{"guid": "1639846e-1cec-4d84-a237-8f8a45c08946:edd36a50-47bb-4fa8-a3ec-d9deb81d3e14", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6016200840.1", "spisova_znacka": "4Asan/7/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/7/2017 z 10. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. apríla 2018, sp. zn. 4Asan/7/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6016200840.1", "identifikacne_cislo": "6016200840", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2018-04-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edd36a50-47bb-4fa8-a3ec-d9deb81d3e14", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200840.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200840.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200840.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Asan/7/2017\n6016200840\n10. 04. 2018\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2018:6016200840.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a zo\nsudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: F., zastúpený\nJUDr. Roman Kasan, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 8/655, Nová Baňa, proti žalovanému: Ústredie\npráce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 2016/57096 UPS/US1/OK2/BEZ/2016/11287 zo dňa 13. apríla 2016, konajúc o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/109/2016-63 zo dňa\n22. februára 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 23S/109/2016-63 zo dňa 22. februára 2017 z a m i e t a .\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov kasačného konania na účet\nprávneho zástupcu žalobcu. O výške trov kasačného konania rozhodne Krajský súd v Banskej Bystrici\npo právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozhodnutie žalovaného Ústredia\npráce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. 2016/57096 UPS/US1/OK2/BEZ/2016/11287 zo dňa\n13.04.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania, t. j. v rozsahu 100%. Rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „SSP“).\n1.2 Poukázal na podstatnú žalobnú námietku, ktorou žalobca vytýkal nedostatočné zistenie skutkového\nstavu v správnom konaní. Zdôraznil aplikáciu zásad, ktoré platia v trestnom konaní (predmetom ktorého\nje postihovanie trestných činov) pri ukladaní správnych sankcií. Aj keď je použitie analógie, ako\ninterpretačného postupu, v oblasti správneho práva výnimočné, jednou z oblastí, v ktorej sa analógia\nuplatňuje, je práve oblasť správneho trestania, v ktorej sa analogicky uplatňujú zásady platiace v\ntrestnom procese. Aj samotný SSP v ustanovení § 195 písm. c/ a d/ ukladá správnemu súdu mimo\nžalobných bodov preveriť, či boli v procese správneho trestania dodržané tieto zásady.\n1.3 Uviedol, že jednou zo zásad platiacich v trestnom procese je zásada úplného zistenia skutkového\nstavu, čo znamená zistenie skutkového stavu v rozsahu a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o\ntom, že sa skutok stal, že ho spáchal obvinený a že sa stal takým spôsobom ako je obvinenému kladený\n\nza vinu. V prípade akýkoľvek pochybností potom platí zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v\nprospech obvineného).\n1.4 Správny súd považoval za nesprávne tvrdenie orgánu verejnej správy o tom, že nelegálna práca\nalebo nelegálne zamestnávanie boli preukazované v procese kontroly a v následnom rozhodnutí je\nlen ukladaná sankcia. Súčasťou rozhodovacieho procesu o priestupku je nielen uloženie sankcie,\nale aj rozhodnutie o zodpovednosti za protiprávne konanie (priestupok), na ktoré práve uloženie\nsankcie nadväzuje. Tento záver je potvrdený aj tým, že rozhodnutia vydané orgánom verejnej správy v\nprocese správneho trestania musia vo výroku obsahovať (obdobne ako rozhodnutia vydané v trestnom\nkonaní) popis skutku, jeho právnu kvalifikáciu, uloženú sankciu, a z jeho odôvodnenia musí byť\nzrejmé, aké dôkazy boli vykonané, ako boli vyhodnotené a taktiež musí byť odôvodnená aj uložená\nsankcia. Aj keď predpisy upravujúce konanie a postup orgánov verejnej správy ukladajúcich sankcie\nza protiprávne konanie často nestanovujú pre rozhodnutie o správnych sankciách tieto konkrétne\nnáležitosti, požiadavka ich uvádzania vyplynula práve z aplikácie zásad trestného konania a bola\nako nutná konštatovaná v judikatúre Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj v judikatúre\nEurópskeho súdu pre ľudské práva. Základný rámec zásad, ktoré je potrebné aplikovať v oblasti\nsprávneho trestania, bol stanovený aj v jednom zo základných nezáväzných dokumentov Rady Európy,\nv Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. R(91)1 členským štátom o správnych sankciách.