{"guid": "598b4187-a579-4185-b7ea-1002f2b63e30:27ea09f5-e7b4-4511-a119-7c6efcfe180e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6016200464.1", "spisova_znacka": "5Asan/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/6/2017 z 28. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2018, sp. zn. 5Asan/6/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6016200464.1", "identifikacne_cislo": "6016200464", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2018-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-21.odsek-3", "nazov": "§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-21.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-6", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/27ea09f5-e7b4-4511-a119-7c6efcfe180e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200464.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200464.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200464.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/6/2017\n6016200464\n28. 06. 2018\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2018:6016200464.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): Slowiss Invest, s.r.o., so sídlom Mládežnícka 403/49, Banská Bystrica, IČO: 47 206 624,\nprávne zastúpený: JUDr. Ladislav Faludi, advokát so sídlom ul. 9. mája 20, Vidiná, proti žalovanému:\nNárodný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OPS/BEZ/2016/2335, O-74/2016 zo dňa 9. marca 2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/57/2016-28 zo dňa 24. novembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/57/2016-28 zo dňa 24. novembra 2016 z a m i e t a.\nKasačnému sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 24S/57/2016-28 zo dňa 24.\nnovembra 2016 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. OPS/BEZ/2016/2335, O-74/2016 zo dňa 09.03.2016. O trovách konania rozhodol s poukazom na §\n167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/2335, O-74/2016 zo dňa 09.03.2016 žalovaný ako odvolací orgán\npodľa § 6 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon\nč. 125/2006 Z.z.“) a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu - Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k.: 268/15-1.0/pok/r. zo dňa\n11.12.2015, ktorým žalobcovi uložil podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu\nvo výške 3 000,- € za porušenie:\n- § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. spočívajúce v tom, že\nžalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch 01.04.2014 až\n06.05.2014 využíval závislú prácu zamestnanca - Ing. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., ktorý pre\nžalobcu vykonával druh práce - účtovníčka, mal so zamestnancom založený pracovnoprávny vzťah\npodľa osobitného predpisu - Pracovnú zmluvu zo dňa 31.03.2014, pracovný pomer od 01.04.2014,\ndohodnutú mzdu 44,- € mesačne a pracovný čas 2,5 hodiny týždenne, avšak nesplnil si oznamovaciu\npovinnosť voči Sociálnej poisťovni najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca podľa § 231\nods. 1 písm. b/ bodu 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č.461/2003 Z.z.“).\n\n- § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. spočívajúce v tom, že žalobca\nako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch 15.01.2014 a 16.01.2014\nvyužíval závislú prácu zamestnanca - Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., ktorý pre žalobcu vykonával\ndruh práce - administratívny pracovník, mal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného\npredpisu - Pracovnú zmluvu zo dňa 13.01.2014, pracovný pomer od 15.01.2014, dohodnutú mzdu 352,€ mesačne a pracovný čas 40 hodín týždenne, avšak nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej\npoisťovni najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bodu 1\nzákona č. 461/2003 Z.z.\n3. Inšpektorát práce Banská Bystrica ako prvostupňový správny orgán pod č.268/15-1.0/pok/ozn. zo\ndňa 07.10.2015 oznámil žalobcovi začatie správneho konania o správnom delikte uvedenom v bodoch\n2-3 protokolu č. IBB-23-39-2.3/P-E24, B26-15 zo dňa 18.08.2015, poukázal na doklady preukazujúce\nporušenie povinnosti, upozornil na zákonnú sankciu za správny delikt a vyzval žalobcu, aby sa k\noznámeniu vyjadril a predložil správnemu orgánu dôkazy na objasnenie skutkového stavu a miery\nzodpovednosti. Žalobca na výzvu inšpektorátu práce uviedol, že ako zamestnávateľ nevyužíval závislú\nprácu a teda nemohol naplniť skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania. V ďalšom vyjadrení\nuviedol, že v predmetnej veci zistenie inšpektorátu práce je porušením povinnosti vyplývajúcej z\npredpisov sociálneho poistenia a nejde o nelegálnu prácu ani o nelegálne zamestnávanie. Tento\nnedostatok bol zistený aj na základe kontroly Sociálnej poisťovne a na základe jej kontroly bola žalobcovi\nuložená sankcia - pokuta vo výške 35,- € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods.1 písm. b/\nzákona č. 461/2003 Z.z. Zdôraznil, že pokuta uložená Sociálnou poisťovňou bola uhradená a poukázal\nna zásadu „ne bis in idem“. Po stanovisku inšpektora práce prvostupňový správny orgán - Inšpektorát\npráce Banská Bystrica rozhodnutím č. 268/15-1.0/pok/r. zo dňa 11.12.2015 podľa § 19 ods. 2 písm. a/\nbod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov uvedených v\n§ 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z., konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.\nb/ zákona č. 82/2005 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 000,- € splatnú do 15 dní od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť, že u žalobcu bola\nvykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, mzdových\npredpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Pri výkone inšpekcie práce\nbolo zistené, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch 01.04.2014 až\n06.05.2014 využíval závislú prácu zamestnanca - Ing. T. W., ktorá pre žalobcu vykonávala druh práce\n- účtovníčka, mala založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu s dohodnutou mzdou a\npracovným časom, pričom žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni najneskôr\npred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Taktiež bolo zistené, že žalobca ako zamestnávateľ\nvyužíval závislú prácu zamestnankyne Z. D., ktorá pre žalobcu vykonávala druh práce - administratívny\npracovník, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, dohodnutú mzdu a\ndohodnutý pracovný čas. Taktiež v tomto prípade si žalobca ako zamestnávateľ nesplnil oznamovaciu\npovinnosť voči Sociálnej poisťovni najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Vyššie\nuvedené konanie bolo kvalifikované ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/\nzákona č. 82/2005 Z.z. Vykonanou kontrolou prvostupňový správny orgán zistil, že žalobca uzatvoril\nso zamestnankyňou