{"guid": "19a59306-ef1d-4733-b369-886898199234:b39f6922-f8d1-49c6-b561-01081c2f9380", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6017200109.1", "spisova_znacka": "10Sžsk/42/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 z 24. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2018, sp. zn. 10Sžsk/42/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6017200109.1", "identifikacne_cislo": "6017200109", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-39.odsek-2", "nazov": "§ 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-39.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-2", "nazov": "§ 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-39", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-14", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-40", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b39f6922-f8d1-49c6-b561-01081c2f9380", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6017200109.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6017200109.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6017200109.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžsk/42/2017\n6017200109\n24. 10. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:6017200109.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobkyne G. H., bytom O., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská\nBystrica, so sídlom Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica (sťažovateľ), o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2017/907/VAL zo dňa 30. januára 2017, o\nkasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24Sa/6/2017-52 zo dňa 20. júla 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, ako prvoinštančný správny orgán,\nrozhodnutím č. RS1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/40986-0006 zo dňa 10.10.2016 podľa § 40 ods. 1\nzákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008\nZ.z.“) nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 26.08.2016 a nepriznal žalobkyni peňažný príspevok\nna opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je jej syn, maloletý C. H..\nRozhodnutie odôvodnil tým, že maloletý sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím\na v súčasnosti dosahuje podľa rozsahu odkázanosti na pomoc inej osoby stupeň č. III, ale nie je odkázaný\nna opatrovanie a dohľad zo strany inej osoby a z tohto dôvodu nie je možné priznať peňažný príspevok\nna opatrovanie.\n2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2017/907/VAL\nzo dňa 30.01.2017 zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu\npotvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s\nrozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na\nďalšie konanie.\n4. V odôvodnení konštatoval, že v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ako aj prvoinštančného\nsprávneho orgánu, postihnuté vadou v nesprávnom právnom posúdení veci. Orgán verejnej správy síce\naplikoval správne právne predpisy na danú vec, avšak podľa názoru krajského súdu v zmysle článku 7\nods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb\nalebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, medzi\nktoré patrí aj Dohovor o právach dieťaťa, majú prednosť pred zákonmi. Zákon č. 447/2008 Z.z. (§ 14\nods. 2, § 40 ods. 1, § 39 ods. 1, 2) nezabezpečuje taký rozsah práv, aký predpokladá Dohovor o právach\ndieťaťa, ktorému vzhľadom na jeho rozumovú vyspelosť treba poskytnúť zvláštnu opateru a starostlivosť\nv dôsledku jeho ťažkého zdravotného postihnutia, pretože ešte nevie čítať, počítať, a teda nedokáže\nanalyzovať nameranú hodnotu glykémie a k nej aplikovať správne množstvo inzulínu.\n5. Ochorenie, v dôsledku ktorého je maloletý osobou s mierou funkčnej poruchy 60 % nie je sporné,\nspornou otázkou je, či matka maloletého (žalobkyňa) je oprávnenou osobou na poberanie príspevku\nna opatrovanie maloletého ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 2 ods. 3 zákona č.\n447/2008 Z.z.), čomu predchádza zodpovedanie tiež spornej otázky, či maloletý je osobou odkázanou\nna opatrovanie, čo závisí od určeného stupňa jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (§ 14 ods.\n1, 4 zákona č. 447/2008 Z.z.).