{"guid": "20bd8d93-640d-4c88-b7e3-d61032bea175:3f39b595-b6c0-491c-b3f8-8f4d7dc31c67", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015201592.1", "spisova_znacka": "1So/25/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/25/2017 z 14. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. augusta 2018, sp. zn. 1So/25/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6015201592.1", "identifikacne_cislo": "6015201592", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2018-08-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-67.odsek-1", "nazov": "§ 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-67.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-82", "nazov": "§ 82 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-67", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f39b595-b6c0-491c-b3f8-8f4d7dc31c67", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201592.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201592.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201592.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1So/25/2017\n6015201592\n14. 08. 2018\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2018:6015201592.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.\nJUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Zuzany Ďurišovej v právnej veci navrhovateľky: U. Y., nar. X. S.\nXXXX, bytom Y. č. XX, F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63\nBratislava o predčasný starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 26Sd/390/2015-144 zo dňa 21. júna 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/390/2015-144\nzo dňa 21. júna 2017 potvrdzuje.\nNavrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 22. októbra 2015,\nktorým odporkyňa podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priznala\nnavrhovateľke od 1. októbra 2015 predčasný starobný dôchodok vo výške 274,30 EUR mesačne.\nProti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie, obsahovo totožné s námietkami\nuvedenými v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne, t. j. namietala, že má pochybnosti o\nspôsobe výpočtu sumy priznanej dôchodkovej dávky, pretože zákon je zložitý a preto navrhla ešte raz\nprepočítať výšku jej dôchodku a žiadala, aby sa pri tomto výpočte sociálna poisťovňa a súd zaoberali tou\nskutočnosťou, že v rokoch 1984-1989 v Československom rozhlase v Bratislave popri práci produkčnej\nza mzdu pracovala aj ako autorka v relácii Kontakty za honoráre a mesačne dostávala honoráre vo\nvýške 1000-2000 Sk a v tomto období pracovala aj pre Medzinárodnú organizáciu novinárov (MON),\nkde dostávala honoráre 500-1500 korún mesačne, čo žiadala zohľadniť. Polemizovala s odôvodnením\nrozsudku ohľadne vysvetlenia rozdielu v posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok a spôsob\njeho výpočtu pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby, čo označila za slovnú ekvilibristiku\na podľa jej názoru aj ustanovenie § 138 ods. 8 zákona č. 461/2003, ktoré je nespravodlivé voči\nživnostníkom z čoho vyvodzuje, že toto ustanovenie zákona o sociálnom zabezpečení je nepochybne\ndiskriminačné. Preto napadla toto ustanovenie ako diskriminačné a navrhla zriadiť primeranú nápravu\na nový výpočet jej dôchodku.\nVo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyňa označila dôvody odvolania za neopodstatnené, podľa jej\nnázoru súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého správne vec právne vec\nposúdil, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Trvala na tom, že pri posudzovaní\nnároku navrhovateľky v súlade so zákonom a platnými právnymi predpismi a preto navrhla napadnuté\nrozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal\nbez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozhodol jednomyseľne\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14. augusta\n2018 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nOdvolací súd nepovažoval za sporný zistený skutkový stav ako vyplýva z administratívneho spisu\nodporkyne ako aj rozhodnutia súdu, podľa ktorého navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie\npredčasného starobného dôchodku od 1. októbra 2015 žiadosťou z toho istého dňa. Vzhľadom na to, že\nsa narodila 1. októbra 1955, vychovala 1 dieťa a fyzický vek 56 rokov nedosiahla v období od 1. januára\n2004 do 31. decembra 2010, jej dôchodkový vek je 62 rokov (§ 65 ods. 2, 7 zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení), ktorý dosiahne 1. októbra 2017. Od 1. októbra 2015, t. j. odo dňa, od ktorého\nnavrhovateľka požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku jej do dovŕšenia dôchodkového\nveku 62 rokov - 1. októbra 2017 chýba 731 dní, čo predstavuje 25 začatých 30-dňových období, za ktoré\nsa jej predčasný starobný dôchodok znižuje o 0,5 %, t. j. spolu o 12,5 %. Navrhovateľka nespochybnila,\nže získala 39 rokov a 178 dní dôchodkového poistenia. Odporkyňa určila jej osobný mzdový bod\nhodnotou 0,7285, vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej pre rok 2015 a určenej zákonom\nvo výške 10,6865 a zo sumy predčasného starobného dôchodku vypočítanej k 1. októbru 2015 vo výške\n307,4162 EUR mesačne odpočítala 12,5 %, t. j. 38,42703693 EUR mesačne, s ohľadom na počet dní\ndôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľke chýbali do dosiahnutia dôchodkového veku. Takto určenú\nsumu predčasného starobného dôchodku vo výške 269,- EUR mesačne z dôvodu zákonnej valorizácie\nzvýšila o 5,30 EUR mesačne na sumu 274,30 EUR mesačne (Opatrenie MPSVaR č. 295/2014 Z. z.).\nTakto určená suma predčasného starobného dôchodku k 1. októbru 2015 prevýšila 1,2 násobok sumy\nživotného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu k uvedenému dňu, t. j. sumu 237,70 EUR mesačne\n(Opatrenie MPSVaR č. 186/2013 Z. z.), čím boli splnené všetky zákonné podmienky pre možnosť\npriznania dôchodkovej dávky.\nPokiaľ teda všeobecné námietky navrhovateľky obsiahnuté v opravnom prostriedku a neskôr v odvolaní\nmali spochybniť, že pre stanovenie výšky predčasného starobného dôchodku nebol dostatočne zistený\nskutkový stav veci, čo malo viesť odporkyňu k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho k\nnesprávnemu určeniu výšky predčasného starobného dôchodku a námietky označujúce údaje uvedené\nv osobnom liste dôchodkového poistenia za nesprávne a neúplné, pričom však žiadne konkrétne vecné\nvýhrady voči správnosti výpočtu predčasného starobného dôchodku neuviedla ani v tejto súvislosti\nžiadne dôkazy neprodukovala, takéto námietky neboli spochybniť správnosť záverov, ku ktorým dospel\nkrajský súd a nemožno mu vyčítať, že na ne neprihliadol.\nV súvislosti s námietkou týkajúcou sa príjmov navrhovateľky v rokoch 1984 až 1989 odvolací súd rovnako\nako súd prvého stupňa nemal pochybnosti o tom, že tieto boli v súlade so zákonom zhodnotené na\nzáklade prvotných evidenčných podkladov t. j. evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia resp.\npoistenia nachádzajúcich sa v administratívnom spise odporkyne. Údaje v nich o príjmoch navrhovateľky\nako aj dobe poistenia potvrdené jednotlivými zamestnávateľmi ako aj samotnou navrhovateľkou,\nnavrhovateľka nenamietala v administratívnom konaní v čase podania žiadosti o predčasný starobný\ndôchodok a ani relevantným spôsobom neskôr v preskúmavacom súdnom konaní, preto odporkyni\nnemožno vyčítať pochybenia ani žiadne rozpory, či nezrovnalosti v porovnaní prvotných evidenčných\npodkladov s odporkyňou vyhotoveným osobným listom dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou\nnapadnutého rozhodnutia, čo konštatoval aj súd prvého stupňa. Keďže navrhovateľka žiadne konkrétne\nvýhrady voči spôsobu výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku nevzniesla, je potrebné\npripomenúť povinnosť žiadateľa o dávku preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a na\nnárok na jej výplatu spôsobom určeným sociálnou poisťovňou (§ 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. )\nresp. všeobecnú povinnosť účastníka konania na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy (§ 196 ods. 6\nzákona č. 461/2003 Z. z. ), čo navrhovateľka neurobila, preto súd prvého stupňa dôvodne nepovažoval\njej námietku v tomto smere za dôvodnú.\nV súvislosti s námietkou navrhovateľky vytýkajúcou diskriminačný prístup voči nej súd prvého stupňa\nsprávne pripomenul, že posudzovanie nároku na predčasný starobný dôchodok a spôsob jeho výpočtu\n\npre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby je jednotný a vyplýva z ust. §§ 67 a 68 zákona o\nsociálnom poistení. Medzi zamestnancami a samostatne zárobkovo činnými osobami zákon nerozlišuje\nani pri úprave zistenia obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného\nmzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktoré sú\nrelevantné pre výpočet sumy predčasného starobného dôchodku.