{"guid": "81b02e16-fb2e-4dc8-b8d7-4cbf5152a70f:b5918706-571c-46a7-ac43-144b877e1d36", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6016200465.1", "spisova_znacka": "10Sžk/36/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/36/2017 z 26. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 10Sžk/36/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6016200465.1", "identifikacne_cislo": "6016200465", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-82", "nazov": "§ 82 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-79", "nazov": "§ 79 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-79", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-81.odsek-1", "nazov": "§ 81 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-81.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-81"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-82", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-79", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-78", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-81"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b5918706-571c-46a7-ac43-144b877e1d36", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200465.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200465.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200465.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/36/2017\n6016200465\n26. 09. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:6016200465.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobcu (sťažovateľa): Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom, Nám. Matice Slovenskej 6,\nŽiar nad Hronom, proti žalovanému: Obec Hliník nad Hronom, Železničná 320, Hliník nad Hronom, za\núčasti: MWS Casting, s.r.o., Priemyselná 908, Hliník nad Hronom, IČO: 36 650 021, zast. AK Laššák,\ns.r.o., so sídlom Rudlovská cesta 33, Banská Bystrica, IČO: 36771651 o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 2014/000177-3 zo dňa 26. júna 2014, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/58/2016 - 53 zo dňa 31. januára\n2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný kolaudačným rozhodnutím č. 2014/000177-3 zo dňa 26. júna 2014 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie“) podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (ďalej len „Stavebný zákon“) povolil ďalšiemu účastníkovi trvalé užívanie stavby: „Betónová\nplocha“ situovanej na pozemku parcelné č. KNC 1487/38, k. ú. C.. Žalovaný v odôvodnení svojho\nrozhodnutia konštatoval podanie návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia na základe stavebného\npovolenia vydaného obcou Hliník nad Hronom dňa 17. marca 2014 pod č. 2014/00077-2. Taktiež\nkonštatoval, že oznámil začatie kolaudačného konania účastníkom konania oznámením zo dňa 10.\njúna 2014 pod č. 2014/00177-2. Ďalší účastník k návrhu predložil právoplatné stavebné povolenie,\nprojektovú dokumentáciu overenú pečiatkou právoplatnosti stavebného úradu, geometrický plán č.\n36636029-24/2014, vypracovaný Ing. N., overený dňa 13. mája 2014. Ďalší účastník taktiež predložil\natesty kameniva, betónu a ocele na vystužovanie betónu a doklad o zaplatí správneho poplatku vo výške\n20,- Eur. Žalovaný v rámci kolaudačného konania konštatoval, že užívaním stavby nebude ohrozený\nživot a zdravie osôb, ani životné prostredie. Na stavbe neboli zistené nedostatky ani nedorobky stavby,\nktoré by bránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Podľa napadnutého rozhodnutia ďalší účastník v\nrámci konania predložil všetky požadované podklady v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 a § 18 vyhlášky\nMŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona (ďalej len\n„Vyhláška 453/2000 Z. z.“).\n\n2. Proti preskúmavanému rozhodnutiu bol zo strany sťažovateľa podaný pod č. PD 192/15/6613-1 zo\ndňa 2. decembra 2015 protest prokurátora, nakoľko preskúmavaným rozhodnutím mal byť porušený\nzákon v ustanovení § 80 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 117 ods. 3 Stavebného zákona a v § 51 ods. 1 zákon\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Okresný úrad Banská Bystrica, odbor\nvýstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2016/008411 KB zo dňa 1. marca 2016 podľa\n§ 69 ods. 2 Správneho poriadku protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom č. PD\n192/15/6613-1 zo dňa 2. decembra 2015 nevyhovel. Mal za to, že konanie uskutočnil a rozhodnutie\nvydal oprávnený, t. j. stavebný úrad obce Hliník nad Hronom, ktorý posúdil realizáciu stavby zo všetkých\nhľadísk, ktorých posúdenia sa vyžadujú podľa Stavebného zákona, jeho vykonávacích vyhlášok so\nzohľadnením osobitných predpisov a s prihliadnutím na užívanie stavby, ktoré trvá nepretržite cca 2 roky\nako aj s prihliadnutím k dobromyseľne nadobudnutým právam.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu v zákonnej lehote správnu žalobu. Krajský súd v\nBanskej Bystrici po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich\ndôvodov:\n- námietka sťažovateľa, že v kolaudačnom konaní konala a rozhodovala neoprávnená osoba je\nnedôvodná. Žiadne z ustanovení Stavebného zákona neprikazuje obci činnosť stavebného úradu\nzabezpečovať prostredníctvom zamestnanca v pracovnom pomere len a výlučne na základe pracovnej\nzmluvy. Stavebný zákon vyžaduje, aby išlo o zamestnanca. Žalovaný preukázal, že právny vzťah\nmedzi ním a Ing. M. D. bol vzťahom zamestnávateľa a zamestnanca, nakoľko tento vykonával pre\nžalovaného závislú prácu v pracovnoprávnom vzťahu vzniknutom na základe dohody o pracovnej\nčinnosti. Žalovaný rovnako preukázal, že zamestnanec spĺňal osobitný kvalifikačný predpoklad a to\npredložením Osvedčenia o odbornej spôsobilosti č. 028/STRED/93 zo dňa 19. marca 1993. V konečnom\ndôsledku odborná spôsobilosť zamestnanca protestom prokurátora a ani žalobou spochybnená nebola.