{"guid": "37d805b6-af4c-43a8-b755-d0bf8ada6964:2dca09ea-e7da-4976-ad61-d1c9720c9f55", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6017200055.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/8/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/8/2018 z 12. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. decembra 2018, sp. zn. 3Sžfk/8/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:6017200055.1", "identifikacne_cislo": "6017200055", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 249/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:d373c0f4-7da5-4906-8afd-f6c45f508563", "datum": "2021-03-30", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2dca09ea-e7da-4976-ad61-d1c9720c9f55", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6017200055.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6017200055.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6017200055.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/8/2018\n6017200055\n12. 12. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:6017200055.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z\nčleniek senátu JUDr. Sone Langovej (sudca spravodajca) a JUDr. Anny Peťovskej PhD. v právnej veci\nsťažovateľa (predtým žalobcu): GAMO, a.s., Banská Bystrica, Kyjevské námestie 6, 974 04 Banská\nBystrica, IČO: 36 033 987, zastúpeného JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, Advokátska kancelária\nso sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.\n104358602/2016 a č. 104358368/2016 zo dňa 24. novembra 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/12/2017-85 zo dňa 14. septembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 24S/12/2017-85 zo dňa 14. septembra 2017 z a m i e t a.\nSťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte rozsudku aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom\nč. k. 24S/12/2017-85 zo dňa 14. septembra 2017 podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení\nneskorších predpisov, Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žaloby žalobcu, ktorými sa\ndomáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného č. 104358602/2016 a č. 104358368/2016 zo dňa 24.\nnovembra 2016, ktorými potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica: 1/ č. 103239346/2016\nzo dňa 30. mája 2016, ktorým správca dane žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej\nhodnoty (DPH) vo výške 36.895,74 € a vyrubil mu daň vo výške 23.151,41 € za zdaňovacie obdobie\noktóber 2012, 2/ č. 104358368/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorým správca dane žalobcovi nepriznal\nnadmerný odpočet DPH vo výške 79.878,19 € a vyrubil mu daň vo výške 59.909,90 € za zdaňovacie\nobdobie august 2012.\n2. V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd uviedol, že všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti\nbez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú prieskum zákonnosti správnym súdom vykonať.\nSprávny súd nie je Správnym súdnym poriadkom oprávnený dôvody nezákonnosti, či už v postupe\nsprávneho orgánu alebo v rozhodnutí vyhľadávať z obsahu správneho spisu a tak všeobecne\nuplatnené dôvody konkretizovať. Námietku, že žalovaný potvrdil rozhodnutia správcu dane, ktoré\nnerešpektovali právny názor uvedený v predchádzajúcich zrušovacích rozhodnutiach vyhodnotil ako\nnedôvodnú. Predchádzajúce rozhodnutia správcu dane boli zrušené pre nepreskúmateľnosť spôsobenú\nnedostatkom dôvodov, pričom prvostupňové rozhodnutia, ktoré boli napadnutými rozhodnutiami\npotvrdené už takouto chybou netrpia.\n3. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku, že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti,\npretože z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca vo svojom odvolaní voči prvostupňovému\n\nrozhodnutiu správcu dane namietal to, že mu správca dane neumožnil svojim postupom, aby pred\nvydaním prvostupňového rozhodnutia namietal jeho zamestnanca, ktorý rozhodoval vo vyrubovacom\nkonaní, avšak samotnú námietku nepodal.\n4. Žalobca v žalobách namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho zmätočnosť a\nnezrozumiteľnosť. Na uvedenú námietku krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutia ako aj\nrozhodnutia správcov dane obsahujú náležitosti podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný v\nodôvodneniach napadnutých rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré v daňovej kontrole dane z\npridanej hodnoty za august a október 2012 správca dane zistil. Podrobne opísal postup správcu dane\npočas daňovej kontroly a vyrubovacích konaní, uviedol skutočnosti, ktoré správca dane zistil a z akých\ndôkazov a šetrení. V odôvodnení uviedol aj to, čo bolo dôvodom nazretia do spisu z daňovej kontroly\nvykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2012 a to, že išlo o v merite veci rovnaké obchodné\nprípady, pričom opísal zistenia relevantné aj pre daňovú kontrolu za august a október 2012. Uzavrel, ako\nvyplýva z odôvodnení napadnutých rozhodnutí, že správca dane neuznal odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty z dodávateľských faktúr dodávateľa CorpIn s.r.o., pretože nebol dôveryhodne preukázaný vznik\ndaňovej povinnosti a dodávka softvéru počas daňovej kontroly a ani počas vyrubovacieho konania.\nŽalovaný ďalej odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, dôkazy\nvyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a zistený skutkový stav správne právne posúdil a rozhodnutie\nnáležite odôvodnil. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí uviedol aj to, ako sa vyrovnal\ns odvolacími námietkami žalobcu.\n5. Žalobné námietky o nezákonnosti daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august a október 2012 na\ndani z pridanej hodnoty neboli takisto dôvodné. Správca dane vykonal daňovú kontrolu, ktorú žalobcovi\nriadne oznámil a ktorú riadne ukončil doručením protokolu z daňovej kontroly s výzvou na vyjadrenie.\nTvrdenie žalobcu, že správca dane vykonával vyhľadávaciu činnosť nemá oporu v obsahu správneho\nspisu. Správca dane vykonáva vyhľadávaciu činnosť mimo vykonávanej daňovej kontroly. Daňový\nporiadok oprávňuje správcu dane na vykonanie daňovej kontroly, pričom druh a obsah kontrolných\nčinností nie je v zákone vypočítaný a to ani príkladmo. Podstatné je, že oprávnenia správcu dane\nvymedzuje § 44 Daňového poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykoná v rozsahu, ktorý je\npotrebný na dosiahnutie jej účelu a ktorým je zistenie alebo preverenie skutočností rozhodujúcich pre\nsprávne určenie dane. Žalobca v žalobách neuvádzal, ktorý konkrétny úkon správcu dane vykonaný v\nrámci daňovej kontroly bol v rozpore s uvedeným rozsahom oprávnení správcu dane. Nebola dôvodná\nani námietka nezákonného postupu. Z obsahu správneho spisu je zrejmé, že žalobca si v kontrolovaných\nzdaňovacích obdobiach uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry za dodávku softvéru\nod dodávateľa CorpIn s.r.o. Nemožno nič vyčítať správcovi dane, ktorý už v predchádzajúcom období\nvykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012,\nkedy si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry za dodávku softvéru od toho istého\ndodávateľa CorpIn s.r.o., že sa oboznámil s výsledkami tejto daňovej kontroly a s jednotlivými tam\nvykonanými zisteniami, z ktorých zistil, že obsahujú dôkazy, ktoré sú relevantné aj pri preverovaní\nobchodov realizovaných týmto dodávateľom v auguste a októbri 2012. Takýto postup bol súladný s §\n24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého možno v daňovej kontrole a v daňovom konaní použiť\nako dôkaz všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne\nurčenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o\nrôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecký posudky, verejné listiny, protokoly o\ndaňových kontrolách, zápisnica o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n6. Námietka o porušení § 46 ods. 5 Daňového poriadku nebola dôvodná, pretože nemala oporu v\nobsahu správneho spisu. V oznámení, ktoré bolo žalobcovi doručené 29.5.2014 správca dane žalobcovi\noznámil, aké úkony boli vykonané počas daňovej kontroly a aké skutočnosti z nich boli zistené veľmi\npodrobne a v tomto oznámení aj uviedol, že z rozsiahleho šetrenia správcu dane nebolo preukázané,\nže predmet presne špecifikovaných faktúr bol dodaný spoločnosťou CorpIn s.r.o. v množstve a cene,\nakú deklaroval kontrolovaný daňový subjekt predloženými dokladmi a taktiež nebolo možné preveriť\npôvod fakturovaného predmetu. Nakoľko nebolo preukázané dodanie tovaru osobou uvedenou na\nfaktúrach, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u spoločnosti CorpIn s.r.o. a tým následný nárok\nna odpočítanie dane z pridanej hodnoty daňového subjektu Gamo s.r.o. Správca dane v predmetnom\noznámení ďalej uviedol, že svoje závery opieral o preverené skutočnosti v rámci výkonu daňovej\nkontroly, ako aj z poznatkov získaných pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2012, z\n\nktorých vyplýva, že pochybnosti správcu dane o reálnosti prijatia deklarovaného zdaniteľného plnenia\nv mesiacoch august a október 2012 od dodávateľa CorpIn s.r.o. a subdodávateľa IDB s.r.o. neboli v\npriebehu výkonu daňovej kontroly odstránené a dôveryhodne preukázané. Uvedené oznámenie bolo\nžalobcovi doručené ešte počas daňovej kontroly, pred vyhotovením protokolu. Z uvedeného vyplýva, že\nnámietka nezákonnosti postupu spočívajúceho v tom, že bol porušený § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.