Ing. T. W. pracovnú zmluvu dňa 31.03.2014, pracovný pomer od 01.04.2014\nuzatvorený na druh práce - účtovníčka. Podľa registračného listu fyzickej osoby - prihlášky do Sociálnej\npoisťovne, žalobca doručil prihlášku do Sociálnej poisťovne dňa 06.05.2014 s dátumom prihlásenia\nzamestnankyne k 01.04.2014. Z evidencie pracovného času predloženej žalobcom bolo zistené, že\nuvedená zamestnankyňa začala po prvýkrát vykonávať závislú prácu pre žalobcu dňa 01.04.2014 o 8:00\nhod. a ďalej nepretržite pracovala v apríli 2014 v pracovné dni v pondelok až piatok od 8:00 hod. do\n8:30 hod. celý kalendárny mesiac. Pokiaľ ide o zamestnankyňu Z. D., pracovná zmluva bola uzatvorená\ndňa 13.01.2014 s pracovným pomerom od 15.01.2014 uzatvoreným na druh práce - administratívna\npracovníčka. Žalobca doručil prihlášku do Sociálnej poisťovne dňa 16.01.2014 s dátumom prihlásenia\nzamestnankyne k 15.01.2014. Vo vzťahu k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu prvostupňový správny\norgán uviedol, že právny zástupca nepoukázal na dôvod, prečo nenaplnil skutkovú podstatu nelegálneho\nzamestnávania ani nepredložil žiadne nové listinné dôkazy. Žalobca iba tvrdil, že na základe kontroly\nzo Sociálnej poisťovne mu bola uložená sankcia za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1\npísm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a pokuta\nbola uhradená. S poukazom na zásadu ne bis in idem mal za to, že žalobca za uvedené porušenie\npovinnosti nemôže byť potrestaný. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca na podporu\nsvojich tvrdení nepredložil žiadne listinné dôkazy a vzhľadom na inštitút objektívnej zodpovednosti za\nsprávne delikty zamestnávateľ nesie zodpovednosť už tým, že k samotnému nedostatku, resp. porušeniu\n\ndošlo. Správny orgán nezohľadňuje, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie. V zmysle\nzákona č. 82/2005 Z.z., je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť, aby bol zamestnanec prihlásený v\nregistri Sociálnej poisťovne ešte pred začiatkom výkonu závislej práce. Nesplnením tejto povinnosti včas\nžalobca naplnil znaky skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania, ktoré zákon definuje ako správny\ndelikt a jednoznačne prikazuje inšpektorátu práce ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce\nvyvodiť postihy v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. Skutková podstata žalobcom naplneného správneho\ndeliktu spočíva v tom, že napriek skutočnosti, že uzatvoril so zamestnancami pracovnoprávny vzťah v\nzmysle Zákonníka práce, nesplnil si povinnosť upravenú osobitným právnym predpisom - zákonom č.\n461/2003 Z.z., a teda neprihlásil zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne pred začiatkom výkonu\nzávislej práce. Vo vzťahu k pokute a jej výške prvostupňový správny orgán poukázal na ustanovenie\n§ 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. Zo strany žalobcu došlo k naplneniu skutkovej\npodstaty nelegálneho zamestnávania. Pri výške uloženej pokuty prvostupňový správny orgán zohľadnil\ndobu protiprávnosti, počet zamestnancov žalobcu a počet zamestnancov, ktorých žalobca nelegálne\nzamestnával. Zohľadnil aj skutočnosť, že ide o prvý výkon inšpekcie práce žalobcu zameraný na\nkontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania a nejde o opakované zistenie uvedeného\nnedostatku. Zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca zistený nedostatok odstránil pred výkonom inšpekcie\npráce. Prvostupňový právny orgán mal za to, že uložená pokuta splní výchovný účel, odradí žalobcu\nv budúcnosti od protiprávneho konania a pokuta uložená v rámci zákonnej sadzby splní aj represívnu\nfunkciu vzhľadom na protiprávne konanie žalobcu a dobu tohto protiprávneho konania.\n4. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom\nstanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/2335, O-74/2016 zo dňa\n09.03.2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. S\nohľadom na zistené skutočnosti a zistený skutkový stav mal za to, že prvostupňový správny orgán\njednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti\nna § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z.. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne\nvyvrátili zistené porušenie povinnosti. Nesplnenie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni bolo\npreukázané registračnými listami fyzických osôb - prihláškami do Sociálnej poisťovne. Pokiaľ žalobca\nnamietal, že v predmetnej veci mu už bola uložená pokuta rozhodnutím Sociálnej poisťovne, žalovaný\nzdôraznil, že týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa uložila pokutu za porušenie § 231 ods. 1 písm.\nb/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z., teda za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona č.461/2003\nZ.z. Uvedené nemožno stotožňovať s porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/\nzákona č. 82/2005 Z.z., nakoľko toto ustanovenie právneho predpisu chráni odlišný verejný záujem\nspočívajúci v ochrane pracovného trhu pred nelegálnym zamestnávaním. Táto skutočnosť je vyjadrená\nskutkovou podstatou správneho deliktu zakotvenou vo vyššie uvádzanom ustanovení zákona s odkazom\nna § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Pokiaľ obdobný skutok je postihovaný\ndvomi alebo viacerými orgánmi verejnej správy, na základe rôznych právnych predpisov, je rozhodujúci\nverejný záujem, ktorý je nepochybne odlišný. Odlišnosť verejného záujmu na ochrane pracovného trhu\npred nelegálnym zamestnávaním možno preukázať nielen prísnejšími sankciami zákona č. 82/2005\nZ.z., ale aj vedením zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch\nporušili zákaz nelegálneho zamestnávania ako ďalšieho sankčného nástroja odradzujúceho tieto\nsubjekty od porušovania zákazu nelegálneho zamestnávania alebo zaradením opakovaného porušenia\nzákazu nelegálneho zamestnávania medzi osobitne závažné porušenia zákona na účely zrušenia\nživnostenského oprávnenia. Ak žalobca namietal, že nedostatky boli odstránené ešte pred začatím\nvýkonu inšpekcie práce, žalovaný zdôraznil, resp. poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za\nsprávne delikty, podľa ktorého zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda\nk porušeniu došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa\njedná o zavinené, alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej\nzodpovednosti zamestnávateľa nepodstatným, či k pochybeniu došlo pod vplyvom určitých okolností,\nzavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Zamestnávateľ\nje povinný prihlásiť zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu činnosti a nie\npred začatím výkonu inšpekcie práce. Žalovaný po posúdení veci mal za to, že prvostupňový správny\norgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z\nrelevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Žalobca neuviedol\nskutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili zistený správny\ndelikt. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na\nzákonné relevantné skutočnosti vyplývajúce z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 a ods. 6 zákona\nč. 125/2006 Z.z. Žalovaný nemal zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu, nakoľko povinnosť jej\n\nuloženia vyplýva priamo zo zákona. Ani prvostupňový správny orgán nemohol znížiť uloženú pokutu pod\nzákonom stanovenú hranicu, nakoľko by to bolo v rozpore so zákonom č. 125/2006 Z.z.. Žalovaný tak\nkonštatoval, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci, kde podkladom pre rozhodovanie boli písomné doklady nachádzajúce sa v odvolacom spise, čo\nbolo v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 2 , 3 a 4, § 32 a § 34 správneho poriadku.\n5. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že prvostupňový správny orgán sa s námietkami žalobcu\nnezaoberal a dostatočným spôsobom nezistil skutkový stav tak, aby bolo možné vo veci zákonne\nrozhodnúť. Nie je zrejmé, z akého dôvodu si prvostupňový správny orgán nezabezpečil spis z kontroly\nSociálnej poisťovne, pobočky Lučenec a tiež právoplatné rozhodnutie v súvislosti s uložením pokuty\nza porušenie povinnosti prihlásiť zamestnanca na dôchodkové poistenie najneskôr pred začatím\nvýkonu činnosti zamestnanca. Zdôraznil, že porušenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa prihlásiť\nzamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred\nzačatím výkonu činnosti zamestnanca (podľa § 231 ods.1 písm. b/ zákona č.461/2003 Z.z.) bolo\nzistené a odstránené na základe kontroly Sociálnej poisťovne. O výsledku kontroly bol vyhotovený\nProtokol č. 700-2210024814-AG 02/14 o výsledku kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie\na príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Za porušenie povinnosti (prihlásiť zamestnanca do\nregistra poistencov) bola žalobcovi uložená sankcia vo forme pokuty vo výške 35,- €. Rozhodnutie\nSociálnej poisťovne o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Pokuta bola uhradená,\na teda vykonaná. Zdôraznil, že jediným previnením žalobcu bolo nesplnenie oznamovacej povinnosti\nprihlásiť zamestnanca na dôchodkové poistenie najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,\nza ktoré porušenie bola žalobcovi uložená sankcia, ktorá bola vykonaná. Skutkové vymedzenie tak, ako\nbolo zistené, nebolo možné považovať za nelegálnu prácu. Samotné nelegálne zamestnávanie, tak ako\nje upravené podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. s odkazom na § 231 ods.1 písm. b/ zákona\nč.461/2003 Z.z., žalobca považoval za duálnu právnu úpravu s poukazom na existujúcu právnu úpravu\n§ 239 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko v oboch prípadoch je chráneným záujmom včasné prihlásenie\nzamestnanca na dôchodkové poistenie a preto nie je možné sa stotožniť s úvahou žalovaného ohľadom\nodlišného chráneného záujmu v súvislosti s ochranou pracovného trhu. Ustanovenie § 2 ods.2 písm.\nb/ zákona č. 82/2005 Z.z. je lex generalis vo vzťahu k ustanoveniu § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1\nzákona č.461/2003 Z.z., na ktorý odkazuje a právna úprava lex specialis má pred právnou úpravou lex\ngeneralis prednosť. Žalobca tiež uviedol, že nikto nemôže byť dvakrát postihnutý za ten istý skutok, bez\nohľadu na akúkoľvek zákonnú alebo nezákonnú, ústavnú alebo protiústavnú úpravu zákona č. 82/2005\nZ.z. Napokon mal za to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako\naj pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce a vec nebola správne právne\nposúdená.\n6. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe pridržal argumentácie obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí.\n7. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zdôraznil, že v danom prípade nejde o obdobný skutok,\nale o skutok totožný, bez ohľadu na jeho právnu kvalifikáciu. Nie je pritom zrejmé, o aké ustanovenie\nprávneho predpisu sa žalovaný opiera, pokiaľ tvrdí, že pre posúdenie skutku viacerými orgánmi verejnej\nsprávy na základe rôznych predpisov je rozhodujúci verejný záujem. Mal za to, že v zmysle zásady\n„ne bis in idem“ , žiadna osoba, nemôže byť opätovne postihnutá za ten istý skutok. Omeškanie\nohlasovacej povinnosti v súvislosti s právnou úpravou nie je možné považovať za nelegálnu prácu podľa\n§ 2 ods.1 zákona č. 82/2005 Z.z. Napriek formálnemu naplneniu všeobecnej skutkovej podstaty, ktorým\nje využívanie závislej práce zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a nesplnením povinnosti podľa\nosobitného predpisu, konanie žalobcu nie je možné považovať za nelegálne zamestnávanie, ale len za\nomeškanie s povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 231 ods.1 písm. b/ bod 1 zákona č.461/2003\nZ.z..\n8. Krajský súd mal za to, že v administratívnom a ani v súdnom konaní medzi účastníkmi\npreskúmavacieho konania nebolo sporné, že na strane žalobcu nedošlo k splneniu povinnosti prihlásiť\nzamestnancov do príslušného registra Sociálnej poisťovne včas, a teda najneskôr pred začatím\nvýkonu činnosti zamestnanca. Podľa skutkových zistení žalobca prihlásil zamestnankyňu Ing. T. W. do\nSociálnej poisťovne dňa 06.05.2014, napriek tomu, že vykonávať závislú prácu začala dňa 01.04.2014.\nZamestnankyňu Z. D. prihlásil do Sociálnej poisťovne dňa 16.01.2014, aj keď závislú prácu začala\nvykonávať už dňa 15.01.2014.\n\n9. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správne orgány nezistili dostatočne skutkový stav s prihliadnutím\nna existenciu rozhodnutia Sociálnej poisťovne o uložení pokuty za porušenie povinnosti zamestnávateľa\nvyplývajúce z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z., tvrdiac, že napadnuté\nrozhodnutie je nezákonné z dôvodu nevyžiadania príslušného spisu Sociálnej poisťovne a rozhodnutia o\nuložení pokuty, krajský súd uviedol, že z odôvodenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa\nskutočnosťou, že žalobcovi bola zo strany Sociálnej poisťovne uložená pokuta, zaoberal a vysporiadal\nsa s ňou. Konštatoval, že uloženie pokuty zo strany Sociálnej poisťovne za porušenie ustanovenia\n§ 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nemožno stotožňovať s porušením § 3 ods. 2\nv nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. a poukázal na odlišný verejný záujem\nchránený zákonom č. 461/2003 Z.z. a zákonom č. 82/2005 Z.z. Žalovaný existenciu rozhodnutia\nSociálnej poisťovne nespochybnil, uložením tejto pokuty sa zaoberal, a preto nemožno konštatovať\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.\n10. