{"guid": "bf5b8bba-165c-4820-8698-f537d001bbac:fe0c5bb8-1eb9-4c52-9cd1-8ee4129f7474", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6016200034.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/10/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/10/2016 z 25. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2018, sp. zn. 9Sžsk/10/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6016200034.1", "identifikacne_cislo": "6016200034", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2018-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-3", "nazov": "§ 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447", "nazov": "zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-14", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe0c5bb8-1eb9-4c52-9cd1-8ee4129f7474", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200034.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200034.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200034.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/10/2016\n6016200034\n25. 04. 2018\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2018:6016200034.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobkyne:\nI. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX R., zákonná zástupkyňa maloletého F. L., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom L., XXX XX R., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP - pracovisko Banská Bystrica, Trieda\nSNP 75, 974 89 Banská Bystrica, za účasti Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, sídlo úradu\nkomisára: Račianska 153, 831 54 Bratislava 35, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/\nSSVOdPPKPC/SOC/2015/8369 Ant zo dňa 05.11.2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu a Komisára pre\nosoby so zdravotným postihnutím proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/7/2016-69\nz 22. júna 2016, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/7/2016-69 z\n22. júna 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nII. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne Krajský súd v Banskej Bystrici.\nodôvodnenie:\n1. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene zo dňa 03.07.2015 č.: ZV3/\nRPPNKŤZPAPČ/SOC/2015/37156-0003 nebol žalobcovi priznaný peňažný príspevok na osobnú\nasistenciu. Na základe komplexného posudku č. ZV1/KP/SOC/2015/37280 zo dňa 29.06.2015 sa\nmaloletý F. L. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80\n%. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy u žalobcu je postihnutie mozgu pri\nvrodenej vývojovej chybe mozgu - Dandy Walkerov syndróm s kompletným cerebelárnym syndrómom.\nNedokáže vykonávať samoobslužné úkony, nedokáže vyjadriť svoje potreby (rozumie mu len matka),\nvyžaduje celodenný dohľad s potrebou opatrovania inou fyzickou osobou, na základe čoho mu bol\nstanovený VI. stupeň odkázania na pomoc inej fyzickej osoby, čo predstavuje rozsah odkázanosti\nna pomoc viac ako 12 hodín denne, a preto mu peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol\nnavrhnutý. Sociálne dôsledky jeho zdravotného postihnutia boli komplexným posudkom navrhnuté\nkompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca zastúpený\nzákonnou zástupkyňou - matkou odvolal, pričom žalovaný rozhodnutím č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/\nSOC/2015/8369Ant z 05. 11.2015 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne\npotvrdil. Žalovaný v rámci odvolacieho konania posúdil mieru funkčnej poruchy a sociálne dôsledky\nťažkého zdravotného postihnutia žalobcu a vydal komplexný posudok, podľa ktorého má žalobca mieru\nfunkčnej poruchy 80 % podľa prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre\nochorenie zaradené do skupiny V. ods. 3 písm. c) citovaného zákona a považuje sa za fyzickú osobu\ns ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár odvolacieho orgánu pri hodnotení zdravotného\nstavu žalobcu vychádzal z predložených nálezov: vyšetrenie všeobecným lekárom zo dňa 16.03.2015,\n\nneurologické vyšetrenie zo dňa 08.10.2015 s vykonaním MRI vyšetrením mozgu v auguste 2015 a\npsychiatrického vyšetrenia zo dňa 17.09.2014. Maloletý F. L. je od detstva sledovaný v odborných\nambulanciách. Postoj