\nz. nemá oporu v obsahu správneho spisu. Nezákonnosť daňovej kontroly podľa žalobcu mala spočívať\naj v tom, že bola simulovaná, pretože v nej nebolo vykonané dokazovanie. Žalobca nekonkretizuje, ktorý\nkonkrétny dôkaz, alebo ktorá konkrétna zisťovaná skutočnosť boli počas daňovej kontroly vykonané a\nzisťované v rozpore s Daňovým poriadkom.\n7. K námietkam ohľadom nezákonnosti krajský súd uviedol, že správny súd nepredstavuje tretiu\ninštanciu v daňovom konaní. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia správneho orgánu (§ 135 SSP). Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového\nstavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať\ndôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo na rozhodnutie vo veci.\nSprávny súd vždy, ak ho na to oprávňujú dôvody nezákonnosti uplatnené v žalobe, t. j. na základe\nžalobných dôvodov môže skúmať, či správnym orgánom zistený skutkový stav bol zistený úplne, či\nzistený skutkový stav postačoval na rozhodnutie vo veci, či zistený skutkový stav a skutkové závery\nvyplynuli z vykonaných dôkazov, t. j. či išlo o skutočnosti v konaní zisťované a tiež, či skutkový stav\nzistený správnym orgánom zodpovedá obsahu správneho spisu. Z uvedeného vyplýva, že žalobné\nnámietky, ktorými žalobca prezentuje svoje vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov možno vyhodnotiť\nlen ako nesúhlas s hodnotením, ktoré vykonal žalovaný, pričom nesúhlas žalobcu nestačí na to,\naby súd mohol dospieť k záveru, že rozhodnutie je nezákonné. Žalobca v žalobe neuvádzal, v čom\nkonkrétne bola úvaha žalovaného a správcu dane, ktorou hodnotili vykonané dôkazy v rozpore s\nobsahom vykonaných dôkazov. Poukázal na výpoveď svedka D. v tom zmysle, že táto bola vyhodnotená\nv rozpore s tým, čo svedok D. potvrdil. Neuvádzal ale, čo konkrétne z výpovede svedka D. je v\nrozpore so záverom správcu dane, ktorým bola táto výpoveď hodnotená, že nejde o dôkaz o prijatí\nzdaniteľného plnenia žalobcom od dodávateľa CorpIn s.r.o. Odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí,\nako aj napadnutých rozhodnutí obsahujú hodnotenie výpovede pána D., v ktorej uviedol, že softvér\nod spoločnosti CorpIn s.r.o. osobne, ako pracovník žalobcu, objednával e-mailom, nevedel, ktorý\ndopravca tovar žalobcovi doručil, uviedol, že tovar bol v zapečatenej obálke, ďalej, že dodávku mali\ntvoriť licenčné kľúče k softvéru. Tá istá zapečatená obálka bola vložená do ďalšej obálky a zaslaná\nkuriérskou spoločnosťou spoločnosti Mashreq kft. Maďarsko. Túto výpoveď správca dane vyhodnotil\ntak, že z nej nevyplýva potvrdenie fyzickej existencie softvéru. Ani e-mailová komunikácia medzi\nžalobcom a jeho dodávateľom a žalobcom a jeho odberateľom nie je dôkazom o existencii softvéru,\no jeho nadobudnutí a dodaní. Ďalej, že daňový subjekt a ani žiadny z deklarovaných dodávateľov\nnepreukázal reálnu existenciu softvéru, keďže ani kontrolovaný daňový subjekt neskontroloval, či je\npredmet plnenia kompletný a vyhovuje jeho požiadavkám ako odberateľa. Takýmto úvahám, spojeným s\nhodnotením vykonanej svedeckej výpovede nemožno vytknúť žiadny rozpor s obsahom tejto výpovede\na ani rozpor so zásadami logického uvažovania. Ani vybočenie zo zákonom stanovených medzí pri\nhodnotení dôkazov, pretože uvedený dôkaz bol vyhodnotený jednotlivo aj v súvislosti s ostatnými\nvykonanými dôkazmi. Námietka nezákonnosti dôkazov z dôvodu, že zástupca dodávateľa Ing. L. a\nkonateľ dodávateľa (v čase vykonávania preverovaných obchodov) Peter Gembický neboli vypočutí v\npostavení svedka, neobstojí. Správca dane poukazoval na výsledky miestneho zisťovania u dodávateľa\nžalobcu vykonaného prostredníctvom dožiadaného správcu dane, pri ktorom zástupca dodávateľa podal\npožadované informácie. Miestne zisťovanie je zákonom predpokladanou činnosťou správcu dane. Nie\nje zrozumiteľné, prečo sa žalobca domnieva, že zástupca dodávateľa, Ing. A. L., ktorý sa pri miestnom\nzisťovaní nevedel vyjadriť k žiadnej konkrétnej veci týkajúcej sa preverovaných obchodov, by mal byť\nvypočutý ako svedok a ani o akých skutočnostiach by mal podať, resp. mohol podať svedeckú výpoveď.\nTaktiež v daňovej kontrole ani vo vyrubovacom konaní žalobca nenavrhol dôkaz výsluchom Ing. A. L..\nNeobstojí ani námietka, že dôkazy boli vykonané nezákonne, keď Peter Gembický nebol vypočutý ako\nsvedok, pretože Peter Gembický bol v konaní vypočutý ako svedok, a to prostredníctvom dožiadaného\nsprávcu dane Daňového úradu v Trnave a žalobca bol o výsluchu tejto osoby upovedomený postupne\ntrikrát. Vyslúchaný pritom odmietol ako svedok vypovedať. Neobstojí ani žalobná námietka, podľa ktorej\nbolo vykonané preverovanie bez súčinnosti so žalobcom a žalobca sa k jeho výsledkom nemohol vyjadriť\ns poukazom na preverovanie kuriérskej spoločnosti, pretože žalobca bol podrobne oboznámený so\nvšetkými úkonmi správcu dane, aj s výsledkami vykonaných šetrení a miestnych zisťovaní a žalobcovi\n\nbola daná možnosť sa k týmto zisteniam vyjadriť, či už to bolo počas daňovej kontroly alebo počas\nvyrubovacieho konania.\n8. Žalobnú námietku o nezákonnom postupe správcu dane považoval krajský súd takisto ako\nnedôvodnú. Bolo v danom prípade podstatné, že vykonané preverovanie vykonal správca dane bez\ntoho, aby správca dane požadoval od žalobcu predloženie dôkazov, ktoré sa týkajú jeho subdodávateľov\nalebo odberateľa. Úlohou žalobcu bolo preukázať, že boli splnené podmienky tak na odpočet dane\nz pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od platenia dane pri plnení, ktoré malo byť vyvezené\ndo iného členského štátu Európskej únie. Tvrdenie žalobcu, že zo záveru žalovaného, že reálnosť\nexistencie tovaru sa nedá preukázať vyplýva, že žiadal od žalobcu, aby preukázal nepreukázateľné,\nje mimo logiky. Správca dane a žalovaný v odôvodneniach jasne a zrozumiteľne uviedli, z akého\ndôvodu už nebolo možné počas daňovej kontroly, resp. vyrubovacích konaní preukázať, že softvér,\nktorý mal byť predmetom preverovaných obchodov skutočne existoval a to z dôvodu, že došlo k\ntakým zmenám vo vlastníctve a aj v obsadení štatutárnych orgánov tak na strane dodávateľa a\nsubdodávateľov, ako aj na strane odberateľa, ktoré znemožňujú získanie dôkazov od týchto subjektov\na zároveň žalobca nedisponuje dôkazmi o reálnej existencii tohto softvéru. Žalobca to potvrdil aj na\npojednávaní, kedy súdu vysvetlil, že predmetom plnenia boli licenčné kľúče k softvéru, ktorými žalobca\nnedisponoval, a teda na základe nakúpených licenčných kľúčov by ani nemohol overiť, či mu takéto\nsoftvérové moduly dodané boli, resp. že softvérové moduly ďalej dodával svojmu odberateľovi s tým,\nže odberateľ musel softvérom disponovať, aby mohol na základe takýchto licenčných kľúčov aktivovať\nkúpené softvérové moduly. Žalovaný, resp. správca dane správne argumentoval, že skutočnosť, že\ndodávateľ a subdodávatelia a odberateľ sú nezastihnuteľní, nemôže byť dôvodom pre poskytnutie\núľav daňovému subjektu (žalobcovi) spočívajúcich v obmedzení povinností riadne preukázať všetky\npodklady pre overenie správnosti uplatneného odpočtu, resp. oslobodenia od dane. Správca dane nie je\npovinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Toto patrí do dôkaznej povinnosti daňovníka, ktorý si uplatnil\nodpočítanie dane, resp. oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.