1, 4, čl. 48 ods. 2 ústavy), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky\n(k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. IV. ÚS 19/2012 <http://merit.slv.cz/IV.US19/2012>, III. ÚS\n37/2012 <http://merit.slv.cz/III.US37/2012>).\n34. Nepochybne konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom\nponímaní tak zabezpečovať právo na súdnu ochranu. Namietaný procesný postup však nemal\nrelevantný vplyv na možnosť žalovanej konať pred súdom a nedošlo k zásahu do jej procesných práv,\nktorý by čo do spôsobu, rozsahu a intenzity porušenia tvrdeného v dovolaní, vo svojom dôsledku vyvolal\nzmätočnosť konania súdov oboch inštancií a napadnutých rozhodnutí.\n35. Pokiaľ obsah dovolania žalovanej smeruje aj k názoru, že k procesnej vade konania podľa ust. § 237\nods. 1 písm. f/ OSP došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdmi, tak dovolací súd pre\núplnosť považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ OSP dáva odňatie možnosti\nkonať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym\nhodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho\nrozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ OSP,\npretože právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo\nzákona ani procesné práva účastníka.\n36. Námietkami vzťahujúcimi sa k odôvodneniu meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj\nodvolacieho súdu žalovaná zjavne vyjadrila svoj nesúhlas s výsledkom sporu, skutkovým a právnym\nposúdením veci. To, že súdy nižších inštancií nepostupovali a nerozhodli podľa predstáv žalovanej, však\nnetvorí vadu konania a dovolací dôvod podľa ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Najvyšší súd už v minulosti\nzdôraznil, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani\nprávo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v\nsúlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).\n37. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita\nnastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. To\nje podstata dôvodu, so zreteľom na ktorý má dovolací súd posudzovať otázku prípustnosti dovolania\nv občianskom súdnom konaní (resp. civilnom sporovom konaní) skôr reštriktívne. Úspešné uplatnenie\ndovolania je vždy nevyhnutne podmienené (primárnym) záverom dovolacieho súdu, že dovolanie je\nprocesne prípustné a až následným (sekundárnym) záverom dovolacieho súdu, že tento opravný\nprostriedok je aj opodstatnený; pre opačný prístup nedáva Občiansky súdny poriadok v znení do 30. júna\n2016 a ani Civilný sporový poriadok od 1. júla 2016 podklad v žiadnom z jeho ustanovení. Pokiaľ dovolací\nsúd nedospeje k uvedenému (primárnemu) záveru, platná právna úprava mu neumožňuje postúpiť v\ndovolacom konaní ďalej a pristúpiť až k posúdeniu napadnutého rozhodnutia a konania, v ktorom bolo\nvydané, pretože pokiaľ by dovolací súd posudzoval vecnú správnosť rozhodnutia napadnutého procesne\nneprípustným dovolaním, porušil by zákon.\n38. Vzhľadom k tomu, že rozsudok odvolacieho súdu, ktorý napadla žalovaná dovolaním, nemá znaky\nrozhodnutia, proti ktorému je dovolanie podľa ust. § 238 OSP procesne prípustné, v dovolacom konaní sa\nnepotvrdila existencia vady uvedenej v ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP a nevyšli najavo ani iné procesné\nvady v zmysle ust. § 237 ods. 1 OSP, dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej podľa ust. § 447 písm.\nc/ v spojení s ust. § 470 ods. 1 CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je\ndovolanie prípustné, a to bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho\nsúdu.\n39. V dovolacom konaní žalovaná s podaným dovolaním neuspela, preto na jej strane vznikla povinnosť\nnahradiť trovy dovolacieho konania. Žalobcovi však podľa obsahu spisu žiadne trovy v tomto dovolacom\nkonaní nevznikli, preto mu ich náhrada nebola ani priznaná (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s §\n453 ods. 1 CSP).\n40. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43Cob/261/2015", "guid": "bc3ac59a-5480-4786-b909-613ccd1d2ac2:63d55c9d-fe48-453a-9d03-77b5ebe317eb", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}