je možný len s oporou, presuny sú možné len na mechanickom vozíku. Maloletý\nF. L. nerozpráva, iba vydáva zvuky, výzvam rozumie a je usmerniteľný. Podľa predložených odborných\nnálezov má slabšie aj horné končatiny, úchop je zachovaný, napr. naje sa sám. Hygienické návyky\nnemá fixované, je plienkovaný, intelekt je na úrovni strednej mentálnej retardácie. Epilepsia je v\nsúčasnej dobe kompenzovaná a od roku 2010 je bez epileptických záchvatov. Poruchy zmyslov nie\nsú uvedené. Na základe aktuálnych odborných nálezov je žalobca odkázaný na celodenný dohľad,\npri uvedenom stave by nebol dosiahnutý účel osobnej asistencie v zmysle zákona o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu. Podkladom posudkového lekára bolo šetrenie sociálnych dôsledkov dňa\n17.09.2015. Maloletý F. L. žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je zamestnaná v Banskej Bystrici\na študuje popri zamestnaní na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Počas matkinej neprítomnosti\nstarostlivosť o maloletého zabezpečuje stará matka, ktorá je na starobnom dôchodku. Maloletý F. L. sa\npo byte pohybuje štvornožky, prípadne sa posúva po zadku. Po vonku sa premiestňuje na mechanickom\nvozíku, ktorý vie sám ovládať. Snaží sa chodiť, a to tak, že ho matka drží v podpazuší, prípadne\nza ruku, dokáže prejsť približne 20 krokov. Po schodoch smerom hore prejde v sprievode inej osoby\na smerom dolu ho musia zniesť. Matka uviedla, že maloletý F. dokáže komunikovať kombinovanou\nformou, a to posunkami, prípadne povie pár slov a je presvedčená, že vie prejaviť svoje potreby.\nKomunikáciu trénuje pomocou tabletu a obrázkov. Navštevuje Domov sociálnych služieb v R. od 6,30\nhod. Do školy sa premiestňuje s personálom zariadenia v rámci budovy domova sociálnych služieb.\nVyučovanie začína o 8,00 hod a končí približne o 12,00 hod. Po vyučovaní sa znova premiestni s\npomocou personálu do domova sociálnych služieb, kde zotrváva do 16,00 hod do príchodu matky. V\nčase od 12,00 hod do 16,00 hod má maloletý Šimon personálom zariadenia zabezpečený program.\nChodí na prechádzky do prírody, vypracuvávajú rôzne kognitívne úlohy a učia sa sebaobsluhe. Matka\nžalobcu uviedla, že osobnú asistenciu žiada pre syna v čase ranného vstávania, prípravy do školy a\ncesty do školy, nakoľko sa v súčasnej dobe prispôsobujú jej odchodu do zamestnania. Maloletý F. L.\npre únik moču aj stolice používa plienky. Tvrdí ďalej, že osobnú asistenciu by potrebovala pri úkonoch\nvstávania, líhania, umývania a sprchovania, ďalej pri obliekaní, vyzliekaní, pričom ho učí spolupracovať,\no čo sa maloletý aj snaží, rovnako pri obliekaní, vyzliekaní, pri podávaní stravy, nakupovaní potravín,\naj vecí osobnej potreby. S odkazom na § 20 ods. 1, § 20 ods. 2, § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.\nv náväznosti na lekársku posudkovú činnosť a sociálnu posudkovú činnosť, je možné ťažké zdravotné\npostihnutie maloletého F. L. vhodne kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie, nakoľko\nvyžaduje pomoc a celodenný dohľad inej osoby. V čase, keď je matka v zamestnaní, má starostlivosť\nzabezpečenú prostredníctvom sociálnej služby v Domove sociálnych služieb v R.. Voľnočasové aktivity\nv rodinnom prostredí mu plnohodnotne zabezpečuje rodina v rozsahu zodpovedajúcom aj veku dieťaťa,\npretože peňažný príspevok na osobnú asistenciu v súčasnosti nebol navrhnutý v komplexnom posudku\nÚstredia. Komplexný posudok je v zmysle § 55 ods. 6 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu\nzákladom II. st. rozhodnutia a je pre rozhodnutie záväzným. Vzhľadom k tomu, že peňažný príspevok\nna kompenzáciu v komplexnom posudku odvolacieho orgánu nebol navrhnutý, maloletý F. L. nespĺňa\npodľa rozhodnutia žalovaného podmienky pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu,\npreto bolo dôvodné rozhodnutie I. st. orgánu potvrdiť.\n2. Rozhodnutie žalovanej napadla žalobkyňa žalobou, v ktorej sa domáhala zrušenia napadnutého\nrozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanej.\n3. Uznesením č. k. 23S/7/2016-42 z 03.05.2016 pribral súd na návrh žalobkyne do konania Úrad\nkomisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Uznesenie o pribratí bolo Úradu komisára pre osoby\nso zdravotným postihnutím doručené 23. 