{"guid": "e6560732-c287-4c5f-b281-3c4c8d92c0a7:d2e49baa-55d7-482b-b612-15728f09bcf3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6017200007.1", "spisova_znacka": "10Asan/18/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/18/2017 z 18. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. 10Asan/18/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6017200007.1", "identifikacne_cislo": "6017200007", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 231 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-231", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2e49baa-55d7-482b-b612-15728f09bcf3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6017200007.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6017200007.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6017200007.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/18/2017\n6017200007\n18. 07. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:6017200007.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): EVRIEKA seniorský dom - občianske združenie, Dolné Plachtince 80, právne\nzastúpeného: JUDr. Jozef Veselý, advokát, Mierová 1, Veľký Krtíš, proti žalovanému: Národný\ninšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. OPS/\nBEZ/2016/6144, O-774/2016 zo dňa 13.12.2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/3/2017-54 zo dňa 24.05.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. k. OPS/BEZ/2016/6144, O-774/2016 zo dňa 13.12.2016, ktorým žalovaný\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvoinštančné správne rozhodnutie č. k. 152/16-1.0/pok/r. zo\ndňa 27.09.2016, ktorým sa žalobcovi uložila podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.\nz. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) za porušenie\npovinností vyplývajúcich z právnych predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii\npráce za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej\npráci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“) pokuta vo výške 2.000 eur.\nNáhradu trov konania krajský súd žalobcovi nepriznal.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že nezistil žiadne pochybenia v\npostupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov, preto vyhodnotil žalobné námietky ako\nnedôvodné, t. j. irelevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ani sám nezistil\ndôvod zrušenia rozhodnutia z hľadiska niektorého z dôvodov vymedzených v § 195 ods. 1 S.s.p.\n3. Dodal, že v konaní nebol sporný zistený skutkový stav, z ktorého vychádzali orgány verejnej správy\npri rozhodovaní, žalobca však namietal, že orgány verejnej správy oboch stupňov vec nesprávne právne\nposúdili. Správny súd sa s touto žalobnou námietkou nestotožnil argumentujúc, že Inšpektorát práce bol\noprávnený ako príslušný orgán verejnej správy prvého stupňa vykonať u žalobcu kontrolu nelegálnej\npráce a nelegálneho zamestnávania a v prípade zistenia pochybenia bolo jeho povinnosťou uložiť\nžalobcovi sankciu za zistený správny delikt.\n\n4. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že v danom prípade nebola naplnená skutková\npodstata správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. V danom prípade zamestnávateľ využíval\nzávislú prácu troch zistených zamestnankýň, mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah a nesporne\nbolo preukázané, že si zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu, ktorou bola\npovinnosť žalobcu ako zamestnávateľa tieto zamestnankyne prihlásiť do Sociálnej poisťovne, najneskôr\npred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Je nesporné, že túto povinnosť zamestnávateľ porušil,\nak k prihláseniu zamestnankýň došlo neskôr, t. j. nie najneskôr pred začatím výkonu ich činnosti ako\nzamestnankýň.\n5. V ďalšom krajský súd uviedol, že k uloženiu sankcie došlo za porušenie povinnosti zamestnávateľa\nprihlásiť zamestnankyne do Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnankýň.\nMal preto za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade s platnou\nprávnou úpravou. To, že pri kontrole vykonávanej Inšpektorátom práce už zamestnankyne boli riadne\nprihlásené, je podľa krajského súdu irelevantnou skutočnosťou. Vyslovil, že v dôsledku v súčasnosti\nplatnej právnej úpravy je irelevantnou skutočnosťou, či boli zamestnankyne prihlásené do registra\nSociálnej poisťovne do začiatku výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania, pretože na túto skutočnosť\nnebolo možné prihliadnuť v tom smere, že by sankcia nemala byť uložená vôbec. V zmysle ustanovenia\n§ 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce ide totiž o obligatórne ukladanie pokút, t. j. Inšpektorát práce pri\nzistení porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania musí uložiť pokutu najmenej vo výške 2.000 eur, k\nčomu v danom prípade aj došlo. Krajský súd tak dospel k záveru, že žalovanému ako aj prvostupňovému\norgánu verejnej správy nemožno vytknúť nezákonný postup v predmetnom administratívnom konaní, čo\nvyústilo do vydania rozhodnutí orgánmi verejnej správy v oboch stupňoch v súlade so zákonom.\n6. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že kontrolou zistený nedostatok bol spôsobený externou\npracovníčkou žalobcu, táto skutočnosť je podľa názoru krajského súdu irelevantná. Zákon o nelegálnej\npráci v spojení so zákonom o inšpekcii práce vymedzuje zodpovednosť za správny delikt nelegálneho\nzamestnávania na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie a pre príslušné orgány\nverejnej správy zakotvuje povinnosť každé zistené protiprávne konanie sankcionovať bez možnosti\nzohľadnenia materiálneho korektívu správneho deliktu. Za súčasnej právnej úpravy a skutkového stavu\nv predmetnej veci sa správny súd stotožnil so stanoviskom žalovaného, že v prípade správneho\ndeliktu nelegálneho zamestnávania je podstatné splnenie prihlasovacej povinnosti, a nie odvodovej\npovinnosti. Preto poukazovanie žalobcu na to, že zamestnávateľ vykonal odvody za oneskorene\nprihlásené zamestnankyne od dátumu vzniku pracovného pomeru, je bez praktického významu na\nprávne posúdenie veci. Rovnako za irelevantnú skutočnosť považoval to, že žalobca nekonal s úmyslom\nzamestnankyne zamestnávať načierno. Mal za zrejmé, že v tomto smere je zákon neprimerane prísny,\navšak aplikovaná právna úprava v platnom znení v čase spáchania správneho deliktu žalobcom\nnepripúšťala žiadne výnimky. Z rovnakého dôvodu nebolo možné zohľadniť ani tvrdenia žalobcu, že v\ndôsledku sankcionovania dôjde k ohrozeniu jeho prevádzky, čo bude mať nepriaznivý dopad na jeho\nklientov, ktorí sú odkázaní na starostlivosť žalobcu. Irelevantné bolo aj poukazovanie na to, že pre\nžalobcu uloženie predmetnej sankcie má likvidačný charakter.\n7. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnej aplikácii zákona, či námietke, že každý zákon je potrebné vykladať v\ntom smere, či pochybenia vyplývajúce z porušení konkrétnych ustanovení zákona sú takého charakteru,\nže je nutné ukladať pokuty, ktoré sa v podstate minú účinkom, správny súd uviedol, že ani tejto žalobnej\nnámietke nebolo možné vyhovieť. Orgány verejnej správy oboch stupňov postupovali v zmysle článku 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa platnej právnej úpravy a vzhľadom na obligatórny charakter\ndikcie ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zákona o inšpekcii práce nemohli od uloženia pokuty\nupustiť, preto akékoľvek polemizovanie nad tým, či bolo nutné uložiť pokutu, ktorá sa podľa žalobcu míňa\núčinku, keďže nemá ani výchovný účel a je v podstate likvidačná, považoval správny súd za neprípustné.\n8. Správny súd konštatoval, že rovnako nezistil ani porušenie základných zásad trestného konania podľa\nTrestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c/ S.s.p.\n9. Krajský súd vyjadril názor, že žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa, rozhodli v súlade\ns článkom 2 ods. 2, s článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 49 Ústavy Slovenskej republiky, podľa\nktorého len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne inú ujmu na právach\nalebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. V rozhodnutí bol dostatočne vymedzený skutok, vec\nbola správne právne posúdená a dostatočne bola odôvodnená aj výška uloženej sankcie na dolnej\n\nhranici sadzby, pričom orgány verejnej správy oboch stupňov odôvodnili svoje rozhodnutia dostatočným\na preskúmateľným spôsobom. Správny súd sa preto s ich argumentáciou v plnom rozsahu stotožnil.