\n9. Žalobné námietky týkajúce sa presunu dôkazného bremena na správcu dane a jeho nezvládnutia\nsprávcom dane neboli dôvodné, pretože nemajú oporu v predkladaných dôkazoch a z nich zisteného\nskutkového stavu. Faktom je, že v prípade, keď daňovník preukáže splnenie zákonom o DPH\nstanovených podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a na oslobodenie od platenia dane\nz pridanej hodnoty, vyčerpal dôkazné bremeno. V takom prípade, keď daňovník zvládne dôkazné\nbremeno, je možné daňovníkovi odoprieť odpočítanie dane, či oslobodenie od platenia dane na základe\nvýkladu práva Európskej únie upravujúceho oblasť dane z pridanej hodnoty, ktorý podal Súdny dvor\nEurópskej únie vo svojich rozhodnutiach. Tento záväzný výklad možno vo všeobecnosti zhrnúť na dva\nprípady, v ktorých správca dane v situáciách, kedy nie je sporné splnenie vecných a materiálnych\npodmienok, môže odmietnuť priznať právo na odpočet DPH, či oslobodenie od jej platenia pri vývoze\nzdaniteľného plnenia do iného členského štátu. Prvý, že správca dane preukáže, že išlo o zneužitie\npráva, t. j. obchodné transakcie nemali ekonomický význam a ich účelom bolo len dosiahnutie daňovej\nvýhody u niektorého daňovníka. Druhý, že správca dane preukáže, že vykonaný obchod bol súčasťou\nreťazca obchodov zaťažených podvodom a zároveň preukáže, že daňovník o tomto podvode vedel,\nalebo musel vedieť. V preskúmavaných veciach boli napadnuté rozhodnutia založené na tom, že žalobca\ndôkazné bremeno nezvládol, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie dane\na podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty z dôvodu vývozu tovaru do iného\nčlenského štátu osobe, ktorá je platiteľom dane v tomto členskom štáte. Žalovaný a správca dane\nžalobcovi dostatočne zdôvodnili, prečo ním predkladaná faktúra sama o sebe a ani v spojení s rámcovou\nzmluvou nestačí na preukázanie toho, že zdaniteľné plnenie žalobca prijal od daňovníka uvedeného na\nfaktúre. Je faktom, že žalobca okrem uvedeného a tvrdenia členov štatutárnych orgánov, t. j. svojich a\ndodávateľových tvrdení žiadny iný dôkaz o prijatí fakturovaného tovaru od dodávateľa uvedeného na\nfaktúre nepredkladal. Správca dane ani vykonaním ďalších šetrení nezistil, že by boli podmienky na\nodpočet dane a na oslobodenie od platenia dane splnené.\n10. Pokiaľ daňovník uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné\npodmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Inak povedané, dôkazné bremeno sa presúva\nna správcu dane len v prípade, že nie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa\nuvedeného na faktúre, a teda nie je sporná ani existencia materiálneho plnenia a ani žiadne iné rozhodné\nskutočnosti zakladajúce či už právo na odpočet dane z pridanej hodnoty alebo právo na oslobodenie\ndane z pridanej hodnoty. Aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú žalobca v žalobách\n\npoukazoval je založená resp. podáva výklad práva Európskej únie za takej skutkovej situácie, keď nie\nje sporné, že vecné a materiálne podmienky splnené boli. Žalovaný napadnuté rozhodnutia nezaložil\nna tom, ako tvrdí žalobca, že žalovaný, resp. správca dane odoprel žalobcovi právo na odpočítanie\ndane a právo na oslobodenie dane z toho dôvodu, že zistil nekontaktnosť na strane dodávateľov,\nsubdodávateľov a odberateľa žalobcu. Na takomto skutkovom základe rozhodnutia založené nie sú.\nRozhodnutia sú založené na tom, že v daňovej kontrole a ani počas vyrubovacieho konania nebolo\npreukázané, že boli splnené podmienky na odpočet dane a na oslobodenie dane z pridanej hodnoty,\npričom dôkazné bremeno na preukazovanie týchto podmienok znášal žalobca.\n11. Žalobné námietky nezákonnosti napadnutých rozhodnutí z dôvodu nezákonnosti prerušenia daňovej\nkontroly a nevykonaní daňovej kontroly v zákonom stanovenej lehote boli podľa krajského súdu taktiež\nnedôvodné. Jednak boli len všeobecné bez konkretizácie na preskúmavané veci a jednak podľa obsahu\nsprávneho spisu daňová kontrola za august a október 2012 na dani z pridanej hodnoty u žalobcu\nprerušená nebola. Ďalej z obsahu správneho spisu vyplýva aj to, že daňová kontrola začala 26.06.2013\na skončila 11.06.2014. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly\nnajviac jeden rok odo dňa jej začatia, čo v tomto prípade, ako vyplýva z uvedených dát dodržané bolo.\nŽalobca tiež namietal nezákonnosť dôkazov získaných z medzinárodnej výmeny daňových informácií,\navšak neuviedol, ktorý konkrétny dôkaz získaný z medzinárodnej výmeny bol v rozpore so zákonom.\nTakže aj táto námietka nebola dostatočne konkrétna tak, aby bolo z nej možno preskúmať zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že v daňovej kontrole za august a október\n2012 nebola podaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií na inú daňovú správu v inom členskom\nštáte. Boli použité zistenia z daňovej kontroly za júl 2012, kde takáto žiadosť podaná bola a kde boli aj\nzískané informácie o daňovom subjekte odberateľa spoločnosti Mashreq kft. Žalobca neuviedol, ktorý\nkonkrétny dôkaz, alebo ktorá konkrétna informácia a zistenie, ktoré z nej správca dane urobil mali by byť\nv rozpore so zákonom, a teda ho nebolo možné použiť pre posúdenie toho, či boli splnené podmienky\nna oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty. Z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že tieto\nneboli založené na informáciách získaných z medzinárodnej výmeny informácií, pretože boli založené na\ntom, že žalobca nepreukázal, že boli splnené podmienky stanovené zákonom o DPH. Tie sa nepodarilo\npotvrdiť ani preverovaním u odberateľa pre jeho nekontaktnosť. Na žalobné námietky, ktorými žalobca\nodkazoval na námietky uvedené v odvolacom konaní bez toho, že by tieto formuloval aj v žalobe, súd\nnemohol prihliadnuť, pretože súd je viazaný výlučne dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe.\n12. Neboli podľa správneho súdu dôvodné ani žalobné námietky, podľa ktorých bol nesprávny záver\nžalovaného o tom, že spoločnosti CorpIn s.r.o. nevznikla daňová povinnosť. Žalovaný argumentoval\ntým, že v preskúmavaných veciach nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1\nzákona o DPH, čím nebolo preukázané splnenie podmienky na odpočet podľa § 49 ods. 1 zákona o\nDPH - nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti pri tomto tovare a ani podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH\n- nepreukázanie použitia tovaru na dodávky tovaru služieb ako platiteľa. Takáto argumentácia vychádza\npresne zo znenia § 19 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého daňová povinnosť vznikla dňom dodania\ntovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Vystavením faktúry vzniká pre vystaviteľa,\nt. j. dodávateľa povinnosť DPH odviesť v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého osoba, ktorá\nuvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň je povinná zaplatiť túto daň. Na rozdiel od toho\nodberateľ je oprávnený daň odpočítať až potom, ako vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1, t.\nj. až potom, ako prevzal fakturovaný tovar alebo ako mu k tomuto tovaru vzniklo vlastnícke právo.\n13. Na základe uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol a\no trovách konania rozhodol podľa § 167 SSP.\n14. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal žalobca v zákonom určenej lehote kasačnú\nsťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.\n15. Uviedol, že krajský súd sa nesprával vo veci ako objektívny a nestranný verejný orgán, závažné\nnezákonnosti daňových orgánov bagatelizoval, týmito sa nezaoberal, vyhodnotil ich v úplnom rozpore\nso skutočnosťou, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. Daňový subjekt je v celom\nprocese daňového konania v oslabenej pozícii, pretože už pri prijímaní daňových zákonov sú tieto\nvytvárané s prihliadnutím na záujmy štátu, vykladané v záujme verejného orgánu a povinnosťou súdu\n\nbolo, aby nerovnocenné postavenie daňového subjektu eliminoval. Krajský súd uvedeným spôsobom\nnepostupoval a porušil základné ústavné právo žalobcu na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.\n16. Žalovaný a správca dane pri vydaní rozhodnutí nerešpektovali základné zásady daňového konania.\nPo zrušení prvého rozhodnutia prikázal žalovaný prvostupňovému orgánu, aby odstránil vytýkané\nnedostatky predchádzajúceho konania v spolupráci s daňovým subjektom, k čomu nedošlo, pretože\nsprávca dane konal bez vedomosti a účasti daňového subjektu v priebehu celej daňovej kontroly.\nPodľa zrušujúcich rozhodnutí žalovaného správca dane v predchádzajúcom rozhodnutí neuviedol\nžiadne hodnotenie dôkazov, uviedol, že rozhodnutie správcu dane nemôže byť postavené len na\npochybnostiach, ale musí dokazovaním vyvrátiť dôkazy, ktoré predložil daňový subjekt na preukázanie\nsvojich tvrdení a v prípade podvodu je správca dane povinný preukázať účasť daňového subjektu na\ntomto podvode. Správca dane bez akejkoľvek súčinnosti s daňovým subjektom vydal takmer totožné\nrozhodnutie, ktoré žalovaný akceptoval bez zmeny skutkového či právneho stavu. Žalovaný teda sám\nnerešpektoval svoje predchádzajúce právne závery.