\nDôvodne tiež poukázal na ust. § 61 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého „osobný vymeriavací\nzáklad je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové\npoistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie považuje za zaplatené\" a následne\ncitovaním obsahu ust. §§ 20 a 21 s odkazom na ust. 138 ods. 5,6 zákona o sociálnom poistení objasnil\nrozdielnosť vzniku povinného dôchodkového poistenia pre zamestnancov a samostatne zárobkovo\nčinné osoby a správne ustálil, že rozdielnosť právnej úpravy vo vzťahu k zamestnancom a samostatne\nzárobkovo činným osobám vyplýva zo spôsobu zisťovania príjmu samostatne zárobkovo činnej osoby,\nktorý je možné zistiť len na základe jeho daňového priznania za ten-ktorý ukončený kalendárny rok. Aj pre\nzamestnancov je zákonom definovaná maximálna výška všeobecného vymeriavacieho základu, ktorá\nsa uplatňuje pri výpočte dôchodkových dávok. Tvrdenie navrhovateľky, že ako živnostníčka dostala len\n48 % z toho dôchodku, na ktorý by jej bol vznikol nárok, keby bola v riadnom zamestnaneckom vzťahu,\npokiaľ malo byť založené na právnej úprave vyplývajúcej z ust. § 138 zákona o sociálnom poistení, teda\nnebolo dôvodné, pretože v ust. § 138 ods. 5 je stanovená len minimálna výška vymeriavacieho základu\nsamostatne zárobkovo činnej osoby, ktorú je povinná uhrádzať v rámci povinného dôchodkového\npoistenia v závislosti od jej príjmu.\nPokiaľ navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa naďalej polemizuje s takýmto\nvysvetlením súdu, je potrebné pripomenúť, že v konaní podľa tretej hlavy piatej časti OSP je predmet\nsúdneho preskúmavacieho konania vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého\nopravným prostriedkom, ktorým v tomto konaní bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne\no priznaní predčasného starobného dôchodku navrhovateľke z 22. októbra 2015 a preto nemožno\npovažovať za porušenie práva navrhovateľky skutočnosť, ak súd prvého stupňa neodôvodnil svoje\nrozhodnutia podľa jej predstáv. V zmysle obsahu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\". Iné\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005 konštatuje, že:\n„Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2\nOSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 OSP.)\"\nAni v podanom odvolaní navrhovateľka nespochybnila konkrétnou výhradou formálnu správnosť výpočtu\nsumy jej predčasného starobného dôchodku podľa (podľa jej názoru „zlého\") platného zákona, ktorý\nvychádzajúc z princípu, že konkrétna úprava sociálneho systému je legitímnym právom každého štátu s\nohľadom na jeho ekonomické možnosti pri zachovaní minimálnych noriem sociálneho zabezpečenia, k\nrešpektovaniu a zachovaniu ktorých sa zaviazal, legitímne upravuje odlišné zaobchádzanie s odlišnými\njednotlivcami a diskriminačný charakter, ktorý mu vytýkala nekonkretizovala skutočnosťami, ktoré by\nnasvedčovali tomu, že by sa kritériá uvedené v rozhodnutí citovaných ustanoveniach a aplikované aj v\njej prípade neuplatňovali v druhovo rovnakých konaniach generálne, preto nemožno za daných okolností\nhovoriť o mimoriadnom pre navrhovateľku nepriaznivom zaobchádzaní predstavujúcom diskrimináciu.\nV tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že zákonodarca má vo všeobecnosti právo upraviť pre rôzne\nskupiny osôb rôzne zákonné podmienky pre vznik nároku, resp. iné právne významné situácie, pričom\noprávnené, vecne a právne akceptovateľné dôvody, ktoré zákonodarcu viedli k takémuto rozhodnutiu\nzaručujú konformitu s ústavou a v nej zakotveným princípom rovnosti.\nV rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 5/03 ústavný súd uviedol, že princíp rovnosti je porušený vždy vtedy, ak sa s\njednou skupinou adresátov právnych noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi\noboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké\n\nzaobchádzanie; porušením princípu rovnosti však nie je to, ak sa preukáže, že s nerovnakými skupinami\nsubjektov sa nakladá rozdielne. Také nakladanie nemožno považovať za diskrimináciu.\nZ uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd nepochybil, ak na základe\nvýsledkov vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a opravnému\nprostriedku navrhovateľky nevyhovel. Navrhovateľka neuvádzala ani v odvolacom konaní dôkazy, ktorý\nby tento záver spochybňovali, pričom prvostupňový súd sa dostatočne presvedčivo vyjadril ku všetkým\nnámietkam obsiahnutým v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne, odvolací súd súhlasí s\nodôvodnením obsiahnutom v rozsudku prvostupňového súdu a v podrobnostiach na neho odkazuje.\nPodľa § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nS poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny\npodľa § 219 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. i v spojení\ns § 2501 ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom\nkonaní nebola úspešná.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}