\n10. Záverom poznamenal, že nebolo možné využiť inštitút sankčnej moderácie, jednak z dôvodu\nabsencie návrhu žalobcu, ale najmä z dôvodu jej neprípustnosti v zmysle § 198 ods. 2 S.s.p., keďže\nsprávny súd môže rozhodnúť v rámci sankčnej moderácie len v rámci takých limitov, ako mohol\nrozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy.\n11. Rozsudok v celom rozsahu napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že krajský súd v\nkonaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym právnym postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby sa uskutočnili jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. a tým, že rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.\n12. Sťažnostné body sťažovateľ odôvodnil nasledovným spôsobom:\n1. nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods.\n2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci - v čase vykonania kontroly zo strany Inšpektorátu práce boli\nvšetci zamestnanci riadne prihlásení v Sociálnej poisťovni a sťažovateľ si splnil všetky oznamovacie\npovinnosti ako aj povinnosť úhrady odvodov od momentu začatia vykonávania práce, čo znamená, že v\nčase vykonania kontroly sťažovateľ neporušil žiadnu so svojich povinností a Inšpektorát práce mu nemal\nvyrubiť žiadnu pokutu;\n2. správny súd mohol znížiť výšku peňažného plnenia ako neprimeranú a likvidačnú pre sťažovateľa v\nzmysle § 192 S.s.p. - podľa názoru sťažovateľa mohol správny súd buď zmeniť výšku sankcie alebo\nupustiť od uloženia sankcie, a to z toho dôvodu, že pre sťažovateľa je táto sankcia likvidačná a míňa sa\núčinku uloženia. Taktiež podľa názoru sťažovateľa nebolo povinnosťou žalovaného uložiť sťažovateľovi\npokutu aj s prihliadnutím na nepatrnú závažnosť skutku, resp. žalovaný bol oprávnený odpustiť takúto\nsankciu sťažovateľovi, čo znamená, že takéto oprávnenie mal aj správny súd;\n3. nezákonné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie žalovaný a prvoinštančný orgán verejnej správy podľa sťažovateľa nesprávne odôvodnili svoje\nrozhodnutia ohľadne uloženia pokuty, ako aj ohľadne zamietnutia odvolania a potvrdenia rozhodnutia\nInšpektorátu práce Banská Bystrica. Rozhodnutie správneho orgánu preto považoval za nedostatočne\nodôvodnené, aj napriek tomu, že dôvody pre jeho vydanie možno vyvodiť z administratívneho spisu. Pre\nneuvedenie presnej povinnosti, ktorú si sťažovateľ nemal splniť, považoval sťažovateľ rozhodnutia za\nnejasné, nezákonné a nedostatočne odôvodnené, čo automaticky zakladá nemožnosť preskúmateľnosti\nnapadnutých rozhodnutí;\n4. nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu - absencia toho, že správny súd sa nezaoberal\nvšetkými vadami konania v zmysle § 195 S.s.p. zakladá porušenie práva účastníka na spravodlivý\nproces, aby sa v rámci svojej kasačnej sťažnosti mohol vyjadriť ku všetkým prípadným vadám v konaní\na taktiež táto absencia zakladá porušenie zákona ohľadne nesprávneho procesného postupu.\n13. Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p.\nrozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie\na rozhodol o nároku na náhradu trov kasačného konania tak, že sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov\nkasačného konania. Alternatívne navrhol, aby v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. kasačný súd napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na\nďalšie konanie a rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania v zmysle, že sťažovateľovi sa priznáva\nnáhrada trov konania.\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 31.07.2017 uviedol, že sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s rozsudkom krajského súdu, ktorý považuje za vecne správny a zákonný.\n15. Vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvoinštančného orgánu\nvychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Oba správne orgány podľa názoru\nžalovaného dôsledne vyhodnotili všetky skutočnosti zistené počas výkonu inšpekcie práce, na vyvodenie\nzáveru o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania si obstarali dostatočný počet upotrebiteľných\ndôkazov a zároveň sa náležite vysporiadali aj s argumentáciou sťažovateľa obsiahnutou či už vo\nvyjadrení k začatiu konania alebo v odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty.\n\n16. Na margo tvrdení sťažovateľa obsiahnutých v kasačnej sťažnosti uviedol, že tieto korešpondujú so\nžalobnými dôvodmi, s ktorými sa žalovaný už raz podrobne vysporiadal vo svojom vyjadrení zo dňa\n31.01.2017 s tým, že sťažovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by podľa žalovaného boli\nspôsobilé zvrátiť skutkové závery inšpekčných orgánov, s ktorými sa stotožnil aj vo veci konajúci súd.\n17. Konštatoval, že odstránenie nedostatku ešte pred začatím inšpekcie práce nezbavuje sťažovateľa\nzodpovednosti za jeho spáchanie. Zákon o nelegálnej práci tak v čase spáchania sankcionovaného\ndeliktu, ako aj v čase inšpekcie práce, či prebiehajúceho správneho konania jasne stanovoval, že za\nnelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 2 písm. b/ je potrebné považovať také konanie právnickej\nosoby, resp. fyzickej osoby - podnikateľa, kedy táto využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou\nzaložený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného\npredpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ďalej len „zákon o\nsociálnom poistení“). Vzhľadom na uvedené mal za to, že namietaná skutočnosť, že v čase vykonania\nkontroly inšpektorátom práce boli všetci zamestnanci riadne prihlásení v Sociálnej poisťovni nemohla\nbyť považovaná za relevantnú na účely zmeny právneho posúdenia veci.\n18. Obdobný názor vyslovil žalovaný aj pokiaľ ide o obranu spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení\nnapadnutých rozhodnutí. Už z výroku prvoinštančného orgánu je totiž zrejmé, v čom spočíva tzv.\n„nesplnenie povinnosti podľa osobitného predpisu“ - a teda že ide o prihlasovaciu povinnosť do registra\nSociálnej poisťovne podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Inšpektorát práce\ntaktiež v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne konštatoval, že bolo povinnosťou zamestnávateľa\nprihlásiť zamestnancov do registra „ešte pred začiatkom výkonu závislej práce“, čo sťažovateľ neučinil.\nRovnako žalovaný v druhoinštančnom rozhodnutí operuje citáciou ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b)\nbod 1 zákona o sociálnom poistní. Majúc na zreteli uvedené preto podľa žalovaného právne neobstojí\nzáver sťažovateľa, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé a jasné o ktoré konkrétne\nporušenie v zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení sa jedná. Žalovaný vyslovil názor,\nže odôvodnenia napadnutých rozhodnutí poskytujú dostatočnú skutkovú a právnu oporu výrokom a je z\nnich zjavné, aké protiprávne konanie bolo predmetom sankčného postihu sťažovateľa.\n19. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny potvrdil.\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. júla 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p.).\n21. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného č. k. OPS/BEZ/2016/6144,\nO-774/2016 zo dňa 13.12.2016, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie orgánu\nverejnej správy prvej inštancie č. k. 152/16-1.0/pok/r. zo dňa 27.09.2016, ktorým bola sťažovateľovi\nuložená pokuta vo výške 2.000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov\nuvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na\n§ 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného\na orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\nprávnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n\nPodľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur\ndo 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5 000 eur.\nPodľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie\nprávnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej\nosoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného\npredpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,\nnesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať\npodľa § 2 ods. 3.