\n6. Žalobkyňa by bola oprávnenou osobou za predpokladu, že stupeň odkázanosti maloletého na\npomoc inej fyzickej osoby by bol určený minimálne v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o\nsociálnych službách. Stupeň odkázanosti bol určený posudkovým lekárom žalovaného, ktorý zohľadnil\nv posudzovaní sebestačnosti pri jednotlivých úkonoch najmä „Dodržiavanie liečebného režimu“ - bod\n11 a pri úkonoch tohto bodu konštatoval, že maloletý je pri väčšine úkonov odkázaný na pomoc inej\nfyzickej osoby. Je zrejmé, že jednotlivé úkony, tak, ako sú vymenované v prílohe č. 3 zákona o sociálnych\nslužbách v bodoch 1 až 12 sa formálne bodujú a maloletý bol pri väčšine úkonov schopný vykonávať\ntieto úkony sám (s výnimkou „Stravovanie a pitný režim“ - bod 1 a „Potreba dohľadu“ - bod 12), a teda\npri väčšine úkonov nebol odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Napriek tomu mal krajský súd za to,\nže úkony pod bodom 11, t. j. dodržiavanie liečebného režimu, okrem iného aj správne dávkovanie lieku,\naplikácia inzulínu, dodržiavanie diéty je významná aj pre konštatovanie schopnosti vykonávať úkony pod\nďalšími bodmi, pretože v prípade nezabezpečenia starostlivosti, keď osoba je odkázaná na podávanie\nzákladného lieku, nepodanie ktorého môže mať pre ňu fatálne následky, je potrebné vyhodnotiť ako\nodkázanosť pri viacerých činnostiach, čo vedie až k záveru o potrebe nepretržitého dohľadu pri bode\n12, a teda stupňa odkázanosti VI, v zmysle § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. Krajský súd považoval\nza opodstatnenú námietku žalobkyne, že pri hypoglykémii a hyperglykémii maloletý by nebol schopný\nvykonávať ani iné úkony, bol by slabý, nevládal by a bol by odkázaný na pomoc druhej osoby.\n7. Krajský súd ďalej uviedol, že žalobkyňa sa ale mýli, ak uvádza, že je nepravdivý záver žalovaného,\nže u maloletého sa jedná o taký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý nepodmieňuje\nodkázanosť na opatrovanie. Žalovaný podľa názoru krajského súdu správne konštatoval, že stupeň\nodkázanosti III, resp. II nepodmieňuje odkázanosť na opatrovanie, pretože zákon č. 447/2008 Z.z. v\nustanovení § 14 ods. 4 jednoznačne uvádza, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná\nna opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa zákona č.\n448/2008 Z.z. Konštatovaný záver žalovaného tak zodpovedá podaným komplexným posudkom.\n8. Krajský súd sa však nestotožnil so stanoveným stupňom odkázanosti maloletého na pomoc inej\nfyzickej osoby. Komplexný posudok, ktorý je podkladom rozhodnutia nie je rozhodnutím, a preto nemôže\nbyť predmetom súdneho preskúmania v správnom súdnictve. Jeho vecnú správnosť však súd posudzuje\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo na jeho základe vydané. Pokiaľ žalovaný na\npodporu svojho stanoviska poukazoval na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, k tomuto krajský súd poznamenal, že\nje pravdou, že v zmysle tohto článku orgány verejnej správy sú povinné konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, avšak krajský súd má za to, že v danom\nprípade došlo k prísne formalistickému výkladu pri aplikovaní príslušných ustanovení zákona č. 447/2008\nZ.z. Aj orgány verejnej správy sú povinné zákon vykladať v súlade s účelom a zmyslom zákona.\n\n9. Správny súd mal za to, že v posudzovanej veci sa jedná práve o takýto prípad. Pri aplikácii\na interpretácii zákonov, ak prichádzajú do úvahy viaceré výklady, je potrebné prikloniť sa vždy k\nústavne konformnému výkladu. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu\nsociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z.z. (§ 1 ods. 1).\nCieľom úpravy týchto právnych vzťahov je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za\npodmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 2). V zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a\nuplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí\nbyť v súlade s touto ústavou. Rozhodnutia orgánov verejnej správy dostatočne nezohľadnili čl. 40, čl. 41\nods. 5 Ústavy SR, t. j. ústavou garantované právo na ochranu zdravia a právo rodičov, ktorí sa starajú\no deti na pomoc štátu.\n10. Správna úvaha pri aplikácii a interpretácii vyššie uvedenej právnej úpravy nebola ústavne konformná\na eurokonformná, najmä nebola súladná s Dohovorom o právach dieťaťa. Správne uváženie umožňuje\norgánom verejnej správy určitú autonómiu, do ktorej súdy nie sú v zásade oprávnené vstupovať.\nVýnimkou je situácia, ak správna úvaha trpí vadami, je nelogická, čo vyústi do vydania nesprávneho\nrozhodnutia. Krajský súd mal za to, že takouto je úvaha orgánu verejnej správy aj v predmetnej veci,\nak na jednej strane žalovaný tvrdí, že maloletý potrebuje dohľad dospelej osoby ako dieťa porovnateľné\njeho veku, ale na druhej strane konštatuje, že je u neho nevyhnutný dohľad pri meraní cukru, vyhodnotení\nuskutočneného merania a navolení inzulínových jednotiek, čo je evidentne širší dohľad.