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, ktorou namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, krajský súd konštatoval, že takouto vadou napadnuté\nrozhodnutie netrpí a zároveň žalobná námietka je nekonkrétna. Podľa názoru krajského súdu, z obsahu\nžaloby nevyplýva, z akého dôvodu žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné\nokrem tvrdenia, že si nezabezpečil príslušný spis a rozhodnutie Sociálnej poisťovne (o uložení pokuty).\nExistenciou takéhoto rozhodnutia sa žalovaný zaoberal a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, z akého\ndôvodu nepovažoval za potrebné sa s rozhodnutím o uložení pokuty oboznámiť. Nemožno tak\nkonštatovať, že sa žalovaný nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu. Napadnuté rozhodnutie, ako aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu má všetky náležitosti ustanovené správnym poriadkom\nvrátane náležitostí odôvodnenia rozhodnutia. V konečnom dôsledku námietka nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia je nekonkrétna. Podľa krajského súdu obdobné konštatovanie platí aj pre\nnámietku nedostatočného zistenia skutkového stavu, nakoľko žalobca, okrem námietky neoboznámenia\nsa s príslušným spisom Sociálnej poisťovne, inú námietku vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu nemal.\n11. K námietke žalobcu, že pokiaľ zistený skutkový stav nemožno považovať za nelegálnu prácu,\nnemôže ísť ani o nelegálne zamestnávanie, krajský súd uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že\nzamestnanci žalobcu mali riadne uzatvorené zmluvy zakladajúce pracovný pomer, k nelegálnej práci\ntak, ako ju predpokladá ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 82/2005 Z.z. nedošlo.\nZákonným predpokladom nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005\nZ.z. nie je aj súčasná nelegálna práca. Naopak, skutková podstata nelegálneho zamestnávania\nspočívajúca vo využívaní závislej práce fyzickej osoby za založenia pracovnoprávneho vzťahu alebo\nštátnozamestnaneckého pomeru bez splnenia registračnej povinnosti podľa § 231 ods.1 písm. b/ bod\n1 zákona č.461/2003 Z.z., vylučuje súčasné naplnenie skutkovej podstaty nelegálnej práce, ktorou je\nvykonávanie závislej práce bez založenia pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého\npomeru. Zjednodušenie povedané, k nelegálnemu zamestnávaniu fyzickej osoby môže dôjsť bez toho,\naby išlo zároveň o nelegálnu prácu. Uvedenú námietku preto krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n12. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že došlo k porušeniu zásady ne bis in idem, nakoľko bol dvakrát\npostihnutý za rovnaký skutok (nesplnenie povinnosti podľa § 231 ods.1 písm. b/ bod 1 zákona č.\n461/2003 Z.z.), a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne o uložení pokuty podľa § 239 zákona č. 461/2003\nZ.z. a napadnutým rozhodnutím, krajský súd dôvodil, že podľa tradičného výkladu zásada ne bis in idem\ngarantuje právo nebyť opakovane súdený alebo trestaný v tej istej veci. Článok 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ustanovuje, že „nikoho nemožno stíhať alebo\npotrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol\noslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu“. V\nnadväznosti na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva táto zásada musí byť aplikovaná nielen v\nkonaní o trestných činoch, ale aj vo vzťahu ku konaniu o priestupkoch, prípadne o správnych deliktoch.\nZásada ne bis in idem tak zakazuje dvojité stíhanie za ten istý skutok za predpokladu, že za jeden skutok\nmá byť tá istá osoba stíhaná, resp. potrestaná len raz, bez ohľadu na to, či ide o konkurenciu dvoch\ntrestných činov, prípadne o konkurenciu trestný čin - priestupok, trestný čin - správny delikt, priestupok\n- priestupok, priestupok - správny delikt alebo správny delikt - správny delikt.\n13. Výklad toho, ktoré konanie, resp. delikt spadá pod ochranu čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 poskytol\nEurópsky súd pre ľudské práva (Engel and Others v. Holandsko) stanovením tzv. Engelovských kritérií.\nUvedenými kritériami sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze sp.zn. II. ÚS\n\n185/2014 zo dňa 13. novembra 2014. Prvým kritériom je tak kvalifikácia skutku v právnom poriadku,\npričom pokiaľ v právnom poriadku nie je skutok kvalifikovaný ako trestný čin, použijú sa na zodpovedanie\notázky aplikovateľnosti čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 ďalšie dve kritériá. Druhým kritériom je povaha deliktu\na tretím kritériom je stupeň závažnosti sankcie, ktorú možno dotknutej osobe uložiť.\n14. Krajský súd vychádzajúc z povahy preskúmavanej veci a tvrdení žalobcu mal za preukázané, že\nžalobcovi bola uložená pokuta ako zo strany Sociálnej poisťovne za nesplnenie povinnosti podľa §\n231 ods.1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vo výške 35,- € a pokuta vo výške 3 000,- € mu\nbola uložená napadnutým rozhodnutím žalovaného za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych\npredpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. konkrétne za porušenie §\n3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. Podľa názoru krajského súdu\nz uvedeného vyplýva, že ani v jednom prípade nejde o trestný čin, ale o iný správny delikt, a teda\npodmienky pre aplikáciu prvej zásady (kvalifikácia skutku v správnom poriadku) nie sú naplnené.\n15. V rámci druhého kritéria krajský súd posudzoval to, či delikt, o ktorý ide, vyplýva z porušenia\nprávnej normy adresovanej všeobecnému okruhu adresátov alebo iba určitej, špecifickej skupine osôb\na zároveň, či sankcia, ktorá sa ukladá za spáchaný delikt má povahu reparačnú, alebo preventívno\n- represívnu. Podľa názoru krajského súdu, v oboch veciach (pokuta uložená Sociálnou poisťovňou\nako aj Inšpektorátom práce) sa správneho deliktu môže dopustiť iba špecifická skupina adresátov\n(zamestnávatelia), nakoľko iba zamestnávateľovi vzniká povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1\nzákona č. 461/2003 Z.z. (zamestnávateľ je povinný prihlásiť poistencov ...). Nelegálneho zamestnávania\nsa môže dopustiť rovnako zamestnávateľ, ktorým je vo všeobecnosti osoba, ktorá zamestnáva, najmä\nza mzdu. Nelegálneho zamestnávania sa môže ale dopustiť aj fyzická osoba (nepodnikateľ), a to\nzamestnávaním štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v\nrozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu (§ 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z.).\nPorušenia právnej normy, zákona č. 461/2003 Z.z. ako aj zákona č. 82/2005 Z.z., sa tak môže\ndopustiť len určitá, špecifická skupina subjektov a to zamestnávatelia, pričom pre naplnenie druhého\nEngelovského kritéria je nevyhnutné, aby právna norma bola adresovaná neurčitému všeobecnému\npočtu subjektov. Skutočnosť, že pokuta ukladaná podľa § 239 zákona č. 461/2003 Z.z. ako aj pokuta\nukladaná podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. nemá reparačnú povahu, a a contrario\nmá teda preventívno - represívnu funkciu, na naplnenie druhého kritéria nepostačuje. Povaha skutku\nnespĺňa ani v jednom prípade charakter trestného obvinenia, nakoľko adresátom právnych noriem je\nšpeciálna skupina osôb.