{"guid": "6a82f333-8e63-455c-92e2-96b6baa8b2f9:c78b05c9-fb1a-4751-a41e-aa274d40b27a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6016200532.1", "spisova_znacka": "7So/11/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/11/2018 z 24. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2018, sp. zn. 7So/11/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:6016200532.1", "identifikacne_cislo": "6016200532", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2018-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "nazov": "§ 250 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "nazov": "§ 492 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-69b", "nazov": "§ 69b zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-69b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-69b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "nazov": "§ 492 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-3", "nazov": "§ 250 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-69b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c78b05c9-fb1a-4751-a41e-aa274d40b27a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200532.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200532.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200532.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7So/11/2018\n6016200532\n24. 10. 2018\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2018:6016200532.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nnavrhovateľa: Mgr. V. W., narodený X. novembra XXXX, bytom v Z., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,\nústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o vyrovnávací príplatok, o odvolaní odporkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 2017, č.k. 26Sd/154/2016-41, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 2017, č.k.\n26Sd/154/2016-41, p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 26. októbra 2017,\nč.k. 26Sd/154/2016-41, zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) rozhodnutie odporkyne z 18. februára 2016,\nčíslo: XXX XXX XXXX X, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o vyrovnávací príplatok podľa\n69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z. (ďalej\nlen „zákon č. 461/2003 Z.z.“). Odporkyňa dôvodila tým, že nakoľko bol navrhovateľovi rozhodnutím z\n15. novembra 2011, číslo: XXX XXX XXXX priznaný predčasný starobný dôchodok podľa právnych\npredpisov Slovenskej republiky, a nie starobný dôchodok, nesplnil podmienku nároku na vyrovnávací\npríplatok uvedenú v § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Dodala, že na tom nemení nič skutočnosť, že\npredčasný starobný dôchodok je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom.\nKrajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie v intenciách článkov 12 ods. 1 a\n39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 60 ods. 9, § 69b a § 69d zákona č. 461/2003 Z.z. ako aj podľa\ntretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nodporkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nV odôvodnení krajský súd konštatoval, že v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľovi\nbol na základe jeho žiadosti priznaný z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky predčasný\nstarobný dôchodok, ktorý sa po dovŕšení jeho dôchodkového veku stal dôchodkom starobným. Nesporné\nbolo tiež, že pred 1. januárom 1993 získal najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového\npoistenia (12 084 dní), za ktoré mu bol priznaný starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Českej\nrepubliky. Od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 získal viac ako 1 rok doby zamestnania podľa\nprávnych predpisov Slovenskej republiky, čo vyplynulo z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia\n\nnavrhovateľa, podľa ktorého pracoval v F. do polovice roku 1997 a následne v M. až do konca roku 2003.\nSporným bol právny výklad zákonného § 69b zákona č. 461/2003 Z.z.. Odporkyňa, vychádzajúc z textu\nzákona tvrdila, že nárok na vyrovnávací príplatok má len ten poistenec, ktorému bol priznaný starobný\ndôchodok a navrhovateľ tvrdil, že jeho predčasný starobný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového\nveku stal zo zákona dôchodkom starobným, preto sa uvedené zákonné ustanovenie naňho vzťahuje.