\n17. Sťažovateľ trval na tom, že pri prerokovaní pripomienok, ktoré predložil k protokolu z daňovej\nkontroly vzniesol námietku zaujatosti voči zamestnankyniam daňovej správy, ktoré vykonávali daňovú\nkontrolu na základe poverenia účinného len do jej skončenia a po ukončení daňovej kontroly nemali\noprávnenie ďalej vo veci konať. Podľa správcu dane o námietke splnomocneného zástupcu daňového\nsubjektu bolo rozhodnuté a rozhodnutie bolo doručené, pričom sťažovateľ namietal doručenie rozhodnutí\no námietke zaujatosti. Právny zástupca žalobcu v čase doručovania nebol prítomný, bol na pracovnej\nceste, čo vopred oznámil doručovacej pošte. Namietal, že zamestnankyne správcu dane boli vylúčené z\nkonania vo vyrubovacom konaní. Keďže v tomto konaní rozhodovali zamestnankyne bez toho, aby bolo\nrozhodnuté o námietke ich zaujatosti, jedná sa o vážnu procesnú prekážku spôsobujúcu nezákonnosť\nkonania. Predmetnú námietku sťažovateľa z uvedeného dôvodu súd nesprávne právne posúdil.\n18. Sťažovateľ trval na tom, že rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné pre zmätočnosť a\nnezrozumiteľnosť a je doslovným popísaním protokolu z daňovej kontroly bez úvah, ktorými sa správca\ndane spravoval pri hodnotení dôkazov. Poukázal na okolnosť, že podľa napadnutého rozhodnutia\nžalovaného je prvostupňové rozhodnutie správcu dane správne, aj keď je úplne totožné s pôvodným\nrozhodnutím zo dňa 25. 03. 2015, ktoré žalovaný 2 krát zrušil z dôvodu nesplnenia zákonom\nstanovených požiadaviek podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku. Závery krajského súdu sú v rozpore\ns obsahom administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí, pretože sa v nich nikde nenachádza\nhodnotenie, ktoré skutočnosti sú len informáciami a ktoré dôkazmi. Neobsahujú vyhodnotenie dôkazov\nv ich vzájomnej súvislosti tak, aby bolo možné zistiť, z ktorých dôkazov súd vyvodil skutkové a\nnásledne právne závery. Rozhodnutie krajského súdu považuje za zmätočné a nezrozumiteľné, pretože\nbez akejkoľvek zmeny skutkového stavu a obsahu prvostupňových rozhodnutí označil rozhodnutie\nžalovaného za zákonné a dospel k opačnému záveru ako žalovaný v rozhodnutiach o zrušení\nprvostupňového rozhodnutia, pričom zmenu tohto názoru nezdôvodnil.\n19. Správca dane po tom, ako mu sťažovateľ predložil všetky doklady svojvoľne a nezákonne bez\nvedomosti daňového subjektu vykonával rôzne dôkazy, čím vykonával vyhľadávaciu činnosť, ktorú\nv rámci daňovej kontroly nemôže vykonávať. Keďže takúto činnosť vykonával, postupoval v rámci\ndaňovej kontroly nezákonne. Ak mal pochybnosti o pravdivosti predložených a uvádzaných skutočností,\nmal vyzvať sťažovateľa na vyjadrenie, prípadne predloženie dôkazov. Namiesto toho začal svojvoľne\nzisťovanie dožiadaniami, o ktorých nemal vedomosť. K základným právam daňového subjektu je, že\ndôkazy musia byť vykonávané tak, aby sa k nim mohol daňový subjekt vyjadriť už pri vykonávaní, nie\naž po ich vykonaní. Takýto postup podľa názoru sťažovateľa určuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Je potrebné zdôrazniť, že zákon o správe daní správcovi dane neumožňuje vykonávať dôkazy,\npretože správca dane len vedie dokazovanie. Ak teda krajský súd tvrdil, že správca dane vykonal\ndokazovanie, uniklo jeho pozornosti, že na takýto postup správca dane nemá oprávnenie. Správca dane\ndoteraz neoznámil, aké má pochybnosti o predložených dôkazoch a neoznámil to ani v rozhodnutí, čím\nznemožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k pochybnostiam a navrhnúť dôkazy na ich odstránenie.\n20. Keďže sťažovateľovi nebola doručená výzva podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, nemohol sa v\nrámci daňovej kontroly dozvedieť, o ktorých skutočnostiach má správca dane pochybnosti. Oznámenie\nzo dňa 29. 05. 2014 sťažovateľ nepovažuje za takúto výzvu. Podľa právneho názoru krajského súdu\n\npredmetné oznámenie bolo doručené 29. 05. 2014, pričom protokol z daňovej kontroly bol vyhotovený\nuž 7 dní po jeho vydaní. Krajský súd preto rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n21. Krajský súd v celom rozsahu prevzal nezmysly daňových orgánov napriek snahe sťažovateľa na\npojednávaní vysvetliť skutkový stav. Súčasťou obchodnej činnosti sťažovateľa boli len licenčné kľúče,\nktoré potreboval zákazník na to, aby mohol používať vybrané moduly z celkového programu. Zisťovanie\nskutočností o softvére - programe bolo zbytočné. Sťažovateľ obchodoval len s prístupovými kódmi a\nnie so softvérom. Celé dokazovanie teda smerovalo nesprávnym smerom a i závery z neho prijaté sú\npreto nesprávne. Podľa sťažovateľa sám správca dane tvrdil, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov\nje nepreukázateľné, ak teda je niečo nepreukázateľné, nemožno to preukázať. Napriek nemožnosti\npreukázať nejakú skutočnosť daňové orgány a krajský súd túto žiadajú od sťažovateľa preukázať.\n22. Sťažovateľ vyčítal krajskému súdu, že tvrdenie o tom, že v rozhodnutí daňových orgánov sú uvedené\nvšetky dôkazy nie je správne, pretože uvedené skutočnosti tam uvedené nie sú. Krajský súd zhodne\nso žalovaným skonštatoval, že doručená obálka s licenčnými kľúčami nepreukázala fyzickú existenciu\nsoftvéru. Tento záver zvýraznil tým, že emailová komunikácia medzi žalobcom a jeho dodávateľom a\nžalobcom a jeho odberateľom nie je dôkazom o existencii softvéru o jeho nadobudnutí, dodaní, pričom\nani sťažovateľ neskontroloval, či je predmet plnenia kompletný a vyhovuje požiadavkám. Ak si vypočutý\nsvedok nepamätal, ktorý prepravca zásielku do sídla sťažovateľa doručoval, je to logické, pretože\nzásielka prišla na podateľňu a tam ju prevzala iná pracovníčka. Takisto je logická skutočnosť, že obálky\ns doručenými licenčnými kľúčami sťažovateľ neotváral, pričom táto obsahovala softvér - PIN kód, ktorý\nvytvorila iná firma. Ak krajský súd nepovažuje za dôkaz emailovú komunikáciu, musí vysvetliť, prečo ju\nza takýto dôkaz nepovažuje a uviesť, aké iné dôkazy vyvracajú túto formu komunikácie a existenciu a\ndodanie tovaru. Ak niet iných dôkazov opaku, ktorý musí predložiť žalovaný, musí sa vychádzať len z\ndôkazov, ktoré sú k dispozícii. Daňové orgány nikdy nespochybnili dobromyseľnosť sťažovateľa a nebolo\nspochybnené, že by sa mohol zúčastniť podvodu alebo mal o ňom vedomosť.\n23. Krajský súd sa nevysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa. Nebolo spochybnené, že\ndodávateľ sťažovateľa je zdaniteľnou osobou, vystavil faktúru, čím mu vznikla daňová povinnosť.\nNeobstojí preto tvrdenie krajského súdu o nepreukázaní vzniku daňovej povinnosti dodávateľa.\nRozsudok krajského súdu preto považuje za nepreskúmateľný pre neexistenciu dôvodov.\n24. Je vnútornou vecou každej obchodnej spoločnosti, ako si rieši svoje vnútorné personálne\notázky, do ktorých nemôže sťažovateľ zasahovať a nemôžu byť spájané s preukazovaním existencie\ntovaru. Personálne zmeny dodávateľov, subdodávateľov alebo odberateľov nastali po uskutočnení\ndodania či predaja tovaru a nemôžu mať žiaden vplyv na preukázanie dodania či nedodania tovaru.\nNemožnosť preverenia dodávateľov alebo odberateľov sťažovateľa vyhodnotil krajský súd v neprospech\nsťažovateľa, čo je nezmysel. Uvedené svedčí tomu, že daňovým orgánom sa nepodarilo získať dôkaz\nopaku, ktorým by vyvrátil tvrdenia daňového subjektu.\n25. Nie je pravdou, že by sťažovateľ okrem faktúry nepredložil iné dôkazy. Predložil účtovníctvo, faktúry,\nktoré spĺňali všeobecné zákonné požiadavky, vyjadrenie konateľov, boli podané svedecké výpovede,\nktoré boli vyhodnotené v rozpore s obsahom. Poukázal na odpoveď maďarskej daňovej správy o\npotvrdení prijatia zdaniteľného plnenia a jeho daňového priznania odberateľom, v ktorom je potvrdené\nnadobudnutie softvéru, obsah obchodných zmlúv ako podklad k vzniku obchodov, potvrdenie prepravy\nsoftwaru spoločnosťou TNT Expres. Dôkazmi jednoznačne bolo potvrdené reálne uskutočnenie\nobchodov. Ak neexistuje žiaden hmatateľný dôkaz o predaji tovaru do iného členského štátu EÚ,\nskutočnosť, že sa zdaniteľnej osobe uloží povinnosť aby poskytla takýto dôkaz, nezaručuje správne\na jednoduché uplatnenie oslobodenia od dane. Takáto povinnosť stavia zdaniteľnú osobu do situácie\nneistoty. Maďarské daňové orgány potvrdili prijatie tovaru odberateľom v Maďarsku, pričom žalovaný\nani krajský súd žiaden iný dôkaz opaku nepredložili. Krajský súd tvrdil, že žalovaný nezaložil svoje\nrozhodnutia o odopretí práva na odpočítanie DPH z dôvodu, že je obchodný partner nekontaktný alebo\npre nezrovnalosti na strane dodávateľov, subdodávateľov alebo odberateľov, ale že týmto dôvodom bolo\nnepreukázanie splnenia podmienok na odpočet DPH alebo oslobodenie DPH. Súd však zabudol dodať,\nže toto nepreukázanie žalovaný zdôvodnil práve nekontaktnosťou alebo nezrovnalosťami na strane\ndodávateľa a odberateľov, čím sú dôvody krajského súdu zjavne rozporné.\n\n26. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd zrušil rozsudok Krajského súdu\nv Banskej Bystrici, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.\n27. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 11. 01. 