\n11. Podľa názoru krajského súdu žalovaný správne poukázal na to, že právne vzťahy ohľadom\npríspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z.z., a\nnie zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Avšak vzhľadom na Dohovor o právach dieťaťa\nje potrebné zohľadniť aj prílohu č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z., v ktorej sú vymenované choroby\na stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, keď pri kapitole IV. - „Choroby žliaz s vnútorným\nvylučovaním, výživy a premeny látok“, je uvedené, že zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť\nzo strany rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú\naplikáciu inzulínu v určených dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových\nochorení, prípravu diéty, sprevádzanie do špecializovaných zariadení, ošetrenie komplikácií. Táto\nskupina ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov u detí do 15. roku veku dieťaťa.\nVýznamným je najmä konštatovaný denný dozor a presná aplikácia inzulínu v určených dávkach a v\nurčenom čase. Rodičom sa teda ukladajú určité povinnosti pri zabezpečovaní osobitnej starostlivosti\no takto choré dieťa, v prípade zanedbania ktorých nie je vylúčená zodpovednosť minimálne vo forme\nnedbanlivosti.\n12. Žalovaný správne konštatoval, že každý prípad je potrebné posudzovať prísne individuálne so\nzohľadnením konkrétnych špecifík tej-ktorej veci. V danom prípade však bolo podľa názoru krajského\nsúdu potrebné zohľadniť rozumovú vyspelosť dieťaťa, to, že sa jedná o dieťa na spodnej hranici veku,\nkedy je možné poskytnúť príspevok na opatrovanie, keď ešte nevie rozpoznať dôsledky svojho ochorenia\na nevie si samo podávať inzulín. Rovnako ešte nevie analyzovať nameranú hodnotu glykémie a k\nnej aplikovať správne množstvo inzulínu. V danom prípade zo sociálneho šetrenia vyplynulo, že otec\nmaloletého je zamestnaný, staršie dve sestry sú študentky a zdržiavajú sa na internátoch. Pokiaľ by\nmatka maloletého chodila do zamestnania, dieťa by sa ocitlo určitú časť dňa samo, a pokiaľ by správne\nnevedelo vyhodnotiť stavy hyperglykémie, resp. hypoglykémie, mohlo by to viesť k fatálnym následkom.\nJe v záujme dieťaťa, aby mu bolo zabezpečené opatrovanie, ktoré mu môže poskytovať žiadateľka.\n13. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu\npredchádzajúce prvoinštančné rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému orgánu na ďalšie\nkonanie.\n14. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobkyni priznal nárok na\nnáhradu trov konania, pretože bola v konaní úspešná.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n\n15. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej sa\nnestotožnil so záverom krajského súdu o nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov a má za to, že\nsprávne orgány konali a rozhodovali na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, dostačujúceho\nna posúdenie veci, svoje rozhodnutia riadne a podrobne odôvodnili a svojim postupom pri vydaní\nžalobou napadnutého rozhodnutia neporušili zákon a správne vec právne posúdili. Podľa jeho názoru\nzákon č. 447/2008 Z.z. neodporuje Dohovoru o právach dieťaťa a tento dohovor upravuje práva dieťaťa\nvšeobecne.\n16. Z uvedených dôvodov preto sťažovateľ navrhol kasačnému súdu, aby zmenil napadnutý rozsudok\nkrajského súdu tak, že žalobu zamietne.\n17. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, a preto navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako neopodstatnenú zamietol.\n\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.10.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n19. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvoinštančného\nsprávneho orgánu o nepriznaní peňažného príspevku žalobkyni na opatrovanie fyzickej osoby s\nťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je jej maloletý syn, a preto primárne v medziach kasačnej\nsťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania\nsúdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu\núčastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich\nosvojil správny súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj žalobkyňou, ktoré sú\nobsiahnuté v administratívnom spise.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného\npostihnutia (ďalej len \"kompenzácia\") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého\nzdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona\nalebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto\nzákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná\nna pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie\nalebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby\ns ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci\npri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných\nsociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe\nrovnakého veku.