\n- nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je nulitným právnym aktom, nakoľko rozhodnutie\nbolo vydané žalovaným, je podpísané štatutárnym orgánom žalovaného a žalovaný činnosť stavebného\núradu zabezpečil prostredníctvom zamestnanca, ktorý spĺňal osobitný kvalifikačný predpoklad.\n- žalobná námietka, že začatie kolaudačného konania nebolo oznámené dotknutým orgánom je však\nvšeobecná a nekonkrétna, nakoľko z nej nevyplýva, ktorý štátny orgán mal, resp. mal mať v danom\nkolaudačnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 Stavebného zákona. Nevyplýva\nz nej, ktorému konkrétnemu dotknutému orgánu štátnej správy oznámenie o začatí kolaudačného\nkonania nebolo doručené. Bez tejto špecifikácie nemožno žalobnú námietku považovať za dôvodnú\na majúcu za následok konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n- pochybenie žalovaného spočívajúce v tom, že v oznámení o začatí kolaudačného konania neupozornil\núčastníkov kolaudačného konania na koncentračnú zásadu podľa § 80 ods. 2 Stavebného zákona\nnemá charakter podstatného porušenia ustanovení o konaní. K podstatnému porušeniu ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy v prípade kolaudačného konania by došlo vtedy, pokiaľ by účastník\nkonania na koncentračnú zásadu upozornený nebol a nedošlo by k vydaniu kolaudačného rozhodnutia,\nprípadne ak by stavebný úrad neprihliadol na námietky a stanoviská účastníka konania, čo aj oneskorene\npodané. Vo vzťahu k prípadným dotknutým orgánom je táto žalobná námietka nekonkrétna.\n- kolaudovaná stavba je v protokole dostatočne označená pre účely ústneho pojednávania. Orgán\nverejnej správy konštatoval súlad dokončenej stavby so schválenou projektovou dokumentáciou, z\nčoho vyplýva aj dodržanie podmienok stavebného povolenia. Stavebný úrad konštatoval aj skutočnosť,\nže stavba bola realizovaná bez zmien, uvedenie odchýlok od skutočného realizovania stavby sa javí\nnadbytočné. V zápisnici sa žalovaný vysporiadal aj s námietkami účastníkov a stanoviskami dotknutých\norgánov, keď konštatoval, že námietky vznesené a stanoviská predložené neboli. Ustanovenie § 81a\nods. 1 Stavebného zákona výslovne nevyžaduje, aby protokol o ústnom pojednávaní obsahoval aj\nsúpis predložených dokladov. Uvedené konštatovanie platí o to viac, že predložené doklady vyplývajú\nzo samotného kolaudačného rozhodnutia. V tomto smere je potrebné poukázať aj na ustanovenie §\n\n81a ods. 2 Stavebného zákona, nakoľko zo samotného kolaudačného rozhodnutia, ako aj zo zápisnice\n(protokolu, resp. záznamu) z ústneho pojednávania vyplýva, že stavba sa dokončila v súlade s overenou\nprojektovou dokumentáciou, neboli zistené odchýlky od skutočného realizovania stavby a námietky\núčastníkov konania podané neboli.\n- k námietke rozporu s ustanovením § 51 ods. 1 Správneho poriadku uviedol, že ak žalovaný\ndoručil kolaudačné rozhodnutie účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 Stavebného zákona,\nkonal v súlade so Stavebným zákonom. Postup v súlade so zákonom nemôže zakladať nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n- odôvodnenie napadnutého rozhodnutia svojím obsahom zodpovedá veci, o ktorej orgán verejnej správy\nrozhodoval s poukazom na priebeh kolaudačného konania a podklady, na základe ktorých stavebný úrad\nrozhodol. O možnosti podania opravného prostriedku stavebný úrad účastníkov kolaudačného konania\npoučil. Kolaudačné rozhodnutie obsahuje aj názov stavebníka a označenie stavby, z ktorého označenia\nvyplýva aj jej účel. Pokiaľ stavebný úrad konštatoval, že užívanie stavby nebude ohrozovať verejné\nzáujmy, život a zdravie osôb a ani životné prostredie, nebol aj vzhľadom na charakter stavby dôvod\nstanovovať podmienky pre užívanie stavby. Ak nezistil nedostatky skutočného realizovania stavby,\nnebol dôvod určovať lehotu na ich odstránenie. Skutočnosť, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú\nstručné, sama o sebe nemôže spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pokiaľ zodpovedajú\ncharakteru veci, o ktorej orgán verejnej správy v konaní napadnutým rozhodnutím rozhodol.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n4. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) SSP., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n5. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) SSP najmä uviedol,\nže:\n- nepovažuje za správny názor súdu vyjadrený v bodoch 40-41 napadnutého rozsudku, V obci plnenie\njej úloh vykonávajú zamestnanci obce, na ich pracovnoprávne vzťahy sa vzťahuje zákon č. 552/2003\nZ. z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme“).\nZákonník práce sa na zamestnancov obce vo verejnej službe vzťahuje len subsidiárne. Z ustanovenia §\n1 ods. 2 a 3 zákona vyplýva o výkone práce vo verejnom záujme, že o výkon práce vo verejnom záujme\npôjde vtedy, ak zamestnanec vykonáva tieto práce u zamestnávateľa, ktorým je aj obec. Špecifickosť\npracovnoprávnych vzťahov vznikajúcich pri zamestnávaní vo verejnom záujme spočíva okrem iného v\ntom, že zamestnanci sú povinní okrem povinností stanovených Zákonníkom práce plniť aj povinnosti,\nktoré im ukladá predmetný zákon Ako je zrejmé z rozsudku, Ing. M. D. sa preukázal osvedčením o\nodbornej spôsobilosti Č. 028/STRED/93 zo dňa 19.03.1993. Sťažovateľovi je známe, že Ing. M. D.