2018 uviedol, že sa stotožňuje\ns právnym posúdením veci Krajským súdom v Banskej Bystrici. Žalobca zotrval na svojich žalobných\nnámietkach, ku ktorým sa žalovaný vyjadril a s ktorými sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal.\nNavrhol, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil.\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj kasačný súd) ako súd príslušný podľa ust. § 11 písm.\ng) SSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <., podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 452\nods. 1 SSP.\n29. Podľa ust. § 440 písm. f) a g) SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd\nv konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnili jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n30. Predmetom skúmania kasačného súdu bolo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z\nhľadiska posúdenia, či v došlo zo strany správneho súdu k nesprávnemu procesnému postupu\nznemožňujúcemu sťažovateľovi uskutočniť jemu patriace procesné práva a či vec bola správne právne\nposúdená z dôvodov uvedených v bodoch kasačnej sťažnosti.\n31. Kasačný súd po preskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného\nspisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku krajského súdu. Závery krajského súdu spolu so\nsprávnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku.\n32. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 26. 06. 2013 začala u žalobcu\ndaňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie august a október 2012. O tejto skutočnosti bol\nsťažovateľ písomne informovaný. Na ústnom pojednávaní dňa 26. 06. 2013 predložil kontrolovaný\nsubjekt účtovné doklady ku kontrole. Podľa jeho vyjadrenia zo dňa 28. 05. 2013 predmetom obchodného\nvzťahu daňového subjektu so spoločnosťou Mashreq kft, so sídlom v Györi, Maďarsko, bol software,\nktorý sťažovateľ obdržal od svojho dodávateľa, spoločnosti CorpIn, s.r.o. so sídlom v Bratislave.\nUskutočnenie transakcií preukázal objednávkami prijatými formou mailovej komunikácie, dodacími\nlistami od dodávateľa a ďalšími účtovnými dokladmi. Realizáciu daňového plnenia za mesiac august\n2012 preukázal daňový subjekt objednávkou vystavenou spoločnosťou Mashreq Kft, ktorá obsahovala\nnázov požadovaného typu softvéru a počet kusov, bez uvedenia dátumu vystavenia objednávky. Dňa\n15. 08. 2012 mal dodávateľ sťažovateľa spoločnosť CorpIn s.r.o. dodať sťažovateľovi tovar obsahujúci\ntovar objednaný od maďarského odberateľa. Dodávateľ žalobcu vyúčtoval cenu realizovanej dodávky\nfaktúrou číslo 20120005 v sume 698.940 €, z toho DPH predstavuje 139.788 €. Dňa 15. 08. 2012\nsťažovateľ vystavil faktúru č. 2710000034, ktorou maďarskému odberateľovi vyúčtoval cenu dodávky\nvo výške 720.607,14 €. V tomto prípade, z dokladov predložených sťažovateľom nebolo zrejmé, akým\nspôsobom bola dodávka prepravená maďarskému odberateľovi. Odberateľ sťažovateľa potvrdil mailom\nprevzatie dodávky podaním zo dňa 21. augusta 2012. Obdobným spôsobom bola realizovaná aj dodávka\nsťažovateľa pre maďarského odberateľa z októbra 2012. V spise sa nachádza objednávka odberateľa\nsťažovateľa bez dátumu vyhotovenia, na ktorom sa nachádza názov a počet požadovanej dodávky.\nPožadovaný tovar mala dodať spoločnosť CorpIn s.r.o. sťažovateľovi, v zmysle príjemky - evidenčného\ndokladu o premietnutí do stavu zásob sťažovateľa, vytvorenej dňa 16. 10. 2012. V zmysle faktúry číslo\n20120007 zo dňa 10. 10. 2012 bol predmetný tovar dodaný sťažovateľovi dňa 10. 10. 2012 a vyúčtovaný\nv sume 300.235 €, z toho je DPH vo výške 60.047 €. Tovar mal sťažovateľ dodať svojmu odberateľovi\ndňa 17. 10. 2012. Tento bol vyúčtovaný faktúrou č. 2710000044 v sume 309.542,29 €. Dodací list potvrdil\nodberateľ pečiatkou a podpisom. Doprava maďarskému odberateľovi mala byť zabezpečená prepravnou\nspoločnosťou TNT Expres Worldwide, ktorá vykonala dňa 17. 10. 2012 prepravu zásielky, čo vyplýva z\nfaktúry za prepravu zásielky, vystavenej dňa 20. 10. 2012. V zmysle dokladu vystaveného prepravnou\nspoločnosťou predstavoval predmet prepravy „dokument“ v počte 1 kus, o váhe 100 gramov. Odberateľ\nžalobcu potvrdil mailom prevzatie dodávky podaním zo dňa 24. októbra 2012. Obchodné transakcie boli\n\nrealizované na základe Rámcových zmlúv na dodanie softvéru, uzatvorených medzi sťažovateľom a\njeho dodávateľom CorpIn s.r.o. a sťažovateľom a maďarským odberateľom Mashreq Kft., obe zo dňa\n27. 06. 2012. V zmysle predmetnej zmluvy sa pod pojmom softvér považovalo umožnenie prístupu k\ndigitálnemu stiahnutiu softvéru z elektronického miesta predávajúceho (domáci server - virtuálny nosič\ndát), a to poskytnutím prihlasovacích údajov k tomuto miestu, poskytnutie inštalačného kľúča k inštalácii\nsoftvéru elektronickou formou, poskytnutie príslušného certifikátu k softvéru, zaslaným do 48 hodín od\nobdržania od dodávateľa.\n33. V spise sa nachádza rozhodnutie zo dňa 30. 07. 2013, ktorým bola prerušená kontrola na zistenie\noprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012, od 09. 08.\n2013 do obdržania odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií.\n34. Dňa 30. 07. 2013 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom mal byť za prítomnosti zástupcu\nsťažovateľa ako svedok vypočutý Ing. Peter Ott, konateľ spoločnosti IDB, s.r.o., so sídlom v Trnave,\nktorá mala byť (podľa konateľa spol. CorpIn s.r.o.) dodávateľom softvéru a dodatočných softvérových\nmodulov pre komplexnú správu ucelených systémových štruktúr dodávateľa sťažovateľa, ktorý mal\nuvedený softvér dodať kontrolovanému. Svedok odoprel vypovedať z dôvodu, že by výpoveďou spôsobil\nnebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám v priamom rade, dcére a jej manželovi.\n35. O predmete dodávky bol vypočutý ako svedok dňa 27. 06. 2013 F. D., ktorý bol osobou\nrealizujúcou komunikáciu s odberateľom sťažovateľa. K predmetu kontroly uviedol, že nevykonával\nčinnosť smerujúcu k uzatvoreniu nákupu softvéru s dodávateľom, vykonával činnosť, ktorá pozostávala\nz vystavovania dielčich objednávok a podpisovania dodacích listov. Predmetom fakturácie voči\nodberateľovi bola dodávka licenčných kľúčov na nemocničný informačný systém, pričom jej súčasťou\nneboli žiadne dodatočné práce spojené s inštaláciou. Nevedel uviesť časové obdobie realizácie, mal\nvedomosť, že v zmluve bol uvedený finálny termín. Dodávky pozostávali z viacerých čiastkových\nplnení, k personálnemu, technickému zabezpečeniu sa vyjadriť nevedel. K cene fakturácie, a či\ntáto zodpovedala funkčnosti a využiteľnosti v praxi sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že objednávka pre\ndodávateľa softvéru bola realizovaná formou mailovej komunikácie, tovar objednával osobne na základe\npožiadaviek nadriadených. Špecifikácie boli definované v zmluve, kde bol uvedený identifikačný kód\nlicencie, presné označenie softwarového modulu aj rámcové ceny jednotlivých typov licencií. Prepravu\ntovaru nezabezpečoval, ale podľa jeho informácií mala byť uskutočnená kuriérskou spoločnosťou.\nSvedok nevedel uviesť, či sa jednalo len o dodanie predmetu fakturácie. Mal vedomosť o tom, že\npredmet fakturácie bol zabalený v zapečatenej obálke. Činnosť smerujúcu k uzatvoreniu obchodu s\nodberateľom sťažovateľa nevykonával, vykonával len činnosť, ktorá pozostávala z predkladania ponúk\na sumarizácie dokladov a nepriame zabezpečenie odosielania tovaru zákazníkovi prostredníctvom\nsúčinnosti ostatných kolegov na oddelení logistiky. Uviedol, že predmetom fakturácie voči zákazníkovi\nbola dodávka licenčných kľúčov na nemocničný informačný systém, pričom nemal vedomosť, či\nsa jednalo o konečného odberateľa. Objednávky boli realizované formou mailovej komunikácie,\nniekoľkokrát jednal za odberateľa s pánom R.. Preprava bola zabezpečená formou kuriérskej spoločnosti\nTNT. K spôsobu a forme doručenia uviedol, že tá istá zapečatená obálka, ktorá bola doručená od\ndodávateľa, bola vložená do väčšej obálky a zaslaná kuriérskou spoločnosťou odberateľovi. Zo strany\nodberateľa došlo k potvrdeniu doručenia dodávky. Spoločnosť jeho bývalého zamestnávateľa bola len\njedným z dodávateľov predmetných licencií maďarskému odberateľovi.\n36. V spise sa nachádza upovedomenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici,\nodbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality, zo dňa 03. 03. 2013, adresované správcovi\ndane, ktorým ho informoval o začatí trestného stíhania za pokračovací zločin daňového podvodu podľa\n§ 277a ods. 1 a ods. 3 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe, že doposiaľ neznámy páchateľ\nvystupujúci ako osoba oprávnená konať v mene spoločnosti GAMO, a.s., dňa 27.06.2012 v Bratislave,\nuzatvorila s dodávateľom, CorpIn s.r.o. a odberateľom Mashreq kft. obchodný záväzkový vzťah, ktorého\npredmetom bola kúpa a následný predaj bližšie nezisteného zdravotníckeho softvéru, ktorý nemal spĺňať\npodmienky zdaniteľného plnenia, čím vytvoril predpoklady, na základe ktorých zodpovedná osoba zo\nspoločnosti GAMO a.s., príslušnému správcovi dane podala daňové priznania a uplatnila si neoprávnene\nnárok na vrátenie DPH, v celkovom rozsahu 215.809,71 €..