\n1.5 Jedným z dôkazov, na ktoré sa žalovaný vo svojom rozhodnutí odvoláva, je aj Priebežný protokol\na Protokol o výsledku kontroly. V oboch protokoloch je uvedené, že počas kontroly boli zistené v\nkontrolovanej prevádzke dve osoby, jedna pracovala na hobľovačke a druhá vyrábala rámy, prevádzka\nbola otvorená, kontrolovaný subjekt práce nevykonával. Priebeh kontroly a kontrolné zistenia sú v\nnich zaznamenané len veľmi stručne, bez bližšieho popisu a bez toho, aby pri samotnej kontrole\nbolo zdokumentované vyjadrenie kontrolovaného subjektu a osôb identifikovaných v prevádzke, bez\ntoho aby boli zdokumentované napríklad zásoby materiálu a popísané konkrétne predmety, ktoré\nboli vykonávanými prácami zhotovované. Práve podanie vysvetlenia a zaznamenanie situácie pri\nvýkone kontroly sú neopakovateľnými úkonmi, ktoré by mali byť podrobne zaznamenané v priebežnom\nprotokole, spisovanom priamo na mieste výkonu kontroly.\n1.6 Ďalším dôkazom, z ktorého žalovaný vychádzal, bola Zápisnica z prejednania priestupku zo dňa\n16.03.2016. Pri prejednaní priestupku na tomto ústnom pojednávaní sa orgán verejnej správy 1. stupňa\nzameral viac na vysvetlenie procesného postupu so záverom, že proces preukazovania nelegálnej\npráce bol predmetom vykonanej kontroly a ani pri tomto prejednaní nebol obvinený/žalobca bližšie\nvypočutý. Z uvedených dôkazov, ani v spojení s rozhodnutím o správnom delikte kontrolovaného\nsubjektu nepochybne nevyplýva, že žalobca vykonával závislú prácu bez založenia pracovnoprávneho\nvzťahu a dopustil sa tak priestupku nelegálnej práce.\n1.7 Správny súd poukázal, že stručným spôsobom zdokumentovaný skutkový stav v priebežnom\nprotokole a v protokole o kontrole, v spojení so zápisnicou o prejednaní priestupku a s rozhodnutím\no uložení sankcie za správny delikt nelegálneho zamestnávania, nie je postačujúci pre splnenie\npožiadavky úplne zisteného skutkového stavu veci. Navyše okrem zásad správneho trestania, z ktorých\nvyplýva požiadavka úplného zistenia skutkového stavu veci, sa na toto konanie vzťahuje aj zákon č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (podľa § 7 ods.\n4 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov). Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán\npovinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné podklady pre\nrozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Aj z tohto ustanovenia, upravujúceho\npostup orgánu verejnej správy 1. stupňa a žalovaného, vyplýva, že bolo ich povinnosťou úplne a\npresne zistiť skutočný stav veci, konkrétne naplnenie znakov závislej práce, vymedzených v § 1 ods.\n2 Zákonníka práce. Z dôkazov, z ktorých vychádzali orgány verejnej správy, vyplýva len to, že v\nčase výkonu kontroly sa v kontrolovanej prevádzke nachádzali dve osoby a tieto vykonávali prácu, na\nktorú bola prevádzka určená. Aj pri rešpektovaní záverov v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sžso/16/2014 zo dňa 25.03.2015 o tom, že pri preukazovaní znakov závislej práce sa môže dať rôzna\nváha jednotlivým jej znakom, je nutné hlavné a rozhodujúce znaky zistiť a preukázať nepochybným\nspôsobom (najmä vzťah nadriadenosti a podriadenosti zamestnanca a zamestnávateľa). Správny súd\nsúhlasí s vyjadrením žalovaného, že nie je jeho povinnosťou vyhľadávať dôkazy preukazujúce nevinu\n\nobvineného, pretože sám obvinený má právo realizovať svoje právo na obhajobu. Taktiež je správny\nzáver, že príslušné orgány verejnej správy sa majú obmedziť len na zistenie sporných skutočností.\nDokazovaniu v naznačených smeroch ale predchádza základný rámec zistenia skutkového stavu a tomu\nzodpovedajúce dokazovanie nevyhnutné na to, aby bolo bez pochýb preukázané spáchanie skutku tak,\nako je tvrdené a vymedzené v rozhodnutí o uložení sankcie. O nedostatočne zistenom skutkovom stave\nsvedčí aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom uviedol, že výpovede obvineného/žalobcu v\nzápisnici o prejednaní priestupku dôkazne nevylúčili výpovede ostatných svedkov - dvoch zamestnancov\nreferátu kontroly úradu, avšak takéto výsluchy sa v administratívnom spise vôbec nenachádzajú.