\npôsobí ako živnostník, ktorý mal podľa živnostenského listu do roku 2002 aj oprávnenie na projektovanie\nstavieb. Nevykonával činnosť stavebného úradu sústavne počas najmenej 5 rokov, ako to vyžaduje\nustanovenie § 8 vyhlášky č. 547/2003 Z. z. a nie je známe, či splnil podmienku podľa tohto ustanovenia,\naby mohol naďalej uplatňovať osvedčenie o odbornej spôsobilosti a to, že sa zúčastňoval odbornej\nprípravy podľa § 2 tejto vyhlášky.\n- krajský súd sa v dôvodoch rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že\nžalovaný výkon verejnej správy na úseku stavebného konania preniesol na subjekt súkromného práva a\numožnil mu oboznamovať sa so stavebnými spismi, s chránenými osobnými údajmi účastníkov konania,\nodovzdal mu do dispozície doklady spisy. Údaje v týchto dokladoch a spisoch nepochybne podliehali\npod ochranu osobných údajov a obec ich nemohla dať do dispozície takéhoto subjektu, aj keď s ním\nuzavrela dohodu o pracovnej činnosti.\n- tvrdenie súdu v bode 42 napadnutého rozsudku nie je dôvodné. Nie je povinnosťou prokurátora\nšpecifikovať, ktorému konkrétnemu orgánu štátnej správy mal stavebný úrad začatie kolaudačného\nkonania oznámiť. Je to povinnosťou stavebného úradu, ktorý má riadne a úplne zistiť okruh účastníkov\n\nkonania a dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým je povinný oznámiť začatie konania. V danej veci\nmal preto stavebný úrad vychádzať z okruhu dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré sa vyjadrovali v\nstavebnom konaní. Z kolaudačného spisu je pri tom zrejmé, že stavebný úrad okruh dotknutých orgánov\nštátnej správy vôbec nezisťoval.\n- tvrdenie súdu v bode 43 rozsudku je v rozpore s ustanovením § 80 ods. 2 Stavebného zákona, ktoré\nkogentným spôsobom ukladá stavebnému úradu povinnosť upozorniť účastníkov a dotknuté orgány\nštátnej správy, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne\nneprihliadne. Na tejto zákonnej povinnosti nemení nič okolnosť, že účastníci konania alebo eventuálne\ndotknuté orgány štátnej správy túto možnosť nevyužijú, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 6Sžp 1/2011 z 20.07.2011.\n- z obsahu zápisnice z ústneho konania (správne protokolu) pri tom ani nevyplýva konštatovanie splnenia\npodmienok stavebného povolenia a najmä, či sa dodržali podmienky stavebného povolenia a či sa\nvyhovelo všeobecným požiadavkám na výstavbu podľa § 81 a ods. 1 písm. b) Stavebného zákona.\n- s poukazom na § 51 ods. 1 Správneho poriadku nedoručenie kolaudačného rozhodnutia dotknutým\norgánom štátnej správy vyplýva z toho, že stavebný úrad riadne nezistil okruh týchto orgánov, ani s nimi\nnekonal, hoci je to jeho povinnosťou.\n- s poukazom na § 81 ods. 1 Stavebného zákona prieskumná povinnosť sa musí odraziť aj v dôvodoch\nkolaudačného rozhodnutia. Nikde v kolaudačnom spise a ani v dôvodoch rozhodnutia nie je uvedené,\nči stavebný úrad pri rozhodovaní postupoval v súlade s týmto ustanovením, na základe čoho dospel\nk záveru, že stavba je postavená v súlade so stavebným povolením. Aj s poukazom na § 47 ods.\n2 Správneho poriadku, dôvody napadnutého kolaudačného rozhodnutia nie sú v súlade s týmto\nustanovením a preto je toto kolaudačné rozhodnutie nepreskúmateľné.\n6. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\nB)\n7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že napadnutý rozsudok považuje\nza zákonný, právne aj skutkovo správny. Krajský súd vec riadne preskúmal a dospel k záveru, že\npreskúmavané rozhodnutie ako aj celé konanie ktoré mu predchádzalo bolo v súlade so zákonom.\nPoznamenal, že obsah kasačnej sťažnosti je totožný s podanou žalobou a sťažovateľ neuviedol nič\nnové, čo by doposiaľ nebolo predmetom súdneho preskúmania veci. Na základe uvedeného navrhol,\naby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\n\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.09.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n9. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného\n(kolaudačného rozhodnutia), ktorým povolil ďalšiemu účastníkovi trvalé užívanie stavby „Betónová\nplocha“ na pozemku parc. číslo KNC 1487/38 v k. ú. C., na základe stavebného povolenia vydaného\nobcou Hliník nad Hronom pod č. 2014/00077-2 zo dňa 17. marca 2014, a preto primárne v medziach\nkasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa boli spôsobilé\n\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok\nvykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (t. j. najmä splnenia podmienok konania\na okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu,\nako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených sťažovateľom a žalovaným správnym orgánom, ktoré\nsú obsiahnuté v administratívnom spise.\nPodľa § 2 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným\nzáujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 5 ods. 11 S.s.p. konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora\nnad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 45 ods. 1 S.s.p. prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až\nd) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal\nprotest, ktorému nebolo vyhovené.