\n37. V spise sa nachádzajú aj doklady týkajúce sa preverovania zdaniteľného obchodu\ndodávateľom sťažovateľa a daňovým subjektom v zdaňovacom období júl 2012.\n\nmedzi\n\n38. Správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť účtovné doklady spoločnosti IDB s.r.o., ktorá mala\nvyhotoviť softvér tvoriaci predmet dodávok, pretože tieto boli odovzdané spoločnosti ERSTE\nINVESTMENTS GROUP LIMITED so sídlom na Cypre. Došlo aj k prevodu obchodného podielu D. O.\nna spoločnosť so sídlom v Paname.\n39. Na základe ďalšieho šetrenia správca dane zistil, že spoločnosť TNT Express Worldwide vykonala\npre daňový subjekt prepravu na základe objednania prepravy zo dňa 20. 07. 2012, 16. 08. 2012 a 17.\n10. 2012 pre spoločnosť (M)Ashreq kft. Dopravca nedisponoval informáciou, aký konkrétny tovar bol\npredmetom prepravy ani dokladom o prevzatí zásielky prijímateľom.\n40. Na základe informácie poskytnutej maďarskou daňovou správou, odberateľ - maďarský daňovník\npriznal nadobudnutie tovaru od sťažovateľa v sume 172 393 000 HUF v 3. kvartáli roka 2012, v sume 86\n440 000 HUF za obdobie 4. kvartál 2012. Maďarská daňová správa nemohla fyzické prijatie softwaru\npotvrdiť, pretože sa jej nepodarilo skontaktovať s odberateľom sťažovateľa a poskytnuté informácie\nvyplynuli z dostupných podaní daňového subjektu.\n41. Dňa 14. 01. 2014 bol vypočutý ako svedok Peter Gembický, štatutárny zástupca dodávateľa CorpIn\ns.r.o. (v rozhodnom období), ktorý uviedol, že všetka dokumentácia spoločnosti bola odovzdaná novému\nvlastníkovi v USA a odmietol vypovedať o ekonomickej činnosti spoločnosti. K spôsobu dodania\npredmetu transakciie pre spoločnosť GAMO, a. s. uviedol, že prepravu uskutočnil prostredníctvom\nkuriérskej spoločnosti DPD, o čom doklady nepredložil. Na základe toho správca dane skonštatoval, že\ndodávateľ nepreukázal vystavenie faktúr č. 20120005 zo dňa 15. 08. 2012 a 20120007 zo dňa 10. 10.\n2012 pre sťažovateľa a nebolo preukázané, že z vystavených faktúr bola priznaná a odvedená daň.\nBývalý konateľ dodávateľa odmietol spolupracovať so správcom dane a odpovedať na jeho otázky.\n42. Z podania kriminálneho úradu finančnej správy zo dňa 21. 02. 2014 vyplýva, že jeho pracovníci\nvykonali analýzu, z výsledkov ktorej je zrejmé, že k dodaniu predmetu fakturácie medzi IDB s.r.o. a\nCorpIn s.r.o. pravdepodobne nedošlo, pretože sa nedá zistiť prvotný dodávateľ predmetu fakturácie, z\nčoho sa dá usudzovať, že nedošlo k reálnemu dodaniu služby.\n43. Dňa 15. 05. 2014 bol sťažovateľ oboznámený s úkonmi správcu dane a so zisteniami pri výkone\ndaňovej kontroly, ku ktorým sa odmietol vyjadriť.\n44. Na otázky zo strany správcu dane sťažovateľ uviedol, že nevie kto predmetný softvér vyvinul, kto je\njeho prvotným výrobcom, v rámci podnikateľskej činnosti kupovali a predávali hotový výrobok a nemali\ndôvod na zisťovanie predmetných skutočností. Nemá vedomosť, kde bol následne predmetný softvér\nimplementovaný, pretože ako predávajúceho ho zaujíma len predaj výrobku a nezáleží mu na tom,\nza akých okolností bol kúpený používateľom, nie je povinnosťou, ale právom kupujúceho ho využiť.\nDodávka nebola poistená, pretože za prípadnú škodu zodpovedá prepravca. Tohto dobre poznali z\npredchádzajúceho obdobia ako čestného obchodného partnera.\n45. Podaním zo dňa 29. 05. 2014 správca dane oboznámil sťažovateľa s výsledkami dokazovania.\n46. Dňa 06. 06. 2014 bol vypracovaný protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie august a október 2012. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v dňom uvedeným\nprevzal sťažovateľ prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne dňa 11. 06. 2014. Vo svojom vyjadrení\nzo dňa 2. júla 2014 sťažovateľ odmietol konštatovania správcu dane a uviedol, že splnil všetky zákonné\npovinnosti na preukázanie dodania tovaru. Správca dane určil deň prerokovania pripomienok k protokolu\ns daňovým subjektom na deň 08. 08. 2014.\n47. Dňa 15. 08. 2014 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane v sume\n139.788,09 € na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 a vyrubil daň vo výške 59.909,90 €. Dňa 15.\n08. 2014 vydal na základe zistení z tej istej daňovej kontroly aj rozhodnutie, ktorým určil sťažovateľovi\nrozdiel dane v sume 60.047,15 €, nepriznal mu uplatnený nadmerný odpočet a vyrubil mu vlastnú\ndaňovú povinnosť na DPH v sume 23.151,41 € za zdaňovacie obdobie október 2012. Rozhodnutia\nsprávcu dane boli na základe odvolaní daňového subjektu žalovaným zrušené rozhodnutiami zo dňa 15.\n12. 2014 z dôvodu, že správca dane, napriek tomu, že vykonal rozsiahle dokazovanie, v odôvodnení\n\nsvojho rozhodnutia neuviedol úvahu, ktorou sa spravoval pri hodnotení každého z vykonaných dôkazov\njednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a obmedzil sa len na popis vykonaných dôkazov. Správca dane\ndňa 25. 03. 2015 vydal nové rozhodnutia, ktorými určil daňovému subjektu rozdiel DPH v totožnej\nsume a vyrubil mu opätovne totožnú daň za predmetné zdaňovacie obdobia. Na základe odvolaní\ndaňového subjektu boli aj v poradí druhé rozhodnutia správcu dane o vyrubení DPH zrušené z dôvodu,\nže vo vyrubovacom konaní zavŕšenom vydaním rozhodnutia nepostupoval správca dane v súčinnosti s\ndaňovým subjektom a neumožnil mu využiť priznané práva prostredníctvom dokazovania. V rozhodnutí\nsprávca dane vyslovil záver bez toho, aby vyhodnotil zistenia z daňovej kontroly v konfrontácii s\nvyjadreniami daňového subjektu.\n48. Vo vyrubovacom konaní správca dane vykonal dôkaz prostredníctvom dožiadaného daňového\núradu, v rámci ktorého dňa 01. 07. 2015 bolo vykonané miestne zisťovanie v spoločnosti DPD (Direct\nParcel Distribution SK s.r.o.) ohľadom preverenia dodania predmetu plnenia od spoločnosti CorpIn\ns.r.o. pre odberateľa, spoločnosť GAMO a.s. v roku 2012. Prepravca uviedol, že predmetné spoločnosti\nnepozná, nikdy s nimi neobchodoval ani nejednal. Nemal s nimi uzatvorený žiaden zmluvný vzťah.\nSprávca dane oboznámil daňový subjekt s výsledkami vyrubovacieho konania po odvolacom konaní dňa\n18. 05. 2016. Dňa 30. 05. 2016 boli vydané nové prvostupňové rozhodnutia vo veci určenia rozdielu na\nDPH a vyrubení dane za zdaňovacie obdobie august a október 2018. Žalovaný po podaní odvolaní voči\nprvostupňovým rozhodnutiam tieto žalobou napadnutými rozhodnutiami potvrdil.\n49. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie správou\ndaní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa\ntohto zákona alebo osobitných predpisov.\n50. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n51. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n52. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n53. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n54. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n55. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n56. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\n\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n57. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\n58. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nvyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\n59. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí\nrozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil\nnárok podľa osobitných predpisov.\n60. Podľa § 68 ods. 1, 3, 5 a 6 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje\ninak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.\n8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,\nak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa\n§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú\nkontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie\nvo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48\nods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie\nvo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.\nAk daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa\n§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov\nním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt\nnemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe\npísomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo\nmiestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok\na dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a\no výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj\nopakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej\nzápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.\nSprávca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti\nvyrubenej dani.