\nOdporkyňa vychádzala pri aplikovaní zákonného § 69b zákona č. 461/2003 Z.z. výlučne z gramatického\n(jazykového) výkladu tejto právnej normy, čo súd nepovažoval za dostatočné a správne, pretože len\nna základe tejto metódy výkladu bol jej postup striktne formálny. Účelom výkladu právnych predpisov\nje okrem poznania samotného textu zákona aj pochopenie jeho zmyslu a účelu v kontexte s ďalšími\nzákonnými ustanoveniami v oblasti práva sociálneho zabezpečenia, prípadne aj v celom právnom\nporiadku. Uviedol, že zmyslom a účelom právnej úpravy, týkajúcej sa vykonávacieho príplatku bolo,\naby poistenec, ktorý počas existencie spoločného štátu (Česká a Slovenská Federatívna Republika)\n- do 31. decembra 1992 pracoval u zamestnávateľa so sídlom v Českej republike, bol po dovŕšení\ndôchodkového veku finančne zabezpečený dôchodkovou dávkou v take výške, ktorá by sa zásadne\nnelíšila od prislúchajúcej výšky dôchodkovej dávky, ktorá by mu patrila, ak by u takého zamestnávateľa\nnepracoval. Skutočnosť, že bol spoločný štát rozdelený, by nemala negatívne ovplyvniť dôchodkové\nnároky poistencov, pretože tým by sa vytvorila neodôvodnená nerovnosť medzi poistencami, pracujúcimi\npočas existencie spoločného štátu len u zamestnávateľov so sídlom v Slovenskej republike a tými, ktorí\npracovali aj u zamestnávateľov so sídlom v Českej republike, čo by bolo v rozpore s čl. 12 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nPráve s cieľom naplniť čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky bol do právneho poriadku Českej republiky aj\nSlovenskej republiky zavedený inštitút „vyrovnávacieho príplatku“, ktorý má zabezpečiť, že dôchodkové\nnároky poistencov, ktorí poberajú v dôsledku rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky\nstarobný dôchodok z Českej aj Slovenskej republiky neboli na jeho sumárnej výške poškodení (ale ani\nzvýhodnení) oproti tým poistencom, ktorí poberajú starobný dôchodok len z jedného z týchto štátov,\npreto sa suma vyrovnávacieho príplatku môže meniť v závislosti od zvyšovania starobných dôchodkov\npoberaných z Českej republiky a Slovenskej republiky na základe zákonných valorizácií (či z iných\ndôvodov). Zároveň sa vyrovnávací príplatok vypláca počas celého obdobia poberania starobného\ndôchodku z Českej republiky a Slovenskej republiky, pokiaľ existuje rozdiel medzi „fiktívnou sumou\nstarobného dôchodku“ (ktorý by bol poberaný len z jedného štátu) a úhrnom vyplácaných starobných\ndôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky. Aplikujúc systematickú (posudzuje umiestnenie\nvykladanej právnej normy v texte a systéme právneho predpisu), teologickú (skúma účel a zmysel danej\nprávnej normy vzhľadom k zameraniu celého právneho predpisu) i historickú metódu výkladu (skúma\nzmysel právnej úpravy v dobe, keď zákonodarca túto právnu úpravu prijímal) dospel krajský súd k\npresvedčeniu, že zákonný text § 69b zákona č. 461/2003 Z.z. „bol priznaný starobný dôchodok“ nie je\nmožné vykladať striktne formálne a vzťahovať ho len na poistencov, ktorým bol fakticky rozhodnutím\nodporkyne priznaný starobný dôchodok, ale s ohľadom na vývoj právnej úpravy, úmysel zákonodarcu\na sledovaný cieľ ako aj s ohľadom na cit. články Ústavy Slovenskej republiky a účel právnej úpravy,\ntýkajúcej sa sociálneho zabezpečenia, je ho potrebné vyložiť extenzívne a uplatniť ho aj na poistencov,\nktorí už dovŕšili dôchodkový vek, hoci im fakticky bol priznaný predčasný starobný dôchodok, pretože\nten sa zo zákona, bez potreby vydania rozhodnutia, stal dovŕšením dôchodkového veku starobným\ndôchodkom. Tento záver podporuje aj zákonné § 69d menovaného zákona, podľa ktorého nárok na\nvýplatu vyrovnávacieho príplatku trvá, pokiaľ trvá nárok na výplatu starobného dôchodku z Českej\nrepubliky a Slovenskej republiky, čo je nesporne prípad aj tých poistencov, ktorým sa predčasný starobný\ndôchodok po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona zmenil na dôchodok starobný. Pre naplnenie\núčelu vyrovnávacieho príplatku nemôže byť prioritným kritériom pre aplikáciu § 69b ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z. formálny dôvod, na základe ktorého sa poistenec stal poberateľom starobného dôchodku,\nale fakt, že poberateľom starobného dôchodku je.