\n1.8 Na nedostatok nedostatočne zisteného skutkového stavu nadväzuje aj nedodržanie postupu podľa\n§ 33 ods. 2 Správneho poriadku a to, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby\nsa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť\njeho doplnenie. V prejednávanom prípade orgán verejnej správy 1. stupňa pri ústnom prejednaní\npriestupku len uviedol, že spáchanie priestupku považuje za nepochybne preukázané, proces jeho\npreukazovania bol predmetom vykonanej kontroly a priestupkové konanie rieši len otázku sankcie. Aj\ntakýmto nesprávnym vyjadrením a postupom bola žalobcovi/obvinenému odňatá možnosť vyjadriť sa k\npodkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, a prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania.\n2.\n2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a navrhol, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 23S/108/2016-56 (pozn. súdu: zrejme má byť správne uvedené 23S/109/2016-63) zo\ndňa 22.02.2017 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a nepriznal žalobcovi náhradu\ntrov konania ani trov kasačného konania.\n2.2 Ako dôvod kasačnej sťažnosti uviedol nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom (§ 440 ods.\n1 písm. g/ SSP) a že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).\n2.3 Poukázal, že pri kontrole nelegálneho zamestnávania nie je možné akceptovať odôvodnenie\nzamestnávateľa, že kontrolovaný pracovník pracuje bez nároku na odmenu, prípadne pre\nseba. Posudzuje sa zistenie skutočnosti, práce bez pracovnej zmluvy alebo dohody, ako\nnelegálne zamestnávanie. Poukázal, že aj v zápisnici o prejednávaní priestupku sp. zn. BS1/RK/\nKON/2016/10-0024 zo dňa 16.03.2016 správny orgán uviedol: „Proces preukazovania nelegálneho\nzamestnávania a v danom prípade aj nelegálnej práce, nakoľko sa jednalo o závislú prácu bez\npracovnoprávneho vzťahu je záležitosťou súvisiacej kontroly nelegálnej práce a priestupkové konanie\nrieši otázku postihu za takúto preukázanú nelegálnu prácu. Priestupkové konanie v danej veci nemôže\nzmeniť závery predmetnej kontroly, kde bola nelegálna práca obvineného evidentne preukázaná.“\nUviedol, že závislosť práce bola preukázaná samotným faktom, že sa v danej prevádzke nachádzal\na vykonával v nej činnosť, na výkon ktorej je daná prevádzkareň určená. Žalobca nepredložil žiadne\ndôkazy, ktorými by vyvrátil kontrolné zistenia orgánu kontroly pri výkone kontroly dodržiavania zákazu\nnelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n2.4 Výkon kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania kontrolovaným\nzamestnávateľským subjektom, právnickou alebo fyzickou osobou a spracovanie jej výstupov určuje\nzákon o kontrole - podľa priameho odkazu § 68 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách\nzamestnanosti“). Orgán kontroly postupoval pri výkone kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho\nzamestnávania podľa zákona o kontrole. S účastníkom konania v priebehu celého výkonu kontroly aj\nnásledného správneho konania orgán kontroly aj správny orgán prvého stupňa aktívne spolupracoval.\nV priebežnom protokole z miesta výkonu kontroly, spísanom podľa § 13 ods. 2 písm. a/ zákona o\nkontrole sú zaznamenané skutočnosti, aktuálny stav v čase výkonu kontroly. Poukázal, že pri začiatku\nvýkonu kontroly na mieste pred vstupom do prevádzky do dvora pred bránou prišlo dodávkové auto.\nNejaký pán ho vybavil - určil mu miesto, kde má zaparkovať. Bezprostredne po tomto úkone sa\nčlenovia kontrolnej skupiny ohlásili na výkon kontroly, požiadali o možnosť komunikovať s vedúcim\nkontrolovaného subjektu. Na to im oslovený pán, ktorý vybavoval parkovanie dodávky oznámil, že\non je majiteľ. Daný pán sa predstavil ako pán O., aktuálne nemá otvorenú prevádzku a nikto sa\nv prevádzke nenachádza. Keďže členovia kontrolnej skupiny počuli v prevádzke hluk, na dverách\n\nprevádzky, ktoré neboli zamknuté, sa nenachádzal oznam o zmene prevádzkových hodín, prípadne\noznam o uzatvorení prevádzky, členovia kontrolnej skupiny požiadali o sprístupnenie priestoru a vykonali\nkontrolu. Našli dve pracujúce fyzické osoby tak, ako je uvedené v priebežnom protokole a v protokole o\nvykonaní kontroly. Zamestnávateľ nebol nikde odcestovaný, pred začiatkom výkony kontroly určil miesto\ndoparkovania dodávkového auta. Ani správne, ani priestupkové konania nemôže diktovať kontrolné\npostupy pri výkone kontroly nelegálneho zamestnávania/nelegálnej práce - jedná sa o samostatný\n(kontrolný postup). V rámci kontrolného postupu bolo preukázané, že už samotným vykonávaním prác,\nktoré sú uvedené v tabuľke priebežného protokolu došlo k výkonu nelegálnej