05.2016. Na pojednávaní konanom 08. júna 2016 bolo súdu\ndoručené vyjadrenie Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a opis vyjadrenia bol\nzároveň doručený zástupkyni žalovaného. Na pojednávaní zároveň zástupkyňa žalovaného uviedla,\nže k vyjadreniu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím žalovaná podá stanovisko. Súd\nnásledne pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na 22. jún 2016. Dňa 15. júna 2016 podal\nžalovaný stanovisko k vyjadreniu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Toto stanovisko\nsúd žalobcovi ani Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím nedoručoval. Následne dňa 22.\njúna 2016 bol vyhlásený rozsudok v prejednávanej veci.\n4. Z rozsudku č. k. 23S/7/2016-69 z 22. júna 2016 vyplýva, že poskytnutie peňažného príspevku na\nkompenzáciu nenapĺňa účel zákona, keďže v dôsledku poškodenia duševných funkcií žalobcu by osobná\n\nasistencia nemohla smerovať k podpore vlastného rozhodovania žalobcu a vlastného ovplyvňovania\njeho životných situácií. Ako vhodná forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného\npostihnutia bol navrhnutý príspevok na opatrovanie a nie príspevok na osobnú asistenciu. Pokiaľ žalobca\nv žalobe poukazoval na to, že nebolo vykonané posúdenie v oblasti sociálneho ošetrenia v domácom\nprostredí, čo bolo hlavným dôvodom podania žiadosti o kompenzáciu formou osobnej asistencie, k\ntomu súd uviedol, že z úradného záznamu zo 07.09.2015 vyplýva, že zákonná zástupkyňa žalobcu\nbola požiadaná o osobné stretnutie s ňou a jej synom v domácom prostredí. Zákonná zástupkyňa\nžalobcu sama požiadala o osobné stretnutie na správnom orgáne bez prítomnosti syna a ako dôvod\nuviedla, že jej zamestnávateľ neumožňuje deň voľna. S. sama odporučila, aby správny orgán prešetril\nsituáciu aj v domove sociálnych služieb R., kde sa syn zdržiava počas dňa. Pokiaľ aj bolo rozhodnutie\nžalovaného vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, i v prípade, že by toto tvrdenie bolo pravdivé,\nnemohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ zástupkyňa Úradu komisára pre\nosoby so zdravotným postihnutím tvrdila, že bol porušený Dohovor o právach osôb so zdravotným\npostihnutím, Dohovor o právach dieťaťa a Ústava SR, citovala len konkrétne ustanovenia, avšak bez\nbližšej špecifikácie, v čom mali byť porušené. Krajský súd zdôraznil, že nie je povinný nahrádzať žalobcu\npri hľadaní konkrétnych dôvodov porušenia zákona. Na základe uvedených dôvodov krajský súd žalobu\nzamietol.\n5. Dňa 03.08.2016 podal proti uvedenému rozsudku odvolanie žalobca, pričom toto súd s poukazom\nna prechodné ustanovenia zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP\"), ktorý\nnadobudol účinnosť 01.07.2016, posúdil ako kasačnú sťažnosť. V tejto žalobca namieta, že žalovaný\nporušil základné zásady správneho konania, keď doplnil dokazovanie až v rámci konania o odvolaní\n(napr. telefonický rozhovor o aktivitách maloletého počas pobytu v DSS R.), pričom žalobcu o tom\nneinformoval a ani mu neumožnil sa k takto doplnenému dokazovaniu vyjadriť. Žalovaný tiež opomenul\npovinnosť vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov. Má tiež za to, že prvostupňové rozhodnutie\nnebolo riadne odôvodnené, pričom až druhostupňový orgán vec právne posúdil, čím vydal prakticky nové\nrozhodnutie, proti ktorému ale nebolo možné podať riadny opravný prostriedok. Vo vyjadrení žalovaný\nuvádza, že mal snahu stretnúť as v domácom prostredí žalobcu, čo sa nestalo pre objektívne príčiny\nna strane matky žalobcu. Uvedené je zrejmé z úradného záznamu zo 07.09.2015, ktorý vypracoval\nsprávny orgán na základe telefonického rozhovoru. Ďalším obdobne vypracovaným je úradný záznam\nz telefonického rozhovoru so sociálnou pracovníčkou DSS R. z 22. októbra 2015. Žalobca má za to,\nže úradné záznamy takéhoto charakteru by pre rozhodovanie nemali byť považované za hodnoverné\ndo takej miery ako dokumenty, na vzniku ktorých sa podieľali obe strany. Na oba úradné záznamy\nvšak správny orgán poukazuje až vo vyjadrení k žalobe, nie však v napadnutom rozhodnutí. Žalobca\nmá za to, že ak žalovaný považoval informáciu z DSS za podstatnú pre