\nPodľa § 7ca zákona o nelegálnej práci, porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa §\n2 ods. 2 písm. b) účinného do 31. decembra 2017 právnickou osobou alebo fyzickou osobou,\nktorá je podnikateľom, sa na účely vedenia centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických\nosôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a na účely preukázania\nsplnenia podmienok podľa osobitných predpisov na základe ich písomnej žiadosti podanej Národnému\ninšpektorátu práce nepovažuje za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uplynutím 15 dní odo\ndňa doručenia tejto žiadosti, ak táto právnická osoba alebo táto fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,\nktoré využívali závislú prácu fyzickej osoby, prihlásili túto fyzickú osobu do registra poistencov a\nsporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného\npredpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a\nnelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného\npredpisu na prihlásenie do tohto registra.\nPodľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť\nzamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v\nnezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe\nním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred\nzačatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení\nokrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa §\n20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak\npoistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).\n22. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že v dňoch 16.03.2016,\n05.04.2016, 13.04.2016, 28.04.2016 a 03.05.2016 sa vykonala inšpekcia práce u sťažovateľa, ktorej\nvýsledkom bol Protokol o výsledku inšpekcie práce č. IBB-11-72-2.3/P-E22, 24, 25-16 zo dňa\n04.05.2016, v ktorom bolo konštatované, že sťažovateľ ako zamestnávateľ využíval závislú prácu\nfyzických osôb (1/ A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa\n04.01.2016, dňa 05.01.2016 od 16:00 hod. do 18:00 hod. a dňa 07.01.2016 od 08:00 hod. do 10:00 hod.,\nktorá vykonávala druh práce „opatrovateľ“; 2/ K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. na základe Dohody o\npracovnej činnosti zo dňa 09.01.2016, odo dňa 11.01.2016 od 06:00 hod. do 08:00 hod. a ďalej v dňoch\n12.01. od 18:00- 20:00 hod., 13.01. od 18:00 - 20:00 hod., 14.01. od 6:00 - 8:00 hod., 15.01. od 18:00 20:00 hod., 18.01. od 6:00 - 10:00 hod., 19.01. od 8:00 - 10:00 hod., 20.01. od 16:00 - 18:00 hod., 21.01.\nod 20:00 -22:00 hod., 22.01. od 6:00 - 8:00 hod., 25.01. od 20:00 - 22:00 hod., 26.01. od 6:00 - 10:00 hod.,\n27.01. od 10:00 - 12:00 hod., 28.01. od 6:00 - 8:00 hod., 29.01. od 8:00 - 10:00 hod., ktorá vykonávala\ndruh práce „opatrovateľ“ a 3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Pracovná zmluva zo dňa 01.03.2016,\ndňa 01.03.2016 od 07:30 hod. do 15:00 hod. a dňa 02.03.2016 od 07:30 hod., ktorá vykonávala druh\npráce „upratovačka“) a nesplnil si prihlasovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm.\nb/ zákona o sociálnom poistení), čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/\nzákona o nelegálnej práci. Na podklade uvedeného Protokolu o výsledku inšpekcie sa začalo správne\nkonanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt uvedený v bode č. 20 protokolu č. IBB-11-72-2.3/PE22, 24, 25-16 zo dňa 04.05.2016. Výsledkom prvoinštančného správneho konania bolo rozhodnutie č.\nk. 152/16-1.0/pok/r. zo dňa 27.09.2016, ktorým bola sťažovateľovi uložená pokuta vo výške 2.000 eur\nz dôvodov vyššie uvedených. Orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom\nna inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, zamestnávateľ nesie zodpovednosť už tým, že\n\nk samotnému nedostatku, resp. porušeniu došlo, pričom správny orgán nezohľadňuje, či sa jedná o\nzavinené alebo nezavinené konanie. Je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť, aby bol zamestnanec\nprihlásený v registri Sociálnej poisťovne ešte pred začiatkom výkonu závislej práce. K výške pokuty za\nsprávny delikt, spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, prvoinštančný orgán verejnej\nsprávy uviedol, že túto odôvodňuje závažnosť zisteného nedostatku a závažnosť jeho dôsledkov,\npretože nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie je stále závažným pracovnoprávnym problémom\nspoločnosti, ktorý je potrebné eliminovať. Vo výške pokuty zároveň zohľadnil aj tú skutočnosť, že nejde\no opakované zistenie uvedeného nedostatku. V ďalšom uviedol, že uložená pokuta splní výchovný účel,\na teda v budúcnosti odradí účastníka konania od protiprávneho konania a taktiež má za to, že pokuta\nuložená v rámci zákonnej sadzby splní aj represívnu funkciu vzhľadom na protiprávne konanie účastníka\nkonania a dobu tohto protiprávneho konania. Nakoľko nešlo o nelegálne zamestnávanie troch fyzických\nosôb súčasne, uložil správny orgán pokutu v minimálnej výške 2.000 eur.