\n16. Krajský súd ďalej uviedol, že na tretie kritérium, stupeň závažnosti sankcie, sa prihliada v prípade,\nkeď dochádza k porušeniu právnej normy adresovanej určitej špecifickej skupine osôb so zvláštnym\npostavením (tu zamestnávatelia) a uložená sankcia má preventívno-represívny charakter. V tomto smere\nkrajský súd dospel k záveru, že sankcia uložená podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006\nZ.z. má z hľadiska aplikovateľnosti zásady ne bis in idem trestný charakter s prihliadnutím na jej výšku\na dopad do majetkovej sféry páchateľa správneho deliktu, a skutočnosti, že inšpektorát práce pri zistení\nnelegálneho zamestnávania je povinný (obligatórne uloženie sankcie) zamestnávateľovi alebo fyzickej\nosobe uložiť pokutu od 2 000,- € do 200 000,- €, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac\nfyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- €. Pokuta ukladaná podľa § 239 zákona č. 461/2003 Z.z.\nvšak charakter trestnej sankcie nemá. Za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 231 zákona č. 461/2003\nZ.z. môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 16 596,96 €. Fakultatívna možnosť uloženia sankcie\na jej výška, spodná hranica jej určenia (a v konečnom dôsledku aj výška sankcie uložená Sociálnou\npoisťovňou - 35,- €) spôsobujú, že v prípade sankcie podľa § 239 zákona č. 461/2003 Z.z. nejde o\ntrestnú sankciu.\n17. V nadväznosti na vyššie uvedené mal krajský súd za to, že prvé kritérium aplikovateľnosti čl. 4 ods.1\nProtokolu č. 7 nebolo naplnené, nakoľko obidva skutky súčasne nemajú charakter trestného obvinenia.\nAni v jednom prípade nebolo naplnené ani druhé kritérium (povaha skutku) a vzhľadom k tomu, že pokuta\nuložená Sociálnou poisťovňou nemá charakter trestnej sankcie, čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 nemožno\naplikovať, nakoľko v prípade tejto pokuty nejde o trestné obvinenie resp. trestné odsúdenie. Krajský súd\npreto konštatoval, že zásada ne bis in idem porušená nebola.\n18. Vzhľadom ku skutočnosti, že v preskúmavanej veci išlo o žalobu vo veciach správneho trestania\n(§ 194 a nasl. S.s.p.), krajský súd posudzoval aj možnosť uloženia pokuty žalovaným v súvislosti s\nustanovením § 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. a dospel k záveru, že uvedené ustanovenie zákona\n\nnemožno aplikovať. Žalobcovi Sociálnou poisťovňou bola uložená pokuta v dôsledku porušenia jeho\npovinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 461/2003 Z.z., konkrétne porušenia povinnosti ustanovenej v §\n231 ods.1 písm. b/ bod 1. Naproti tomu inšpektorát práce uložil pokutu za porušenie právneho predpisu\nupravujúceho zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Aj keď súčasťou skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu nelegálneho zamestnávania je nesplnenie povinnosti ustanovenej § 231 ods.1\npísm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z., samotné porušenie tejto povinnosti pre zodpovednosť za\nnelegálne zamestnávania nepostačuje. Ďalšou súčasťou skutkovej podstaty je využívanie závislej práce\nzamestnanca a žalobca v žalobe ani netvrdil, že závislú prácu dvoch zamestnankýň, u ktorých došlo k\noneskorenému prihláseniu do registra Sociálnej poisťovne, nevyužíval.\n19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd žalobu podľa § 190 S.s.p. zamietol.\n20. Proti tomuto rozsudku podal žalobca (sťažovateľ) prostredníctvom splnomocneného právneho\nzástupcu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že\nrozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Krajskému súdu vytýkal,\nže nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Výrok\nrozsudku krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba sa opiera o nasledovné skutočnosti:\na) Námietku žalobcu, že správny orgán dostatočne nezistil skutkový stav, keď pri svojom postupe\npred rozhodnutím nezabezpečil do spisu administratívny spis, ako ani rozhodnutie Sociálnej poisťovne\n(ktorým bola uložená sankcia za porušenie povinnosti žalobcu v zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ bod\n1 zákona č. 461/2003 Z.z.) nie je možné posúdiť za nedostatočne zistený skutkový stav, nakoľko\nsprávny orgán sa s námietkou zásady ,,ne bis in idem“ vo svojom rozhodnutí zaoberal a vysporiadal\naj napriek skutočnosti, že žalovaný vydal potvrdzujúce rozhodnutie, bez ohľadu na skutočnosť, aby sa\nprvostupňový alebo odvolací správny orgán dôkladným spôsobom oboznámil s rozhodnutím a postupom\nSociálnej poisťovne, a mohol tak zákonným spôsobom posúdiť vznesenú námietku (bez možnosti\noverenia jej základných atribútov) len s odkazom na ničím nepodložený záver, že právnu úpravu v zmysle\n§ 2 zákona č. 82/2005 Z.z. odkazujúcu na porušenie povinnosti § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č.\n461/2003 Z.z. nie je možné stotožňovať s porušením ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č.\n461/2003 Z.z., nakoľko sleduje odlišný verejný záujem chránený zákonom č. 461/2003 Z.z. a zákonom\nč. 82/2005 Z.z. (ochrana trhu pred nelegálnou prácou), pričom:\n1. Zákonná definícia nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. je\nnesystematická duálna právna úprava, ktorá porušenie povinnosti na úseku sociálneho poistenia (§ 231\nods. 1 písm. b/ bod 1, zákona č. 461/2003 Z.z.)\n2. Zákonná definícia nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. je\nnesystematická úprava, ktorá porušenie povinnosti na úseku sociálneho poistenia (§ 231 ods. 1 písm.\nb/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z.) nazýva pojmom ,,nelegálne zamestnávanie“ bez toho, aby mala niečo\nspoločné so zmyslom a ochranou spoločnosti pred nelegálnou prácou (tak ako je definovaná v § 2 ods.\n1 zákona č. 82/2005 Z.z.).\n3. Prednes právneho zástupcu žalovaného na verejnom zasadnutí na krajskom súde potvrdzuje, že\npríslušný správny orgán sa uvedenou námietkou skutočne nezaoberal (formálne bez náležitého zistenia\na odôvodnenia ju odmietol ), keďže tvrdil, že žalobca dobrovoľne nahlásil porušenie povinnosti (§ 231\nods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z.) Sociálnej poisťovni, aby mu bola v správnom konaní pred\nSociálnou poisťovňou uložená pokuta, pričom s poukazom na námietku nie dva krát o tej istej veci sa tak\nsnažil vyhnúť zodpovednosti a sankcii podľa zákona č. 82/2005 Z.z. (rozhodnutie Sociálnej poisťovne\ndátumovo predchádza dátumu o vykonaní kontroly).