rozhodnutie, mal písomne\npožiadať o súčinnosť a tým by zabezpečil hodnoverné informácie od personálu, ktorý je v úzkom kontakte\ns maloletým. Žalobca ďalej namieta, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté\nrozhodnutie žalovaného je v rozpore s obsahom spisu, najmä neboli zohľadnené skutočnosti, ktoré boli\ndôvodom pre podanie žiadosti a sú súčasťou spisu, pričom žalovaný sa k nim nijako nevyjadril. Má za to,\nže uviedol závažné príčiny, prečo je nevyhnutná kompenzácia formou osobnej asistencie. Ide o všetky\nčinnosti spojené s jeho sebaobsluhou, pričom zdôrazňuje, že žije na 01. poschodí v byte, ktorý nie je\nbezbariérový, premiestňuje sa po schodoch bez mechanického vozíka, čo je nad fyzické možnosti matky\nžalobcu. Ďalej je potrebná asistencia pri úkonoch spojených s hygienou žalobcu. Žalobca zdôrazňuje,\nže správny orgán zisťoval sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia iba telefonickým\nrozhovorom so sociálnou pracovníčkou DSS R., neprihliadajúc na skutočnosť, že osobná asistencia\nbola žiadaná na úkony vykonávané v domácom prostredí a nie počas pobytu maloletého v DSS R..\nŽalovaný však nevykonal posúdenie v oblasti sociálneho šetrenia domáceho prostredia a úkonov,\nktoré je nutné vykonávať mimo pobytu maloletého v DSS R.. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že príspevok\nna opatrovanie, ktorý správny orgán navrhol, je preňho irelevantný. Kompenzácia formou príspevku\nna opatrovanie sa vzťahuje na osobu, ktorá musí byť odkázaná naopatrovanie podľa komplexného\nposudku. Opatrovateľom je rodič, prípadne iná osoba, ktorá má trvalý, resp. prechodný pobyt na totožnej\nadrese ako opatrovaný. Výška opatrovateľského príspevku závisí od príjmu opatrovateľa, pričom pri\nosobnej asistencií sa neposudzuje príjem osobného asistenta, osobná asistencia sa vykonáva na\nzáklade stanoveného počtu hodín na kalendárny rok. Fyzická osoba s ŤZP môže mať aj viac osobných\nasistentov a nie je nutné, aby osobný asistent mal totožný pobyt s opatrovaným. Pri sociálnom šetrení\nprvostupňovým orgánom odporúčala pracovníčka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny týždenný pobyt\nv DSS, s čím však matka žalobcu nesúhlasila, keďže považuje za potrebné udržať denný kontakt žalobcu\ns rodinou. Žalobca ďalej namieta, že Krajský súd v Banskej Bystrici vychádzal z vyjadrenia žalovaného\n\ndoručeného po ukončení pojednávania vo veci, pričom toto vyjadrenie obsahovalo skutočnosti, ku\nktorým sa žalobca nemohol vyjadriť. Má preto za to, že v konaní pred krajským súdom došlo k takej\nvade konania, ktorá mala za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Z uvedených\ndôvodov žalobca navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak,\nže rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2015/8369 Ant zo dňa 05.11.2015 zruší\na vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n6. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/7/2016-69 z 23.06.2016 podala kasačnú\nsťažnosť tiež Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím. Namieta, že kompenzácia ťažkého\nzdravotného postihnutia maloletého žalobcu formou peňažného príspevku na opatrovanie nerieši ťažkú\nživotnú situáciu, do ktorej sa žalobca dostal. Poukazuje na nedostatočné sociálne šetrenie. Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny neurobil šetrenie v domácom prostredí, nenavštívil školu maloletého ani DSS.\nPoukazuje na hodnotenie DSS z 26.02.2016, podľa ktorého žalobca je samostatný v pohybe na vozíku,\ndokáže sa pevne držať a stáť na nohách, potrebu ohlasuje vopred, aktivity zamerané na motoriku zvláda\nbez problémov, zaujíma sa o všetky aktivity, pokroky sú v komunikácii. Poukazuje na účel opatrovania,\nktorým je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch\nsebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať\nv prirodzenom domácom prostredí. Navrhovateľ prostredníctvom zákonnej zástupkyne však žiadal o\npeňažný príspevok na osobnú asistenciu za účelom zabezpečenia premiestnenia maloletého F. do\nškoly, zo školy a na voľnočasové aktivity. Žiadosť o peňažný príspevok teda nesledovala účel zotrvania\nmal. F. v domácom prostredí. Zdôrazňuje, že hlavnou povinnosťou správneho orgánu je