{"guid": "f31caa1e-4b5c-44ae-80af-a12c5051514d:53906deb-87ae-49c6-809a-3536b0300640", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6016200394.1", "spisova_znacka": "10Sžsk/3/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/3/2017 z 28. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 10Sžsk/3/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6016200394.1", "identifikacne_cislo": "6016200394", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-11.odsek-10", "nazov": "§ 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-11.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-11.odsek-9", "nazov": "§ 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-11.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-11", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/53906deb-87ae-49c6-809a-3536b0300640", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200394.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200394.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200394.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžsk/3/2017\n6016200394\n28. 02. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:6016200394.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD., v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): E. F., nar. XX.XX.XXXX, R., právne zastúpený\nadvokátskou kanceláriou Lexpert, s.r.o., so sídlom Horná 15, Banská Bystrica, proti žalovanému:\nÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu\na posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/844Ant zo dňa 9. februára 2016, o\nkasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/47/2016-43 zo dňa 12. augusta 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/47/2016-43\nzo dňa 12. augusta 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/\nSOC/2016/844Ant zo dňa 09.02.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania na krajskom aj kasačnom súde.\nodôvodnenie:\n1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen rozhodnutím č. ZV3/RPPNKŤZPAPČ/\nSOC/2015/39859-0007 zo dňa 16.10.2015 (ďalej len “prvoinštančné rozhodnutie”) rozhodol tak, že\nv zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého\nzdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len “zákon o peňažných\npríspevkoch”) nevyhovel žiadosti sťažovateľa a nepriznal mu peňažný príspevok na kúpu pomôcky prenosný osobný počítač. Rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľ sa považuje za fyzickú osobu\ns ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, pričom pre stanovenie funkčnej\nporuchy bolo rozhodujúcim ochorením ochorenie chrbtice - stav po operácii a reoperácii v oblasti LS s\ntrvalým motorickým deficitom. Na rozhodnutie aplikoval § 24 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch,\npričom argumentoval tým, že u sťažovateľa v oblasti komunikácie neboli zistené žiadne obmedzenia.\nNemá telesné ani duševné postihnutie - napr. postihnutie horných končatín, obmedzenie jemnej motoriky\nrúk; nemá ani zmyslové postihnutie - napr. postihnutie zraku alebo sluchu, pre ktoré by bol na pomôcku\n- prenosný osobný počítač odkázaný. Nakoľko mu nebol navrhnutý v komplexnom posudku, nebol\nsťažovateľovi priznaný peňažný príspevok na kúpu tejto pomôcky.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/844Ant zo dňa 09.02.2016 (ďalej len\n“preskúmavané rozhodnutie”) na odvolanie sťažovateľa prvoinštančné rozhodnutie potvrdil a odvolanie\nsťažovateľa zamietol. Dôvodil tým, že v druhostupňovom konaní bol vydaný komplexný posudok\n27.01.2016, podľa ktorého sťažovateľ má mieru funkčnej poruchy 50% pre ochorenie zaradené do\nskupiny XII.A. ods. 1, písm. d) podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch a v zmysle §\n\n2 ods. 3 tohto zákona sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový\nlekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych\nnálezov, a preto v zmysle § 11 ods. 9 predmetného zákona vykonal posúdenie bez prítomnosti\nsťažovateľa. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok prvoinštančného\nsprávneho orgánu z 29.09.2015, stanovisko posudkového lekára odvolacieho orgánu z 25.01.2016 a\nposudkový záver z 26.01.2016. Ďalej žalovaný v odôvodnení uviedol, z ktorých odborných nálezov\nvychádzal posudkový lekár a zopakoval jeho závery tvoriace obsah komplexného posudku zo dňa\n27.01.2016. Žalovaný aplikoval na svoje rozhodnutie § 14 ods. 5, § 2 ods. 2 a § 24 ods. 1 a 2\nzákona o peňažných príspevkoch, pričom uviedol, že podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych\nvecí a rodiny SR č. 7/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam pomôcok a maximálne zohľadňované\nsumy z ceny pomôcok (ďalej len “Opatrenie”), stolový alebo prenosný osobný počítač je na účely\nkompenzácie zariadením na získavanie a spracovanie informácií a na komunikáciu, z čoho vyplýva,\nže touto pomôckou možno kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti\nkomunikácie. Žalovaný konštatoval, že sťažovateľ je schopný získavať informácie v písomnej podobe,\nvie čítať, písať a verbálne sa dorozumievať bez obmedzenia. Prenosný osobný počítač by neplnil\núčel pomôcky na kompenzáciu v oblasti komunikácie, pretože prenosný osobný počítač nekompenzuje\nochorenie pohybového aparátu a ostatné ochorenia, ktoré má odbornými lekárskymi nálezmi sťažovateľ\npreukázané. Preto mu nebol peňažný príspevok na kúpu pomôcky prenosného osobného počítača v\nkomplexnom posudku odvolacieho orgánu ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov jeho ťažkého\nzdravotného postihnutia, navrhnutý. K odvolacím námietkam uviedol s poukazom § 55 ods. 13 zákona\no peňažných príspevkoch, že sťažovateľovi bol doručovaný spolu s rozhodnutím komplexný posudok.\nAko účastník konania má však právo na nahliadnutie do spisu, kde sa lekársky posudok nachádza.\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „Ss.p.“) zamietol žalobu sťažovateľa z nasledujúcich dôvodov:\n- nebolo sporné, že správne orgány sťažovateľa nepoučili o jeho možnosti podať písomnú žiadosť\no účasť na posúdení posudkovým lekárom a následnej povinnosti posudkového lekára ho na takéto\nposúdenie predvolať. Zo správneho spisu vyplýva, že žalobca bol poučený len o povinnostiach.,\n- sťažovateľ netvrdil, že niektoré z jeho ochorení nebolo posúdené zhodne s predloženou lekárskou\ndokumentáciou, resp., neuviedol, v čom je jeho zdravotný stav odlišný od stavu zachytenom v jeho\nzdravotnej dokumentácii. Bez takýchto tvrdení nemožno dospieť k záveru, že skutkový stav nebol zistený\núplne,\n- počítač je prostriedok umožňujúci používateľovi elektronickú komunikáciu s kýmkoľvek, teda aj s úradmi\na tiež prostriedok umožňujúci získavať informácie z webových stránok, a teda aj informácie o voľných či\nponúkaných pracovných miestach a existujú pracovné pozície, ktoré zamestnávateľ umožňuje svojmu\nzamestnancovi vykonávať v domácom prostredí prostredníctvom práve výpočtovej techniky,\n- sťažovateľ ani v žalobe ani v konaní netvrdil, že by chôdza u neho bola spojená s nadmernou\nfyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti. Tvrdil, že je to spojené s bolesťou, čo medzi\núčastníkmi sporné nebolo,\n- osobný počítač nie je zdravotnou pomôckou umožňujúcou pohyb, a teda pomôckou v oblasti mobility,\n- sťažovateľ netrpí žiadnym ochorením, ktoré by malo dôsledky v oblasti jeho schopnosti prijímať a\nspracovávať informácie a ani v jeho schopnosti komunikovať.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci a § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t. j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu.\n6. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže:\n- krajský súd nevyhodnotil nepoučenie sťažovateľa zo strany správneho orgánu o jeho práve podať\nsi písomnú žiadosť o účasť na posúdení posudkovým lekárom, v dôsledku čoho posudkový lekár\nsťažovateľa na takéto osobné posúdenie ani nepredvolal, za také závažné porušenie práv žalobcu, v\ndôsledku ktorého by bolo potrebné napadnuté správne rozhodnutie zrušiť,\n- pokiaľ by sťažovateľ o práve vyplývajúcom z ustanovenia § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch\nbol poučený, tak by toto právo nepochybne v záujme náležitého posúdenia jeho zdravotného stavu aj\nvyužil,\n\n- súdu neprislúcha hodnotiť odbornú otázku, či by sťažovateľov zdravotný stav bol alebo nebol posúdený\ninak, kedy bol žalobca prizvaný na posúdenie jeho zdravotného stavu,\n- s poukazom na rozsudok sp. zn. 1Sžso/58/2014 zo dňa 19.01.2016 a na nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky I. ÚS 548/2015 z 17.02.2016 uviedol, že z prednesu žalovaného na pojednávaní\ndňa 16.08.2016 je zrejmé, že správne orgány postupovali v prípade sťažovateľa mechanicky a\nformalisticky, keď k námietkam o nepoučení o práve byť prítomný pri posudzovaní zdravotného stavu\nžalovaný len skonštatoval, že v spise sa nenachádza písomná žiadosť sťažovateľa o prizvanie k\nposúdeniu zdravotného stavu,\n- posudkový lekár zdôrazňoval, že sa sťažovateľ pohybuje samostatne a takýto záver prebrali aj správne\norgány napriek tomu, že sťažovateľ namietal náležité zistenie jeho zdravotného stavu už v správnom\nkonaní a následne aj v konaní pred krajským súdom,\n- neboli splnené predpoklady § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na to, aby bolo vykonané\nposúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti sťažovateľa ako posudzovanej fyzickej osoby,\n- administratívne spisy prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu sú neprehľadné, nezviazané,\nbez očíslovaných strán a nekompletné,\n- sťažovateľ priložil viaceré lekárske správy z januára 2016 k odvolaciemu správnemu konaniu, najmä\nnález z 21.01.2016 z algeziologickej ambulancie; týmito sa žalovaný náležite nezaoberal a len formálne\nskonštatoval, že ich zohľadnil,\n- stanovisko