práce. Prevádzkovateľ\ndanej prevádzky nemal živnostenské oprávnenie na niečo také ako prenájom hnuteľných vecí, a teda\nlen tak svojvoľne nemohol sprístupniť svoje stroje a energiu na samostatné zhotovenie vlastných vecí\nzhotoviteľa. Samotné používanie priestoru, strojov, zariadení prevádzkovateľa a čerpanie jeho energie\nspĺňa závislý charakter práce. Jednalo sa o prevádzku, kde mal prevádzkovateľ uskutočňovať stolársku\nvýrobu a daný pracovníci takúto výrobu aj realizovali. Oni neboli oprávnení na realizáciu stolárskej výroby\nv danom priestore, pán O.no. Deklarovaná bezodplatnosť daného procesu je irelevantná, podnikateľ\nmôže z času na čas sponzorsky niečo vyrobiť na vlastné náklady za účelom napríklad propagácie firmy.\nNo aj výrobu propagačných výrobkov musia v rámci pracovnoprávneho vzťahu robiť jeho zamestnanci.\nCelá argumentácia pána O. a oboch pracovníkov (p. A., p. T.) stroskotáva na možnosti prípadného\npracovného úrazu. Nikto z oboch pracovníkov by nebol posudzovaný ako samostatný zhotoviteľ, ale\nako pracovník, ktorý vykonáva stolársku výrobu v priestore, kde je na túto výrobu oprávnený výlučne\npán O.. Odlišné posúdenie danej situácie len preto, že kontrolu vykonávala kontrolná skupina úradu\npráce a nie inšpektori práce, považujú za nerovnosť pred zákonom. Podnikajúca fyzická osoba je za\ntento delikt objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa\nčo len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože neupravuje všeobecne liberačné dôvody. Z tohto vyplýva\nzáver, že fyzická osoba - podnikateľ zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na\nzavinenie.\n2.5 Za nesprávne právne posúdenie veci v rozsudku krajského súdu považuje uvažovanie súdu,\nktoré vyústilo do prijatého záveru v bode 38 str. 8 rozsudku „Na nedostatok nedostatočne zisteného\nskutkového stavu nadväzuje aj nedodržanie postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a to, že\nsprávny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli\nvyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie“. Poukazuje, že\nk možnosti vyjadrenia v priestupkovom procese v zápisnici o ústnom pojednávaní priestupku p. A. aj\nnapriek poučeniu o preukázateľnosti nelegálnej práce naďalej zotrvával na argumentoch z jeho odporu\na doteraz uvádzaných dôkazoch, ktoré nerozlišoval na ústnom pojednávaní. O týchto skutočnostiach\nsvedčí text danej zápisnice. Prvostupňový orgán venoval vyjadreniam priestupcu pozornosť, avšak tieto\nsa ukázali ako irelevantné, ktoré boli podrobne popísané v zápisnici. § 51 zákona č. 372/1990 Z. z. o\npriestupkoch (ďalej len „priestupkový zákon“) jednoznačne stanovuje pomer špeciality a teda prednosti\nustanovení priestupkového zákona pred ustanoveniami všeobecného predpisu o správnom konaní správneho poriadku. Prvostupňový orgán objasňujúci priestupok mal preto plné právo využiť možnosť\nudelenia priestupkovej pokuty rozkazným konaním, pretože priestupok nelegálnej práce bol evidentne\npreukázaný súvisiacou kontrolou dodržiavania zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,\nnakoľko išlo o nelegálne zamestnávanie v zmysle definície nelegálneho zamestnávania uvedenej v §\n2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci s ktorou je nerozlučne spojená aj nelegálna práca takto\nnelegálne zamestnávaného pracovníka - nelegálna práca v zmysle definície nelegálnej práce upravenej\nv § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o nelegálnej práci. Pán A. využil možnosť riadneho prvostupňového konania,\nprebehlo ústne pojednávanie, kde bol vyzvaný na predlženie svojich ďalších vyjadrení a dôkazov. Trval\nna doteraz nie tvrdených argumentoch v spisovej dokumentácii, pričom zastával názor, že doteraz\npredložené argumenty a vyjadrenia neboli správne vyhodnotené, plus nedoplnil dokazovanie (druhá\nstrana zápisnice). Tým potvrdil, že priestor na vyjadrenie mal nielen v rámci priestupkového konania\n(podanie odvolania - odporu), ale aj v rámci prílohovania vyjadrení kontrolovaného zamestnávateľského\nsubjektu J. O. - R - STAIRS v rámci súvisiacej kontroly dodržiavania zákona o nelegálnej práci a\nnelegálnom zamestnávaní. Žalovaný je názoru, že bola naplnená povinnosť § 33 Správneho poriadku\ndať priestor na vyjadrenia, podklady a dôkazy účastníka konania metódami a postupmi priestupkového\nzákona, ktoré majú prednosť pre ustanovenia správneho poriadku.\n3.