\n23. Na podklade podaného odvolania voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvej inštancie\nrozhodol žalovaný tak, že odvolanie sťažovateľa zamietol a prvoinštančné správne rozhodnutie potvrdil\nargumentujúc, že s poukazom na princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za\nsprávne delikty platí, že na legitímnosť sankcionovania za správny delikt (ktorým je aj porušenie zákazu\nnelegálneho zamestnávania) postačuje iba preukázanie toho, že zo strany účastníka konania došlo k\nporušeniu zákonom mu uloženej povinnosti - v tomto prípade k využívaniu závislej prace fyzických osôb\nA. M., K. G. a A. B. bez ich včasného prihlásenia na účely príslušných poistení. Fakt, či sa tak udialo\númyselne alebo nie, zavinením účastníka konania, či inej osoby, poprípade v dôsledku iných okolností\nje na účely posúdenia veci irelevantný, ak na základe obstaraných dokladov možno nepochybne\nkonštatovať, že účastník konania pochybil spôsobom vymedzeným v § 2 ods. 2 písm. b) zákona o\nnelegálnej práci. Žalovaný po zhodnotení všetkých predložených dokladov dospel k názoru, že skutkový\nstav veci spočívajúci v porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej\npráci bol zo strany prvoinštančného orgánu spoľahlivo zistený, správne právne posúdený. Žalovaný\ntak konštatoval, že postih účastníka konania za zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania\nje dôvodný vecne správne vyvodený. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytuje skutkovú a právnu\noporu výroku rozhodnutia, ktorý tak, ako je koncipovaný, vyjadruje úplné vyriešenie veci v zmysle\npožiadaviek aplikačnej praxe súdov. Inšpektorát práce uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 2.000\neur, teda na samej spodnej hranici zákonnej sadzby, čo v napadnutom rozhodnutí aj primerane a\nzákonne odôvodnil. Žalovaný ako odvolací orgán sa teda stotožnil s právnym názorom inšpektorátu\npráce s tým, že argumentáciu sťažovateľa vyhodnotil ako nespôsobilú privodiť zmenu alebo zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia a sťažovateľ nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv\nna posúdenie veci.\n24. Krajský súd rozhodujúc o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nkasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku správneho\nsúdu vyplýva, že krajský súd sa nestotožnil so žalobnými námietkami. Mal za to, že v rozhodnutiach\nkonajúcich orgánov verejnej správy bol dostatočne vymedzený skutok, vec bola správne právne\nposúdená a dostatočne bola odôvodnená aj výška uloženej sankcie na dolnej hranici sadzby, pričom\norgány verejnej správy oboch inštancií odôvodnili svoje rozhodnutia dostatočným a preskúmateľným\nspôsobom, preto sa správny súd s ich argumentáciou v plnom rozsahu stotožnil.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku\nkrajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, s ktorej dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové\nzistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne.\n26. V ďalšom kasačný súd ustálil, že má za nesporný skutkový stav tak ako bol zistený konajúcimi\norgánmi verejnej správy s tým, že aj sťažovateľ uznal, že správne rozhodnutia boli vydané na základe\nkonkrétnych zistených skutočností, ktoré mal za nesporné a ani ich nespochybnil. Kasačný súd sa tak\nv plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy ako aj s ich právnym\nposúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení\nSprávneho poriadku ani iného právneho predpisu. Správne rozhodnutia oboch inštancií obsahujú\nvšetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením\nustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány verejnej správy uviedli\n\nskutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a ako\nsa vyrovnali s návrhmi a námietkami sťažovateľa a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n27. Vo svetle uvedeného považuje kasačný súd zistenie skutkového stavu na posúdenie veci\nza dostačujúce. Kasačný súd uvádza, že rovnako má za nesporný skutkový stav tak, ako ho v\npodrobnostiach opísal krajský súd v preskúmavanom rozhodnutí. Kasačný súd po oboznámení sa s\npripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné\npostupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, nakoľko krajský súd sa posudzovanou\nvecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s\nktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje.\n28. Kasačný súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií\npostupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili\ndostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou\nrelevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto\nkrajský súd nepochybil, keď žalobu sťažovateľa zamietol.\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dáva do pozornosti judikát Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky - rozsudok sp. zn. 6Asan/9/2017 zo dňa 21.02.2018, v zmysle ktorého platí, že\nnelegálna práca a nelegálne zamestnávanie hoci by bolo i preukázateľne zistené inšpektorátom práce v\nčase výkonu inšpekcie, ako i v čase rozhodovania správneho orgánu o uložení sankcie za správny delikt,\navšak ak v čase rozhodovania správneho súdu už nie je konanie sťažovateľa deliktuálnym konaním, a\nto vzhľadom na novšiu priaznivejšiu úpravu pre sťažovateľa ako páchateľa, ktorá dekriminalizovala jeho\ndeliktuálne správanie, musí na túto skutočnosť kasačný súd prihliadnuť ex lége, hoci túto skutočnosť\nsťažovateľ vôbec nenamieta, pretože ide o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikácie\ninštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, ktoré skutočnosti vyplývajú\nz článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov.\n30. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/9/2017 zo dňa\n21.02.2018 vyplýva:\n„66. Vychádzajúc zo stabilnej judikatúry Ústavného súdu SR kasačný súd považuje za potrebné uviesť,\nže neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu, zaručeného v čl. 1 Ústavy SR, je aj princíp právnej\nistoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky\nsubjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že ich príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať\npodľa platných právnych predpisov a že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/2002,\nII. ÚS 234/04). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánu\nverejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa\nhlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.\nÚS 92/09, ÚS 17/99 nález z 22.09.1999, I. ÚS 44/1999 nález z 13.10.1999).\n67. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n68. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n69. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v\nčinnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v súvislosti od ústavou\nchránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej\nprávnej normy teda nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej\nregulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je\npodmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.\n70. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou Inšpektorátu práce Prešov ako aj Národného inšpektorátu\nv Košiciach v danom prípade vykonať výklad danej právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s\n§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v kontexte s účelom tohto zákona, a to s prihliadnutím na\nvšetky okolnosti daného prípadu.\n71. Cieľom zákonodarcu pri právnej úprave zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenom v §\n3 ods. 2 citovaného zákona bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb. Vzhľadom\nna okolnosti prípadu sa kasačnému súdu postup žalovaného javí ako šikanózny, keď formalistickým\n\nvýkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2\ntakmer počítal hodiny pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni.\n72. Najvyšší súd SR konštatuje, že účelom zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci\na nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym\nzamestnávaním, a preto i výklad a aplikácia príslušných ustanovení zákona má vychádzať z jeho zmyslu\na účelu a nemôže byť len formálny pri skúmaní otázky naplnenia príslušnej skutkovej podstaty správneho\ndeliktu. .....