\nK tvrdeniu odporkyne, že priznaním vyrovnávacieho príplatku aj tomu poistencovi, ktorému bol pôvodne\npriznaný predčasný starobný dôchodok by tento poistenec bol neodôvodnene zvýhodnený voči tým\npoistencom, ktorým bol pôvodne de facto priznaný dôchodok starobný, pretože jeho starobný dôchodok\nzmenený z predčasného starobného dôchodku má byť počas celého jeho poberania nižší o príslušné\npercento, zodpovedajúce chýbajúcemu obdobiu dôchodkového poistenia toho - ktorého poistenca odo\ndňa, od ktorého žiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového\nveku, nepovažoval krajský súd za dôvodné. Pri výpočte teoretickej (fiktívnej) sumy starobného dôchodku\nvýlučne podľa predpisov Slovenskej republiky, s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia\n\nje potrebné u navrhovateľa, ktorému bol pôvodne priznaný predčasný starobný dôchodok zohľadniť\npríslušné percento, ktoré zodpovedalo chýbajúcemu obdobiu dôchodkového poistenia navrhovateľa od\npodanej žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku a\nkrátiť oň teoretickú sumu starobného dôchodku (uvedené je de facto sumou predčasného starobného\ndôchodku, zo zákona zmeneného na starobný dôchodok, po pripočítaní jednotlivých zákonných zvýšení\naž do dňa, od ktorého sa priznáva vyrovnávací príplatok), do výšky ktorej bude priznaný jeho vyrovnávací\npríplatok po odpočítaní vyplácaného starobného dôchodku zo Slovenskej republiky a z Českej republiky.\nUvedeným postupom bude podľa názoru súdu zachovaný princíp krátenia výšky dôchodkovej dávky z\ndôvodu jej poberania pred dovŕšením dôchodkového veku.\nVzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP za použitia § 250l ods. 2 OSP\na navrhovateľovi, napriek tomu, že bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože si\nžiadne neuplatnil.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie.\nNamietala, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nV podanom odvolaní uvádzala, že poistenec má nárok na vyrovnávací príplatok od dátumu, od\nktorého žiada priznať vyrovnávací príplatok, ak sú k tomuto dňu splnené všetky podmienky nároku na\nvyrovnávací príplatok, najskôr však od 1. januára 2016. Navrhovateľovi bol právoplatným rozhodnutím\nz 8. augusta 2011 v spojení s rozhodnutím z 15. novembra 2011 podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č.\n461/2003 Z.z. a podľa článku 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov\nsociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín\npohybujúcich sa v rámci spoločenstva priznaný od 15. júna 2005 predčasný starobný dôchodok v sume\n4 545,- Sk mesačne. Podľa § 69a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 413/2012 Z.z.\npredčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Poistenec má\nnárok na vyrovnávací príplatok, ak mu boli priznané dva dôchodky, a to starobný dôchodok v Slovenskej\nrepublike a starobný dôchodok v Českej republike. Navrhovateľ je poberateľom predčasného starobného\ndôchodku z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky a zároveň je poberateľom starobného\ndôchodku z dôchodkového poistenia Českej republiky. V súlade s § 69b zákona č. 461/2003 Z.z. je\nzrejmé, že nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný\ndôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože ide o dorovnanie k starobnému\ndôchodku. Nárok na vyrovnávací príplatok preto nemá poistenec, ktorému bol priznaný predčasný\nstarobný dôchodok, keďže ide o dva rôzne druhy dôchodku a podľa § 69 zákona č. 461/2003 Z.z.\npoistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok nemá nárok na starobný dôchodok; na\ntom nič nemení ani skutočnosť, že podľa § 69a ods. 1 zákona o sociálnom poistení predčasný starobný\ndôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.\nOpätovne poukázala na to, že právnu úpravu nároku na vyrovnávací príplatok nemožno aplikovať\nna poberateľa starobného dôchodku, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, pretože v\nsume vyrovnávacieho príplatku by bola obsiahnutá aj suma, o ktorú bol znížený predčasný starobný\ndôchodok za obdobie od vzniku nároku do dovŕšenia dôchodkového veku. Negoval by sa tak účel\nspôsobu určenia sumy predčasného starobného dôchodku, ktorý je odôvodnený tým, že obdobie výplaty\npredčasného starobného dôchodku je logicky dlhšie ako obdobie výplaty starobného dôchodku. Tak\nby bola vytvorená neodôvodnená nerovnosť medzi poberateľmi predčasného starobného dôchodku a\npoberateľmi starobného dôchodku. Ustanovenie § 69b zákona č. 461/2003 Z.z. teda nemožno rozširovať\nna poberateľov predčasného starobného dôchodku. Uvedené ustanovenie je kogentného charakteru a\nnemožno ho meniť výkladom. Pokiaľ bol teda navrhovateľovi priznaný predčasný starobný dôchodok a\nnie starobný dôchodok, nesplnil jednu zo zákonných podmienok uvedených v § 69b ods. 1 menovaného\nzákona.\nNavrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie\nodporkyne ako vecne správne potvrdil.\n\nIII.\nNavrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne vyjadril podaním z 25. januára 2018.\nPoukázal na to, že predčasný starobný dôchodok sa stal po dovŕšení dôchodkového veku (už v roku\n2005) zo zákona starobným dôchodkom, o čom odporkyňa nerozhoduje. Toto súčasne nie je ani\nzákonnou podmienkou, ktorú by určoval § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Tiež poukázal na novú\nprávnu úpravu § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., určujúcu aj spôsob výpočtu vyrovnávacieho\npríplatku pre predčasný starobný dôchodok.\nVzhľadom na to, že krajský súd rozhodol správne a v súlade s platnými právnymi predpismi a navrhol,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací [(§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „SSP“)], preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.\nPodľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nZákladom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom\nnázore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako\nsú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z\nčl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou\nvšetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli\npriznané“ (ÚS 7/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR\n1999, s. 365; zhodne I. ÚS44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 1999, s. 382. Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s čl. 1 ods.\n1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti,\nplatnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné\nprincípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada\nprimeranosti, resp. proporcionality (m.m. PL. ÚS 1/04).\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej\núnie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\n\nZ citovaného čl. 152 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných\nprávnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovohodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný\nvýklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia\nako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu\na účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty\nrealizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.\n2 ods. 2 Ústavy SR, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR), a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\nPredmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 18. februára 2016, číslo: XXX\nXXX XXXX X, ktorým táto postupom podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č.\n140/2015 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o vyrovnávací príplatok.\nPodľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva\na slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na\npohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny\npôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho\nnemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa § 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri\nnespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\nPodľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má\nnárok na vyrovnávací príplatok, ak\na) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia,\nza ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky,\nb) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej\ndoby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003,\nc) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov\nČeskej republiky,\nd) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o vyplácaní\nstarobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na\nosobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré\nnie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku\nprogramovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak je sporiteľ\nalebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1)\ne) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) ak získal obdobie výkonu služby\npolicajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa\nosobitného predpisu, 2) a\nf) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu.\nPodľa § 69a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového\nveku je starobný dôchodok.