posudkového lekára, komplexný posudok a aj rozhodnutie žalovaného sú vnútorne\nrozporné,\n- s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. l Sžso/58/2014 zo dňa 19.01.2016 uviedol, že\nnenáležitým spôsobom bola vykonaná sociálna posudková činnosť v zmysle ustanovenia § 13 zákona\no peňažných príspevkoch,\n- tak ako v zdravotnej oblasti, tak aj sociálnej oblasti bol komplexný posudok vypracovaný formálne a\nbez individuálneho prístupu,\n- nedostatky v sociálnej posudkovej činnosti spôsobujú, že skutkový stav nebol náležite zistený a je\ndôvodom na zrušenie správnych rozhodnutí aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n9Sžso/8/2015 z 27.04.2016 alebo rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/47/2013 z 29.10.2013,\n- postupom správnych orgánov, ktorý odobril aj krajský súd nebolo prihliadané na ciel' poskytovania\npeňažných príspevkov zmysle zákona o peňažných príspevkoch,\n- chôdza sťažovateľa je spojená s nadmernou fyzickou záťažou a tiež s neúmernou dĺžkou trvania\npresunov, ktorá má potom vplyv aj na neúmernú dĺžku schopnosti komunikovať,\n- príspevok na kúpu notebooku by sťažovateľovi kompenzoval narušenú schopnosť komunikácie,\numožnil by mu styk so spoločenským prostredím a mal by prístup k informáciám,\n- napadnuté rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, najmä s\nrozsudkom Najvyššieho súdu SR sp, zn. 1Sžso/58/2014 zo dňa 19.01.2016.\n7. Z uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší\npreskúmavané rozhodnutie ako aj prvoinštančné rozhodnutie a vec vracia správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie.\n8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici aj s jeho odôvodnením. Námietky uvádzané v kasačnej sťažnosti považoval\nžalovaný za všeobecné, nekonkrétne, nie je z nich jasné, o ktorý peňažný príspevok ide, akého právne\nvýznamného pochybenia sa mal súd i žalovaný dopustiť, preto sú tieto námietky nespôsobilé privodiť\nzmenu rozsudku krajského súdu. K priebehu konania a podstatným námietkam sťažovateľa žalovaný\nposkytol súdu stanovisko vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.05.2016 a na svojom vyjadrení\nzotrváva. K podstatným námietkam uviedol:\n- posudkový lekár odvolacieho orgánu v prípade sťažovateľa nemal pochybnosti o správnosti\ndiagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu a účastník konania nepožiadal\no posúdenie zdravotného stavu za jeho prítomnosti, a preto vykonal posúdenie bez prítomnosti\nposudzovanej fyzickej osoby,\n- skutočnosť, že sťažovateľovi nebolo poskytnuté poradenstvo v tejto veci nemôže spôsobiť nezákonnosť\nrozhodnutia, nakoľko z nižšie uvedených dôvodov uskutočnenie stretnutia sťažovateľa s posudkovým\nlekárom by neznamenalo automaticky odlišné posúdenie,\n- žalovaný nie je povinný poskytnúť poradenstvo vo veciach všeobecne známych, medzi ktoré patrí\nvšetko to, čo je zverejnené v Zbierke zákonov,\n\n- samotné neposkytnutie poučenia podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku nemôže privodiť sťažovateľovi\nujmu v konaní, pretože samotné osobné stretnutie s posudkovým lekárom nemôže byť spôsobilé zmeniť\nzávery vyplývajúce z objektívnych odborných vyšetrení,\n- ani žaloba, ani kasačná sťažnosť neobsahuje konkrétne námietky, v čom vidí nenáležité zistenie\nskutkového stavu a z čoho vyvodzuje predpoklad, že po osobnom stretnutí žalobcu s posudkovým\nlekárom by došlo k zmene posúdenia jeho odkázanosti na požadovanú formu kompenzácie,\n- pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazuje na časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 1 Sžso/58/20 14, tento názor nemožno zovšeobecňovať, pretože vychádzal z konkrétnych\npodmienok prejednávaného prípadu, platí pre konkrétny prípad posúdenia odkázanosti na individuálnu\nprepravu osobným motorovým vozidlom,\n- požadovaná pomôcka (stolový osobný počítač) má slúžiť na zabezpečenie komunikácie a získavanie\ninformácií v tých prípadoch, v ktorých fyzická osoba z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nie\nje schopná komunikovať a získavať informácie bežným spôsobom a nie je určená na kompenzáciu\nprípadných sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie,\n- administratívne spisy predložené súdu sú kompletné, obsahujú všetky dokumenty, ktoré boli súčasťou\nžiadosti sťažovateľa, ako aj dokumenty vytvorené v správnom konaní správnymi orgánmi,\n- úlohou posudkového lekára príslušného orgánu pri posudzovaní sociálnych dôsledkov ťažkého\nzdravotného postihnutia posudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je len\nbez výhrad akceptovať návrhy odborných lekárov, ktoré sú v lekárskych nálezoch mnohokrát účelovo\nuvádzané na žiadosť pacientov, ale posudkový lekár má objektívne zhodnotiť celkový fyzický a psychický\npotenciál posudzovaného v súlade s legislatívne upravenými zásadami posudzovania pre daný účel,\n- sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ani v žalobe neuvádza, ktorá konkrétna lekárska správa nebola pri\nposudzovaní jeho zdravotného stavu zohľadnená, resp. nie je súčasťou spisu,\n- počas šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa pán Kvasnica pohyboval\nsamostatne bez opory, pri chôdzi kríval.