\nPodľa § 178 ods. 2 S.s.p. prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej\nsprávy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a\nnezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len “zákon o prokuratúre”)\nprokurátor je oprávnený podať protest proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecný\nprávny predpis.\nPodľa § 27 ods. 2 zákona o prokuratúre, ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo\norgán uvedený v odseku 1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd\nžalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 117 ods. 1, 3 Stavebného zákona:\n(1) Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.\n(3) Zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný\npredpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah\nodbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoví\nvšeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.\nPodľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné\nužívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby\nvyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.\nPodľa § 77 Stavebného zákona kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné\npovolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj\ninformačné, reklamné a propagačné zariadenia.\nPodľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby,\nak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.\nPodľa § 79 Stavebného zákona:\n(1) Kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka.\n(2) Návrh na kolaudáciu stavby sa podáva písomne. V návrhu sa uvedie označenie a miesto\nstavby, terénnych úprav alebo miesto ťažobných prác, predpokladaný termín dokončenia stavby alebo\nterénnych úprav, alebo ťažobných prác vrátane vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby\na údaj o tom, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania.\n\nPodľa § 80 Stavebného zákona:\n(1) Stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na\nkolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym\npojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním.\n(2) V oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že\nnámietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.\n(3) Stavebný úrad prizve na kolaudačné konanie projektanta a ak ide o stavbu uskutočnenú svojpomocou\naj osobu, ktorá vykonáva stavebný dozor. Ak je to účelné, prizve aj zhotoviteľa stavby alebo inú osobu.\nPodľa § 81 ods. 1 Stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa\nstavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa\ndodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom\nrozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie\nnebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného\nprostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.\nPodľa § 81a Stavebného zákona:\n(1) Stavebný úrad spíše o ústnom pojednávaní protokol, ktorý obsahuje\na) označenie stavby,\nb) zistenie, či sa dodržali podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia a či sa vyhovelo\nvšeobecným technickým požiadavkám na výstavbu,\nc) porovnávanie skutočného realizovania dokončenej stavby s projektovou dokumentáciou overenou\nstavebným úradom,\nd) súpis zistených odchýlok od skutočného realizovania stavby, prípadne odkaz na podklady\nkolaudačného rozhodnutia,\ne) námietky účastníkov konania,\nf) stanoviská dotknutých orgánov.\n(2) Protokol podľa odseku 1 môže stavebný úrad nahradiť jednoduchým záznamom, najmä ak sa stavba\ndokončila v súlade s overenou dokumentáciou, ak nie sú zistené odchýlky od skutočného realizovania\nstavby a neboli podané námietky účastníkov konania.\nPodľa § 81b Stavebného zákona kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a\nochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak\na) nie je podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní zabezpečené\nvykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny a na kanalizačnú sieť,\nb) nie je zaistená bezpečná a plynulá prevádzka výťahov podľa overenej dokumentácie,\nc) nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám, nie sú splnené podmienky stavebného povolenia\nna nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na vylúčenie negatívnych účinkov stavby na okolité životné\nprostredie, prípadne ich obmedzenie na prípustnú mieru,\nd) nie sú predložené doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok a vyhlásenia výrobcu o\nzhode stavebných výrobkov (§ 43f),\ne) nie je predložený energetický certifikát a ide o bytovú budovu podliehajúcu povinnej energetickej\ncertifikácii.\nPodľa § 82 Stavebného zákona:\n(1) Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia\nsa podmienky užívania stavby.\n(2) V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných\ntechnických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania\nstavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť\niba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom\nsúhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.\n(3) Ak ide o nebytovú budovu, stavebný úrad v podmienkach podľa odseku 2 určí lehotu, do ktorej je\nstavebník povinný predložiť energetický certifikát kolaudovanej budovy; táto lehota nesmie byť dlhšia\nako šesť mesiacov.\n(4) V podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie\ndrobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie\n\npovinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na\nzabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu\nbezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.