\n\n3.1 Žalobca v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že správny súd presvedčivo a\nzrozumiteľne sa vysporiadal s obsahom doterajšej argumentácie sťažovateľa, stotožňuje sa s názorom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici prezentovaným v rozsudku súdu, kde súd jednoznačne vyhodnotil\nnedostatok konania žalovaného v nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, kedy žalovanému vytkol\nnedostatočne zdokumentovaný skutkový stav veci pri výkone kontroly. Poukazuje, že z dôkazov, na\nktoré sa žalovaný vo svojich rozhodnutiach odvoláva, vyplýva len to, že v čase výkonu kontroly sa v\nkontrolovanej prevádzke nachádzali dve osoby a tieto vykonávali prácu, na ktorú bola prevádzka určená.\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods.\n1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 písm. a/ SSP) s prihliadnutím na formálnu viazanosť posudzovania\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou) preskúmal napadnutý rozsudok\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP)\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná (§ 461 SSP).\n4.2 Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n4.3 Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených\nv § 453 SSP prieskum prípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný\nsúd primárne na základe dôvodov v kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu nedostatkov konania a v\nrozsudku krajského súdu v rozsahu sťažnostných dôvodov.\n4.4 Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav z\nktorého vyplýva, že Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica bola vykonaná kontrola\nnelegálneho zamestnávania podľa § 13 ods. 1 písm. v/ a § 68 zákon o službách zamestnanosti a podľa\n§ 13 ods. 2 písm. a/ zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o kontrole“), u kontrolovaného subjektu J.. Kontrola bola vykonaná dňa 24.11.2015, v\nčase od 8.50 do 9.05 hod., v prevádzke stolárstva Lom Brehy.\n4.5 O priebehu kontroly bol vyhotovený Priebežný protokol č. BS1/RK/KON/2015/149-001 a následne\nProtokol o výsledku kontroly č. BS1/RK/KON/2015/149-0005, ktorý bol prerokovaný s kontrolovaným\nsubjektom dňa 19.01.2016.\n4.6 Na základe uvedenej kontroly Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica (orgán verejnej\nsprávy 1. stupňa) rozkazom č. BS1/RK/KON/2016/10-0016 zo dňa 09.02.2016 rozhodol, že žalobca\nsa dopustil priestupku nelegálnej práce podľa § 7 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní, za čo mu uložil pokutu 50,- €. Proti uvedenému rozkazu podal žalobca opravný\nprostriedok, ktorý bol vyhodnotený podľa obsahu ako rozklad, čím došlo k zrušeniu rozkazu a následne\nbol so žalobcom priestupok ústne prejednaný dňa 16.03.2016.\n4.7 Po ústnom prejednaní priestupku orgán verejnej správy 1. stupňa rozhodnutím č. BS1/RK/\nKON/2016/10-0027 zo dňa 16.03.2016 uznal žalobcu za vinného z priestupku nelegálnej práce podľa § 7\nods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že v čase výkonu kontroly nelegálneho\nzamestnávania, vykonanej v zamestnávateľskom subjekte J., v deň výkonu kontroly na mieste dňa\n24.11.2015, od 8.50 do 9.05 hod. vykonával pre zamestnávateľský subjekt závislú prácu, a to stolárske\npráce - práce na hobľovačke, a nemal s týmto zamestnávateľským subjektom založený pracovnoprávny\nvzťah podľa Zákonníka práce. Za tento priestupok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 50,- € a\npovinnosť uhradiť štátu trovy konania.\n4.8 Orgán verejnej správy 1. stupňa považoval spáchanie priestupku žalobcom za preukázané\nPriebežným protokolom č. BS1/RK/KON/2015/149-0001 a Protokolom o výsledku kontroly č. BS1/\nRK/KON/2015/149-0005 zo dňa 02.12.2015. V rozhodnutí poukázal na priebeh konania, najmä na\nvydanie rozkazu, podaný odpor a na ústne prejednanie priestupku. V závere rozhodnutia konštatoval,\nže nelegálna práca bola súvisiacou kontrolou nelegálneho zamestnávania/nelegálnej práce evidentne\n\npreukázaná a nijaký dôkaz toto preukázanie nespochybnil. Výška pokuty bola stanovená s ohľadom na\nzávažnosť priestupku.