zistiť skutočný\nstav veci a za týmto účelom vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Komisárka má za to, že\nžalovaný napadnutým rozhodnutím porušil práva osoby so zdravotným postihnutím, ktoré mu garantuje\nDohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ide o čl. 2 ods. 2, ktorý stanovuje, že prvoradým\nhľadiskom pri každej činnosti týkajúcej sa detí so zdravotným postihnutím je najlepší záujem dieťaťa,\nčl. 19, týkajúci sa nezávislého spôsobu života a začlenenia do spoločnosti a čl. 20, vzťahujúci sa k\nosobnej mobilite. Namieta, že žalovaný neuviedol, akými činnosťami by malo jedenásťročné dieťa s\nťažkým zdravotným postihnutím prejaviť svoju aktivizáciu a snahu o sociálne začlenenie sa do rodinných\nrolí, pracovných a voľnočasových aktivít. Neuviedol tiež, ako v danom prípade zhodnotil rozdiel v\nstarostlivosti o zdravé jedenásťročné dieťa a dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím. Poukazuje tiež na\nskutočnosť, že zákonnej zástupkyni žalobcu ani Komisárke pre osoby so zdravotným postihnutím súd\nnedoručil stanovisko Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k vyjadreniu Úradu komisára pre osoby so\nzdravotným postihnutím. Komisárka má za to, že krajský súd v prejednávanej veci rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia, keď nezohľadnil rozdielne účely opatrovania a osobnej asistencie.\nZakotvením viacerých druhov peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia\nsledoval slovenský zákonodarca, aby bola vytvorená možnosť v každom konkrétnom prípade vyberať\ntakú formu kompenzácie, ktorá je pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím najvyhovujúcejšia. To\nvšak predpokladá dostatočné zistenie skutkového stavu a správne právne posúdenie veci. Vzhľadom\nna uvedené argumenty potom komisárka navrhuje zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie\nžalovaného kasačný súd zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný tak, že sa stotožnil s dôvodmi rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici, naďalej trvá na tom, že pri rozhodovaní o žiadosti maloletého žalobcu neboli\nporušené platné právne predpisy, rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe riadne a dôsledne\nzisteného stavu veci, obsahovalo všetky podstatné i formálne náležitosti a bolo riadne odôvodnené,\npreto žalovaný navrhuje odvolanie žalobcu zamietnuť. Uvádza, že v stanovisku k vyjadreniu Úradu\nkomisára pre osoby so zdravotným postihnutím reagoval iba na nové argumenty komisára. Vyjadruje\nsa k dodržaniu lehôt na vydanie druhostupňového rozhodnutia s tým, že aj v prípade, ak by lehota\nnebola dodržaná, táto skutočnosť by nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Základné\nzásady správneho konania uvedené v § 3 Správneho poriadku neboli v konaní porušené, nakoľko\nzákonná zástupkyňa žalobcu bola v konaní vypočutá, bola jej daná možnosť doložiť aktuálne odborné\nvyšetrenia a uplatniť svoje návrhy, pričom toto právo aj využila. Na konanie vo veciach kompenzácie\nsa nevzťahuje ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, t. j. povinnosť správneho orgánu dať\núčastníkom konania možnosť pred vydaním rozhodnutia sa vyjadriť k jeho podkladu. Žalovaný teda\nneporušil svoje povinnosti, keď neumožnil zákonnej zástupkyni maloletého žalobcu sa oboznámiť s\núradnými záznamami z telefónnych rozhovorov. Takto získané informácie mali slúžiť len na objasnenie\ndenného režimu maloletého v zariadení a nemali rozhodujúci vplyv na posúdenie jeho odkázanosti na\n\nosobnú asistenciu. Zdôraznil tiež, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje\nsprávny orgán. Dôvodom toho, že v komplexnom posudku nebol žalobcovi navrhnutý peňažný príspevok\nna osobnú asistenciu je, že vzhľadom na stupeň postihnutia nie je žalobca schopný rozhodovať sa a\novplyvňovať vykonávanie integračných aktivít, ale pri svojom zdravotnom stave potrebuje celodenný\ndohľad, preto je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby podľa VI. Stupňa odkázanosti. Náročnosť\nstarostlivosti, ktorú si maloletý vyžaduje, bola žalovaným zohľadnená pri navrhnutí peňažného príspevku\nna opatrovanie ako vhodnej formy kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.