\n(5) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že\nprevádzkareň je spôsobilá na prevádzku.\nPodľa § 20 Vyhlášky č. 453/2000 Z. z. kolaudačné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí\na) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa,\nb) označenie stavby,\nc) vymedzenie účelu užívania stavby,\nd) podmienky pre užívanie stavby, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom\nchránených záujmov účastníkov konania, najmä z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, zdravia\nľudí, požiarnej ochrany, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,\ne) lehotu na odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby, ktoré vo svojom súhrne\nnebránia riadnemu a nerušenému užívaniu stavby.\nPodľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených\npredpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o\nochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho\npôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a\nvyužití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane,\no zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o\nveterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,\no prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o\ndráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej\nenergetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o\ncivilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe\nzáväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných\npredpisov.\nPodľa § 140a ods. 1, ods.3 Stavebného zákona:\n(1) Dotknutým orgánom podľa tohto zákona je\na) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak\nkonanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto\nzákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí,\nb) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na\njej území, okrem stavieb uvedených v § 117b,\nc) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje\nosobitný predpis.\n(3) dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci\nsvojej pôsobnosti najmú tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa §\n140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom\nspoločné úkony podľa tohto zákona.\nPodľa § 140 Stavebného poriadku ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 143 Stavebného zákona podrobnosti o\na) obsahu a spôsobe spracovania územnoplánovacích podkladov, územnoplánovacej dokumentácie a\nich zadaní, registračných listov územných plánov a o obsahu územnoplánovacích činností,\nb) obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a\núzemnoplánovacej dokumentácie obcí a o spôsobe ich overenia,\nc) obsahu rozhodnutí, návrhov na jeho vydanie a rozsahu a obsahu prikladanej dokumentácie, ohlásení\ndrobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác,\nd) všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na\nstavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ustanoví všeobecne záväzný\nprávny predpis, ktorý vydá ministerstvo.\n\nPodľa § 47 ods. 1-5 Správneho poriadku\n(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie\nnie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\n(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n(4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti\nnemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie\nobsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.\n(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania\nrozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú\npečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy\nmôžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.\nPodľa § 51 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením\npísomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je\ndňom jeho oznámenia.\n10. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.\n11. Sťažovateľ namietal, že krajský súd vec nesprávne posúdil. Vo vzťahu k uvedenej námietke dôvodu\nkasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný\ndôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho\nvýkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia\nustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod\nzakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako\nnesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený\nfaktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a\nv neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.\n12. Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a\nriadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume\nzákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu\nprekážku, ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s\nčl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu\nprekážku.\n13. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci.\n14. Kasačný súd dáva do pozornosti, že žaloba prokurátora predstavuje osobitný prostriedok\npreskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, z hľadiska toho, že sám účastník sa necíti\nukrátený na svojich právach a preto takúto žalobu nepodal. Samotná žaloba prokurátora slúži k plneniu\núloh prokuratúry v zmysle ustanovení zákona o prokuratúre, chráni objektívne právo, pričom prokurátor\ndo prijatia nového správneho súdneho poriadku (žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963\nZb ), v zmysle § 249 O.s.p. pri podaní žaloby mal dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo\nnajmenej dotknuté. S.s.p. obdobné ustanovenie neobsahuje, avšak nebolo možné odhliadnuť od toho,\nže protest prokurátora bol podaný za účinnosti O.s.p. (2.12.2015) a žaloba sťažovateľa dňa 26.4.2016,\nteda v čase, keď O.s.p. takýto imperatív obsahovalo. Bez ohľadu na skutočnosť, že S.s.p. otázku čo\nnajmenšieho dotyku práv nadobudnutých v dobrej viere, ktorú predstavovala v pôvodnej právnej úprave\n(§ 249 ods. 3 O.s.p.) ako určitý materiálny korektív spojený so žalobnou ingerenciou prokurátora súčasné\n\nznenie ustanovenia § 45 S.s.p. (oprávnenie prokurátora) už neobsahuje, nič to nemení na veci, že\nustanovenie § 3 ods. 1 zákona o prokuratúre prokuratúre ukladá chrániť práva a zákonom chránené\nzáujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Podľa § 3 ods. 2 predmetného zákona, prokuratúra je v\nrozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu\nzákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie\nzodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky\nzákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana\npráv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.\n15. Ustanovenie § 491 ods. 2 S.s.p. pamätá na ochranu účastníka konania, keď aplikáciu S.s.p. vylučuje\nv prípade, že sa má S.s.p. použiť na konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak\nby boli v jeho neprospech. Avšak vylúčenie ustanovení S.s.p. v neprospech sa vzťahuje len na účastníka\nv pozícii žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba.\n16. V posudzovanej veci však takéto nepochybne novým zákonom (S.s.p.) spôsobené nevýhodné\npostavenie osoby, v neprospech ktorej vylúčenia ustanovení S.s.p. neprichádzalo do úvahy (v pozícii\nžalobcu je prokurátor), nemohlo zostať zo strany kasačného súdu bez povšimnutia, pretože práve\nna strane žalobcu (prokurátora) došlo ku kolízii práv a povinností, a to na jednej starne ochrany\nobjektívneho práva a na strane druhej povinnosti ochrany práv a zákonom chránených záujmov, ktoré\nzákon o prokuratúre ukladá chrániť (§ 3 ods. 1 zákona o prokuratúre).\n17. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky:\n„K imanentným znakom právneho štátu v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí aj\nprincíp právnej istoty, ktorý je spolu s princípom spravodlivosti znakom materiálneho právneho štátu.\nPrincíp právnej istoty vyjadruje požiadavku na jasnosť, určitosť a stálosť rozhodnutí orgánov verejnej\nmoci, ako aj požiadavku na ich presadzovanie zákonom ustanoveným spôsobom v primeranom čase.\nSúčasťou právnej istoty je dôvera osôb v právny poriadok (ligitimate trust), resp. v obsah rozhodnutí\na postupov orgánov verejnej moci. Užšou kategóriou ako právna istota je aj legitímne očakávanie\n(napríklad Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2008, sp. zn. PL. ÚS 16/06, Nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2007, sp. zn. PL. ÚS 12/05). Účelom legitímneho\nočakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb\npred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého\nvýsledku sa spoliehali (napríklad Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2009, sp. zn.\nPL. ÚS 16/06, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. februára 2008, sp. zn. PL. ÚS 10/04).\nV právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú\nprávna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl.\n1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou\nvšetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli\npriznané“ (napr. I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSR 1999, s. 382). „Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca\nna legitímne očakávania. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie,\nktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo\ndňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007).\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „ústavný súd“) vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 21/08\nposkytol pred princípom ochrany ústavnosti a zákonnosti práve ochranu princípu právnej istoty dôvodiac,\nže : „...Po uplynutí lehoty, ktorú zákonodarca zohľadňujúci, rešpektujúci a chrániaci ústavné princípy\na ústavou chránené hodnoty považuje za primeranú na zásah do právoplatných rozhodnutí orgánov\nverejnej moci, sa v materiálnom právnom štáte v kolízii dvoch ústavných princípov - princípu právnej\nistoty a princípu ochrany ústavnosti a zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty, čím sa\nokrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv.“\n18. Je pravdou, že vyššie citovaný nález ústavného súdu bol založený na skutočnostiach, ktoré\nsa nepribližujú skutkovému stavu v prejednávanej veci, avšak kasačný súd chcel týmto nálezom\ndemonštrovať, že princíp zákonnosti nemá v porovnaní s ostatnými princípmi materiálneho právneho\nštátu, medzi ktoré nepochybne princíp právnej istoty patrí, zaručený primát, a preto je potrebné\n\nkaždý prejednávaný prípad posudzovať s prihliadnutím na všetky konkrétnosti daného prípadu (jeho\nosobitosti).\n19. Práve s ohľadom na vyššie uvedené bolo pre kasačný súd v danej veci rozhodujúce posúdiť nie len\nrelevantnosť námietok sťažovateľa, ktorými sa bude zaoberať nižšie, ale aj mieru zavinenia žalovaného,\nna výsledku, ktoré hodnotil sťažovateľ ako vady konania, ktoré vyústili do napadnutého rozhodnutia,\nteda proporcionalitu výsledku zamýšľaného žalobou od výsledku tohto posúdenia.