{"guid": "8b5b2c6e-f5aa-4e48-8d52-23462f1ae50c:f171aa91-a702-402f-a6c2-009ede38ab44", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6016200998.1", "spisova_znacka": "3Asan/8/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/8/2017 z 27. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2018, sp. zn. 3Asan/8/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6016200998.1", "identifikacne_cislo": "6016200998", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2018-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-68a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-2", "nazov": "§ 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-68a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-68a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/5#paragraf-68", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-68a", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f171aa91-a702-402f-a6c2-009ede38ab44", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200998.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200998.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200998.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/8/2017\n6016200998\n27. 06. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:6016200998.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej v právnej veci žalobcu: Róbert Hudec\n- R - STAIRS, Záhrbská 15623/7, 968 01 Nová Baňa, IČO: 40 535 983, zastúpený: JUDr. Roman\nKasan, advokát, M. R. Štefánika 8/655, 968 01 Nová Baňa, proti sťažovateľovi (pôvodne žalovaný):\nÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 2016/42243 UPS/US1/OK2/KON/2016/77 zo dňa 14.03.2016, o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/147/2016-54 zo dňa\n22. februára 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 23S/147/2016-54 zo dňa 22. februára 2017 z a m i e t a.\nŽalobcovi priznáva voči sťažovateľovi nárok na plnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte rozsudku aj „krajský súd“) rozsudkom č. k.\n23S/147/2016-54 zo dňa 22. februára 2017 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ a ods. 4 zákona č. 162/2015\nZ. z. (ďalej len „S. s. p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného - odvolacieho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Zároveň priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. Žalovaný ako odvolací správny\norgán rozhodnutím zo dňa 14.03.2016 č. 2016/42243 UPS/US1/OK2/KON/2016/77 podľa § 59 ods. 2\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny Banská Štiavnica (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“), č. BS1/RK/KON/2016/10-0014\nzo dňa 04.02.2016 o uložení pokuty podľa § 68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách\nzamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č.\n5/2004 Z. z. alebo zákon o službách zamestnanosti), za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania\npodľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 82/2005 Z. z. alebo\nzákon o nelegálnom zamestnávaní) vo výške 5.000,- eur. K nelegálnemu zamestnávaniu malo dôjsť\nv žalobcovej prevádzke stolárstva na adrese Areál Lomu, Brehy dňa 24.11.2015, kde využíval závislú\nprácu dvoch identifikovaných osôb - W. R. a U. M. a s týmito osobami nemal uzavretý pracovnoprávny\nvzťah podľa Zákonníka práce. Uvedeným konaním porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3\nods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní, s ohľadom na definíciu nelegálneho zamestnávania podľa\n§ 2 ods. 2 písm. a) tohto zákona. Nelegálne zamestnávanie bolo preukázané Protokolom o výsledku\nkontroly.\n\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že považuje za potrebné zdôrazniť aplikáciu zásad,\nktoré platia v trestnom konaní (predmetom ktorého je postihovanie trestných činov) pri ukladaní\nsprávnych sankcií. Aj keď je použitie analógie ako interpretačného postupu v oblasti správneho práva\nvýnimočné, jednou z oblastí, v ktorej sa analógia uplatňuje je práve oblasť správneho trestania, v ktorej\nsa analogicky uplatňujú zásady platiace v trestnom procese. Aj samotný Správny súdny poriadok v\nustanovení § 195 písm. c) a d) ukladá správnemu súdu mimo žalobných bodov preveriť, či boli v procese\nsprávneho trestania dodržané tieto zásady. Jednou zo zásad platiacich v trestnom procese je zásada\núplného zistenia skutkového stavu, čo znamená zistenie skutkového stavu v rozsahu a spôsobom\nnevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že sa skutok stal, že ho spáchal obvinený a že sa stal takým\nspôsobom ako je popísaný v rozhodnutí o uložení sankcie. V prípade akýkoľvek pochybností potom platí\nzásada in dubio pro reo.