\n9. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby kasašný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala\noprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačná sťažnosť\nje dôvodná a preto rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. februára 2018\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 2 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia\nje znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s\nfyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a\nktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.\nPodľa § 11 ods. 9, 10 zákona o peňažných príspevkoch, posudkový lekár môže predvolať fyzickú\nosobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru\nvyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť\ndiagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti\nposudzovanej fyzickej osoby. Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej\nzdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti\nelektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.\nPodľa § 24 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím,\nktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na pomôcku, možno\nposkytnúť peňažný príspevok na kúpu pomôcky, peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky a\npeňažný príspevok na úpravu pomôcky.\n\nPodľa § 24 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, pomôcka na účely tohto zákona je vec,\ntechnologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú alebo sprostredkujú fyzickej osobe s ťažkým\nzdravotným postihnutím vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo\nvykonávanie týchto činností by bolo spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou\ntrvania činnosti. Pomôcka je aj špeciálny softvér alebo aktualizácia softvéru, ktoré umožňujú fyzickej\nosobe s ťažkým zdravotným postihnutím používať počítač a iné technické zariadenia. Za pomôcku sa\npovažuje aj pes so špeciálnym výcvikom. Osobné motorové vozidlo sa považuje za pomôcku len na\núčely výcviku, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 14 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je\nodkázaná na pomôcku, na úpravu pomôcky, na zdvíhacie zariadenie, na úpravu osobného motorového\nvozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu alebo na úpravu garáže, ak sociálne dôsledky\njej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou, úpravou pomôcky,\nzdvíhacím zariadením, úpravou osobného motorového vozidla alebo úpravou bytu, rodinného domu\nalebo garáže.\nPodľa § 53 ods. 1 a 2 zákona o peňažných príspevkoch, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie\no preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s\nvýnimkou 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 Správneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne\norgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami\na inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy\núčinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom\nkonania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány\nposkytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n11. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým správny súd správnu žalobu\nsťažovateľa ako nedôvodnú zamietol, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj preskúmavané rozhodnutie žalovaného a prvoinštančného orgánu najmä z toho\npohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\n12. Sťažovateľ na prvom mieste namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil preskúmavanú\nvec, t. j. meritum sporu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný\nsúd poukazuje na to, že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny\nsúd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád\nzaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez\nmožnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.\n13. Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom\nnormy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady,\naké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom\nkonkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu\nprávnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na\nzistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze\nskutkového zistenia.\n14. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na\nto, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou\n\nrozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\n15. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu zistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci ako aj odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe. V tejto súvislosti sťažovateľ prioritne namietal nesprávny záver súdu vo vzťahu k\nnámietke o nepoučení sťažovateľa zo strany správneho orgánu o jeho právach, najmä v súvislosti s\nmožnosťou požiadať o osobnú účasť na posúdení posudkovým lekárom, ako aj nedostatočne zistený\nskutkový stav veci.\n16. Kasačný súd dáva do pozornosti, že správny orgán konajúci a rozhodujúci vo veciach kompenzácie\npodľa zákona o peňažných kompenzáciách musí mať na zreteli, že konanie vo veciach kompenzácie,\npreukazu a parkovacieho preukazu je osobitne upravené v piatej časti (§ 53 až 56a) predmetného zákona\na súčasne, že subsidiárnym právnym predpisom všeobecne upravujúcim oblasť konania vo veciach\nkompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je v zmysle § 53 zákona o peňažných kompenzáciách\niba Správny poriadok. Z § 1 ods. 2 zákona o kompenzáciách ako aj zo všeobecných zásad ovládajúcich\nkaždé konanie pred správnym orgánom (konkrétne zásada obsiahnutá v § 3 ods. 3 Správneho\nporiadku) jednoznačne vyplýva zákonná požiadavka na štátnu angažovanosť (iniciatívu) napomáhať pri\nzačleňovaní fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti pri požiadavke zohľadniť\njej ľudskú dôstojnosť. Materiálne medze uvedenej iniciatívy štátnych a iných orgánov vymedzuje zákon\nvrátane zásad, na ktorých je sociálne zákonodarstvo vybudované.\n17. Sťažovateľ považoval postup pri vypracovaní komplexného posudku správnym orgánom za\nnezákonný z toho dôvodu, že mu nebol daný priestor na prezentáciu uľahčenia života (zmiernenie\nsociálnych dôsledkov jej zdravotného postihnutia) pomocou prenosného osobného počítača. Poukaz\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/58/2014 zo dňa 19.01.2016\nsťažovateľom je dôvodné, nakoľko v ňom súd správne konštatoval, že .“.. ustanovenie § 11 ods. 9\ncitovaného zákona oprávňuje posudkového lekára vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby\nbez jej prítomnosti iba a len pod podmienkou, že vopred môže s vysokou pravdepodobnosťou vylúčiť\npochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo\nnie je evidentne potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru (a contrario záver\nnižšie citovaného ustanovenia). Naopak tento záver nemôže ovplyvniť ani nasledujúci odsek 10, ktorý\nchráni posudzovanú osobu, ak využila svoje právo byť pozvaná na posúdenie svojho zdravotného\nstavu pred posudkového lekára. Navyše za tejto situácie je správny orgán navyše zaťažený dôkazným\nbremenom preukázať, že žalobca mal vedomosť, že v určitom časovom úseku bude vykonávaná\nlekárska posudková činnosť, v rámci ktorej bol poučený (zásada súčinnosti) o možnosti svoje právo\npodľa odseku 10 si uplatniť u správneho orgánu. ..Za tejto situácie musel najvyšší súd prístup\nposudkového lekára, že bez predvolania žalobcu posúdil jeho zdravotný stav, ako nezodpovedajúci\nobsahu ustanovenia § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., čo je však vadou konania, ktorá má\nnepochybne vplyv nielen na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale aj na rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu.“\n18. Je možné konštatovať, že správne orgány v predmetnom konaní postupovali výlučne formalisticky v\nrozpore s ustanovením § 13 ods. 5 zákona o peňažných kompenzáciách, ako aj ustanovením § 3 ods.\n2 Správneho poriadku, ak sťažovateľovi neposkytli potrebnú pomoc a poučenia o jeho právach tak, aby\nv konaní neutrpel ujmu, ale poučili ho iba o jeho povinnostiach. Podľa názoru súdu komplexný posudok\nbol vypracovaný formálne, bez individuálneho prístupu. Za takýchto okolností sa v konaní správnych\norgánov a v postupe pri rozhodovaní vyskytla taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Krajský súd v napadnutom rozsudku síce konštatoval, že strany správnych orgánov bola\nporušená základná zásada zakotvená v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, avšak k tomu len uviedol, že\ndôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu je len podstatné porušenie právnych predpisov\no konaní pred správnym orgánom. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Dohovor o právach\nosôb so zdravotným postihnutím zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 317/2010, ktorý pre Slovenskú\nrepubliku nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2010 a kde z čl. 1 tohto dohovoru vyplýva, že jeho cieľom\nje presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základných\nslobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti.\n\n19. Najvyšší súd už v predchádzajúcich rozsudkoch zdôraznil mimoriadny význam komplexného\nposudku v konaní podľa zákona o peňažných kompenzáciách, keď uviedol, že „Komplexný posudok\npredstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou formou, a tým, že zodpovedá na zákonom\nuložené úlohy (otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia aj predbežnú otázku vo\nvzťahu k skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným stavom žiadateľa o peňažný príspevok\nna kompenzáciu. Postup vykonania potrebných konzultácií (spolupráce) a vyhodnotenia dostupných\nlekárskych nálezov, je jedným z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch na peňažnú\nkompenzáciu a ich subjektívne nevyužitie je v rozpore s požiadavkou na aktívny prístup orgánov (§\n1 zákona č. 447/2008 Z.z.. a § 3 ods. 3 Správneho poriadku) s následkom existencie skutkovej vady\nv lekárskom posudku, tzn. aj v komplexnom posudku, ktorý je základným podkladom rozhodnutia,\nna ktorú musí konajúci súd prihliadnuť (§ 250i ods. 3 O.s.p. <.)“ (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.\n1Sžso/34/2010 <. z 24.05.2011 rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/1/2012\nzo dňa 28.02.2012).\n20. V súvislosti s uvedeným kasačný súd zdôrazňuje, že komplexný (resp. lekársky) posudok, napriek\nsvojej významnosti však nepredstavuje a ani nemôže, za situácie predloženia odlišného lekárskeho\nnázoru, predstavovať jediný podklad rozhodnutia v konaní podľa zákona o peňažných kompenzáciách.\nJe potom celkom legitímne očakávanie sťažovateľa, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného o\nnepriznaní peňažného príspevku sa v zmysle zákonného príkazu na presvedčivé odôvodnenie (§ 46\na § 47 ods. 3 Správneho poriadku) dozvie jasné argumenty, prečo odlišný lekársky názor nezavážil v\nprospech jeho žiadosti. Opačný postup je naplnením zákonného dôvodu na zrušenie preskúmavaného\nrozhodnutia (m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/1/2012 zo dňa\n28.02.0212). Na tomto mieste musí najvyšší súd upozorniť na to, že žalovaný vôbec nevyhodnotil\nlekársku správu z januára 21.01.2016 predloženú sťažovateľom, v ktorom bola uvedená chôdza\npomocou paličky a šetrenie ľavej dolnej končatiny, ako jeden z možných podkladov pre svoje\nrozhodnutie, hoci ustanovenie § 32 Správneho poriadku v spojení s § 53 zákona č. 447/2008 Z.z. mu\ntakú povinnosť jednoznačne ukladá, iba formálne skonštatoval, že ju zohľadnil.\n21. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného sa obmedzilo na konštatáciu diagnózy vyplývajúcej ako z\nposudkov tak aj z lekárskych nálezov. Žalovaný a prvoinštančný orgán, s ktorými sa stotožnil krajský\nsúd, dospeli vo svojich rozhodnutiach k záveru, že nakoľko sťažovateľ netrpí žiadnym ochorením, ktoré\nby malo dôsledky v oblasti jeho schopnosti prijímať a spracovávať informácie a ani v jeho schopnosti\nkomunikovať a preto nemôže byť sťažovateľovi, ktorý nemá obmedzenia v oblasti komunikácie pomôcka\n(osobný počítač) priznaná. Podľa ich názoru osobný počítač nekompenzuje ochorenie pohybovaného\naparátu. Zákonodarca v zákone o peňažných kompenzáciách s poukazom na § 5 predmetného zákona\nzakotvil štyri oblasti, v ktorých sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle tohto\nzákona kompenzujú, avšak samotný zákon ako ani Vyhláška vo svojich ustanoveniach nerozdeľujú\njednotlivé pomôcky podľa konkrétnych zdravotných postihnutí.\n22. V súvislosti s aplikáciou zákonov o sociálnej pomoci kasačný súd poukazuje na základný cieľ\nkonania o kompenzácii, ktorým nepochybne je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na\nuspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti,\nminimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba\nschopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.\nAj z dôvodovej správy k zákonu o peňažných kompenzáciách vyplýva, že účelom zákonodarcu bolo\nupraviť právne vzťahy pri kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby\nsa vytvorili pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím porovnateľné príležitosti v každodennom\nživote a eliminovali sa bariéry, s ktorými sa stretávajú v oblastiach vymedzených v návrhu zákona\ns cieľom ochrániť túto skupinu fyzických osôb pred sociálnym vylúčením pri zachovaní ich ľudskej\ndôstojnosti..\n23. V ďalšom považuje súd za nevyhnutné uviesť, že na internetovej stránke\nžalovaného\n(http://www.upsvar.sk/obcan-so-zdravotnym-postihnutim/obcan-s-tazkym-zdravotnympostihnutim/tazko-zdravotne-postihnuty-s-potrebou-pomocok/co-su-kompenzacne-pomocky-a-na-cosluzia.html?page_id=308651) je uvedené, že: „kompenzačné pomôcky sú pomôcky a zariadenia, ktoré\nnahrádzajú, dopĺňajú a podporujú chýbajúce alebo oslabené funkcie. Kompenzujú dôsledky straty\nalebo poškodenia, zvyšujú samostatnosť a nezávislosť postihnutých ľudí. Pomôcok je veľmi veľa a\n\nsú medzi nimi úzko špecializované i veľmi univerzálne zariadenia. Je to zapríčinené tým, že zatiaľ\nneexistuje žiadna univerzálna funkčná náhrada chýbajúcej funkcie. Preto sú mnohé pomôcky (s\nvýnimkou načúvacích aparátov) určené skôr na kompenzáciu dôsledkov poškodenia alebo straty určitej\nfunkcie pri istých činnostiach a nie na kompenzáciu samotnej funkčnej ,nedostatočnosti.