\n20. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že princíp právnej istoty môže pri uplatňovaní oprávnení\nprokurátora, ako je protest či žaloba ustúpiť iba výnimočne a to za účelom zaistenia nápravy\nnezákonných rozhodnutí, a teda opravy podstatnejších či základných vád alebo omylov, ale nie z dôvodu\nakejkoľvek snahy o právnu čistotu ako to bolo v predmetnej veci.\n21. K námietke nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorú sťažovateľ videl v tom, že za žalovaného\nako stavebný úrad v kolaudačnom konaní konal a rozhodol Ing. M. D. ako neoprávnená osoba sa\nkasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje s názorom krajského súdu a v podrobnostiach na tento správny\nnázor odkazuje (body 40-41 napadnutého rozsudku). Kasačný súd dodáva, že napadnuté rozhodnutie\nnie je nulitným právnym aktom ako tvrdil sťažovateľ, nakoľko rozhodnutie nevykazuje žiadne znaky\nnulitnosti, rozhodnutie bolo vydané žalovaným, ktorého právomoc rozhodovať vo veci nespochybnil\nani sťažovateľ, je podpísané štatutárnym orgánom žalovaného a žalovaný činnosť stavebného úradu\nzabezpečil prostredníctvom zamestnanca, ktorý spĺňal osobitný kvalifikačný predpoklad.\n22. K nulitnosti právneho aktu kasačný súd ďalej uvádza, že v latinskej vete „Quod nullum est, nullum\nprodusit effectum“ je vystihnutá všetka podstata nulitnosti. Správne rozhodnutie je nulitné/ ničotné, keď\npre svoje vážne chyby nie je schopné vyvolať žiadne verejnoprávna účinky. Hľadí sa na neho, ako by\nvôbec neexistovalo, teda nebolo. Ide o právne nullum. Preto sa vedľa pojmu „ničotnosť“ možno stretnúť\ns jeho latinským ekvivalentom v podobe pojmu nullita (nulita). Z pohľadu všeobecnej právnej teórie\nsa o nulitnosti / ničotnosti hovorí tak, že akt, ktorý nemá špecifické náležitosti právneho aktu nie je\naktom právnym, ale aktom z právneho hľadiska ničotným - paaktom. Inak povedané o ničotnosti aktu\nsa hovorí vtedy, ak vykazuje také právne nedostatky, že ho musíme považovať za právne „nič“, za\nakt, ktorý po práve neexistuje, akt, ktorý je právne irelevantný. V tejto všeobecnej a stručne načrtnutej\ncharakteristike podstaty ničotnosti, ako kvalifikovaného právneho nič, panuje ako v judikatúre súdov, tak\naj v doktríne jednota, že ničotnosť predstavuje špecifickú skupinu vád správnych rozhodnutí, ktoré pre\nneho znamenajú negatívne právne dôsledky popierajúce vo svojom dôsledku jeho vlastnú existenciu, čo\ndo povahy vady ide o tie najťažšie, či najzávažnejšie. Preto sú s ničotnosťou spojené i tie najvážnejšie\ndôsledky. Závažnosť vád spôsobuje, že sa u neexistujúceho správneho rozhodnutia ani neuplatní inak\nobvyklá zásada prezumpcie správnosti správnych aktov, ktorou disponujú ostatné chybné správne\nrozhodnutia. V prípade ničotnosti nie je žiadny z adresátov takto postihnutého správneho rozhodnutia, či\nďalších subjektov a správnych orgánov povinný rozhodnutie rešpektovať a riadiť sa ním. Preto absolútne\nzmätočné správne akty (ničotná správne rozhodnutie) možno označiť za paakty.\n23. Na základe vyššie uvedeného, s poukazom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nvydal správny orgán k tomu zákonom zmocnený a žalovaný činnosť stavebného úradu zabezpečil\nprostredníctvom zamestnanca, ktorý spĺňal osobitný kvalifikačný predpoklad, námietku sťažovateľa o\nnulite takéhoto rozhodnutia vyhodnotil kasačný súd rovnako ako krajský súd za nedôvodnú.\n24. K námietke sťažovateľa, že oznámenie o začatí kolaudačného konania neobsahuje upozornenie\npodľa § 80 ods. 2 Stavebného zákona o tom, že účastníci a dotknuté orgány môžu námietky a stanoviská\nuplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne, sa kasačný súd stotožňuje s\nnázorom krajského súdu, že z administratívneho spisu vyplýva, že oznámenie o začatí kolaudačného\nkonania upozornenie podľa § 80 ods. 2 Stavebného zákona neobsahuje. Takéto pochybenie žalovaného\nby mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia iba v prípade, ak by námietky a stanoviská\nboli uplatnené, čo aj po uskutočnení ústneho pojednávania a na tieto stanoviská by stavebný úrad\nneprihliadol, resp. pokiaľ by uplatnenie námietok a stanovísk stavebný úrad vôbec nepripustil. Z obsahu\nadministratívneho spisu však vyplynulo, že námietky uplatnené neboli, preto krajský súd správne ustálil,\nže pochybenie žalovaného nemá charakter podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy. Aj podľa kasačného súdu nie každé porušenie ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy má charakter podstatného porušenia týchto ustanovení. K podstatnému porušeniu\n\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v prípade kolaudačného konania by došlo vtedy,\npokiaľ by účastník konania alebo dotknutý orgán na koncentračnú zásadu v lehote upozornený nebol a\nak by stavebný úrad neprihliadol na námietky a stanoviská účastníka konania, resp. dotknutého orgánu,\nčo aj oneskorene podané.\n25. K namietanému porušeniu ustanovenia § 81a ods. l Stavebného zákona, keď sťažovateľ tvrdil,\nže protokol o ústnom pojednávaní nemá náležitosti podľa uvedeného ustanovenia zákona, nakoľko z\nneho nie je zrejmé, aké doklady stavebník ku kolaudačnému konaniu predložil a žalovaný bez posúdenia\nzákonom predpísaných dokladov nemohol zákonne vyhodnotiť, či boli splnené zákonné podmienky\npre kolaudáciu stavby kasačný súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom krajského\nsúdu, že takáto námietka je nedôvodná, nakoľko ustanovenie § 81a ods. l Stavebného zákona výslovne\nnevyžaduje, aby protokol o ústnom pojednávaní obsahoval aj súpis predložených dokladov. Uvedené\nplatí o to viac, že predložené doklady vyplývajú zo samotného kolaudačného rozhodnutia.