\n4.9 Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že už pri samotnej\nkontrole kontrolórom vysvetlil a odôvodnil svoju prítomnosť u svojho známeho. Poukázal na nezáujem\npracovníkov úradu vypočuť si odôvodnenie jeho prítomnosti, v dôsledku čoho podal vysvetlenie formou\nčestného vyhlásenia. Namietal ďalej, že medzi ním a jeho priateľom J. O. išlo o čisto občianskoprávny\nvzťah. Spoločne s M. T. si na základe súhlasu J. O. v jeho dielni, pre seba, zo svojho prineseného\nmateriálu, vyrábali okrasné predmety pre svoje rodiny. Úrad vychádzal výlučne zo zápisu z kontroly,\nbez povšimnutia nechal ostatné dôkazy a vyjadrenia, napriek tomu, že je jeho povinnosťou zistiť všetky\nprávne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Žiadnym spôsobom nebolo\npreverené, či sa priestupok stal alebo nie, neboli v tomto smere vykonané žiadne dôkazy, správny orgán\nsa odvolal len na protokoly o kontrole a je dôvodné použitie zásady in dubio pro reo. Namietal ďalej, že\nz konštatácií obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia by vyplývalo, že každý, kto vykonáva akúkoľvek\nčinnosť v priestoroch, kde sa nachádza prevádzka iného, sa dopúšťa závislej práce. Identifikátory\nzávislej práce pritom neboli splnené (podriadenosť zamestnanca a zamestnávateľa - nebola splnená,\npretože vykonával prácu pre seba, so svojim materiálom, využívajúc stroj pána O.; osobný výkon\npráce pre zamestnávateľa - nebol splnený, nakoľko žiadnu prácu pre zamestnávateľa nevykonával;\nzamestnanec vykonáva prácu v mene zamestnávateľa a na jeho účet - nebol splnený, pretože pre J.\nO. nič nevykonával ani v jeho mene, ani na jeho účet; zamestnanec vykonáva prácu v čase určenom\nzamestnávateľom - nebol splnený, nakoľko si vyhotovoval veci pre seba v čase, kedy mu to vyhovovalo\na kedy to vyhovovalo J. O.).\n4.10 Rozhodnutím č. 2016/57096 UPS/US1/OK2/BEZ/2016/11287 zo dňa 13.04.2016 Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny Bratislava (žalovaný) odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté\nrozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že\nmedzi správnym orgánom a účastníkom konania je základný rozpor v dokazovaní, či účastník konania\nvykonával alebo nevykonával závislú prácu v čase výkonu kontroly, v prevádzkarni dňa 24.11.2015,\nbez založeného pracovnoprávneho vzťahu s kontrolovaným podnikateľským subjektom. Pri prejednaní\nodvolania vychádzal zo zápisnice o prejednávaní priestupku zo dňa 16.03.2016, z Priebežného\nprotokolu o kontrole zo dňa 24.11.2015, z Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 02.12.2015 a z\nrozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica č. BS1/RK/KON/2016/10-0014 zo\ndňa 04.02.2016 o uložení pokuty subjektu J. za správny delikt nelegálneho zamestnávania.\n4.11 Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n4.12 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu\nk napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom\nadministratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku. S týmito sa najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu.\n4.13 Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní; nelegálna\npráca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá\nje podnikateľom a\na) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny\nvzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.\n4.14 Podľa § 7 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní; priestupku sa dopustí ten,\nkto vykonáva nelegálnu prácu.\n4.15 Podľa § 7 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní; za priestupok podľa odseku\n1 možno uložiť pokutu do 331,- €.\n4.16 Podľa § 7 ods. 4 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní; na konanie o priestupkoch\nsa vzťahuje osobitný predpis (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).\n\n4.17 Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce; závislá práca je práca vykonávaná\nvo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom\npre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom\nzamestnávateľom.\n4.18 Podľa čl. 46 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\n4.19 Kasačný súd konštatuje, že vo všeobecnosti ak zamestnanec pracuje, ale nemá zmluvu ani\ndohodu, nie je nahlásený v poisťovniach, nedostáva výplatnú pásku, či je dokonca cudzincom a nemá\npovolenie pracovať na Slovensku, pracuje nelegálne. „Za nelegálnu prácu sa teda považuje závislá\npráca, ktorú vykonáva zamestnanec pre firmu, pričom s ňou nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah\npodľa Zákonníka práce. Ak je pracovník cudzincom a nemá povolenie na prechodný pobyt, prípadne\nje uchádzačom o zamestnanie na príslušnom úrade práce a nesplní si oznamovaciu povinnosť podľa\n§ 34 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti, ide o nelegálnu prácu“. O nelegálnu prácu, naopak\nnejde, ak zamestnanec vykonáva prácu pre podnikateľa, pričom je príbuzný v priamom rade, súrodenec\nalebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľ dôchodku podľa osobitných predpisov alebo\nje žiak či študent do 26 rokov veku. Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre\nprávnickú alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá založený pracovnoprávny vzťah podľa\nosobitného predpisu, ktorým je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce alebo štátnozamestnanecký\npomer podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Fyzická osoba v\nsúlade s § 3 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nesmie vykonávať nelegálnu\nprácu. Fyzická osoba, ktorá vykonáva nelegálnu prácu, sa podľa § 7 dopúšťa priestupku a môže jej\nbyť uložená pokuta vo výške 331,94 €. Priestupky v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb. prerokováva\nÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny na základe pôsobnosti podľa § 12 písm. a/ zákona o službách\nzamestnanosti, príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe pôsobnosti podľa § 13 ods.\n1 písm. j/ zákona o službách zamestnanosti a inšpektorát práce na základe § 7 ods. 3 písm. j/ zákona\no inšpekcii práce. Niet pochýb o tom, že medzi úlohy štátu v tejto oblasti patrí aj ochrana práce,\nochrana zamestnancov, avšak kontrolná činnosť inšpektorov práce má a musí mať svoje zákonné limity a\nobmedzenia a podľa názoru najvyššieho súdu, úlohou štátu je okrem iného pri výkone kontrolnej činnosti\npôsobiť predovšetkým preventívne a vytvárať také legislatívne predpoklady, aby k porušeniu ustanovení\no nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nedochádzalo, resp. nemuselo dochádzať. Cieľom\nkontrolnej činnosti štátu naopak nemá byť umelé kreovanie situácií zo strany orgánov štátnej moci,\nktorých jediným cieľom je uloženie pokuty zamestnávateľovi, bez opory takéhoto postupu v právnych\nnormách, platných a účinných v slovenskej republike. Fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu,\nresp. prácu na čierno. A naopak, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie\nnelegálne zamestnávať fyzickú osobu.\n4.20 Z predloženého spisového materiálu k danej veci vyplýva, že medzi správnym orgánom a\nžalobcom je základný rozpor v dokazovaní, či žalobca vykonával alebo nevykonával závislú prácu v\nčase výkonu kontroly orgánom kontroly na kontrolovanej prevádzkarni dňa 24.11.2015 bez založeného\npracovnoprávneho vzťahu s kontrolovaným podnikateľským subjektom.\n4.21 Podľa názoru kasačného súdu, keďže sa nepodaril odstrániť predmetný rozpor, je na mieste v\ntomto prípade uplatniť zásadu in dubio pro reo. Kasačný súd súhlasí s argumentom sťažovateľa, že pri\nposúdení znakov závislej práce sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je\nnadriadenosť a podriadenosť. Nedojednanie odmeny, či pracovného času sa má posúdiť ako obídenie\nzákona a nie ako neprítomnosť znaku. Kasačný súd však zdôrazňuje, že je rozhodujúce brať do úvahy\nokolnosti konkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky, ako aj vyhodnotiť celkovú situáciu. Každú\nskutkovú situáciu je potrebné posudzovať osobitne a správny orgán je povinný vykonať dokazovanie\ntak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jednoznačne preukázal opodstatnenosť záveru\no nelegálnom zamestnávaní.\n4.22 Z obsahu priložených čestných vyhlásení žalobcu, jeho kamaráta M. T. a vyjadrení kontrolovaného\nsubjektu ku vykonanej kontrole vyplýva, že žalobca ako nezamestnaný, so súhlasom kontrolovaného\nsubjektu - jeho priateľa, spolu s ďalším kamarátom M. T. v dielni, z materiálu, ktorý si sám doniesol,\n\nv čase pred sviatkami, vyrábal dar pre priateľku, a to rám na zrkadlo. Kontrolovaný subjekt činnosť\nnevykonával keďže bol dlhodobo PN, pripravoval sa na operáciu, preto aj prevádzku v ktorej pracoval\nsám pripravoval v čase kontroly na prerušenie činnosti. Uviedol, že do práce chodil už len vypiť kávu a šlo\no priateľskú pomoc, kedy kamarátovi dovolil opracovať na svojich strojoch dovezený materiál a vyrobiť\nsi v čase, ktorý obom vyhovoval dar pre priateľku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že\nkrátkodobo sledovaná činnosť p. F. A. v kontrolovanej prevádzkarni splnila znaky výkonu práce osobne\nzamestnancom pre zamestnávateľa, a to vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti\nzamestnanca. F. A. podľa správneho orgánu pracoval s pracovnými nástrojmi podnikateľského subjektu\nv kontrolovanej prevádzkarni a bez jeho prítomnosti, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,\npočas plnej prevádzky, kedy bola prevádzkareň voľne dostupná verejnosti. Nadriadenosť a podriadenosť\nsa ako identifikačný znak často vyvodzuje aj z práva zamestnávateľa určiť čas, dĺžku, miesto a spôsob\nvýkonu práce. Vykonávanie práce podľa pokynov zamestnávateľa je základnou charakteristikou závislej\npráce, ktorú však sťažovateľ nepochybným spôsobom nepreukázal.