“\n24. Vo svetle uvedeného kasačný súd konštatuje, že nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým\nsa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je\nabsolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel\nzákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ\nv ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku; povinnosť súdov nachádzať právo\nneznamená iba vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a\nformulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných\nprincípov (m.m. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. IV. ÚS 1241/12).\n25. Kasačný súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.\nÚS 341/2007, v ktorom ústavný súd konštatuje (a ktoré možno analogicky aplikovať aj na rozhodovaciu\nčinnosť správnych orgánov): „Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činností konštatoval,\nže nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činností súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych\nnoriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy\nuplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého\nnemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali\nnavzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho\npredpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv\nz ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.\nMôže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď\nto zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne\nsúladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4\nústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a\nsvoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti\nalebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií\ninterpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o\nktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným\ngramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2\nústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu\naplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť\nštátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n26. Podľa názoru súdu výklad zákona žalovaným, ako aj správnym orgánom prvého stupňa, s ktorým\nsa stotožnil krajský súd, je v rozpore so zámerom predmetného zákona, ako aj v rozpore so základnými\npravidlami správneho konania. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno ignorovať ich účel\na zmysel, ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, v ktorom sú\nvždy prítomné aj princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi. Prílišný formalizmus pri výklade\nprávnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená porušenie základných práv. Ako\nvyplýva z nálezu Ústavného súd Slovenskej republiky zo dňa 07.07.2011, sp. zn. IV. ÚS 283/2011, pod\nprehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych\nstránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak, popiera samotný zmysel právnej úpravy.\n27. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o peňažných kompenzáciách jednoznačne vyplýva\npovinnosť pre správny orgán, aby preskúmal sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia\nžiadateľa o kompenzáciu a v súvislosti s týmito zisteniami vyslovil záver, či sociálne dôsledky jeho\nťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou (najmä s dôrazom na\nzistenie, či požadovaná pomôcka uľahčuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať\nčinnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo vykonávanie týchto činností by bolo\nspojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti); tzn. pomôckou, ktorú\npožaduje sťažovateľ. Podľa názoru súdu nie je možné zo znenia Vyhlášky, kde do 31.12.2016 bolo v\nzozname pri pomôcke „Stolový alebo prenosný počítač“ uvedené, že ide o zariadenie na získavanie a\nspracovanie informácií, vyvodiť, ako to urobil žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, že touto pomôckou\nmožno kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia iba v oblasti komunikácie.\n\nIde len o charakteristiku počítača, ktorá poslednou novelou bola vypustená, ako vyplýva z dôvodovej\nsprávy, pretože ide o charakteristiku pomôcky všeobecne známej. Rovnako ako krajský súd kasačný\nsúd poukazuje na to, že počítač je prostriedok umožňujúci používateľovi elektronickú komunikáciu s\nkýmkoľvek, teda aj s úradmi a tiež prostriedok umožňujúci získavať informácie z internetových stránok,\na teda aj informácie o voľných či ponúkaných pracovných miestach, navyše existujú pracovné pozície,\nktoré zamestnávateľ umožňuje svojmu zamestnancovi vykonávať v domácom prostredí prostredníctvom\npráve výpočtovej techniky. Krajský súd však napriek správnej konštatácii dospel k nesprávnemu\nprávnemu záveru.\n28. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach bez zohľadnenia účelu predmetného zákona bližšie\nnezaoberali významom pomôcky - prenosného počítača pre sťažovateľa, vzhľadom na jeho bolestivú\nchôdzu s oporou a nutnosť šetrenia ľavej dolnej končatiny. Rovnako vyznieva rozporne aj komplexný\nposudok s poslednou predloženou lekárskou správou sťažovateľa, ktorou, ako bolo vyššie uvedené, sa\nžalovaný bližšie nezaoberal. Taktiež aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu\nnelogicky a rozporuplne v bode 9. uvádza, že „ žalobca ani v žalobe ani v konaní netvrdil, že by chôdza u\nneho bola spojená s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti. Tvrdil, že je\nto spojené s bolesťou, čo medzi účastníkmi sporné nebolo. Nebolo totiž sporné, že žalobca sa pohybuje\ns pomocou francúzskych bariel a trpí bolesťami v nohe.“ V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to,\nže aj v žalobe už sťažovateľ tvrdil, že kontakt s úradmi je spojený s nadmernou fyzickou záťažou a cesta\nk úradom mu trvá neúmerne dlho vzhľadom na ťažké postihnutie pohybového ústrojenstva. Tiež tvrdenie\nsúdu o tom, že nebolo sporné, že sa sťažovateľ pohybuje s pomocou francúzskych bariel, nie je súladné\nako s rozhodnutím žalovaného tak aj s jeho vyjadrením ku kasačnej sťažnosti, kde uvádza, že v rámci\nšetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa sťažovateľ pohyboval samostatne\nbez opory. Proti tomuto záveru sťažovateľ namietal a na vyvrátenie týchto záverov predložil aj lekársku\nsprávu, ktorej existenciu žalovaný iba skonštatoval bez vyvodenia akýchkoľvek záverov.\n29. Hoci posudok samotný nemôže byť samostatným predmetom súdneho prieskumu, v rámci\npreskúmavania rozhodnutia o nároku na kompenzáciu formou peňažného príspevku sa súd musí\nvysporiadať aj s úplnosťou, objektivitou a presvedčivosťou posudku (posudkov), ktorý bol podkladom\ntakého rozhodnutia. V konfrontácii s tvrdeniami sťažovateľa a námietkami, ktoré vzniesol proti\nrozhodnutiam správnych orgánov, podklady ani rozhodnutia samotné neobstáli ako dostatočne\nkomplexné, presvedčivé a založené na objektívne a dostatočne zistenom skutkovom stave veci pre\nzaujatie právneho záveru, že v prípade sťažovateľa by prenosný osobný počítač neplnil účel pomôcky na\nzmiernenie jeho ťažkého zdravotného postihnutia a zvýšenie samostatnosti a nezávislosti. Kasačný súd\ndáva do pozornosti, že kompenzačné pomôcky nie sú univerzálnou náhradou chýbajúcej funkcie, ale sú\nurčené skôr na kompenzáciu dôsledkov poškodenia alebo straty určitej funkcie pri istých činnostiach.\n30. Tvrdenie sťažovateľa, že administratívne spisy nie sú úplné, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné.\nKasačný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že každý správny orgán je povinný viesť administratívny\nspis, ktorý obsahuje všetky podstatné skutočnosti súvisiace s konkrétnym správnym konaním.\nRozhodnutie a najmä jeho odôvodnenie by malo byť zhrnutím obsahu administratívneho spisu a postupu\na spôsobu, ktorý správny orgán doviedol k vydaniu konkrétneho správneho rozhodnutia. Vzhľadom\nna uvedené má kasačný súd za to, že administratívne spisy prvoinštančného ako aj žalovaného\nsprávneho orgánu, tvoriace súčasť súdneho spisu, sú úplné a prehľadné a ich súčasťou sú všetky\npodania sťažovateľa ako aj posudkové spisy, ktorých obsah tvoria všetky lekárske správy predložené\nsťažovateľom a vypracované lekárske posudky vrátane komplexného posudku.\n31. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatoval, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nzáveru, keď žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí vadami,\nktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale z vyššie uvedených dôvodov\npristúpil k zmene rozsudku krajského súdu a v súlade s ustanovením § 462 ods. 2 S.s.p. k zrušeniu\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného.\n32. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, opätovne\nposúdiť nárok sťažovateľa v súlade s účelom a zmyslom zákona o peňažných kompenzáciách, zistiť\nvšetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, poučiť ho pritom o jeho právach a povinnostiach tak, aby\nv konaní neutrpel ujmu a v súlade s ust. § 46 a 47 Správneho poriadku vo veci rozhodnúť. Právnym\nnázorom kasačného súdu je orgán verejnej správy viazaný (§ 469 S.s.p.).\n\n33. O nároku sťažovateľa na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 S.s.p.\nv spojení s § 167 ods. 1 S.s.p a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému sťažovateľovi (žalobcovi) priznal\nvoči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania na krajskom súde aj kasačnom súde.\n34. O výške náhrady trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne podľa ustanovenia §\n467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 2 S.s.p. krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n35. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/47/2016", "guid": "5022e4b9-6cc7-4dd8-ba34-ce81195f3645:b33c41ea-83c0-4c4e-bf70-8d511f3b63c1", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}