\nSprávca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový\nsubjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.\n61. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n62. Podľa § 74 ods. 4 vety prvej Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v\nodôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.\n63. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v účinnom znení, predmetom dane je\ndodanie tovaru, poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá\nkoná v postavení zdaniteľnej osoby.\n64. Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.\n65. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru.\n\n66. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej veta ods. 2 zákona o DPH v účinnom znení, daňová povinnosť\nvzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s\ntovarom ako vlastník. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n67. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí\nprotihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie\ntovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý\ndodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.\n68. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n69. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané.\n70. Podľa ust § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n71. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“), účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\n72. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\n73. Predmetom kasačného konania je preveriť správnosť právneho posúdenia veci krajským súdom z\ndôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti.\n74. Kasačný súd v súvislosti s preukázaním daňového plnenia poukazuje na ust. § 443 ods. 1\nObchodného zákonníka, podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu\ndodaný tovar odovzdaný. Uvedené ustanovenie nie je v rozpore s ust. § 8 ods. 1 a 19 ods. 1 zákona o\nDPH, keďže prevzatím tovaru od svojho dodávateľa, žalobca nadobúda právo nakladať s ním ako jeho\nvlastník a zároveň dochádza týmto okamihom k daňovej povinnosti.\n75. Rozhodnutia daňových orgánov vychádzajú z dôkazov získaných v priebehu daňovej kontroly\na dokazovania vedeného vo vyrubovacom konaní, pričom správca dane vychádzal z dokladov\npredložených daňovým subjektom, tvrdení a dokladov sťažovateľa, výpovedí vypočutých svedkov,\nmiestnych zisťovaní, medzinárodnej výmeny informácií, popísaných vyššie. V priebehu daňového\nkonania nebolo preukázané, že dodávateľ žalobcu disponoval dodaným tovarom, že s týmto mohol\nnakladať ako vlastník, a teda odovzdať ho ďalej sťažovateľovi. Daňový subjekt ani jeho dodávateľ\nnepredložil žiaden dôkaz o preprave a nadobudnutí konkrétneho predmetu dodania. Prepravná\nspoločnosť, ktorá podľa dodávateľa žalobcu mala predmet plnenia dodať, s týmto dodávateľom\npoprela akúkoľvek spoluprácu a realizáciu prepravy pre sťažovateľa. Sťažovateľ žiadnym spôsobom\nnepreukázal prevzatie plnenia od svojho dodávateľa, túto preukazoval len dokladmi o evidencii zásob,\nktoré navyše nezodpovedali tvrdenému termínu dodania. Dodávka uskutočnená v auguste 2012 mala\nbyť podľa účtovných dokladov realizovaná dňa 15. 08. 2012, pričom do stavu zásob sťažovateľa bola\nzaevidovaná 16.08.2012 v čase, keď už mala byť odovzdaná na prepravu k odberateľovi, čo sa malo\nudiať 15. 08.2012, kedy sťažovateľ vyhotovil faktúru za realizovanú dodávku. Dodávateľ CorpIn s.r.o. mal\ndodávku v mesiaci október 2012 realizovať dňa 10. 10. 2012, pričom do stavu zásob mala byť dodávka\nevidenčne vnesená 16. 10. 2012. Kasačný súd zdôrazňuje, že okrem evidencie zásob neexistuje žiaden\nmateriálny dôkaz o prevzatí plnenia sťažovateľom, teda že mu vznikla daňová povinnosť. Tento záver\nnebol spôsobilý vyvrátiť žiaden ďalší vykonaný dôkazný prostriedok.\n\n76. Najvyšší súd dáva do pozornosti právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 5Sžf/97/2010, z ktorého vychádza ustálená judikatúra najvyššieho súdu, v ktorom\npoukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú\nskutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že\nštatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými\npodnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka),\nale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu\nobchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva\nv zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti\núdajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák. č.\n511/1992 Zb. oprávnené. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako\nsúčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca\ndaňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým\nsa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní\nuvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,\ndôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to\npredovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane\nzískal v rámci správy daní a v priebehu konania.\n77. Súdny dvor vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť\npriznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa\nsvojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak\ndotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane\na hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom\nÚnie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne\npožadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode,\nrozsudky ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).\nMožno preto určiť opatrenia, ktoré možno, v tom ktorom prípade, požadovať od zdaniteľnej osoby\nuplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom.\n78. Správca dane mal preto právo preveriť reálnosť dodávky od spoločnosti CorpIn s.r.o., ako aj\ndoplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy\nsvedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia\nako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov\ns uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže\nkomunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru, jeho súlad s požiadavkou\nuvedenou v objednávke a pod. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v\ndaňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne\ndošlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ odmietol poskytnutie informácii o\nsvojej ekonomickej činnosti, nevykonával činnosť v oblasti poskytovania a vývoja software a programov,\núdajný subdodávateľ odmietol vypovedať z dôvodu, aby predišiel trestnému stíhaniu svojej osoby a\npríbuzných, pohyb tovaru a finančných prostriedkov nemohol byt preverený z účtovných dokladov\ndodávateľa, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti dodávok. Takýto\nspôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na\nstrane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť\nspochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti,\nktoré povinne uvádza v priznaní.\n79. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú\nhmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie\nnie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady\ndokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca\nz dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,\npreukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje\nnárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné\nobchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH). Dôkazné bremeno\npreukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom\n\nnemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom\nzneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a\nC-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).\nV tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte\n- žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu\nDPH i preukázal, (nielen formálnymi dokladmi).\n80. Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje na základnú zásadu obchodného práva, a to\npoctivého obchodného styku ale aj dodržanie nevyhnutnej miery opatrnosti v obchodných vzťahoch.\nVzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľovi deklarovaných zdaniteľných plnení,\nsa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných\nformálne vyhotovených účtovných dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca\npreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika\npodnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby\nsa stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality\nDPH.\n81. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si\nriadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, neoverí si obsah plnenia, či\ntento zodpovedá dohodnutému predmetu plnenia. Je na daňovom subjekte, aby v prípade kontroly vedel\npreukázať existenciu materiálneho plnenia a že vykonal rozumné opatrenia, aby sa ubezpečil, že sa\nnepodieľa na nelegálnej činnosti. Nevyhnutná miera opatrnosti vyplývala aj z predmetu vzájomného\nplnenia, ktorým mal byť softvér a prevod majetkových autorských práv v zmysle autorského zákona\n(článok I. Dodávateľskej rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 27. 