\n3. Krajský súd považoval za nesprávne tvrdenie orgánu verejnej správy o tom, že nelegálna práca\nalebo nelegálne zamestnávanie boli preukazované v procese kontroly a v následnom rozhodnutí je len\nukladaná sankcia. Súčasťou rozhodovacieho procesu o správnom delikte je nielen uloženie sankcie,\nale aj rozhodnutie o zodpovednosti za protiprávne konanie (správny delikt), na ktoré práve uloženie\nsankcie nadväzuje. Tento záver je potvrdený aj tým, že rozhodnutia vydané orgánom verejnej správy v\nprocese správneho trestania musia vo výroku obsahovať (obdobne ako rozhodnutia vydané v trestnom\nkonaní) popis skutku, jeho právnu kvalifikáciu, uloženú sankciu, a z jeho odôvodnenia musí byť zrejmé,\naké dôkazy boli vykonané, ako boli vyhodnotené a taktiež musí byť odôvodnená aj uložená sankcia.\nTieto konkrétne náležitosti, požiadavka ich uvádzania vyplynula práve z aplikácie zásad trestného\nkonania a bola ako nutná konštatovaná v judikatúre Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj\nv judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Základný rámec zásad, ktoré je potrebné aplikovať v\noblasti správneho trestania bol stanovený aj v jednom zo základných nezáväzných dokumentov Rady\nEurópy, v Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. R(91)1 členským štátom o správnych sankciách.\n4. Priebeh kontroly a kontrolné zistenia sú v Priebežnom protokole a Protokole o výsledku kontroly\npodľa názoru krajského súdu zaznamenané len veľmi stručne, bez bližšieho popisu a bez toho, aby pri\nsamotnej kontrole bolo zdokumentované vyjadrenie kontrolovaného subjektu a osôb identifikovaných\nv prevádzke, bez toho, aby boli zdokumentované napríklad zásoby materiálu a popísané konkrétne\npredmety, ktoré boli vykonávanými prácami zhotovované. Práve podanie vysvetlenia a zaznamenanie\nsituácie pri výkone kontroly sú neopakovateľnými úkonmi, ktoré by mali byť podrobne zaznamenané\nv priebežnom protokole, spisovanom priamo na mieste výkonu kontroly. Hodnotením zápisnice o\nprerokovaní protokolu o výsledku kontroly a hodnotením vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.12.2015\nako dôkazov, sa žalovaný vo svojom rozhodnutí bližšie nezaoberal. Taktiež neuviedol, aké zistenia\nvyplývajúce z týchto dôkazov boli pre jeho rozhodnutie zásadné. Vo všetkých dôkazoch sú zaznamenané\nzávery orgánu verejnej správy 1. stupňa, pričom tieto dôkazy nepreukazujú identifikátory závislej\npráce (konkrétne zistené skutkové okolnosti), ktorými by bolo preukázané spáchanie správneho deliktu\nnelegálneho zamestnávania. Jediným dôkazom, v ktorom sú zaznamenané podstatné skutkové zistenia\nje priebežný protokol, ktorý je, ako už bolo uvedené, veľmi stručný.\n5. Podľa názoru krajského súdu, stručným spôsobom zdokumentovaný skutkový stav v priebežnom\nprotokole a v protokole o kontrole, v spojení so zápisnicou o prerokovaní protokolu o kontrole, s\nvyjadrením žalobcu a oznámením o neopodstatnenosti námietok, nie je postačujúci pre splnenie\npožiadavky úplne zisteného skutkového stavu veci. Z dôkazov, z ktorých vychádzali orgány verejnej\nsprávy vyplýva len to, že v čase výkonu kontroly sa v kontrolovanej prevádzke nachádzali dve osoby\na tieto vykonávali prácu, na ktorú bola prevádzka určená. Je nutné dôsledne vykonať kontrolu na\nmieste a skutkový stav podrobne zaznamenať v priebežnom protokole (vrátané vyjadrení subjektov\nidentifikovaných pri kontrole). Práve tieto zistenia sú neopakovateľným úkonom, ktorý je v neskoršom\nkonaní ťažké, až vylúčené nahradiť. Na nedostatok nepostačujúco zisteného skutkového stavu a na\nnedostatočné oboznámenie žalobcu s tým, že čestné vyhlásenia nebolo možné akceptovať, nadväzuje\naj nedodržanie postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a to, že správny orgán je povinný dať\núčastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n6. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí odkazoval na § 16 Obchodného zákonníka a na súvisiacu\njudikatúru Najvyššieho súdu SR, ani tento jeho záver nepovažoval krajský súd za správny. Uvedené\n\nustanovenie je použiteľné v obchodných záväzkových vzťahoch, ktoré sú predmetom právnej úpravy\nObchodného zákonníka a pre preukázanie nelegálneho zamestnávania nie je relevantné.\n7. Uvedené dôvody krajský súd viedli k tomu, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.\n1 písm. e/ a ods. 4 S. s. p. zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu pre nedostatočne zistený\nskutkový stav a porušenie ustanovení o konaní na ďalšie konanie.\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1\npísm. g/ a h/ S. s. p. z toho dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe.\n9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že výkon závislej práce bez založenia pracovnoprávneho\nvzťahu podľa osobitného predpisu je nelegálnou prácou a zamestnávateľ je vinný nelegálnym\nzamestnávaním. Pri kontrole nelegálneho zamestnávania nie je možné akceptovať odôvodnenie\nzamestnávateľa, že kontrolovaný pracovník pracuje bez nároku na odmenu, prípadne pre seba.\nPosudzuje sa zistenie skutočnosti - práce bez pracovnej zmluvy alebo dohody, ako nelegálne\nzamestnávanie. Dňa 29.01.2016 bola žalobcovi doručená výzva správneho orgánu prvého stupňa\nna predloženie vyjadrení, podkladov a dôkazov ku správnemu konaniu v zmysle § 33 ods. 2\nsprávneho poriadku, v súvislosti s uložením pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pri\nzamestnávaní p. W. R. a U. M. dňa 24.11.2015. Žalovaný považuje za nesprávny názor súdu v bode 53.\nrozsudku, že „uvedenou výzvou nebol naplnený obsah ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku“.\nÚčastník konania bol oboznámený so skutkovým podkladom rozhodnutia (Protokol o výsledku kontroly,\nktorý bol prerokovaný dňa 19.01.2016 so žalobcom), z ktorého správny orgán vychádzal. V konaní bolo\npostupované v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a bola mu daná príležitosť, aby mohol účinne\nobhajovať svoje práva a záujmy a bola mu daná možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Správne\norgány vychádzali pri rozhodovaní z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý nebol sporný\n(vykonávanie stolárskych prác v prevádzke žalobcu). Žalobca nepredložil žiadne právne relevantné\ndôkazy, ktorými by vyvrátil kontrolné zistenia orgánu kontroly pri výkone kontroly dodržiavania zákazu\nnelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n10. Sťažovateľ sa domnieva, že riadne odôvodnil svoje žalované rozhodnutie a v dostatočnej\nmiere uviedol dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Postupoval zákonne, posúdil všetky\nskutočnosti rozhodné na kvalifikáciu konania žalobcu a dospel k záveru, že úrad postupoval dôsledne\npodľa § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 správneho poriadku.\n11. Podľa sťažovateľa sa krajský súd napadnutým rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\na poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných správnych veciach.\n12. Vzhľadom k uvedenému sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania ani trov\nkasačného konania.\n13. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca a uviedol, že sa stotožňuje s názorom krajského súdu\nv napadnutom rozsudku, kde jednoznačne vyhodnotil nedostatok konania žalovaného v nedostatočne\nzistenom skutkovom stave veci. Zotrval na svojich vyjadreniach v predchádzajúcich podaniach a navrhol,\naby kasačný súd sťažnosť podanú žalovaným ako nedôvodnú zamietol v zmysle § 461 S. s. p. a priznal\nmu plnú náhradu trov konania.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len \"S. s. p.\")], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas\núčastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 S. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1 S. s.\np.) a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovaného nie je možné vyhovieť.\n15. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\n\norgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde ( § 2 ods. 1 a 2 S. s. p.).\n16. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 S. s. p.).\n17. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n18. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po\noboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n20. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo na základe žaloby žalobcu preskúmať zákonnosť\npostupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica č. BS1/RK/KON/2016/10-0014 zo dňa 04.02.2016 o uložení\npokuty podľa § 68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výške 5.000,- eur za zavinené porušenie zákazu\nnelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo\nsídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na\núzemí Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo\nv obdobnom pracovnom vzťahu.\n22. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, kontrolnú činnosť vykonáva\nministerstvo, ústredie a úrad. Pri následnej finančnej kontrole podľa osobitného predpisu ministerstvo,\nústredie a úrad spolupracujú s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a s príslušnou správou\nfinančnej kontroly.\n23. Podľa § 68a ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, Ústredie a\núrad uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za nelegálne zamestnávanie podľa osobitného\npredpisu od výšky 2 000 eur do 200 000 eur.\nÚstredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a\nzávažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa\nodseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb.\n\n24. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, na konanie podľa § 12 písm. l),\nt), ac) a ad) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967\nZb. o správnom konaní - správny poriadok).\n25. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou\nalebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený\npracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a\nnelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.\n26. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická\nosoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5.\nFyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 5.\n27. Podľa § 3 ods. 2, ods. 4 a ods. 5 veta prvá správneho poriadku, správne orgány sú povinné\npostupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,\nktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,\nnajmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným\nosobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,\naby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a\nzodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných\nprieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha\nveci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to,\naby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\nRozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.\n28. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje\npovaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa\nmá pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky.\n29. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n30. Podľa § 34 ods. 4 a ods. 5 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\nSprávny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti.\n31. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n32. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n33. Účelom zákona č. 82/2005 Z. z. je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym\nzamestnávaním v materiálnom zmysle. Preto aj prístup k tomuto zákonu musí byť materiálny a nie\nformálny. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa\nvykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a/\nzákona č. 82/2005 Z. z. v kontexte s účelom tohto zákona, s prihliadnutím na všetky okolnosti daného\nprípadu. Podľa názoru kasačného súdu, z doposiaľ zadovážených skutkových zistení, vyplývajúcich\nz administratívneho spisu nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho\nzamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z.\n\n34. V danom prípade medzi žalobcom a sťažovateľom zostala spornou otázka, či správne orgány\nrozhodli žalobou napadnutými rozhodnutiami o uložení pokuty žalobcovi na základe dostatočne\nzisteného skutkového stavu.\n35. Z priloženého administratívneho spisu vyplýva, že zamestnanci oddelenia kontroly Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica vykonali dňa 24.11.2015 v čase od 08.50 do 09.05 hod.,\nv prevádzkarni žalobcu, Róbert Hudec - R - STAIRS, Záhrbská 7, Nová Baňa, prevádzka stolárstva\nLom Brehy, kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v súvislosti s nelegálnou prácou\na nelegálnym zamestnávaním. O priebehu kontroly bol vypracovaný priebežný protokol č. BS1/RK/\nKON/2015/149-0001, z ktorého vyplýva, že v čase výkonu kontroly boli v prevádzke identifikované\nosoby, p. W. R. a p. U. M., ktoré vykonávali stolárske práce, a to výrobu rámov a práce na\nhobľovačke. Žalobca vo vyjadrení kontrolnému orgánu uviedol, že bol dlhodobo na PN (od 03.10.2014\ndo 31.10.2015) v súčasnej dobe nemá žiadne zákazky, a pokiaľ ich má, vykonáva ich sám, pripravuje\npodklady na prerušenie prevádzky (v súčasnosti pozastavené prevádzkovanie živnosti od 02.12.2015\ndo 02.12.2018). Svojim priateľom, p. W. R. a p. U. M. umožnil využiť svoje stroje pre ich vlastnú\npotrebu, keďže v ten deň nemal naplánovanú žiadnu zákazku. K vyjadreniu priložil potvrdenie od lekára\no práceneschopnosti a čestné vyhlásenia jeho priateľov - osôb identifikovaných v prevádzke počas\nkontroly o tom, že vyrábali predmety pre svoju vlastnú potrebu.\n36. Rozhodnutím č. k. BS1/RK/KON/2016/10-0014 zo dňa 04.02.2016 prvostupňový správny orgán v\nzmysle § 68a ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a\nnelegálnom zamestnávaní, ku ktorému malo dôjsť v jeho prevádzke stolárstva, na adrese Areál Lomu,\nBrehy, dňa 24.11.2015, kde využíval závislú prácu dvoch identifikovaných osôb - W. R. a U. M. a s týmito\nosobami nemal uzavretý pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Uvedeným konaním porušil\nzákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní s ohľadom na\ndefiníciu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) tohto zákona. Nelegálne zamestnávanie\nbolo preukázané Protokolom o výsledku kontroly.\n37. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ústredie práce, sociálnych\nvecí a rodiny Bratislava rozhodnutím č. 2016/42243 UPS/US1/OK2/KON/2016/77 zo dňa 14.03.2016,\nktorým odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.\n38. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd v napadnutom rozsudku vec\nnesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že správne orgány nemali dostatočne zistený skutkový\nstav vo vzťahu ku kontrolovaným osobám v čase začatia kontroly prvostupňovým správnym orgánom,\nnakoľko má za to, že správne orgány vychádzali pri rozhodovaní z dostatočne zisteného skutkového\nstavu veci, ktorý nebol sporný (vykonávanie stolárskych prác v prevádzke žalobcu) a teda u\nkontrolovaných osôb bol preukázaný výkon závislej práce.\n39. Prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom musí\nvychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že\nžalobca ako fyzická osoba - podnikateľ využíval dňa 24.11.2015 závislú prácu fyzických osôb a s týmito\nosobami nemal uzavretý pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.\n40. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, závislá práca je práca vykonávaná\nvo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom\npre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom\nzamestnávateľom.\n41. Jednorazovo vykonávané akékoľvek činnosti v mieste sídla podnikateľa, ktoré trvajú iba pár hodín\nresp. krátkodobo, nemajú charakter závislej činnosti. Pod pojem závislej činnosti možno podriadiť iba\ntakú činnosť v sídle podnikateľa, ktorá bez akýchkoľvek pochybností preukazuje opakovanie tej istej\nčinnosti za podmienok, ktoré obsahuje § 1 ods. 2 Zákonníka práce.\n42. Zákonná definícia pojmu závislá práca je vymedzená ako práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti\nzamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca (vzťah subordinácie), osobne zamestnancom pre\n\nzamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v mene zamestnávateľa, v pracovnom čase určenom\nzamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Účelom zákonnej definície pojmu závislej práce je stanoviť\nkritériá, aby v aplikačnej praxi bolo možné objektívne rozlišovať medzi prácou jednotlivca vykonávanou\nv pracovnoprávnom vzťahu a medzi inými pracovnými aktivitami jednotlivca, ktoré v pracovnoprávnom\nvzťahu vykonávané nie sú.\n43. Slovenská republika sa v čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zaväzuje, že uznáva a dodržiava\nvšeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky.\n44. Kľúčovým medzinárodným dokumentom, ktorý ustanovuje istý štandard základných ľudských práv a\nslobôd a zároveň aj zabezpečuje mechanizmus kontroly ich dodržiavania v praxi, je Európsky dohovor\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý vznikol na pôde Rady Európy.\n45. Pokiaľ teda krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil s odôvodnením, že správny orgán prvého\nstupňa sa v konaní dopustil takej vady, ktorá mohla mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav\npodmieňujúci zákonnosť jeho rozhodnutia, ktorý neodstránil ani žalovaný, kasačný súd sa s takýmto\nzáverom stotožnil aj s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke\npotreby primeranej aplikácie trestnoprávnych princípov aj na trestanie za správne delikty (priestupky,\nsprávne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov), ktoré podlieha\nobdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy, najmä z hľadiska potreby vykladať aj všetky\nzáruky, ktoré sa poskytujú obvinenému (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sžo/265/2015 z 28. septembra 2016).\n46. Prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom musí\nvychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že\nžalobca ako fyzická osoba - podnikateľ využíval dňa 24.11.2015 závislú prácu fyzických osôb a nemal\ns nimi uzavretý pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Z rozhodnutia žalovaného nie je\nzrejmé, prečo považoval prítomnosť menovaných fyzických osôb za závislú prácu, keď z ich vyjadrení a\nvyjadrení žalobcu obsiahnutých v spise vyplýva, že prácu pre žalobcu nevykonávali, vykonávali stolárske\npráce pre vlastnú potrebu a žalobca im len umožnil za týmto účelom používať jeho zariadenia. Za\núčelom odstránenia rozporov medzi tvrdeniami žalobcu a osôb prítomných v jeho prevádzke so závermi\nkontroly bolo povinnosťou orgánov verejnej správy realizovať ich vypočutie a odstrániť pochybnosti o\nzisteniach. Kasačný súd sa v tomto smere zhoduje s názorom správneho súdu, že v prípade, ak žalovaný\na správny orgán 1. stupňa neprihliadali na prehlásenia daných osôb vo veci vysvetlenia ich prítomnosti v\nmieste kontroly, bolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie a tieto osoby riadne vypočuť. Keďže tvrdenia\norgánov verejnej správy o vykonávaní závislej činnosti pre žalobcu, v zmysle zákonnej definície tejto\nčinnosti nie sú dostatočným spôsobom preukázané žiadnym dôkazným prostriedkom obsiahnutým v\nadministratívnom spise a sú preto sporné, bol daný dôvod na nariadenie pojednávania, pretože správny\nporiadok v § 21 ods. 1 ukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to ustanoví\nosobitný zákon alebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Princíp\nústneho a verejného konania obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných\nslobodách zodpovedá oprávneniu osoby obvinenej zo správneho deliktu, aby bol jej prípad prerokovaný\ns možnosťou inter alia predkladať dôkazy na svoju vlastnú obhajobu, vyjadriť sa k dôkazom proti\nnej a vypočúvať a dať vypočuť svedkov. Sťažovateľ pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal výlučne\nz priebežného protokolu zo dňa 24. 11. 2015, v ktorom je len stručne zaznamenaný zoznam osôb\nidentifikovaných v kontrolovanej prevádzke, a to bez ich vypočutia o dôvode ich prítomnosti. Na\nneskoršie vyjadrenia žalobcu ani ním predložené dôkazy, orgány verejnej správy neprihliadali a riadne\nich vo svojich rozhodnutiach nevyhodnotili.\n47. Podľa názoru kasačného súdu, krajský súd v danej veci postupoval vecne správne a skutkovo aj\nprávne vyhodnotil stav veci v súlade so zákonom. Krajský súd správne dospel v napadnutom rozhodnutí\nk názoru, že stručným spôsobom zdokumentovaný skutkový stav v priebežnom protokole, v spojení so\nzápisnicou o prerokovaní protokolu o kontrole, s vyjadrením žalobcu a oznámením o neopodstatnenosti\nnámietok nie je postačujúci pre splnenie požiadavky úplne zisteného skutkového stavu veci. Z\nadministratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa nevypočul v správnom konaní o\nuložení pokuty účastníka konania ani zainteresované osoby a v predmetnej veci taktiež nebolo nariadené\nústne pojednávanie, čím sa dopustil takej vady v konaní, ktorá mala za následok vydanie nezákonného\n\nrozhodnutia. Preto ak krajský súd dospel k záveru, že sťažovateľ ako žalovaný správny orgán pri\npreskúmavaní prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolacieho konania na nedostatočne zistený\nskutkový stav správnym orgánom prvého stupňa nereflektoval, je potrebné rozhodnutie žalovaného\npovažovať za nezákonné. Preto rozhodnutie krajského súdu, ktorý takéto rozhodnutie zrušil a vec vrátil\nsťažovateľovi na ďalšie konanie, bolo potrebné považovať za správne.\n48. Skutočnosť, ktorú sťažovateľ namietal v podanej kasačnej sťažnosti, že krajský súd sa napadnutým\nrozhodnutím odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe pričom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože napadnutý rozsudok krajského\nsúdu nie je v rozpore s rozhodnutiami uvedenými sťažovateľom v kasačnej sťažnosti. Jedná sa o\nskutkovo rozdielne prípady, v ktorých sa pojednáva najmä o objektívnej zodpovednosti podnikajúcej\nosoby za správny delikt, ktorú krajský súd v napadnutom rozsudku nijakým spôsobom nespochybnil,\npričom relevantná je len existencia protiprávneho stavu, ktorý však nebol z dôvodu nedostatočne\nzisteného skutkového stavu v prejednávanej veci v správnom konaní relevantne preukázaný. V\nrozhodnutiach, na ktoré poukazoval žalovaný v podanej kasačný sťažnosti nebolo sporné vykonávanie\nzávislej činnosti, tak ako je tomu v tomto prípade.\n49. Ďalšie skutočnosti, ktorými žalovaný v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie\nkrajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré žalovaný namietal už v súdnom konaní a s ktorými\nsa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť žalovaného neobsahuje\nžiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\n50. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že\nnapadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie\nalebo zmenu a kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle ust. § 461 S. s. p.\n51. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 467 ods. 1 S. s. p. v spojení s §\n167 ods. 1 S. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného\nkonania. Po ich výške rozhodne krajský súd prostredníctvom súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto\nrozsudku.\n52. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPrincíp ústneho a verejného konania obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a\nzákladných slobodách zodpovedá oprávneniu osoby obvinenej zo správneho deliktu, aby bol jej prípad\nprerokovaný s možnosťou inter alia predkladať dôkazy na svoju vlastnú obhajobu, vyjadriť sa k dôkazom\nproti nej, vypočúvať a dať vypočuť svedkov.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}