\nb) Zásadu ,,ne bis in idem“ nie je možné na daný právny vzťah aplikovať, nakoľko rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo správneho deliktu nesplnenia povinnosti (§ 231 ods. 1\npísm. b/ bod 1, zákona č. 461/2003 Z.z.) a za ktorý bola uložená pokuta nie je možné (v zmysle výkladu\ntroch Engelovských kritérií) považovať za pojem trestného deliktu v zmysle čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ktoré sa zásada má aplikovať.\n21. Krajský súd správne uviedol, že zásada ,,ne bis in idem“ garantuje právo nebyť opakovane súdený,\ntrestaný v tej istej veci. Čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd ustanovuje, že nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom\nprávomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý bol oslobodený alebo odsúdený konečným\nrozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu. Rovnako tak správne krajský súd uviedol,\n\nže s poukazom na judikatúru ESĽP táto zásada sa má aplikovať nie len v konaní o trestných činoch\nale aj vo vzťahu ku konaniu o priestupkoch, prípadne iných správnych deliktov, v prípade, že spĺňajú\npodmienku trestného deliktu, podľa niektorého z troch Egelovských kritérií.\n1. Prvé kritérium je kvalifikácia deliktu podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o trestný čin tak ide aj o\ntrestný čin v zmysle Dohovoru. Pokiaľ delikt (čin) nie je podľa vnútroštátneho práva kvalifikovaný ako\ntrestný čin, nasledujú zvyšné dve kritériá:\n2. Druhé kritérium sa týka povahy deliktu - teda, či daná norma, ktorá je aplikovaná (podľa ktorej je osoba\npostihovaná) je adresovaná všetkým osobám (trestná povaha) alebo len určitej špecifickej skupine osôb,\nktoré majú špecifické postavenie (napr. vojaci, sudcovia a pod.) - ak nie je daná všeobecnosť normy,\nmožno trestnú povahu deliktu vyvodiť z tretieho kritéria.\n3. Tretie kritérium sa týka druhu a stupňa závažnosti sankcie - teda či účelom sankcie, ktorá je alebo\nmôže byť uložená za spáchaný delikt je účel preventívno - represívny (trestná povaha), alebo či je účel\nčisto reparačnej povahy. Je bez významu (spravidla) výška uloženej sankcie v konkrétnom prípade,\nnakoľko podstatným je výška sankcie, ktorú bolo možné uložiť za spáchanie deliktu.\n22. Vylúčenie aplikácie zásady ,,ne bis in idem“ s odôvodnením tak, ako je uvedené v rozsudku krajského\nsúdu (nesplnenie druhého ani tretieho Engelovského kritéria) je s poukazom na súčasný výklad a\naktuálnu judikatúru ESĽP neobhájiteľné.\n23. Pokiaľ ide o druhé kritérium, sťažovateľ mal za to, že uvedené pravidlo je v odôvodnení rozsudku\nkrajského súdu nesprávne vykladané, nakoľko ESĽP v súvislosti s daňovými deliktami konštatoval, že\npod normou, ktorá je adresovaná všetkým (všeobecnosť normy) nie je nutné rozumieť iba normu, ktorá\nsa vzťahuje na úplne všetky osoby bez výnimky, ale je ňou aj norma, kde skupina jej možných porušiteľov\nje síce nejakým spôsobom obmedzená, nejde však o nejakú jasne definovanú skupinu s osobitným\npostavením (sudcovia), ktorá by podliehala osobitným predpisom (napr. disciplinárnym). Všeobecná je\npreto aj norma ukladajúca povinnosť platiť DPH, aj napriek tomu, že platcom nie je každá osoba (Jussila\nvs Fínsko) (analogicky zamestnávateľ).\n24. Pokiaľ ide o tretie kritérium, stupeň závažnosti sankcie, je podľa sťažovateľa rovnako tak krajským\nsúdom nesprávne vykladané, nakoľko tretie kritérium je potrebné vykladať najmä podľa toho, či účelom\nsankcie je preventívno - represívny charakter alebo len reparačný charakter. V prípade reparačného\ncharakteru nie je možné hovoriť o trestnom delikte resp. trestnom obvinení. Okrem iného výška uloženej\nsankcie je v konkrétnom prípade (spravidla) bez významu, nakoľko podstatným je výška sankcie, ktorú\nje možné uložiť. Vo veci (Jussila vs. Fínsko) ESĽP uviedol, že zvýšenie dane ako sankcia nezbavuje\ndelikt trestnej povahy. Išlo o sankciu, ktorá nemala reparačný účel a preto išlo o trestné obvinenie. V\nuvedenom rozhodnutí navyše skonštatoval, že trestné obvinenie je tu aplikovateľné aj pri daňových\ntrestných deliktoch bez ohľadu na závažnosť sankcie, ktoré je možné za ich porušenie uložiť. (v danom\nprípade možnosť uloženia pokuty podľa § 239 zákona č. 461/2003 Z.z. až do výšky 16 596,96 eur\nza porušenie povinnosti podľa § 231 zákona č. 461/2003 Z.z. je nutné považovať za závažnú sankciu\npreventívno-represívneho charakteru.)\n25. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa v plnom rozsahu stotožnil so závermi\nkrajského súdu vyslovenými v napadnutom rozsudku.\n26. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci\nv zmysle § 1a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom\nsúdnictve.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2\nS.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 S.s.p. ),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ustanovením § 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu -sťažovateľa nie je dôvodná.\n28. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č.k. 24S/57/2016-28 zo\ndňa 24. novembra 2016, ktorým podľa § 190 S.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (sťažovateľ)\n\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/2335, O-74/2016 zo dňa\n09.03.2016, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu - Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k.: 268/15-1.0/pok/r. zo dňa 11.12.2015, ktorým\nsťažovateľovi uložil podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod I zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu vo výške 3 000,€ za porušenie:\n- § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z., spočívajúce v tom, že\nsťažovateľ ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch 01.04.2014\naž 06.05.2014 využíval závislú prácu zamestnanca - Ing. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., ktorý\npre sťažovateľa vykonával druh práce - účtovníčka, mal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa\nosobitného predpisu - Pracovnú zmluvu zo dňa 31.03.2014, pracovný pomer od 01.04.2014, dohodnutú\nmzdu 44,- € mesačne, a pracovný čas 2,5 hodiny týždenne, avšak nesplnil si oznamovaciu povinnosť\nvoči Sociálnej poisťovni najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm.\nb/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\n- § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. spočívajúce v tom, že\nsťažovateľ ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch 15.01.2014\na 16.01.2014 využíval závislú prácu zamestnanca - Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., ktorý pre\nsťažovateľa vykonával druh práce - administratívny pracovník, mal s ním založený pracovnoprávny\nvzťah podľa osobitného predpisu - Pracovnú zmluvu zo dňa 13.01.2014, pracovný pomer od 15.01.2014,\ndohodnutú mzdu 352,- € mesačne a pracovný čas 40 hodín týždenne, avšak nesplnil si oznamovaciu\npovinnosť voči Sociálnej poisťovni najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca podľa § 231\nods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\n29. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. (§ 2 ods. 1 S.s.p.)