\nNa úvod najvyšší súd uvádza, že účel vyrovnávacieho príplatku spočíva v čiastočnom eliminovaní\npoistencami negatívne vnímanej skutočnosti, že na základe rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej\nRepubliky (ďalej len „ČSFR“) im bol priznaný dôchodok z Českej republiky za obdobie zamestnania pred\nrozdelením ČSFR a dôchodok zo Slovenskej republiky za obdobia dôchodkového poistenia, respektíve\nzabezpečenia po rozdelení ČSFR, pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych\núprav dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch po rozdelení ČSFR nižší, ako by bola suma\ndôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s\nprihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia, tak pred, ako aj po rozdelení ČSFR.\n\nVyrovnávací príplatok má teda zabezpečiť, aby úhrnná suma slovenského a českého starobného\ndôchodku dosiahla sumu dôchodku, ktorá by poistencovi patrila, ak by sa aj doby zabezpečenia získané\npred 1. januárom 1993 hodnotili na účel slovenského starobného dôchodku za predpokladu, že splní\nostatné zákonom stanovené podmienky.\nZ obsahu vyžiadaného dávkového spisu odporkyne najvyšší súd mal preukázané, že navrhovateľ si\nna predpísanom tlačive u odporkyne uplatnil nárok na priznanie vyrovnávacieho príplatku, ktorý žiadal\npriznať od 01. januára 2016.\nV predmetnej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľovi bol rozhodnutím z 15.\nnovembra 2011, číslo: XXX XXX XXXX priznaný od 15. júna 2005 predčasný starobný dôchodok.\nUvedeným rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie z 08. augusta 2011, a to na základe dodatočného\nzhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Českej republiky\n(z 11.736 dní na 11.748 dní). Pred 01. januárom 1993 navrhovateľ získal najmenej 25 rokov\nčeskoslovenského obdobia dôchodkového poistenia, konkrétne 12.084 dní (viac ako 33 rokov) v zmysle\nPotvrdenia týkajúceho sa histórie poistenia v Českej republike z 22. júla 2011 a bol mu od 15. mája\n2005 priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky (rozhodnutie Českej\nsprávy sociálneho zabezpečenia zo 16. augusta 2011, číslo: XXX XXX XXX/XXX v znení rozhodnutia\nz 24. októbra 2011). Rovnako získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby\nzamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, čo vyplýva z\npríslušných Evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (F., 1. apríl 1992 až 30. jún 1997; M., 1.\njúl 1997 až 31. december 2003). Navrhovateľ zároveň ku dňu podania žiadosti o vyrovnávací príplatok\nuž dosiahol dôchodkový vek, a to podľa § 65 ods. 3 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. dňa 8. augusta\n2005 s tým, že v zmysle § 69a ods. 1 menovaného zákona predčasný starobný dôchodok po dovŕšení\ndôchodkového veku je starobný dôchodok.\nSpornou však zostala otázka právneho posúdenia nároku navrhovateľa na vyrovnávací príplatok\npriznávaný odporkyňou starobným dôchodcom v súlade s § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a teda\nposúdenie otázky, či nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný\nv zmysle t. č. platnej a účinnej zákonnej úpravy starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky,\npretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku, alebo má nárok na vyrovnávací príplatok aj poistenec,\nktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Spornou je teda otázka nároku navrhovateľa,\nktorý bol poberateľom predčasného starobného dôchodku, na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z.z.\nNajvyšší súd uvádza, že Česká republika a Slovenská republika vznikli k 1. januáru 1993 rozdelením\nspoločného štátu ČSFR, ktorý charakterizoval jednotný systém dôchodkového zabezpečenia. Z hľadiska\nvtedajšieho práva bolo právne irelevantné, v ktorej časti československého štátu bol občan zamestnaný,\nrespektíve kde mal sídlo jeho zamestnávateľ. Okolnosť, že dňom 1. januára 1993 došlo k rozdeleniu\nČSFR, nemôže byť navrhovateľovi ako občanovi bývalej ČSFR a teraz občanovi Slovenskej republiky\nna ujmu. Slovenská republika je právnym nástupcom ČSFR.