6. 2012). Javí sa v tomto prípade\nneštandardnou dohoda, prinajmenšom odporujúca obchodným zvyklostiam, podľa ktorej za vady tovaru\ndodaného sťažovateľom maďarskému odberateľovi zodpovedá jeho dodávateľ, spoločnosť CorpIn s.r.o.,\nčo je v rozpore s úpravou § 425 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého za vady tovaru\nzodpovedá predávajúci. Takisto je nelogická námietka sťažovateľa, podľa ktorej nevykonal preverenie\npredmetu dodávky z dôvodu, že sa nemohol oboznámiť s obsahom dodávky, ktorá pozostávala z\ntajnej informácie - licenčný kľúč, šifra. Sťažovateľ je podľa zápisu v obchodnom registri podnikateľom\nv oblasti poskytovania softvéru, podniká v oblasti spracovania dát a prenosu informácií a ako taký\ndochádza do kontaktu s rôznymi informáciami, s ktorými musí nakladať zákonným spôsobom a brániť\nich nelegálnemu rozširovaniu a zneužívaniu. Z titulu predmetu svojej činnosti je jeho povinnosťou\nkonať tak, aby sa pri svojich obchodných transakciách ubezpečil, že v prípade, ak sám nie je autorom\npredávaných programov, neprispieva k šíreniu falzifikátov získaných z neoficiálnych zdrojov. V danom\nprípade nepredložil doklad o tom, že nadobudol súhlas na použitie softvéru, resp. umožnenie jeho šírenia\nod skutočného autora, resp. že takýto súhlas mal jeho dodávateľ. Všetky tieto súvisiace skutočnosti\nneprispeli k odstráneniu pochybnosti o skutočnej realizácii daňového plnenia.\n82. Podstatnou je však v tomto prípade skutočnosť, že sťažovateľ v rámci daňového konania\nnepreukázal, že nadobudol predmet plnenia, a že maďarskému odberateľovi doručil tovar a služby, ktoré\nmu mal poskytnúť v zmysle dodávateľskej rámcovej kúpnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania zároveň\nvyplynulo, že zo strany odberateľa žalobcu nedošlo k riadnej úhrade ceny za realizované dodávky\na došlo k postúpeniu pohľadávky sťažovateľa spoločnosti dodávateľa, CorpIn s.r.o. v plnom rozsahu\nZmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 03. 2013, teda ešte pred splatnosťou faktúr vystavených\nsťažovateľom, ktorá mala nastať až 13.05.2013 a 14. 07. 2013. Na základe uvedenej zmluvy\nmal dodávateľ, CorpIn s.r.o., sťažovateľovi zaplatiť celú čiastku za dodanie softvéru maďarskému\nodberateľovi vo výške 1.545.743,51 €, pričom táto odplata z postúpenia mala byť započítaná so\nzáväzkom, ktorý má sťažovateľ voči svojmu dodávateľovi, pričom tento záväzok nebol v zmluve žiadnym\nspôsobom špecifikovaný. Ani tento dôkaz predložený sťažovateľom neprispel k odstráneniu pochybnosti\no reálnosti daňového plnenia a zvyšuje pochybnosti o skutočnom účele predmetného trojstranného\nkontraktu.\n83. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009\nzo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa\n23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi\n(§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne\n\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje\nsvojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dne z\npridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil;\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“\n84. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami,\nsnažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly\nnevyhnutné podklady a dôkazy, vypočul svedkov navrhnutých daňovým subjektom. Správca dane\nnevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo\nvšetkých vzájomných súvislostiach. Na splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku\na následne určenie správnej výšky základu dane nepostačuje deklarovanie prijatia dodávky tovaru alebo\nslužby zo strany daňového subjektu predložením daňového dokladu - faktúry, pretože formálne doklady\nnepreukazujú reálnu existenciu tovaru alebo skutočného dodávateľa.\n85. Kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo zásady\nskutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska\nje rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení,\na teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o\nekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom,\nna základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa\nprejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\n86. Z vyššie citovaných ustanovení daňového poriadku vyplýva, že je v právomoci správcu dane\nvyužiť ako dôkaz všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre\nsprávne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nV súlade so zásadou hospodárnosti konania, vyplývajúcej z požiadavky ukončiť daňové konanie čo\nnajskôr, bez zbytočných prieťahov, využil správca dane dôkazné prostriedky získané aj v rámci daňovej\nkontroly žalobcu na DPH za daňové obdobie júl 2012, v rámci ktorej boli preverované obchodné\nvzťahy žalobcu a jeho dodávateľa, spoločnosti CorpIn s.r.o. Bolo povinnosťou žalobcu ako daňového\nsubjektu uplatňujúceho si nárok na odpočítanie DPH, aby preukázal skutočnú realizáciu plnenia zo\nstrany predmetného dodávateľa. Žalobca ku kontrole predložil ako dôkaz o plnení zo strany svojho\ndodávateľa len vyššie špecifikované formálne doklady. Z nich však nevyplýva, akým spôsobom bola\nurčená jednotlivá i celková cena vyúčtovaná za jednotlivé špecifické druhy dodávok (licenčných kľúčov)\nza súčasného splnenia osobitných právnych predpisov a od čoho sa tvorba ceny odvíjala. Sťažovateľ\nnepreukázal, akým spôsobom dohodol kúpnu cenu, predajnú cenu, nepreukázal doručenie, resp.\nzaslanie cenovej ponuky, ktorá sa mala odvíjať od cenovej ponuky jeho dodávateľa. Takýto spôsob\nkonania nezodpovedá zásade poctivých, otvorených obchodných vzťahov medzi podnikateľmi.\n87. V danom prípade správca dane nepožadoval od žalobcu predloženie dôkazov o plnení daňových\npovinností zo strany jeho dodávateľa, nebol neprimerane zaťažený dôkaznou povinnosťou, táto\nvychádzala z podmienok určených zákonom pre priznanie odpočtu DPH. Jeho povinnosťou bolo\npreukázať prevzatie zdaniteľného plnenia, čo nesplnil. V preskúmavanej veci žalobca svoje dôkazné\nbremeno neuniesol a pochybnosť správcu dane o realizácii vyúčtovaného plnenia nevyvrátil.\n88. Podľa názoru kasačného súdu sa správny súd dostatočným spôsobom vysporiadal s relevantnými\nnámietkami sťažovateľa. V konaní žalovaného, ako aj správcu dane súd nezistil také pochybenia, ktoré\nby mali za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí.\n89. Pokiaľ sťažovateľ namietal nedostatočné vysporiadanie sa so všetkými jeho námietkami, kasačný\nsúd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález IV. ÚS\n236/06) v zmysle ktorej, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\n\núčastníka na spravodlivý proces. Z rozsudku krajského súdu je zrejmé, že sa zaoberal podstatnými\nnámietkami sťažovateľa, svoj právny názor logickým spôsobom v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom dal\njasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany vysvetlil, a preto nedošlo z jeho strany k porušeniu práva účastníka konania na\nspravodlivý proces.\n90. Na základe uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je\ndôvodná, krajský súd rozhodol na základe správneho právneho posúdenia veci. Správny súd rozhodoval\nna základe stavu, ktorý bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v súlade s\nustanovením § 135 ods. 1 SSP. Najvyšší súd zároveň nezistil, že by správny súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnili jemu patriace procesné práva, a preto sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n91. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol krajský súd podľa § 467 ods. 1 v spojitosti\ns ust. § 167 ods. 1 SSP a neúspešnému sťažovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania.\nŽalovanému takéto právo zo zákona nevzniká.\n92. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPrimárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý\ndisponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj\ntento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie za\nzákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu\nskutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné\nbremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nuznaný ako oprávnený.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 249/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:d373c0f4-7da5-4906-8afd-f6c45f508563", "datum": "2021-03-30", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/12/2017", "guid": "948cf1f2-90b1-49c3-984b-6cfc6468a4fa:f740a857-bfaa-4ffa-b0e9-c4f5f4ed7bc3", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}