\n30. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a\nochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 S.s.p.)\n31. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.(§ 177 ods. 1 S.s.p.).\n32. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p.).\n33. Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o\npriestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto\nhlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe (§ 194 ods. 1, 2 S.s.p.).\n34. Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide\no základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne\ntrestanie (§ 195 písm. c/ S.s.p.).\n35. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n36. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n37. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR\n1999, s. 382, I. ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra\nústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej\nistoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a\nspravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz\nsvojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m.m. PL. ÚS\n1/04).\n38. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n39. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n40. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. V právnej praxi preto môže v činnosti orgánov aplikujúcich právo\ndochádzať k situácii, že prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s ústavou, nie je interpretovaný\nústavne konformným spôsobom, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri\nvýkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú\nviazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika\nviazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej\núnie, postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n41. Z citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v\nčinnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou\nchránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej\nprávnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej\nregulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je\npodmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.\n42. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva\ntrestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a\nsprávne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie),\nktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa\nzávažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty,\nu iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov, ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu\ndopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie\npráve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom\nza určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého\ntypu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné\nsprávne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či\nuž ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda\nreflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,\nči naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,\nvoľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti\npostihu delikventa.\n43. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva\na záväzky občianskej povahy“, pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru, vykladať\nautonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri\nnapr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).\n44. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré\nbolo schválené Výborom ministrov z 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov, odporúča\nvládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto\n\nodporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje\nna správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami,\nči už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú\npovahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania\nje nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk\nspravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom\nkonaní.\n45. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti ustálil, že trestnoprávne\nprincípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky,\nsprávne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému\nrežimu ako trestný postih za trestné činy (bližšie pozri napr. sp.zn. 3Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo\n28/2007, 8Sžo 147/2008).\n46. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd zameral svoju pozornosť na to, či v preskúmavanej veci\ndošlo zo strany žalovaného k porušeniu zásady „ne bis in idem“ v prípade, keď sťažovateľa sankcionoval\nza porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2\npísm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. napriek tomu, že tento bol právoplatným rozhodnutím sankcionovaný\nzo strany Sociálnej poisťovne za porušenie povinnosti uvedenej v ustanovení § 231 ods. 1 písm. b/ bod\n1 zákona č. 461/2003 Z.z.\n47. Zásada „ne bis in idem“ teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý čin je v ústavnej\nrovine zakotvená v čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd. Povinnosť rešpektovať túto zásadu\nvyplýva aj z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky najmä z čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n48. Podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 Dohovoru „nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní\npodliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený\nkonečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu.“\n49. Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti uplatňovania princípu „ne bis in\nidem“ vyplýva, že aj v tomto prípade treba pojmy trestný čin a trestné obvinenie vykladať obdobne ako\npodľa čl. 6 Dohovoru autonómne. Je právne bezvýznamná právna kvalifikácia skutku vo vnútroštátnom\npráve, ak možno správny delikt subsumovať pod pojem trestné obvinenie v zmysle tzv. Engel kritérií\nsformulovaných ESĽP v rozhodnutí Engel a ďalší proti Holandsku zo dňa 08.06.1976 (sťažnosť č.\n5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72 a 5370/72). Prvým kritériom (1) je formálne zaradenie do trestného\nalebo správneho (disciplinárneho) práva v rámci právneho systému členského štátu, druhým kritériom\n(2) je povaha (závažnosť) deliktu a tretím kritériom (3) je povaha a prísnosť sankcie, ktorá za protiprávne\nkonanie hrozí. (bližšie pozri Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 185/2014 zo dňa 13.11.2014, bod 22).\nPomocou týchto kritérií možno teda zistiť, či má určitá sankcia trestnoprávnu povahu v zmysle dohovoru.