\n4.23 Kasačný súd mal za preukázané, že jednotlivé sťažnostné body nie sú dôvodné a ani nespôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z priloženého administratívneho spisu je zrejmé,\nže svoje rozhodnutie opieral sťažovateľ najmä o stručné závery z Priebežného protokolu ako aj Protokolu\no výsledku kontroly, sám žalovaný uviedol, že z priebehu kontroly nebola vyhotovená fotodokumentácia,\na žalobcom namietané tvrdenie o nezáujme kontrolórov vypočuť si odôvodnenie jeho prítomnosti\nv kontrolovanej prevádzke označil žalovaný za subjektívny pocit žalobcu. Je na mieste poukázať,\nže žalobca v priebehu celého konania trval na vyššie uvedených vysvetleniach, je zároveň treba\npriznať, ako uviedol aj sťažovateľ, že žalobca dôkazy v priebehu konania nerozširoval. Na druhej\nstrane však sťažovateľ na opakované tvrdenia žalobcu reflektoval iba zotrvávaním na konštatovaní\nzáverov správneho orgánu 1. stupňa, že v kontrolovanej prevádzke bol v čase vykonávania kontroly\nidentifikovaný žalobca, ako vykonáva závislú prácu a nemá so zamestnávateľským subjektom založený\npracovnoprávny vzťah. Kasačný súd je toho názoru, že priebeh kontroly, ako aj zistenia sú v jednotlivých\nprotokoloch zaznamenané stručne a to bez toho, aby boli akýmkoľvek spôsobom zadokumentované\nnapríklad zásoby materiálu, či preukázané, že vyrábané predmety boli u kontrolovaného subjektu\nobjednané, nedošlo k preukázaniu zákazky, absentoval detailný popis vyrábaných predmetov a pod.\nJe totiž nespochybniteľné, že práve zaznamenanie situácie pri výkone kontroly je neopakovateľným\núkonom.\n4.24 Pokiaľ sa sťažovateľ odvolával na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa\ndokazovania a v druhom prípade nedôvodnosti zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia správneho\norgánu, je potrebné uviesť, že ide o právne závery vychádzajúce z iných skutkových a právnych\nokolností, ktoré nemožno aplikovať na prejednávanú vec. V druhom prípade šlo o spáchanie priestupku\nproti občianskemu spolunažívaniu, ktorý spočíval v búchaní žalobkyne po stenách a radiátoroch v\nskorých ranných a nočných hodinách, a z výpovedí viacerých svedkov/susedov zhodne vyplynulo, že\nhluk vychádzal z bytu žalobkyne, porušenie zákona bolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané\na žalobkyni trvajúcej na svojej nevine sa počas konania nepodarilo zistené skutočnosti vyvrátiť.\n4.25 Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie\nktorej by zostalo na kasačnom súde, v dôsledku čoho krajský súd správne právne posúdil predmetnú\nvec. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné,\nktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť\npodľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n4.26 O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému úplnú náhradu trov kasačného konania.\n4.27 O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd samostatným uznesením v súlade s § 175\nods. 2 a nasledujúce SSP.\n4.28 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/109/2016", "guid": "f1978dbd-b33a-4aad-b465-8634fb37740c:d1d21b44-d881-4074-9c69-b712d97bd884", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "a17120c1-2d60-4c56-bc9e-d82f191ec148:c008bd64-f800-45b4-93b7-5813ac969969", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200271.1", "spisova_znacka": "KE-8S/55/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/55/2023 z 29. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200271.1"}, {"guid": "0abd7866-84de-4382-8bab-c2780c040e9b:fc08780f-78d0-4b58-8ab4-ba9882b7dcfc", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200544.2", "spisova_znacka": "KE-8S/145/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/145/2021 z 26. 3. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200544.2"}, {"guid": "315811ae-4da3-46f1-be41-5b4eef15cce4:59e634f2-a9c8-49f7-a833-a98e41bf5e72", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4019200050.3", "spisova_znacka": "26S/8/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/8/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4019200050.3"}]}