\n26. K namietanému rozporu s ustanovením § 51 ods. l Správneho poriadku kasačný súd uvádza, že ani\ntáto námietka nemohla obstáť, nakoľko účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby,\nak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Ak stavebný úrad zlúči s\nkolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci\nstavebného konania, ktorých by sa zmena mohla týkať (§ 78 Stavebného zákona). Pokiaľ žalovaný\ndoručil napadnuté rozhodnutie ďalšiemu účastníkovi ako aj stavebnému dozoru, v konaní nepochybil.\nPrípadné dotknuté orgány nie sú účastníkmi kolaudačného konania. Ako správne uviedol krajský súd\nokruh účastníkov kolaudačného konania je odlišný od okruhu účastníkov stavebného konania (§ 59\nods. l Stavebného zákona). Stavebný zákon je vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní\nšpeciálnym predpisom, a preto má aplikačnú prednosť. Pokiaľ ku zmene stavby oproti projektu stavby\nnedošlo, resp. pokiaľ stavebný úrad konštatoval, že nejde o podstatné zmeny a nie je nutné ich osobitne\nprerokovať, projektant nie je účastníkom kolaudačného konania. Ak teda žalovaný doručil kolaudačné\nrozhodnutie účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 Stavebného zákona, konal v súlade so\nStavebným zákonom.\n27. Vo svetle uvedeného v bode 27. nie je dôvodný ani namietaný rozpor s ustanovením § 80 ods.\n1 Stavebného zákona. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že okruh dotknutých\nsubjektov nevyhnutne závisí od charakteru a rozsahu stavby a od toho, akým spôsobom stavba\nmá, resp. môže mať vplyv na záujem chránený osobitnými predpismi (§ 126 ods. 1). Podľa druhu a\núčelu predmetnej stavby (jednoduchá betónová plocha), a miesta na ktorom bola vybudovaná, (sa\nv kolaudačnom konaní nevyjadrujú orgány štátnej správy, ktoré sú inak príslušné podľa osobitných\npredpisov a ani iné dotknuté orgány) ako aj vzhľadom na to, že v priebehu výstavby nedošlo k žiadnej\nzmene oproti dokumentácii overenej v stavebnom konaní, teda nedošlo ani k zlúčeniu kolaudačného\nkonania s konaním o povolení nepodstatných zmien, stavebný úrad v súlade s § 80 ods. 1 Stavebného\nzákona oznámil začatie kolaudačného konania všetkým známym účastníkom. Súd poukazuje aj na\nobsah kolaudačného rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že užívanie stavby nebude ohrozovať verejný\nzáujem, život zdravie osôb ani životné prostredie.\n28. K námietke, že kolaudačné rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti, dôvody rozhodnutia sú\nstručné, bez riadneho zdôvodnenia a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, kasačný súd\nuvádza, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením aplikovaného\nustanovenia § 82 ods. l Stavebného zákona. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia svojím obsahom\nzodpovedá veci, o ktorej orgán verejnej správy rozhodoval s poukazom na priebeh kolaudačného\nkonania a podklady, na základe ktorých stavebný úrad rozhodol. O možnosti podania opravného\nprostriedku stavebný úrad účastníkov kolaudačného konania poučil. Kolaudačné rozhodnutie obsahuje\nnázov stavebníka a označenie stavby, z ktorého označenia vyplýva aj jej účel. Pokiaľ stavebný úrad\nkonštatoval, že užívanie stavby nebude ohrozovať verejné záujmy, život a zdravie osôb a ani životné\nprostredie, nebol aj vzhľadom na charakter stavby dôvod stanovovať podmienky pre užívanie stavby.\nAk nezistil nedostatky skutočného realizovania stavby, nebol dôvod určovať lehotu na ich odstránenie.\nStručnosť rozhodnutia sama o sebe nemôže spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia, pokiaľ zodpovedá\ncharakteru veci, o ktorej orgán verejnej správy v konaní napadnutým rozhodnutím rozhodol.\n\n29. Z vyššie uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď\nžalobu sťažovateľa/žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú preto kasačný\nsúd v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.\nPodľa § 461 S.s.p. platí, že kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie\nje dôvodná.\n30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167\nods. 1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S.\ns. p. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov nepriznal, nakoľko mu kasačný súd žiadnu povinnosť, pri ktorej\nby mu vznikli trovy, neuložil (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky § 169 S.s.p.).\n31. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 1935, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d"}, {"guid": "ussr:6289ba76-524a-4af4-b706-5cf41e79e65d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-30", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6289ba76-524a-4af4-b706-5cf41e79e65d"}, {"guid": "ussr:24ff99c8-435a-4907-9549-494d5fec0791", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/05 z 28. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-28", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24ff99c8-435a-4907-9549-494d5fec0791"}, {"guid": "ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 z 30. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-30", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae"}], "citovane_v": []}