\n50. Judikatúra ESĽP bola v otázke vymedzenia totožnosti skutku (t.j. toho istého trestného činu) značne\nnejednotná, preto rozhodnutím Veľkého senátu zo dňa 10.02.2009 vo veci Zolotukhin proti Rusku\n(sťažnosť č. 14939/03) ESĽP jednoznačne uviedol, že čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru zakazuje\nstíhanie pre druhý trestný čin, pokiaľ je tento druhý trestný čin založený na totožnom, či v podstatných\nrysoch totožnom skutku. Totožnosť skutku je tak daná vtedy, keď sa konkrétne skutkové okolnosti týkajú\ntoho istého obžalovaného a sú neoddeliteľne späté v čase a mieste.\n51. Vyššie zmienené rozhodnutie, však popiera posudzovanie otázky totožnosti skutku na základe\nrôznych právnych kvalifikácií totožného konania. Môže totiž nastať a mnohokrát aj nastáva situácia, kedy\ntotožným konaním môžu byť narušené, či ohrozené spoločenské záujmy, a toto konanie potom napĺňa\nskutkové podstaty iných správnych deliktov podľa rôznych zákonov, na ktorých konanie sú príslušné\nodlišné správne orgány. V sťažnosti č. 14939/03 vo veci Zolotukhin proti Rusku sťažovateľ namietal\nporušenie čl. 4 Dodatkového protokolu č.7 k Dohovoru, a to na tom základe, že vykonal administratívny\ntrest detencie v trvaní troch dní za výtržníctvo a následne bol súdený za totožný skutok. (konkurencia\nadministratívneho a trestného konania a nie administratívneho a administratívneho konania)\n52. V rámci trestnoprávneho pohľadu na totožnosť skutku bolo judikované, že totožnosť skutku v\ntrestnom konaní je zachovaná pri úplnej alebo čiastočnej zhode medzi následkom a konaním, pričom\n\nsa musí posudzovať individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu. V konaniach o jednotlivých\nsprávnych deliktoch môžu byť príslušné rôzne správne orgány, pričom totožným konaním páchateľa\nmôže dôjsť k vyvolaniu rôznych právnych následkov a teda k spáchaniu správnych deliktov stanovených\nrôznymi právnymi predpismi a sankcionovaných rôznymi správnymi orgánmi. Pritom práve právne\nnásledky a ich odlišnosť (najmä z pohľadu chráneného záujmu) budú tým kritériom, na základe ktorého\nbude možné odlíšiť totožné konanie s prihliadnutím na všetky relevantné trestnoprávne skutočnosti.\n53. V predmetnej veci krajský súd konštatoval, že pokuta uložená Sociálnou poisťovňou nemá charakter\ntrestnej sankcie a čl.4 ods.1 Protokolu č.7 nemožno aplikovať, nakoľko v prípade tejto pokuty nejde o\ntrestné obvinenie resp. trestné odsúdenie. Krajský súd preto dospel k záveru, že zásada ne bis in idem\nporušená nebola.\n54. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd pri právnom posudzovaní skutkových okolností daného\nprípadu vychádzal zo znenia ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.,\nustanovenie § 19 ods. 5 citovaného zákona, § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, ako i § 2 ods. 2\npísm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z., § 3 ods. 2 citovaného zákona ako i ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b/\nbod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 239 citovaného zákona, ktoré ustanovenia vykladal v súlade s čl. 152\nods. 4 Ústavy SR s tým, že v rámci posudzovania porušenia zásady ne bis in idem správne prihliadol\nna odlišnosť právne významných následkov konania sťažovateľa, za ktoré bol sankcionovaný jednak zo\nstrany Sociálnej poisťovne, a jednak zo strany Inšpektorátu práce. Pokiaľ by bol sťažovateľ zo strany\nsprávneho orgánu sankcionovaný za menej závažný následok svojho konania uplatnením zásady ne\nbis in idem, by bolo celkom znemožnené sankcionovanie za omnoho závažnejší následok.\n55. Práve z dôvodu naplnenia záujmu chráneného zákonom č. 125/2006 Z.z. a zákonom č. 461/2003 Z.z.\ns prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu (t.j. všetky relevantné trestnoprávne skutočnosti),\nkedy sám sťažovateľ požiadal Sociálnu poisťovňu o uloženie pokuty (sťažovateľovi bola podľa § 239\nzákona č. 461/2003 Z.z. uložená pokuta vo výške 35,- € za porušenie povinnosti stanovenej v § 231\nods. 1 písm. b/ citovaného zákona), s cieľom zabrániť uloženiu pokuty podľa zákona č. 125/2006 Z.z.\nbolo nutné v rámci administratívneho trestania pri posudzovaní naplnenia zásady ne bis in idem brať\nzreteľ aj na právne následky konania sťažovateľa v režime oboch zákonov.\n56. Krajský súd sa s uvedeným v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal, preto jeho právny\nzáver o tom, či postupom a rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu zásady ne bis in idem vyhodnotil\nkasačný súd ako správny.\n57. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že žalovaný a následne v súdnom konaní aj\nkrajský súd sa vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa. Kasačný súd zistil, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n58. Podľa § 461 S.s.p. kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n59. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval námietky\nsťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietol.\n60. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s ustanoveniami § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že kasačnému sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania\nz dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n61. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/57/2016", "guid": "2234c85c-1ad7-43b5-9fe0-1913fc34ddda:65e46623-407d-4e72-baa0-8a699828ac50", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2014 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319"}, {"guid": "ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 5. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-05", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}], "citovane_v": [{"guid": "c78e6a61-f379-44d2-8781-b684ef5c01e1:e2ffe550-576f-4e73-bcf5-4d9803562cb0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8018200277.1", "spisova_znacka": "2Asan/23/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/23/2019 z 24. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200277.1"}, {"guid": "9493e5b5-e80d-448a-b731-c4da377c13d5:24c0be80-d0c3-45c5-b5e9-a7bcde4907d1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5016200539.1", "spisova_znacka": "1Vs/6/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/6/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5016200539.1"}, {"guid": "445ab90a-9f96-486c-bb6e-a873da3a585c:57cbf8b5-a7eb-4a26-b9e8-8b620c0aa67f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7018200434.2", "spisova_znacka": "8S/29/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/29/2018 z 15. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7018200434.2"}, {"guid": "445ab90a-9f96-486c-bb6e-a873da3a585c:c865abb1-a9bc-42de-b9d0-fb6cdf9e425a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7018200434.2", "spisova_znacka": "8S/29/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/29/2018 z 15. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-07-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7018200434.2"}]}