\n76. V tejto súvislosti kasačný súd dáva žalovanému správnemu orgánu do pozornosti novelizované\nustanovenie § 2 v spojení s ust. § 7ca zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní, ktoré ust. § 2 ods. 2 bod b) účinného od 01.01.2018 stanovilo lehotu na prihlásenie do\nregistra 7 dní.\n77. Z vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej\npráci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov nesporne vyplýva, že na účely skúmania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania\nje žiaduce eliminovať určité situácie oneskoreného ohlásenia vzniku pracovnoprávneho vzťahu a\nštátnozamestnaneckého pomeru do príslušného registra Sociálnej poisťovne a vylúčiť prípady, keď\nzamestnávateľ túto povinnosť sám a bez zistenia nesplnenia tejto povinnosti kontrolnými orgánmi splnil\nlen s malým oneskorením.\n78. Zamestnávateľ je v zmysle novely zákona povinný splniť si prihlasovaciu povinnosť v lehote 7 dní\nod uplynutia lehoty na splnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr však do začatia výkonu kontroly nelegálneho\nzamestnávania začatej pred uplynutím tejto 7-dňovej lehoty. To znamená, že ak kontrolný orgán príde\npo čase, kedy zamestnanec začal vykonávať svoju činnosť, a to v lehote 7 dní a zistí, že zamestnávateľ\nsi ešte nesplnil prihlasovaciu povinnosť, konštatuje nelegálne zamestnávanie. Ak si však zamestnávateľ\nsplní oznamovaciu povinnosť v lehote uvedených 7 dní a stihne tak spraviť pred výkonom kontroly,\nkontrolný orgán nemôže konštatovať nelegálne zamestnávanie.\n79. Žalovaný správny orgán sa musí nanovo vysporiadať i s novou právnou úpravou a skúmať, či táto\nnovšia úprava nie je priaznivejšia pre sťažovateľa. Ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania\na aplikácie nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa. Uvedené skutočnosti\nvyplývajú i z čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov.“\n31. Vo svetle uvedeného prihliadal kasačný súd na novšiu a pre sťažovateľa priaznivejšiu úpravu\nzákona o nelegálnej práci. Kasačný súd vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu dospel k\nzáveru, že konanie sťažovateľa nie je deliktuálnym konaním v prípade porušenia zákazu nelegálneho\nzamestnávania zamestnankýň - A. M. a A. B., nakoľko tieto boli do registra Sociálnej poisťovne\nprihlásené v lehote do 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca. Vo vzťahu k zamestnankyni - K.\nG. je aj naďalej nutné považovať konanie sťažovateľa za porušenie právnej povinnosti, keďže časový\ninterval, v rámci ktorého sťažovateľ ako zamestnávateľ prihlásil zamestnankyňu do registra poistencov\na sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, presiahol zákonnom povolených 7 dní.\n32. Vzhľadom na dekriminalizáciu deliktuálneho správania sťažovateľa posúdil kasačný súd aj\nvýšku uloženej sankcie. V administratívnom konaní bola sťažovateľovi uložená pokuta za nelegálne\nzamestnávanie troch fyzických osôb s tým, že nešlo o ich súčasné nelegálne zamestnávanie, preto bola\npodľa § 19 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce uložená pokuta na spodnej hranici v minimálnej\nvýške 2.000 eur. Kasačný súd konštatuje, že pri nelegálnom zamestnávaní jednej osoby je minimálna\nvýška pokuty 2.000 eur, ktorá bola sťažovateľovi uložená, a ktorej výšku preto považuje kasačný súd aj\ns prihliadnutím na vyššie uvedené za správnu a zákonnú.\n33. Kasačný súd v ďalšom zdôrazňuje, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom\nskutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský\nsúd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru\nkasačného súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak\nkrajský súd dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako\naj rozhodnutia orgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom,\nbolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, považovať za správne.\n34. Pokiaľ teda, krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovaného za nedôvodné\na rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a žalobu sťažovateľa podľa § 190 S.s.p.\n\nzamietol, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie.\n35. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467\nods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n37. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}