\nV prípade, že výška dôchodkov (priznaných podľa právnych predpisov oboch nástupníckych štátov,\nČeskej republiky a Slovenskej republiky) v ich úhrne (súčte) po prepočítaní kurzu mien oboch\nnástupníckych štátov nedosahuje výšku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by sa výška starobného\ndôchodku určila výlučne s prihliadnutím na obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri\n1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa\n§ 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. (teoretická - fiktívna suma starobného dôchodku), potom tento\npríplatok musí byť priznaný v sume, rovnajúcej sa rozdielu takto určenej fiktívnej sumy starobného\ndôchodku a úhrnu sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a sumy\nvyplácaného starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky.\nSamotná okolnosť, že na prejednávanú právnu vec právne predpisy (platné a účinné v čase\nrozhodovania odporkyne) postup pre poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktoré sa\nzmenili na starobné dôchodky, priamo neupravovali, je z hľadiska nároku navrhovateľa na primerané\nzabezpečenie v starobe nepodstatná; ak taká úprava absentuje, respektíve je neúplná, lebo\nzákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady na spomínanú skupinu starobných\ndôchodcov, prípadne pokiaľ nereF.oval na také dopady, potom pri posudzovaní dôchodkových nárokov\n\nnavrhovateľa treba vychádzať priamo z čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona\nSlovenskej republiky. Možno v tejto súvislosti poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n8. decembra 2010, sp.zn. I. ÚS 306/2010, podľa ktorého orgánom verejnej moci a predovšetkým súdom\nnemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k\nzjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže\na musí sa od neho odchýliť pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť\nalebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno\nopomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného\npredpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.\nNajvyšší súd zároveň poukazuje na to, že postupom v zmysle právnej úpravy vyrovnávacieho príplatku,\nplatnej pre prejednávanú právnu vec bolo potrebné zachovať zníženie sumy dôchodkovej dávky podľa\n§ 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, aby poberatelia predčasného starobného dôchodku neboli\nzvýhodnení oproti ostatným dôchodcom.\nNajvyšší súd tiež dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia zákonom č.\n266/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony boli novelizované dotknuté ustanovenia § 69b\na nasl zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa tohto zákona má nárok na vyrovnávací príplatok už aj poistenec,\nktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok.\nV tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na dôvodovú správu k zákonu č. 266/2017 Z.z., podľa ktorej\ncit.: „Na základe poznatkov z aplikačnej praxe a z vykonaných analýz sa ukázalo ako dôvodné, umožniť\nvznik nároku na vyrovnávací príplatok aj poistencom, ktorým bol priznaný slovenský predčasný starobný\ndôchodok a český starobný dôchodok. Z uvedeného dôvodu sa pre poistenca, ktorému bol priznaný\npredčasný starobný dôchodok navrhuje právny režim podmienok nároku na vyrovnávací príplatok,\nurčenie sumy vyrovnávacieho príplatku, prehodnocovanie sumy vyrovnávacieho príplatku a podmienok\nnároku na výplatu vyrovnávacieho príplatku. Nárok na vyrovnávací príplatok sa navrhuje ustanoviť v\nsume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi teoretickou (fiktívnou) sumou predčasného starobného dôchodku\nurčenou výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového\npoistenia a úhrnom súm vyplácaného starobného dôchodku z Českej republiky a vyplácaného\npredčasného starobného dôchodku podľa predpisov Slovenskej republiky alebo starobného dôchodku,\nna ktorý sa zmenil predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku.“\nPrijatie takejto právnej úpravy zákonodarcom potom spochybňuje závery odporkyne uvádzané v\nodvolaní, že skupina starobných dôchodcov, do ktorej patrí aj navrhovateľ by mala byť vyňatá z\npoberania vyrovnávacieho príplatku.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250l ods. 2 v spojení s\n§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP, § 219 ods. 1, 2 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP ako vecne správne potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2,\ns § 246c ods. 1 veta prvá, s § 224 ods. 1 OSP a s § 491 ods. 1, 2 SSP tak, že úspešnému navrhovateľovi\nnáhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne neuplatnil.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}