\nPri vykonaní sociálnej posudkovej činnosti žalovaný na návrh zákonnej zástupkyne žalobcu vykonal\nšetrenie v sídle správneho orgánu, je teda nekorektné, že správnym orgánom poskytnutú súčinnosť\nsa snaží interpretovať ako argument pre spochybnenie zákonnosti postupu žalovaného. Z uvedených\ndôvodov potom žalovaný navrhuje odvolanie žalobcu zamietnuť.\n8. Žalovaný sa tiež vyjadril ku kasačnej sťažnosti komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, a\nto s obdobnou argumentáciou ako vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Zdôraznil, že zákonná zástupkyňa\nžalobcu sama požiadala o osobné stretnutie na Ústredí bez prítomnosti syna. Počas rozhovoru\nodporučila správnemu orgánu, aby si jej situáciu prešetrilo v Domove sociálnych služieb v R.. Žalovaný\nuvedené požiadavky akceptoval berúc do úvahy skutočnosť, že so žalobcom už osobné šetrenie\nsociálnych dôsledkov bolo v minulosti vykonané. Takýto spôsob sociálneho šetrenia zákon nevylučuje.\nPočas šetrenia sociálnych dôsledkov predložila zákonná zástupkyňa žalobcu odborné nálezy, ktoré\nboli zohľadnené pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti. Opätovne zdôraznil, že rozsah a spôsob\nzisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Zisťovanie v DSS R. bolo súčasťou\nposudzovania sociálnych dôsledkov žalobcu a samo o sebe nemalo rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo\nveci. Dokumentovalo len rozsah starostlivosti, ktorá mu je poskytovaná v zariadení sociálnych služieb.\nZdôraznil, že v prípade žalobcu by nebol osobnou asistenciou dosiahnutý účel, nakoľko pri svojom\nzdravotnom postihnutí primerane svojmu veku nie je schopný rozhodovať sa a ovplyvňovať svoje\nsociálne začlenenie. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych\ndôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v SR upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. a znenie tohto\nzákona týkajúce sa podmienok poskytnutia peňažného príspevku na osobnú asistenciu neodporuje\nDohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. V prípade maloletého žalobcu bola lekárska\nako aj sociálna posudková činnosť vykonaná v súlade so zákonom a jej výsledkom bol o. i. návrh\nkompenzácie peňažným príspevkom na opatrovanie. Osobná asistencia je nástroj na uplatňovanie práva\nna sebaurčenie ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, preto sa vyžaduje určitý osobnostný potenciál\nosoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a to schopnosť vyjadriť svoje potreby, vôľu, zámery a za pomoci\nosobného asistenta aj realizovať ich. U maloletého žalobcu však ide o také zdravotné postihnutie, ktoré\nuvedené schopnosti vylučuje. Zdokonaľovanie sa v sebaobslužných činnostiach nemožno považovať\nza integráciu dieťaťa do spoločnosti. Žalobcova odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby je vyjadrená\nstupňom VI podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Vzhľadom na uvedené\nnavrhuje žalovaný kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\n9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, zdôrazňujúc\nskutočnosť, že oprávnenie správneho orgánu určovať rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie nie je samoúčelné. Správny orgán je zákonom oprávnený určiť rozsah a spôsob zisťovania\npodkladov pre rozhodnutie, aby splnil zákonnú povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 492 ods. 2\nSSP preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu\na jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nžalobkyne a komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím je dôvodná a rozsudok Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 23S/7/2016-69 z 22. júna 2016 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n11. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne\no zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo\nkonanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n12. Podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n\n13. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení\nkaždého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu\nnezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, porušenie ktorého sa namieta, poskytnutá\nochrana v medziach zákonov, ktoré článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú.\nRozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého\nsúdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských\nprávach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve na\nkontradiktórne konanie.\n14. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\") vyplýva, že princíp rovnosti\nzbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť\nza podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca\n(Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. júna 2002, § 45). Právo na kontradiktórne konanie\nzase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné\nna to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli\npredložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, a vyjadriť sa k nim (pozri cit. rozsudok Komanický, § 46).\n15. V prejednávanej veci krajský súd pribral do konania Úrad komisára pre osoby so zdravotným\npostihnutím, ktorý na pojednávaní dňa 08. júna 2016 súdu doručil vyjadrenie k žalobe a napadnutému\nsprávnemu rozhodnutiu. Na tomto pojednávaní zároveň zástupkyňa žalovaného uviedla, že k vyjadreniu\nÚradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím žalovaný podá stanovisko. Súd napriek tomuto\noznámeniu pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na 22. jún 2016, teda o dva týždne.\nDňa 15. júna 2016 podal žalovaný stanovisko k vyjadreniu Úradu komisára pre osoby so zdravotným\npostihnutím. Toto stanovisko súd žalobcovi ani Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím\nnedoručoval. Následne dňa 22. júna 2016 bol vyhlásený rozsudok v prejednávanej veci.\n16. Z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a\ndo akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné, či obsahuje také skutkové a právne\ndôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť; nezáleží\npritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (napr. vec K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z\n31. mája 2001; vec F. R. proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 28. júna 2001). Inak povedané požiadavka\n„kontradiktórnosti konania\" sa v judikatúre ESĽP chápe čisto formálne. Z jej hľadiska v podstate nezáleží\nalebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov predložených\nsúdu (mutatis mutandis I. ÚS 230/03, II. ÚS 249/2012).\n17. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že nedoručením stanoviska žalovaného k\nvyjadreniu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím bol krajským súdom porušený princíp\nkontradiktórnosti konania a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nZ tohto dôvodu dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n18. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na nesprávne označenie žalobcu, keď krajský súd ako\nžalobkyňu označoval pani I. B., nar. XX.XX.XXXX, Q.,XXX XX R., avšak zo žaloby, ako aj z celého\nsúdneho konania vyplýva, že žalobcom je mal. F. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., XXX XX R., zastúpený\nzákonnou zástupkyňou I. B..\n19. Na dôvažok Najvyšší súd dodáva, že sa nezaoberal ďalšími argumentmi uvedenými v kasačných\nsťažnostiach, nakoľko má za to, že už vyššie uvedené skutočnosti sú dostačujúcim dôvodom na zrušenie\nrozsudku krajského súdu.\n20. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu postupovať v intenciách názoru najvyššieho súdu,\ndoručiť žalobcovi ako aj Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím stanovisko žalovaného\nk vyjadreniu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, odstrániť pochybnosti čo sa týka\nosoby žalobcu a vo veci opätovne rozhodnúť.\n21. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne Krajský súd v Banskej Bystrici\n\n22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 .\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/7/2016", "guid": "f4af1219-f817-48f0-bfe0-dd47c2d268c5:cb34559a-d64d-4203-a723-5197f2efc3fe", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04f1ee67-2bed-4a64-8727-200cab701059", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f1ee67-2bed-4a64-8727-200cab701059"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}], "citovane_v": []}