\n\nPodľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe\ns ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc\nfyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o\ndomácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.\nPodľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá\ndovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná\nna opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje,\nposkytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.\nDohovor o právach dieťaťa -bod 5 - telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba\nposkytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav.\n20. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.\n21. Po preskúmaní veci kasačný súd uvádza, že sa stotožnil so záverom krajského súdu, že rozhodnutia\nsprávnych orgánov sú postihnuté vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. V danej veci má\nkasačný súd za potrebné uviesť, že správne orgány mali pri rozhodovaní zobrať do úvahy Dohovor\no právach dieťaťa a vykladať ustanovenia vnútroštátneho zákona v súlade s týmto dohovorom.\nVnútroštátny orgán aplikácie práva sa vždy musí usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva\n(výklad v súlade s komunitárnym právom). Vnútroštátny súd môže prostredníctvom eurokonformnej\ninterpretácie vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu. V tejto súvislosti kasačný súd\npoukazuje na nález Ústavného súdu III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016, podľa ktorého „Vznik členstva\nSlovenskej republiky v Európskej únii tkvie okrem iného aj v dobrovoľnom vzdaní sa časti suverenity\nštátu v prospech Európskej únie. Ide pritom aj o časť suverenity pri všeobecne záväznom regulovaní\nspoločenských vzťahov. To jednoznačne vyplýva z druhej vety čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len \"ústava\"). Preto Národná rada Slovenskej republiky síce zostáva stále jediným vnútroštátnym\nzákonodarným orgánom (čl. 72 ústavy), nie však jediným orgánom oprávneným normovať obsah\nspoločenských vzťahov na úrovni zákonnej sily.\nZa určitých okolností teda slovenské orgány aplikujúce právo (aj súdy) musia skúmať nielen vôľu\nzákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie, ktorá je z hľadiska právnej\nrelevancie úpravy správania subjektov práva v právnych vzťahoch postavená na roveň, ba niekedy aj\nnad vôľu zákonodarcu. Formulovaná požiadavka má svoj základ v samotnej ústave, ktorá v čl. 144\nods. 1 sudcom pri rozhodovaní nepredpisuje len viazanosť zákonom ako kvalifikovaným výsledkom\nrealizácie vnútroštátnej zákonodarnej moci, ale aj viazanosť ústavou (teda i jej čl. 7 ods. 2) i samotnou\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 ústavy.“\n22. Kasačný súd netvrdí, že ustanovenia vnútroštátneho predpisu (zákon č. 447/2008 Z.z.) sú v rozpore s\nDohovorom o právach dieťaťa, ale že správne orgány pri rozhodovaní nepoužili správnu úvahu v súlade\ns Dohovorom o právach dieťaťa, teda nepoužili správnu úvahu v prospech maloletého, a to poskytnúť\nmu danú opateru, výchovu, starostlivosť, ktorú vyžaduje jeho zdravotný stav. Kasačný súd ďalej k veci\nuvádza, že každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, a preto v danom prípade bolo potrebné\nzohľadniť zdravotný stav dieťaťa žalobkyne, jeho vek a tak posúdiť, či má žalobkyňa nárok na príspevok\nna opatrovanie v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. V prípade maloletého ide o dieťa na spodnej\nhranici veku, kedy je možné poskytnúť príspevok na opatrovanie, pretože maloletý ešte nevie analyzovať\nnameranú hodnotu glykémie a k nej aplikovať správne množstvo inzulínu, nevie, aký počet sacharidov\nmá prijať pri nameranej glykémii, nie je si schopný poskytnúť adekvátnu pomoc pri stave hypoglykémie.\nKasačný súd záverom uvádza, že je v záujme dieťaťa, aby mu bolo zabezpečené opatrovanie, pretože\nto vyžaduje jeho zdravotný stav.\n23. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\n\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni,\nako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania priznal\n(§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s\ndôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením krajského súdu.\n25. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}